Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/132/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: Steelmontage s.r.o., so sídlom Bôrická cesta 3047/107, 010 01 Žilina, IČO: 46 873 121, zast. JUDr. Michaela Poláčková, LL.M., advokátka, so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovanému: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX K. nad V., zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, o náhradu škody vo výške 12.345,- eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.05.2020 si uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške 12.345,- eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca vykonal pre objednávateľa K., s.r.o. na zákazke montáž montovanej haly K. v Z. L. stavebné práce na základe Zmluvy o dielo č. XXXXAXXX zo dňa 04.03.2015. Koordináciu stavebných prác na tejto stavbe zabezpečoval konateľ žalobcu K. Q., teda žalovaný a na uvedenej zákazke žalobca zrealizoval aj stavebné práce, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo a boli vykonané nad rámec tejto zmluvy, preto žalovaný po dohode s druhým konateľom P.. D.. K. A. objednali služby projektanta D.. F. I., ktorý vykonal ohliadku predmetnej stavby za účasti žalovaného. Počas ohliadky žalovaný inštruoval projektanta, ktoré práce boli žalobcom vykonané, a ktoré treba zadokumentovať a naceniť. Ing. F. I. vyhotovil fotodokumentáciu stavebných prác vykonaných nad rámec zmluvy o dielo, pričom jeho úlohou bolo vyhotoviť rozpočet na takto zdokumentované práce ako podklad pre fakturáciu žalobcu voči objednávateľovi K., s.r.o. Zároveň žalobca uviedol, že na stretnutí žalovaný uviedol, že sa s konateľom spoločnosti K., s.r.o. dohodol, že na vykonané práce podľa rozpočtu faktúru vystavovať nebude, pretože peniaze vo výške 12.345,- eur za vykonané stavebné práce už prevzal od konateľa spoločnosti K., s.r.o. a bez dokladu. Konateľ JUDr. Ing. K. A. trval na odoslaní vystavenej faktúry a úhrade formou bezhotovostného prevodu na bankový účet žalobcu, a preto túto faktúru vystavil a ešte toho dňa poslal poštou spolu s rozpočtom. Dňa 09.05.2016 spoločnosť K., s.r.o. predmetnú faktúru spolu s rozpočtom vrátila žalobcovi ako neoprávnenú s odôvodnením, že k plneniu predmetu faktúry nedošlo. Do dnešného dňa spoločnosť K., s.r.o. predmetnú faktúru neuhradila s odvolaním sa na dohody uzavreté so žalovaným ako vtedajším konateľom. Žalobca vyzýval žalovaného k upusteniu protiprávneho konania a oznámenia všetkých detailov o akýchkoľvek dohodách, či už písomných alebo ústnych, ktoré za spoločnosť žalovaný uzatvoril so subjektom K., s.r.o. pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti. Žalobca má za to, že mu vznikla škoda ujmou na majetku žalobcu tým, že žalovaný z pozície konateľa žalobcu porušil svoje povinnosti odbornej starostlivosti, pretože nekonal v záujme žalobcu, keď chcel dňa 03.05.2016 dosiahnuť to, aby nebola

vystavená faktúra za vykonané stavebné práce a takto uprednostnil svoje záujmy a konal v záujme tretieho subjektu. Žalovaný porušil zásadu lojality voči spoločnosti, uprednostnil svoje záujmy a záujmy tretej osoby pred záujmami žalobcu, keď neposkytol žalobcovi žiadne listiny, žiadne doklady a žiadne informácie o dohodách so subjektom K., s.r.o. a aj napriek písomným výzvam žalobcu, čím spôsobil, že žalobca nedisponoval ničím, čím by mohol svoj nárok efektívne uplatniť a jeho uplatnenie zmaril, čo malo za následok zmenšenie v majetkovej sfére žalobcu. Žalovaný porušil svoje povinnosti konateľa postupne tak, že sa pokúsil žalovaný dosiahnuť, aby faktúra na spoločnosť K., s.r.o. za vykonané stavebné práce nad rámec zmluvy o dielo nebola vystavená, a teda aby žalobca nedostal do svojej majetkovej dispozície protiplnenie za vykonané stavebné práce. Žalovaný nijako nereagoval na výzvy žalobcu, neposkytol mu žiadne doklady, listiny, ani informácie, a to ani po tom, ako mu zanikla funkcia konateľa a zároveň v súvisiacich konaniach popieral tento nárok ako nedôvodný.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 14.10.2020 (čl. 291). Žalovaný uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a je postavená na vyfabulovaných a ničím nepodložených obvineniach. Poprel, že by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy a pokiaľ by taký nárok vznikol, mal sa ho žalobca domáhať voči spoločnosti K., s.r.o. Žalobca na jednej strane tvrdí, že kvôli nečinnosti žalovaného si nemohol riadne uplatniť nárok voči spoločnosti K., s.r.o., resp. nemohol vyvrátiť tvrdenia Ing. P. B. o neoprávnenej fakturácii, ale na druhej strane celú žalobu opiera o dôkazy, ktoré keby boli pravdivé, tak by museli byť dostatočné aj na preukázanie nároku voči spoločnosti K., s.r.o. Má za to, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže žalobca sa nepokúsil vymôcť žalovanú sumu od toho, kto mal zaplatiť odmenu za vykonané práce ako tvrdí žalobca. V konaní voči spoločnosti K., s.r.o. ho predsa mohol navrhnúť ako svedka, ak teraz tvrdí, že on nebol súčinný. Zároveň žalobca tvrdí, že ku konaniu, resp. nekonaniu, ktorým mala byť spôsobená škoda pričinením žalovaného, došlo pred 19.05.2016, tak jeho nárok na náhradu škody by bol aj tak premlčaný, pretože žalobu podal až 19.05.2020, teda po 4 rokoch, teda vzniesol námietku premlčania.

3. Následne súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Súd mal zistené, že žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom žalobcu do 28.08.2015, kedy vstúpil do spoločnosti JUDr. Ing. K. A. ako konateľa zároveň aj ako spoločník a zároveň došlo k zmene spôsobu konania tak, že za spoločnosť žalobcu konali spoločne a nerozdielne konatelia. Žalovanému zanikla funkcia konateľa žalobcu dňa 30.06.2016.

5. Súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a K., s.r.o. ako objednávateľ uzatvorili dňa 04.03.2015 Zmluvu o dielo č. XXXXAXXX, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal, že pre objednávateľa vykoná montáž diela a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu.

6. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca vykonal pre objednávateľa K., s.r.o. stavebné práce na základe predmetnej zmluvy.

7. Medzi stranami bolo nesporne preukázané, že koordináciu stavebných prác na predmetnej stavbe zabezpečoval žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu, čo vyplýva aj potvrdenie žalovaného v trestnom konaní v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 08.03.2017 sp.zn. ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-ZA-XXXX.

8. Žalobca trval na tom, že žalobca zrealizoval pre danú spoločnosť stavebné práce, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo, teda boli vykonané nad rámec zmluvy, na základe čoho mala spoločnosť K., s.r.o. zaplatiť práce naviac. Žalobca trval na tom, že žalovaný bol ten, ktorý komunikoval s danou spoločnosťou K., s.r.o. a taktiež trval na tom, že faktúra danej spoločnosti nebola uhradená. Keďže žalovaný nekonal v záujme žalobcu, keď chcel 03.05.2016 dosiahnuť to, aby nebola vystavená faktúra za vykonané stavebné práce a takto uprednostnil svoje záujmy a konal v záujme tretieho subjektu, porušil zásadu lojality voči spoločnosti, uprednostnil svoje záujmy a záujmy tretej osoby pred záujmami žalobcu, keďže neposkytol žalobcovi žiadne listiny, žiadne doklady a žiadne informácie o dohodách so subjektom K., s.r.o. aj napriek písomným výzvam žalobcu, čím spôsobil, že žalobca nedisponoval ničím, čím by mohol svoj nárok efektívne uplatniť, čo malo za následok zmenšenie majetkovej sféry žalobcu. Žalovaný dňa 03.05.2016 na osobnom stretnutí za účasti žalovaného JUDr. Ing. K.a A.a a P. A.a uviedol, že sa s konateľom spoločnosti K., s.r.o. Ing. P. B. dohodol, že na vykonané stavebné práce podľa rozpočtu v celkovej výške 12.345,- eur bez DPH faktúru vystavovať nebude, pretože peniaze vo výške 12.345,- eur za vykonané stavebné práce už prevzal od konateľa spoločnosti K., s.r.o., Ing. P. B. do ruky a bez

dokladu, tzv. načierno a uvedené vraj potvrdil aj P. A. v trestnom konaní vedenom na OR PZ Žilina, sp.zn. ČVS: ORP:XXX/X-VYS-ZA-XXXX.

