Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: KOVOHUTY, a.s. so sídlom Krompachy, ul. 29. Augusta č. 586, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o. so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23.11.2017 č. OPS/BEZ/2016/4209, O-742/2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Košice svojim rozhodnutím z 08.09.2017 č. 60/16/L/OK-I uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000, - eur podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v , konkrétne: a v nadväznosti na o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečný pracovný postup pre odsun plechu, ktorý tvoril prekrytie otvoru (ktorý vznikol prepadnutím časti klenby prieduchu od šachtovej pece do prašnej komory), a nezabezpečil, aby zvolený pracovný postup a organizácia práce pri presune plechu neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a neumožnil prostredníctvom vedúceho pracovníka, aby postihnutý zamestnanec pracoval bez zabezpečenia proti pádu do hĺbky, v dôsledku čoho došlo dňa 11.11.2015 na prevádzke: ul. 29. augusta 568, 053 43 Krompachy k vzniku pracovného úrazu zamestnanca: K. G., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 19.12.2008, hutník neželezných kovov).

2. Inšpektorát práce Košice vyšetroval príčiny pracovného úrazu, o ktorom vyhotovil Protokol zo dňa 16.12.2015 č. IKO-72-19-2.2/P-J2-15, ktorý bol prerokovaný toho istého dňa so štatutárnymi zástupcami žalobcu a členmi predstavenstva W.. I. K. S. J. J.. V protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu inšpektorát konštatoval porušenie ustanovení a v nadväznosti na , v dôsledku čoho začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení nazhromaždených dôkazov správny orgán dospel k jednoznačnému záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti zamestnávateľa, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. V dôvodoch rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa okrem iného uvádza, že vychádzal pri svojom rozhodovaní zo Zápisnice o podaní informácie postihnutým K. G., ktorý uviedol, že ráno po rozdelení bol pridelený k murárom majstrom pánom P., ktorý pomáhal pri výpravkách na šachtovej peci. Potom došla komisia, ktorá hodnotila stav pece, nakoľko chceli vidieť priestor pod plechom. Prekrytie W.. T., sa vedúci šachtovej pece snažil posunúť sám, nakoľko mu to nešlo, išiel mu pomáhať postihnutý K. G., ktorý vyliezol na hliníkový rebrík a začal posúvať plech smerom k šachtovej peci. Postihnutý uviedol, že nevie z akého dôvodu stratil rovnováhu a spadol do prechodového kanála. Pri práci používal OOPP a zabezpečenie proti pádu nemal. Pred samotnou činnosťou, ako to vyplynulo z dokazovania ho nikto nepoučil o špecifikách tejto činnosti. W.. T. pri podaní vysvetlenia uviedol, že na predmetnú činnosť nie je spracovaný predpis, ktorý je spracovaný iba na činnosti výmurovky - oprava klenby. Činnosti, ktoré vykonávali oni sú prípravné práce na zaistenie skutočného rozsahu poškodenia. Menovaný tiež uviedol, že prostriedky na zachytenie pádu majú len elektrikári - údržbári. W.. O. B., vedúci výroby pri podaní informácií okrem iného uviedol, že na predmetnú činnosť nie je spracovaný pracovný postup, lebo je to neštandardná práca. Z uvedeného inšpektorát práce vyvodil záver, že zamestnávateľ (žalobca) v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečný pracovný postup pre odsun plechu, ktorý tvoril prekrytie otvoru (ktorý vznikol prepadnutím časti klenby prieduchu od šachtovej pece do prašnej komory) a nezabezpečil, aby zvolený pracovný postup a organizácia práce pri presune plechu neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov a umožnil prostredníctvom vedúceho pracovníka, aby postihnutý zamestnanec pracoval bez zabezpečenia proti pádu do hĺbky, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán zohľadnil dôkaz o tom, že postihnutý neutrpel pracovný úraz závažný s ťažkou ujmou na zdraví a postihnutý zamestnanec žalobcu bol naďalej schopný vykonávať rovnakú pracovnú činnosť, ako pred vznikom pracovného úrazu. Po zohľadnení ďalších zákonných hľadísk a kritérií správny orgán uložil pokutu pri dolnej hranici sadzby uvedenej v Nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom v správnom konaní odôvodnil tak, že právo žalobcu ako účastníka konania, ktoré mu vyplýva z ustanovenia , Správneho poriadku nebolo porušené, pretože žalobca sa mal možnosť vyjadriť k zaslanému protokolu aj k začatiu správneho konania a k ďalším oznámeniam zaslaným inšpektorátom práce (oznámenie o obnove správneho konania, oznámenie o pokračovaní správneho konania). Správny orgán nie je povinný vyhovieť každej žiadosti účastníka o vykonanie dôkazov, pretože rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje v zmysle Správneho poriadku správny orgán.

3. Proti rozhodnutiu inšpektorátu práce podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 23.11.2017 č. OPS/BEZ/2016/4209, O-742/2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce z 08.09.2017 č. 60/16/L/OK-I potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v období od 11.11.2015 do 16.12.2015 vykonal inšpektorát práce u žalobcu vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, ktorý dňa 11.11.2015 o 9.00 hod. utrpel jeho zamestnanec K. G.. Šetrením tejto udalosti bolo zistené pochybenie zo strany žalobcu, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Predmetný nedostatok inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, ktorého obsah prerokoval dňa 16.12.2015 s W.. I. K. a pánom J. J., členmi predstavenstva spoločnosti, ktorí vo svojom stanovisku ku skutočnostiam uvedeným v protokole nevzniesli žiadne námietky k vytýkanému porušeniu povinnosti a poukázali len na prijatie opatrení na jeho odstránenie.

4. Inšpektorát práce opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za jeden správny delikt právne posúdený ako porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) a i) v nadväznosti na § 6 ods. 8 zákona o BOZP. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 15.02.2016 a jeho súčasťou bola výzva na uplatnenie procesných práv žalobcu ako účastníka konania. Na túto výzvu žalobca reagoval listom z 19.02.2016, v ktorom uviedol, že oddelenie HUTA - Šachtová pec bol vypracovaný pracovno-bezpečnostný postup č. PBP-11101/07, schválený v októbri 2007, kde súčasťou BPP bolo aj používanie bezpečnostných postrojov pri práci vo výške. Zamestnanci sú s ním pravidelne oboznamovaní, každých 6 mesiacov, o čom svedčí zápis v zápisníku BOZP. Žalobca zároveň priznal, že pri prešetrení pracovného úrazu doplnil bezpečnostné predpisy pre oddelenie HUTA - Šachtová pec tak, že navyše zapracoval aj novovzniknuté neštandardné postupy, ktoré by mohli vzniknúť pri riešení havarijných stavov. Následne boli preškolení všetci zamestnanci, všetky dokumenty boli aktualizované a zaslané v rámci oznámenia a odstránenia nedostatkov. Poukázal tiež na to, že dosiaľ neevidoval pracovný úraz pri podobných prácach havarijného stavu, a preto žiadal zohľadnenie pri rozhodovaní o výške pokuty.

5. Inšpektorát práce neakceptoval tieto námietky žalobcu a po prehodnotení veci mu rozhodnutím z 12.04.2016 č.k. 60/16/K uložil pokutu vo výške 33.000,- eur.

Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného zo 14.07.2016 č. OPS/ , O-403/2016. 6. Žalobca podal dňa 17.08.2016 návrh na povolenie obnovy konania, ktorú žalovaný povolil, vzhľadom na nové lekárske vyjadrenia a stanoviská ohľadom charakteru a závažnosti pracovného úrazu. V novom konaní inšpektorát práce sa nanovo s vecou zaoberal a po vykonaní dokazovania uložil žalobcovi rozhodnutím z 13.03.2017 č. 60/16/L/OK pokutu vo výške 5.000, - eur.

V odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie žalovaným zrušené, a to rozhodnutím z 20.06.2017 č. OPS/ , O-350/2017 z dôvodu, že správny orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil výšku sankcie, ktorá bola uložená za porušenie ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) a i) v nadväznosti na § 6 ods. 8 zákona o BOZP.

7. Inšpektorát práce v ďalšom konaní nevyhovel návrhu žalobcu o vypočutie svedkov K.S. G., W.. W. T., W.. O. B., W.. I. T. S. G. P. za účelom vyjasnenia otázok, ktoré súviseli s preškoľovaním zamestnancov, ich štandardnými pracovnými postupmi, ako aj s priebehom úrazového deja s dôrazom na okolnosti možnej miery spoluzavinenia zamestnanca alebo jeho neopatrnosti pri výkone práce. Rozhodnutím z 08.09.2017 č. 60/16/L/OK-I opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie spomínaných ustanovení zákona o BOZP, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť nedostatku a na jeho následok, na vysoký počet zamestnancov žalobcu, vyššiu mieru rizika vyskytujúcu sa v jeho činnosti, ako aj to, že tento nedostatok, vzhľadom na jeho opakujúci sa výskyt naznačuje neúčinnosť systému riadenia ochrany práce u žalobcu. Zohľadnil však aj poľahčujúce okolnosti, ktoré predstavovali novo predložené dôkazy žalobcom o charaktere pracovného úrazu, ako aj o tom, že postihnutý zamestnanec opätovne vykonával svoju pôvodnú prácu v pôvodnom zadelení. Po vyhodnotení zákonných kritérií dospel k záveru, že pokuta 5.000,- eur je primeraná a plní nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu.

8. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom argumentoval tým, že inšpektorát práce nerešpektoval právny názor žalovaného v súvislosti s realizáciou jeho práva na spravodlivý proces, najmä práva vypočúvať svedkov počas šetrenia, či v rámci nariadeného ústneho pojednávania. Zdôraznil, že práve nariadením ústneho pojednávania mohlo dôjsť k objasneniu skutkového stavu veci, čo sa však nestalo. Namietal nesprávne a nezrozumiteľné odôvodnenie výšky pokuty a poukázal aj na nereštruktúrovanosť napadnutého rozhodnutia.

9. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záveru, že porušenie povinnosti uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia bolo náležite zistené a správne posúdenie, preto uloženie pokuty je dôvodné. Konštatoval, že po preskúmaní jednotlivých podkladov, z ktorých prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal, vrátane písomností predložených počas výkonu inšpekcie práce, fotodokumentácie zabezpečenej na pracovisku, ako aj ďalších listinných dôkazov, dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal žalobcovi porušenie povinností tak, ako je to popísané v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že z platnej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci jednoznačne vyplýva, že vykonanie vhodných a účinných opatrení na zabezpečenie a zlepšovanie pracovných podmienok, zvlášť preventívnych opatrení a opatrení na zaistenie BOZP patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa. To má zásadný právny význam a dopad, nakoľko zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadne neplnenie úloh starostlivosti o BOZP, alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch a podobne. Ak teda zamestnávatelia, či už z nevedomosti alebo z nedbalosti umožnia, aby svoje prevádzkové, pracovné alebo iné úlohy plnili na úkon BOZP, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné následky.

10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu K. G. z informácií písomne podaných zamestnancami žalobcu prítomnými na pracovisku a to postihnutým, vedúcim agregátu W.. W. T., vedúcim výroby W.. O. B., technickým riaditeľom W.. I. T. a majstrom G. P., z výpovede k úrazu zo dňa 12.11.2015, správy o vyšetrení príčin a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu zo dňa 11.12.2015, záznamu o oboznámení zamestnancov o BOZP a OPP zo dňa 21.09.2015, protokolu o posúdení rizika a ohrozenia, z posúdenia rizík pri práci vo výške, pracovno-bezpečnostného predpisu HUTA - šachtová pec, záznamu o registrovanom pracovnom úraze, fotodokumentácie a iné. Na základe vykonaného šetrenia sú v rozhodnutí podrobne opísané okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku daného pracovného úrazu. Opísané okolnosti svedčia o tom, že postihnutý zamestnanec nemal na výkon danej činnosti zabezpečené bezpečné pracovné podmienky, ani stanovený bezpečný pracovný postup a túto činnosť vykonával na základe pokynu, resp. s vedomím a v prítomnosti viacerých vedúcich zamestnancov žalobcu. Preto ani prípadná „spoluúčasť“ postihnutého, resp. porušenie jeho povinnosti by nemali vplyv na posúdenie zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaný uviedol, že po zohľadnení všetkých relevantných skutočností a vzhľadom na právnu úpravu stotožnil s názorom inšpektorátu práce a má za to, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP, správne vyhodnotil toto porušenie ako príčinne súvisiace s udalosťou (vznikom pracovného úrazu K. G.) a svoje úvahy vedúce k postihu žalobcu náležite odôvodnil.

Žalovaný poukázal na to, že porušenie povinností, ktoré boli zistené a za ktoré správny orgán ukladá pokutu patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie zavinenie. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistenie porušenie. V prejednávanom prípade podľa žalovaného neboli poskytnuté žiadne také doklady, ktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali.

11. Pokiaľ sa žalobca odvolával na úpravu postupu pri čistiacich prácach odťahového systému, tak žalovaný túto skutočnosť považoval za nerelevantnú, pretože práca postihnutého, pri ktorej došlo k vzniku udalosti nespočívala v čistení šachtového priestoru, ale v odsúvaní plechu, v rámci uskutočňovania prípravných prác na zistenie rozsahu poškodenia pece tak, ako to uviedol pán T.. Podľa žalovaného, aj za predpokladu, že by pripustil tvrdenie žalobcu o potrebe použitia bezpečnostného pásu s lanom isteného inou osobou na tento druh práce (odvolávanie sa na bod 3.7 pracovno-bezpečnostného predpisu HUTA - Šachtová pec) faktom zostáva, že by išlo o nelegitímny postup, nakoľko v zmysle bodu 5.5. Prílohy č. 6, vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov sa bezpečnostný pás nesmie použiť na zachytenie voľného pádu osoby.

12. K procesným námietkam uvádzaným žalobcom v odvolaní žalovaný konštatoval, že inšpektor práce umožnil žalobcovi počas šetrenia, aby sa vyjadril k protokolu a predložil ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalobca sa písomne vyjadril k protokolu, nemal však výhrady voči výsledkom šetrenia, či postupu inšpektorov práce, ani voči podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že podanie informácií zaistené inšpektormi práce pri šetrení nie sú výsluchom svedkov v správnom konaní a preto na podanie informácií sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce a nemusia spĺňať podmienky stanovené správnym poriadkom.

Podľa žalovaného inšpektorát práce v procese rozhodovania disponoval dostatočnými dôkazmi, preto mohol upustiť od vykonania navrhovaných dôkazov, vrátane nariadenia ústneho pojednávania, na ktorom malo dôjsť k vypočutiu navrhovaných svedkov za účelom vyjasnenia otázok, ktoré súvisia s preškoľovaním zamestnancov, ich štandardnými pracovnými postupmi, ako aj s priebehom úrazového deja s dôrazom na okolnosti možnej miery spoluzavinenia zamestnanca alebo jeho neopatrnosti pri výkone práce. Podľa žalovaného požadované výsluchy svedkov vzhľadom na zmienený charakter dokazovaných skutočností by nijako neprispeli k objasneniu skutkového stavu veci, nakoľko na preukázané pochybenie spočívajúce v neurčení bezpečného pracovného postupu a v nesprávnej organizácii práce pri odsune plechu (pri neštandardnej činnosti) by skutočnosť preškolenia zamestnancov, či poukázanie na ich štandardné pracovné postupy nemali žiaden vplyv.

Žalovaný tiež uviedol, že inšpektorát práce svoje rozhodnutie o nenariadení ústneho pojednávania náležite odôvodnil a tento jeho postup neodporuje ustanoveniu § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o výšku sankcie, žalovaný uviedol, že z viacerých okolností prípadu vyplýva, že pokuta ustálená na sume 5.000,- eur nemôže predstavovať postih neprimerane prísny, takto uložená sankcia nielenže zodpovedá významu chráneného záujmu, ale neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie týkajúce sa výšky sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil sa neprieči ani obsahu spisu, ani zásadám logického myslenia.

13. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 08.09.2017 č. 60/16/OK-I a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

14. V žalobe namietal porušenie procesných predpisov, ktoré spočívali v tom, že sa žalobca nemohol podieľať na zistení skutkového stavu. Dôkazy neboli zabezpečené takým spôsobom, aby sa dokazovania mohol zúčastniť aj poverený zamestnanec alebo zástupca žalobcu. Žalobca nemal možnosť klásť vysluchaným osobám otázky. Žalobca opakovane navrhoval, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo zákonom stanoveným postupom, to znamená, aby orgány verejnej správy oboch stupňov nariadili ústne pojednávania, pretože iba týmto spôsobom mohol sa dostatočne objasniť skutočný stav veci. Žalobca konštatoval, že dôvody, pre ktoré orgán verejnej správy odmietol ústne pojednávanie sú nesprávne, lebo právne predpisy vyžadujú, aby v konaní o správnom delikte mala osoba, voči ktorej toto konanie smeruje, mala možnosť vysluchať svedkov a klásť im otázky. Podľa žalobcu výklad ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý použil orgán verejnej správy je nesprávny a odporuje Ústave SR (článok 152 ods. 4, článok 154c, článok 7 ods. 5), ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 15. Podľa žalobcu názor žalovaného, že skutočný stav veci bol objasnený dostatočne ešte pred začatím správneho konania nemá oporu v zákone, lebo vyšetrovanie príčin pracovného úrazu podlieha iným pravidlám, ako konanie o uloženie pokuty - prebieha podľa iného právneho predpisu. V administratívnom konaní teda správne orgány dokazovanie v podstate nevykonali.

16. Žalobca v žalobe poukázal na článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, podľa ktorého „každý kto je obvinený z trestného činu, má ...právo...vysluchať alebo dať vysluchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.“ Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je toto právo zachované, ak je obvinenému daná možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedka, hlavne mu dáva možnosť klásť svedkovi otázky, teda kladie sa dôraz na priamy výsluch svedka (napr. Hulki Günes proti Turecku, § 95), pričom dokonca súd nepovažoval za dostatočné, ak sťažovateľ mal síce možnosť svedka konfrontoval, ale sa tak v dobe ešte pred začatím trestného stíhania voči nemu (napr. Pacula proti Lotyšsku, § 54). Žalobca ďalej poukázal na to, že správne orgány oboch stupňov v rámci správneho konania nenariadili ústne pojednávanie na prejednanie správneho deliktu, hoci v prípade správnych deliktov (správneho trestania) má byť obligátorným postupom. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.08.2010, č.k. -38 (a následný rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp.zn. ), podľa ktorého je porušením základného práva podľa článku 46 ods. 1 SR taký postup správneho orgánu, keď správny orgán vo veci iného správneho deliktu než priestupku, nenariadi ústne pojednávanie na jeho prerokovanie, pretože sa jedná o vec „trestného charakteru“, na ktorú sa vzťahujú záruky podľa článku 6 Dohovoru, ktoré sú obsahom práva aj podľa článku 46 ods. 1 , na základe čoho účastníkovi konania objektívne znemožní využiť okrem iného jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania) a klásť svedkom otázky (ktoré práva v rámci inšpekcie práce zaručené nemá). Vzhľadom na uvedené žalobca uplatnil žalobný dôvod podľa .

17. Žalobca namietal v žalobe nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré je dôsledkom toho, že dokazovanie nebolo zabezpečené zákonným spôsobom. Žalobca konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vychádzal aj zo zápisnice o podaní informácie K. G., W.. W. T., W.. O. B., W.. I. T. S. G. P., ale týchto výsluchov sa žalobca nemal možnosť ako účastník konania zúčastniť, a preto nie sú zákonne získaným podkladom pre rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že analogicky k zásadám trestného konania možno poukázať na to, že zistenia zabezpečené pred vznesením obvinenia nie sú zákonným podkladom pre možné odsúdenie páchateľa, a to z rovnakého dôvodu porušenia práva na obhajobu. Na tomto základe žalobca rozporoval zistenia uskutočnené správnymi orgánmi a opätovne konštatoval, že za účelom zistenia skutkového stavu bolo potrebné nariadiť ústne prejednanie veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány vytýkajú žalobcovi, že neurčil bezpečný pracovný postup a nezabezpečil, aby zvolený pracovný postup a organizácia práce neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Podľa žalobcu pre vec samú je potom právne významné riešenie tej otázky, či o pravidlách platných na pracovisku boli zamestnanci zaškoľovaní, či ich dodržiavali, či sa jednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, či ako jeden z faktorov nepôsobilo aj prípadné spoluzavinenie zamestnanca, ktorý ak vedel o možných rizikách, mohol nariadenú prácu odmietnuť atď. Z uvedených dôvodov žalobca v žalobe uplatňuje žalobný dôvod podľa a podľa a .

18. Napokon žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, a to po stránke skutkovej, nakoľko sa opierajú o tzv. hromadné skutkové zistenie - opisujú zoznam dôkazných prostriedkov, z ktorých hromadne vyplýva predstava orgánov verejnej správy o tom, ako prebehol úrazový dej a čo bolo jeho príčinou. Takýto postup nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca opätovne zdôraznil, že pri skúmaní príčin pracovného úrazu sa musí prihliadnuť aj na možné spoluzavinenie zamestnanca. Zamestnanci boli totiž preškoľovaní zo zásad bezpečnej práce, a preto poškodený zamestnanec, ak vedel o možných rizikách, mohol nariadenú prácu odmietnuť. Žalobca v tejto súvislosti tiež namietal, že žalovaný, ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa o svojich rozhodnutiach dostatočne a uspokojivo nevenovali vysvetleniu prečo v prejednávanej veci pokutu za správny delikt uložili, hoci podľa v znení neskorších predpisov je pokutu orgán verejnej správy len oprávnený uložiť, teda nemá uvedenú povinnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí tak spočíva v tom, že sa v nich nepodáva úvaha orgánov verejnej správy, na základe ktorej sa orgány verejnej správy rozhodli, že k uloženiu pokuty pristúpia. Z uvedených dôvodov je tu daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa .

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo 06.04.2018 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca sa v žalobe neodchýlil od námietok, ktoré uviedol v odvolaní a s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Napriek tomu opätovne zdôraznil, že výkon inšpekcie práce (v tomto prípade vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu) sa spravuje režimom o inšpekcii práce, a nie Správnym poriadkom. Postup inšpektorátu práce pri spisovaní zápisnice o podaní informácie preto nie je zaťažený povinnosťou umožniť kontrolovanému subjektu klásť svedkom otázky tak, ako sa to uvádza v Správneho poriadku. Zápisnice, o ktoré sa inšpekčné orgány pri rozhodovaní opierali boli vyhotovené legitímnym spôsobom a obsahujú aj poučenie dotknutých osôb o povinnosti vypovedať pravdivo a úplne, a to pod hrozbou sankcie. Žalobca, ktorý vystupoval v pozícii kontrolovaného subjektu mal možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu, ku skutočnostiam a nedostatkom v ňom obsiahnutým, čo aj využil, preto akákoľvek jeho úvaha o upretí práv ako kontrolovaného subjektu, nemôže skutkovo i právne obstáť.

20. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení o porušení procesných práv poukázal na článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný zdôraznil, že v prejednávanom prípade je predmetom postihu žalobcu jeho pochybenie na úseku správnych deliktov, a nie spáchanie trestného činu, preto aj aplikácia zásad trestného konania bude prípustná len vtedy, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva povinnosť nariadiť vo veci ústne pojednávanie za účelom vypočutia žalobcom navrhovaných svedkov. Naopak bolo v kompetencii žalovaného, resp. inšpektorátu práce, aby posúdili nevyhnutnosť nariadenia ústneho pojednávania vzhľadom na povahu veci, a ak sa opierali len o obstarané dôkazy, ktoré vyhodnotili ako legitímne a postačujúce, nijako nevybočili z rámca svojich kompetencií, tak ako to konštatuje žalobca. Tento záver podporuje aj najnovšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp.zn. zo dňa 27.02.2017, resp. uznesenie sp.zn. zo dňa 23.02.2017).

21. Žalovaný ďalej konštatoval, že dôkazový materiál, ktorým disponoval správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal spáchanie sankcionované deliktu žalobcom, preto jeho námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nie je dôvodná. Pokiaľ ide o samotnú požiadavku na predvolanie svedkov, žalovaný zotrval na názore, že požadované výsluchy, vzhľadom na zmienený charakter dotazovaných skutočností by nijako neprispeli k objasneniu skutkového stavu veci, nakoľko na preukázané pochybenie spočívajúce v neurčení bezpečného pracovného postupu a v nesprávnej organizácii práce pri odsune plechu (teda pri neštandardnej činnosti) by skutočnosť preškolenia zamestnancov, či poukázanie na ich štandardné pracovné postupy nemali žiaden vplyv.

22. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný konštatoval, že obsahové náležitostí oboch napadnutých správnych aktov sú koncipované v súlade s § 43 Správneho poriadku je aplikačnou praxou súdov. Inšpektorát práce, ako aj žalovaný svoje úvahy vedúce k uloženiu pokuty a tiež k určeniu jej výšky náležite odôvodnili, a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o správnosti a legitímnosti tohto postupu, ako aj o primeranosti uloženej sankcie.

23. Žalobca v replike z 27.04.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. je nenáležité v tom, že v preskúmavanom prípade žalobca aj v správnom konaní sa opakovane domáhal nariadenia ústneho pojednávania a výsluchu svedkov. Konštatoval, že záver Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino proti Portugalsku sa týkal prípadu, keď skutkové okolnosti neboli sporné a právne otázky sa nevyznačovali osobitnou zložitosťou. V danom prípade žalobca spochybňuje zistenia, ako ich ustálili správne orgány, či skôr len inšpektor v rámci inšpekcie práce bez prítomnosti žalobcu a bez možnosti klásť vysluchaným osobám otázky. V ďalšom žalobca opätovne odôvodňoval opodstatnenosť žalobnej námietky o potrebe nariadiť ústne pojednávanie a umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky. Aj vo veci sp. zn. , na ktorú poukazoval vo vyjadrení žalovaný, súd zdôrazňuje nevyhnutnosť poskytnúť každému subjektu, ktorému sa kladie za vinu spáchanie deliktu a ukladá sa mu zaň sankcia, záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákona a , teda nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Žalobca ďalej konštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaný poukazoval sú v rozpore s inou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktorú poukazoval v žalobe. Je preto potrebné vybrať si z dvoch protichodných názorov ten, ktorý je na prospech základných práv a slobôd, ako to prikazuje SR.

24. Súd v konaní podľa a nasl. () preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Košice, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a za splnenia podmienok podľa rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Podľa je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravia zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i) citovaného zákona je zamestnávateľ povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Podľa § 6 ods. 8 citovaného zákona úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

25. Podľa o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

26. Podľa inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.

27. Podľa inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,- eur.

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosti ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

28. Podľa , na konanie podľa , , a , , , , , , , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

29. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice o uložení sankcie za správny delikt podľa , ktorého sa žalobca dopustil porušením povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v citovaného zákona, konkrétne v a v nadväznosti na o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, ktoré spočívali v tom, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečný pracovný postup pre odsun plechu, ktorý tvoril prekrytie otvoru vzniknutého prepadnutím časti klenby prieduchu od šachtovej pece do prašnej komory a nezabezpečil, aby zvolený pracovný postup a organizácia práce pri presune plechu neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pričom umožnil prostredníctvom vedúceho pracovníka, aby postihnutý zamestnanec pracoval bez zabezpečenia proti pádu do hĺbky, v dôsledku čoho došlo dňa 11.11.2015 na prevádzke žalobcu v Krompachoch na ul. 29. Augusta č. 568 k pracovnému úrazu jeho zamestnanca K. G..

Žalobca v žalobe predovšetkým namietal to, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nenariadil po začatí správneho konania vo veci uloženia sankcie ústne pojednávanie, hoci to žalobca opakovane požadoval a rozhodol iba na základe dôkazov získaných pred začatím správneho konania. Žalobca poukázal na článok 6 Dohovoru a judikatúru Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že v konaní a uložení sankcie za správny delikt je potrebné analogicky postupovať podľa zásad trestného práva. Súd túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože zákon o správnom konaní, ktorý sa v preskúmavanom prípade vzťahuje na konanie o uloženie sankcie nestanovuje povinnosť nariadenia ústneho pojednávania, pričom skutkový stav bol presne a spoľahlivo zistený už v štádiu šetrenia pracovného úrazu a ústne pojednávanie, ktoré žalobca opakovane požadoval by neprispelo k objasneniu veci.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.12.2017 sp.zn. , z ktorého vyplýva, že nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veci správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle Správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom. V citovanom rozsahu súd tiež konštatoval, že „...povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať „analogie legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a obvinenému z trestného činu. To však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení a , čo je povinnosťou len orgánov činných v trestnom konaní. To platí aj v danom prípade, pokiaľ Správny poriadok upravuje ústne pojednávanie (), nie je dôvod na postup v zmysle analogie legis podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu. K uvedenému odvolací súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku, rozhodnutie z 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01).“

31. V danej veci súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR -19 z 05.02.2014, v ktorom Ústavný súd uviedol „ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru Najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci Radou sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku Najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho o rozhodnutie Rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu, alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu“.

32. Súd má za to, že nenariadenie ústneho pojednávania nemalo za následok rozhodnutie správnych orgánov, ktoré by vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Okolnosti, za ktorých došlo k pracovnému úrazu boli riadne zistené a neboli spochybňované žalobcom, ktorému sa inšpektor práce pri šetrení pracovného úrazu umožnil vyjadriť k protokolu a predložiť ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu nemal výhrady voči výsledkom šetrenia postupu inšpektorov práce, ani voči podkladom pre vydanie rozhodnutia. Opakovanie výsluchov svedkov prítomných pri pracovnom úraze by nemalo za následok zistenie nových skutočností rozhodujúcich pre záver o porušení povinnosti žalobcu. Zisťovanie spoluzavinenia postihnutého zamestnanca žalobcu je v danom prípade bezpredmetné, vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu.

33. Námietka žalobcu, že zákon neukladá povinnosť žalovanému uložiť pokutu, ale len možnosť, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil, nepovažuje súd za dôvodnú, pretože Inšpektorát práce Košice vo svojom rozhodnutí v časti týkajúcej sa odôvodnenia výšky pokuty zdôraznil predovšetkým preventívne pôsobenie sankcie, ktorú osobitne aj v ustanovení . Súd sa stotožňuje s názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného, že pokuta uložená za uvedený pracovný úraz vo výške 5.000, - eur spĺňa nielen preventívne, ale aj represívne pôsobenie. Keďže zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria medzi základné povinnosti zamestnávateľa.

34. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže podľa názoru žalobcu pri vyhodnocovaní dôkazov žalovaný, ani Inšpektorát práce Košice nepostupovali podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, nie je podľa názoru súdu opodstatnený. Obe napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 47 a v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov. Rovnako v rozhodnutiach správne orgány uviedli dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené návrhom žalobcu v správnom konaní na vykonanie niektorých dôkazov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov zameraných na preškoľovanie zamestnancov, ich štandardné pracovné postupy, okolnosti možnej miery spoluzavinenia postihnutého zamestnanca alebo jeho neopatrnosti pri výkone práce by neprispeli k objasneniu skutkového stavu veci, pretože bolo preukázané pochybenie spočívajúce v neurčení bezpečného pracovného postupu a v nesprávnej organizácii práce pri odsune plechu, pričom v danom prípade išlo o neštandardnú činnosť, preto zisťovanie, či zamestnanci boli preškolení by nemalo vplyv na záver o porušení povinnosti žalobcu. Spoluzavinenie zamestnanca v preskúmavanom prípade nie je podstatné, vzhľadom na už spomínanú objektívnu zodpovednosť za správny delikt.

35. Zo všetkých týchto dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

36. K rozhodnutiu senát dospel pomerom hlasov 3:0 ( ).

37. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná iba tomu žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktorý vo veci úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa (ďalej len "") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.