Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/260/2012

Zmenené rozhodnutím 25CoP/8/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Nagyovej, v právnej veci navrhovateľky: F.. F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., H. XXD, proti odporcovi: F.. O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., G. XX, zast. JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom Nitra, Coboriho 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode k maloletým deťom H.: N., nar. XX. XX. XXXX a D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 11. 2013 č. k. 11P/260/2012-311, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) a určenia vyživovacej povinnosti odporcu (otca) p o t v r d z u j e. V časti, týkajúcej sa styku odporcu ( otca ) s maloletými deťmi, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi N. a D. H. H. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku od 26. 12. od 09.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod. a vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, v právnej veci navrhovateľky: F.. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXD, G. G. proti odporcovi: F.. O. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, J., zastúpenému JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Coboriho 2, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom H.: N., nar. XX.X.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Zvolenská cesta 27, Banská Bystrica takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky F.. F. H., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a odporcu F.. O. H., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa X.X.XXXX vo L., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., vo zväzku 36, ročník 2006, na strane 207, pod poradovým číslom 10 rozvádza.

Súd na čas po rozvode zveruje maloleté deti H.: N., nar. XX.X.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky- navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Súd zaväzuje odporcu - otca detí prispievať na výživu maloletých detí H.: N., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 100 EUR mesačne a na výživu maloletej D. H., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 80 EUR mesačne, ktoré výživné je odporca- otec maloletých detí povinný platiť k rukám navrhovateľky- matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd upravuje styk odporcu - otca s maloletými deťmi tak, že otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi H.: N., nar. XX.X.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hod. do 28.12. 18.00 hod., v každom kalendárnom roku od 2.1. 9.00 hod. do 4.1. 18.00 hod., v každom párnom roku počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtku 16.00 hod. do Veľkonočnej nedele 18.00 hod., počas jesenných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jesenných školských prázdnin 9.00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin 16.00 hod., v každom kalendárnom roku počas obdobia letných školských prázdnin od 1.7. 9.00 hod. do 14.7. 18.00 hod. a od 1.8. 9.00 hod. do 14.8. 18.00 hod.

Matka detí je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Matka detí je povinná v určenom čase pred miestom bydliska detí odovzdať maloleté deti otcovi detí a v určenom čase pred miestom bydliska detí maloleté deti od otca prevziať späť.

Otec maloletých detí je povinný v určenom čase pred miestom bydliska detí prevziať maloleté deti od matky detí a v určenom čase pred miestom bydliska detí maloleté deti vrátiť matke späť.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť poplatok za návrh vo výške 66 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Nitra.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Nitra bol dňa 16.8.2012 doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom zo dňa 14.8.2012. Uvedeným návrhom navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a maloleté deti H.: N., nar. XX.X.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matke. Otca detí - odporcu žiadala prispievať na výživu maloletého N. H. výživným v sume 150 EUR mesačne a na výživu maloletej D. H. H. výživným v sume 150 EUR mesačne s tým, že výživné bude odporca platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky- matky detí. Ďalej žiadala v návrhu rozhodnúť o tom, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V obsahu písomne podaného návrhu poukázala navrhovateľka na právny stav uzatvorenia jej manželstva s odporcom, ako aj to, že v jej prípade sa jedná o manželstvo druhé a u odporcu o manželstvo prvé, z ktorého sa im narodili dve deti. Ako posledné spoločné bydlisko u nej a u odporcu označila adresu J., G. XX. Navrhovateľka sa v písomne podanom návrhu vyjadrila, že do manželstva vstupovala z lásky. Spolužitie s odporcom označila za nie ideálne od samotného začiatku a najmä po narodení syna N.. Poukázala na to, že odporca býval celý deň v práci, pričom jej vyčítal, že sa o deti a domácnosť riadne nestará a bol bezdôvodne žiarlivý. Uviedla, že ona na frajera ani kávičku s kamarátkami nemala čas, pričom slovné útoky zo strany manžela voči nej boli stále častejšie, ona ich zle znášala a pomerne často medzi nimi vznikali hádky, nezriedka aj pred deťmi. Ďalej v návrhu poukázala na to, že v posledný víkend spoločného bývania došlo medzi ňou a odporcom k fyzickému stretu a na základe všetkých udalostí, ktoré jej manželstvo s odporcom sprevádzali, sa ona rozhodla opustiť s deťmi spoločnú domácnosť, pričom 17.1.2012 s deťmi odišla k jej mame do obce K. v okrese G., odkiaľ pochádza. Poukázala v návrhu aj na to, že si prenajala 3 izbový byt od jej sestry v G. G. a podala na manžela aj trestné oznámenie z dôvodu psychického týrania, ktoré je v štádiu šetrenia. Vo svojom návrhu poukázala na to, že prestala s odporcom komunikovať a intímne sa s ním stýkať. Uviedla aj to, že odmieta viesť spoločnú domácnosť, v ktorej celá ťarcha leží na nej. Ďalej v návrhu uviedla, že manželstvo medzi ňou a odporcom si neplní a ani si nemôže do budúcna plniť svoj spoločenský účel. V návrhu sa vyjadrila, že vzťahy medzi ňou a odporcom nevytvárajú vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí. V návrhu poukázala tiež na stav, že ona poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, pričom odporca je zamestnaný a má príjem zo zamestnania 1200 EUR.

Navrhovateľka na pojednávaní pred súdom zotrvala na obsahu písomne podaného návrhu a opisu stavu v manželstve v tom rozsahu ako ho uviedla v písomne podanom návrhu. Za hlavnú príčinu rozpadu jej vzťahu s odporcom označila stav, že odporca ju neustále ponižoval a šikoval jej syna z prvého manželstva, ktoré bolo rozvedené, ako aj to, že sa veľa venoval práci a v práci býval aj od 6.00 do 18.00 hod., pričom jej nijako nepomáhal. Vyjadrila sa, že postupom času sa odporcovi nič nepáčilo, ani to, čo ona navarila. Zakázal jej kúpiť umývačku, pričom ona mala z odporcu strach a má ho doteraz. Uviedla, že sa jej nepáčilo keď odporca nadával jej synovi H. a jej nespokojnosť s týmto stavom vyvrcholila 17.1.2012, kedy opustila spoločnú domácnosť, ktorú mali v J. a odišla k jej mame do K.. Poukázala na to, že v súčasnej dobe ona býva v 3 izbovom byte v G. G. spolu s maloletými deťmi N. a D. H., ako aj so synom z prvého rozvedeného manželstva H. G.. Vyjadrila sa, že byt patrí jej sestre a ona jej žiadne nájomné neplatila v roku 2012 a začala ho platiť až keď sa zamestnala. Vyjadrila sa, že maloletý N. začal navštevovať od septembra 2013 ZŠ v G. G. a maloletá D. MŠ v G. G.. Poukázala tiež na to, že starší syn H. je žiakom Strednej odbornej školy v Banskej G.. Vyjadrila sa o výdavkoch, ktoré ona má v súvislosti s bývaním, ako aj o výdavkoch, ktoré hradí v súvislosti s maloletými deťmi. Potvrdila stav, že od 17.1.2012 s odporcom spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú od roku 2011. Ich manželstvo označila za formálne. Potvrdila stav, že otec sa s deťmi stretáva, keďže jeho styk s deťmi bol upravený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do

rozvodu manželstva. Poukázala tiež na to, že po ukončení rodičovskej dovolenky ona nastúpila do práce u zamestnávateľa Y. N. a.s. pracovisko G. G. a z tejto činnosti má príjem okolo 560 EUR mesačne v čistom. Ďalej uviedla, že poberá prídavky na tri deti. Poukázala na to, že ona pracuje počas pracovného týždňa a tiež počas víkendov, pričom sa snaží, aby prácu cez víkend mala v čase, keď maloleté deti sú s otcom- odporcom. V konečnom návrhu navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Požadovala, aby maloleté deti súd zveril do jej osobnej starostlivosti a výživné na každé dieťa určil sumou 150 EUR mesačne. Navrhla, aby súd upravil styk medzi otcom a deťmi od soboty 8.00 hod. do nedele 16.00 hod., dva týždne počas letných prázdnin v mesiaci júl a dva týždne počas letných prázdnin v mesiaci august a tiež počas veľkonočných sviatkov v takom rozsahu ako bol styk upravený rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici na čas do rozvodu manželstva rodičov detí.