9. Žalobca pred súdom trval na tom, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, keďže žalovaný neodovzdal potrebné informácie a listiny žalobcovi, a to ani na výzvu zo dňa 18.08.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 06.09.2016, pričom mu bola daná požiadavka, aby predložil všetky potrebné informácie a listiny, ktoré sa týkajú spoločnosti K., s.r.o. a pohľadávky vo výške 12.345,- eur. Vzhľadom na to, že táto výzva bola žalovaným prevzatá dňa 06.09.2016 a žaloba bola podaná dňa 11.05.2020, nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na uplatnenie pohľadávky voči žalovanému, a teda má za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po doručení tejto výzvy, t.j. dňa 07.09.2016.

10. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca danú sumu vyfakturoval spoločnosti K., s.r.o. faktúrou zo dňa 02.05.2016 pod číslom H so splatnosťou 16.05.2016. Konateľ spoločnosti K., s.r.o. na danú faktúru reagoval tak, že ju dňa 09.05.2016 vrátil žalobcovi s tým, že je nedôvodná a cenu diela, ktoré bolo vykonané riadne, zaplatil. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že má nejaký nárok voči spoločnosti K., s.r.o. titulom zmluvy o dielo tak, ako si ho uplatnil na základe faktúry a predložených listín, tak sa mal zaplatenia uvedenej sumy titulom vystavenej faktúry domáhať prostredníctvom súdu. Má za to, že nárok sa premlčal do 16.05.2020 najneskôr. Má za to, že keby aj takýto nárok existoval, tak minimálne neexistuje príčinná súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pretože žalobca úmyselne alebo neúmyselne preskočil zákonný krok, a to neuplatnil si nárok voči spoločnosti K., s.r.o., ktorá mu mala zaplatiť podľa jeho názoru cenu diela. Žalobca tvrdí, že vraj k tomu nemal potrebné listiny, čo však žalovaný popiera, pretože to, čo mal a čo bolo k dispozícii, sa nachádzalo v spoločnosti a pokiaľ by podal žalobu tak, ako preukazuje nárok listinami, poprípade výpoveďami v rámci tohto konania, tak rovnako mal preukázať nárok v rámci konania o zaplatenie faktúry, kde by sa domáhal ceny diela. Zotrval na námietke premlčania. Premlčacia doba plynie odvtedy, ako mal údajne žalovaný porušiť svoju právnu povinnosť a k porušeniu právnej povinnosti malo dôjsť 03.05.2016, najneskôr 09.05.2016 a nie až vtedy, keď bol následne vyzvaný dňa 18.08.2016. Ak aj žalobca tvrdí, že žalovaný mu dlhuje sumu 12.345,- eur titulom škody spôsobenej tým, že mu nebola uhradená cena diela, resp. doplatok za cenu diela, tak žalovaný uvedenú sumu vložil na účet žalobcu. Je síce pravda, že žalovaný tvrdil, že uvedená suma bola na účet žalobcu vložená omylom a žiadal žalobcu, aby mu uvedenú sumu vrátil, avšak žalobca mu ju do dnešnej doby nevrátil. V trestnom konaní sa konateľ spoločnosti A. K. bránil tým, že peniaze, ktoré boli vložené na účet, boli peniaze, ktoré tam boli vložené titulom zaplatenia doplatku za cenu diela a na základe vykonaného dokazovania okresná prokuratúra trestné konanie zastavila s tým, že z odôvodnenia vyplýva, že, na základe ktorých okresná prokuratúra dospela k takémuto záveru a tie isté listiny sú predložené aj v tomto konaní a tie isté listiny mal predložiť aj v konaní o zaplatenie ceny voči spoločnosti K., s.r.o. Pokiaľ spoločnosť žalobcu uvedené finančné prostriedky žalovanému nevrátila tvrdiac, že sa jedná o zaplatenie doplatku ceny diela a na základe takejto argumentácie bola osoba konateľa úspešná aj v trestnom konaní, tak žalovaný má za to, že aj keď uvedený nárok žalovaný spochybňuje, má za to, že tento nárok si uplatňuje druhýkrát, čiže žiada zaplatiť od žalovaného druhýkrát tú istú sumu, resp. žiada nahradiť škodu, ktorá mu nevznikla, nakoľko tvrdí, že tú úhradu, ktorej sa domáha v tomto konaní titulom náhrady škody, dostal. Žalovaný však zotrval na tom, že nárok žalobcu neexistuje aj vzhľadom k tomu, že jednak žalobca sa mal daného nároku domáhať priamo voči spoločnosti K., s.r.o. a nie voči žalovanému a zároveň neboli splnené jednotlivé predpoklady v zmysle zákona na to, aby súd mohol priznať žalobcovi nárok na náhradu škody a zároveň, aj keby takýto nárok existoval, tak je premlčaný.

11. Právny zástupca žalovaného súdu uviedol, že faktúra pre spoločnosti K., s.r.o. bola vystavená dňa 02.05.2016. Dňa 03.05.2016 bol vykonaný vklad žalovaným, ktorý vložil finančné prostriedky vo výške 12.345,- eur na účet žalobcu. Dňa 09.05.2016 bola vrátená faktúra a teda pokiaľ žalobca mal nejaké pochybnosti, mal to už riešiť vtedy, lebo 09.05. bola vrátená faktúra od spoločnosti K., s.r.o. s tým, že vrátená faktúra bola z toho dôvodu, lebo spoločnosť K., s.r.o. tvrdila, že oni už zaplatili predtým pred vystavením tej faktúry celú cenu diela.

12. Právny zástupca žalobcu uviedol, že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným nesúhlasí, nakoľko síce 02.05.2016 bola vystavená faktúra, dňa 03.05.2016 bola úhrada, dňa 09.05.2016 bola vrátená faktúra, avšak z dôvodu, že k plneniu predmetu faktúry nedošlo s tým, že poukazuje na konanie vedenom na tunajšom súde, predmetom ktorého bolo vylúčenie žalovaného z obchodnej

spoločnosti žalobcu z dôvodu porušenia jeho povinností, a preto si uplatňuje náhradu škody z dôvodu, že žalovaný porušil právnu povinnosť podať informácie a doklady k predmetnej faktúre. Výzvou z 01.8. a 18.08.2016 bol žalovaný vyzvaný, aby poskytol konkrétne informácie k tejto faktúre. Žalovaný rokoval so spoločnosťou K., s.r.o. a bol pri rokovaniach. Druhý konateľ, p. A., nebol pri daných rokovaniach a tieto informácie od žalovaného nemal k dispozícii, a preto ich pýtal výzvou z 18.08.2016.

13. Podľa (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

14. Podľa (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

15. Podľa pri právach vzniknutých z porušenia povinností začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

16. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

17. Podľa pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

18. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd posudzoval danú námietku s tým, že pokiaľ žalovaný by mal porušiť povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou, keď dňa 03.05.2016 prevzal peniaze od svojho objednávateľa bez faktúry a chcel dosiahnuť to, aby nebola vystavená faktúra za vykonané stavebné práce, tak v danom prípade je nutné konštatovať, že dňa 03.05.2016 došlo k úhrade, pričom žalobca uviedol, že dňa 03.05.2016 došlo aj k osobnému stretnutiu so žalovaným kvôli doriešeniu fakturácie žalobcu, kedy mal žalovaný uviesť, že s konateľom spoločnosti K., s.r.o. sa dohodol, že na vykonané stavebné práce faktúru vystavovať nebude, pretože peniaze už prevzal do ruky a bez dokladu.

- Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že vzhľadom na to, že pokiaľ došlo k prevzatiu peňazí dňa 03.05.2016 a zároveň v ten deň mal žalovaný oznámiť, že nebude vystavovať faktúru, pretože už peniaze prevzal, a teda prijal peniaze do ruky a bez dokladu a tým mal porušiť povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou, tak v danom prípade vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 11.05.2020, tak s poukazom na a došlo k premlčaniu v tejto časti, pokiaľ by aj skutočne došlo ku škode, teda k premlčaniu ohľadom nárokov z dôvodov porušenia tej konkrétnej povinnosti.

19. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ku škode došlo aj porušením povinnosti žalovaného ako konateľa, keď uprednostnil vlastné záujmy a záujmy tretej osoby pred záujmami žalobcu, keď neposkytol žalobcovi žiadne listiny a žiadne informácie o dohodách so subjektom K., s.r.o. aj napriek písomným výzvam, tak je potrebné zdôrazniť, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je podstatné, kedy mal žalovaný predložiť požadované listiny. V zmysle platných právnych predpisov žiadna lehota nevyplýva, avšak súd má za to, že vzhľadom na povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a vzhľadom na to, že žalovaný konal v mene spoločnosti, mal dokumenty predložiť bezodkladne, a teda mal ich predložiť najskôr dňom vzniku týchto dokumentov. V takom prípade by bol nárok premlčaný aj v tejto časti. Existencia žalobcom požadovaných dokumentov z ničoho nevyplýva, nebola preukázaná a ani žalobca neuviedol, kedy malo dôjsť k takýmto dohodám a čo malo byť ich obsahom konkrétnym.

- Je však nepochybné, že žalobca vyzval žalovaného a tvrdí, že žalovaný mu mal predložiť doklady deň po doručení výzvy, t.j. 07.09.2016. Vzhľadom na dátum podania žaloby, premlčacia lehota v tejto časti pre prípadné porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa, neuplynula. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná iba nejaká komunikácia, o ktorej žalovaný informoval 2.konateľa žalobcu, ale nie

skutočné uzatvorenie takých dohôd, takže súd nemá preukázanú existenciu ďalších dohôd a pokiaľ dohoda neexistovala, nedošlo k porušeniu povinností. Súd zároveň uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný uviedol skutočnosti žalobcovi ohľadom vzťahu so spol., že komunikoval s konateľom B., že prevzal peniaze,... Dokonca aj SMS to preukazujú. Teda je zrejmé, že žalovaný podával žalobcovi informácie v ústnej forme a z ničoho nevyplýva žiadna písomná listina o vzťahu so spol. K.. Teda nie je ani zrejmé, čo 2.konateľ ešte od žalovaného ďalej požadoval.

- Súd teda skonštatoval, že pokiaľ žalovaný mal porušiť povinnosť tým, že bezodkladne nepredložil informácie žalobcovi ohľadom vzťahu so spol. K., s.r.o., teda začiatkom 05/2016, tak nárok z takého porušenia by bol premlčaný. Avšak žalobca tvrdil, že žalovaný nereagoval na výzvu doručenú 07.09.2016 a nepredložil žalobcovi nič požadované. Vzhľadom na dátum podania žaloby, súd posúdil, že nárok z tejto porušenej povinnosti, nie je premlčaný.

20. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom k tomu, že žalobca vyzýval žalovaného na predloženie dokumentov (aj keď ich nekonkretizoval a nebola preukázaná ich existencia), a to výzvami z 9/2016, nárok v tej časti z prípadného tvrdeného porušenia povinnosti, nie je premlčaný, keďže žaloba bola podaná v 05/2020. Žalovaný ako konateľ žalobcu mal konať s odbornou starostlivosťou, ale aj T.A., ktorý bol tiež konateľom žalobcu. Obaja boli v tom čase konateľmi a teda pokiaľ 1 z konateľov niečo požadoval od druhého konateľa, bol povinný to predložiť a T.A. požadoval od žalovaného dokumenty až v 09/2016. Teda ak žalovaný mal porušiť povinnosť nepredložením dokumentov, tak až tým okamihom, Preto v tej časti nárok nie je premlčaný. Je nesporné, že predtým žalovaný informoval T.A.a a z ničoho nevyplýva, že by T.A. požadoval ešte niečo ďalšie, pričom faktúru vystavil bez ďalších listín, ktoré ani nežiadal dovtedy. Je nesporné, že 30.06.2016 skončila funkcia konateľa žalovanému, takže najneskôr mal odovzdať všetok materiál vtedy žalobcovi. Teda ani s poukazom na danú skutočnosť, nárok v tej časti nie je premlčaný.

21. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný disponoval s nejakými dokladmi.

22. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca so spoločnosťou K., s.r.o. uzatvorili vyššie uvedenú Zmluvu o dielo, v zmysle ktorej podľa bodu 9.9 všetky oznámenia, žiadosti, výzvy a iné písomnosti vzťahujúce sa k tejto zmluve, musia mať písomnú formu a zároveň v zmysle bodu 9.3 zmluvy zmeny a doplnky k tejto zmluve je možné vykonať len písomnými dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami.

23. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek zmeny, doplnenia je možné len písomnou formou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca tvrdil, že vykonal práce naviac pre spoločnosť K., s.r.o. a z nejakej komunikácie tvrdenej žalobcom medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný mal potvrdiť túto komunikáciu, pričom je nesporné, že on zabezpečoval tento obchodný vzťah so spoločnosťou K., s.r.o. a zabezpečoval aj koordináciu stavebných prác na tejto stavbe, čo medzi stranami bolo nesporné. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že žalovaný zrealizoval aj stavebné práce, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo a boli vykonané nad rámec tejto zmluvy, tak s poukazom na zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy vyplýva, že každé zmluvné dojednanie, každý dodatok k danej zmluve, musí byť v písomnej forme, avšak žiadny takýto dodatok, žiadna takáto ďalšia dohoda v písomnej forme medzi žalobcom a spoločnosťou K., s.r.o. nebola súdu preukázaná.

24. Pred súdom žalobca tvrdil, že práce naviac boli dohodnuté, pričom sám potvrdil, že v zmluve bolo stanovené, že len písomne sa mohli dohodnúť práce naviac, avšak žiadna písomná dohoda nebola preukázaná a predsa keby bola nejaká platná dohoda, musel by o nej vedieť aj T.A., keďže obaja konatelia museli by uzatvoriť takú dohodu s danou spoločnosťou spoločne, aby bola platná, a to vzhľadom na konanie v mene spoločnosti zapísané v obchodnom registri. Žalobca uviedol, že vykonal práce naviac, ale žalovaný nevedel určiť, koľko je tých prác naviac, preto dali vyhotoviť znalecký posudok, ktorý určil, že tieto práce naviac, ktoré by mala zaplatiť spoločnosť K., s.r.o., bola vo výške 12.345,- eur a toto mala daná spoločnosť K., s.r.o. doplatiť. Následne žalovaný vraj povedal, že peniaze mu dal B. do ruky, s čím on nesúhlasil, tak hneď vystavil faktúru a zaslal B.. Následne žalovaný vložil na účet žalobcu peniaze vo výške 12.345,- eur a žalobca tvrdí, že do dnešného dňa nemá vedomosť, na základe čoho vložil tieto peniaze. Vraj až po niekoľkých rokoch žalovaný tvrdil, že to vložil omylom presne tú sumu, ktorá bola určená aj tým znaleckým posudkom. Spoločnosť K., s.r.o. do dnešného dňa nezaplatila nič za tieto práce naviac a žalobca uviedol, že žalobca podal žalobu proti K., s.r.o. vedenú na Okresnom súde v Trenčíne, avšak vzhľadom na to, že mali všetky zmeny robiť písomne a práce

naviac neboli dohodnuté písomne, tak spor vraj prehrali. Uviedol, že do dnešného dňa nevie, či boli dohodnuté práce naviac písomne alebo ústne. Žalovaný mu nedal žiadne podklady k tomu, ako boli dohodnuté tieto práce naviac, ani po výzvach, a preto žalovaného žaluje, lebo porušil svoju povinnosť ako konateľ, keďže nereagoval na výzvu, ktorú mu zaslal a nepredložil nič, pričom žalobca sám nevie, aké podklady mal predložiť.

25. Súd zároveň v tejto súvislosti poznamenáva, že bolo nesporné, že žalovaný vložil na účet žalobcu sumu vo výške 12.345,- eur, teda sumu, ktorá zodpovedá prácam naviac, ktoré boli fakturované spoločnosti K., s.r.o. Táto suma však žalovanému dodnes vrátená nebola a napriek tomu si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 12.345,- eur ako škodu voči žalovanému, na čo žalobca uviedol, že z dôvodu, že spoločnosť K., s.r.o. predmetnú faktúru dodnes nezaplatila. Dokonca žalobca pred súdom uviedol, že konateľ spoločnosti K., s.r.o. popiera, že by zaplatil nejakú sumu žalovanému, hoci žalovaný tvrdil, že tie peniaze mal dostať do ruky priamo od B. a keď žalobca vystavil faktúru, tak následne žalovaný túto sumu dal na účet, aj keď nevie, z akého dôvodu, a preto to posúdil ako vklad spoločníka.

- Súd poznamenáva, že nie je možné, aby žalobca svojvoľne bez nejakého dotazovania, bez nejakého zisťovania, overovania a bez prejavu vôle zo strany žalovaného posúdil danú sumu ako vklad spoločníka. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný prejavil vôľu vloženia danej sumy ako vklad. Žalobca tvrdil, že vraj daná suma absolútne nesúvisí s predmetnou faktúrou a s predmetným vzťahom s K.om, ale nijako logicky nevysvetlil, z akého dôvodu by mala byť táto suma, ktorú vložil žalovaný, považovaná za vklad spoločníka, t.j. žalovaného a zároveň z ničoho logicky nevyplýva, prečo by vklad mal byť v presne takej výške, akú žalobca požadoval od spoločnosti K., s.r.o. za údajné práce naviac, hoci sám ďalej žalobca uviedol, že aj následne v trestnom konaní bolo zistené, že rozpočet na sumu 12.345,- eur je a že je to písmo žalovaného.

26. Žalobca tvrdil, že faktúra spoločnosti K., s.r.o. na sumu 12.345,- eur za práce naviac mu bola vrátená, a preto spor na Okresnom súde v Trenčíne voči spoločnosti K. o zaplatenie danej sumy bol prehratý z dôvodu, že práce naviac boli ústne dohodnuté a bol odkázaný p. B., aby konal so žalovaným, ale žalovaný mu nedal žiadne informácie, žiadne doklady, takže nemal nič bližšie k tomuto sporu. Takže tým, že mu neboli dané žiadne informácie od žalovaného ohľadom vzťahu s K.om, nemohol sa úspešne domáhať zaplatenia týchto prác naviac a vraj v dôsledku toho bol žalovaný vylúčený z obchodnej spoločnosti žalobcu.

- Z uvedeného vyplýva, že žalobca má za to, že mu nebola zaplatená faktúra spol. K., s.r.o., spor na Okresnom súde Trenčín prehral a preto si uplatňuje náhradu škody od žalovaného, ktorý mu nedal dostatočné informácie ohľadom prác naviac.

27. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. zo dňa 29.05.2018, bolo zistené, že v spore medzi žalobcom tohto konania a žalovaným tohto konania súd vylúčil žalovaného z obchodnej spoločnosti žalobcu ako spoločníka, pričom súd poznamenáva, že z daného rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd vylúčil žalovaného ako spoločníka z danej spoločnosti, a to z viacerých dôvodov, pričom súd sa vyjadril v tom konaní, že „...k vzťahu k dokladom, informáciám o dohodách a informáciám o dohodách so subjektmi K., s.r.o. súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s týmito právnymi vzťahmi žalobcu s označenými tretími subjektmi disponoval akýmikoľvek listinami, a to nezávisle na tom, či dôvodom, že ich k dispozícii má, bola skutočnosť jeho statusu konateľa žalobcu do 30.06.2016, dopadá na tieto listiny a doklady, konštatovanie súdu týkajúce sa spisovej agendy ako bolo uvedené pri závere o naplnení prvej podmienky tejto žaloby definovanej vyššie.“

28. Súd zároveň poznamenáva, že medzi stranami nebol sporný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou K., s.r.o., pričom Zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a o tejto zmluve žalobca mal vedomosť, keďže danú zmluvu predložil aj spolu so žalobou. Avšak z ničoho relevantného nevyplýva dohoda o prácach naviac. Pokiaľ skutočne žalovaný dohodol so spol. K., s.r.o. práce naviac, z ničoho relevantného to nevyplýva, žalobca to nepreukázal. Evidentné je, že nejaká komunikácia medzi žalovaným a B. bola. Avšak spol. K., s.r.o. poprela práce naviac, žiadna písomná zmluva/dohoda o prácach naviac nebola preukázaná. Pokiaľ boli skutočne vykonané práce naviac, bolo povinnosťou žalovaného konať s odbornou starostlivosťou a v zmysle zmluvy mala byť písomná dohoda, avšak pravdepodobne aj s konateľom T.A.om, keďže bola povinnosť konať spoločne a on bol konateľom žalobcu od 28.08.2015. Pokiaľ teda došlo skutočne k nejakej dohode o prácach naviac a pokiaľ došlo k tomu po 28.08.2015, tak aj T.A. bol povinný konať spoločne so žalovaným. Avšak z ničoho relevantného nevyplýva, že skutočne boli vykonané naviac práce a že neboli teda uhradené napriek ich vykonaniu. Dokonca z

ničoho nevyplýva ani žiadna snaha druhého konateľa uzatvoriť nejaký dodatok o prácach naviac, pokiaľ k dohode malo dôjsť v čase fungovania 2 konateľov. V konaní pred Okresným súdom Trenčín poprela daná spoločnosť práce naviac a žalobca to následne nerozporoval a zobral žalobu späť. Nejaký rozpočet spísaný žalovaným nepostačuje na preukázanie skutočnej dohody a skutočného vykonania prác naviac. Na preukázanie škody z dôvodu neuhradenia za práce naviac, ktoré neboli preukázané a z dôvodu, že žalovaný nepredložil žalobcovi príslušné dokumenty, predložené tvrdenia sú nepostačujúce. Žalobca tvrdil, že konateľ spoločnosti K., s.r.o. ho odkázal na žalovaného, keďže vraj komunikoval so žalovaným a žalovaný tvrdil, že nemá žiadne listiny, žiadne ďalšie doklady k dispozícii.

29. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ spoločník alebo konateľ spoločnosti má nejaké povinnosti v zmysle , tak tieto povinnosti má v reálnom čase, nie vtedy, keď ho na to niekto vyzve s čím súvisí aj počiatok plynutia alebo porušenia povinností, čo nemožno datovať od momentu vydania rozsudku v inom konaní, kde súd konštatoval porušenie nejakých práv a povinností, na základe ktorých rozhodol o vylúčení. Teda pokiaľ by aj žalovaný porušil nejaké práva a povinnosti, tak ich porušil v reálnom čase, to je v dátume do 02.05.2016. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na to, že štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že so žalovaným sa stretol, prejednávali okolnosti vystavenia faktúry titulom doplatku ceny diela, pričom sám hovoril o tom, že existoval nejaký rozpočet a ďalšie skutočnosti, čo je všetko datované pred termínom 02.05.2016, kedy mala byť vystavená faktúra. Čiže nie je pravdou, že predtým sa tieto skutočnosti nepreberali. Teda ako konatelia ich riadne preberali. Ak žalobca tvrdí, že žaloval spoločnosť K., tak uvedený spor vraj prehral z dôvodu, že nepredložil písomný dodatok k zmluve o dielo, a pokiaľ takýto písomný dodatok neexistoval, tak asi nemožno ho žiadať od žalovaného, lebo niečo, čo neexistuje, sa nedá predložiť. Čiže nepredloženie niečoho, čo neexistuje, nemôže byť skutočnosťou, od ktorej možno odvodzovať nárok na náhradu škody. Čo sa týka sumy 12.345,- eur, ktorú žalovaný uhradil a daná suma nebola žalobcom vrátená, tak žalobca pred súdom uviedol, že vraj to bol vklad, čiže ani vrátený nebude a ešte nad rámec toho žiada zaplatiť ďalších 12.345,- eur, tak ako takáto argumentácia je podľa jeho názoru úplne absurdná. Žalovaný podal trestné oznámenie, a to z viacerých dôvodov, pričom jedným z dôvodov bol aj ten, že omylom vložil na účet žalobcu sumu 12.345,- eur, ktorá nebola žalovanému vrátená. Nie je pravdou, že by sa žalovaný až o niekoľko rokov domáhal vrátenia tejto sumy. Dokonca krátko na to doručil výzvu spoločnosti, aby mu uvedené finančné prostriedky boli vrátené. Ak žalobca tvrdí, že sa nedomáhal vrátenia uvedenej sumy, tak toto nie je pravda. Však podal aj trestné oznámenie a v rámci trestného konania žiadal uvedenú sumu 12.345,- eur vrátiť z dôvodu, že sa jedná o platbu omylom, a teda že mohlo dôjsť k takému trestnému činu zatajenia veci. Dokonca prokuratúra vo svojom rozhodnutí uviedla, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zatajenia veci JUDr. Ing. K.om A.om, keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná oprávnenosť nároku spoločnosti žalobcu na sumu 12.345,- eur z titulu úhrady faktúry vystavenej pre spoločnosť K., ktorej podkladom je rozpočet zo dňa 15.02.2016, vypracovaný v súvislosti s prácami, ktoré boli vykonané pre spoločnosť K., s.r.o. nad rámec zmluvy o dielo. JUDr. K. A. ako konateľ žalobcu bol oprávnený uvedenými finančnými prostriedkami nakladať a do dispozície sa nedostali omylom, ale z titulu úhrady faktúry zo strany spoločnosti K.. Žalovaný však napriek tomuto konštatovaniu okresnou prokuratúrou tvrdí, že suma 12.345,- eur, čo prišla na účet žalobcovi, bola daná omylom a nie ako úhrada predmetnej faktúry.

- V tejto súvislosti súd poukazuje na účelovosť a špekulatívnosť, keďže na jednej strane konanie vedené proti T.A.ovi bolo zastavené z dôvodu vyhodnotenia OP Žilina, že finančné prostriedky na účte žalobcu sú úhradou predmetnej faktúry zo strany spol. K., s.r.o., ale na druhej strane žalobca si v tomto konaní uplatňuje opätovné zaplatenie, avšak ako náhradu škody spôsobenú žalovaným a to nesplnením jeho povinnosti ako konateľa, v dôsledku čoho nebola uhradená predmetná faktúra.

30. Súd poznamenáva, že žalovaný skutočne požadoval vrátenie sumy 12.345,- eur od žalobcu listom zo dňa 15.08.2016, čo vyplýva aj z predložených listín, ako aj z kópie podacieho lístku.

31. Právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že pokiaľ žalobca tvrdí, že mal nejaký nárok voči spoločnosti K. titulom doplatenia ceny diela, ktoré podľa jeho názoru vykonané bolo a nebolo zaplatené, tak si mal tento nárok uplatniť priamo žalobou voči spoločnosti K., čo aj žalobca urobil, avšak zo spisu z Okresného spisu Trenčín vyplýva, že žalobca túto žalobu voči spoločnosti K. podal a z neznámych dôvodov zobral žalobu späť. Žalobca tvrdil, že sa mohli ocitnúť v dôkaznej núdzi, avšak právny zástupca žalovaného má za to, že pokiaľ aj v tomto konaní má byť preukázaný nárok na náhradu škody v takej výške z dôvodu, že údajne malo byť vykonané nejaké dielo, ktoré nebolo uhradené spoločnosťou K., tak potom na základe tých istých dôkazov v tom súdnom konaní, ktoré iniciovali podanou žalobu

na Okresnom súde Trenčín, tak mali svoj nárok preukázať v rámci uvedeného konania. Taktiež mali možnosť predkladať všetky listinné dôkazy a vypočuť žalovaného, či svedkov. Žalobca preskočil teda jeden krok a jednoducho si neuplatnil nárok na zaplatenie ceny diela voči dlžníkovi a bezdôvodne, aj keď žalobu podal, tak ju zobral späť, a tým nie sú splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, ktoré vyžaduje zákon. Avšak trvá na tom, že taký nárok je nedôvodný, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou K. zmluva o vykonaní diela. Na základe tej zmluvy bolo dielo vykonané, bola vystavená faktúra a cena bola uhradená, čiže nie nárok na doplatenie ceny diela. Aj napriek tomu ale žalobca, resp. jeho konateľ, opakovane tvrdí, že takýto nárok existoval. Avšak taká skutočnosť v tomto konaní preukázaná nebola a aj napriek tomu ale v trestnom konaní sa bránili tým, t.j. žalobca, že suma 12.345,- eur, ktorú žalovaný omylom vložil na účet žalobcu, bola vlastne doplatkom ceny diela za práce, ktoré mali byť dodatočne vykonané pre spoločnosť K., a to aj na základe ich obrany okresná prokuratúra rozhodla o zastavení trestného konania voči konateľovi žalobcu JUDr. A.ovi. Aj z uznesenia vyplýva, že hlavným dôvodom pre zastavenie konania bola tá skutočnosť, že sumu 12.345,- eur, ktorú vložil žalovaný na účet žalobcu, boli peniaze za doplatok ceny diela, ktoré boli vykonané spoločnosti K., čiže má za to, že keby aj tie skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca, boli preukázané, tak sa opakovane z toho dôvodu domáha zaplatenia tej istej sumy, lebo suma 12.345,- eur, ktorá mu bola zaplatená na účet, a ktorú nevrátil žalovanému, je podľa jeho predchádzajúcich tvrdení v trestnom konaní práve tou sumou, zaplatenia ktorej sa domáha v tomto konaní.

32. Zo zapožičaného pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín vedeného pod sp.zn. súd zistil, že žalobca danou žalobou sa domáhal zaviazať spol. K., s.r.o. zaplatiť sumu 12.345,- eur, avšak konanie bolo uznesením zo dňa 23.10.2020 zastavené, nakoľko žaloba bola vzatá späť žalobcom bez uvedenia dôvodu. Teda žalobca neuviedol, či z dôvodov zavinených žalovaným alebo žalobcom. V dôsledku toho súd posúdil procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. Je nesporné, že žalobca zobral žalobu späť bez ďalšieho, bez toho, aby navrhoval svedkov, bez toho, aby sa vyjadril žalovaný tohto konania, bez toho, aby sa vyjadrili nejakí svedkovia a dokazovali sa tvrdenia žalobcu. Žaloba bola vzatá späť po tom, ako sa spoločnosť K., s.r.o., ako žalovaný, vyjadrila, že žalobu považuje za nedôvodnú. Potvrdila zmluvu o dielo, ale popiera nárok žalobcu s tým, že žiadne práce naviac neboli vykonané. Predložil zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 18.09.2015 podpísaný štatutármi zmluvných strán. Všetky práce, ktoré vykonal žalobca pre neho, boli predmetom zmluvy o dielo a cena diela bola uhradená v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca predložil množstvo listín, avšak žiadna z nich nepreukazuje vykonanie prác naviac, ani uzatvorenie dohody o prácach naviac. Poukázala na manipuláciu dokladov, keďže súčasťou predloženej fakturácia zo strany žalobcu je aj rozpočet z 02.05.2015 opatrený podpisom, ktorý je totožný s podpisom na faktúre, ktorú mal vystaviť T.A., ktorý však v tom čase 02.05.2015 nebol ani konateľom, ani spoločníkom. Zároveň je uvedený dátum dodania 02.05.2015, avšak po 18.09.2015, kedy bol spísaný preberací protokol, už neboli žiadne práce vykonané zo strany žalobcu a preto aj ten údaj na faktúre nie je pravdivý. Ďalšie predložené doklady v tom konaní nesúvisia s predmetnou zmluvou o dielo. Pokiaľ predložil žalobca mailovú komunikáciu z roku 2016, ktorej súčasťou má byť aj rozpočet Dubnica, tak podľa daných dokladov ide o súhrnný list stavby, ktorá nie je predmetom zmluvy, čo vyplýva aj z jednotlivých položiek rozpočtu. K predloženej fotodokumentácii, ktorá má vraj preukazovať práce naviac, uviedla daná spoločnosť, že niektoré časti sú súčasťou predmetu zmluvy, ktoré boli riadne zaplatené, niektoré neboli vybudované žalobcom a niektoré vykonával iný subjekt. a nie žalobca. Práce naviac neboli preukázané, konanie žalovaného je nepreukázané, výška škody nepreukázaná.

- Z uvedeného rozhodnutia a z uvedeného spisu je teda nesporné, že žalobca hoci pôvodne si svoje právo voči spoločnosti K., s.r.o. na zaplatenie predmetnej faktúry za práce naviac uplatnil, napriek tomu bez ďalšieho žalobu zobral späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bez dokazovania jeho tvrdení,... Napriek tomu teraz pred súdom tvrdí, že spor na OS Trenčín prehral, lebo nemal žiadne listiny na preukázanie od žalovaného, avšak bez takého posúdenia a vyhodnotenia súdom. Žalobca nečakal na verdikt súdu, vzdal sa pred vykonaním dokazovania, hoci z tých istých podkladov vychádzala aj OP Žilina. Žalobca v tomto konaní tvrdí, že nemal preukázané žiadne listiny voči spoločnosti K. o prácach naviac.

- Z uvedeného vyplýva, že spol. K., s.r.o. vyvrátila všetky tvrdenia žalobcu v tom konaní s tým, že žalobca nevykonal žaidne práce naviac a celé dielo bolo odovzdané a riadne uhradené a ďalšie časti diela boli vykonávané iným subjektom.

- Taktiež z uvedeného vyplýva, že predložený rozpočet sa netýkal predmetu zmluvy žalobcu a spol. K., s.r.o.

33. Súd poznamenáva, že právny zástupca žalobcu doručil súdu v poobedňajších hodinách deň pred pojednávaním tabuľku na preukázanie nedôveryhodnosti žalovaného, pričom tieto listiny sú od čl. 387 po čl. 444. Súd poznamenáva, že dané listiny neboli predložené súdu riadne a včas, a teda neboli v súlade s ust. , pričom aj právny zástupca žalovaného uviedol, že zo strany žalobcu je nekorektné predložiť ich súdu deň pred pojednávaním a zároveň bez vedomia žalovaného. Napriek tomu, aj keď ide o listiny, ktoré boli predložené súdu deň pred pojednávaním, teda pri aplikácii sudcovskej koncentrácii neboli predložené riadne a včas a nie je dôvod na ne prihliadať. Súd uvádza, že ide o zápisnice žalovaného, resp. o tabuľku, z ktorej vyplývajú výpovede žalovaného ohľadom vkladu hotovosti do banky dňa 03.05.2016, pričom dané výpovede žalovaného sú pred príslušným policajným orgánom a zároveň sú aj z iného súdneho konania. Z daných výpovedí je nutné konštatovať, že žalovaný si rozporoval vo svojich výpovediach, resp. vyjadreniach, keď sa vyjadroval k dôvodu vkladu sumy 12.345,- eur na účet žalobcu, keďže buď tvrdil, že sa pomýlil v čísle účtu, resp. pracovníčka banky urobila automaticky na iné číslo účtu s tvrdením, že neuviedol pracovníčke banky číslo účtu. Zároveň tvrdil, že on sa pomýlil v čísle účtu, čo však bankárka vypovedala pred políciou, že určite sa ten vklad omylom nestal, a že sa vklad nedá zrealizovať inak, že systém ju nepustí ďalej, že klient musí povedať celé 10-miestne číslo účtu.

- Súd zdôrazňuje, že aj keď dané podanie s prílohami nebolo predložené riadne a včas s poukazom na , nejde o nové skutočnosti, ale o „akési“ zhrnutie vypracované žalobcom, preto na dané skutnčosti uvádzané aj predtým nebol dôvod neprihliadať v zmysle .

34. Podľa , a (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s . (3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

35. Ustanovenie vymedzuje princíp solidárnej zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, upravuje právne následky udelenia absolutória bez ohľadu na formu konateľovi a právo veriteľov spoločnosti za podmienok uvedených v danom ustanovení v ods. 5 uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Povinnosti, ktoré musia konatelia plniť pri výkone svojej pôsobnosti sú upravené vo viacerých ustanoveniach aj ďalších zákonov a vo vzťahu ku všetkým uvedeným povinnostiam pôsobí všeobecná zásada výkonu pôsobnosti upravená v danom ustanovení ukladajúca konateľovi povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pri tom s odbornou starostlivosťou. Práve striktná objektívna povaha kritéria odbornej starostlivosti a obráteného dôkazného bremena by za podmienky riadnej aplikácie mala viesť k prísnejšiemu vyvodzovaniu zodpovednosti voči konateľom a taktiež by mala viesť k tomu, že funkciu konateľa by nemala vykonávať osoba, ktorá objektívne nedisponuje dostatočnými vedomosťami a schopnosťami na riadne vedenie spoločnosti. Pojem odborná starostlivosť zákon nedefinuje. V súvislosti s týmto pojmom iba ust. ako príklad uvádza zoznam konaní, ktorých výkon možno bez zohľadnenia ostatných okolností považovať za súladné s odbornou starostlivosťou, a to, že konatelia sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých rozhodujú a zachovávať zákonom požadovanú mlčanlivosť. Odbornú starostlivosť možno v zmysle právnej vedy a judikatúry široko definovať ako spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe po dôkladnom zvážení predpokladaných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami, pri ktorom konateľ prihliada pri výkone

svojej funkcie a zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti.

36. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa a je to teda absolútny obchodno-právny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami . Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu doplňujúcom ustanovenia odsekov 2-5 spravuje aj režimom podľa a nasl. ako objektívna zodpovednosť. Zodpovednosť konateľov je síce objektívna, teda nevyžaduje sa zavinenie, ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa ods. 3. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že koná nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky splnené súčasne, tak zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. V zmysle súdnej judikatúry pojem odborná starostlivosť síce zákon nedefinuje, ale v zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania (rozsudok NS SR ...). Vzhľadom na charakter vzťahu konateľa spoločnosti ako absolútneho obchodno- záväzkového vzťahu sa zodpovednosť konateľa za škodu riadi ustanoveniami s aplikáciou na zodpovednostný režim konateľa za vzniknutú škodu, potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti, pričom zodpovednosť za škodu konateľa sa posudzuje bez ohľadu na jeho zavinenie.

37. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle a nasl. vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (uznesenie NS SR ). Podľa pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

38. Zodpovednosť konateľa, resp. konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinnosti je regulovaná jednak vo všeobecnej rovine ustanovením o náhrade škody a nasl. , ktoré sa v zmysle použijú aj na prípady porušenia povinnosti konateľov s.r.o., ako aj v rámci špeciálnych ustanovení, najmä , upravujúcich osobitné podmienky uplatňovanej zodpovednosti voči konateľom za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. V zmysle je subjektom oprávneným na uplatňovanie nároku na náhradu škody, ktorá spoločnosti vznikla v dôsledku porušenia povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti, primárne spoločnosť, ale za splnenia osobitných podmienok je na to oprávnený aj veriteľ tejto spoločnosti. Na úspešné uplatnenie tohto nároku na náhradu škody je potrebné preukázať existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Uvedené podmienky musia byť v každom prípade splnené kumulatívne. Preukázanie existencie prvej a tretej podmienky zaťažuje poškodeného, t.j. spoločnosť. V prípade uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za škodu a bez ich preukázania nie je možné úspešne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej konateľom, resp. konateľmi porušením povinnosti pri výkone ich pôsobnosti. Významnou osobitosťou proti všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu je v zmysle prenesenie dôkazného bremena na konateľa ohľadne preukázania skutočnosti, že konal s odbornou starostlivosťou a dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V prípadoch uplatňovania zodpovednosti za škodu voči konateľom je teda fakticky prezumované ich nekonanie s odbornou starostlivosťou, t.j. porušenie ich povinnosti a na rozdiel od ostatných podmienok pre uplatnenie zodpovednosti za škodu, je na konateľovi, aby preukázal, že v danom prípade konal s odbornou starostlivosťou pri plnení tej ktorej povinnosti. V prípade, ak spoločnosť unesie dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody, jej výšky a existencie kauzálneho vzťahu medzi porušením povinnosti a vznikom škody, je konateľ zodpovedný za takúto škodu, ak sa mu nepodarí úspešne preukázať, že v danom prípade konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že

koná v záujme spoločnosti, t.j. že z jeho strany nedošlo k porušeniu fiduciárnej povinnosti, resp. že na jeho strane nedošlo k naplneniu druhého liberačného dôvodu, ktorým je vykonávanie uznesenia valného zhromaždenia za predpokladu, že toto uznesenie nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Z hľadiska splnenia podmienok pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone jej pôsobnosti je zásadné vymedzenie pojmu konanie s odbornou starostlivosťou, ktorého preukázanie, resp. nepreukázanie v konkrétnom prípade zohráva rozhodujúcu úlohu z hľadiska následkov pre konateľov v rámci uplatňovania nárokov spoločnosti zo zodpovednosti za škodu voči jej štatutárnemu orgánu.

39. Žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda vo výške 12.345,- eur z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť konateľa, keď nepredložil listiny týkajúce sa prác naviac vykonaných pre spol. K., s.r.o. a preto žalobca nebol úspešný v spore voči spol. K., s.r.o. na OS Trenčín a faktúra nebola uhradená, spoločnosť K., s.r.o. nezaplatila v danej výške za práce naviac. Nesporne bolo preukázané, a zistené, že žalobca sa domáhal žalobou na Okresnom súde Trenčín zaplatenia sumy 12.345,- eur titulom vystavenej faktúry za práce naviac voči spoločnosti K., ale následne bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu žalobca zobral žalobu späť.

- Pokiaľ žalobca tvrdí, že by v tom konaní bol neúspešný, lebo by neuniesol dôkazné bremeno, takéto tvrdenie je irelevantné a špekulatívne, pretože neexistoval žiadny logický dôvod a neexistovala žiadna objektívna prekážka, aby nepokračoval v tom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín a nedokazoval by svoje tvrdenia. Nesnažil sa tam dokázať svoj nárok a svoje tvrdenia, nenavrhol žiadne dôkazy a nepočkal na meritórne rozhodnutie súdu a bez ďalšieho žalobu zobral späť po tom, ako žalovaný v tom konaní, t.j. spoločnosť K., sa vyjadrila, že rozporuje žalobu, nakoľko nedošlo k žiadnym prácam naviac zo strany žalobcu a logicky vysvetlil svoje tvrdenia. Dokonca uviedol, že rozpočet sa týka iného zmluvného vzťahu, že žalobca nevykonal práce naviac a tvrdené práce sa netýkajú predmetu diela, resp. boli vykonané iným subjektom a že žalobcovi bolo za dielo riadne zaplatené a bolo riadne odovzdané bez ďalších tvrdených naviac prác. Žalobca teda bez ďalšieho zobral žalobu späť a rozhodol sa vymáhať, domáhať sa svojho nároku na danú sumu voči žalovanému, hoci z ničoho nevyplýva záver, že by bol neúspešný v konaní na OS Trenčín a že by nepostačovali dôkazy, s ktorými disponoval a s ktorými disponoval aj v trestnom konaní.

- Dokonca z predmetného spisu ani nevyplývajú návrhy na dokazovanie. Je pravdou, že žalovaný nepredložil žiadne ďalšie listiny žalobcovi, ale z ničoho nevyplýva, že nejaké existovali.

- Žalobca bol preukázateľne informovaný o vzťahu žalobcu so spol. K., s.r.o., mal možnosť nahliadať do zmluvy a T.A. ako konateľ bol oprávnený tiež komunikovať so zmluvnou stranou. Napriek tomu mu postačovali informácie od žalovaného a dokonca aj o údajnej úhrade 12.345 eur do rúk žalovaného, hoci to spol. K., s.r.o. pred OS Trenčín poprela.

