Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/15/2022

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: Siemens s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 31 349 307, proti žalovaným: 1. W.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Č.. XXX, zast. IURISTICO, s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, 2. eng power s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, o návrhu žalobcu zo dňa 29.04.2022 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd n e p r i z n á v a JUDr. Marekovi Radačovskému, správcovi konkurznej podstaty úpadcu eng power s.r.o., nárok na náhradu výdavkov spojených s predloženým písomným vyjadrením zo dňa 20.09.2022.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 29.04.2022 podal na tunajšom súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiadal aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a sú zapísané na LV č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXXX, katastrálne územie A..

Podanie návrhu odôvodnil tým, že je veriteľom, ktorému žalovaný v 2. rade uznal jeho peňažné nároky plynúce zo zmluvy o dielo. Žalovaný v 2. rade je dlžník, ktorý uznáva peňažné nároky žalobcu. Žalovaný v 1. rade je konečným užívateľom výhod žalovaného v 2. rade. Poukázal, že v postavení dodávateľa uzatvoril so žalovaným v 2. rade v postavení objednávateľa zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobcovi vznikli voči žalovanému v 2. rade 2 splatné nároky. Žalovaný v dohode o splátkach a o uznaní záväzku a splácaní, uznal jeho pohľadávku, čo do právneho dôvodu vzniku aj výšky v rozsahu 2 585 146,73 eur. Žalovaný záväzky splátok porušil, čím došlo k zosplatneniu celého záväzku.

Uviedol, že získal dôkazy osvedčujúce, že žalovaný je insolventný alebo mu hrozí úpadok, z čoho nastupuje subsidiárna zodpovednosť žalovaného v 1. rade za záväzky žalovaného v 2. rade z dôvodu, že neplnil povinnosti plynúce pre spoločnosť v kríze a nepredchádzal vzniku úpadku.

Ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho majetku, resp. zaťažuje svoj majetok aktívnym konaním vo vzťahu ku založeniu všetkých pohľadávok v prospech Tatrabanky, a.s. za účelom zabezpečenia neznámej výšky záväzkov do maximálnej výšky 2 000 000,- eur, ktorý úkon nie je proporcionálny pri nespornej existencii záväzku voči nemu presahujúceho výšku zabezpečenia poškodzuje zriadením záložného práva hlavnej jeho, pretože medzi masou pohľadávok sú práve také nároky z inkasa, ktorých by mohol a mal byť uspokojený práve on, ktorého pohľadávka prevyšuje maximálnu hodnotu, do ktorej sú pohľadávky zabezpečené. Takýto selektívny postup žalovaného vo vzťahu k určitým veriteľom je poškodzujúci úkon, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť jeho

pohľadávky voči žalovanému. Preto uplatňuje aj nárok na vznik zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu ku už založeným pohľadávkam, keď z postavenia záložného veriteľa v druhom rade môže efektívnejšie riadiť uspokojovanie svojich splatných nárokov.

V ďalšom uviedol, že žalovaný vypláca veriteľov, ktorí uplatnili návrhy na vyhlásenie konkurzu, čo opäť poškodzuje majoritného nezabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečenie spočívalo v zriadení výhrady vlastníckeho práva do úplného zaplatenia jeho pohľadávok voči žalovanému, ktoré však mohlo byť porušené a prelomené, keď žalovaný dodával svojim odberateľom poddodávky žalobcu bez výhrady vlastníckeho práva. Podľa posledných verejne známych závierok je majetok žalovaného tvorený aj dlhodobým hmotným majetkom, najmä samostatnými hnuteľnými vecami, ktoré stíhajú rôzny osud a nekontrolovateľnosť prevodov a uspokojovania poškodzujúcimi úkonmi na jeho úkor.

Poukázal, že z verejne prístupného katastra nehnuteľnosti plynie, že na majetok žalovaného uplatňujú rôzni menší veritelia svoje nároky aj prostredníctvom vzniku zabezpečovacích inštitútov, čo v prípade zvolania veriteľov môže byť v jeho neprospech. Z verejného registra záložných práva plynie aktivita žalovaného, ale aj veriteľov, čo vzbudí naliehavú bezprostrednú potrebu úpravy pomerov na strane žalovaného pre účely zabezpečenia jeho nárokov.

Uvedené skutočnosti vzbudzujú naliehavosť bezprostrednej úpravy pomerov na strane žalovaného pre účely zabezpečenia jeho nárokov.

Uviedol, že žalovaný v 1. rade je konečným užívateľom výhod žalovaného v 2. rade a z dôvodu, že transakcie uskutočňované konečným užívateľom výhod v mene žalovaného v 2. rade spôsobili mu ujmu, má právo na nárok zodpovednosti za škodu, a tiež odporovateľnosť úkonov domáhať sa práva voči žalovanému v 1. rade.

2. Uznesením č.k. -107 zo dňa 09.05.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k.7Cb/15/2022-135 z 29.06.2022 tunajší súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 1. zapísané na LV XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX a XXXX, katastrálne územie A.. Nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

Súd vychádzal zo zistenia, že medzi žalovaným 2. ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom bola dňa 12.03.2020 uzatvorená Zmluva o dielo č. N. - XXXX.XX/O-XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok vykonať v rámci stavby s názvom: ,,X. K. Y. G.“ dielo v rozsahu prác v zmysle Cenovej ponuky č. Q. zo dňa 15.02.2020. K zmluve boli uzatvorené 3 dodatky. Medzi žalovaným 2. ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom bola dňa 19.05.2020 uzatvorená Zmluva o dielo č. N. - XXXX.XX/O- XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok vykonať v rámci stavby s názvom: ,,X. K. Y. G.“ dielo v rozsahu prác v zmysle Cenovej ponuky č. Q. zo dňa 30.03.2020. K zmluve boli uzatvorené 3 dodatky. V zmysle bodu 5.12. uvedených zmlúv, vlastnícke právo k dielu (zariadeniam a materiálom dodaným zhotoviteľom v rámci vykonávania diela) a k podkladovým materiálom k dielu a ostatné majetkové práva k dielu a/alebo k podkladovým materiálom k dielu, ak dovtedy náležali objednávateľovi, prechádzajú zo zhotoviteľa na objednávateľa momentom úhrady celej ceny diela. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou splatných faktúr o viac ako 15 dní a ak ani po písomnej výzve zhotoviteľa s dodatočnou 30-dňovou lehotou nedôjde k úhrade, zhotoviteľ má právo demontovať tieto dodané časti diela, ktoré zodpovedajú dlžnej sume.

V konaní mal tiež súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 2. bola dňa 17.01.2022 uzatvorená Dohoda o splátkach a uznanie záväzku v zmysle ktorej jej predmetom bolo vyporiadanie záväzku dlžníka (žalovaného 2.) a úhrada dlžnej sumy vo výške 2 585 146,73 eur. Posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná dňa 31.01.2023 a zodpovedá pohľadávke vzniknutej v súvislosti s realizáciou diela pre konečného zákazníka Zvolenská teplárenská, a.s. pri projekte ,,X. K. Y. G.“.

Súd prvej inštancie ďalej zistil, že na majetok žalovaného 2. bol uznesením Okresného súdu Košice vo veci sp. zn. XXK/X/XXXX zo dňa 12.04.2022 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 76/2022 dňa 21.04.2022. S poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii súd poukázal, že konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení môžu prebiehať iba za predpokladu, že začatie tohto konania návrhom na začatie konania inicioval správca

alebo ide o návrh na začatie konania podaný proti správcovi ako osobe pasívne legitimovanej. Rovnako je možné začať počas konkurzu konanie bez návrhu, teda ex offo, na podnet príslušného orgánu, avšak aj tu musí konanie prebiehať voči správcovi, nie voči úpadcovi. Z uvedeného dôvodu musí byť pasívne legitimovanou osobou správca úpadcu, teda osoba správcu označená menom, priezviskom (príp. obchodným menom), sídlom kancelárie (príp. aj značkou správcu) a uvedením, že ide o správcu úpadcu označeného v súlade s výrokom uznesenia o vyhlásení konkurzu. V tomto smere súd dospel k záveru, že na strane žalovaného 2. nie je daná pasívna vecná legitimácia. V čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol už na majetok žalovaného 2. vyhlásený konkurz, žalobca o tom vedomosť mal, k podanému návrhu pripojil výpis z Obchodného registra preukazujúci túto skutočnosť. Tiež súd uviedol, že v danej veci je nepochybné, že účinky vyhlásenia konkurzu na žalovaného 2. nastali ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu, absentuje tu teda existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie (ako podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), keďže priamo zo zákona nie je možné začať exekučné konanie na majetok dlžníka. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie danej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existenciu obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

Pokiaľ sa jedná o žalovaného 1., súd prvej inštancie v konaní nemal preukázaný žiadny právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V danom prípade žalobca preukázal predložením uzatvorenej Dohody o splátkach a uznaní záväzku existenciu pohľadávky voči žalovanému 2., čím osvedčil, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, avšak nie voči žalovanému 1., ale voči inej osobe, keď dlžníkom z tejto pohľadávky je žalovaný 2.. Medzi žalobcom a žalovaným 1. nebol osvedčený žiadny záväzkový ani iný vzťah, žalobca teda neosvedčil existenciu žiadneho nároku voči nemu. I keď nevylučuje možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - zabezpečovacieho opatrenia i voči tretej osobe, je potrebné dbať na to, aby boli splnené všetky predpoklady pre jeho nariadenie a aby takéto obmedzenie bolo voči tretej osobe spravodlivé. Žalobca ani neosvedčil potrebu úpravy pomerov medzi ním a žalovaným 1. a to jednak z dôvodu neexistencie samotného nároku, ako aj z dôvodu nepreukázania, že by žalovaný 1. ohrozoval vymoženie žalobcovej pohľadávky voči žalovanému 2. Žalobca tak v konaní pred súdom neuviedol žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným 1., ako ani obavu, že exekúcia bude ohrozená.

Z výpisu z Registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod žalovaného 2. je aj W.. I. B., t.j. žalovaný 1. Žalovaný 1. je zároveň spoločníkom a konateľom žalovaného 2., ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalovaného 2. Poukázal na o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že hlavným účelom uvedeného zákona je zriadenie registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje (t. j. subjektu, ktorý prichádza do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov), z dôvodu rôznych káuz tzv. „schránkových firiem“ sa tento zákon označuje ako protischránkový zákon. Zákon o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon) napriek tomu, že používa pojem konečný užívateľ výhod, tento nedefinuje, len odkazuje na ustanovenie Zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Najjednoduchšie by sa v zmysle protischránkového zákona dal konečný užívateľ výhod vymedziť napríklad ako fyzická osoba, ktorá obchoduje so štátom a ktorá z takéhoto obchodu prijíma „finálny majetkový prospech“.