Odporca na pojednávaní pred súdom potvrdil stav, že i on vstupoval do manželstva s navrhovateľkou z lásky v stave, keď navrhovateľka už bola tehotná. Uviedol, že si myslí, že ich manželstvo bolo dobré a poznali sa pred jeho uzatvorením tri roky. Uviedol, že postupne v jeho manželstve s navrhovateľkou prichádzalo k určitým problémom, ktoré sa začali stupňovať v roku 2010 až 2011. Potvrdil, že býval dlho v práci a snažil sa ustáť aj rodinu aj prácu. Vyjadril sa, že navrhovateľka jemu vytýkala frajerky a kontrolovala mu mobil, mail a vypisovala jeho príbuzným. Odporca uviedol, že u navrhovateľky si všimol určitý psychický nesúlad, ako aj to, že v konaní bývala hysterická a konala nepredvídateľne. Vyjadril sa, že pokiaľ nebolo podľa navrhovateľky, nebolo dobre a v takom prípade zvykla ísť preč, pričom sa stalo, že 5-6 krát sa zbalila a odišla. Poukázal na to, že k problémom medzi nimi došlo v júni 2011, keď bola navrhovateľka na stretávke a on sa staral o deti, pričom zo stretávky sa vrátila opitá a prefajčená, potom spala a on sa staral o deti. Uviedol, že ho obvinila, že dal facku H., čo však nebola pravda a mal za to, že navrhovateľka sa takto snažila vytvoriť nepriaznivý stav. Odporca uviedol, že on sa snažil vychovávať rovnako ich spoločné deti, ako aj navrhovateľkinho syna H. z jej prvého manželstva. Vyjadril sa, že H. vytýkal to, že si sťahoval z internetu porno a aj mu to zakázal, čo H. interpretoval tak, že mu zakázal internet. Potvrdil, že je pravdou, že bol na H. prísny s úmyslom dobre ho vychovať. Odporca sa vyjadril, že navrhovateľka často útočila na jeho rodinu a neumožňovala mu chodiť k jeho rodičom s deťmi, ktoré tam chodili radi. Ďalej uviedol, že 17.1.2012 sa vrátil z práce a zistil, že navrhovateľka s deťmi nie sú v byte. Následne zistil, že navrhovateľka mu zamedzila prístup k účtu, na ktorý mu chodila výplata a vybrala z účtu finančný obnos 4600 EUR. Vyjadril sa, že on nevedel kam odišla a kde sú deti, pretože nikto s ním nekomunikoval a on sa snažil kontaktovať navrhovateľku, aj jej rodinu. Uviedol, že nakoniec až jeho švagor mu napísal správu, že deti sú v poriadku. Odporca navrhovateľke vytýkal stav, že maloleté deti vytrhla zo známeho prostredia a zmenila im bez jeho súhlasu trvalý pobyt a podľa neho takýmto spôsobom deti psychicky týrala. Vyjadril sa, že jemu neumožňovala kontakt s deťmi, pričom určitú dobu on mal maloletého N. aj u seba, ale následne ho musel na základe predbežného opatrenia vrátiť navrhovateľke. Poukázal tiež na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici a po odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici upravili jeho styk s maloletými deťmi predbežným opatrením. Odporca uviedol, že on mal záujem o reparáciu manželského vzťahu medzi ním a navrhovateľkou, pričom navrhovateľka sa k tomu stavala negatívne. Vytýkal navrhovateľke, že N. a D. oddeľuje tým, že D. býva u jej mamy v K.. Potvrdil, že s maloletými deťmi sa stretáva na základe rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý upravil práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu. Potvrdil stav, že od 17.1.2012 s navrhovateľkou spolu nežijú a nehospodária. Vyjadril sa, že intímne sa nestýkajú od mesiaca 12/2011. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva označil egoizmus zo strany navrhovateľky. Navrhovateľku tiež označil za tvrdohlavú s tým, že ona si vždy určuje všetko tak, aby bolo len podľa nej. Odporca sa vyjadril, že on je zamestnaný a v zamestnaní dosahuje príjem, ktorý potvrdil jeho zamestnávateľ. Vyjadril sa k výdavkom, ktoré má na bývanie a ku kontaktu s maloletými deťmi. Právna zástupkyňa odporcu v konečnom návrhu žiadala, aby súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že je vážne a trvalo rozvrátené. Pre prípad rozvodu navrhla zveriť maloletého N. H. odporcovi, ktorý chce dieťa vychovávať a vie sa oň postarať. Maloletú D. žiadal zveriť matke s tým, že by boli zabezpečené stretnutia medzi deťmi. Styk medzi ním a maloletou D. žiadal upraviť od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. každý párny týždeň, v čase letných školských prázdnin posledné dva júlové týždne a posledné dva augustové týždne, v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka 9.00 hod. do nedele 16.00 hod., v čase jesenných prázdnin v párnom kal. roku od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 16.00 hod., každý nepárny rok v období veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 16.00 hod. do veľkonočnej nedele 16.00 hod., v čase vianočných sviatkov v každom párnom roku od 26.12. 9.00 hod. do 28.12. 16.00 hod. V prípade, že N. bude zverený otcovi, žiadala aby súd rozhodol o výške výživného podľa súčasného stavu odôvodnených potrieb dieťaťa a pomerov zistených na stranách rodičov dieťaťa. Ak

by súd nevyhovel návrhu otca na zverenie mal. N. do jeho osobnej starostlivosti a obe deti by zveril do osobnej starostlivosti matke navrhla výživné na deti ponechať v rozsahu ako bolo určené OS v Banskej Bystrici. Pre mal. D. vo výške 75 EUR mes., pre mal. N. vo výške 95 EUR mes. Pre takýto prípad navrhla upraviť styk otca s mal. deťmi v rovnakom rozsahu ako bola z ich strany navrhnutá úprava styku otca s mal. D. pre prípad, že by N. bol zverený otcovi. Odporca sa vyjadril, že sa plne pridržiava konečného vyjadrenia jeho právnej zástupkyne.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadal vzhľadom na vykonaný pohovor s maloletým N. H., z ktorého jednoznačne vyplynula existujúca súrodenecká väzba medzi N. a D., aby súd výchovné prostredie pre deti nerozdelil, ale zveril obe deti do starostlivosti matky. Pre takýto prípad navrhol výživné určiť na maloletého N. 100 eur mesačne a na maloletú D. 80 eur mesačne. Úpravu styku medzi otcom a maloletými deťmi ponechal na zváženie súdu čo sa týka prázdnin a pre bežný kalendárny rok navrhol stretnutia medzi otcom a deťmi v rozsahu od piatku do nedele s časom, ktorý by korešpondoval s režimom maloletých detí.