40. Je nesporné, že žalobca, ktorému bola vrátená faktúra od spol. K., s.r.o., sa uspokojil s vkladom na účet vo výške 12.345,- eur od žalovaného s tým, že ide o úhradu predmetnej faktúry, ako to vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina. Napriek tomu následne žalobca danú platbu svojvoľne posúdil ako vklad spoločníka bez akéhokoľvek jeho prejavu vôle s takým úkonom a požaduje ďalšiu úhradu v rovnakej výške za neuhradenú faktúru z titulu náhardy škody tvrdiac, že žalovaný porušil povinnosť konateľa, v dôsledku čoho neboli uhradené práce naviac vo výške 12.345,- eur, čo považuje za škodu žalobcu.

41. Súd má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, nakoľko tvrdenie o neuhradení faktúry vo výške 12.345,- spoločnosťou K. vinou žalovaného nepostačuje. Žalobca pokiaľ tvrdil, že žalovaný mu nepredložil všetky doklady, z ničoho nevyplýva, že takéto doklady existovali.

42. Žalovaný hoci v komunikácii so žalobcom tvrdil, resp. potvrdil nejaké práce naviac pre spoločnosť K., spoločnosť K., s.r.o. tieto práce poprela a svoje tvrdenie riadne zdôvodnila vo svojom podaní v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín. Žalobca napriek tomu, aby preukázal svoj nárok voči spoločnosti K. pred Okresným súdom Trenčín, uspokojil sa s tvrdeniami žalovaného a zobral žalobu bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu späť a bez uvedenia akýchkoľvek námietok voči tvrdeniam žalovaného, spoločnosti K., s.r.o. Takéto konanie a takýto postup nemožno akceptovať a nemožno ho považovať za postačujúce pre úspešné uplatnenie nároku voči žalovanému v tomto konaní tvrdiac, že vznikla škoda. Žalovaný ako jeden z konateľov spoločnosti žalobcu konal so spoločnosťou K., s.r.o. a v rámci komunikácie so žalobcom vraj potvrdil práce naviac, avšak táto komunikácia nebola riadne v tomto konaní preukázaná,

z ničoho relevantného nevyplýva. Pokiaľ žalobca predložil nejaké zápisnice z výsluchov pred príslušným policajným orgánom, nejde o dôkaz vykonaný pred týmto súdom, ale ide o nejaký listinný dôkaz, ale nie ako výsluch svedka v tomto konaní, pričom je rozporný s tvrdeniami spol. K., s.r.o. Žalovaný trval na tom, že žiadne listiny neexistovali, ani žiadne dohody, ani žiadne dodatky s tým, že predsa zmluva musela byť písomná, resp. akýkoľvek ďalší dodatok k zmluve o dielo so spoločnosťou K. a k žiadnej takejto platnej dohode o práce naviac nedošlo. Keďže nebola žiadna písomná dohoda na práce naviac, nemožno si uplatňovať nárok voči danej spoločnosti za práce naviac na základe nejakej zmluvy, ale len v zmysle ustanovení , prípadne titulom bezdôvodného obohatenia a podobne, keďže nedošlo k platnému uzavretiu akéhokoľvek dodatku či zmluvy na práce naviac. Tvrdená komunikácia žalobcu o komunikácii so žalovaným je nepostačujúca a nepreukázaná. Nepostačuje aj rozpočet, nakoľko neznamená, že k prácam skutočne došlo. Z predložených SMS nie je jednoznačne zrejmé, že išlo o práce naviac. Žalobca nenavrhol žiadne relevantné dôkazy pre objektívne zistenie tvrdených skutočností. Pokiaľ právny zástupca žalobcu odkazuje na rozhodnutie, ktorým bol žalovaný vylúčený ako spoločník zo spoločnosti žalobcu, tak je nutné súhlasiť s tým, že súd sa skutočne v tom konaní zaoberal otázkou ohľadom predloženia nejakých dohôd a listín, avšak vo výroku to nie je presne uvedené a v odôvodnení súd uviedol, že „...pokiaľ žalovaný v súvislosti s týmito právnymi vzťahmi žalobcu s označenými tretími subjektmi disponoval akýmikoľvek listinami atď....“ Teda ani súd v tom konaní nekonštatoval nepochybné disponovanie takými listinami žalovaným.

43. Je nesporné, že žalovaný komunikoval aj s druhým konateľom žalobcu o danom vzťahu so spol. K., s.r.o., teda aj ďalší konateľ bol informovaný a nič ďalšie nepožadoval, dokonca vystavil faktúru. Je pravdou však aj to, že žalovaný neragoval na výzvy žalobcu na odovzdanie všetkých dokumentov týkajúcich sa žalobcu, v dôsledku čoho možno konšttaovať porušenie jeho povinnosti, avšak pokiaľ nemal k dispozícii ďalšie informácie, či doklady/listiny k vzťahu so spol. K., s.r.o., tak ani nemohol nič predložiť, bolo však vhodné aspoň to oznámiť žalobcovi. Z ničoho však nevyplývajú ďalšie informácie, či listiny ohľadom vzťahu so spol. K., s.r.o., tak je nelogické považovať nepredloženie neexistujúcich listín za porušenie povinnosti konateľa.

44. Súd zdôrazňuje, že žalobca zavádzal tunajší súd tvrdením, že nebol úspešný v konaní voči spoločnosti K., s.r.o., nakoľko vraj nemal potrebné listinné dôkazy, avšak súd zdôrazňuje, že žalobca nebol neúspešný v meritórnom rozhodnutí ako napríklad neunesením dôkazného bremena a podobne, ale konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu. Takže dané konanie bolo zastavené z procesných dôvodov na strane žalobcu, nie z dôvodov na strane žalovaného toho konania, t.j. spoločnosti K., s.r.o., ani nie z dôvodov na strane žalovaného tohto konania. Tvrdenie žalobcu, že bol neúspešný z dôvodov na strane žalovaného tohto konania z dôvodu, že nepredložil požadované dôkazy, listiny, je pre toto konanie zavádzajúce.

45. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal vznik škody. Žalobca nepreukázal, že mu skutočne vznikol nárok na zaplatenie sumy voči spoločnosti K. za práce naviac. Na preukázanie takého nároku neboli predložené relevantné dôkazy ani navrhnuté, a to ani v konaní pred Okresným súdom Trenčín, teda nebolo preukázané, či skutočne vznikla žalobcovi škoda z dôvodu neuhradenia faktúry. Súd totiž nemal preukázané, či skutočne vznikol žalobcovi nárok na sumu 12.345,- eur titulom prác naviac. Z ničoho nevyplýva, že boli dohodnuté práce naviac so spoločnosťou K., s.r.o. a zároveň z ničoho nevyplýva, že tie práce naviac boli skutočne aj vykonané a v takejto hodnote. Spoločnosť K., s.r.o. v konaní pred Okresným súdom Trenčín to jednoznačne poprela a uviedla, že dané práce tvrdené žalobcom boli vykonané, ale vykonal ich tretí subjekt. Predložený rozpočet nepreukazuje skutočné vykonanie naviac prác žalobcom.

- Teda žalobca nepreukázal vykonanie prác naviac pre spol. K., s.r.o. a tým aj vznik škody.

46. Súd zároveň uvádza, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť, nakoľko nevydanie údajných dokladov od žalovaného neznamená, že žalobca si svoje právo nemohol uplatniť priamo voči spoločnosti K.. Žalobca síce túto spoločnosť zažaloval, ale nepočkal na rozhodnutie vo veci. Žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ žalobca zobral žalobu voči K., s.r.o. späť, z ničoho nevyplýva dôvod tvrdený pred tunajším súdom v tomto konaní, že to bolo z dôvodu dôkaznej zavinením žalovaného.

47. Žalovaný nepochybne vložil sumu 12.345,- eur na účet žalobcu, pričom danú sumu následne požadoval vrátiť z dôvodu, že táto suma bola zaslaná omylom. Podľa tvrdenej komunikácie žalobcu ohľadom komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, údajne vraj žalovaný mal uviesť, že danú sumu

zaplatila spoločnosť K., s.r.o., a to jemu na ruku bez dokladov. Dané tvrdenie z ničoho relevantného nevyplýva, ničím nebolo preukázané, nebol navrhnutý žiadny dôkaz na preukázanie danej skutočnosti. Tvrdenia žalobcu a odkaz na výsluch brata konateľa A.a T. v inom konaní je nepostačujúce, pričom spoločnosť K., s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín výslovne uviedla, že neboli vykonané práce naviac, nebola dohoda a nebola zaplatená daná suma. Takže daná spoločnosť poprela vykonanie prác naviac žalobcom a že by zaplatila nejakú takú sumu za práce naviac, takže pokiaľ žalovaný mal uviesť žalobcovi, že spol. K., s.r.o. už zaplatila danú sumu jemu na ruku, tak z ničoho to nevyplýva, ničím to nebolo preukázané a ten, ktorý to mal zaplatiť, tak ten to poprel a v tomto konaní nebol navrhnutý taký dôkaz.

