Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/193/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. V.,

nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Humennom, za účasti matky E. P., trvale bytom H., t.č. Š. a starej matky E. V.,

bývajúcej v H., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. O. Š., advokátkou v H., o úpravu

styku, vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. , o dovolaní starej

matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

D ovolanie starej matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2007

sp. zn. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 19.12.2006 č.k. -91 upravil styk

matky s maloletým W. V. cez letné prázdniny v období od 3.7. od 9.00 hod.

do 25.8. do 17.00 hod. v príslušnom kalendárnom roku, počas Vianočných sviatkov od

22.12. od 9.00 hod. do 3.1. do 17.00 hod. nasledujúceho roka a počas Veľkonočných sviatkov

v období od veľkonočného štvrtka od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.

v príslušnom kalendárnom roku tak, že stará matka je povinná maloletého na styk s matkou

pripraviť, v stanovenom čase ho matke odovzdať pred bytom starej matky a po skončení

styku je stará matka oprávnená maloletého od matky prevziať na tom istom mieste. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na strane matky nezistil žiadne osobnostné a ani

iné prekážky, ktoré by jej bránili uskutočňovať styk s maloletým W.. Je v záujme maloletého

dieťaťa pre jeho optimálny vývin, aby sa obnovil, upevnil a ďalej rozvíjal jeho vzťah k matke,

čo sa dá aktuálne uskutočniť len primeranou úpravou styku matky so synom. V rozsahu

vyššie uvedenom preto upravil styk matky s maloletým dieťaťom.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. mája 2007 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa názoru

odvolacieho súdu, okresný súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci (dokazovanie

vykonal v dostatočnom rozsahu) a vyvodil z neho aj správne právne závery. Jeho rozsudok

považoval preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie stará matka maloletého

dieťaťa. Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že dieťa odmieta žiť s matkou, ktorá býva

v zahraničí. Vzhľadom na postoj k matke a na ochotu dieťaťa vypovedať pred súdom,

navrhla, aby maloletý W. bol v konaní pred súdom vypočutý. Súdy mu to však neumožnili,

čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, konkrétne s jeho článkom 12 ods. 1 a 2.

Poukázala na to, že matka styk s dieťaťom počas letných prázdnin nerealizovala, hoci

rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že

matka si zrejme uvedomuje odmietavý postoj dieťaťa k nej a že dieťa bolo potrebné v konaní

vypočuť. Postupom, ktorý zvolili súdy nižších stupňov, došlo k porušeniu ustanovenia § 237

písm. f/ Dovolanie z uvedeného dôvodu je prípustné a tiež opodstatnene podané.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k dovolaniu starej matky uviedol, že súd ho

uznesením z 19.9.2006 ustanovil za opatrovníka pre maloletého W. za účelom jeho

zastupovania v tomto konaní. Poukázal na to, že Dohovor o právach dieťaťa v článku 12

ods. 2 a rovnako aj v ustanovení pripúšťa vypočutie

dieťaťa aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pre ktorý postup

sa okresný súd aj s prihliadnutím na ich vyjadrenie napokon rozhodol. Starej matke bola

z ich strany opakovane ponúknutá psychologická pomoc, ako aj skúmanie názoru maloletého

za pomoci psychológa, čo však stará matka nevyužila (nespolupracovala s referátom

poradensko-psychologických služieb). Ich postup pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa bol

vykonaný v zmysle o sociálnej ochrane detí a sociálnej kurately.

Súdy nižších stupňov preto nekonali v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a ani

s príslušnými ustanoveniami .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci stará matka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací

súd v tejto veci nerozhodoval ( ). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ).

Navyše, v posudzovanej veci dovolanie starej matky smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku matky s maloletým dieťaťom.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje neprípustnosť dovolania smerujúceho

proti rozsudku odvolacieho súdu (bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia) v prípadoch,

v ktorých ide o veci upravené Zákonom o rodine, pričom zároveň taxatívnym spôsobom

vymenováva okruh vecí (rozsudky), ktoré ako výnimky spod tohto pravidla vylučuje.

V posudzovanom prípade ide nepochybne o vec upravenú Zákonom o rodine

a nejedná sa o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Obe podmienky

vylučujúce podanie dovolania sú v danom prípade splnené, z ktorého dôvodu prípustnosť

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je vylúčená aj podľa ustanovenia § 238 ods. 4

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,

vzhľadom na zákonnú povinnosť vždy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou

dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou v

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Stará matka odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že hoci navrhla, aby

maloletý W. bol v konaní pred súdom vypočutý, súdy tento dôkaz nevykonali. Týmto

postupom mu neumožnili vyjadriť svoj názor, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa

a tiež s ustanovením

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne

akým spôsobom, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že

účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné

oprávnenie stará matka v danej veci aj využila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom,

či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, prípadne akým spôsobom, zákon ponecháva súdu. Súd

preto svojim postupom starú matku (nie maloleté dieťa) nevylúčil z realizácie žiadneho

procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok priznáva.

Pokiaľ ide o maloletého W. V., tento bol v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom v zmysle uznesenia Okresného súdu

Humenné z 19.9.2006 č.k. -9.

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné

s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor

prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo

príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj

bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Súd môže názor maloletého dieťaťa zisťovať, ak je schopné s ohľadom na vek

a rozumovú vyspelosť, ho samostatne vyjadriť, nielen jeho výsluchom priamo na

pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Ktorý zo spôsobov, ako zistiť názor maloletého dieťaťa v konaní zvolí, je vecou súdu.

V posudzovanom prípade kolízny opatrovník nedoporučil, aby maloletý W. bol

vypočutý priamo na súde, ale prostredníctvom psychológa, čo súd akceptoval. Napriek

opakovane ponúknutej psychologickej pomoci zo strany kolízneho opatrovníka, ktorého

účelom malo byť aj skúmanie názoru maloletého W., stará matka túto možnosť nevyužila.

Týmto svojim konaním sama vytvorila prekážku, aby maloleté dieťa bolo v konaní vypočuté

postupom (prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí),

ktorý zákon nevylučuje. Za tohto stavu, súdom nižších stupňov vytýkať, že v rozpore

s Dohovorom o právach dieťaťa, nezisťovali názor maloletého W., je preto nenáležité.

Dovolací súd teda nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté

vadou uvedenou v Rovnako nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho

dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/

ustanovenia Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení

prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach

ani nenamietala.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie starej matky smerovalo proti rozsudku

odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je a neboli zistené ani

dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení s

ods. 4 veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s ustanoveniami a veta prvá , lebo ide

o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: