Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Em/12/2019

Potvrdené rozhodnutím 43CoE/72/2020
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci výkonu rozhodnutia týkajúceho sa maloletej V. B. B., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky I.. I. N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B. XXD, Q. Q. a otca I.. R. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, M., právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Coboriho 2, Nitra, o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Em/12/2019-98 z 21. januára 2020, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu rozhodnutia o styku maloletej V. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej zastúpenej opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica s oprávneným I.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, M., právne zastúpeným JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Coboriho 2, Nitra a povinnej I.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXD, Q. Q., takto

rozhodol:

Súd návrh otca na výkon rozhodnutia o styku s V. B. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2019 domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -311 zo dňa 08.11.2013 spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -375 zo dňa 09.01.2013 v časti úpravy styku s maloletou. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu bol odopretý styk s maloletou počas 3 po sebe nasledujúcich víkendov, t. j. (11.10.2019 - 13.10.2019, 25.10.2019 - 27.10.2019, 08.11.2019 - 10.11.2019). Dovtedy styk s maloletou prebiehal riadne. Maloletá sa u neho stretávala aj so svojím bratom P. nar. XX.XX.XXXX. Nakoľko styk povinnej s maloletým P. nie je upravený a maloletý nechodí do domácnosti povinnej, jediný kontakt medzi súrodencami je v rámci styku maloletej. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -159 zo dňa 24.06.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -296 zo dňa 16.05.2016-296 bola matka vyzvaná na rešpektovanie právoplatného rozhodnutia a bola jej uložená pokuta 200 Eur. Súd v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia dospel k záveru, že povinná by mala pripravovať maloletú na styk s oprávneným dôkladnejšie aj po psychickej stránke, aby jej uľahčila stretávanie s oprávneným. Povinná opakovane nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bol upravený styk oprávneného s maloletou a odôvodňuje to odmietaním maloletej ísť k nemu, pričom sa v deň začatia styku ani s maloletou v dohodnutom čase na adrese nezdržiava, resp. nevyjde pred bytový dom s maloletou, aby ju mohol vidieť. Nepripravenie maloletej odôvodňuje psychickými problémami maloletej, ktoré začala riešiť návštevami psychológa PhDr. V. B. na ÚPSVaR BB. Konanie povinnej sa mu javí ako špekulatívne, aby došlo k odcudzeniu maloletej vo vzťahu k nemu, a aby povinná nebola pre neplnenie právoplatného rozhodnutia sankcionovaná. Až do toho času bol styk ustálený, prebiehal riadne, maloletá ho rada navštevovala a svojho brata v jeho domácnosti v Nitre, ako aj rada navštevuje starých rodičov v P..

2. Opatrovník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.1.2020 k návrhu oprávneného uviedol, že povinná sa dňa 07.10.2019 dostavila na úrad spolu s maloletou, pričom maloletá javila známky zjavnej psychickej nepohody. S povinnou bol vykonaný pohovor, pričom uviedla, že oprávnený maloletej opakovane udáva, že ju povinnej nevráti, že ostane bývať s ním v M.. Toto konanie, psychický nátlak voči maloletej mal prebiehať cca 3 týždne. Maloletá o tomto povinnú neinformovala, v priebehu mesiaca sa sťažovala povinnej na bolesti žalúdka, ktoré riešila povinná vyšetrením u lekára. V uvedený deň 07.10.2019 maloletá ráno plakala, bála sa ísť do školy, chcela ísť s povinnou do práce, pričom dôvodom bola obava, že príde oprávnený, zoberie ju zo školy a už povinnú neuvidí tak, ako v prípade jej brata.

Povinná uviedla, že dieťa sa bojí ísť k oprávnenému v priebehu nadchádzajúceho víkendu v rámci úpravy styku, požiadala o pomoc úrad, nakoľko motivovala maloletú k styku tak, aby sa nepretrhli súrodenecké väzby medzi maloletou a maloletým P.. Dňa 15.10.2019 sa na úrad dostavil oprávnený, ktorý sa bol informovať o dôvodoch, pre ktoré sa nerealizuje jeho styk s maloletou. Pohovoru bola účastná aj psychologička referátu poradensko-psychologických služieb, ktorá mu ozrejmila dôvody, pre ktoré má dieťa strach navštevovať jeho domácnosť. Oprávnenému bolo doporučené zúčastniť sa poradenského procesu spolu s povinnou a maloletou. Oprávnený uviedol, že nevie zaujať stanovisko k účasti na poradenskom procese, nakoľko situáciu považuje vykonštruovanú zo strany povinnej. Dňa 18.10.2019 úrad telefonicky kontaktovala povinná, že maloletá opäť ráno plakala, nechcela ísť do školy, z obavy, že ju oprávnený zo školy zoberie. Z uvedeného dôvodu bola s povinnou v práci. Maloletá ma naďalej úzkostné stavy, bojí sa ísť k oprávnenému na víkend, oprávnený maloletú nekontaktoval nijakým spôsobom. Dňa 25.11.2019 sa na úrad dostavila povinná, ktorá uviedla, že maloletá posledné dva týždne nemala problém ísť do školy, spomínala brata, ktorý jej chýba. Povinná komunikuje s oprávneným prostredníctvom mailu, kde ho informuje o tom, že maloletá k nemu nechce ísť. Na základe podaného návrhu úrad realizoval pohovor s povinnou a maloletou dňa 23.12.2019. Povinná sa vyjadrila, že styku oprávneného s maloletou nebráni, pričom dôvodom nerealizácie styku s maloletou je naďalej pretrvávajúci problém v prežívaní maloletej a jej strachu, že ju oprávnený povinnej nenavráti. Z pohovoru s maloletou vyplynulo, že u dieťaťa pretrváva obava z toho, že sa z domácnosti oprávneného k povinnej nevráti, pri otázkach týkajúcich sa kontaktu s oprávneným sa maloletej nahrnuli slzy do očí. Povinná je motivovaná k dobrovoľnému plneniu povinnosti upravenej rozsudkom, je však naďalej potrebné, aby sa maloletá zúčastňovala poradenského procesu za účelom minimalizácie dôvodov, pre ktoré má maloletá strach domácnosť oprávneného navštevovať. Súčasne je potrebné, aby sa do poradenského procesu zapojil oprávnený, ktorý na výzvu zo strany úradu, psychológa nereaguje, a preto účel poradenského procesu nie je možné za aktuálnej situácie dosiahnuť.

3. Súd zo správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 17.12.2019 zistil, že spolupráca s oprávneným do dnešného dňa nebola začatá, aj napriek tomu, že oprávnený bol vyzvaný k spolupráci. Dňa 04.11.2019 bol oprávnený pozvaný na poradensko-psychologický proces, toho sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Obdobne tomu bolo dňa 19.11.2019 a 21.11.2019. Oprávnený do dnešného dňa nereaguje na pozvania na poradenský proces. Nie je možné sa telefonicky s ním skontaktovať (26.11.2019). Poradenský proces prebieha s povinnou a maloletou. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 11.10.2019 súd zistil, že na základe orientačného psychologického vyšetrenia sa ukázalo, že maloletá prežíva stres a psychické napätie, keď má ísť k oprávnenému. „Tatino sa jej vypytuje, kde by chcela chodiť na krúžky“, „mám si doniesť celú školskú tašku k nemu“. Na základe skúseností z minulosti a zážitkami s oprávneným, nemá maloletá dôveru a bezpečie v prítomnosti oprávneného. V prítomnosti oprávneného sa maloletá cíti osamotená a nemá pocit spolupatričnosti. V projektívnych technikách sa ukázalo, že maloletá má pozitívny vzťah k oprávnenému, ale má strach, že ju zoberie do M., aby s ním bývala a ona nechce, aj keď sa mu možno vyjadrila, že by chcela, ale len preto, lebo sa bála mu oponovať. Vzhľadom na uvedené a intenzívne emočné vypätie dieťaťa, t. č. odporúčajú minimalizovať kontakt oprávneného a maloletej. Psychologická starostlivosť s maloletou pokračuje. S rodinou spolupracovali od roku 2015. Oprávnený za celý čas sa nedostavil na poradenský proces, stále sa ospravedlňoval, čím vlastne maril priebeh a závery poradenského procesu.

4. Súd vyzval povinnú, či sa podrobuje a rešpektuje právoplatné rozhodnutie a v prípade, ak sa predmetnému rozhodnutiu nepodrobuje, nech uvedie aké má na to ospravedlniteľné dôvody.

5. Povinná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.01.2020 uviedla, ku koncu školského roka 2018/2019 začala maloletá mávať sporadicky bolesti brucha. Lekárske vyšetrenie mala v poriadku. Tieto problémy sa zvykli objaviť pred víkendom, keď mala ísť k oprávnenému do M.. Na styk ju však riadne pripravila, avšak prichádza odtiaľ mĺkva. Situácia sa však začala komplikovať v októbri, kedy jej jedno ráno maloletá s plačom odmietla ísť do školy. Príčinu nechcela povedať, a keďže bola značne rozrušená a plačlivá, nedala sa upokojiť, jej snahou nebolo zisťovať príčinu ale upokojiť maloletú. Následne sa upokojila až doma a povedala jej, že má strach z toho, že po ňu príde tatino do školy a už ju nikdy nevráti domov, tak ako P.. Hneď v ten deň požiadala o odbornú pomoc pracovníčky UPSVaR aj psychologičku PhDr. B.. Spolupráca pokračuje dodnes. Približne po mesiaci s odbornou pomocou prestala mať maloletá strach z chodenia do školy. Maloletá si pamätá okolnosti, prečo brat neprišiel zo školy a práve preto má podozrenie, že oprávnený ju psychicky už pripravuje na niečo podobné. Takisto sa jej zdôverila s tým,

že sa s bratom nemôžu o nej rozprávať, pretože by kričal. Maloletá nikdy doteraz nemala strach ísť do školy a ani oprávnený nemá právo negatívne ovplyvniť jej psychiku a zdravý rast.

6. Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

7. Podľa , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. (ďalej len „“) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa , 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

8. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného rodiča k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu rozhodnutia súd zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú dôvody, pre ktoré sa mu podrobiť nemôže. Úlohou súdu je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa.

9. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.

10. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy stabilitu právnych vzťahov účastníkov konania s ohľadom na maloleté dieťa. Automaticky siahať k donucujúcim opatreniam nemožno považovať za účelné. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Maloleté deti môžu, vzhľadom na svoj vek, reagovať na prebiehajúce konanie emocionálne a so zvýšeným stresom.

11. Súd po začatí konania zisťuje, či sa povinný skutočne nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj na správanie a názor maloletého.

12. Obvyklým dôvodom, pre ktoré dochádza k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť, ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Za takých podmienok nie každý výkon súdneho rozhodnutia môže byť v záujme maloletého

dieťaťa, u ktorého môže vzniknúť pocit neistoty, nestability. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho štátu. Pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým (Ústavný súd ČR, sp. zn. ).

13. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.09.2016, podľa ktorého: „Ústavný súd poukazuje aj na existujúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle článku 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by pritom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom (Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61,ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod 118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku (Veľký senát), č. 25735/94, body 49, 50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128, ESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť vhodnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca, ktorými bol vedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli k uspokojivému výsledku, pozitívne povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť k tomu prostriedky; súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03, body 109, 115, 18. 7. 2006)“.