- Pokiaľ žalobca poukazuje a preukazuje svoje tvrdenie tým, že na tom osobnom stretnutí, na ktorom to mal žalovaný uviesť, bol aj P. A., súd poznamenáva, že ide jednak o brata konateľa žalobcu K.a A.a a jednak ide o koncipienta právneho zástupcu žalobcu, dokonca P. A. aj pôsobil v spoločnosti žalobcu, takže súd takéto tvrdenia považuje za nehodnoverné a neobjektívne a z ničoho relevantného nevyplývajú a sú nepreukázané.

48. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozpočet za práce naviac, ktoré žalovaný vlastnoručne podpísal, tak žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol, že je tam pokyn žalovaného - fakturovať. Teda žalobca si v takomto prípade rozporuje, keďže na jednej strane tvrdil, že žalovaný mu povedal, že faktúru netreba, pretože už je dohodnutý s B. ako konateľom spoločnosti K., s.r.o. a už mu dal peniaze na ruku v hotovosti, tak potom je nelogické, z akého dôvodu by potom písal pokyn fakturovať, ak teda už došlo k úhrade. Dokonca žalobca predložil aj sms komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný uviedol, že B. mu niektoré veci uznal. Avšak súd s poukazom na túto skutočnosť poukazuje opätovne na vyjadrenie spoločnosti K., s.r.o. v konaní pred Okresným súdom Trenčín, kde poprel práce naviac, ako aj samotnú úhradu, pričom z uvedených skutočností vyplýva nelogickosť, pretože pokiaľ by spoločnosť K., s.r.o. akceptovala nejaké práce naviac a dokonca aj zaplatila danú faktúru, tak žiadny logický dôvod neexistuje, prečo by to pred súdom v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne a poprel akékoľvek práce naviac s tvrdením, že tieto práce naviac vykonal iný subjekt a nebolo teda žalobcovi zaplatené nič. Takže poprel akúkoľvek úhradu za práce naviac, akúkoľvek existenciu prác naviac, akékoľvek vykonanie prác naviac žalobcom. Teda z ničoho nevyplýva, že spoločnosť K. bola povinná uhradiť žalobcovi nejakú sumu, a teda neexistuje ani žiadny dôvod pri výkone konateľských povinností žalovaného zaplatiť nejakú škodu ako aj samotný vznik nejakej škody. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a pokiaľ aj Okresný súd Žilina v konaní sp.zn. konštatoval porušenie povinnosti žalovaného voči spoločnosti žalobcu, na základe čoho bol vylúčený ako spoločník zo spoločnosti, tak v danom konaní jednak súd nekonštatoval jednoznačne porušenie povinnosti ohľadom spol. K., s.r.o., keďže uviedol v odôvodnení rozhodnutia „...pokiaľ mal k dispozícii...“ a jednak z ničoho nevyplýva, že žalovaný mal k dispozícii nejaké listiny naviac, ktoré by preukazovali nárok žalobcu voči spoločnosti K. a z ničoho nevyplýva existencia nároku žalobcu voči spoločnosti K. titulom prác naviac.

- Teda z ničoho nevyplýva existencia ďalších listín ohľadom prác naviac, ktoré by mal žalovaný, takže žalovaný nemohol porušiť povinnosť, pokiaľ ich nepredložil, keďže neexistujú a bolo nepochybne zistené, že žalovaný konateľa T.A.a informoval o vzťahu so spol. K., s.r.o.

- Zároveň pre úspech žaloby žalobca bol povinný preukázať vznik škody a príčinnej súvislosti, avšak ani jeden predpoklad nepreukázal. Žalobca nepreukázal nárok voči spol. K., s.r.o. a tým aj vznik škody v dôsledku neuhradenia vystavenej faktúry spoločnosťou K., s.r.o. a neúspechu súdneho sporu voči danej spoločnosti v dôsledku dôkaznej núdze zavinenej žalovaným.

- S poukazom na uvdené možno konšttaovať, že žalovaný poruščil povinnosť len v tom, že nereagoval na výzvy žalobcu a neoznámil mu na záaklde výzvy, že ničím ďalším nedisponuje, či disponuje. Ale keďže existencia ďalších dokumentov nebola zistená, ani preukázaná, tak logicky žalovaný nemohol ani nič predložiť, takže žalobcovi nemohla vzniknúť škoda tým, že žalovaný nič ďalšie nepredložil.

49. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 12.345,- eur, ktorú následne označil, že bola vložená na daný účet omylom, tak tento vklad vyvoláva síce pochybnosti v neprospech žalovaného, avšak je nepochybné, že žalovaný si danú sumu uplatňoval voči žalobcovi vrátiť. Napriek tomu žalobca danú sumu do dnešného dňa nevrátil podľa vyjadrenia strán sporu. Zároveň vyvoláva pochybnosti skutočnosť, že vložený „vklad“ je v rovnakej výške ako si žalobca uplatnil voči spoločnosti K. za práce naviac s tým, že ide o sumu, ktorú má konateľ spoločnosti K., s.r.o. dať do rúk v hotovosti žalovanému. Napriek tomu tieto skutočnosti neboli riadne preukázané. Boli sporné medzi stranami. Pochybnosti neboli vyvrátené žiadnymi dôkazmi, ani návrhmi na dokazovanie. Zároveň aj skutočnosť,

že tento vklad bol realizovaný v čase vystavenia faktúry, tiež vyvoláva pochybnosti. Avšak bez ohľadu na skutočnosť, za akým účelom bola táto suma vložená, je nesporné, že žalobca pôvodne v trestnom konaní tvrdil, že ide o sumu, ktorá bola za práce naviac spoločnosťou K., s.r.o. Až následne žalobca tvrdil, že ide o vklad spoločníka. Teda pokiaľ žalobca poukazuje na rozporné tvrdenia žalovaného ohľadom úmyslu úhrady danej sumy, resp. vkladu hotovosti na účet žalobcu, tak je nutné poukázať aj na rozpory v tvrdeniach žalobcu, keď najprv považoval danú sumu pre účely trestného konania za úhradu predmetnej faktúry a až následne tvrdil, že ide o vklad spoločníka. Nepochybne ide o účelové a špekulatívne tvrdenia. Je nesporné, že žalobca zatiaľ nevrátil danú sumu žalovanému aj napriek jeho výzve a napriek tomu si opätovne uplatňuje voči nemu duplicitne túto sumu. Takže v trestnom konaní pred príslušnými orgánmi tvrdil, že ide o úhradu faktúry, avšak následne v tomto konaní tvrdí, že mu bola spôsobená škoda neuhradením faktúry spoločnosťou K., s.r.o. z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nepredložil požadované doklady, ktorými by žalobca úspešne sa domohol svojho nároku v danej výške voči spoločnosti K., s.r.o. na Okresnom súde Trenčín. Teda súd má za to, že takýto postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň aj s poctivým obchodným stykom, keďže požaduje od žalovaného duplicitne uhradiť danú sumu, keď žalovaný už raz túto sumu vložil na účet žalobcu bez toho, aby uviedol skutočný dôvod tejto úhrady, tohto vkladu a žalobca bez toho, aby žalovaný špecifikoval a konkretizoval dôvod vkladu, tak následne tvrdil, že ide o vklad spoločníka bez toho, aby žalovaný vôbec týmto smerom prejavil svoju vôľu.

50. Súd hodnotil dôkazy v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S poukazom na ust. súd zdôrazňuje, že v danom ustanovení je konkretizované, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. , súd zdôrazňuje, že daným rozhodnutím žalovaný bol vylúčený ako spoločník zo spoločnosti z dôvodov porušenia povinností, ktoré neboli konkretizované vo výroku rozhodnutia, ale boli konštatované v odôvodnení rozsudku, pričom súd skonštatoval viaceré porušenia a čo sa týka povinnosti ohľadom predmetu sporu, z daného rozhodnutia nemožno jednoznačne konštatovať, že bolo súdom konštatované porušenie tejto konkrétnej povinnosti. Avšak podstatné je, že pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, avšak žalobca podľa konštatovania súdu dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemohol byť úspešný v tomto konaní, a to bez ohľadu na to, či žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného porušenia jeho povinnosti pri výkone funkcie konateľa.

51. Žalobca pôvodne trval na výsluchu žalovaného, avšak následne od toho upustil a netrval na jeho výsluchu a zároveň žalovaný navrhoval výsluch svedka B., ale taktiež následne na tom netrval a tento návrh zobral späť na vykonanie dokazovania.

- Z uvedených dôvodov súd dané dôkazy nevykonal.

52. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

53. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Vzhľadom k tomu, že žalobu súd zamietol, bol úspešný v konaní žalovaný, na základe čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú mu súd priznal ako plne úspešnej strane sporu v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).