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh navrhovateľky, sobášny list, rodné listy detí, uznesenie OS Banská Bystrica o ustanovení kolízneho opatrovníka pre mal. deti, námietku zaujatosti zo strany navrhovateľky, vyjadrenie zákonnej sudkyne a ostatných sudcov OS Nitra k podanej námietke, plnomocenstvo pre PZ odporcu, plnú moc na zastupovanie ÚPSVaR Banská Bystrica pre ÚPSVaR Nitra, uznesenie KS v Nitre o nevylúčení zákonnej sudkyne v tomto konaní, rozsudok OS Banská Bystrica o UPP k mal. deťom na čas do rozvodu, rozsudok KS v Banskej Bystrici o UPP k mal. deťom na čas do rozvodu, doklady o výdavkoch na mal. deti, doklady o výdavkoch na bývanie na strane navrhovateľky, spis OS B. Bystrica sp. zn. a fotokópie potrebných listín z jeho obsahu, nakoľko spis musel byť operatívne vrátený uvedenú súdu v súvislosti s iným prebiehajúcim konaním v Banskej Bystrici, uznesenie OS Banská Bystrica o nariadení predbežného opatrenia, uznesenie KS Banská Bystrica o nariadení Predbežného opatrenia, potvrdenia o príjmoch matky - navrhovateľky, správy GaKÚ Bratislava, uznesenie OS Nitra o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku navrhovateľke, potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky o rozvrhu jej pracovného času, rozhodnutia Obvodného úradu odbor všeobecnej vnútornej správy, správu PaedDr. I. H., vyjadrenie odporcu, doklady o výdavkoch na strane odporcu, potvrdenia o príjmoch odporcu, správa MŠ Banská G. k mal. N., správu zamestnávateľa otca o priebehu jeho pracovného zaradenia, pracovnú zmluvu otca, potvrdenia o príjmoch, ktoré dosahoval otec u bývalého zamestnávateľa v minulých obdobiach a ktoré dosahuje v súčasnom období, výpis z obchodného registra k obchodnej spoločnosti Naturfire a.s., mzdový výmer navrhovateľky, potvrdenie o rodičovskom príspevku navrhovateľky, správu ÚPSVaR Banská Bystrica o vykonanom pohovore s mal. deťmi, potvrdenie o príjme navrhovateľky, daňové priznanie obchodnej spol. Naturfire a.s., správu ZŠ o žiakovi H. G., správu spol. Natur- fire a.s., vyjadrenie navrhovateľky s prílohami, oznámenie súdnej exekútorky, rozhodnutie o prijatí mal. N. do ZŠ, rozhodnutie o prijatí mal. D. do MŠ, správu z poradensko psychologického procesu na ÚPSVaR Banská Bystrica, mzdové listy otca - odporcu, dohodu o zmene pracovnej zmluvy otca, žiadosť otca o úpravu pracovného času, správu ÚPSVaR Nitra zo šetrenia pomerov u otca, správu ZŠ s MŠ I. S. ohľadom hodnotenia H. G., oznámenie o zmene termínu pojednávania, aktuálny mzdový list otca za rok 2013 a lekársky nález PhDr. S. N. a zistil tento skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 4.2.2006 vo L.. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku 36, ročník 2006, na strane 207, pod poradovým číslom 10. Navrhovateľka s odporcom sú slovenskými štátnymi občanmi. Obaja sú slovenskými štátnymi občanmi. U navrhovateľky ide o v poradí druhé manželstvo. U odporcu ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja vstupovali do manželstva z lásky po 3 ročnej známosti, v rámci ktorej spolu žili, pričom pri vstupe do manželstva bola navrhovateľka tehotná. Počas trvania manželstva sa im narodili dve deti, a to N. H., nar. XX.X.XXXX a D. H. H., nar. XX.XX.XXXX. Posledným spoločným bydliskom navrhovateľky a odporcu bola J., G. ulica č. XX.

Spočiatku bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu plne funkčné, avšak časom začali vznikať medzi manželmi rozpory najmä kvôli odlišných predstavách manželov o fungovaní v manželskom zväzku, keď odporca väčšinu času trávil v práci, čo dôvodil potrebou riešenia ekonomickej situácie rodiny a domácnosti, ktorý stav spočiatku aj odporkyňa tolerovala. Neskôr odporcovi vytýkala stav, že dlho pracuje, že jej nepomáha v domácnosti a bremeno starostlivosti o domácnosť a deti je prevažne na nej. K takémuto stavu sa pridružili nezhody navrhovateľky a odporcu ohľadom výchovy syna navrhovateľky z prvého rozvedeného manželstva H. G., ktorého sa odporca snažil podľa jeho vyjadrenia vychovávať

rovnako ako jeho spoločné deti s navrhovateľkou, avšak navrhovateľke sa nepáčilo, keď maloletému H. on zakazoval internet, na ktorom sa venoval nevhodným stránkam, čo však maloletý inak interpretoval svojej matke - navrhovateľke a dochádzalo medzi navrhovateľkou a odporcom kvôli tomu k rozporom. Správanie sa odporcu voči maloletému H. bolo aj predmetom riešenia na Obvodnom úrade v Nitre priestupkovom referáte, ktoré bolo ukončené zastavením konania, nakoľko nebolo preukázané, že by sa bol skutok, z ktorého bol obviňovaný odporca maloletým H. stal. Nepriaznivá situácia medzi navrhovateľkou a odporcom vznikala aj zo stavu, že manželia sa navzájom obviňovali, z toho, že každý z nich má iné vzťahy, ktorý stav v konaní preukázaný nebol. Navrhovateľka nebola naklonená priaznivo k rodine odporcu, ktorému nie vždy umožnila návštevy jeho rodiny s deťmi. Odporca vytýkal navrhovateľke stav, v akom sa vrátila zo stretávky, na ktorej sa zúčastnila. Navrhovateľka takýto stav, ktorý jej odporca vytýkal v rozsahu že prišla prefajčená a opitá poprela. Označovala odporcu za osobu, ktorej ona prestala dôverovať. Vytýkala mu jeho urážlivé správanie sa voči nej a vyjadrila sa o strate citového vzťahu k odporcovi. Odporca zasa označoval navrhovateľku za osobu s egoistickou povahou, ktorá bola problémová, nepredvídateľne konala, opakovane z domácnosti odišla niekoľkokrát a keď tak neurobila sama, prišla po ňu jej sestra. Napriek tomu, že v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas pred rozvodom odporca prejavil záujem o reparáciu manželských vzťahov, takémuto riešeniu nebola navrhovateľka naklonená. V konečnom dôsledku v priebehu konania v tejto právnej veci tak navrhovateľka, ako aj odporca požadovali ich manželstvo rozviesť. Obaja ho označili za nefunkčné, vážne a trvalo narušené. Z vyjadrení účastníkov konania vyplynul stav, že od doby ako navrhovateľka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, ktorý stav nastal 17.1.2012 a udial sa bez toho, aby odporca mal o takomto konaní navrhovateľky vedomosť, je ich manželstvo nefunkčné, pretože spolu nežijú a nehospodária a tiež nevychovávajú spoločne ich deti. Intímne navrhovateľka s odporcom nežijú od konca roku 2011.

Podľa v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vzhľadom k tomu, že súd v tomto konaní zistil stav, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo narušené bez perspektívy obnovy manželského spolužitia, ktorú v súčasnej dobe navrhovateľka i odporca odmietajú a existuje už len ako formálny zväzok muža a ženy neplniaci si funkcie, ktoré u inštitútu manželstva predpokladá Zákon o rodine v jeho ustanoveniach, súd ich manželstvo týmto rozsudkom rozviedol. Za hlavnú príčinu rozpadu vzťahov medzi manželmi považuje súd rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania, nedostatočnú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom, absenciu spoločného náhľadu na problémy v manželstve a neschopnosť riešiť problémové veci kompromisom, nesúlad vo výchovnom vedení maloletých detí, ako aj syna navrhovateľky z rozvedeného manželstva, nedostatok trávenia spoločného času a v konečnom dôsledku aj konanie navrhovateľky súvisiace s jej odchodom zo spoločnej domácnosti, ktorým navrhovateľka veľmi necitlivo postupovala najmä vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré bez toho, aby otec detí - odporca niečo vedel, premiestnila do iného prostredia a o svojom konaní nedala absolútne vedieť odporcovi a nijako mu svoje konanie nevysvetlila. Stav, keď odporca zistil, že manželka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a odporca ostal bez informácií o tom, čo je s navrhovateľkou a maloletými deťmi, ešte výraznejšie prehĺbil narušené vzťahy v manželskom zväzku, prehĺbil nedostatočnú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom do stavu nekomunikácie a vyhrotil nedôveru medzi manželmi. Stupeň narušenia manželských vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom považoval súd aj plynutím času, v ktorom sa ich vzťahy nijako nezlepšili, za vážny dôvod na to, aby manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré je v súčasnej dobe nefunkčné, rozviedol.

Podľa /ďalej len / s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Keďže s konaním o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti je zo zákona spojené i konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvod, súd súčasne upravil tiež výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, v ktorej starostlivosti sa maloleté deti i v súčasnej dobe nachádzajú, nakoľko do osobnej starostlivosti matky boli maloleté deti zverené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -153 /č.l. 112 spisu OS Nitra v tejto právnej veci/. Šetrením pomerov u matky detí nebol zistený stav, že by matka detí osobnú starostlivosť o deti riadne nezabezpečovala. Hoci odporca matke detí vytýkal stav, že mal. D. matka často dávala k jej matke do K. a mal. deti D. a N. boli málo spolu, matka detí tento stav odôvodňovala stavom, že si našla prácu, aby si zlepšila ekonomickú situáciu a pokiaľ bolo dieťa choré alebo ho nemala kde dať, požiadala o pomoc jej matku, ktorá prišla do ich domácnosti alebo zaniesla dieťa k jej matke do K.. Pri pohovore, ktorý bol vykonaný s mal. N. v domácom prostredí u matky zamestnancami ÚPSVaR Banská Bystrica maloletý uviedol, že má rád rovnako oboch rodičov. Vyjadril sa, že rád chodí k otcovi a chce byť s ním častejšie, aspoň dvakrát u neho prespať a chcel by s otcom ísť na výlet a k moru. Tak isto potvrdil, že má rád starých rodičov z otcovej i maminej stany. Súd v konaní vypočul maloletého N., ktorý potvrdil, že chodí do školy, kde má kamarátov. Vyjadril sa pozitívne o jeho vzťahu k príbuzným, ktorých má v z maminej i otcovej strany. Pozitívne hodnotil stretnutia s otcom. Negatívne vyhodnotil stav, že jeho rodičia sa navzájom nezdravia. Pozitívny vzťah vyjadril k sestre D.. Nevyjadril sa negatívne ani k nevlastnému bratovi H., uviedol však, že ten mu niekedy nadáva a uviedol i to, že ho niekedy nosil do škôlky i školy a tiež niekedy po neho do škôlky a školy prišiel, keď jeho mama bola v práci. Maloletý potvrdil, že chodí rád s otcom do J. i ku starkým z otcovej strany do N., ale pobyt u otca sa mu zdá krátky, lebo sa u neho len jedenkrát vyspí a preto by chcel byť u otca aj dlhšie. Vyjadril sa, že mame sa občas niečo bojí povedať, ale ocinovi povie všetko. Uviedol, že mamine napríklad nepovedal to, že by chcel byť s otcom dlhšie. Potvrdil, že za sestru by mu bolo smutno, keby nebol s ňou, lebo mu bolo smutno za ňou keď s nimi v lete v Grécku. Maloletý potvrdil, že sa učia s ním obaja rodičia a on si bráva veci na učenia aj k otcovi, keď ku nemu na víkend idú s D.. Maloletý sa vyjadril, že má viac rád D. ako H., lebo H. mu trošku robí zle. Potvrdil, že keď je niekedy mama dlhšie v práci, býva on niekedy s H. alebo príde ku nim starká z K., ktorá u nich aj prespí. Dieťa sa vyjadrilo, že by bolo spokojné, keby rodičia boli spolu a a tak by bolo dobre, aj keď sa rodičia občas spolu hádali, keď spolu bývali. Spomenul, že otec ráno skôr vstával a chodil na nákup a s mamou chodili na prechádzky a chodil i do škôlky. Maloletého evidentne trápi vzťah, v ktorom fungujú v súčasnej dobe jeho rodičia a ktorý má možnosť pozorovať v rámci začiatku a konca stretnutí, ktoré otec s deťmi realizuje na základe už citovaného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý jeho styk s deťmi upravil na každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod do nedele 18.00 hod., na každý rok v dňoch 26. 12. od 9.00 hod. do 28. 12. 17.00 hod., každý rok počas Veľkonočných sviatkov od štvrtku pred začatím sviatkov od 16.00 hod.. do Veľkonočnej nedele do 16.00 hod. a každý rok od 15. 07. od 9.00 hod. do 25. 07. 20.00 hod.

