Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)e2e/377965.242739.pdf
PDF · 109.6 KB
No categories available
2Cdo/193/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 193/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. V.,
nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Humennom, za účasti matky E. P., trvale bytom H., t.č. Š. a starej matky E. V.,
bývajúcej v H., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. O. Š., advokátkou v H., o úpravu
styku, vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 19 P 399/2006, o dovolaní starej
matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2007 sp. zn. 10 CoP 2/2007, takto
rozhodol:
D ovolanie starej matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2007
sp. zn. 10 CoP 2/2007 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom z 19.12.2006 č.k. 19 P 399/2006-91 upravil styk
matky s maloletým W. V. cez letné prázdniny v období od 3.7. od 9.00 hod.
do 25.8. do 17.00 hod. v príslušnom kalendárnom roku, počas Vianočných sviatkov od
22.12. od 9.00 hod. do 3.1. do 17.00 hod. nasledujúceho roka a počas Veľkonočných sviatkov
v období od veľkonočného štvrtka od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.
v príslušnom kalendárnom roku tak, že stará matka je povinná maloletého na styk s matkou
pripraviť, v stanovenom čase ho matke odovzdať pred bytom starej matky a po skončení
styku je stará matka oprávnená maloletého od matky prevziať na tom istom mieste. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na strane matky nezistil žiadne osobnostné a ani
iné prekážky, ktoré by jej bránili uskutočňovať styk s maloletým W.. Je v záujme maloletého
dieťaťa pre jeho optimálny vývin, aby sa obnovil, upevnil a ďalej rozvíjal jeho vzťah k matke,
čo sa dá aktuálne uskutočniť len primeranou úpravou styku matky so synom. V rozsahu
vyššie uvedenom preto upravil styk matky s maloletým dieťaťom.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. mája 2007 sp. zn. 10 CoP 2/2007 rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa názoru
odvolacieho súdu, okresný súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci (dokazovanie
vykonal v dostatočnom rozsahu) a vyvodil z neho aj správne právne závery. Jeho rozsudok
považoval preto za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie stará matka maloletého
dieťaťa. Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že dieťa odmieta žiť s matkou, ktorá býva
v zahraničí. Vzhľadom na postoj k matke a na ochotu dieťaťa vypovedať pred súdom,
navrhla, aby maloletý W. bol v konaní pred súdom vypočutý. Súdy mu to však neumožnili,
čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, konkrétne s jeho článkom 12 ods. 1 a 2.
Poukázala na to, že matka styk s dieťaťom počas letných prázdnin nerealizovala, hoci
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že
matka si zrejme uvedomuje odmietavý postoj dieťaťa k nej a že dieťa bolo potrebné v konaní
vypočuť. Postupom, ktorý zvolili súdy nižších stupňov, došlo k porušeniu ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolanie z uvedeného dôvodu je prípustné a tiež opodstatnene podané.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k dovolaniu starej matky uviedol, že súd ho
uznesením z 19.9.2006 ustanovil za opatrovníka pre maloletého W. za účelom jeho
zastupovania v tomto konaní. Poukázal na to, že Dohovor o právach dieťaťa v článku 12
ods. 2 a rovnako aj Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 100 ods. 3 pripúšťa vypočutie
dieťaťa aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pre ktorý postup
sa okresný súd aj s prihliadnutím na ich vyjadrenie napokon rozhodol. Starej matke bola
z ich strany opakovane ponúknutá psychologická pomoc, ako aj skúmanie názoru maloletého
za pomoci psychológa, čo však stará matka nevyužila (nespolupracovala s referátom
poradensko-psychologických služieb). Ich postup pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa bol
vykonaný v zmysle § 21 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kurately.
Súdy nižších stupňov preto nekonali v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a ani
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci stará matka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238
ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací
súd v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Navyše, v posudzovanej veci dovolanie starej matky smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku matky s maloletým dieťaťom.
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje neprípustnosť dovolania smerujúceho
proti rozsudku odvolacieho súdu (bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia) v prípadoch,
v ktorých ide o veci upravené Zákonom o rodine, pričom zároveň taxatívnym spôsobom
vymenováva okruh vecí (rozsudky), ktoré ako výnimky spod tohto pravidla vylučuje.
V posudzovanom prípade ide nepochybne o vec upravenú Zákonom o rodine
a nejedná sa o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, alebo
o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Obe podmienky
vylučujúce podanie dovolania sú v danom prípade splnené, z ktorého dôvodu prípustnosť
dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je vylúčená aj podľa ustanovenia § 238 ods. 4
V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti
dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,
vzhľadom na zákonnú povinnosť vždy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal
prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou
dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
Stará matka odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že hoci navrhla, aby
maloletý W. bol v konaní pred súdom vypočutý, súdy tento dôkaz nevykonali. Týmto
postupom mu neumožnili vyjadriť svoj názor, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa
a tiež s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz
môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhovaných dôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne
akým spôsobom, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok
účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné
oprávnenie stará matka v danej veci aj využila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom,
či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, prípadne akým spôsobom, zákon ponecháva súdu. Súd
preto svojim postupom starú matku (nie maloleté dieťa) nevylúčil z realizácie žiadneho
procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok priznáva.
Pokiaľ ide o maloletého W. V., tento bol v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom v zmysle uznesenia Okresného súdu
Humenné z 19.9.2006 č.k. 19 P 399/2006-9.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné
s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor
prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj
bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Súd môže názor maloletého dieťaťa zisťovať, ak je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť, ho samostatne vyjadriť, nielen jeho výsluchom priamo na
pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Ktorý zo spôsobov, ako zistiť názor maloletého dieťaťa v konaní zvolí, je vecou súdu.
V posudzovanom prípade kolízny opatrovník nedoporučil, aby maloletý W. bol
vypočutý priamo na súde, ale prostredníctvom psychológa, čo súd akceptoval. Napriek
opakovane ponúknutej psychologickej pomoci zo strany kolízneho opatrovníka, ktorého
účelom malo byť aj skúmanie názoru maloletého W., stará matka túto možnosť nevyužila.
Týmto svojim konaním sama vytvorila prekážku, aby maloleté dieťa bolo v konaní vypočuté
postupom (prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí),
ktorý zákon nevylučuje. Za tohto stavu, súdom nižších stupňov vytýkať, že v rozpore
s Dohovorom o právach dieťaťa, nezisťovali názor maloletého W., je preto nenáležité.
Dovolací súd teda nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté
vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Rovnako nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho
dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/
ustanovenia § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení
prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach
ani nenamietala.
Keďže v prejednávanej veci dovolanie starej matky smerovalo proti rozsudku
odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani
dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej
dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 4 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p., lebo ide
o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: