Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-39-2016.pdf
PDF · 198.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/39/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: R. L., A. XX, V. - U., IČO: 41 003 373, zastúpeného JUDr. Andrejom Adamom, advokátom, Bracovce 132, proti žalovaným: 1/ Y. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, V. - T., zastúpenému JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou, Kukučínova 19, Košice, 2/ Y. F. nar. XX.X.lXXX, trvale bytom V., O. XXXX/X, 3/ Y. R. nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, V., zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 14.737,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/52/2011-385 zo dňa 3.11.2015 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur s 8% ročným úrokom od 18.4.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vedeného pod sp.zn. 33Rob/243/2008 Okresného súdu Košice II 884,00 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania 4.518,55 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku sú prvej inštancie uviedol, že žalobca podanou žalobou zo dňa 9.2.2011 žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 14.737,31 eur s príslušenstvom, keď tvrdil, že žalovaní ako konatelia spoločnosti si nesplnili svoju povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. a zodpovedajú žalobcovi za škodu vo výške jeho pohľadávky s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že na základe objednávky obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. so sídlom Košice, IČO: 36 568 589, ktorej konateľom v čase prijatia objednávky bol žalovaný v 1/ rade, vykonal žalobca odborné elektromontážne práce a to vo viacerých etapách na objekte žalovaného v 1/ rade na ul. Južná trieda č. 82. Poslednú etapu žalobca vykonal začiatkom roka 2008, vykonané práce prevzal žalovaný v 1/ rade 2.4.2008, čo podľa tvrdenia žalobcu potvrdil žalovaný v 1/ rade na súpise vykonaných prác a prevzal aj faktúru č. 2008/4 na sumu 443.976,00 Sk splatnú 17.4.2008. Keďže spoločnosť REM-PLAST s.r.o. faktúru neuhradila, žalobca podal žalobu na Okresný súd Košice, ktorý platobným rozkazom uložil spoločnosti REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur. Spoločnosť REM-PLAST s.r.o. si svoju povinnosť nesplnila, a to ani na základe vykonateľného platobného rozkazu, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie Exekútorskému úradu Košice I, ktorý na základe poverenia Okresného súdu Košice II začal proti povinnému REM-PLAST s.r.o. exekúciu. Exekútorský úrad v Košiciach oznámil oprávnenému, že povinný nevlastní majetok, ani finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie. Z uvedeného žalobca vyvodil, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. je v zmysle zák.č. 7/2005 Z.z. v úpadku. Keďže konatelia spoločnosti žalovaní v 1/ až 3/ rade si nesplnili svoju povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť REM-PLAST s.r.o., zodpovedajú žalobcovi za škodu vo výške jeho
pohľadávky s príslušenstvom.V priebehu konania (podaním zo dňa 25.3.2013) žalobca žiadal, aby súd pri rozhodovaní o žalobe bral v úvahu ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, nakoľko pohľadávka žalobcu nebola uspokojená z majetku spoločnosti.
3. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko žalovaného v 1/ rade, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď okrem iného uviedol, že konateľom obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. bol v období od 7.2.2003 do 7.1.2009, kedy ukončil funkciu konateľa spoločnosti. Poukazujúc na ust. § 11 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. zastával názor, že podmienkou vzniku tejto zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu je, že bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo že tento návrh bol podaný oneskorene, že v uvedenom ustanovení je upravená vyvrátiteľná právna domnienka o výške tejto škody a táto domnienka predpokladá, že škodou je suma pohľadávok, ktorá po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, zostala neuspokojená.. Domnienku o výške škody možno uplatniť až potom, čo došlo k zrušeniu konkurzu alebo zataveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku. Keďže v danom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti nebol podaný ani dlžníkom a ani veriteľom, nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti REM-PLAST s.r.o. za škodu, v dôsledku oneskoreného podania návrhu na konkurz. Zdôraznil, že v období, keď bol konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o., táto nebola ani v úpadku, ani v predĺžení. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nebola uhradená z dôvodu, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. pohľadávku neuznávala, považovala ju za nedôvodnú, žalobca vyfakturoval spoločnosti cenu vyššiu, než akú v skutočnosti mala hodnota prác a dodávok, bola neprimerane vysoká a nezodpovedala všeobecnej cene za takéto práce v danom mieste a čase, a preto faktúra vystavená žalobcom č. 2008/4 vo výške 443.976,00 Sk bola žalobcovi vrátená ako nedôvodná a neoprávnená. Poukázal na to, že žalobca neuvádza v žalobe, že žalobcovi spoločnosť REM-PLAST s.r.o. uhradila za vykonané práce cenu prác, avšak medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená zmluva písomne a nebola písomne dohodnutá ani cena za práce. Pokiaľ žalobca pripojil k žalobe list (správu súdneho exekútora) z nej vyplýva len to, že súdny exekútor nezistil žiaden majetok spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, čo však neznamená, že spoločnosť žiadny majetok nemá resp. nemala v čase, keď bol konateľom spoločnosti t.j. do 7.1.2009, a len z tohto dôkazu žalobca vyvodzuje záver, že spoločnosť bola a je v úpadku.
4. K následnému podaniu žalobcu, ktorým svoj nárok modifikoval s poukazom na ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka žalovaný v 1/rade uviedol, že aktívne legitimovaným na uplatnenie zodpovednosti voči konateľovi je samotná spoločnosť a za splnenia podmienok uvedených v ods. 5 § 135a Obchodného zákonníka aj veriteľ spoločnosti. Vždy však ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti konaním jej konateľa. Veriteľ je síce aktívne legitimovaným v spore o náhradu škody voči konateľovi spoločnosti, avšak v konaní si uplatňuje škodu, ktorá vznikla spoločnosti a nie jemu. Opakovane poukázal na spornosť samotnej existencie pohľadávky veriteľa, ktorú spoločnosť neuhradila z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. neodsúhlasil žalobcovi vykonané práce, podpis na súpise vykonaných prác nie je podpisom žalovaného v 1/ rade, navyše je podpísaná len prvá strana súpisu, ostatné strany nie sú podpísané. Zastával názor, že ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. konal s odbornou starostlivosťou, keď faktúru žalobcovi, ktorá bola nedôvodná, v mene spoločnosti neuhradil. Rovnako zastával názor, že žalobca nepreukázal, že existuje konkrétny nárok a to nárok spoločnosti voči žalovanému v 1/ rade ako konateľovi, teda že žalobca nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu ako vznik škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o., porušenie povinnosti konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany konateľa spoločnosti a vznikom škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o.. Rovnako nepreukázal, že by žalovaný v 1/ rade, ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nekonal s odbornou starostlivosťou a ani vznik škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o.. Zdôraznil, že spoločnosť bola jednoosobovou spoločnosťou, a teda konateľ pri svojom konaní fakticky vykonával rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, a teda v tomto prípade zodpovednosť konateľa (jediného konateľa spoločnosti) voči spoločnosti (sebe samému) ani nepripadá do úvahy.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v 2/ rade, ktorému súd ustanovil opatrovníka, sa k žalobe nevyjadril a žalovaná v 3/ rade žiadala taktiež žalobu zamietnuť, keď okrem iného uviedla, že spoločníčkou a konateľkou spoločnosti sa stala v marci 2009, keď chcela rozbehnúť svoju vlastnú
podnikateľskú činnosť, že z finančného hľadiska sa vstup do existujúcej obchodnej spoločnosti zdal menej finančne nákladný, než si zakladať novú spoločnosť. Žalovaným v 2/ rade bola ubezpečená, že spoločnosť má splnené všetky svoje povinnosti voči všetkým subjektom a inštitúciám, že na spoločnosti neviaznu žiadne ťarchy a bola ubezpečená, že spoločnosť pod vedením žalovaného v 2/ rade nevykonávala žiadnu činnosť, čo bol aj dôvod prevodu jeho obchodného podielu. Napriek prísľubu žalovaného v 2/ rade, neodovzdal jej po zápise ako spoločníčke a konateľke spoločnosti REM-PLAST s.r.o. do obchodného registra, účtovnú dokumentáciu ani listiny spoločnosti, týmito nedisponuje napriek mnohým osobným telefonickým aj písomným urgenciám. Zdôraznila, že v čase, keď sa stala konateľkou a spoločníčkou spoločnosti, nemala žiadnu vedomosť o tom, že spoločnosť je v predĺžení, inak by do takejto spoločnosti určite nevstupovala, nemala a nemá žiadnu kvalifikovanú vedomosť o pohľadávke žalobcu a už vôbec nie o akýchkoľvek iných pohľadávkach iných veriteľov voči spoločnosti, ktorých existenciu by pre začatie konkurzného konania bolo nutné preukázať a právne relevantným spôsob osvedčiť úpadok spoločnosti. Zastávala názor, že spoločnosť, vychádzajúc z obsahu samotnej žaloby, mohla byť v úpadku už v čase, kedy obchodovala so žalobcom, že zákon dáva právo aj veriteľovi, aby tento na dlžníka, ak má za to, že je v predĺžení, podal návrh na vyhlásenie konkurzu, že ak by žalobca disponoval vedomosťou o ďalších dvoch veriteľoch spoločnosti, bol by návrh na vyhlásenie konkurzu podal aj sám. Skutočnosť, že sa tak nestalo, svedčí o tom, že sám žalobca dôkazy o úpadku spoločnosti nemal a nemá. Mala za to, že je vylúčená solidárna zodpovednosť viacerých osôb, tak ako sa žalobou domáha žalobca, že zodpovednosť za škodu za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je objektívnou zodpovednosťou. Za dôležité považovala aj to, že škoda, ktorá veriteľom prípadne vznikne v dôsledku oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu možno pomerne ťažko, ak vôbec vyčísliť, pričom zákon predpokladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že sa jedná o sumu pohľadávok, ktorá po zrušení alebo zastavení konkurzu ostala neuspokojená. Domnienku o výške škody možno uplatniť až potom, čo došlo k zrušeniu alebo k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku. V prípade, ak konkurzné konanie nebolo ani zrušené ani zastavené, návrh nebol ani podaný, táto vyvrátiteľná právna domnienka nemôže byť vôbec aplikovaná, keďže nemá oporu v zákonnej úprave.
7. Pokiaľ žalobca v priebehu konania „upravil nárok vo vzťahu k žalovaným“ uviedla, že dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti žalovanej konateľky za vznik škody spoločnosti prislúcha žalobcovi a ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, rovnako dôkazné bremeno o porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej konateľke porušením jej povinnosti konateľa spoločnosti. Tvrdenie, že konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, prichádza do úvahy za splnenia predpokladov, ak je overené vykonaním dôkazov, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti a sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody). V ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázala na výklad ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Zdôraznila, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľa je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, že vznik škody a jej výška musí byť preukázaná vo vzťahu k spoločnosti REM-PLAST s.r.o. (predstavuje škodu spoločnosti) a nemožno ju zamieňať so škodou na strane žalobcu ako veriteľa. Zastávala názor, že žalobca mylne preukazuje škodu vo výške judikovanej pohľadávky žalobcu a nie škodu, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o., že žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľovi náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti nie veriteľovi. Uplatnenie náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti lebo žalovaná v 3/ rade ako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, je nepochybne iným nárokom, ako zaplatenie pohľadávky priznanej právoplatným platobným rozkazom, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanej v 3/ rade. Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka. Za neexistencie škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o. by úhrada judikovanej pohľadávky žalobcu sama o sebe nemala dosah na zánik škody voči spoločnosti. Z uvedeného vyvodila, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Existujúca pohľadávka žalobcu nemôže byť pretransformovaná do výšky škody spoločnosti. Pohľadávka žalobcu nepredstavuje škodu spoločnosti REM-PLAST a tvrdila, že medzi majetkové hodnoty (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka) patria aj pohľadávky, z čoho
vyvodila, že majetok žalobcu sa nezmenil (neznížil o uvedenú hodnotu), pretože táto pohľadávka vo výške 14.737,31 eur je naďalej súčasťou jeho obchodného majetku. Z tohto dôvodu nebola preukázaná ani existencia škody. Žalobca neosvedčil existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť REM-PLAST s.r.o. proti žalovanej v 3/ rade, neosvedčil ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi ním a žalovanou v 3/ rade v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, neuviedol, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon, že by určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom žalovanej v 3/ rade, ktorým spoločnosti REM-PLAST škodu spôsobila, netvrdí a neosvedčuje kedy, akým konaním, či opomenutím spôsobila žalovaná v 3/ rade ako konateľka spoločnosti tejto spoločnosti škodu a v akej výške, a preto žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (oboznámením listinných dôkazov vrátane faktúry č. 2008/04 zo dňa 2.4.2008, návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane platobného rozkazu OS Košice II sp.zn. 33Rob/243/2008 zo dňa 22.1.2009, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.7.2009, správy Exekútorského úradu Košice - JUDr. Andreja Dembického, výpisu z obchodného registra spoločnosti REM-PLAST s.r.o., výsluchom účastníkov) vyvodil, že žalobca nárok na náhradu škody uplatňuje z dôvodu porušenia povinnosti konateľov, ktoré povinnosti žalovaným vyplývali z ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mali žalovaní povinnosť uhradiť faktúru za vykonané práce a dodaný materiál, čo porušili tým, že faktúru neuhradili. Citujúc ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a 5 Obchodného zákonníka uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v 1/ rade bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti REM-PLAST s.r.o. od 7.2.2003 od 4.2.2009, že so žalobcom ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. uzavrel ústnu zmluvu na výkon elektroinštalačných prác v objekte Južná trieda 82, Košice. Práce boli vykonávané žalobcom a spoločnosťou REM-PLAST aj uhrádzané. Posledná faktúra č. 2008/04 vystavená 2.4.2008 na sumu 14.737,31 eur (443.976,00 Sk) uhradená nebola. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II č.k. 33Rob/243/2008 dňa 22.1.2008, ktorým bola zaviazaná spoločnosť REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur a nahradiť trovy konania 1.504,16 eur bol spoločnosti doručovaný 22.1.2009. Konštatoval súd prvej inštancie, že zásielka sa vrátila ako nedoručená 27.1.2009 a podľa záznamu súdneho doručovateľa z dôvodu, že adresát REM-PLAST s.r.o., Južná trieda 82, Košice už nesídli na uvedenej adrese, ale na adrese Rožňavská 15, Moldava nad Bodvou. V zmysle výpisu z obchodného registra firma na adrese Južná trieda 82, Košice mala sídliť v čase od 14.10.2003 do 4.2.2009. Firma REM-PLAST s.r.o. na adrese Rožňavská 15, Moldava nad Bodvou platobný rozkaz doručovaný 4.3.2009 v čase, keď konateľom bol žalovaný v 2/ rade neprevzala. Platobný rozkaz prevzala 15.6.2009 na adrese Košice, Pod Hrebienkom 8, Košice, kedy konateľkou bola žalovaná v 3/ rade. Platobný rozkaz, voči ktorému nebol podaný odpor, nadobudol právoplatnosť 1.7.2009, stal sa exekučným titulom. Konštatoval súd, že týmto platobným rozkazom je preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti REM- PLAST s.r.o. V zmysle správy exekútora spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje žiadnymi cennými papiermi a toto exekučné konanie je nevymožiteľné. Skutočnosť, aby spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala nejaký majetok, netvrdil ani jeden zo žalovaných.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd mal nesporne preukázané, že uspokojenie právoplatne priznaného nároku žalobcu z majetku spoločnosti, keďže spoločnosť REM-PLAST s.r.o. nevlastní žiaden majetok, nie je možné.
10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu, teda aby súd mohol žalobe vyhovieť v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka, musia byť splnené predpoklady - a/ vznik škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone a v spoločenskej zmluve. Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, respektíve nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.
11. Podľa názoru súdu nevyplatením právoplatne priznaného nároku žalobcovi škoda vznikla. Škoda sa prejavuje v rôznych formách, zníženie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci, ale aj náklady vynaložené poškodenou stranou spočívajúce v činnosti, v službách, v práci, v dodaní materiálu. Tým,
že žalobca práce vykonal a dodal materiál, na strane žalobcu nedošlo k predpokladanému zväčšeniu majetku, to znamená, že márne boli vynaložené náklady, ktoré poškodený vynaložil v prospech spoločnosti REM-PLAST s.r.o.
12. Ďalej uviedol, že v ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava ma charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinností, je povinný nahradiť škodu. Z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia teda majú konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti.
13. Za spôsobenú škodu zodpovedajú konatelia spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Takto upravená solidárna zodpovednosť konateľov podľa § 135a ods. 2 korešponduje s úpravou solidárnej zodpovednosti podľa § 383 Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov uvedených v ods. 3.
14. Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícií poškodeného, ale aj jej veriteľ.
15. Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie je podľa ustanovenia zákona konať so starostlivosťou riadneho hospodára a starať sa o majetok spoločnosti patrí medzi jeho základné povinnosti.
16. Podľa názoru súdu žalovaný v 1/ rade ako konateľ respektíve bývalý konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a ods.1 Obchodného zákonníka, pretože pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľa spoločnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pretože neuhradil záväzky spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie je podľa zákona konať so starostlivosťou riadneho hospodára a starať sa o majetok spoločnosti patrí medzi jeho základné povinnosti. Napriek tomu, že práce pre spoločnosť boli vykonané nepreukázal ani účtovne, aby spoločnosť v čase predaja mala nejaký majetok a za akú hodnotu bola odpredaná a ako bolo nakladané s majetkom spoločnosti. Nie je možné považovať konanie žalovaného v 1/ rade s ohľadom aj na predaj spoločnosti osobe, ktorej pobyt je neznámy a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o tom, že spoločnosť mala majetok o aký majetok išlo, za konanie odborné a lojálne voči spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácii relevantných vo vzťahu aj k predmetu rozhodovania, aby ako aj v danom prípade aj ďalší konateľ spoločnosti mohol získať pravdivé informácie o ekonomickej činnosti spoločnosti. Spoločnosť vyfakturované práce po prevzatí faktúry nezaplatila a neexistuje dôkaz, aby spoločnosť REM-PLAST s.r.o. práce vzhľadom na tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že neboli vykonané kvalitne, reklamovala a aby sa sporilo ohľadne nevykonania elektroinštalačných prác.
17. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd prvej inštancie vyvodil, že sa stal spoločníkom a konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o. 5.2.2009 do 9.4.2009, čo nesvedčí o tom, že postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade uviedol, že sa stala spoločníčkou a konateľkou 5.2.2009 napriek tomu, že žiadna účtovná dokumentácia a iné doklady jej neboli podľa jej tvrdenia odovzdané a spoločnosť napriek tomu prevzala, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a podáva iba daňová priznanie. Takéto konanie žalovanej v 3/ rade nie je možné charakterizovať ako konanie konateľa v dobrej viere a v záujme spoločnosti.
19. Žalovaní okrem tvrdenia, že spoločnosť riadili s najlepším úmyslom a že spoločnosť nie je v predlžení, súdu nepredložili žiaden dôkaz o existencii majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. l O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 4518,55 eur. Trovy konania priznané žalobcovi pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 884,00 eur a z trov právneho zastúpenia 3.934,55 eur v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. § 10, 15,16, 17 a spočívajú v odmene za 10 úkonov po 303,74 eur /príprava a prevzatie, podanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 25.3.2015, účasť na pojednávaní 9.4.2013, 22.5.2013, 11.12.2013, 12.3.2014, 16.4.2014, 25.3.2014 a 13.10.2015/, z režijného paušálu 2 x 7,41 eur, 3 x 7,81 eur, 3x 8,04 eur a 2x8,39 eur 3.116,55 eur, z cestovných nákladov v súvislosti s účasťou u procesného súdu právneho zástupcu žalobcu Bracovce - Košice a späť 7 x 21,96 eur t.j.153,72 eur a z náhrady za stratu času Bracovce - Košice a späť jedna cesta 4 polhodiny po 13,01 t.j. 52,04 eur x 7, 364,28 eur.
23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný v 3/ rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní proti rozsudku uviedol, že o tom, že je voči nemu vedené toto konanie sa dozvedel 15.3.2012, teda v čase, keď už nevykonával funkciu konateľa spoločnosti REM- PLAST s.r.o. viac ako tri roky (funkciu konateľa spoločnosti REM-PLAST vykonával v období od 7.2.2003 do 27.1.2009). Uviedol, že nebol v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu k žalobcovi a v záväzkovo- právnom vzťahu voči žalobcovi bola resp. je spoločnosť REM-PLAST s.r.o., voči ktorej má žalobca pohľadávku na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom Košice II (platobný rozkaz sp.zn. 33Rob/243/2008 právoplatný dňa 1.7.2009, teda v čase keď už žalovaný v 1/ rade nebol konateľom spoločnosti). Platobný rozkaz prevzala žalovaná v 3/ rade, ktorá bola v tom čase konateľkou spoločnosti REM-PLAST s.r.o., voči ktorému nepodala opravný prostriedok. V ďalšej časti odvolania citoval ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik zodpovednosti žalovaného v 1/ rade ako konateľa spoločnosti za škodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (vznik škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o., porušenie povinnosti žalovaného v 1/ rade ako konateľa spoločnosti pri výkone funkcie konateľa, teda v čase keď vykonával funkciu konateľa spoločnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody) a pokiaľ vstupuje do právneho postavenia spoločnosti veriteľ spoločnosti, tento musí preukázať, že veriteľ má pohľadávku voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorú nie je možné uspokojiť z majetku tejto spoločnosti. Zdôraznil, že uvedené podmienky bol povinný v tomto súdnom konaní preukázať žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno.
25. Aj keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu zastával názor, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nie je zrejmé, predovšetkým to, akým konkrétnym konaním resp. porušením povinnosti žalovaného v 1/ rade ako konateľa spoločnosti pri výkone jeho funkcie konateľa, kedy a v akej výške mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škoda. Zdôraznil, že na to, aby sa žalovaný v 1/ rade mohol vyjadriť, prípadne v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka „vyviniť“, že konal pri výkone svoje pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti musí byť zrejmé, na aké konkrétne konanie žalobca poukazuje, v dôsledku ktorého mala vzniknúť spoločnosti škoda a v akej konkrétnej výške. Žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa na takéto konanie nepoukázal, ani takéto konanie nevyšlo najavo. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.12.2013 uviedol, že „my nepreukazujeme, že spoločnosti vznikla škoda, ale že veriteľovi vznikla škoda“. Už z tohto je zrejmé, že žalobca v konaní ani netvrdil, že nejakým konaním konateľa spoločnosti REM-PLAST s.r.o. (žalovaného v 1/ rade resp. v 2/ a 3/ rade) vznikla spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škoda. Záver prvostupňového súdu v tom, že žalovaný v 1/ rade „nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pretože neuhradil záväzky spoločnosti“
považoval za nedôvodný. Práve žalovaný v 1/ rade tým, že neuhradil faktúru vystavenú žalobcom, nakoľko ju nepovažoval za odôvodnenú, postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže takúto faktúru nepovažoval za dôvodný záväzok spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Aj v prípade, ak by takáto faktúra žalobcu bola dôvodná, jej neuhradením spoločnosti REM-PLAST s.r.o. žiadna škoda nevznikla. Rovnako za nedôvodný považoval záver súdu, že „nie je možné považovať konanie žalovaného v 1/ rade s ohľadom aj na predaj spoločnosti osobe, ktorej pobyt je neznámy a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o tom, že spoločnosť mala majetok, o aký majetok išlo, za konanie odborné a lojálne voči spoločnosti“. Zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade je v tomto konaní pasívne legitimovaný z titulu výkonu svojej funkcie konateľa nie spoločníka spoločnosti REM-PLAST s.r.o., čo nemožno zamieňať. Prevod obchodného podielu je vecou spoločníka spoločnosti, nemá vplyv na výkon funkcie konateľa spoločnosti. Navyše v čase prevodu obchodného podielu pobyt žalovaného v 2/ rade bol známy (žalovaný 1/ rade nemohol mať vedomosť o tom, že žalovaný v 2/ rade o niekoľko rokov neskôr sa bude zdržiavať na neznámom mieste), žalovaný v 2/ rade uzatvoril Zmluvu o prevode obchodného podielu a následne realizoval ďalšie úkony spoločnosti a tiež previedol obchodný podiel na žalovanú v 3/ rade. Prvostupňový súd opomenul tú skutočnosť, že v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že v čase prevodu obchodného podielu zo žalovaného v 1/ rade ako spoločníka na žalovaného v 2/ rade ako nového spoločníka, spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala majetok (minimálne osobné motorové vozidlá ŠKODA Fábia KE XXX FJ, motocykel YAMAHA Neos KE XXX EA, prívesný vozík KE XXX Y). Uvedená skutočnosť vyplynula z trestné spisu pripojeného k tomuto konaniu, na čo žalovaný v 1/ rade poukázal aj vo svojom podaní z 3.3.2014. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z príslušného dopravného inšpektorátu - jeho stanoviska ohľadne vlastníctva predmetných motorových vozidiel. V uvedenom trestnom konaní žalovaný v 2/ rade uviedol pri svojom výsluchu, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala na účte aj finančné prostriedky v čase, keď ju prebral. Žalovaný v 1/ rade zastával názor, že skutočnosť, či spoločnosť mala majetok v čase prevodu obchodného podielu zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade je irelevantná v tomto súdnom konaní, keďže prevodom obchodného podielu (z pôvodného spoločníka na nového spoločníka) na majetkom postavení samotnej spoločnosti sa nič nezmenilo. Predmetom dokazovania s poukazom na ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka mala byť v prvom rade skutočnosť, či niektorý zo žalovaných porušením povinnosti pri výkone funkcie konateľa spôsobil spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu.
26. Aj pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že žalovaný v 1/ rade ako konateľ spoločnosti nekonal v súlade s ust. § 135a Obchodného zákonníka, v odôvodnení rozsudku absentuje tá skutočnosť, kedy a aká škoda (konkrétna výška škody) mala takýmto konaním žalovaného v 1/ rade spoločnosti vzniknúť. Pokiaľ súd konštatuje, že žalobcovi nevyplatením faktúry vznikla škoda, čo je celkom iný nárok ako ten, ktorý mal byť predmetom dokazovania v tomto konaní, keďže veriteľ spoločnosti v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vstupuje v tomto konaní v zmysle tohto ustanovenia do právneho postavenia spoločnosti a uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti voči svojmu konateľovi, nie škoda, ktorá vznikla veriteľovi. Konaním žalovaného v 1/ rade, ktoré vyvodzuje súd v závere odôvodnenia rozhodnutia (str. 13, 14 rozsudku) žiadna škoda spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nevznikla.
27. Podľa názoru žalovaného v 1/ rade sa súd nedostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného v 1/ rade, ktorý tvrdil, že spornú faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval spoločnosti REM-PLAST s.r.o. elektroinštalačné práce neuhradil z dôvodu, že ju považoval za neoprávnenú, navyše žalobca nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o oprávnenosti svojej pohľadávky (napr. žalovaným v 1/ rade odsúhlasený súpis vykonaných prác, odsúhlasenú cenu diela atď.). Exekučný titul nadobudol žalobca 1.7.2009, kedy žalovaný v 1/ rade už nebol konateľom spoločnosti, a teda nemohol ovplyvniť podanie opravného prostriedku voči platobnému rozkazu.
28. Žalovaný v 1/ rade rovnako zastával názor, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením, že žaloba je predčasná (na predčasnosť podanej žaloby poukázal vo svojom podaní zo dňa 3.3.2014 ako aj na pojednávaní 12.3.2014 a 16.4.2014), nakoľko exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického pod sp.zn. EX 1712/2009 v exekučnej veci oprávneného R. L. voči povinnému REM-PLAST s.r.o., v rámci ktorého je vymoženie pohľadávky žalobcu uplatnenej aj v tomto súdnom konaní stále prebieha. Súdny exekútor dňa 30.12. spísal hnuteľný majetok, ktorý by mal podliehať exekúcii, aj keď v odôvodnení rozsudku súd túto námietku žalovaného v 1/ rade ako aj žalovaného v 3/ rade neuvádza, teda sa s ňou ani nevysporiadal, len konštatoval, že „skutočnosť, aby spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala nejaký majetok netvrdil ani jeden zo žalovaných“. Zdôraznil, že funkcia konateľa spoločnosti mu zanikla 27.1.2009, preto sa nemôže relevantne vyjadrovať k tomu, či spoločnosť v súčasnosti má alebo nemá majetok, pričom dôkazné bremeno tvrdenia o nemajetnosti spoločnosti je na
žalobcovi. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že aj keď sa vedie konanie o vylúčenie veci z exekúcie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15C/12/2014, doposiaľ nie je právoplatne skončené, navyše žalobca pred podaním žaloby resp. počas konania nepodal návrh na zastavenie prebiehajúceho exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, a teda má záujem na pokračovaní v exekúcii majetku povinného. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že záver prvostupňového súdu, že žalobca nesporne nemôže uspokojiť svoj nárok z majetku spoločnosti je predčasný. Žalovaný v 1/ rade namietal tiež absenciu odôvodnenia rozsudku, na základe akých skutočností vyvodil záver o priznaní úroku z omeškania vo výške 8% ročne od 18.4.2008 a náhradu trov konania vedeného vo veci sp.zn. 33Rob/243/2008 Okresného súdu Košice II vo výške 884,00 eur. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti a právnej úpravy súd priznal žalobcovi tieto nároky, navyše nedostatočne sa vysporiadal s argumentmi a návrhmi žalovaného v 1/ rade a opomenul zmysel a výklad ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, na ktorý už v skorších rozhodnutia v obdobných veciach poukázal Najvyšší súd SR (rozsudok NS SR z 16.3.2009 sp.zn. 6Obo/125/2008, uznesenie NS SR z 27.2.2009 sp.zn. 5Obdo/3/2009), považoval žalovaný v 1/ rade odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné, majúce za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietnuť a priznať žalovanému v 1/ rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
29. Žalovaná v 3/ rade v odvolaní proti rozsudku poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca sa žalobou voči nej domáhal náhrady žalovanej sumy titulom „zodpovednosti za škodu voči veriteľovi“, keďže ako konateľka spoločnosti porušila svoju povinnosť a nepodala včas návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľkou, hoci vedela, že spoločnosť je v úpadku. V priebehu konania, a to v závere prvostupňového konania žalobca za prispenia súdu modifikoval nároky žalobcu voči žalovaným a domáhal sa už voči žalovaným náhrady škody z dôvodu, že žalovaní mali ako konatelia povinnosť uhradiť faktúru za vykonané práce a dodaný materiál, čo porušili tým, že faktúru neuhradili. V tejto súvislosti zdôraznila, že návrh musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností t.j. skutočností, o ktoré skutkovo navrhovateľ (žalobca) opiera uplatnený návrh, v návrhu je potrebné označiť dôkazy, ktorých sa navrhovateľ (žalobca) dovoláva, vrátane listinných dôkazov, ktoré je povinný k návrhu pripojiť, t.zn. že návrh je nutné špecifikovať čo do dôvodu a výšky (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/114/01). Z právneho hľadiska je preto podstatné, z akej skutočnosti si žalobca odvodzuje svoje nároky titulom náhrady škody uplatnenej v súdnom konaní, kedy nielen z hľadiska dokazovania ale i z hľadiska prípadného premlčania nárokov sa jedná pri náhrade škody o presnú špecifikáciu jej nárokov a najmä z čoho sa tieto odvíjajú, v opačnom prípade pri ich modifikácii v rámci súdneho konania sa jedná vždy o nové uplatnenie iných nových nárokov. Keďže sa „zvláštnym spôsobom zmenil titul uplatnenia“ nárokov žalobcu vo vzťahu k náhrade škody, absentuje, ako sa súd vysporiadal a prečo neakceptoval tvrdenia žalovanej v 3/ rade v časti jej vyjadrenia v žalobe, ktorú v odvolaní citovala. V ďalšej časti odvolania poukázala na to, že v konaní o žalobe obsahujúcej tvrdenia, že konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka) prichádza do úvahy za splnenia predpokladov, ak je overené vykonaním dôkazov, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a, § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. vznik škody a porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Aj keď platobný rozkaz, voči ktorému nebol podaný odpor nadobudol právoplatnosť 1.7.2009 a stal sa exekučným titulom, čím je preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti REM- PLAST s.r.o., nesprávne prvostupňový súd vyhodnotil predpoklad, že si veriteľ (žalobca) nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, kedy uvedenú skutočnosť odôvodňuje len s poukazom na správu exekútora, na obsah ktorej poukázala. Zdôraznila, že dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti žalovanej konateľky za vznik škody spoločnosti prislúcha žalobcovi a konajúci súd nemôže prenášať bremeno na žalovaných. Pokiaľ žalobca nemajetnosť spoločnosti preukazuje v návrhu na začatie konania listom exekútora, v ktorom je uvedené, že povinný nevlastní majetok, prípadne finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, čo vo všeobecnosti bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť nemá majetok, zdôraznila, že aj v prípade, ak by uvedené zistenie exekútora bolo pravdivé, bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť majetok nemá. Dôkazné bremeno o nedostatku majetku spoločnosti je na veriteľoch, ktoré bremeno by mali v konaní preukazovať, či už zastavením exekučného konania pre nemajetnosť alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti, prípadne inými zákonnými dôvodmi, že spoločnosť fakticky a právne majetok nemá. V nadväznosti na to uviedla, že v konaní bolo poukazované na konanie vedené pred Okresným súdom Košice II sp.zn.
39C/9/2014 o vylúčenie veci z exekúcie, ktoré nebolo právoplatne skončené a mohlo predstavovať potenciálny majetok spoločnosti, v dôsledku čoho možno mať za to, že už len z tohto hľadiska bola žaloba podaná predčasne. Poukazujúc na ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uviedla, že logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody, bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti ako takej. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľov je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, teda vznik škody a jej výška má byť preukázaná vo vzťahu k spoločnosti REM- PLAST s.r.o. (predstavuje škodu spoločnosti) a nemožno ju zamieňať so škodou na strane žalobcu. Napriek skutočnosti, že žalovaná v 3/ rade po celý čas poukazovala na to, že žalobca nepreukázal vznik škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o., pričom nevyplatenie platobného rozkazu žalobcovi, nemôže byť považované za škodu, ktorá vznikla spoločnosti REM-PLAST s.r.o., súd dospel k opačnému názoru a to, že nevyplatenie právoplatne priznaného nároku žalobcovi, škoda vznikla. Prvostupňový súd si teda vyložil ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka inak, ako to má na mysli zákonodarca a dospel k záveru, že žalobca preukázal zákonný predpoklad vzniku škody, ktorým má byť podľa neho „škoda“ na strane spoločnosti žalobcu (a nie škoda na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o. ) tak ako to má na mysli zákonné ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Tvrdenie prvostupňového súdu, že spoločnosť žalovaného v 3/ rade sa mala de facto obohatiť (márne vynaložené náklady v prospech spoločnosti REM-PLAST s.r.o.) logicky vylučuje záver o tom, že právoplatne priznaný platobný rozkaz predstavuje škodu spoločnosti žalovanej v 3/ rade tak ako to má na mysli ust. § 135a Obchodného zákonníka. Rovnako žalobca po celý čas mylne preukazuje „škodu“ vo výške judikovanej pohľadávky žalobcu a nie škodu, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o., kedy na pojednávaní dňa 11.12.2013 sám uviedol, že on nepreukazuje, že spoločnosti vznikla škoda, ale že veriteľovi vznikla škoda. V tejto súvislosti žalovaná v 3/ rade poukázala na ustálenú súdnu prax (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Obo/125/2008 zo dňa 16.3.2009) a uviedla, že existujúca pohľadávka žalobcu nemôže byť pretransformovaná do nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanej ž v 3/ rade, keďže táto pohľadávka má svoj skutkový základ v ukončenom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou. Navyše medzi majetkové hodnoty v zmysle § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka patria aj pohľadávky, z čoho vyvodil, že majetok žalobcu sa nezmenil, pretože táto pohľadávka je naďalej súčasťou jeho obchodného podielu. Zdôraznila, že v konaní teda nebola preukázaná výška škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM- PLAST s.r.o., že judikovaná pohľadávka žalobcu nemôže a nie je škodou na strane spoločnosti REM- PLAST s.r.o., predstavuje iba základný predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu a predmetná pohľadávka tvorí súčasť obchodného majetku žalobcu (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka), čo vylučuje, aby bola zároveň škodou na strane žalobcu. Z uvedené vyvodila záver, že nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka. Za neexistencie škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o. by úhrada judikovanej pohľadávky žalobcu nemala dosah na zánik škody spoločnosti. Zastávala názor, že žaloba bola podaná predčasne a navyše žalobca neosvedčil existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť REM-PLAST s.r.o. proti žalovanej v 3/ rade, neosvedčil ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi ním a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ďalej uviedla, že v prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody proti konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon. Zdôraznila, že žalobca v žalobe, ale ani počas celého konania neuviedol, aký určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom žalovaných v 1/ až 3/ rade, ktorým spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu spôsobili. Netvrdil a neosvedčoval, akým spoločným konaním či opomenutím (v zmysle ust. § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) spôsobili žalovaní v 1/ až 3/ rade ako konatelia spoločnosti tejto spoločnosti škodu a v akej výške, napriek tomu, že úlohou žalobcu ako poškodeného je preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym úkonom je už následne právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. Poukázala na to, že prvostupňový súd napriek tomu, že žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, súd z vlastnej iniciatívy prebral bremeno tvrdenia za žalobcu a nad rámec svojej činnosti uviedol, že „žalovaná sa stala spoločníčkou a konateľkou 5.2.2009, napriek tomu, že žiadna účtovná dokumentácia a iné doklady jej neboli odovzdané
a spoločnosť napriek tomu prevzala, že spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a podáva iba daňové priznanie a že takéto konanie žalovanej v 3/ rade nie je možné charakterizovať ako konanie konateľa v dobrej viere a v záujme spoločnosti“. S prihliadnutím na tieto závery zdôraznila, že žalovaná v 3/ rade bola v dobrej viere, že jej účtovníctvo zo strany jej predchodcu odovzdané bude, čomu však napriek písomným výzvam nikdy nedošlo a to napriek tomu, že bola ubezpečená žalovaným v 2/ rade, že spoločnosť má splnené všetky svoje povinnosti voči všetkým subjektom a inštitúciám, že na spoločnosti neviaznú žiadne ťarchy ani nevysporiadané veci a to voči komukoľvek a rovnako bola ubezpečená, že spoločnosť pod vedením žalovaného v 2/ rade nevykonávala žiadnu činnosť, pričom to je aj dôvodom jeho vystúpenia zo spoločnosti a prevodu obchodného podielu v spoločnosti z jeho osoby na žalovanú v 3/ rade. Ďalej uviedla, že ak by sa aj opomenul fakt, že nie sú splnené hneď dve zákonné podmienky uplatnenia žalovaného nároku (preukázanie nemajetnosti spoločnosti žalovanej v 3/ rade a preukázanie vzniku škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktoré predpoklady majú istú procesnú postupnosť a už ich nepreukázaním je daný dôvod na zamietnutie žaloby a teda je nadbytočné skúmať a zaoberať sa ďalšími predpokladmi uvedenými v § 135a Obchodného zákonníka) uviedla, že ani u jedného zo žalovaných nebolo preukázané, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže nemožno akceptovať záver prvostupňového súdu o tom, že nezaplatenie faktúry (žalovaný v 1/ rade) resp. poukazovanie na to, že sa žalovaný v 2/ rade stal spoločníkom a konateľom spoločnosti REM- PLAST s.r.o. 5.2.2009 do 9.4.2009 by malo svedčiť o tom, že menovaní nepostupovali s odbornou starostlivosťou. Zdôraznila tiež, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo sú žalovaní v 1/ až 3/ rade zaviazaní spoločne a nerozdielne, čo činí rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Vzhľadom na úpravy dôvodov nárokov na náhradu škody (čo je z právneho hľadiska považované za novouplatnené nároky na náhradu škody) zároveň vzniesla žalovaná v 3/ rade z dôvodu právnej istoty aj námietku premlčania. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a to tak, že odvolaniu žalovanej v 3/ rade v celom rozsahu vyhovie odvolací súd a žalobu zamietne a prizná žalovanej v 3/ rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade navrhol rozsudok okresného súdu, ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že pokiaľ na pojednávaní dňa 22.5.2013 žalovaný v 1/ rade tvrdil, že neuhradenú faktúru žalobcovi vrátil, čo sa nezakladá na pravde, svoje tvrdenie ničím nepreukázal Naopak žalobca preukázal, že písomne vyzval žalovaného v 1/ rade k úhrade faktúry, na základe čoho sa žalovaný v 1/ rade osobne stretol s právnym zástupcom žalobcu a spolu rokovali o spornej faktúre, avšak bez kladného výsledku. Keďže žalovaný v 1/ rade spornú faktúru neuhradil, podal žalobca na Okresný súd Košice II žalobu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že konateľ obchodnej spoločnosti REM-PLAST t.j. žalovaný v 1/ rade uzatvoril ústnu zmluvu so žalobcom, na základe ktorej podľa pokynov žalovaného v 1/ rade žalobca vykonával odborné elektroinštalačné práce pre firmu REM-PLAST s.r.o. na budove, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade, že práce sa vykonávali bez projektovej dokumentácie a bez rozpočtu na pokyn žalovaného v 1/ rade, že žalobca elektroinštalačné práce vykonával v niekoľkých etapách a postupne predkladal žalovanému v 1/ rade faktúry, ktoré žalovaný v 1/ rade ako konateľ firmy REM-PLAST s.r.o. riadne preplácal. Spornú faktúru však nepreplatil v termíne splatnosti, že túto uhradí neskôr, nakoľko sa dostal do finančnej tiesne. Išlo o poslednú faktúru, ktorú vystavil po dokončení rekonštrukčných elektromontážnych prác pre firmu REM-PLAST s.r.o. Zároveň uviedol, že ak by žalovaný v 1/ rade neuhradenú faktúru vrátil, že ju odmieta uhradiť, nebol by žalobca pre žalovaného v 1/ rade naďalej vykonával demontážne práce v súvislosti s odpojovaním strojov z elektriny a znovu pripájanie strojov a uvedenie strojov do činnosti v prevádzke žalovaného v 1/ rade v U.. Zastával názor, že žalovaný v 1/ rade sa úmyselne zbavoval svojho majetku - firmy REM-PLAST s.r.o., čím sa chcel vyhnúť zodpovednosti voči svojim veriteľom a v nadväznosti na to uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade mal viac dlhov. Uviedol tiež, že tvrdenie žalovaného v 1/ rade v priebehu konania, že firmu odovzdal žalovanému v 2/ rade bez záväzkov je zavádzajúce s poukazom na čl. III zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.1.2009, kde sa uvádza, že vzhľadom na zohľadnenie stavu majetku spoločnosti, pohľadávok a záväzkov spoločnosti prevádza obchodný podiel na nadobúdateľa bezodplatne. K platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Košice II, ktorým súd uložil firme REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu uviedol, že bol vydaný 22.1.2009, teda v čase kedy bol žalovaný v 1/ rade konateľom firmy REM-PLAST s.r.o., avšak na adrese podľa obchodného registra zásielky nepreberal. Zastával názor, že v čase zbavovania sa firmy REM-PLAST s.r.o. mal žalovaný v 1/ rade účasť vo viacerých spoločnostiach a tiež vystupoval ako živnostník, čo mu umožňovalo prelievať kapitál zo spoločnosti REM-PLAST s.r.o. do iných spoločností (napr. do vlastnej budovy). O tom, že žalovaný v 1/ rade sa zbavoval firmy REM-PLAST s.r.o., podľa
názoru žalobcu nasvedčuje aj list žalovaného v 1/ rade pre žalovaného v 2/ rade zo dňa 9.3.2009 „Výzva na zaplatenie“, z ktorého je nesporné, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sa poznali a spoločne uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo vysokej sume, kde bol ručiteľom žalovaný v 1/ rade, ktorý tvrdil, že žalovaného v 2/ rade nepoznal pred predajom firmy. Keďže pohľadávka žalobcu (po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu) nebola uhradená, podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor vykonal opatrenia na zabezpečenie vymoženia pohľadávky žalobcu, avšak bezvýsledne, keďže spoločnosť už nemala žiadny majetok, a preto nebolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť z majetku spoločnosti. Preto nárok uplatnil predmetnou žalobou. Pokiaľ žalovaní v 1/ a 3/ rade spochybňujú použitie ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, že v konaní nebola preukázaná výška škody, že vyjadrenie exekútora neznamená, že spoločnosť nemá žiaden majetok a že žalobca nepreukázal, že spoločnosť majetok nemá, uviedol, že oznámenie exekútora vychádza z písomného prehlásenia žalovanej v 3/ rade, v ktorom konateľka spoločnosti REM-PLAST s.r.o. oznamuje, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. v súčasnej dobe nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiadny majetok, na účtoch v bankách nie sú prostriedky, nevlastní akcie ani cenné papiere a že spoločnosť má množstvo dlhov cca 35.000,00 eur, z čoho vyvodil, že tvrdenie zástupkyne žalovanej v 3/ rade o nemajetnosti spoločnosti je v rozpore s tvrdením žalovanej v 3/ rade. Žalobca zastáva názor, že žaloba proti žalovaným bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca - veriteľ spoločnosti nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. V nadväznosti na uplatnený nárok uviedol, že nárok na náhradu škody voči konateľom môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícii poškodeného ale aj veriteľ, ktorý uplatňuje náhradu škody vo svojom mene a na vlastný účet ako aktívne legitimovaný, pričom na uplatnenie nároku sa vyžaduje splnenie predpokladov, že veriteľ nemôže uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti a že právo na náhradu škody voči konateľom nezaniklo. Poukázal na to, že tvorca zákona ďalej uvádza, že na pohľadávku musí byť exekučný titul a veriteľ musí preukázať, že túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, najmä v prípade, ak nebol úspešný v exekučnom konaní pri vymáhaní tejto pohľadávky. Zastával teda názor, že žalobca splnil všetky predpoklady, ktoré vyžaduje zákon o priznaní pohľadávky žalobcu, ktorú nemohol uspokojiť z majetku spoločnosti, preto je nesporné, že súd prvého stupňa postupoval správne, v súlade s ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaní poukazujú na odôvodnenie rozsudku NS SR č. 6Obo/125/2008 uviedol, že v citovanom rozsudku je žalobcom spoločnosť nie fyzická osoba. V tomto prípade je žalobca veriteľom spoločnosti, ktorý uplatňuje svoje právo proti spoločnosti, ktorá bola zaviazaná súdom mu plniť na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Mal za to, že citovaný rozsudok odôvodňuje úplne iný prípad, preto ho nie je možné porovnávať s prípadom napadnutého rozsudku. Naopak v odôvodnení rozsudku NS SR č. 6Obo/125/2008 najvyšší súd uviedol, že ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka stanovuje dve podmienky, za splnenia ktorých môže veriteľ spoločnosti uplatňovať náhradu škody proti konateľovi a to, že žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a že žalobca je veriteľ spoločnosti. Zastával názor, že obdobná vec bola riešená aj vo veci 3CoKR/36/2013 zo dňa 15.10.2013, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, ktorý uložil konateľovi spoločnosti povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti.
31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v 1/ a 3/ rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP v celom rozsahu, keďže žalovaní v 1/ až 3/ rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 77 CSP, obdobne § 91 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
32. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania v mesiaci november 2015 (dňa 13.11 a 18.11), teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.
33. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
34. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
35. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).
36. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní proti rozsudku namieta odvolací dôvod podľa ust. 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uvedené odvolacie dôvody namieta aj žalovaný v 3/ rade, pričom okrem týchto namieta aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
37. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ je daný vtedy ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ až h/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.
38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania, chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
39. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec (avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutý dôkaz, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom).
40. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
41. Odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (obdobne § 365 ods. 1 CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 CSP) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.
42. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
43. Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenia žalovaných v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne vyložil právny predpis § 135a Obchodného zákonníka a vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, a preto aj nesprávne a aj predčasne vo veci rozhodol. Navyše pre nedostatok dôvodov je rozsudok aj čiastočne nepreskúmateľný, keďže z odôvodnenia nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
44. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
45. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto konaním; b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
46. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenia valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
47. Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa sú zakázané; spoločenská zmluva a jej stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.
48. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
49. Citované ustanovenia § 135a ods. 1, 2 sa použijú, ak náhradu škody voči konateľovi uplatňuje samotná obchodná spoločnosť, ustanovenie § 135a ods. 5 vtedy, ak náhradu škody voči konateľovi uplatňuje veriteľ spoločnosti. Avšak aj vtedy sa použijú ust. § 135a ods. 1, 2, 3, ktoré sú predpokladom zodpovednosti konateľa, či už voči samotnej obchodnej spoločnosti alebo voči veriteľom obchodnej spoločnosti, v ktorej je alebo bol konateľom.
50. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené a aj preukázané podmienky, a to vznik škody, pretože len ak vznikne škoda, možno sa domáhať jej náhrady a ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody; porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä teda porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, ktoré povinnosti sú určené jednak v
zákone, spoločenskej zmluve, prípadne v zmluve o výkone funkcie s tým, že porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcií konateľa sa podľa zákona predpokladá a tiež príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, keďže konateľ zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.
51. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti aj v prípade, že spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže liberačné dôvody v zmysle ust. § 135a ods.3 Obchodného zákonníka.
52.. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ vstupuje do právneho postavenia spoločnosti veriteľ spoločnosti (čo je daný prípad), okrem vyššie uvedených podmienok musí preukázať, že veriteľ má pohľadávku voči spoločnosti, ktorú nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti. Náhradu škody si veriteľ uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet, t.j. je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti( v danom prípade REM-PLAST s.r.o.) Pre uplatnenie nároku veriteľa sa okrem toho, že veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, vyžaduje splnenie, že právo na náhradu škody voči konateľom spoločnosti nezaniklo. Veriteľ musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti, na pohľadávku by mal byť exekučný titul a musí preukázať, že túto pohľadávku si nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti napr., že nebol úspešný v exekučnom konaní pri vymáhaní tejto pohľadávky.
53. Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle ust. § 135a ods.5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti .
54. V prejednávanej veci sa žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovaným (voči žalovaným v 1/ a 2/ rade ako bývalým konateľom a voči žalovanej v 3/ rade ako konateľke spoločnosti REM-PLAST s.r.o.) zaplatenia žalovanej sumy titulom zodpovednosti za škodu voči veriteľovi, keď ako konatelia spoločnosti mali porušiť svoju povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej spoločnosti, ktorej boli konateľmi, hoci vedeli, že je v úpadku, a preto zodpovedajú žalobcovi za škodu vo výške jeho pohľadávky. Následne, v priebehu konania žalobu „upravil“ a domáhal sa už náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Košice II sp.zn. 33Rob/243/2008 zo dňa 22.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2009 (stal sa exekučným titulom) a ktorým bola zaviazaná spoločnosť REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur a nahradiť trovy konania 1.504,16 eur, ktorú však nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o., čo preukazuje správou exekútora, u ktorého sa vedie exekučné konanie. Zastával názor, že nevyplatením žalovanej sumy priznanej platobným rozkazom (za neuhradenú faktúru za vykonané práce a dodaný materiál) žalovanými ako konateľmi resp. bývalými konateľmi spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla žalobcovi škoda.
55. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak nastane situácia, že obchodná spoločnosť nemá dostatok majetku na uspokojenie splatných, prípadne aj vykonateľných pohľadávok svojich veriteľov, neznamená to, že všetky tieto pohľadávky veriteľov je povinný uhradiť konateľ obchodnej spoločnosti. Konateľovi vznikne takáto povinnosť na náhradu škody podľa citovaného ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka len vtedy, ak sa preukáže, že nemajetnosť obchodnej spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností konateľa a to porušením svojich povinností uvedených v ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a § 135 Obchodného zákonníka o povinnostiach konateľov.
56. Súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka (jeho citovaním), ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania, nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver,
že podľa názoru súdu, nevyplatenie právoplatne priznaného nároku vznikla škoda žalobcovi, pretože neuhradil záväzky spoločnosti, a teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti . V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinný veriteľ uplatňovať náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a zároveň je povinný preukázať aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti.
57.. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil zaplatenie dlžnej sumy vzniknutej podľa jeho tvrdenia nezaplatením judikovanej pohľadávky spoločnosťou REM-PLAST s.r.o., ktorá mu bola priznaná (platobným rozkazom) a ktorá vznikla neuhradením faktúry č. 2008/04 vystavenej dňa 2.4.2008 za vykonané práce žalobcom pre spoločnosť REM-PLAST s.r.o., na vymoženie ktorej sa vedie aj exekučné konanie. Zákon priznáva, tak ako už bolo vyššie uvedené, právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi, ktorý ju uplatňuje vo svojom mene na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie veriteľ, teda žalobca. Nie je teda podstatnou skutočnosťou, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom) žalovanými vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi a to za splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
58. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné prisvedčiť odvolateľom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním resp. porušením povinnosti žalovaných ako konateľov, prípadne bývalých konateľov spoločnosti REM-PLAST s.r.o. pri výkone ich funkcie konateľa, kedy a v akej výške mala resp. vznikla spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škoda. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie na konkrétne konanie žalovaných, okrem tvrdenia, že porušili povinnosti tým, že faktúru neuhradili, nepoukázal. Navyše tvrdil, že „nepreukazuje, že spoločnosti vznikla škoda, ale že veriteľovi vznikla škoda“. Napriek tomuto tvrdeniu žalobcu, sa súd v dôvodoch rozhodnutia, a to s prihliadnutím na vyššie uvedenú právnu úpravu, žiadnym spôsobom nevysporiadal, v dôsledku čoho nesprávne a predčasne vo veci rozhodol. Je totiž potrebné dať za pravdu odvolateľom, že samotným neuhradením faktúry žiadna škoda spoločnosti REM-PLAST s.r.o .nevznikla. Pokiaľ súd konštatoval (pri posudzovaní (ne)dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom), že nevyplatením faktúry vznikla žalobcovi škoda, čo však nemôže byť považované za škodu, ktorá vznikla spoločnosti REM- PLAST s.r.o., nesprávne dospel k záveru, že žalobca preukázal základné predpoklady modifikovaného návrhu spoločnosti REM- PLAST s.r.o. na náhradu škody voči žalovaným konateľom, resp. bývalým konateľom, pretože týmto tvrdením žalobcu nepreukázal žalobca vznik škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o. a porušenie konkrétnej povinnosti konateľov, v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka. Odvolací súd len dodáva, že samotný fakt nepriaznivej situácie spoločnosti a nesplnenie povinnosti uhradiť cenu poskytnutého plnenia spoločnosťou, v ktorej boli žalovaní konateľmi, ešte nie je bez ďalšieho dôvodom pre konštatovanie porušenia základnej povinnosti konateľa spoločnosti konať s odbornou starostlivosťou, obzvlášť ak žalovaný v 1/ rade pravidelne uhrádzal faktúry vystavené žalobcom, čo žalobca nespochybnil, pričom spornú faktúru neuhradil pre jej nedôvodnosť. Za porušenie povinností žalovaných nemožno považovať ani predaj ich obchodných podielov, pretože realizácia takéhoto prevodu nie je výkonom konateľského oprávnenia a ani porušením povinnosti konateľa, ktoré by zakladalo nárok spoločnosti na náhradu škody, bolo to ich právo. Rovnako je potrebné uviesť, že aj dôkazné bremeno o nedostatku majetku spoločnosti je na žalobcovi, ako veriteľovi spoločnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že uspokojenie právoplatne priznaného nároku žalobcu z majetku spoločnosti nie je možné, keďže spoločnosť REM- PLAST s.r.o. nevlastní žiaden majetok, odvolací súd len dodáva, že exekučné konanie, vychádzajúc z tvrdení sporových strán, nie je ukončené( nebolo zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti), navyše prebieha konanie o vylúčenie veci z exekúcie, ktoré nebolo právoplatne skončené. Súd prvej inštancie nezisťoval u súdneho exekútora, prečo za obdobie vedenia exekúcie (od roku 2009) nevymohol pohľadávku žalobcu z majetku obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. a aký majetok vo vlastníctve tejto obchodnej spoločnosti súdny exekútor počas vykonávania exekúcie zistil, prípadne ak tvrdí, že je nemajetná, prečo nepodal podnet na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku.
59. Pokiaľ teda v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje tá skutočnosť, kedy a aká škoda, v akej konkrétnej výške mala konaním žalovaných spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vzniknúť, teda či niektorí zo
žalovaných porušením povinnosti pri výkone funkcie spôsobili spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu, je potrebné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný aj pre nedostatok dôvodov.
60. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne špecifikami zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti podľa § 135a ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa podľa § 757 Obchodného zákonníka sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka len v rozsahu, ktorý nie je vymedzený v § 135a Obchodného zákonníka, pretože § 135a Obchodného zákonníka sa použije prednostne a len to čo nie je o náhrade škody v tomto ustanovení upravené, sa posúdi podľa všeobecných ustanovením o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
61. Podľa § 135a Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky - konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Veritelia podľa citovaného ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sú zásadne povinní uplatňovať svoje peňažné nároky a iné nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, napr. preto, že spoločnosť sa nachádza v platobnej neschopnosti alebo nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok veriteľov, majú veritelia možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich, vo svojom mene a na svoj účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom, avšak len vtedy, ak veriteľ preukáže, že konateľ konal v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1, 2, 3 a § 135 Obchodného zákonníka a pri tomto neodbornom konaní spôsobil spoločnosti škodu, ktorá sa prejavila v znížení majetku spoločnosti, ktoré viedlo následne k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov.
62. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu zisťovanie (doplňovanie) jednak skutkového stavu, vykonávaním rozsiahleho dokazovania odvolacím súdom o opodstatnenosti nároku, ktorý len sám vyhodnotí, vylučuje oprávnenie dotknutého účastníka sporu preskúmať správnosť hodnotenia takýchto skutkových zistení riadnym opravným prostriedkom a obsahovo sa tým porušuje zásada dvojinštančnosti súdneho konania a v nadväznosti na to znevýhodňuje dotknutého účastníka (najmä pri zmene rozhodnutia odvolací súdom), čo nie je možné považovať za postup v súlade s ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o spravodlivom súdnom procese, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
63. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a c/ CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav o zodpovednosti žalovaných ako konateľov obchodnej spoločnosti a vec nesprávne právne posúdil v rozsahu zodpovednosti žalovaných ako konateľov za neuspokojenie pohľadávok žalobcu ako veriteľa, nevyporiadal sa so všetkými účastníkmi konania tvrdenými okolnosťami a neprihliadol na všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré boli v konaní predložené alebo vyšli v konaní najavo a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.
64. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, predovšetkým v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci, okrem iného aj zistiť, dôvod neúspešnosti žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní jeho pohľadávky, ktorý je v prejednávanej veci sporný, či a akým spôsobom bola ukončená exekúcia, prípadne či bola už zastavená a z akého dôvodu. Zároveň súd umožní účastníkom konania realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným poriadkom a vo veci samej opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 O.s.p. a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
65. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).