Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/125/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.Anny Markovej a členiek senátu JUDr.Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej

veci žalobcu: G., S., zastúpeného advokátom JUDr.P., R. proti žalovaným: 1/ T., R.,

zastúpenému advokátom JUDr.J., M. a 2/ K., spol.s r.o., R., IČO: X., o zaplatenie 4 285,15

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo

16.apríla 2008, č.k. -143, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16.apríla 2008, č.k. -143

sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu voči žalovanému 1/.

Voči žalovanému 2/ konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/

31 040,-- Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že účastníci mali dlhodobú obchodnú spoluprácu a mali

zaužívanú takú prax, že žalobca dodával tovar žalovanému 2/ na základe telefonických alebo

faxových objednávok na dodávku nábytku II. triedy, ktorý bol dodávaný nezložený

a pracovníci žalovaného 2/ ho kompletizovali. Žalovaný až po zložení zistil, či dodávka

nábytku bola úplná. Ak dodávka nebola úplná, žalovaný 2/ to oznámil telefonicky žalobcovi.

V prípade dodávky poškodeného tovaru, žalobca zvyčajne poskytol žalovanému 2/ zľavu.

V danom prípade pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami bol na základe objednávky dodaný

tovar, ktorý nebol úplný, čo žalovaný 2/ oznámil telefonicky žalobcovi. Vzhľadom

na nekompletnosť dodávky nábytok nebol predajný a žalovaný 2/ faktúry zaplatil čiastočne.

Časť tovaru s veľkou zľavou predal zákazníkom a veľká časť dodávky je v sklade

neskompletizovaná. Skutočnosť, či dodaný nábytok, ktorého cena je predmetom sporu,

bol vadný, zostala medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na zánik žalovaného 2/, súd konanie

voči nemu zastavil. Predmetom konania zostal nárok voči žalovanému 1/ na náhradu škody,

ktorú mal žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/ spôsobiť žalobcovi tým, že predával tovar

pod cenu tretím osobám, neplnil si svoje povinnosti z podnájomnej zmluvy nebytových

priestorov, neplnil si daňové povinnosti a pohľadávka v sume 20 000 DEM voči dlžníkovi

v Nemecku sa premlčala, prečo nedošlo k jej riadnemu speňaženiu v prospech žalovaného.

Svoj nárok zdôvodnil aj tým, že žalobcovi vznikla škoda nezaplatením predmetných faktúr.

Súd zo spisu Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zistil, že návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok žalovaného 2/ podal žalovaný 1/ ako jeho konateľ Zo správy

predbežného správcu a z uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že dlžník-žalovaný

2/ nemal dostatok majetku, preto súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Z obsahu

príkaznej zmluvy medzi žalovaným 2/ ako príkazcom a I., s.r.o. ako príkazníkom vyplýva, že

predmetom zmluvy je uskutočnenie úkonov a zariadenie záležitostí nevyhnutných k inkasu

pohľadávok žalovaného 2/ voči dlžníkovi W.. Žalovaný 2/ splnomocnil uvedenú spoločnosť

na vymáhanie úrokov z omeškania.

Ďalej uviedol, že nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť

vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku

z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 ust. § 135a Obchodného zák. sa použijú

primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá

nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok

spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom

správca konkurznej podstaty. Je zrejmé, že zákon priznáva právo uplatniť náhradu škody,

ktorú má spoločnosť voči konateľom, aj veriteľovi. Veriteľ ju uplatňuje vo svojom mene

na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní musí preukázať,

že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda že vznikla

v príčinnej súvislosti s porušením povinností pre výkon pôsobnosti konateľa. Dôkazné

bremeno o týchto skutočnostiach nesie veriteľ, v tomto prípade žalobca.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že v príčinnej súvislosti s ukončením

podnájomnej zmluvy nebytových priestorov, neplnením si daňových povinností s predajom

tovaru tretím osobám za nižšiu cenu a premlčaním časti pohľadávok vznikla škoda, ktorú by

si spoločnosť (žalovaný 2) mohla uplatniť voči konateľovi (žalovanému 1) v zmysle ust.

§ 135a Obchodného zák. Premlčanie pohľadávky neznamená jej zánik, a preto ani uvedená

skutočnosť nie je momentom vzniku skutočnej škody alebo ušlého zisku. V tomto prípade

nie je podstatnou skutočnosťou, či neuhradením faktúry v sume 4 285,15 eur žalovaným 2/

vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči

konateľovi spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, a preto súd žalobu voči

žalovanému 1/ zamietol.

Proti rozhodnutiu v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá voči žalovanému 1/ a ktorou

bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca. Žiadal v tejto časti

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci a jeho postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Poukázal na ustanovenie s tým, že odbornou

starostlivosťou sa rozumie starostlivosť vo vzťahu k predmetu podnikania spoločnosti.

Povinnosťou konateľa je podľa zabezpečiť riadne vedenie

predpísanej evidencie účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov

o záležitostiach spoločnosti. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa povinnosti

konateľa, ako napr. riadne viesť účtovníctvo, rozhodovať o použití rezervného fondu podľa

stanovených zásad, odovzdať všetky prijaté veci pre spoločnosť spoločnosti, ako aj podať

návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote, neskúmal. Ďalej poukázal na ustanovenie

s tým, že podmienkou zodpovednosti za škodu a teda

nastúpenia povinnosti škodu nahradiť je vznik škody, porušenie povinnosti konateľa

vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a porušením povinností. Ak by súd správne aplikoval uvedené ustanovenia, dospel by

k záveru, že medzi správne vymedzenými povinnosťami konateľa, ktoré boli žalovaným

porušené a vznikom škody, existuje príčinná súvislosť. Uviedol, že ustanovenie § 135a ods.5

stanovuje dve podmienky, za splnenia ktorých môže veriteľ

spoločnosti uplatňovať náhradu škody proti konateľovi, a to. Ak škoda vznikla a zodpovedá

za ňu. Prvou podmienkou je, že žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku

spoločnosti. Druhou podmienkou je, že žalobca je veriteľ spoločnosti. Splnenie tejto

podmienky bolo preukázané aj uznaním pohľadávky spoločnosťou. Nič na tom nemení

ani účelové tvrdenie žalovaného, že dodávka nebola riadne vykonaná a žalovaný v konaní

nepreukázal, že vadnosť plnenia riadne reklamoval. Svoje tvrdenie prvostupňový súd založil

na zistení, že niet príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti konateľom a vznikom

škody na strane spoločnosti. K záveru o neexistencii príčinnej súvislosti dospel súd nielen

v dôsledku toho, že nesprávne vyložil dotknuté ustanovenia právneho poriadku,

ale aj na základe nesprávneho vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že žalobca so spoločnosťou dlhodobo

obchodoval, spoločnosti dodal aj predmetný tovar a spoločnosť za jeho dodávku plnila

len čiastočne, zostávajúcu časť neuhradila, že nejaké pohľadávky zostali neuhradené a mohlo

dôjsť k ich premlčaniu, že spoločnosť zrejme riadne neviedla účtovníctvo, že žalovaný predal

pod cenu časť dodávky žalobcu, údajne len preto, lebo dodávka mala vady, ktoré

reklamované u žalobcu riadne neboli. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že návrh

žalovaného na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť spoločnosti bol zamietnutý a spoločnosť

bola vymazaná z obchodného registra. Prvostupňový súd z účtovníctva spoločnosti mal

k dispozícii v pripojenom konkurznom spise len súvahu výkazu ziskov a strát spoločnosti

k 31.12.2001. Iné dôkazy súd na tieto otázky nevykonal. Na záver namietal aj voči

rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovanému.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že účtovníctvo spoločnosti vykonávala účtovnícka

firma na základe zmluvy, za túto činnosť žalovaný 1/ riadne platil. Je toho názoru,

že pohľadávku mal žalobca prihlásiť do konkurzu, teda mal ju uplatniť voči spoločnosti

a až následne voči konateľovi. Žalobca v konaní skutočnú škodu nepreukázal. V konaní

žalovaný preukázal, že išlo o fixnú zmluvu a žalobca dodal žalovanému tovar 2.triedy, ktorý

bol v SRN vrátený odberateľom a teda bol nepredajný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa v zmysle ustanovenia a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolania je zaplatenie sumy 4 285,15 eur z titulu náhrady škody

spôsobenej žalovaným 1/ pri výkone funkcie konateľa v spoločnosti K., spol. s r.o., K.

(žalovaným 2/).

Podľa ustanovenia konatelia sú povinní

vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť

všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť

o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo

spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri

výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom

mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku

spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti

voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi

uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje

nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty (§ 135a ods.5

).

V zmysle citovaného ustanovenia konatelia musia plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú

z ustanovení , spoločenskej zmluvy alebo z rozhodnutí valného

zhromaždenia spoločnosti.

Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou

starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím

na predmet podnikania.

V citovanom odseku 5 je upravený súbeh nárokov spoločnosti a veriteľa spoločnosti

na náhradu škody voči konateľom spoločnosti. Veriteľ si uplatňuje náhradu škody, ktorá

vznikla spoločnosti, teda nie jemu. Veriteľ pritom musí preukázať existenciu svojej

pohľadávky voči spoločnosti. Na pohľadávku by mal mať exekučný titul.

V prejednávanej veci si žalobca žalobou podanou na súd 26.mája 2004 uplatnil voči

žalovanému 2/ spoločnosti, ako aj voči žalovanému 1/-konateľovi, zaplatenie dlžnej sumy,

vzniknutej podľa jeho tvrdenia nezaplatením ceny dodaného tovaru vo výške, ktorú vyúčtoval

žalovanému 2/, svojmu odberateľovi.

Citované ustanovenie umožňuje žalobcovi po preukázaní, že si nemôže uspokojiť

svoju pohľadávku v sume 4 285,15 eur z majetku žalovaného 2/, uplatniť si voči žalovanému

1/ náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, lebo žalovaný 1/ ako konateľ nekonal s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čo je nepochybne iným

nárokom ako zaplatenie ceny tovaru, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému 1/. V žalobe,

ako aj v priebehu celého konania žalobca síce tvrdí, že žalovaný 1/ ako konateľ spôsobil

žalovanému 2/ škodu tým, že funkciu konateľa nevykonával s odbornou starostlivosťou,

avšak tento nárok nikde nešpecifikoval a ani ničím nepreukázal, akú škodu spôsobil žalovaný

1/ ako konateľ spoločnosti. Súd prvého stupňa pritom vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie,

ktoré vo svojom rozhodnutí vyhodnotil. Odvolací súd na tieto dôvody poukazuje a osvojuje si

ich v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti o náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je aj v tejto časti správne.

Žalovaný si v konaní na súde prvého stupňa uplatnil trovy konania pozostávajúce

z odmeny advokátovi za 5 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie zastúpenia, vyjadrenia

k žalobe a účasť na pojednávaní. V danom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil,

že ide o účelne vynaložené trovy konania, na ktoré má žalovaný, ktorý má vo veci úspech,

právo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný 1/ úspešný. Mal by spravidla nárok na náhradu trov

odvolacieho konania za právne zastúpenie. Právny zástupca si však trovy nevyčíslil, preto mu

odvolací súd ich náhradu nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. marca 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.