V ďalšom uviedol, že s účinnosťou od 1.11.2018 podľa o obchodnom registri právnické osoby (podnikatelia) musia do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Štatutárnym orgánom právnickej osoby je osoba alebo skupina osôb, ktorá na základe zákona alebo zakladateľského dokumentu koná v mene tejto právnickej osoby. Je to teda orgán, ktorého konanie sa považuje priamo za konanie právnickej osoby. V spoločnosti s ručením obmedzeným je to jeden alebo viacero konateľov. V akciovej spoločnosti je štatutárnym orgánom predseda predstavenstva a členovia predstavenstva. Ak je v s.r.o. viacero konateľov, za konečných užívateľov v postavení vrcholového manažmentu sa považujú všetci z nich. Rovnako ak je štatutárnym orgánom v a.s. predseda a viac členov predstavenstva, do obchodného registra sa ako koneční užívatelia zapíšu všetci. Žalovaný 1. je konečným užívateľom výhod žalovaného 2. (nie však jediným), ktorý je zapísaný v príslušných registroch, tak to ukladá zákonná úprava. Uvedená

skutočnosť však subsidiárne nezakladá zodpovednosť žalovaného 1. za plnenie záväzkov žalovaného 2. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Poukázal na to, že na základe skutočnosti, že na majetok žalovaného 2. bol vyhlásený konkurz a toho, že žalovaný 2. pred vyhlásením konkurzu nesplácal svoje záväzky zo zmluvy o dielo a dohody o uznaní dlhu a splátkach medzi ním a žalobcom, je preukázané, že žalovaný 1. ako konateľ spoločnosti žalovaného 2. nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a tým je povinný spoločne s druhým konateľom žalovaného 2. spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. V rámci konkurzu na majetok žalovaného 2. budú podľa informácií vyplývajúcich z konkurzného spisu uspokojené pohľadávky veriteľov žalovaného 2. v hodnote vysoko prevažujúcej hodnotu majetku žalovaného 2. a tým sa dá pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci konkurzu považovať za veľmi nízku. Preto považuje nárok voči žalovanému 1. na uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle za oprávnený. Okrem návrhu na zabezpečovacie opatrenie voči žalovanému 1. sa vedie konanie o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia aj voči druhému konateľovi žalovaného W.. S.M. J. na Okresnom súde Rožňava, ktorý je príslušný na rozhodovanie v danej veci.

Uviedol, že súd teda pochybil pokiaľ konštatoval, že subsidiárna zodpovednosť žalovaného 1. za záväzky žalovaného 2. nevzniká z titulu konečného užívateľa výhod spoločnosti a že žalovaný 1. je konateľom spoločnosti žalovaného 2., pričom opomenul, že v tomto prípade zodpovednosť konateľa voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti môže v určitých prípadoch vzniknúť podľa . Z verejne prístupného registra - katastra nehnuteľností vyplýva, že na majetok žalovaného 1. sú zriaďované rôzne zabezpečenia pre malých a neznámych veriteľov. Z verejne dostupného registra záložných práv plynie aktivita žalovaného 1., čo vzbudí naliehavú potrebu bezprostrednej úpravy pomerov na strane žalovaného 1. pre účely zabezpečenia nárokov žalobcu. Tieto skutočnosti osvedčil prostredníctvom dôkazov predložených súdu prvej inštancie. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1. vyhovel.

4. Žalovaný 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd uznesením č.k. -161 zo dňa 25.08.2022 zrušil uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že bolo zistené, že žalovaný 1. je konečným užívateľom výhod žalovaného 2., pričom však tieto okolnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom náležite nevyhodnotil a nezaoberal sa možnou zodpovednosťou žalovaného 1. za záväzky žalovaného 2. v zmysle . Z tohto ustanovenia vyplýva, že nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Poukázal, že Týmto ustanovením a možnosťami založenia zodpovednosti žalovaného 1. za nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sa však súd v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezaoberal a zamietavé rozhodnutie voči tomuto žalovanému 1. odôvodnil v zásade len tým, že žalovaný 1. so zreteľom na obsah zmlúv o dielo nie je v právnom vzťahu so žalobcom. Ako bolo vyššie uvedené, takéto odôvodnenie však nestačí bez vyhodnotenia možnej aplikácie alebo aspoň jej pravdepodobnosti v tomto konaní a vyporiadaním sa s argumentáciou žalobcu v tomto smere.

V ďalšom uviedol, že nie je bez právneho významu, že Okresný súd Košice - okolie pod sp.zn. uznesením z 25.05.2022 zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v majetku žalovaného 1. (iného konateľa spoločnosti žalovaného - W.. S. J.) a ktoré sú

zapísané na listoch vlastníctva č. XXX a XXXX, katastrálne územie K. - E.. Všetky tieto okolnosti vedú k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súčasnosti predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v dôsledku nevyporiadania sa so všetkými právne významnými okolnosťami vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, najmä pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa možnej aplikácie v prejednávanej veci. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani okolnosť, že na spoločnosť žalovaného 2. bol vyhlásený konkurz v zmysle vyššie uvedeného nebráni žalobcovi domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak by to prispelo k možnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu ako veriteľa žalovaného 2. , pokiaľ by tieto nároky uplatňoval správca konkurznej podstaty žalovaného 2. v zmysle poslednej vety a . Uložil súdu prvej inaštancie v ďalšom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto odvolacom konaní, zvážiť ďalšie aspekty dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodov možnej aplikácie v prejednávanej veci, oboznámiť sa s rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie č.k. -96 z 25.05.2022 a zabezpečiť si ďalšie stanoviská strán v tomto konaní so zreteľom na iné právne posúdenie, než z ktorého vychádzal doposiaľ súd prvej inštancie. Nevyhnutné bude tiež zabezpečiť si stanovisko správcu konkurznej podstaty žalovaného 2. v prejednávanej veci, vzhľadom nato, že nároky veriteľov spoločnosti žalovaného 2. by mal uplatňovať tento správca. Súd prvej inštancie z pohľadu právneho posúdenia sa bude tiež zaoberať ust. aa o zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

- spoločnosti. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

6. Tunajší súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdy a jeho vysloveným právnym názorom vec opätovne posúdil.

7. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Tretia hlava tretej časti predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

10. Ako vyplýva z ustanovenia , základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana ( v spojení s ). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

11. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. : ,,je cieľom zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“

12. ,,Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“ ( z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).

13. V konaní mal súd za preukázané, že medzi žalovaným v 2. rade ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom bola dňa 12.03.2020 uzatvorená Zmluva o dielo č. N. - XXXX.XX/O-XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok vykonať v rámci stavby s názvom: ,,X. K. Y. G.“ dielo v rozsahu prác v zmysle Cenovej ponuky č. Q. zo dňa 15.02.2020. K zmluve boli uzatvorené 3 dodatky.

Medzi žalovaným v 2. rade ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom bola dňa 19.05.2020 uzatvorená Zmluva o dielo č. N. - XXXX.XX/O-XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok vykonať v rámci stavby s názvom: ,,X. K. Y. G.“ dielo v rozsahu prác v zmysle Cenovej ponuky č. Q. zo dňa 30.03.2020. K zmluve boli uzatvorené 3 dodatky.

V zmysle bodu 5.12. uvedených zmlúv, vlastnícke právo k dielu (zariadeniam a materiálom dodaným zhotoviteľom v rámci vykonávania diela) a k podkladovým materiálom k dielu a ostatné majetkové práva k dielu a/alebo k podkladovým materiálom k dielu, ak dovtedy nnáležali objednávateľovi, prechádzajú zo zhotoviteľa na objednávateľa momentom úhrady celej ceny diela. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou splatných faktúr o viac ako 15 dní a ak ani po písomnej výzve zhotoviteľa s dodatočnou 30 dňovou lehotou nedôjde k úhrade, zhotoviteľ má právo demontovať tieto dodané časti diela, ktoré zodpovedajú dlžnej sume.

14. V konaní mal tiež súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola dňa 17.01.2022 uzatvorená Dohoda o splátkach a uznanie záväzku v zmysle ktorej jej predmetom bolo vyporiadanie záväzku dlžníka ( žalovaného v 2. rade) a úhrada dlžnej sumy vo výške 2 585 146,73 eur. Posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná dňa 31.01.2023 a zodpovedá pohľadávke vzniknutej v súvislosti s realizáciou diela pre konečného zákazníka Zvolenská teplárenská, a.s. pri projekte ,,X. K. Y. G.“.

15. Podľa , ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Ustanovenie je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Tento spôsob vzniku vlastníckeho práva je významný spravidla vo vzťahu ku stavbám - tie sa až na zriedkavé výnimky zhotovujú na pozemku objednávateľa alebo na pozemku, ktorý zabezpečil objednávateľ a vlastníkom stavby teda bude od počiatku objednávateľ. Je však potrebné si uvedomiť, že ustanovenie je dispozitívnym ustanovením a že si strany zmluvy o dielo môžu v konkrétnom prípade dojednať taký vlastnícky režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje. Takéto osobitné dojednanie vlastníckeho režimu pri zhotovovaní veci na základe zmluvy o dielo sa označuje ako výhrada vlastníckeho práva.

Podstata inštitútu výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá ma poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela), nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie neposkytne v celom rozsahu. V danom prípade to znamená, že ak by cena diela žalobcu nebola uhradená čo i len vo výške 1 €, objednávateľ diela by stále nebol vlastníkom diela. Zmyslom výhrady vlastníctva je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, tak aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom v každej etape zhotovovania diela. Ustanovenie v tomto smere upravuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vytvorením veci, pričom jeho dispozitívny charakter umožňuje modifikáciu, ktorí z účastníkov zmluvy o dielo nadobudne vlastníctvo k novovytvorenej veci. Z charakteristiky výhrady vlastníckeho práva, ako aj vzhľadom na to, že podľa zmluvy o dielo má byť do zaplatenia ceny diela vlastníkom diela zhotoviteľ vyplýva, že zhotoviteľ je vlastníkom diela a to bez ohľadu na výšku jeho pohľadávky či dokončenosť diela - kým objednávateľ neuhradí svoj záväzok v celom rozsahu, nemôže k dielu nadobudnúť vlastnícke právo.

Hlavným účelom, ktorý výhrada vlastníckeho práva sleduje, je teda zabezpečiť zhotoviteľovi diela zaplatenie ceny diela s tým, že zostane vlastníkom až do úplného zaplatenia ceny diela. Je tak chránený svojim vlastníckym právom tak proti objednávateľovi, ako i proti tretím osobám. Takéto zabezpečenie sa javí ako veľmi účinné a podstatne znižujúce riziko nezaplatenia. Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo, t.j. až úplným zaplatením ceny diela sa objednávateľ stáva vlastníkom diela a môže s ním voľne disponovať (vrátane možnosti zriadiť na ňom záložné právo).

Žalobcovi tak k vymedzeným predmetom uvedeným v bode 5.12 predmetných zmlúv o dielo svedčí vlastnícke právo v zmysle dohodnutej výhrady vlastníckeho práva, nakoľko žalovaný v 2. rade dojednanú a žalobcom vyúčtovanú cenu diela neuhradil. Žalobca má možnosť zákonnými prostriedkami domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.

16. V danej právnej veci súd zistil, že na majetok žalovaného v 2. rade bol uznesením Okresného súdu Košice vo veci sp. zn. XXK/X/XXXX zo dňa 12.04.2022 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku XX/XXXX dňa 21.04.2022.

17. V zmysle pokynu odvolacieho súdu si prvoinštančný súd vyžiadal vyjadrenie žalovaného v 1. rade a správcu konkurznej podstaty úpadcu eng power s.r.o. ( predtým ENERGYCO s.r.o.). Žalovaný v 1. rade sa nevyjadril.

Správca konkurznej podstaty I.. I. O. úpadcu: eng power, s.r.o. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2022 uviedol, že žalovaný 2. má za to, že podaný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Návrh ako celok pôsobí zmätočne, kedy je ako „žalovaný“ označovaný raz žalovaný 1., inokedy žalovaný 2. a z obsahu návrhu je často ťažké vyvodiť voči komu argumentácia smeruje. Napriek tomu, že v návrhu sa poukazuje na majetkové pomery úpadcu eng power s. r. o., so sídlom: M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa týka len majetku žalovaného 1. Z podaného návrhu pritom absolútne nie je zrejmé voči komu si žalobca plánuje uplatňovať svoj nárok, a súčasne nie je nijako ozrejmený ani nárok ako taký, teda titulom čoho sa vlastne žalobca plánuje domáhať zaplatenia neurčenej sumy či už od žalovaného 1. alebo žalovaného 2. Na tomto základe teda nie je vôbec zrejmé čo má vlastne zabezpečovacie opatrenie zabezpečovať. Uviedol, že žalovaný 2. namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Z podaného návrhu vyplýva, že zriadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha len vo vzťahu k majetku patriacemu žalovanému 1. V tomto smere preto nie je nijako vysvetlené prečo je za stranu

sporu označený aj žalovaný 2, resp. úpadca. Žalovaný 2 teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore čo samo o sebe musí viesť k zamietnutiu návrhu vo vzťahu k žalovanému 2. a priznaniu nároku na náhradu trov konania žalovanému 2. v celom rozsahu.

Nadväzujúc na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.08.2022, č. k. - 161, ktorý implikoval možnú aplikáciu v znení neskorších predpisov poukázal aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že podľa nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že počnúc vyhlásením konkurzu, teda dňom 22.04.2022, nároky podľa uplatňuje výlučne správca konkurznej podstaty. Návrh žalobcu bol v tomto prípade podaný dňa 29.04.2022 teda zjavne po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prípadnom spore voči konateľom úpadcu založenom na ust. . Ak žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o nároku samotnom, nemá ju ani v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečujúcom predmetný nárok. Aj na tomto základe by preto mal byť návrh žalobcu zamietnutý.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zistiť stanovisko žalovaného 2. ako správcu konkurznej podstaty úpadcu k uplatňovaniu nárokov v zmysle poslednej vety , opätovne poukazuje na zmätočnosť návrhu žalobcu, z ktorého nie je možné bez ďalšieho abstrahovať predpoklady pre založenie zodpovednosti žalovaného 1. v zmysle . Len samotné neuhradenie splatnej pohľadávky žalobcu nie je dôvodom pre vznik zodpovednosti konateľa v tomto smere. Správca samozrejme s odbornou starostlivosťou vyhodnocuje úkony úpadcu a jeho konateľov, avšak v tomto prípade zatiaľ k záveru o existencii zodpovednosti žalobcu 1. nedospel, a teda ani nemožno na tomto základe predpokladať uplatnenie nároku podľa poslednej vety . V prípade ak zo šetrenia správcu alebo z informácií poskytnutých veriteľmi či inými subjektmi vyplynie možnosť uplatnenia predmetného nároku, správca k vymáhaniu bezodkladne pristúpi.

Záverom poukázal aj na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.“

18. V zmysle pokynov odvolacieho súdu sa prvoinštančný súd tiež oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie č.k. -96 z 25.05.2022. Uvedeným uznesením Okresný súd Košice

- okolie zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v majetku W.. S. J. - druhého konateľa a spoločníka spol. eng power, s.r.o., nachádzajúce sa v obci K.-E., okres Košice - okolie. Uložil alobcovi Siemens s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 31349307 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení tohto zabezpečovacieho opatrenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy vo výške 2 585146,73 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti za škodu proti žalovanému 1: W.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX K.

- E.Č..

V predmetnom uznesení súd konštatoval, že záložné právo v prospech žalobcu slúži na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti eng power s.r.0., IČO: 36194824, so sídlom M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, na zaplatenie sumy vo výške 2 585146,73 eur z titulu nedoplatku ceny diela, ktorú jej žalobca vyúčtoval v zmysle objednávok, Zmluvy o dielo a jej dodatkov a Dohody o splátkach a o uznaní záväzku zo dňa 17.01.2022 v spojení s prílohami č. l a 2 k tejto Dohode a na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade pre uplatnenie majetkových nárokov zo zodpovednosti za škodu žalovaného v 1. rade., pričom žalovaným v 1 . rade je v tomto konaní W.. S. J., konateľ a spoločník spoločnosti eng power, s.r.o.

V rozhodnutí súd konštatoval, že s poukazom na vyššie uvedené mal preukázanú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kedy žalobcova pohľadávka voči žalovanému v 2. rade bola splatná ešte v mesiaci október a november 2021, a teda ide o pohľadávku, ktorá je viac ako 6 mesiacov po lehote splatnosti a bola uznaná žalovaným v 2. rade čo do dôvodu ako aj čo do výšky. Žalobca doložil dôkazy osvedčujúce, že žalovaný v 2. rade je insolventný a bol na neho vyhlásený konkurz z dôvodu ktorého nastupuje subsidiárna zodpovednosť končených užívateľov výhod daná úpravou Z.z pre porušenie povinnosti plynúcich pre spoločnosti v kríze a tiež pre spoločnosti, ktorým hrozí úpadok. Tu odkázal na § a 66b , keď za konanie v zhode sa považuje konanie osôb v určitej veci so spoločným cieľom. Konanie musí v prvom rade smerovať k dosiahnutiu (spoločného) cieľa a to medzi osobami uvedenými v . Ustanovenie prináša osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ktorou sa ukladá ovládajúcej osobe povinnosť nahradiť škodu spôsobenú privodením úpadku ovládajúcej osoby. Uvedené ustanovenie od 01.01.2018 formuluje podmienky za ktorých sa veriteľ obchodnej spoločnosti môže domáhať náhrady škody priamo od jej spoločníka. Uvedené ustanovenie nemá osobitnú intertemporálnu úpravu, aplikuje sa teda na všetky konania ovládajúceho spoločníka odo dňa nadobudnutia účinnosti novelizácie a chráni poškodeného veriteľa aj keby jeho pohľadávka vznikla skôr. Ovládajúci spoločník zodpovedá za privodenie úpadku. Postačí úpadok ako materiálny právny stav, nie je potrebné aby bol konkurz na majetok úpadcu vôbec vyhlásený a ani to, aby bol podaný návrh na jeho vyhlásenie. Avšak kým konkurzné konanie neprebehne (bez ohľadu na jeho výsledok) nebude zrejme možné vyčísliť výšku utrpenej škody a preto nebude daná skutková podstata aplikovaná. Ak súd na majetok obchodnej spoločnosti konkurz vyhlási, veriteľ má tak pohľadávku voči obchodnej spoločnosti ako úpadcovi ako aj zodpovednostný nárok voči ovládajúcemu spoločníkovi. Z Registra partnerov verejného sektora mal súd preukázané, že konečným užívateľom výhod žalovaného v 2. rade je žalovaný v 1.rade. Konečným užívateľom výhod je fyzická osoba (iba fyzická osoba), ktorá profituje z hospodárskej činnosti partnera verejného sektora alebo osoba, ktorá ho môže reálne kontrolovať, ovládať alebo akýmkoľvek spôsobom riadiť - definíciu nájdeme v 0 ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca uvádzal pre prípad, že od žalovaného v 2. rade nebudú v rámci konkurzu uspokojené jeho peňažné nároky v plnej výške, bude sa domáhať nárokov od žalovaného v 1 rade. Z listov vlastníctva č.XXX a XXXX pre k.ú. K., obec K.- E. podľa časti C : Ťarchy vyplýva existencia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v prospech Slovenskej sporiteľni a.s. zo dňa 17.02.2022. Žalobca si je tejto skutočnosti vedomý a teda je možné vyvodiť, že v prípade predaja uvedeného nehnuteľného majetku bude časť peňažných prostriedkov použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného v 1. rade. Žalobca uplatňuje aj nárok na vznik zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu ku už založeným pohľadávkam, keď z postavenia záložného veriteľa v druhom rade môže žalobca efektívnejšie riadiť uspokojovanie svojich splatných nárokov. Je možno konštatovať, že obava žalobcu o prípadný budúci výkon exekúcie, pokiaľ bude žalobca v konaní úspešný, je oprávnená.

19. V ďalšom sa súd zaoberal možnou aplikáciou v zmysle ktorého, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa , konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä

sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

20. Citovaný ods. 3 , vytvára konštrukciu alternatívnej aktívnej legitimácie v rámci uplatňovania nárokov spoločnosti, pričom k jej aktivizácii dochádza za nasledujúcich podmienok: ak spoločnosť má voči konateľovi nárok na náhradu škody (alebo viaceré nároky na náhradu škody), tak tieto nároky si môže uplatniť sama spoločnosť, jej spoločník alebo veriteľ spoločnosti. Ak túto možnosť využije veriteľ spoločnosti, t. j. rozhodne sa uplatniť nároky de facto cudzej právnickej osoby voči jej konateľovi, tak nepôjde o uplatňovanie nárokov v mene spoločnosti, ale veriteľ bude tieto nároky uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet, t. j. žalobcom je sám veriteľ a nie spoločnosť. Veriteľ však musí v súdnom konaní preukázať existenciu nárokov cudzej spoločnosti voči jej konateľovi (t. j. musí disponovať dôkazmi o tom, že cudzia spoločnosť má nárok na náhradu škody voči konateľovi) a zároveň musí dokázať, že jeho vlastné nároky voči spoločnosti nie je možné uspokojiť z jej majetku. Podmienka nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti znamená objektívnu nemožnosť uspokojenia pohľadávky z dôvodu nedostatku majetku spoločnosti a nie subjektívnu neochotu spoločnosti plniť.

V tomto súdnom konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že konaním žalovaného v 1. rade vznikla škoda žalovanému v 2. rade a teda žeby on ako veriteľ žalovaného v 2. rade mohol namiesto žalovaného v 2. rade uplatniť voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu škody. To, že jemu žalovaný v 2. rade neuhradil jeho splatnú pohľadávku, nemožno kvalifikovať ako škodu, ktorá spoločnosti vznikla.

Tiež súd nemal za preukázané, aby žalovaný v 1. rade ako konateľ spoločnosti nevykonával svoju pôsobnosť v spoločnosti s odbornou starostlivosťou. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 2. rade nie je bez ďalšieho možno posúdiť ako nekonanie konateľa spoločnosti s odbornou starostlivosťou. V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade v ktorom uviedol, že správca samozrejme s odbornou starostlivosťou vyhodnocuje úkony úpadcu a jeho konateľov, avšak v tomto prípade zatiaľ k záveru o existencii zodpovednosti žalovaného v 1. rade nedospel, a teda ani nemožno na tomto základe predpokladať uplatnenie nároku podľa poslednej vety . V prípade ak zo šetrenia správcu alebo z informácií poskytnutých veriteľmi či inými subjektmi vyplynie možnosť uplatnenia predmetného nároku, správca k vymáhaniu bezodkladne pristúpi.

Okrem toho z dikcie zákonnej úpravy vyplýva, že v prípade ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby voči konateľovi spoločnosti z titulu nároku na náhradu škody spoločnosti je iba správca konkurznej podstaty spoločnosti.

Súd preto dospel k záveru, že v danej právnej veci aplikácia nie je možná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko veriteľ po vyhlásení konkurzu nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody za spoločnosť, ktorej škoda vznikla nekonaním konateľa spoločnosti s odbornou starostlivosťou, nemôže byť ani naplnená dikcia , teda existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2008 v ktorom uviedol: ,, Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty ( ). V zmysle citovaného ustanovenia konatelia musia plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z ustanovení spoločenskej zmluvy alebo z rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti. Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. V citovanom odseku je upravený súbeh nárokov spoločnosti a veriteľa spoločnosti na náhradu škody voči konateľom spoločnosti. Veriteľ si uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu. Veriteľ pritom musí preukázať existenciu

svojej pohľadávky voči spoločnosti. Na pohľadávku by mal mať exekučný titul. V prejednávanej veci si žalobca žalobou podanou na súd 26.mája 2004 uplatnil voči žalovanému 2. spoločnosti, ako aj voči žalovanému 1.konateľovi, zaplatenie dlžnej sumy, vzniknutej podľa jeho tvrdenia nezaplatením ceny dodaného tovaru vo výške, ktorú vyúčtoval žalovanému 2., svojmu odberateľovi. Citované ustanovenie umožňuje žalobcovi po preukázaní, že si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku v sume 4 285,15 eur z majetku žalovaného 2., uplatniť si voči žalovanému 1. náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, lebo žalovaný 1. ako konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čo je nepochybne iným nárokom ako zaplatenie ceny tovaru, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému 1. V žalobe, ako aj v priebehu celého konania žalobca síce tvrdí, že žalovaný 1. ako konateľ spôsobil žalovanému 2. škodu tým, že funkciu konateľa nevykonával s odbornou starostlivosťou, avšak tento nárok nikde nešpecifikoval a ani ničím nepreukázal, akú škodu spôsobil žalovaný 1. ako konateľ spoločnosti. Súd prvého stupňa pritom vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vo svojom rozhodnutí vyhodnotil. Odvolací súd na tieto dôvody poukazuje a osvojuje si ich v celom rozsahu.“

21. V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a v súlade s jeho pokynmi súd sa zaoberal aj prípadnou aplikáciou , v zmysle ktorého, ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

Podľa , na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takého dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takého dôvodu ukončené.

Podľa , ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody ().

Podľa , ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1.

22. Počnúc dňom 01.01.2018 bol do znenia začlenený nový inštitút tzv. zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby a to v podobe novo koncipovaného ustanovenia . Do prijatia tejto novely síce obsahoval bližšie vymedzenie pojmu ovládaná a ovládajúca osoba, no neobsahoval ustanovenia, ktoré by zakladali podmienky prípadnej zodpovednosti ovládajúcej osoby za ovládanú osobu vo vzťahu k veriteľom ovládanej osoby.

Ako je uvedené v rámci samotného znenia ustanovenia , zodpovednosť veriteľom za úpadok nesie „ovládajúca osoba“ a to za úpadok „ovládanej osoby“. Znamená to preto, že ak sa spoločník spoločnosti nebudeme môcť považovať za ovládajúcu osobu podľa dikcie (napríklad z dôvodu, že určitá dcérska spoločnosť má iba dvoch spoločníkov s rovnakým podielom vo výške 50% na základnom imaní takejto dcérskej spoločnosti), nebude sa na neho aplikovať ani právna úprava ustanovenia .

Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má ovládajúca osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Predpokladom vzniku vzťahu ovládajúcej a ovládanej osoby je väčšinový podiel na hlasovacích právach počítaný zo všetkých hlasovacích práv všetkých spoločnosti. Ak má ale určitá osoba vplyv, ktorý však nepresahuje polovicu podielu na hlasovacích právach, ten nepostačí na ovládanie, resp. na postavenie ovládajúcej a ovládanej osoby podľa .

Škoda musí byť spôsobená veriteľovi ovládanej osoby a to z dôvodu úpadku tejto ovládanej osoby. Samotná dôvodová správa k predmetnej novele uvádza, že navrhovaná

právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Malo by ísť o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu nepostačuje na založenie priameho zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou a dáva možnosť priameho uplatnenia veriteľmi voči ovládajúcej spoločnosti. Podľa dôvodovej správy bola vzorom pre navrhovanú právnu úpravu nemecká judikatúra k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti, podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok a česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie a to ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby.

Vo vzťahu k momentu vzniku škody samotná dôvodová správa predpokladá, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa tohto ustanovenia § 66aa bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom.

Podľa znenia ustanovenia § 66aa bude ovládajúca osoba zodpovedať veriteľom ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby, pričom sa takejto zodpovednosti zbaví, ak ovládajúca osoba preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

Prvou rovinou ktorou je potrebné zaoberať sa je „podstatné“ prispenie ovládajúcej osoby k úpadku ovládanej osoby a najmä konkrétne a reálne možnosti a spôsoby, akými môže ovládajúca osoba podstatne prispieť k úpadku svojej dcérskej spoločnosti. Dôvodová správa predpokladá, že by malo ísť o situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne), pričom ale nemusí ísť o jedinú a ani o hlavný dôvod úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť a konanie ovládajúcej osoby by malo podstatne prispieť k úpadku ovládanej osoby.

Dôvodová správa taktiež uvádza, že pri interpretácii navrhovaného ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.

