Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-261-2013.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/261/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: A.. J. F.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX F., zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: KARTAGO TOURS, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 371 205, zast.: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 15%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2013 domáhal finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,00 €. Súčasne žiadal, aby ako žalobca bol oprávnený, na náklady žalovaného do výšky 1.000,00 € zverejniť výrokovú časť rozsudku v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2015 a opravou doručenou súdu dňa 18.01.2016 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, ktorá spočívala v náhrade škody spôsobenej poskytnutím leteckej prepravy v triede nižšej, než bola dohodnutá v zmluve o obstaraní zájazdu vykonanej v dňoch 11.06.2011 a 25.06.2011 v sume za každý let po 160,73 € spolu s úrokom z omeškania, ďalej žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7,50 € spôsobené zinkasovaním za poistenie insolventnosti žalovaného bez právneho dôvodu spolu s úrokom z omeškania, vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 21,00 € spôsobené zinkasovaním za komplexné cestovné poistenie bez právneho dôvodu spolu s úrokom z omeškania, dožadoval sa, aby súd vyslovil v 37 zmluvných podmienkach, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, žiadal, aby súd vyslovil v 37 zmluvných podmienkach, že žalovaný porušil práva objednávateľa, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov. Súčasne žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,00 € spolu s tým, aby súd priznal žalobcovi právo zverejniť rozsudok na náklady žalovaného, ktorý v spore neuspel, tak, že žalovaný je povinný do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zložiť žalobcovi preddavok vo výške 300,00 €. Doplatok nákladov žalovaný uhradí žalobcovi na základe dokladu o výške nákladov na zverejnenie rozsudku (maximálne 1.700,00 €), ktorú mu predloží žalobca, do troch dní od obdržania dokladu o výške nákladov na zverejnenie rozsudku od žalovaného. Súd uznesením sp. zn. 2C/261/2013 - 185 zo dňa 05.09.2016 pripustil zmenu žaloby.
2. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd v zmysle § 257 C.s.p. rozhodol tak, aby stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca uviedol, že má vážne zdravotné problémy a jeho manželka je takisto vážne chorá, S. pacient, znášajú predmetný spor veľmi ťažko. Žalobca si objednal s manželkou od žalovaného zájazd, ktorý však nespĺňal požadovanú a dohodnutú kvalitu zájazdu. Tým žalobca s manželkou stratili radosť z dovolenky a domáhali sa nápravy zo strany cestovnej kancelárie (žalovaného). Ďalej uviedol, že žalovaný porušil viaceré informačné povinnosti (absencia
náležitostí zmluvy a lehota zaslania predzmluvných informácií) čím ukrátil žalobcu o jeho právo byť informovaný a na základe informovaného a vedomého súhlasu vyjadriť súhlas s dovolenkou a jej kvalitou. Týmto boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nevenoval náležitú odbornú starostlivosť na vyriešenie reklamácie žalobcu, čím sa spolupodieľal na začatí súdneho konania. Aj napriek presvedčeniu, že jeho práva boli porušené a žalovaný postupoval protiprávne keď nedostatočne informoval žalobcu s jeho manželkou, sa rozhodol upustiť od podanej žaloby. Predmetný spor ho ťaží do dnešného dňa a jeho zdravotný stav sa zo dňa na deň zhoršuje. Nerád by sa už venoval takým aktivitám, ktoré sa budú tak negatívne podpisovať pod jeho zdravotný stav, ako toto konanie. Žalobcu mrzí, že žalovaný nebol prístupný žiadnej dohode a že si svoje zlyhania v rámci tohto konania ani len nepriznal. Žalobca ani jeho manželka nemajú žiadne finančné prostriedky, z ktorých by vedeli uhradiť trovy konania. Prípadná exekúcia by postihovala iba žalobcov nízky dôchodok. V tejto súvislosti si želá aj v mene manželke vyjadriť vôľu dôstojne dožiť.
3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.07.2019 súhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2019 vyčíslil trovy konania v sume 6.277,80 €.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu späť, súd konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd tak prizná náhradu trov konania protistrane. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa celkom alebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy uhradila protistrane. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť nakoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania (rozhodnutie KS TT sp. zn. 25Co/148/2019). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetkové sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán
je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.
10. Súd zohľadnil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliadol aj na postoj účastníkov konaní. Čo sa týka osobných pomerov žalobcu mal súd preukázané, že žalobca je dlhodobo psychiatrickým pacientom a liečený medikamentami od 11/2017. Zo správy S. ambulancie má súd preukázané, že manželka žalobcu je liečená pre B. S. ochorenie, čo isto zo sebou nesie aj zvýšené náklady na lieky a liečbu. Je zrejmé, že tieto osobné pomery vznikli až v priebehu konania a žalobca sa týmto dostal do závažnej osobnej situácie, ktorá bola nezávislá od jeho vôle. K zárobkovým pomerom žalobcu súd zistil, že tento je poberateľom starobného dôchodku vo výške 596,00 €, iné príjmy žalobca nemá. Z majetkových pomerov súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom žijú spoločne s manželkou.
11. Súd skúmal aj majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Z internetovej stránky www.finstat.sk mal súd preukázané, že v roku 2018 dosahovali tržby spoločnosti sumu 42 797 727,00 €, celkové výnosy 43 205 107,00 €, zisk 94.433,00 € (mesačne v priemery 7.869,40 €), aktíva spoločnosti vo výške 3 625 891,00 €, vlastný kapitál vo výške 1 085 174,00 €. Spoločnosť v roku 2018 znížila zisk o 82% na 94.433,00 € a tržby jej narástli o 22% na 42,80 mil. €.
12. Žalovaný bol oboznámený s návrhom žalobcu, aby súd rozhodol v zmysle § 257 C.s.p., pričom vo svojom vyjadrení k tomuto návrhu len uviedol, že s uvedeným nesúhlasí (trovy konania vyčíslil vo výške 6.277,80 €). Súd zobral do úvahy aj to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení obmedzil len na konštatovanie svojho nesúhlasu s použitím uvedeného ustanovenia, pričom mu súd dal priestor na vyjadrenie sa (s cieľom zabrániť „prekvapivému rozhodnutiu“, rozhodnutie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 2994/14), a neuviedol skutočnosti vo vzťahu k možným následkom použitia § 257 C.s.p. a nepredložil dôkazy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť.
13. Súd v prejednávanej veci zistil, že existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania súd výnimočne prihliadol. Zistené dôvody osobitného zreteľa však nie sú až takej povahy, aby súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov v konania, ale súd pri svojom rozhodovaní použil moderačné právo aj napriek doslovnému zneniu § 257 C.s.p. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011, rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 563/2011). Moderačné právo súd použil na zmiernenie dôsledkov tohto ustanovenia prihliadnuc na neprimeranú tvrdosť rozhodnutia voči žalovanému, ak by mu súd náhradu trov konania vôbec nepriznal. Pri stanovení percentuálnej výšky nároku na náhradu trov konania žalovanému sa súd riadil zistením, že v danom prípade vystupuje do popredia sociálny aspekt, keď žalobca nemôže uhradiť trovy konania alebo len s veľkými ťažkosťami, nakoľko sa dostal do závažnej osobnej, sociálnej a majetkovej situácie. Tieto okolnosti však nastali až v priebehu konania (zdravotné problémy a ukončenie podnikania v roku 2016 - údaj zistený zo živnostenského registra, poberanie dôchodkovej dávky). Žalovaný, ako spoločnosť, bol založený za účelom dosahovania zisku, o čom svedčia aj údaje uvedené v bode 12. K postoju strán k sporu súd uvádza, že títo využili prostriedky procesného úkonu, a prostriedky procesnej obrany, avšak žalobca podával neúplné podania, bol vyzývaný na odstránenie vád podania, žalovaný sa musel danými podaniami zaoberať, na pojednávaniach sa zúčastňovali obe strany. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali ako následok použitia daného ustanovenia. Čo sa týka percentuálneho vyjadrenia nároku, súd pri jeho určení prihliadol na nepomer medzi zvýhodnením žalobcu a znevýhodnením žalovaného s ohľadom na celkové pomery účastníkov konania a pri riešení tohto vzťahu hľadal spravodlivú rovnováhu (rozh. Ústavného súdu II. ÚS 563/2011). Vzhľadom k tomu, že tieto dôvody hodné osobitného zreteľa nastali až v priebehu konania, má súd za to, že uvedené rozhodnutie nie je neprimerane tvrdé voči žalovanému. Úhrada trov konania vo výške 15% z vyčíslených trov konania žalovaného nemá likvidačný charakter pre žalobcu, pre žalovaného tento výrok nie je neprimerane tvrdý vzhľadom na jeho majetkové pomery a zisky z podnikateľskej činnosti a rovnako tak neodporuje dobrým mravom.
14. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.