Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-225-2018.pdf
PDF · 176.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/225/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674 zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratého účastníka: SUPERMAX Nitra, a. s., Dolnočermánska 38, Nitra zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Koceľova 2, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 26. 10. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa 06. 08. 2018, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval uvedením druhu stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba, najväčšia plocha reklamnej stavby je 5,1 x 2,4 m a miesta stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba, p. č. 7566/5, reg. „C“, katastrálne územie Z., popri Hviezdoslavovej ulici, s navrhovanou dobou platnosti: po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K podanej žiadosti priložil stavebné povolenie č. 13 316/2015.004-La zo dňa 21. 09. 2015, ktorým bolo žalobcovi dočasne povolené umiestnenie predmetnej reklamnej stavby na uvedenom pozemku na obdobie do 31. 12. 2017, zmluvu o nájme č. DI/NR/06/06/2006/Supermax zo dňa 08. 06. 2006 (uzavretú medzi prenajímateľom: SUPERMAX Nitra, a. s. a nájomcom: D.. E. Q. - NUBIUM) v znení dodatkov č. 1 až 5, pričom dodatkom č. 3 vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o.. Ďalej priložil 1 ks fotografie lokality - obojstranná reklamná stavba, p. č. 7566/5 reg. „C“, k. ú. Z., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Z., svoj výpis z obchodného registra zo dňa 16. 10. 2017 a situáciu skutočného osadenia stavby, resp. zákres do územia.
2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 02. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Žalobca bol zároveň upozornený, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským
zastupiteľstvom v Nitre uznesením č 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015. Predmetné oznámenie bolo doručované zástupcovi žalobcu a spoločnosti SUPERMAX Nitra, a. s. Žalobca prevzal oznámenie dňa 09. 03. 2018.
3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 135/2018-004-Re zo dňa 21. 03. 2018, ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa územného plánu mesta Nitra schváleného mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015 je na pozemku parc. č. 7566/5 reg. „C“, katastrálne územie Z. umiestnenie predmetnej obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ neprípustné. Od 11. 06. 2015 sa do záväznej časti územného plánu mesta Nitra doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v koridoroch vymedzených ulíc (medzi nimi i Hviezdoslavova trieda) sú neprípustné reklamné stavby „Billboardy“ umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Bod 8.2 platného územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje existenciu ani umiestnenie reklamných stavieb. Predmetná reklamná stavba je umiestnená vo vzdialenosti 1 m od najbližšej hrany priľahlého chodníka, čo je výrazne menej ako 200 metrové pásmo od hranice cestného telesa pozemku - Hviezdoslavovej triedy, stanovené schváleným územným plánom mesta Nitra. Umiestnenie reklamnej stavby, a to 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ je teda v rozpore so záväznou časťou územného plánu mesta Nitra.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 04. 2018 a zo dňa 23. 04. 2018.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa 06. 08. 2018 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Nitra č. 135/2018-004-Re zo dňa 21. 03. 2018, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri Hviezdoslavovej ulici na pozemku parc. č. 7566/5, katastrálne územie Z. s rozmerom reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platným územným plánom mesta Nitra.
Konštatoval, že stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, ako aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom stavebný úrad je povinný skúmať i to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie. Žalovaný poukázal na územný plán mesta Nitra - zmeny a doplnky č. 5 a na jeho hlavný cieľ. Zo záväznej časti územného plánu - bod 8.2.9 vyplýva, že v zastavanom území mesta a v území určenom na zastavanie sa môžu umiestňovať reklamné stavby len ako stavby dočasné za dodržania regulatívov stanovených územným plánom do doby dostavby územia na navrhovanú funkciu územným plánom.
V zmysle regulatívu 8.2 pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach, predmetná reklamná stavba je umiestnená v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Hviezdoslavova trieda, kde sú podľa bodu 8.2.3 neprípustné reklamné stavby „Billboardy“ umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z uvedeného vyplýva, že predmetná reklamná stavba nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra a žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť.
Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 06. 08. 2018.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
6. V žalobe zo dňa 23. 10. 2018, ktorá bola súdu doručená dňa 26. 10. 2018, žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nebol spoľahlivo zistený.
7. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorú zhrnul do nasledujúcich bodov: a/ zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb a stanovuje mimozákonné cestné ochranné pásma v sídelnom útvare obce, či selektívnu stavebnú uzáveru, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavou garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy SR. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani v žiadnom inom zákone. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia, nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je striktne stanovený v ust. § 13 ods. 3 písm. b/ a c/ stavebného zákona. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Tieto regulatívy v územných plánoch nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov v zmysle ust. § 139a ods. 1 stavebného zákona. Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v ust. § 39a ods. 3 stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s ust. § 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia, nemá na územie a jeho funkcie žiaden vplyv. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť využívajú mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide teda o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať v stavebnom konaní je stavebný úrad a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom
územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu „billboard“ je neprípustná v nejakom území, je zvláštnym mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať. V oblasti správneho práva sa tým zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá stavebnej uzávere, resp. z hľadiska pásma 200 m od pozemku cestného telesa na cestné ochranné pásmo podľa ust. § 11 cestného zákona, ktoré však neplatí v sídelnom útvare obce a územný plán je takto v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko zavádza povinnosť, resp. obmedzenie mimo rámca zákona. Žalobca namietal, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijateľnej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 zo dňa 05. 04. 2011 ako i nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999.
b/ správny orgán prvého stupňa porušil procesné práva žalobcu, a to svojim postupom, ktorým rezignoval na spoľahlivé zisťovanie skutkového stavu. Upustil od miestneho zisťovania s poukazom na jemu dobre známe pomery staveniska, pričom správne orgány tieto dobre známe pomery nešpecifikovali, čím zaťažili rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti. Podľa žalobcu správny orgán nepopísal, čo sú to dobre známe pomery staveniska, ako a prečo má byť reklamnou stavbou dotknutý verejný záujem s ohľadom na „dobre známe pomery“, na základe ktorých rozhodol, avšak v kontexte dotknutého verejného záujmu ho žiadnym spôsobom nepopísal, neoprel o dôkazy a ani preskúmateľné úvahy k hodnoteniu dôkazov. Citáciou bodu 8.2.3 územného plánu správny orgán prvého stupňa vyvodil miesto stavby v koridore ulice, resp. v zmysle bodu 8.2.3.2 územného plánu v pásme 200 m od cestného telesa pozemku, pričom nie je zrejmý žiadny dopad už stojacej reklamnej stavby na žiadny zákonom chránený verejný záujem. Správny orgán prvého stupňa za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu nevykonal žiadne dôkazy v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a zistený skutkový stav nepreskúmateľným postupom popísal spôsobom, ktorý má pravdepodobne len formálne zodpovedať zneniu územného plánu, pričom žalovaný sa týmto vôbec nezaoberal. Jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepochopiteľné a samotná citácia bodu 8.2.3.2 ukazuje absurdnosť rozhodnutia žalovaného. Z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé akékoľvek zisťovanie skutkového stavu v otázke vzdialenosti od akéhokoľvek cestného telesa. Len existencia územného plánu s nezákonnou reguláciou reklamných stavieb v otázke ich umiestňovania nie je postačujúcim dôvodom na vyvodzovanie rozporu s verejným záujmom a správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k akýmkoľvek dotknutým orgánom, podľa vlastného obsahu odôvodnenia rozhodnutia, nepostupoval podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona. Absentuje nielen skutkový, ale aj právny základ rozhodnutia v časti týkajúcej sa možnosti zamietnuť žiadosť účastníka konania a rozhodnutie je opätovne nepreskúmateľné. S poukazom na uvedenú argumentáciu žalobca navrhol, aby súd postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d/ a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z., nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 20 ods. 1, 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4, 5, § 39d ods. 1, § 139a stavebného zákona.
c/ ďalej žalobca namietal porušenie zásad spravodlivého konania, nakoľko mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. 02. 2019. Bol toho názoru, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto sa pridržiava právneho názoru uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
10. Súd uznesením č. k. 11S/225/2018-57 zo dňa 27. 02. 2019 pribral za účastníka súdneho konania spoločnosť SUPERMAX Nitra, a. s., ktorá bola účastníkom administratívneho konania.
Pribratý účastník konania, zastúpený právnym zástupcom, sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril v podaní zo dňa 16. 05. 2019 (v ktorom sa označil ako SUPERMAX Nitra, s.r.o.), v ktorom súhlasil s právnym názorom žalobcu prezentovaným v podanej žalobe. Uviedol, že v predmetnej veci je potrebné predbežne vyriešiť otázku, či územný plán mesta Nitra schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením zo dňa 22. 05. 2003 v znení jeho zmien a doplnkov je v súlade s platným právnym poriadkom a judikatúrou súdov. Schválené znenie územného plánu je v rozpore s právnym poriadkom SR. Stavebné povolenie ako také bolo vydané v súlade s v tom čase platným územným plánom mesta Nitra, ktorý nemá prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré by riešili právny stav existujúcich stavieb. Žalovaný vychádzal z nesprávnej interpretácie územného plánu a schváleného uznesenia, na základe ktorého dospel k nesprávnemu záveru a následne rozhodnutiu. V lokalite, kde má spoločnosť SUPERMAX Nitra, s.r.o. svoj pozemok, na ktorom sa nachádza reklamná stavba žalobcu, sa nachádzajú pozemky aj iných obchodných spoločností, ktorým ale územný plán schválil umiestnenie reklamných stavieb, či už svojich alebo tretích subjektov, a to bez obmedzenia doby umiestnenia. Nikde v územnom pláne nie je uvedené, že existujúce stavby bude potrebné odstrániť a kto bude znášať náklady s tým spojené. V prípade, ak bolo úmyslom mestského zastupiteľstva redukovať počet reklamných stavieb na svojom území, v prvom rade tak mohol konať na pozemkoch vo vlastníctve mesta a v prípade, ak by sa takáto regulácia mala týkať pozemkov vo vlastníctve súkromných osôb (fyzických a právnických), mali byť prijaté opatrenia na kompenzáciu škody, ktorá týmto subjektom bude spôsobená. Spoločnosť označená ako SUPERMAX Nitra, s.r.o. súhlasila so zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
11. Žalobca v podaní zo dňa 17. 07. 2019 uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k žalobným dôvodom a nezobral do úvahy tú skutočnosť, že cestné ochranné pásmo stanovuje len zákon o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (cestný zákon) a nie je možné rozširovať reguláciu obsiahnutú v ust. § 11 tohto zákona podzákonným predpisom tak, že sa stanovuje ďalšie, ešte širšie 200 metrové cestné ochranné pásmo, čo je priamo obsahom „regulatívu“ obsiahnutého v bode 8.2 územného plánu mesta Nitry, na ktoré sa odvolávali správne orgány.
Regulovať ochranné pásma vo vzdialenosti od cestného telesa pozemku môže obec všeobecne záväzným nariadením len v prípade, ak má na to zákonné splnomocnenie. Vzhľadom na to, že cestný zákon predpokladá podrobnejšiu úpravu tejto oblasti vykonávacím predpisom a tento zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis na obce nepreniesol výkon štátnej správy v tejto oblasti v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, bolo regulovanie tejto oblasti vo všeobecne záväznom nariadení uskutočnené v rozpore so zákonom, pretože cestné ochranné pásma, ich zriaďovanie a možnosti obmedzení sú všeobecne záväzné a nie je možné ich korigovať územným plánom. Argumenty uvedené žalobcom odôvodňujú postup podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP.
Žalobca opätovne navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 08.
2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 15. 01. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou, Územnoplánovacou činnosťou je a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)
Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
15. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 (teda i v čase rozhodovania žalovaného), rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na e/ reklamné stavby.
Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
16. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,
17. Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),
18. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
19. Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby (obojstrannej reklamnej stavby s jej najväčšou plochou 5,1 x 2,4 m) na parc. č. 7566/5 v katastrálnom území Z., popri Hviezdoslavovej triede, a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.
21. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím stavebného úradu, t. j. mesta Nitra č. 13 316/2015-004-La zo dňa 21. 09. 2015 na obdobie do 31. 12. 2017. K žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli priložené prílohy: stavebné povolenie na vyššie označenú reklamnú stavbu zo dňa 21. 09. 2015, zmluva o nájme č. DI/NR/06/06/2006/Supermax zo dňa 08. 06. 2006 v znení jej dodatkov č. 1 až 5, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Z., fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, výpis z obchodného registra žalobcu a plná moc udelená J. L. na zastupovanie v predmetnom konaní. Správny orgán prvého stupňa po získaní relevantných podkladov k rozhodnutiu a po doručení oznámenia zo dňa 22. 02. 2018 o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania vo veci rozhodol v zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tak, že žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby zamietol. Odvolal sa pritom na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 (ďalej aj VZN mesta Nitra č. 3/2003), ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5. Mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ. Dodatkom č. 5 k VZN č. 3/2003 sa v kapitole I. „Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia“ doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky v oblasti umiestňovania reklamných stavieb a konkrétne v bode 8.1 bolo upravené územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, v bode 8.1.3 písm. h/ boli definované koridory ulíc vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1 (Braneckého ulica, Hviezdoslavova trieda). V bode 8.2 boli definované regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach tak, že v
bode 8.2.3 (v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3) boli v bode 8.2.3.1 definované prípustné reklamné stavby a v bode 8.2.3.2 boli definované neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, medzi ktorými sú uvedené i billboardy. Dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015.
22. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 03. 2018 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre (vo vzdialenosti 1 m od najbližšej hrany priľahlého chodníka) nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra.
23. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d/ a ust. § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania správnej žaloby. Bol toho názoru, že územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 20 ods. 1, 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. § 11 ods. 5 §39a ods. 3, 4, 5, § 39d ods. 1 a § 139a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol vyššie (20. bod tohto rozsudku), v bode 8.2. bolo definované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc (vrátane Hviezdoslavovej triedy - bod 8.1.3 písm. h/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, pričom medzi tieto neprípustné reklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 a ust. § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch
a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.
V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.
24. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť, bod 7 písm. a/ tohto rozsudku), ktorých podstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého sú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť tohto nariadenia je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.
V zmysle štvrtej časti SSP (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy), štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti SSP, štvrtej hlavy, piateho dielu (konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.
V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo dňa 26. 10. 2018 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.
Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu v III. časti, v bode 7 písm. a/ tohto rozsudku súd považoval za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.
25. K námietkam žalobcu uvedeným v III. časti, bod 7 písm. b/ tohto rozsudku správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby
mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, ktoré v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.
Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.
Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre v pásme 200 m od hranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. h/, 8.2.3.2). Ustanovenie § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali, že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny (koridor Hviezdoslavovej triedy v Nitre), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatív neprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Rozmer reklamnej stavby žalobcu 5,1 x 2,4 m túto radí medzi veľkoplošné reklamné stavby, nakoľko jej informačná plocha je väčšia ako 3 m2.
Územné plánovanie v zmysle ust. 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle ust. § 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona). Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.
K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem chránený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je z dôvodu jej umiestnenia v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre, v pásme 200 m od hranice
cestného (telesa) pozemku neprípustná. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Reklamná stavba tipu „billboard“ je umiestnená v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre a podľa fotodokumentácie ako i podľa zákresu do územia, ktoré predložil žalobca je zrejmé a nepochybné, že je umiestnená v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“. Umiestnenie reklamnej stavby v danej konkrétnej oblasti nenamietal ani žalobca, ktorý spochybňoval len vzdialenosť jej umiestnenia od cestného pozemku a v tejto súvislosti namietal nevykonanie dokazovania. Z predloženej fotodokumentácie a zákresu však jednoznačne vyplýva, že stavba sa nachádza takmer v tesnej blízkosti komunikácie, a teda vzdialenosť 200 m nemôže byť dodržaná. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.
26. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v III. časti, bod 7 písm. c/ tohto rozsudku. Stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 09. 03. 2018 doručené oznámenie zo dňa 22. 02. 2018 o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatku č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky a pripomienky nevzniesol, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.
27. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
28. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 29. 12. 2017 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 03. 2018 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
29. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Náhradu trov konania nepriznal ani pribratému účastníkovi konania (SUPERMAX Nitra, a. s.) podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka. Správny súd uznesením č. k. 11S/225/2018-57 zo dňa 27. 02. 2019 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 26. 04. 2019 zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
31. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.