14. Podľa ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Dieťa ako plnohodnotný nositeľ práv a povinností musí byť v právnych vzťahoch plne rešpektované, a to nie ako ich objekt právnych vzťahov, ale ako ich subjekt, s garantovaním všetkých práv a právom chránených záujmov. Dieťa je považované za slabší subjekt, ktorému štát musí garantovať zvýšenú právnu ochranu. Uvedené má reflexiu tak v rovine hmotnoprávnej, ako aj v rovine procesnej. Najlepší záujem dieťaťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Dieťa má právo byť informované o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, má právo vyjadriť svoj názor a za tým účelom má právo byť vypočuté. V zásade to znamená záväzok vytvorenia optimálneho a vyváženého procesného priestoru pre realizáciu procesných práv dieťaťa, ktoré si vyžaduje osobitnú ochranu, na strane druhej rešpektovanie základných procesných oprávnení maloletých vo veciach, ktoré sa ich týkajú. Tieto východiská boli identifikované Európskym dohovorom o výkone práv detí z 25.01.1996 v čl. 3. Dieťa spravidla vykonáva procesné úkony prostredníctvom opatrovníka, ktorý ho zastupuje v konaní. Ak túto skutočnosť súd opomenie vykonať, prípadne názor maloletého dieťaťa vyjadrený pri šetrení kolíznym opatrovníkom nezohľadní vo svojom rozhodnutí, poruší právo dieťaťa na spravodlivý proces. Názor maloletého dieťaťa totiž nemusí byť vždy v jeho záujme. Dieťa totiž nevie samo posúdiť, čo je pre neho najlepšie z objektívneho hľadiska. Prihliadnutie na záujem dieťaťa neznamená, že súd podľa názoru dieťaťa rozhodne. Súd je povinný sa s názorom maloletého dieťaťa vo svojom rozhodnutí zaoberať, nie je povinný však na vykonané dokazovanie na jeho názor pristať. Z dohovoru vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené týmto dohovorom (). Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2007). Maloleté dieťa by malo byť vypočuté (či už priamo súdom alebo cestou opatrovníka) vždy, keď jeho názor môže zlepšiť kvalitu rozhodnutia.

15. V predmetnej veci súd náležite preskúmal návrh oprávneného a zistil, že styk maloletej s oprávneným sa neuskutočňuje podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú vyhrotené. Rodičia vzájomne nekomunikujú a ich rodičovský vzťah je vážne narušený. Komunikácia emailom nie je riadnou a zodpovednou komunikáciou rodičov ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia by sa mali z hľadiska perspektívy odosobniť od vzájomnej antipatie, aby maloletému dieťaťu v čo najväčšej miere nahradili neúplné rodinné prostredie.

16. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k skúmaniu dôvodov, pre ktoré sa styk maloletej s oprávneným neuskutočňuje a zistil, že tieto dôvody sú ospravedlniteľné. Súd prihliadol nielen na správanie povinnej, ale komplexne sa zaoberal správaním všetkých účastníkov konania. V prvom rade súd skúmal reálny záujem oprávneného na uskutočňovaní styku. Oprávnený si musí uvedomiť, že maloletá má právo na poskytovanie starostlivosti zo strany oboch rodičov. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby poznalo oboch rodičov a vyrastalo v ich prostredí, ktoré má nezastupiteľnú úlohu pri formovaní charakteru a osobnosti maloletej. Toho si musí byť oprávnený ako otec vedomý. Súd z obsahu spisu zistil, že maloletá začala oprávneného odmietať z dôvodu, že má obavu zo straty povinnej ako matky. Maloletá nadobudla dojem, že oprávnený ju povinnej nevráti a ostane s ním bývať v M.. Dôvody, pre ktoré maloletá prišla k týmto záverom z obsahu spisu nevyplynuli a ostali nezodpovedané. Nie je však úlohou súdu pátrať po pôvode týchto domnienok, avšak úlohou súdu je nastoliť medzi účastníkmi konania taký stav, na základe ktoré sa bude uskutočňovať styk oprávneného podľa právoplatného rozhodnutia. Povinná po zistení odmietania maloletej vyhľadala odbornú pomoc u opatrovníka a referáte poradensko-psychologických služieb. Skutočnosť, že matka skutočne riadne pripravovala maloletú na styk otcom aj po psychickej stránke vyplýva práve z jej konania, a to vyhľadaním odbornej pomoci. Pomoc psychológa referátu poradensko-psychologických služieb však vyžaduje úplnú súčinnosť oboch rodičov. Bez tejto súčinnosti nie je možné docieliť odstránenie stresových prejavov a úzkostných stavov, ktoré sa objavili u maloletej. Oprávnený sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastňuje poradensko-psychologického procesu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVAR. Oprávnený sa tohto procesu nezúčastňoval aj napriek tomu, že bol naň opakovane volaný a vie o tom, že prebieha. Súd považuje takéto (ne)konanie oprávneného za flagrantné a nezodpovedné. Oprávnený sa na jednej strane domáha uskutočnenia styku s maloletou súdnou cestou, je si vedomý problémov u maloletej, a pritom nie je ochotný bez primeraných dôvodov urobiť niečo na nápravu tohto stavu. Poradensko-psychologický proces je však zameraný práve na pomoc rodičom pri nadviazaní vzťahu s maloletými deťmi a na zlepšení vzájomnej komunikácie. Pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia nepostačuje len podanie návrhu. Nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia je posledná inštancia, ku ktorej súd pristúpi, ak iné možnosti nápravy vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom zlyhali (napr. poradensko-psychologický proces). Súd však nemôže pristúpiť k výkonu súdneho rozhodnutia, ak sám oprávnený svojim konaním marí iné možnosti nápravy narušeného právneho vzťahu, v tomto prípade absenciou účasti na poradensko- psychologickom procese. O skutočnom záujme na výkone súdneho rozhodnutia nesvedčí samotná procesná aktivita oprávneného ako navrhovateľa. V prípade, ak má oprávnený skutočný záujem na náprave jeho vzťahu k maloletej, mal by sám byť iniciátorom začatia poradensko-psychologického procesu, ktorého by sa aj riadne zúčastňoval. Oprávnený si musí uvedomiť, že súd bez jeho prispenia formou zmeny správania k účastníkom konania nedosiahne ním želaný stav. Jedine racionálny úsudok a tomu zodpovedajúca aktivita, sú spôsobilé zmeniť postoj maloletej k jeho osobe. Súd predpokladá, že ak by sa otec riadne zúčastňoval poradensko-psychologického procesu, tak by za pomoci odborníka bola maloletá ubezpečená, že styk sa bude dodržiavať v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia a nebude musieť mať obavy z toho, že otec ju zoberie zo školy a povinnej nevráti, nakoľko tu je právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým sú účastníci konania viazaní. Bez takejto záruky oznámenej a vysvetlenej maloletej oprávneným je maloletá vystavovaná stresu, ktorý nepriaznivo zasahuje do jej psychickej stránky osobnosti. Za tohto stavu tak súd nemohol podanému návrhu vyhovieť a nariadiť nútený výkon súdneho rozhodnutia. Súd nepristúpil ani k nariadeniu poradensko-psychologického procesu formou neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na pasivitu oprávneného nie je predpoklad jeho dodržiavania a zároveň tento proces už prebieha.

17. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je síce dôležitý záujem oprávneného stretávať sa s maloletou, avšak samotný výkon súdneho rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. Súd považuje v tej súvislosti

za vhodnejšie, aby oprávnený prednostne vyvíjal aktivitu za účelom nadviazania kontaktu s maloletou, a to za asistencie opatrovníka, referátu poradensko-psychologických služieb alebo psychológa. Až po zlepšení vzájomného vzťahu, kedy maloletá už nebude mať súčasné obavy, je možné, aby sa súd zaoberal núteným výkonom súdneho rozhodnutia.

18. Súd dáva v tej súvislosti do pozornosti právny názor Ústavného súdu Českej republiky vyjadrený v náleze pod sp. zn. zo dňa 13.10.2015, podľa ktorého: „Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.“ 19. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu je povinnosťou oboch rodičov, aby vzájomne komunikovali na štandardnej úrovni a vzájomne tak prispeli k dosiahnutiu pravidelného styku oprávneného s maloletou. Súd týmto apeluje na rodičov, že pre riadne uskutočňovanie styku je potrebná určitá miera štandardnej vzájomnej komunikácie, pochopenia, tolerancie a dodržiavania pravidiel slušnosti. Maloleté dieťa nemôže predstavovať nástroj rodičov pre riešenie ich vzájomných konfliktov. 20. Súd zamietol návrh oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia vzhľadom na správanie sa oprávneného, a súčasný odmietavý postoj maloletej. Súd poukazuje na to, že ak sa medzi maloletou a oprávneným pozitívne zmenia pomery a naďalej nebude pravidelne prebiehať styk podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, oprávnenému nič nebráni, aby opakovane podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia. 21. O trovách konania súd s poukazom na znenie nerozhodoval, keďže o náhrade trov konania môže rozhodnúť na návrh účastníkov konania, pričom v danom prípade návrh na rozhodnutie podaný nebol a žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.