Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/157/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674 zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, Námestie J. Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 016, o správnej žalobe zo dňa 11. 11. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2020/027370-002 zo dňa 20. 08. 2020, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 12. 11. 2015 podal žalobca ako žiadateľ (ďalej aj „stavebník“, resp. „žalobca“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby s prílohami vo veci 2 ks jednostranných reklamných stavieb o rozmeroch plochy 510 x 240 cm, umiestnených v Nitre, popri Chrenovskej ulici v areáli vojenského útvaru na parcelách číslo XXXX/X a číslo XXXX/X (predtým p. č. XXXX) reg. E KN, katastrálne územie L. (ďalej „reklamné stavby“, resp. „stavby“), a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

Súčasťou žiadosti boli aj prílohy a to rozhodnutie Mesta Nitra č. -004-La zo dňa 06. 03. 2013, zmluva o prenájme č. NZ/NR/03/12/2001 zo dňa 17. 09. 2002, uzatvorená medzi prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra a F.. X. N. - J. ako nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 03. 2003, dodatku č. 2 zo dňa 01. 07. 2004, dodatku č. 3 zo dňa 20. 06. 2012, dodatku č. 4 zo dňa 05. 12. 2013, výpis z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný a 2 ks fotografií predmetných reklamných stavieb.

2. Dňa 18. 11. 2015 Mesto Nitra ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie č. 21014/2015 La/Ko, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žalobcovi ako stavebníkovi vydanie stavebného povolenia stavby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/011922-002 zo dňa 12. 04. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie č. 21014/2015 La/Ko zo dňa 18. 11. 2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému stavebnému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Po vrátení veci stavebný úrad doplnil výpis z katastra nehnuteľností, a podaním zo dňa 18. 07. 2016 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku, ako aj ďalším podaním z toho istého dňa vyzval stavebníka na doplnenie podania zo dňa 12. 11. 2015 o písomné splnomocnenie pre pani V. O. na vybavenie žiadosti a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Dňa 02. 08. 2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12. 11. 2015 o požadované doklady a to písomné splnomocnenie pre pani V. O..

Súčasťou administratívneho spisu je aj mapka s umiestnením reklamných stavieb.

4. Následne dňa 17. 08. 2016 stavebný úrad vydal v poradí druhé rozhodnutie č. 21014/2015-006-Re, ktorým podľa § 46 správneho poriadku rozhodol, že nepredlžuje dobu trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/043964-002 zo dňa 21. 12. 2016 tak, že zrušil rozhodnutie č. 21014/2015-006-Re zo dňa 17. 08. 2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súčasťou administratívneho spisu je aj stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 08. 06. 2015 k návrhu Územného plánu mesta Nitra - zmeny a doplnky č. 5, ako aj geometrické zameranie.

5. Stavebný úrad podaním zo dňa 22. 03. 2017 realizoval oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V oznámení stanovil lehotu 7 pracovných dní na uplatnenie námietok. Námietky uplatnené neboli, v dôsledku čoho stavebný úrad tretím rozhodnutím č. 21014/2015-010-Re zo dňa 05. 05. 2017 rozhodol tak, že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Žalobca opätovne podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2017/029952-2 zo dňa 28. 07. 2017 tak, že rozhodnutie stavebného úradu č. 21014/2015-010- Re zo dňa 05. 05. 2017 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. V ďalšom konaní stavebný úrad podaním zo dňa 13. 09. 2017 opätovne realizoval oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním nariadil na deň 17. 10. 2017.

Podaním zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, ako aj podaním zo dňa 20. 09. 2017 realizoval oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania (bez príloh).

Dňa 17. 10. 2017 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že nakoľko o podanej námietke predpojatosti aj voči vybavujúcemu pracovníkovi: S.. Z. V. nebolo právoplatne rozhodnuté, ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na prejednanie žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby sa dňa 17. 10. 2017 neuskutočnilo.

V ten istý deň bolo realizované aj podanie nazvané - žiadosť o vyhotovenie kópie celého spisu - odpoveď.

7. Následne rozhodnutím č. 21014/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 bolo rozhodnuté o námietke predpojatosti tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä F.. arch. M. H. a S.. Z. V., sa zamieta.

8. Žalobca opätovne požiadal o vyhotovenie kópie spisu, v dôsledku čoho mu bola zaslaná odpoveď aj s vyčíslením nákladov. Po ich úhrade mu bola zaslaná kópia spisu a to podaním zo dňa 23. 02. 2018.

Taktiež bola žalobcovi zaslaná výzva na doplnenie žiadosti zo dňa 07. 03. 2018 a rozhodnutím č. 21014/2015-020-Re zo dňa 07. 03. 2018 bolo konanie prerušené.

Podaním zo dňa 06. 04. 2018 žalobca doplnil svoju žiadosť o nájomnú zmluvu č. NZ/NR/03/12/2001 a jej dodatky - v znení dodatku č. 5, ktorým bola predĺžená platnosť zmluvy na dobu neurčitú.

9. Podaním zo dňa 12. 04. 2018 stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a po uplynutí lehoty v poradí štvrtým rozhodnutím č. 21014/2015-022-Re zo dňa 17. 05. 2018 rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- NR-OVBP2-2018/030119-2 zo dňa 06. 08. 2018 tak, že rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 17. 05. 2018 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní stavebný úrad podaním zo dňa 27. 09. 2018 realizoval oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.

Podaniami zo dňa 06. 11. 2018 zamestnanci stavebného úradu - Mesta Nitra - Ing. arch. M. H. a S.. Z. V. oznámili podanie námietky predpojatosti, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä F.. arch. M. H., sa zamieta. Ďalším rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 bolo rozhodnuté, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä S.. Z. V., sa zamieta.

Okrem toho stavebný úrad požiadal o vykonanie porealizačného zamerania reklamnej stavby a dňa 06. 05. 2019 mu bol doručený geometrický elaborát so zaberaním reklamných stavieb.

Stavebný úrad následne vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti a rozhodnutím č. 21014/2015-030-Re zo dňa 30. 05. 2019 prerušil konanie.

Na výzvu stavebného úradu žalobca zaslal dodatok č. 6.

11. Stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a to podaním zo dňa 30. 08. 2019. K uvedenému reagoval žalobca a vzniesol námietku a žiadal o vyhotovenie kópie spisu doplnených materiálov. Okrem toho opätovne vzniesol námietku predpojatosti, voči S.. V..

S.. Z. V. podaním zo dňa 19. 11. 2019 realizovala oznámenie o podaní námietky predpojatosti a o nej bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 19342/2019-002 zo dňa 09. 12. 2019 tak, že námietka predpojatosti doručená na mesto Nitra dňa 08. 10. 2019 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015, proti S.. Z. V. a ďalším zamestnancom stavebného úradu, sa zamieta.

Okrem toho bol žalobca vyzvaný na úhradu nákladov za vyhotovenie kópie spisu a po úhrade mu bola zaslaná kópia spisu a to podaním zo dňa 09. 03. 2020.

12. Rozhodnutím (v poradí piatym) č. 21014/2015-035-Re zo dňa 31. 03. 2020 stavebný úrad rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Dôvodil tým, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby, pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. Stavebný úrad

v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V danom prípade predstavovala verejný záujme platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie - Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov.

Pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby v prípade, že stavba bola povolená ako dočasná, nebolo možné ignorovať skutočnosť, že v dôsledku schválenia územnoplánovacej dokumentácie - Zmien a doplnkov č. 5 ÚPN a vyhlásením ich záväznej časti vo forme VZN, resp. dodatku k VZN, došlo k zmene podmienok pre umiestňovanie takýchto stavieb a tento právny stav, založený schválením územného plánu príslušným orgánom nastal dňom schválenia územného plánu. V takomto prípade ide o nové konanie, v ktorom je potrebné prihliadať na už novo definované zámery a ciele územného plánovania vyjadrené v územnom pláne, resp. jeho zmenách a doplnkoch vo forme záväzných zásad a regulatívov.

Z uvedeného vyplývalo, že v konaní o žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby, ktorá po uplynutí lehoty platnosti povolenia svojimi parametrami, alebo umiestnením v území, nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť.

Podľa platného Územného plánu mesta Nitry v znení zmien a doplnkov č. 6, schválený uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. 09. 2018 je pozemok - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie L., na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, funkčne určený na zeleň urbánnu ekostabilizujúcu.

Podľa záväznej časti Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením /VZN/ mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie L., umiestnenie 2 ks jednostrannej reklamne stavby typu „Billboard“ (1 ks jednostrannej stavby typu „Billboard“ a 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“) neprípustné. To znamená, že od 11. 06. 2015 do záväznej časti Územného plánu mesta Nitra v kapitole I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia, sa doplnil bod 8. v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, v dôsledku čoho umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

Súčasťou odvolania bola aj výzva č. 11420/2017 zo dňa 04. 07. 2017, výzva č. 11559-2/2017 zo dňa 07. 07. 2017, výzva č. 11559-1/2017 zo dňa 07. 07. 2017, podanie č. 7557/2018 zo dňa 27. 04. 2018, podanie č. 13698/2017-001-Re zo dňa 02. 05. 2018, výzva č. 11518-2/2017 zo dňa 07. 07. 2017.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/027370-002 zo dňa 20. 08. 2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 21014/2015-035- Re zo dňa 31. 03. 2020, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ a to konkrétne: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X reg. E KN (po preparcelovaní a za súčasného stavu pozemok parc. č. XXXX/X reg. C KN) v areáli vojenského útvaru, popri Chrenovskej ulici, k. ú. L., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, a 1 ks jednostrannej reklamnej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X reg. E KN (predtým parcelné číslo XXXX, po preparcelovaní a za súčasného stavu pozemok parc. č. XXXX/X reg. C KN) v areáli vojenského útvaru, popri Chrenovskej ulici, k. ú. L., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo 89 a 90 (ďalej len „reklamné stavby“) vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra.

15. Vo svojom odôvodnení žalovaný poukázal na priebeh konania a skutkové zistenia a tiež príslušné právne predpisy, z ktorých vyvodil, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. § 67 ods. 4 postupuje primerane podľa § 58 až § 66 stavebného zákona. K žiadosti stavebník priloží len doklady, ktorými preukáže vzťah k pozemku, najmä že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, alebo priloží len doklady, ktoré sú potrebné na preukázanie oprávnenia na predĺženie doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby. To znamená, že sa jedná o konanie, v ktorom má stavebný úrad rozhodnúť o predĺžení alebo o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad v tomto konaní okrem dokladov, ktoré stavebníka oprávňujú predložiť dobu trvania reklamnej stavby, posudzuje aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad je totiž povinný, pri rozhodovaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby, skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom.

K námietke žalobcu, že regulácia umiestňovania reklamných stavieb je účelové obchádzanie zákona, žalovaný poukázal na ustanovenia stavebného zákona, ktoré priamo určujú obci obstaranie územnoplánovacej dokumentácie za účelom vytvárania zásad a regulatívov pre dané územie.

Okrem toho mal za to, že stavebný úrad v danej veci správne posúdil skutočnosť, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť.

K ďalšej námietke žalobcu, že ÚPN je neurčitý, arbitrárny a nezákonný, žalovaný uviedol, že stavebnému úradu neprináleží v konaní skúmať dané právne predpisy, správnemu orgánu postačuje vedomosť, že sú tieto predpisy platné. Stavebný úrad rovnako v konaní nie je oprávnený poskytovať výklad legislatívy a vysvetľovať jej pojmy, preto sa k týmto námietkam ďalej nevyjadroval.

Následne žalovaný skonštatoval, že stavebný úrad pri aplikácii koncentračnej zásady postupoval správne, keď uviedol, že v stavebnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, pokiaľ ide o účastníkov konania. To znamená, že v oznámení o začatí konania stavebný úrad účastníkov konania upozornil a určil termín, po uplynutí ktorého sa na vznesené námietky a pripomienky už neprihliada. Napriek upozorneniam stavebného úradu neboli v stanovenej lehote doručené žiadne námietky účastníkov konania.

Okrem toho žalovaný považoval skutkový stav, o ktorý stavebný úrad oprel svoje rozhodnutie, za dostatočne zistený, nakoľko sa stavebný úrad v potrebnom rozsahu vysporiadal s otázkou, kde presne sa reklamné stavby nachádzajú, z akého dôvodu sú v rozpore so záväznou časťou ÚPN a prečo bolo potrebné predmetnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamných stavieb zamietnuť. Tento názor zastal žalovaný aj v prípade upustenia stavebného úradu od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný považoval námietku žalobcu, ktorou vyslovil názor, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu je nezákonné a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné, za neopodstatnenú.

K postupu stavebného úradu pri hodnotení dôkazov mal žalovaný za to, že stavebný úrad v predmetnom konaní postupoval v súlade so zákonom, nakoľko z predloženého spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazov pri zisťovaní presného a úplného skutkového stavu vychádzal, ktoré dôkazy boli vykonané a ako ich stavebný úrad vyhodnotil.

Ohľadom úvah žalobcu týkajúcich sa nevybavenia námietok predpojatosti voči zamestnancom stavebného úradu zákonným spôsobom, dospel žalovaný k záveru, že podľa § 9 až § 12 správneho poriadku o nich rozhodol primátor mesta Nitra tak, že ich zamietol.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V žalobe zo dňa 11. 11. 2020, ktorá bola súdu doručená dňa 11. 11. 2020, žalobca namietal rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. V prvom bode žalobca uviedol svoje námietky, ktoré označil ako rozhodovanie a konanie na základe územného plánu, pričom poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je natoľko významná a podstatná, že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. , 3 . Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. ,3 reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 . Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.

17.1. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať ( SR) a tretích osôb vlastniť majetok ( SR).

17.2. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia ( v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ( SZ). Podľa SZ priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa a SZ územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní ( až 39a SZ).

17.3. Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 SZ. Z týchto ustanovení vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa SZ; do 2. januára 2015 boli v SZ označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

17.4. Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13 SZ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán zóny (§ 8 ods. 2 písm. c) a d) SZ).

17.5. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a § 12 ods. 2 (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976 (účinnosť stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti SZ upravujúcej územné plánovanie.

17.6. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods. 5 SZ), na urbárny priestor (§ 139a ods. 6 SZ), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 SZ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.

17.7. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.

17.8. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) SZ striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/ zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a ods. 1 SZ, ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie.

17.9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 SZ, takže oddiel 8 SZ sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 SZ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).

17.10. Podľa § 11 ods. 5 SZ v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 SZ rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 SZ, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo SZ takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa .

18. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom

povoľovaní podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta SZ. Tá sa môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa § 57 ods. 1 poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods. 1 SZ. Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje a prvá veta a SZ taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj SZ. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území vymedzenom územným plánom, je takto zvláštnym mimozákonným zriaďovaním územia s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádzame vyššie, avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá (keďže ide o obmedzovanie stavieb) na selektívnu a čiastočnú stavebnú uzáveru, či v danom prípade mimozákonné stanovovanie území s iným, než zákonným režimom ochrany vlastníckeho práva či využívať a práva podnikať. Navyše je potrebné uviesť, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zákonného splnomocnenia stanovuje územný plán územie s osobitným režimom odlišným od zákonného obsahu vlastníckeho práva a práva podnikať garantovaného aj na ústavnej úrovni.

19. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že v jednotlivých prípadoch by potom prichádzal do úvahy odlišný spôsob obrany a argumentácie, keď v prípade ochrany zelene resp. zelenej infraštruktúry reguluje tento záujem a právomoci obce osobitný zákon, ktoré však musí spĺňať náležitosti odôvodnenosti a preskúmateľnosti z hľadiska záujmu chráneného zákonom, teda musí byť relevantne odôvodnené konanie obce v medziach zákona a teda ide o vymedzenie územia podzákonnou normou samosprávy s obmedzeniami zákonom a garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 SR iným ako zákonným spôsobom. Takto je možné z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa vyvodiť, že nepovažujú za verejný záujem ten, ktorý je uvedený v ust. Stavebného zákona podľa osobitného predpisu alebo v inom zákone, ale ten, ktorý vyplýva z regulatívu územného plánu - teda všeobecne záväzného nariadenia obce s predmetom regulácie zhodným v cestnom zákone, čo však nie je správna, zákonná a ústavne konformná rozhodovacia činnosť. Pritom, ak by sa mal skúmať „verejný záujem“ v podobe, ako ho identifikoval správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný, ide o dôvody, pre ktoré je potrebné skúmať, či ide o verejný záujem, ktorý chráni dotknutý orgán záväzným stanoviskom, ktoré však nikdy (ani v minulosti) nebolo žiadané, nakoľko záujmy chránené osobitným predpisom sú pokryté ust. Stavebného zákona a/ alebo skúmať, či je upravená oblasť riešená v regulatíve osobitnými predpismi a či je s nimi v súlade, teda, či nejde na ich rámec, čo je v danom prípade zrejmé. Taký záujem však nemôže v danom prípade bez ďalšieho chrániť stavebný úrad podľa podzákonného predpisu samosprávy. Avšak správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný na základe takých stanovísk zjavne nerozhodoval, keď sa stotožnil s dôvodmi založenými len a len na územnom pláne mesta Nitra bez ohľadu na jeho obsah a

ústavnosť/zákonnosť takého obsahu s ohľadom na právomoc taký obsah do územného plánu poňať. Také rozhodovanie je bez ďalšieho ústavne neudržateľné a v rozpore so zákonom a tým zaťažené v tejto časti napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, ako aj vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný zasiahol do práva oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a procesne aprobovaným spôsobom na ne reagovať a to na vyššie uvedené, ale aj v súvislosti s inými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mali byť riešené ex offo a týkajúcich sa predpojatosti a nedostatku právomoci osôb vybavujúcich veci, s účastníctvom žalobcu. Pritom žalobca už v roku 2017 (list zo dňa 20. 09. 2017 avizoval, že F.. M.. H., S.. V. (konala aj v tejto veci) a primátor mesta sú predpojatí v konaniach demonštratívne vymenovaných z dôvodu sledovania vlastných záujmov v rámci zabezpečovania činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktoré nie sú súladné s nestranným a nepredpojatým výkonom preneseného výkonu štátnej správy vo veciach týkajúcich sa žalobcu a reklamných stavieb, ktoré mu patria.

20. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných správnych súdov (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci zo dňa 30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však aplikovateľná aj tento prípad.

21. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené namietal žalobca, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 04. 2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 1999. Bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“ postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu z dôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal a teda zo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje .

22. Zároveň vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a ústavne konformným spôsobom.

23. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. v spojení s ust. a a nasl. , nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s , ,3,4,5 a (pre úplnosť aj v rozpore s , , a , , a Stavebného zákona a v nadväznosti na to aj

mimo rámca v znení neskorších predpisov a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa , ,3,4,5 a , ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. účastníkov správneho konania.

24. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré pod bodom 2 a 3 smeroval k rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti vecne, z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Uvedené vybavil konštatovaním, že námietka bola zamietnutá, pričom k podkladom preukazujúcim predpojatosť osôb podieľajúcich sa na konaní a vecnú podstatu námietky neriešil rovnako ako orgán, ktorý o zamietnutí námietky rozhodol a obidve rozhodnutia sú takto nepreskúmateľné. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní a v záujme neúčastníka konania (mesto Nitra) v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným vysporiadal vecne len v tej časti, ktorá sa týkala neoprávnenosti konania namietaných osôb a to s poukazom na organizačný poriadok mesta. Žalobca preto poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je potrebné, aby sa zamestnanci obce resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia či akékoľvek listy aj javil ako nestranný a nezaujatý v očiach účastníkov konania (hoci by aj nebol), čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zjavne mohlo byť dotknuté uvádzanou predpojatosťou, pričom žiadne osoby, najmä S.. V. sa z konania v zmysle ust. § 11 ods. 1 a 2 Správneho poriadku z konania nevylúčila.

V súvislosti s týmto dôvodom žalobca uviedol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je zákonné. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu, nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti má podľa žalobcu za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (F.. M.. H. a S.. V.), ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, čomu nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných

útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo v danej veci preukázané. Okrem toho bol toho názoru, že žalovaný poukázaním na organizačný poriadok mesta Nitra, nevyvrátil nezákonnosť, na ktorú poukázal žalobca, ba priam naopak. Starosta/ primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a . K vecnej podstate dôvodov namietania predpojatosti rozhodovania podotkol, že spôsob jej vybavenia zo strany žalovaného (v rovine vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi) a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je materiálne nepreskúmateľný a je nepreskúmateľný aj s ohľadom na teóriu zdania, ktorá sa v prípade skúmania predpojatosti uplatňuje aj v administratívnom konaní. Zároveň vytýkal, že pri vydávaní poverení primátorom mesta (minimálne) F.. M.. H. a S.. V. nie sú uvádzané pravdivé skutočnosti, keď títo nemôžu byť organizačne zaradení aj na útvar hlavného architekta a aj na stavebný odbor/úrad mesta Nitra a nie je zrejmé, ktoré doklady sú potom pravdivé a to aj s ohľadom na odôvodnenie žalovaného o organizačnom poriadku mestského úradu Mesta Nitra, na ktorý poukázal žalovaný.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/027370-002 zo dňa 20. 08. 2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 21014/2015-035-Re zo dňa 31. 03. 2020 podľa ust. , , , , v spojení s ust. zrušuje a vec vracia podľa ust. správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ako súčasť žaloby žalobca doložil súdu aj fotokópiu administratívneho spisu.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 03. 03. 2021. Bol toho názoru, že reklamné stavby, ktoré boli predmetom tohto konania, boli povolené ako stavby dočasné na obdobie do 31. 12. 2015. Následne žalobca podal dňa 12. 11. 2015 žiadosť o zmenu doby trvania reklamných stavieb a stavebný úrad vydal rozhodnutie zo dňa 31. 03. 2020, ktorým zamietol žalobcovi vyššie uvedenú žiadosť podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu, že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra. Mal za to, že reklamné stavby boli umiestnené na pozemku KN - C K.. č. XXXX/1 k. ú. L., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Nitra funkčne určený na zeleň urbánnu ekostabilizujúcu. Predmetné reklamné stavby sú umiestnené v zmysle regulatívu 8.2.2 záväznej časti Územného plánu Mesta Nitry v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene, kde je neprípustné umiestňovanie reklamných stavieb. Okrem toho konštatoval, že v predloženom spisovom materiáli sa nachádza aj porealizačné zameranie reklamných stavieb, z ktorého výsledku je zrejmé, že reklamné stavby sú umiestnené na parcele KN-C parc. č. XXXX/X k. ú. L. (areál vojenského útvaru).

Ak sú teda stavby v rozpore s územným plánom, logicky sú v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a stavebný úrad nemal inú možnosť len žiadosť zamietnuť na základe § 62 ods. 4 stavebného zákona. Uvedený postup stavebný úrad v rozhodnutí riadne odôvodnil. Následne toto rozhodnutie žalovaný ako odvolací orgán potvrdil.

Ohľadom argumentácie žalobcu uvedenej v žalobe žalovaný zotrval na tom, že postup žalovaného, ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Dobru trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavuje verejný záujem Územný plán Mesta Nitra. Zároveň žalovaný pripomenul, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, čo znamená, že správne orgány sú nimi viazané.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa,

v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu je rozhodnutie Mesta Nitra, v ktorom bola námietka predpojatosti zamietnutá voči S.. V. a pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného úradu, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená.

Čo sa týkalo námietky zaujatosti primátora Mesta Nitra, žalovaný dodal, že podľa stavebného zákona stavebný úradom je obec, starosta je podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť.

Ohľadom námietky žalobcu, že vybavujúci pracovníci nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, žalovaný zdôraznil, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Pre úplnosť dodal, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy.

Okrem toho mal za to, že starosta je štatutárnym orgánom obce, ktorý tiež vydáva pracovaný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce a informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu. To, či je organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok Mesta Nitra je v rozpore so zákonom.

K námietke žalobcu, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania zo dňa 27. 09. 2018, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa dourčenia na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore s verejným záujmom a preto dobu trvania predmetných reklamných stavieb nebude možné predĺžiť. Ďalej po doplnení spisového materiálu stavebný úrad vyzval účastníkov konania listom zo dňa 30. 08. 2019 na oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, preto žalovaný mal za to, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca bol počas konania nejako obmedzený na svojich právach a preto uvedenú námietku považoval za nedôvodnú.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Súd uznesením č. k. -428 zo dňa 24. 03. 2021 pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. účastníka administratívneho konania - Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, Nitra.

Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

28. Žalobca v podaní zo dňa 20. 07. 2021 uviedol, že žalovaný cituje ustanovenia právneho poriadku, ktoré majú potvrdzovať zákonný základ regulatívov v územnom pláne mesta Nitra, podľa ktorých rozhodoval žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa a to ust. § 11 ods. 5 a § 13 ods. písm. b) Stavebného zákona. Hoci sa odvoláva na cit. ustanovenia neuvádza vo vzťahu ku konkrétnym regulatívom žiadnu typovú identifikáciu regulatívu vo vzťahu k cit. ustanoveniam a ani nesubsumuje

regulatív územného plánu pod citované položky výpočtov tam obsiahnutých, pričom minimálne jeden z nich je taxatívny. Mal pritom za to, že z citovaných ustanovení nemôže vyplývať oprávnenie plošne regulovať/zakázať určité typovo a rozmerovo určené reklamné stavby, ktoré sú navyše stavbami inžinierskymi (§43a ods. 3 písm. r/ Stavebného zákona). Žalovaný neuvádza z akého konkrétneho ustanovenia v cit. ustanovení § 11 ods. 5 Stavebného zákona je možné vyvodiť, že konkrétny typ reklamných stavieb je možné zakázať umiestňovať v určitom území a rovnako tak nevysvetlil a neidentifikoval, ktorý konkrétny typ zásady a/alebo regulatívu podľa ust. § 13 ods. 3 písm. b) citovaného zákona má byť základom pre vyvodenie takéhoto zákazu a následne s premietnutím tohto obmedzenia základných práv žalobcu do individuálnych rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného. Z ustanovení územného plánu musia vyplývať len tie zásady a regulatívy, ktoré stanovuje zákon a len také regulatívy môže aplikovať orgán verejnej správy pri prenesenom výkone štátnej správy, nie iné. Odôvodnenie žalovaného podľa žalobcu skôr nasvedčuje tomu, že nie je možné jednoznačne identifikovať normu, ktorá by umožňovala vyvodzovať regulatív s obsahom nachádzajúcim sa v územnom pláne mesta Nitra, ktorý použili pri svojom rozhodovaní orgány verejnej správy v rozhodovaní o právach žalobcu, pričom žalovaný neposkytol proti takému zásahu do základných práv žalobcu účinný prostriedok nápravy. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že v súlade s ust. § 39a ods. 3 Stavebného zákona sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré konanie sleduje verejný záujem v územnom pláne (§37 ods. 1 Stavebného zákona) a teda tento záujem je pri reklamných stavbách systematicky vylúčený z hľadiska jeho zohľadňovania pri umiestňovaní reklamných stavieb a teda logicky uvedené vylučuje aj reguláciu podzákonným predpisom v rámci originárnej normotvornej právomoci obce v podobe obmedzenia základných práv a slobôd vlastníka pozemku a žalobcu ako prevádzkovateľa reklamných stavieb podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 mimo rámca a 3 a .

K argumentácii žalovaného týkajúcej sa kreovania a presadzovania lokálneho verejného záujmu obyvateľov obce žalobca bol toho názoru, že táto argumentácia s ohľadom na žalobné dôvody je nepriliehavá a nesprávna. Zo žaloby nevyplýva, rozporovanie možnosti obyvateľov obce kreovať si lokálny verejný záujem prostredníctvom volených zástupcov, zo žaloby vyplýva nemožnosť kreovania takého verejného záujmu, ktorý je v rozpore s verejným záujmom kreovaným na celoštátnej úrovni. V danom prípade preto nejde o stret verejného záujmu a záujmu súkromného na strane žalobcu, ktorý je len záujmom zástupným. V danom prípade v skutočnosti ide o stret verejného záujmu deklarovaného zástupcami konkrétnej obce na lokálnej úrovni a verejného záujmu deklarovaného zástupcami všetkých občanov Slovenskej republiky na celoštátnej úrovni. Zákon a a záujem na dodržiavaní noriem v nich obsiahnutých na území celej Slovenskej republiky, teda aj na území mesta Nitra, totiž predstavujú verejný záujem, s ktorým nemôže byť lokálny záujem, hoci aj vyhlásený zástupcami obce za verejný, v rozpore. Žalovaný podľa názoru žalobcu identifikoval len zástupný súkromný záujem žalobcu, ktorého bránenie je odvodzované od legitímnych očakávaní dodržiavania zákonov a aj v jeho prípade a žalobca poukazoval práve v terminológii použitej žalovaným na rozpor s verejným záujmom na ochrane vlastníckeho práva a práva podnikať garantovaného v a tak aj na záujem na základnom pravidle fungovania právneho štátu, ktorým je dodržiavanie zákonov a .

Vo vzťahu k tej časti vyjadrenia, ktorá sa má týkať žalobného dôvodu v súvislosti s podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, podľa názoru žalobcu nekorešponduje presne so žalobným dôvodom a dôkazmi predloženými pred žalovaným a napokon aj k žalobe. Zamestnanci obce, ktorí vo veci žalobcu konali, konali ako zamestnanci zabezpečujúci činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktorý v zmysle rozosielaných listov podpísaných zamestnancami S.. V. a F.. M.. H., ktorí sa angažovali a prvá menovaná aj zabezpečovala konanie vo veci žalobcu, má na starosti zjavne aj sledovanie záujmu presadzovania politiky obce/územnej samosprávnej jednotky, ktorá je v priamom rozpore so záujmami žalobcu. Rozosielanie listov zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvy so žalobcom v súkromnoprávnej rovine, je preto nielen objektívnym dôkazom predpojatosti založenej na sledovaní iného záujmu, konfliktného k nestrannému a nepredpojatému výkonu štátnej správy, pričom rovnaké osoby mali sledovať obidva záujmy, ale z hľadiska teórie zdania nie je možné o takýchto zamestnancoch uvažovať ako nepredpojatých ani z hľadiska subjektívneho kritéria nepredpojatosti, pričom sa s ohľadom na svoje vlastné konanie, o ktorom mali vedomosť, sa mali sami vylúčiť z konania, čo neučinili. Rozhodnutie o námietke predpojatosti, o ktorej nerozhodoval vedúci stavebného úradu (§ 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 Správneho poriadku), ale priamo primátor mesta Nitra, je nepreskúmateľné ako z hľadiska právomoci rozhodovať o takejto námietke, tak vecne s ohľadom na riadne identifikované

konanie menovaných zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom napadnúť ho nemohol žalobca samostatne a námietka preto nevyhnutne súvisí so spravodlivosťou konania, ktorú musí správny orgán zabezpečiť aj v správnom konaní. Súčasne bolo potrebné podotknúť, že stavebným úradom v meste Nitra je v zmysle čl. 34 Organizačného poriadku mesta odbor stavebného poriadku, referát agendy stavebných konaní, ktorý vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku územného plánovania a stavebného poriadku a súvisiacej legislatívy, a to pre agendu pozemných a inžinierskych stavieb ( Stavebného zákona), ktorý v prípade inštitucionálnej (organizácia práce) a/alebo aj osobnej predpojatosti zamestnancov Útvaru hlavného architekta mesta Nitra (nie je rozhodné ktorá viedla k rozosielaniu listov v snahe zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu) mal konanie zabezpečiť v rámci svojej právomoci a rozhodnúť vo veci, čo by bolo podľa názoru žalobcu aj správne právne posúdenie a vyriešenie otázky predpojatosti namietaných zamestnancov útvaru hlavného architekta ako aj otázky právomoci rozhodovať vo veci žiadosti žalobcu. Podľa názoru žalobcu napĺňa podoba odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v tejto časti aj všetky kritériá nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Pre úplnosť žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci .

Zároveň žalobcovi nebolo zrejmé ako správny orgán vychádzal z ust. § 117 ods. 1 Stavebného zákona. Mal pritom za to, že bola namietaná tá skutočnosť, že v danom prípade pri zamestnancoch konajúcich za stavebný úrad, nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo je úplne iný organizačný útvar než je stavebný úrad a čo je zrejmé nielen z listov, ktoré predložil žalobca v administratívnom konaní, ale aj spolu so žalobou na preukázanie dôvodnosti tohto žalobného dôvodu. Podstatné preto nebolo, či majú namietaní zamestnanci obce kvalifikačný predpoklad, ale že nie sú zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale iného útvaru obce, ktorý s ohľadom na listy, ktorými preukazoval žalobca predpojatosť v konaní, plnia zjavne aj iné úlohy, ktoré vylučujú nepredpojatý a nestranný prenesený výkon štátnej správy.

Okrem toho uviedol, že nikdy nespochybňoval právo organizovať si prácu zo strany obce, žalobné dôvody smerujú k tomu, že nie je možné bez procesných následkov zorganizovať prácu spôsobom, ktorý negarantuje spravodlivosť konania, ktorá sa vzťahuje aj na konanie správne, v podobe nestranného a nepredpojatého preneseného výkonu štátnej správy. Napokon, to, že predmetní zamestnanci neboli zamestnancami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale Útvaru hlavného architekta mesta Nitra je preukázané nielen listami, ktoré žalobca opakovane z hľadiska identifikácie predpojatého konania označoval v administratívnom a predložil aj súdnom konaní, ale aj zo zoznamu zamestnancov stavebného úradu, ktorý žalobca rovnako predložil k svojej žalobe. Ak konal v administratívnom konaní za stavebný úrad S.. V. alebo F.. arch. H., tak nekonali za stavebný úrad zamestnanci zabezpečujúci činnosť stavebného úradu, ale zamestnanci obce zabezpečujúci činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo však zákon neumožňuje a to ani s odkazom na § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, bez toho, aby to nemalo dopad na zákonnosť konania, správnu obsadenosť správneho orgánu a najmä spravodlivosť konania v otázke práva na prejednanie veci pred na to príslušným a právomocou vybaveným orgánom prostredníctvom na to oprávnených, nestranných a nepredpojatých osôb.

Zároveň poukázal na ust. § 43a ods. 3 písm. r) Stavebného zákona, keď reklamná stavba je inžinierskou stavbou, v konaní nešlo o jej povoľovanie, ale o predlžovanie doby jej trvania.

Interpretácia povinností správnych orgánov v súvislosti s organizáciou práce zo strany žalovaného z hľadiska zabezpečenia spravodlivého procesu pred orgánom štátnej správy vedie podľa názoru žalobcu vedie k absurdným záverom, že obec si môže zriadiť koľko chce stavebných úradov (v tomto prípade minimálne 2) a je jedno, aké úlohy zamestnanci stavebných úradov pri jednotlivých útvaroch plnia z hľadiska zabezpečenia spravodlivosti konania, keďže môžu aj mimo právomoci v konaní pred stavebným úradom meniť a zasahovať svojím vlastným konaním do podmienok, ktoré účastník konania musí pred stavebným úradom splniť, aby bolo jeho žiadosti vyhovené. Inými slovami tieto osoby môžu kontinuálne a opakovane mariť vlastným konaním súkromnoprávne zmluvné vzťahy žalobcu a uvedené správanie nemá vplyv na hodnotenie ich predpojatosti a taká organizácia práce, ktorá nezabezpečuje nestranný a nepredpojatý prenesený výkon štátnej správy nebude postihnutá žiadnymi procesnými následkami pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach účastníkov konaní, v tomto prípade žalobcu.

Záverom žalobca zdôraznil, že povaha žalobných dôvodov a námietok v konaní pred žalovaným je taká, že s ohľadom na obsah administratívneho spisu ide o námietky týkajúce sa povinností orgánov verejnej správy spoľahlivo zistiť skutkový stav, správne ho právne posúdiť a aplikovať normy právneho poriadku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj . Vo vzťahu k spôsobu vysporiadania sa s námietkami predpojatosti a procesnými prekážkami rozhodovania na strane správneho orgánu prvého stupňa z hľadiska právomoci, obsadenia a organizácie práce sú tieto nepreskúmateľné a teda nie je možné na ne reagovať v rovine prípustnej polemiky, pričom základné podmienky spravodlivého a nestranného preneseného výkonu štátnej správy je povinný zabezpečiť orgán verejnej správy. Pokiaľ spôsob vybavenia námietok je založený na nereflektovaní akýchkoľvek dôvodov, ktoré žalobca uvádzal, nie je možné poznať skutočné dôvody rozhodnutia, keď aj kasačný súd konštatoval, že konanie zamestnancov obce popísané žalobcom nie je správne a správny orgán prvého stupňa neuskutočnil žiadne opatrenia smerom k zabezpečeniu nápravy v konaní s procesnými následkami vo veci žalobcu. Preto podľa názoru žalobcu nie je relevantný odkaz žalovaného na koncentráciu konania ako na dôvod, pre ktorý je možné vylúčiť porušenie procesných práv žalobcu v rozsahu a podobe v akom ho popisuje.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 08. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 15. 12. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

30. Podľa , , , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou, Územnoplánovacou činnosťou je

a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)

Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

32. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na e/ reklamné stavby.

Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník,

b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)

Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 117 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

33. Podľa , , o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa , vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,

34. Podľa , , vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú

a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

35. Podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len "") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

36. Podľa veta prvá, v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii.

Podľa , , správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015, doručenú stavebnému úradu dňa 12. 11. 2015, o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm) na parc. č. XXXX/X reg. C KN (po preparcelovaní, pôvodne parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X /predtým parc. č. XXXX/ obidve reg. E KN), v katastrálnom území L., popri Chrenovskej ulici, a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

38. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím stavebného úradu, t. j. mesta Nitra č. -004-La zo dňa 06. 03. 2013 na obdobie do 31. 12. 2015. K žiadosti žalobcu doručenej dňa 12. 11. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli priložené prílohy: rozhodnutie Mesta Nitra č. -004-La zo dňa 06. 03. 2013, zmluva o prenájme č. NZ/NR/03/12/2001 zo dňa 17. 09. 2002, uzatvorená medzi prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra a F.. X. N. - J. ako nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 03. 2003, dodatku č. 2 zo dňa 01. 07. 2004, dodatku č. 3 zo dňa 20. 06. 2012, dodatku č. 4 zo dňa 05. 12. 2013, výpis z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný a 2 ks fotografií predmetných reklamných stavieb. Súčasťou administratívneho spisu bola aj žalobcom dodatočne doložená plná moc udelená V. O. na zastupovanie v predmetnom konaní, dodatky č. 5 a č. 6 k zmluve o prenájom a taktiež porealizačné zameranie reklamných stavieb. Správny orgán prvého stupňa po získaní relevantných podkladov pred vydaním v poradí piateho rozhodnutia podaním zo dňa 27. 09. 2018 realizoval oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s

upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Okrem toho podaniami zo dňa 06. 11. 2018 zamestnanci stavebného úradu - Mesta Nitra - Ing. arch. M. H. a S.. Z. V. oznámili podanie námietky predpojatosti, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. M. H., sa zamieta. Ďalším rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 bolo rozhodnuté, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä S.. Z. V., sa zamieta. Po zaobstaraní si všetkých dokladov (porealizačné zameranie a dodatok č. 6) stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a to podaním zo dňa 30. 08. 2019. K uvedenému reagoval žalobca a vzniesol námietku a žiadal o vyhotovenie kópie spisu doplnených materiálov. Okrem toho opätovne vzniesol námietku predpojatosti, voči S.. V.. S.. Z. V. podaním zo dňa 19. 11. 2019 realizovala oznámenie o podaní námietky predpojatosti a o nej bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 19342/2019-002 zo dňa 09. 12. 2019 tak, že námietka predpojatosti doručená na mesto Nitra dňa 08. 10. 2019 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015, proti S.. Z. V. a ďalším zamestnancom stavebného úradu, sa zamieta. Okrem toho bol žalobca vyzvaný na úhradu nákladov za vyhotovenie kópie spisu a po úhrade mu bola zaslaná kópia spisu a to podaním zo dňa 09. 03. 2020. V poradí piatym rozhodnutím č. 21014/2015-035-Re zo dňa 31. 03. 2020 stavebný úrad rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Dôvodil tým, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby, pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. Stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu. V tejto súvislosti sa pod pojmom verejný záujem rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V danom prípade predstavovala verejný záujme platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie

- Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov. Pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby v prípade, že stavba bola povolená ako dočasná, nebolo možné ignorovať skutočnosť, že v dôsledku schválenia územnoplánovacej dokumentácie - Zmien a doplnkov č. 5 ÚPN a vyhlásením ich záväznej časti vo forme VZN, resp. dodatku k VZN, došlo k zmene podmienok pre umiestňovanie takýchto stavieb a tento právny stav, založený schválením územného plánu príslušným orgánom nastal dňom schválenia územného plánu. V takomto prípade ide o nové konanie, v ktorom je potrebné prihliadať na už novo definované zámery a ciele územného plánovania vyjadrené v územnom pláne, resp. jeho zmenách a doplnkoch vo forme záväzných zásad a regulatívov. Z uvedeného vyplývalo, že v konaní o žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby, ktorá po uplynutí lehoty platnosti povolenia svojimi parametrami, alebo umiestnením v území, nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť. Podľa platného Územného plánu mesta Nitry v znení zmien a doplnkov č. 6, schválený uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. 09. 2018 je pozemok - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie L., na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, funkčne určený na zeleň urbánnu ekostabilizujúcu. Podľa záväznej časti Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením /VZN/ mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov je na pozemku - parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie L., umiestnenie 2 ks jednostrannej reklamne stavby typu „Billboard“ (1 ks jednostrannej stavby typu „Billboard“ a 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“) neprípustné. To znamená, že od 11. 06. 2015 do záväznej časti Územného plánu mesta Nitra v kapitole I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia, sa doplnil bod 8. v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, v dôsledku čoho umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitry vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších dodatkov.

Dodatok č. 6 k VZN č. 3/2003, ako aj celý Územný plán mesta Nitra v znení jeho dodatkov má správny súd k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti.

39. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2020 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území, nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nebolo možné vyhovieť.

40. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa ust. v spojení s ust. a ust. a nasl. o Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bol toho názoru, že územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení zmien a doplnkov je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s , , 3, 4, 5 a SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. , , , , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na to aj mimo rámca v znení neskorších predpisov a pokiaľ slúži ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel aj k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd a to aj v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. účastníkov správneho konania.

Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. , t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami SR a s konkrétnymi ustanoveniami o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na to aj mimo rámca v znení neskorších predpisov.

Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne v ust. je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. V bode 8.1 bolo definované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.8 bolo definované územie s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene. Následne v bode 8.2 v rámci regulatívu pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach bolo v bode 8.2.8 uvedené, že v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb, pričom medzi tieto neprípustné reklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 a ust. , , vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky

pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.

V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. , t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. zamietol ako nedôvodný.

41. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť tohto rozsudku), ktorých podstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého sú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov, prípadne časť tohto nariadenia je v rozpore so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.

V zmysle štvrtej časti (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy), štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti , štvrtej hlavy, piateho dielu (konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.

V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť , prvá hlava) žalobcu zo dňa 11. 11. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s SR je oprávnený vysloviť len SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v zmysle ust. a podal návrh na SR na začatie takéhoto konania.

Z uvedeného vyplýva, že predmetné námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

42. K ďalším námietkam žalobcu uvedeným v III. časti tohto rozsudku, týkajúcim sa existencie územného plánu mesta, správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, ktoré umiestnenie predmetných reklamných stavieb v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene nepripúšťali a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.

Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.

Umiestnenie predmetných reklamných stavieb typu billboard v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č. 5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015 uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. b/, 8.2.3.2) a na vydaní dodatku č. 6 k VZN č. 3/2003, ktorým bol pozemok - parc. č. 4450/1 reg. C KN funkčne určený na zeleň urbánnu a ekostabilizujúcu.

Ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali, že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom.

Územné plánovanie v zmysle ust. 2 ods. 1 písm. f/ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle ust. vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (ust. vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce ( vyššie citovaného zákona).

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

Rovnaký právny názor zastal v obdobných veciach aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach vedených na Krajskom súde v Nitre, pričom tak rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -157 zo dňa 15. 01. 2020 podanú žalobcom a rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -107 zo dňa 23. 10. 2019 podanú tiež žalobcom. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že „pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej

správy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t. j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 , ktoré v koridore Hviezdoslavovej triedy v Nitre (pozn. správneho súdu, v danej veci popri Chrenovskej ulici v Nitre ide o pásmo zelene) nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Práve územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č. k. -160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

18. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/ stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno- technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Keďže za stavbu v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona je nutné považovať i reklamnú stavbu je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení nevyžaduje). V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t. j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“

Záverom tejto časti odôvodnenia správny súd dodáva, že čo sa týkalo žalobcovho poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 18. 04. 2014 v otázke ne/ možnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb v podobe zákazu na základe normatívnej činnosti orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom sporu je regulácia funkčného využitia územným plánom, a nie všeobecne záväzným nariadením obce, tzn. zákonom predpokladaným spôsobom.

43. K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov a tiež porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem chránený o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamné stavby, ktoré sú z dôvodu ich umiestnenia na pozemku funkčne určenom na zeleň urbánnu a ekostabilizujúcu neprípustné. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu

a správnym orgánom zabezpečeného porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Reklamné stavby typu „billboard“ sú umiestnené na parc. č. XXXX/X reg. C KN katastrálne územie L. a podľa fotodokumentácie ako i porealizačného zamerania je zrejmé a nepochybné, že sú umiestnené na pozemku funkčne určenom na zeleň urbánnu a ekostabilizujúcu, teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto aj túto námietku je potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.

44. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu, v rámci ktorej vytýkal, že rozhodnutím a postupom správnych orgánov mu boli porušené procesné práva. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade uvádza, že stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo niekoľkokrát doručené oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom posledné oznámenie bolo realizované podaním zo dňa 27. 09. 2018. Námietky podané neboli. Následne stavebný úrad po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a to podaním zo dňa 30. 08. 2019. K uvedenému reagoval žalobca a žiadal o vyhotovenie kópie spisu doplnených materiálov. Okrem toho opätovne vzniesol námietku predpojatosti, voči S.. V. a tiež vzniesol námietky voči tvrdeniam stavebného úradu o nemožnosti predĺženia doby trvania reklamnej stavby. O námietke predpojatosti bolo následne rozhodnuté, ako aj žalobcovi po úhrade správneho poplatku bola zaslaná kópia administratívneho spisu. S ostatnými námietkami sa vysporiadal stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 12. 2020, pri rozhodovaní o totožnom žalobcovi, v obdobnej veci, v rámci čoho Najvyšší súd SR uviedol: „Rovnako kasačný súd prisvedčil správnemu súdu, keď tento považoval zásah do práv sťažovateľa za proporcionálny k výkonu práv obyvateľstva Mesta Nitra na správe vecí verejných. V prvom rade správny súd konštatuje, že prvotné povolenie umiestnenia reklamnej stavby na časovo obmedzené obdobie nezakladá nárok na automatické predlžovanie doby trvania reklamnej stavby. Na rozhodnutie o povolení zmeny doby trvania reklamnej stavby musia byť splnené podmienky v čase rozhodovania o predĺžení povolenia. V danej veci došlo vzhľadom na zmenu územného plánu dotknutého územia k zmene podmienok, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, čo nebolo sporné. Sťažovateľ mal možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve správneho orgánu prvého stupňa neurobil, prvotné námietky vzniesol až v odvolacom konaní (pozn. správneho súdu, v danom prípade námietky na základe poslednej výzvy boli vznesené). Vo vzťahu k proporcionalite zásahu do sťažovateľových práv je na mieste skonštatovať aj to, že v prípade sťažovateľa sa jedná o obchodnú spoločnosť vlastniacu veľký počet reklamných stavieb, ktorých konštrukcia a prípadné premiestnenie/ odstránenie nie je spojené s významnou investíciou, preto samotný zásah do sťažovateľových práv (odkazovaná právna istota) nie je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť jeho podnikanie.“

45. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého

je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

46. Čo sa týkalo predpojatosti osôb podieľajúcich sa na vybavovaní konania vo veci a spĺňaní ich zákonných podmienok pre oprávnenia osôb, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti žalobca vytýkal, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 12. 11. 2015 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania. Následne rozhodnutím č. 21014/2015-016-Re zo dňa 30. 10. 2017 bolo rozhodnuté o námietke predpojatosti tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä F.. arch. M. H. a S.. Z. V., sa zamieta. Po uvedenom rozhodnutí a doplnení skutkového stavu stavebný úrad podaním zo dňa 12. 04. 2018 vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a po uplynutí lehoty v poradí štvrtým rozhodnutím č. 21014/2015-022-Re zo dňa 17. 05. 2018 rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/030119-2 zo dňa 06. 08. 2018 tak, že rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 17. 05. 2018 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okrem iného podaniami zo dňa 06. 11. 2018 zamestnanci stavebného úradu - Mesta Nitra - F.. arch. M. H. a S.. Z. V. oznámili podanie námietky predpojatosti, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä F.. arch. M. H., sa zamieta. Ďalším rozhodnutím č. -002 zo dňa 09. 11. 2018 bolo rozhodnuté, že námietka predpojatosti podaná dňa 29. 09. 2017 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä S.. Z. V., sa zamieta. Okrem toho stavebný úrad vyzval opätovne účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a to podaním zo dňa 30. 08. 2019. K uvedenému reagoval žalobca a opätovne vzniesol námietku predpojatosti, voči S.. V.. S.. Z. V. podaním zo dňa 19. 11. 2019 realizovala oznámenie o podaní námietky predpojatosti a o nej bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 19342/2019-002 zo dňa 09. 12. 2019 tak, že námietka predpojatosti doručená na mesto Nitra dňa 08. 10. 2019 účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 21014/2015, proti S.. Z. V. a ďalším zamestnancom stavebného úradu, sa zamieta. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesených námietkach zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní námietka zaujatosti voči konajúcej osobe vznesená nebola.

47. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 05. 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.03.2009, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 04. 2013). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto

orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.

48. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy. Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra F.. arch. M. H. a S.. Z. V. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon, preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.

49. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. F. slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. októbra 2015).

50. Rovnako tak žalobca súdu nepreukázal neúplnosť administratívneho spisu. Ako už bolo vyššie uvedené administratívny spis bol žalobcovi počas celého konania sprístupnený, na jeho žiadosť mu boli z neho zasielané kópie a ani súd nezistil, že by sa v administratívnom spise nenachádzala niektorá listina, spomínaná žalobcom, a preto správny súd mal za to, že ani tento argument nemožno považovať za dôvodný, preukazujúci neúplnosť administratívneho spisu.

V tejto súvislosti súd dodáva, že sa nemohol zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa toho, že správny orgán prvého stupňa inicioval obchodných partnerov žalobcu za účelom vypovedania nájomných zmlúv so žalobcom, pretože listy predložené v súdnom konaní, ako aj nachádzajúce sa v administratívnom spise sa netýkajú predmetného konania, ako ani pribratého účastníka.

Naviac, opätovne poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 12. 2020 správny súd uvádza, že aj kasačný súd konštatoval, že v prípade uvedených listov ide o neštandardný postup správneho orgánu prvého stupňa, avšak uvedené aj keď by bolo vyhodnotené ako pochybenie správneho úradu, nemá žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože primárnym dôvodom na zamietnutie žiadosti bola zmena územného plánu, a preto ani takýto dôvod by nezakladal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Následne kasačný súd dodal: „S uvedeným korešpondovalo aj správne rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho orgánu, keď tento správne rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali a to tak, že túto zamietol, keď u nich nezistil žiaden rodinný ani iný osobný dôvod k prejednávanej veci. Procesný postup, hoc aj nesprávny, nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov správneho orgánu.“

51. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby doručenú dňa 12. 11. 2015 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2020 potvrdil podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

52. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

53. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. (žalovaný) a (pribratý účastník), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).

54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.