Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratého účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 19. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03. 2020, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 12. 11. 2015 podal žalobca ako žiadateľ (ďalej aj „stavebník“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby s prílohami vo veci 2 ks jednostranných reklamných o rozmeroch plochy 510 x 240 cm, umiestnených v ploche zelení, popri ulici M. A. Q., na pozemku parcelné číslo XXX reg. E KN, katastrálne územie Z., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

Súčasťou žiadosti boli aj prílohy a to rozhodnutie č. -008-La zo dňa 27. 01. 2015, nájomná zmluva č. 04273/2014-PNZ-P41206/14.00 - bez podpisu prenajímateľa a uvedenia dátumu, avšak s dobou nájmu do 31. 12. 2015, výpis z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a fotografia predmetných reklamných stavieb.

2. Dňa 18. 11. 2015 Mesto Nitra ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie č. 21015/2015 La/Ko, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žalobcovi ako stavebníkovi vydanie stavebného povolenia stavby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OUVBP2-2016/011910-002 zo dňa 08. 04. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie č. 21015/2015 La/Ko zo dňa 18. 11. 2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému stavebnému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Po vrátení veci stavebný úrad doplnil výpis z katastra nehnuteľností, ako aj mapku k umiestneniu reklamných stavieb, výpis z obchodného registra žalobcu a podaním zo dňa 05. 08. 2016 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku, ako aj ďalším podaním z toho istého dňa vyzval stavebníka na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o písomné splnomocnenie pre pani C. H. na vybavenie žiadosti, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania žiada stavebník - žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Dňa 24. 08. 2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 o požadované doklady a to písomné splnomocnenie pre pani C. H., ako aj oznámenie Slovenského pozemkového fondu zo dňa 27. 05. 2016, že nájomná zmluva bola prologovaná do 31. 12. 2016.

4. Následne dňa 02. 09. 2016 stavebný úrad vydal v poradí druhé rozhodnutie č. 21015/2015-006-Re, ktorým podľa § 46 správneho poriadku rozhodol, že nepredlžuje dobu trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/044716-002 zo dňa 19. 16. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie č. 21015/2015-006-Re zo dňa 02. 09. 2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 08. 06. 2015 k návrhu Územného plánu mesta Nitra - zmeny a doplnky č. 5.

5. Stavebný úrad listom zo dňa 21. 03. 2017 opätovne vyzval žiadateľa ako stavebníka o doplnenie žiadosti a to o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania žiada žalobca predĺžiť a určil mu lehotu 15 dní od dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Okrem toho stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-010-Re zo dňa 21. 03. 2017 prerušil konanie na 15 dní odo dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 28. 04. 2017 stavebník doplnil podanie o kópiu Nájomnej zmluvy č. 04273/2014-PNZ-P41206/14-00 uzatvorenú medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalobcom zo dňa 18. 11. 2015 (tentokrát riadne podpísanú prenajímateľom, s dobou nájmu do 31. 12. 2015) a kópiu Oznámenia pod č. SPFZ/2016/055134 zo dňa 27. 05. 2016 s oznámením o prologovaní uvedenej nájomnej zmluvy do 31. 12. 2016 zo strany prenajímateľa. Zároveň v podaní doplnil, že nakoľko nebola podaná žaloba o vypratanie pozemkov, zmluva sa obnovuje podľa do 31. 12. 2017.

Súčasťou administratívneho spisu bolo tiež geodetické zameranie reklamných stavieb.

6. Podaním zo dňa 05. 05. 2017 stavebný úrad oznámil v súlade s § 61 ods. 4 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili žiadne námietky.

7. V poradí tretím rozhodnutím č. 21015/2015-012-Re zo dňa 09. 06. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ako aj požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a požiadal o upustenie od neoprávneného konania, v rámci čoho vzniesol námietku zaujatosti na K.. E.. E. V. a Y.. R. C..

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 zamietol námietku predpojatosti voči všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä K.. E.. E. V. a Y.. R. C..

Následne žiadateľ opätovne požiadal o vyhotovenie kópie spisu.

Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. 10. 2017 žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. V ďalšom konaní stavebný úrad upovedomil stavebníka ako žiadateľa, že vyhotovenie kópie spisového materiálu je spoplatnené, ako aj opätovne vyzval podaním č. 21015/2015-018-Re zo dňa 13. 03. 2018 žalobcu na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-019-Re zo dňa 13. 03. 2018 prerušil konanie na 15 dní odo dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 15. 03. 2018 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu spisového materiálu, po doručení dokladu o úhrade správneho poplatku, ako aj dňa 19. 04. 2018 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 o kópiu nájomnej zmluvy a oznámenie (viď. špecifikované vyššie bod 5 tohto odôvodnenia) spolu s vyjadrením, že nájomná zmluva sa na základe v znení neskorších predpisov opakovane obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájomná zmluva sa opakovane predĺžila do 31. 12. 2018.

Okrem toho v administratívnom spise bola založená aj žiadosť o predĺženie doby trvania reklamného zariadenia, doručená stavebnému úradu dňa 06. 10. 2014 spolu s kópiou katastrálnej mapy.

Oznámením č. 21015/2015-021-Re zo dňa 23. 04. 2018 oznámil stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky.

9. V poradí štvrtým rozhodnutím č. 21015/2015-022-Re zo dňa 31. 05. 2018 stavebný úrad rozhodol tak, že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. 10. 2018 tak, že prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Medzitým podaním zo dňa 18. 07. 2018 Slovenský pozemkový fond zaslal stavebnému úradu upozornenie, že žalobca nemá k dotknutému pozemku momentálne žiaden právny vzťah.

10. V súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku K.. E.. E. V., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámil listom pod č. -025 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017.

V súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku Y.. R. C., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámil listom pod č. -026 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017.

O námietke predpojatosti uplatnenej voči K.. E.. E. V. v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnuté rozhodnutím vydaným pod č. -002 zo dňa 29. 11. 2018.

O námietke predpojatosti uplatnenej voči Y.. R. C. v podaní s názvom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnuté rozhodnutím vydaným pod č. -002 zo dňa 29. 11. 2018.

11. V ďalšom konaní stavebný úrad opätovne vyzval stavebníka podaním č. 21015/2015-027-Re zo dňa 15. 01. 2019 na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť a určil mu lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-028-Re zo dňa 15. 01. 2019 prerušil konanie na 15 dní odo dňa doručenia vyššie uvedenej výzvy.

Dňa 20. 02. 2019 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 tak, že oznámil, že nájomná zmluva bola doložená k žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby. Nájomná zmluva sa na základe v znení neskorších predpisov opakovane obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájomná zmluva sa opakovane predĺžila do 31. 12. 2018 zo zákona.

Následne podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámil stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky.

Po uplynutí lehoty, t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka, ktorý požadoval vyhotovenie kópie správneho spisu, po úhrade správneho poplatku podaním zo dňa 23. 05. 2019 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu.

Okrem toho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby č.j. 235/2019/ÚHA zo dňa 04. 02. 2019 o vykonanie porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb, ktoré bolo na stavebný úrad doručené dňa 14. 06. 2019.

Podaním zo dňa 21. 06. 2019 stavebný úrad v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim.

Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisu, ktorá mu po úhrade správneho poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019.

12. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 (v poradí piate, ktoré je súčasťou súdneho prieskumu), ktorým rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. Stavebný úrad je totiž povinný pri rozhodovaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom. V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V danom prípade predstavuje verejný záujem platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie - Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa záväznej časti Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXX reg. E KN, katastrálne územie Z., umiestnenie sporných 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, neprípustné.

Uvedený bod 8. 2 platného Územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje umiestnenie reklamných stavieb. Predmetné reklamné stavby boli naposledy povolené Rozhodnutím č. -008-La zo dňa 27. 01. 2015 ako stavby dočasné na obdobie do 31. 12. 2015. Pri predĺžení doby trvania predmetných reklamných stavieb je potrebné znova preverovať súlad s Územným plánom

mesta Nitra, z čoho vyplýva, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

Súčasťou odvolania bolo aj osvedčenie o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu vydaného pre Y.. R. C. zo dňa 07. 11. 2017 a pre K.. arch. E. V. zo dňa 07. 11. 2017, ako aj poverenia pre Y.. R. C. a Ing. arch. E. V. ako zamestnancov stavebného úradu - mesta Nitra oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb podľa § 98 až ust. 102 stavebného zákona zo dňa 03. 12. 2018.

Okrem toho žalobca doložil aj podanie č. 7557/2018 zo dňa 27. 04. 2018, podanie č. 13698/2017-001- Re zo dňa 02. 05. 2018 a výzvy na ukončenie nájomnej zmluvy č. 11420/2017 zo dňa 04. 07. 2017, č. 11559-2/2017 zo dňa 07. 07. 2017, č. 11559-1/2017 zo dňa 07. 07. 2017 a tiež organizačnú štruktúru odboru stavebného poriadku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03. 2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 21015/2015-036- Re zo dňa 07. 10. 2019, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnených v ploche zelene, popri ulici M. A. Q., na pozemku parcelné číslo XXX reg. E, k.ú. Z., rozmer reklamnej plochy 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra.

15. Vo svojom odôvodnení žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď reklamnú stavbu posudzoval prihliadnuc i na verejný záujem chránený stavebným zákonom a vyvodil správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra neprípustná. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k skutkovému záveru, že reklamná stavba je umiestnená vo vzdialenosti menej ako 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z administratívneho spisu tiež nespochybniteľne vyplývalo, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Žalobca žiadne námietky a pripomienky nevzniesol.

Okrem toho žalovaný k námietke zisťovania umiestnenia reklamnej stavby prostredníctvom objednávky porealizačného zamerania poukázal na § 32 ods. 1 správneho poriadku, pričom zdôraznil, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Zároveň sa vyjadril aj k námietke hromadnej predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, ako aj náležitostiam napadnutého rozhodnutia, majúc pritom za to, že námietky žalobcu boli nedôvodné.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V žalobe zo dňa 19. 05. 2020, ktorá bola súdu doručená dňa 20. 05. 2020, žalobca namietal rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. V prvom bode úlohy (Ad 1) žalobca uviedol svoje námietky, ktoré označil ako rozhodovanie a konanie na základe územného plánu, pričom poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je natoľko významná a podstatná, že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. , 3 . Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. , 3 reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 . Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.

17.1. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať ( SR) a tretích osôb vlastniť majetok ( SR).

17.2. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia ( v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ( SZ). Podľa SZ priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa a SZ územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní ( až 39a SZ).

17.3. Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 SZ. Z týchto ustanovení vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa SZ; do 2. januára 2015 boli v SZ označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

17.4. Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13 SZ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán zóny (§ 8 ods. 2 písm. c) a d) SZ).

17.5. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a § 12 ods. 2 (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976 (účinnosť stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti SZ upravujúcej územné plánovanie.

17.6. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods. 5 SZ), na urbárny priestor (§ 139a ods. 6 SZ), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 SZ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.

17.7. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.

17.8. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) SZ striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/ zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a ods. 1 SZ, ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie.

17.9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 SZ, takže oddiel 8 SZ sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 SZ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).

17.10. Podľa § 11 ods. 5 SZ v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 SZ rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 SZ, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo SZ takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa .

18. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom povoľovaní podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta SZ. Tá sa môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa § 57 ods. 1 poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce

formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods. 1 SZ. Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje a prvá veta a SZ taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj SZ. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území vymedzenom územným plánom 200 metrov od cestného telesa pozemku, je takto zvláštnym mimozákonným rozširovaným resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádzame vyššie, avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá (keďže ide o obmedzovanie stavieb) na selektívnu a čiastočnú stavebnú uzáveru, či v danom prípade mimozákonné stanovovanie pásiem odvíjajúcich sa od vlastnej inej rozhodovacej činnosti stavebného úradu pri prenesenom výkone štátnej správy. Navyše je potrebné uviesť, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zákonného splnomocnenia rozširuje resp. stanovuje územný plán cestné ochranné pásmo 200 metrov od cestného telesa pozemku v sídelnom útvare obce, ak ust. Cestného zákona výslovne stanovujú akékoľvek podobné pásma len a len mimo sídelného útvaru obce ( a , Cestného zákona) a pokiaľ je regulácia určitej otázky obsiahnutá v zákone, nemôže ju meniť/rozširovať podzákonný predpis.

19. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že v jednotlivých prípadoch by potom prichádzal do úvahy odlišný spôsob obrany a argumentácie, keď v prípade cestného ochranného pásma je relevantné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však musí spĺňať náležitosti odôvodnenosti a preskúmateľnosti z hľadiska záujmu chráneného zákonom, teda musí byť relevantné odôvodnené, v druhom prípade ide o vymedzenie územia podzákonnou normou s obmedzeniami zákonom a garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 . Takto je možné z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa vyvodiť, že nepovažujú za verejný záujem ten, ktorý je uvedený v ust. Stavebného zákona podľa osobitného predpisu, ale ten, ktorý vyplýva z regulatívu územného plánu - teda všeobecne záväzného nariadenia obce s predmetom regulácie zhodným v cestnom zákone, čo však nie je správna, zákonná a ústavne konformná rozhodovacia činnosť. Pritom, ak by sa mal skúmať „verejný záujem“ v podobe, ako ho identifikoval správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný, ide o dôvody, pre ktoré je potrebné záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však nikdy (ani v minulosti) nebolo žiadané, nakoľko záujmy chránené osobitným predpisom sú pokryté ust. Stavebného zákona a osobitnými predpismi v rámci ktorých konajú dotknuté orgány pri ochrane takých záujmov, nie však Stavebný úrad podľa podzákonného predpisu. Avšak správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný na základe takých stanovísk zjavne nerozhodoval, keď sa stotožnil s dôvodmi založenými len a len na územnom pláne mesta Nitra bez ohľadu na jeho obsah a ústavnosť/zákonnosť takého obsahu s ohľadom na právomoc taký obsah do územného plánu poňať. Také rozhodovanie je bez ďalšieho ústavne neudržateľné a v rozpore so zákonom a tým zaťažené v tejto časti napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, ako aj vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný zasiahol do práva oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia,

vyjadriť sa k nim a procesne aprobovaným spôsobom na ne reagovať a to na vyššie uvedené, ale aj v súvislosti s inými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mali byť riešené ex offo a týkajúcich sa predpojatosti a nedostatku právomoci osôb vybavujúcich veci, s účastníctvom žalobcu. Pritom žalobca už v roku 2017 (list zo dňa 20. 09. 2017 avizoval, že K.. E.. V., Y.. C. (konala aj v tejto veci) a primátor mesta sú predpojatí v konaniach demonštratívne vymenovaných z dôvodu sledovania vlastných záujmov v rámci zabezpečovania činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktoré nie sú súladné s nestranným a nedpredpojatým výkonom preneseného výkonu štátnej správy vo veciach týkajúcich sa žalobcu a reklamných stavieb, ktoré mu patria.

20. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných správnych súdov (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci zo dňa 30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však aplikovateľná aj tento prípad.

21. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené namietal žalobca, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 04. 2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 1999. Bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“ postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu z dôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal a teda zo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje .

22. Zároveň vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a ústavne konformným spôsobom.

23. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. v spojení s ust. a a nasl. , nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s , , 3, 4, 5 a (pre úplnosť aj v rozpore s , , a , , a Stavebného zákona a a , Cestného zákona) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa , , 3, 4, 5 a , ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. účastníkov správneho konania.

24. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré pod bodom 2 a 3 smeroval k rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že žalovaný sa vôbec

vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti vecne, z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Uvedené vybavil konštatovaním, že námietka bola zamietnutá, pričom k podkladom preukazujúcim predpojatosť osôb podieľajúcich sa na konaní a vecnú podstatu námietky neriešil rovnako ako orgán, ktorý o zamietnutí námietky rozhodol a obidve rozhodnutia sú takto nepreskúmateľné. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní a v záujme neúčastníka konania (mesto Nitra) v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným vysporiadal vecne len v tej časti, ktorá sa týkala neoprávnenosti konania namietaných osôb a to s poukazom na organizačný poriadok mesta. Žalobca preto poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je potrebné, aby sa zamestnanci obce resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia či akékoľvek listy aj javil ako nestranný a nezaujatý v očiach účastníkov konania (hoci by aj nebol), čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zjavne mohlo byť dotknuté uvádzanou predpojatosťou, pričom žiadne osoby, najmä Mgr. C. sa z konania v zmysle ust. § 11 ods. 1 a 2 Správneho poriadku z konania nevylúčila.

V súvislosti s týmto dôvodom žalobca uviedol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je zákonné. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu, nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti má podľa žalobcu za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (K.. E.. V. a Y.. C.), ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, čomu nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo v danej veci preukázané. Okrem toho bol toho názoru, že žalovaný poukázaním na organizačný poriadok mesta Nitra, nevyvrátil nezákonnosť, na ktorú poukázal žalobca, ba priam naopak. Starosta/ primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a . K vecnej podstate dôvodov namietania predpojatosti rozhodovania podotkol, že spôsob jej vybavenia zo strany žalovaného (v rovine vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi) a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je materiálne nepreskúmateľný a je nepreskúmateľný aj s ohľadom na teóriu zdania, ktorá sa v prípade skúmania predpojatosti uplatňuje aj v administratívnom konaní. Zároveň

vytýkal, že pri vydávaní poverení primátorom mesta (minimálne) K.. E.. V. a Y.. C. nie sú uvádzané pravdivé skutočnosti, keď títo nemôžu byť organizačne zaradení aj na útvar hlavného architekta a aj na stavebný odbor/úrad mesta Nitra a nie je zrejmé, ktoré doklady sú potom pravdivé a to aj s ohľadom na odôvodnenie žalovaného o organizačnom poriadku mestského úradu Mesta Nitra, na ktorý poukázal žalovaný.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 04. 03. 2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 podľa ust. , , , , v spojení s ust. zrušuje a vec vracia podľa ust. správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10. 09. 2020. Bol toho názoru, že postup žalovaného, ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavoval verejný záujem Územný plán Mesta Nitra.

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Okrem toho pripomenul, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená, že správne orgány sú nimi viazané.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľné z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté voči K.. E.. E. V. a Y.. R. C.. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného úradu, mal žalovaný za to, že bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená, preto považoval uvedenú námietku za nedôvodnú.

Okrem toho dodal, že starosta je správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosť na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že nakoľko správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, a preto, ak by aj bola takáto námietka o jeho zaujatosti podaná zo strany žalobcu, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke, a tým pádom tento žalobný dôvod je neopodstatnený.

K námietke žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Pre

úplnosť bolo potrebné dodať, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečenie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy, preto aj táto námietka bola nedôvodná.

Žalobca ďalej namietal, že primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a SR, a teda nebolo možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy zo strany obce. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že to, či je organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok Mesta Nitra je v rozpore so zákonom.

Ohľadom namietaného porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka konania a odňatia možnosti náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa doručenia na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom, a preto dobu trvania predmetnej stavby nebude možné predĺžiť. Ďalej, po doplnení spisového materiálu, stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Súd uznesením č. k. -86 zo dňa 30. 09. 2020 pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. účastníka administratívneho konania - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava.

Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril v podaní zo dňa 16. 11. 2020, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalobca v podaní zo dňa 30. 03. 2021 uviedol, že nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia orgánu prvého stupňa a ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktorá konkrétna norma zákona má byť základom pre prijatie normy územného plánu, s ktorou má byť v rozpore reklamná stavba žalobu a to všetko odhliadnuc od iných noriem právneho poriadku, ktoré zavádzajú okolo cestného telesa ochranné pásmo mimo sídelného útvaru obce.

Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je možné organizovať prácu spôsobom, ktorý nemôže zabezpečiť nepredpojatý a nestranný prenesený výkon štátnej správy zo strany stavebného úradu, ale súčasne podľa organizačného poriadku, na ktorý odkazuje žalovaný, agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených vedie a činnosť vykonáva referát agendy stavebných konaní, odbor stavebného poriadku. Bolo potrebné podotknúť, že v danom prípade navyše nejde o povoľovanie reklamných stavieb, ide o existujúcu reklamnú stavbu, ktorá je podľa zákona inžinierskou stavbou a konanie o predĺženie doby jej trvania. V organizačnom poriadku, na ktorý odkazuje žalovaný sa teda nenachádza žiadna norma, ktorá by predmet konania zverovala do právomoci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a naopak zveruje ju do právomoci iného útvaru mesta Nitra. To všetko bez ohľadu na argumentáciu žalobcu o tom, že takéto odňatie a zverenie inému útvaru mesta s konfliktom záujmov inštitucionálne ako aj z hľadiska činnosti zamestnancov zabezpečujúcich jeho činnosť ani nie je možné.

Skutočnosť, že rozhodnutie podpísal štatutár obce je v tomto prípade z hľadiska zákonnosti konania irelevantné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s tou časťou námietok, ktoré spochybnili zákonnosť konania, ignoráciu vecnej podstaty námietok predpojatosti, nedostatku právomoci a úlohou bola zjavne snaha o elimináciu argumentácie žalobcu v konaní a vytvorenie možnosti nevysporiadať sa s ňou pri rozhodovaní ako aj jeho poškodenie v obchodných záväzkových vzťahoch, čo bolo zrejmé z listov rozosielaných obchodným partnerom žalobcu v spise Y.. C., K.. E.. V. a napokon aj primátorom mesta Nitra.

Zároveň mal za to, že analýza verejného záujmu zo strany žalovaného odvodzovaná od existencie územného plánu nereaguje na argumentáciu žalobcu a jeho žalobné dôvody, preto zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu.

Ohľadom vyjadrenia pribratého účastníka konania uviedol, že záujem ďalšieho účastníka je zhodný so záujmom žalobcu, a preto bol toho názoru, že ďalší účastník sa mýli a nepostupuje vo svojom najlepšom záujme.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 03. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

30. Podľa , , , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou, Územnoplánovacou činnosťou je a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,

b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)

Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

32. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na e/ reklamné stavby.

Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník,

b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)

Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 117 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

33. Podľa , , o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa , vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,

34. Podľa , , vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú

a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

35. Podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len "") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

36. Podľa veta prvá, v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii.

Podľa , , správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015, doručenú stavebnému úradu dňa 12. 11. 2015, o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm) na parc. č. XXX reg. E KN, v katastrálnom území Z., popri ulici M. A. Q., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

38. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím stavebného úradu, t. j. mesta Nitra č. -008-La zo dňa 27. 01. 2015 na obdobie do 31. 12. 2015. K žiadosti žalobcu doručenej dňa 12. 11. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli priložené prílohy: stavebné povolenie na vyššie označenú reklamnú stavbu zo dňa 27. 01. 2015, NÁJOMNÁ ZMLUVA č. 04273/2014-PNZ-P41206/14.00 (kópia návrhu bez podpisu prenajímateľa a dátumu podpisu, následne v priebehu konania bola doplnená o podpísanú kópiu a to zo dňa 18. 11. 2015, ako aj oznámenie o prologovaní nájomnej zmluvy do 31. 12. 2016 a tiež oznámenie, že v dobe rozhodovania nebol uzatvorený žiaden zmluvný vzťah), čiastočný výpis z LV č. XXXX a fotodokumentácia predmetných reklamných stavieb. Súčasťou administratívneho spisu bol aj výpis z obchodného registra žalobcu a tiež žalobcom dodatočne doložená plná moc udelená C. H. na zastupovanie v predmetnom konaní. Správny orgán prvého stupňa po získaní relevantných podkladov k v poradí piatemu rozhodnutiu, podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámil v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania, že

svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. V uvedenej lehote účastníci konania neuplatnili námietky. Po uplynutí lehoty, t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka, ktorý požadoval vyhotovenie kópie správneho spisu, po úhrade správneho poplatku podaním zo dňa 23. 05. 2019 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu. Okrem toho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby č.j. 235/2019/ÚHA zo dňa 04. 02. 2019 o vykonanie porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb, ktoré bolo na stavebný úrad doručené dňa 14. 06. 2019. Listom zo dňa 21. 06. 2019 stavebný úrad v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisu, ktorá mu po úhrade správneho poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21015/2015-036-Re zo dňa 07. 10. 2019 (v poradí piate, napadnutým rozhodnutím potvrdené), ktorým rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Odvolal sa pritom na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 (ďalej aj VZN mesta Nitra č. 3/2003), ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5. Mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ. Dodatkom č. 5 k VZN č. 3/2003 sa v kapitole I. „Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia“ doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky v oblasti umiestňovania reklamných stavieb a konkrétne v bode 8.1 bolo upravené územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, v bode 8.1.3 písm. b/ boli definované koridory ulíc vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1 (U. ulica od okružnej križovatky, vrátane okružnej križovatky, mimo územie pamiatkovej zóny a centrálnej mestskej zóny a v predĺžení ulice M. A. Q. po križovatku s N. ulicou). V bode 8.2 boli definované regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach tak, že v bode 8.2.3 (v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3) boli v bode 8.2.3.2 definované neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, medzi ktorými sú uvedené i billboardy.

Dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015 a správny súd ho má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ako aj celý Územný plán mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5.

39. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby v koridore M. A. Q. (vo vzdialenosti 0,28 m a vo vzdialenosti 0,49 m od hranice cestného telesa pozemku) nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra.

40. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa ust. v spojení s ust. a ust. a nasl. o Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bol toho názoru, že územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s , , 3, 4, 5 a SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. , , , , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a a , Cestného zákona a pokiaľ slúži ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel aj k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd a to aj v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. účastníkov správneho konania.

Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. , t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami SR a s konkrétnymi ustanoveniami o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne v ust. je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol vyššie (38. bod tohto rozsudku), v bode 8.1 bolo definované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc (vrátane M. A. Q. - bod 8.1.3 písm. b/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, pričom medzi tieto neprípustné reklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 a ust. , , vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.

V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. , t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. zamietol ako nedôvodný.

41. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť tohto rozsudku), ktorých podstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého sú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť tohto nariadenia je v rozpore so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.

V zmysle štvrtej časti (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy), štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti , štvrtej hlavy, piateho dielu (konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi

predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.

V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť , prvá hlava) žalobcu zo dňa 19. 05. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s SR je oprávnený vysloviť len SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v zmysle ust. a podal návrh na SR na začatie takéhoto konania.

Z uvedeného vyplýva, že predmetné námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

42. K ďalším námietkam žalobcu uvedeným v III. časti tohto rozsudku, týkajúcim sa existencie územného plánu mesta, správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, ktoré v koridore ulice M. A. Q. v W. nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.

Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.

Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore ulice M. A. Q. v W. v pásme 200 m od hranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. b/, 8.2.3.2).

Ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali, že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny (koridor ulice M. A. Q. v W.), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatív

neprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Rozmer reklamných stavieb žalobcu 5,1 x 2,4 m tieto radí medzi veľkoplošné reklamné stavby, nakoľko ich informačná plocha je väčšia ako 3 m2.

Územné plánovanie v zmysle ust. 2 ods. 1 písm. f/ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle ust. vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (ust. vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce ( vyššie citovaného zákona).

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

Rovnaký právny názor zastal v obdobných veciach aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach vedených na Krajskom súde v Nitre, pričom tak rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -157 zo dňa 15. 01. 2020 podanú žalobcom a rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -107 zo dňa 23. 10. 2019 podanú tiež žalobcom. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že „pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej správy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 , ktoré v koridore Q. M. v W. (pozn. správneho súdu, v danej veci v koridore ulice M. A. Q. v W.) nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Práve územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. -160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

18. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/ stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno- technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Keďže za stavbu v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona je nutné považovať i reklamnú stavbu je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení nevyžaduje). V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.

mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“

Záverom tejto časti odôvodnenia správny súd dodáva, že čo sa týkalo žalobcovho poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 18. 04. 2014 v otázke ne/ možnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb v podobe zákazu na základe normatívnej činnosti orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom sporu je regulácia funkčného využitia územným plánom, a nie všeobecne záväzným nariadením obce, tzn. zákonom predpokladaným spôsobom.

43. K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov a tiež porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem chránený o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamné stavby, ktoré sú z dôvodu ich umiestnenia v koridore ulice M. A. Q. v W., v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku neprípustné. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a správnym orgánom zabezpečeného porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Reklamné stavby typu „billboard“ sú umiestnené v koridore G. M. A. Q. v W. a podľa fotodokumentácie ako i podľa zákresu do územia, ako aj porealizačného zamerania je zrejmé a nepochybné, že sú umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto aj túto námietku je potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.

44. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu, v rámci ktorej vytýkal, že rozhodnutím a postupom správnych orgánov mu boli porušené procesné práva. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade uvádza, že stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo niekoľkokrát doručené oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom posledné oznámenie bolo realizované podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019. V lehote uvedenej v podaní účastníci konania neuplatnili žiadne námietky. Až následne po uplynutí lehoty, t.j. dňa 29. 03. 2019 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka, ktorý požadoval vyhotovenie kópie správneho spisu, pričom po úhrade správneho poplatku podaním zo dňa 23. 05. 2019 stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu správneho spisu. Okrem

toho listom zo dňa 30. 05. 2019 stavebný úrad požiadal na základe zmluvy o poskytnutie služby č.j. 235/2019/ÚHA zo dňa 04. 02. 2019 o vykonanie porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb, ktoré bolo na stavebný úrad doručené dňa 14. 06. 2019. V dôsledku doplnenia administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 21. 06. 2019 v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Opätovne bola doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisu, ktorá mu po úhrade správneho poplatku bola zaslaná podaním zo dňa 11. 09. 2019. Okrem toho počas celého konania bol žalobca upozorňovaný na to, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatku č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť. Žalobca k uvedenej skutočnosti žiadnym spôsobom nereagoval, ako ani žiadne námietky a pripomienky nevzniesol. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 12. 2020, pri rozhodovaní o totožnom žalobcovi, v obdobnej veci, v rámci čoho Najvyšší súd SR uviedol: „Rovnako kasačný súd prisvedčil správnemu súdu, keď tento považoval zásah do práv sťažovateľa za proporcionálny k výkonu práv obyvateľstva Mesta Nitra na správe vecí verejných. V prvom rade správny súd konštatuje, že prvotné povolenie umiestnenia reklamnej stavby na časovo obmedzené obdobie nezakladá nárok na automatické predlžovanie doby trvania reklamnej stavby. Na rozhodnutie o povolení zmeny doby trvania reklamnej stavby musia byť splnené podmienky v čase rozhodovania o predĺžení povolenia. V danej veci došlo vzhľadom na zmenu územného plánu dotknutého územia k zmene podmienok, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, čo nebolo sporné. Sťažovateľ mal možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve správneho orgánu prvého stupňa neurobil, prvotné námietky vzniesol až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k proporcionalite zásahu do sťažovateľových práv je na mieste skonštatovať aj to, že v prípade sťažovateľa sa jedná o obchodnú spoločnosť vlastniacu veľký počet reklamných stavieb, ktorých konštrukcia a prípadné premiestnenie/ odstránenie nie je spojené s významnou investíciou, preto samotný zásah do sťažovateľových práv (odkazovaná právna istota) nie je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť jeho podnikanie.“

45. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

46. Čo sa týkalo predpojatosti osôb podieľajúcich sa na vybavovaní konania vo veci a spĺňaní ich zákonných podmienok pre oprávnenia osôb, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti žalobca vytýkal, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 12. 11. 2015 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania. Stavebný úrad rozhodnutím č. 21015/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 zamietol námietku predpojatosti voči

všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä K.. E.. E. V. a Y.. R. C.. Následne rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. 10. 2017 žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní stavebný úrad opätovne vyzval podaním č. 21015/2015-018-Re zo dňa 13. 03. 2018 žalobcu na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015, ako aj oznámením č. 21015/2015-021-Re zo dňa 23. 04. 2018 oznámil stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V poradí štvrté rozhodnutie č. 21015/2015-022-Re zo dňa 31. 05. 2018 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. 10. 2018. Následne prvostupňový správny orgán postupoval tak, že v súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku Ing. E.. E. V., zamestnanec stavebného úradu

- mesta Nitra, oznámil listom pod č. -025 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017. Rovnako tak v súlade s § 11 ods. 1 správneho poriadku Y.. R. C., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámila listom pod č. -026 zo dňa 27. 11. 2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017. O námietke predpojatosti uplatnenej voči Ing. E.. E. V. v podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnutí Rozhodnutím vydaným pod č. -002 zo dňa 29. 11. 2018. O námietke predpojatosti uplatnenej voči Y.. R. C. v podaní s názovom Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. 09. 2017 bolo rozhodnutí Rozhodnutím vydaným pod č. -002 zo dňa 29. 11. 2018. Až následne stavebný úrad opätovne vyzval stavebníka podaním č. 21015/2015-027-Re zo dňa 15. 01. 2019 na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada žiadateľ predĺžiť, ako aj následne realizoval podaním č. 21015/2015-029-Re zo dňa 26. 02. 2019 oznámenie v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.

47. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.03.2009, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 04. 2013). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.

48. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy. Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra K.. arch. E. V. a Y.. R. C. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa

reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon, preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.

49. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. októbra 2015).

50. Rovnako tak žalobca súdu nepreukázal neúplnosť administratívneho spisu. Ako už bolo vyššie uvedené administratívny spis bol žalobcovi počas celého konania sprístupnený, na jeho žiadosť mu boli z neho zasielané kópie a ani súd nezistil, že by sa v administratívnom spise nenachádzala niektorá listina, spomínaná žalobcom, a preto správny súd mal za to, že ani tento argument nemožno považovať za dôvodný, preukazujúci neúplnosť administratívneho spisu.

V tejto súvislosti súd dodáva, že sa nemohol zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa toho, že správny orgán prvého stupňa inicioval obchodných partnerov žalobcu za účelom vypovedania nájomných zmlúv so žalobcom, pretože listy predložené v súdnom konaní, ako aj nachádzajúce sa v administratívnom spise sa netýkajú predmetného konania, ako ani pribratého účastníka.

Naviac, opätovne poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 12. 2020 správny súd uvádza, že aj kasačný súd konštatoval, že v prípade uvedených listov ide o neštandardný postup správneho orgánu prvého stupňa, avšak uvedené aj keď by bolo vyhodnotené ako pochybenie správneho úradu, nemá žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože primárnym dôvodom na zamietnutie žiadosti bola zmena územného plánu, a preto ani takýto dôvod by nezakladal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Následne kasačný súd dodal: „S uvedeným korešpondovalo aj správne rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho orgánu, keď tento správne rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali a to tak, že túto zamietol, keď u nich nezistil žiaden rodinný ani iný osobný dôvod k prejednávanej veci. Procesný postup, hoc aj nesprávny, nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov správneho orgánu.“

51. Čo sa týkalo požiadavky žalobcu o zaslanie administratívneho spisu ako súčasť vyjadrenia žalovaného, takáto požiadavka nebola zo strany žalobcu hodnotená ako dôvodná. Ak žalobca chcel nahliadnuť do súdneho, resp. administratívneho spisu, nachádzajúceho sa v súdnom spise, mal postupovať podľa príslušných , v zmysle ktorej je potrebné požiadať o nahliadnutie do súdneho spisu a vyhotovenie fotokópie, avšak s takouto požiadavkou je potrebné obrátiť sa na Informačné centrum príslušného súdu a nie na sudcu, v rámci žaloby.

52. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby doručenú dňa 12. 11. 2015 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 potvrdil podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého

administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

53. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

54. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. (žalovaný) a (pribratý účastník), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.