23. Z výpisu z obchodného registra spol. eng power s.r.o. v konkurze vyplýva, že spoločnosť má dvoch spoločníkov a to W.. S. J. a W.. I. B., pričom každý z nich má v spoločnosti rovnaký podiel 50 %. Obidvaja spoločníci sú zároveň konateľmi spoločnosti a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje každý z konateľov samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

V konaní žiadnym spôsobom žalobca neosvedčil, že žalovaný v 1. rade má v spoločnosti eng power s.r.o. väčšinový podiel na hlasovacích právach, resp. že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody ( §186).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaného v 1. rade nemožno považovať za osobu ovládajúcu vo vzťahu k spol. eng power s.r.o. ako osobe ovládanej.

Okrem toho, súd poukazuje na žalobcom predložené rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie, na základe ktorého bolo voči druhému spoločníkovi spol. eng power s.r.o. nariadené zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho osobnom vlastníctve. V tomto rozhodnutí súd odkázal na § a 66b , keď za konanie v zhode sa považuje konanie osôb v určitej veci so spoločným cieľom. Konanie musí v prvom rade smerovať k dosiahnutiu (spoločného) cieľa a to medzi osobami uvedenými v . Ustanovenie prináša osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ktorou sa ukladá

ovládajúcej osobe povinnosť nahradiť škodu spôsobenú privodením úpadku ovládajúcej osoby. Uvedené ustanovenie od 01.01.2018 formuluje podmienky za ktorých sa veriteľ obchodnej spoločnosti môže domáhať náhrady škody priamo od jej spoločníka. Uvedené ustanovenie nemá osobitnú intertemporálnu úpravu, aplikuje sa teda na všetky konania ovládajúceho spoločníka odo dňa nadobudnutia účinnosti novelizácie a chráni poškodeného veriteľa aj keby jeho pohľadávka vznikla skôr. Ovládajúci spoločník zodpovedá za privodenie úpadku. Postačí úpadok ako materiálny právny stav, nie je potrebné aby bol konkurz na majetok úpadcu vôbec vyhlásený a ani to, aby bol podaný návrh na jeho vyhlásenie. Avšak kým konkurzné konanie neprebehne (bez ohľadu na jeho výsledok) nebude zrejme možné vyčísliť výšku utrpenej škody a preto nebude daná skutková podstata aplikovaná. Ak súd na majetok obchodnej spoločnosti konkurz vyhlási, veriteľ má tak pohľadávku voči obchodnej spoločnosti ako úpadcovi ako aj zodpovednostný nárok voči ovládajúcemu spoločníkovi.

V kontexte sa teda žalobca už domohol aj ochrany voči druhému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti eng power s.r.o., ktorého Okresný súd Košice okolie považoval za osobu ovládajúcu voči dotknutej spoločnosti a veriteľovi tak v súlade s uvedeným zákonným ustanovením už bola ochrana poskytnutá.

24. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ,,Zákon“), dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Podľa § 11a ods. 1 Zákona, osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Podľa § 11a ods. 2 Zákona, za účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.

25. Pokiaľ sa jedná o žalovaného v 1. rade, v danom prípade žalobca preukázal predložením uzatvorenej Dohody o splátkach a uznaní záväzku existenciu pohľadávky voči žalovanému v 2. rade, čím osvedčil, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, avšak nie voči žalovanému v 1. rade, ale voči inej osobe, keď dlžníkom z tejto pohľadávky je žalovaný v 2. rade. Nakoľko na žalovaného v 2. rade bol vyhlásený konkurz, namiesto veriteľa v prípade spôsobenia škody nekonaním s odbornou starostlivosťou v zmysle subjektom oprávneným podľa žalobu, resp. uplatniť nároky zo zodpovednostného vzťahu voči konateľom je jedine správca konkurznej podstaty spoločnosti v úpadku a nie veriteľ.

Súd je takisto toho názoru, že žalovaný v 1. rade nie je osobou ovládajúcou vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako osobe ovládanej, nakoľko v konaní nebolo aspoň osvedčené, že spĺňa atribúty ovládajúcej osoby ustanovené v .

Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebol osvedčený žiadny záväzkový ani iný vzťah, žalobca teda neosvedčil existenciu žiadneho nároku voči nemu. I keď nevylučuje možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - zabezpečovacieho opatrenia i voči tretej osobe, je potrebné dbať na to, aby boli splnené všetky predpoklady pre jeho nariadenie a aby takéto obmedzenie bolo voči tretej osobe spravodlivé. Žalobca ani neosvedčil potrebu úpravy pomerov medzi ním a žalovaným v 1. rade, a to jednak z dôvodu neexistencie samotného nároku, ako aj z dôvodu nepreukázania, že by žalovaný v 1. rade ohrozoval vymoženie žalobcovej pohľadávky voči žalovanému v 2. rade. Žalobca tak v konaní pred súdom neuviedol žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným v 1. rade, ako ani obavu, že exekúcia bude ohrozená.

26. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 1. rade je nedôvodný a preto ho zamietol.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z uvedeného dôvodu žalovanému v 1. rade vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v 1. rade v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal

28. V konaní si nárok na náhradu trov uplatnil aj správca konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade, ktorý v súlade s pokynom odvolacieho súdu bol tunajším súdom vyzvaný na predloženie vyjadrenia k podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Podľa , svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia správcovi konkurznej podstaty nepriznal nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho písomným vyjadrením zo dňa 20.09.2022. Tieto náklady nevznikli v súvislosti s procesným postupom žiadnej zo strán sporu, predložením písomného stanoviska správca konkurznej podstaty splnil pokyn tunajšieho súdu, ktorý ho vyzval na písomné vyjadrenia plniac pokyn odvolacieho súdu. Súd v týchto okolnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nárok na náhradu nákladov správcovi konkurznej podstaty nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).