Maloletý N. v školskom roku 2013/2014 navštevuje 1. triedu ZŠ I. S. v G. G.. K. za obedy je 20 Eur mesačne, ZRPŠ príspevok 10 Eur na školský rok, 2-3 EUR mesačne je poplatok na hygienické potreby do ZŠ. Bežné výdavky má matka u dieťaťa na stravu, oblečenie, obuv a potreby do školy. Za školský klub matka platí na pol roka 20 EUR. S maloletým matka navštevuje logopéda a tiež klinickú psychologičku. Mal. D. navštevuje v školskom roku 2013/2014 MŠ prof. N. v G. G.. Strava stojí na jeden deň 1,10 EUR. Na začiatku školského roka do fondu MŠ matka platila 50 EUR. Školné v MŠ je 14 EUR mesačne. Za flautu pre maloletú matka platila 10 EUR a potrebné veci na začiatku školského roka do MŠ týkajúce sa vecí na prezlečenie a hygienických potrieb stáli matku 35 EUR. Správa MŠ, ktorú maloletý pred nástupom do ZŠ navštevoval hodnotila maloletého N. tak, že maloletý sa začlenil do kolektívu pri nástupe do MŠ v septembri 2012 bezproblémovo. Prejavoval sa priateľsky, bol pozorný, ochotný pomôcť. Hrával sa v skupine, kde zaujímal aj vedúcu rolu. Pri plnení úloh bol spoľahlivý, dôsledný a prevažne so správnym výsledkom. Veľmi sa tešil pochvale a tá bola pre neho motiváciou. Jeho kultúrne a hygienické návyky MŠ hodnotil na úrovni veľmi dobrej. Správa zároveň uvádzala, že u maloletého bolo časom pozorované , že vyhľadáva samotu, uzatváral sa do seba, vo voľnom čase často bral knihu a bol zadumaný, o rodičoch a rodine nerozprával, iba občas porozprával zážitky, ktoré prežil s otcom a sestrou. Dieťa podľa správy pôsobilo dojmom, že sa chce o seba a rodine porozprávať, ale v zápätí akoby ho niečo paralyzovalo. Bolo tiež pozorované, že vyžaduje viac telesného kontaktu /pohladenia, pritúlenie / od učiteľky. Správa uvádza, že o dieťa bolo vždy dobre postarané, pričom dieťa do MŠ

privádzala matka a z MŠ ho preberal väčšinou starší brat, niekedy matka. Správa od MŠ uvádza, že o dieťa sa pravidelne zaujímal otec telefonicky ale aj osobne na stretnutiach 1-2x mesačne dohodnutých s riaditeľkou MŠ. Zúčastňoval sa podľa správy i besiedok v MŠ, kde sa dieťa prezentovalo, ale jeho účasť si matka dieťaťa nepriala. Podľa správy otec dieťaťa vždy dodržiaval dohodnuté termíny a pravidlá pri návšteve v MŠ. K osobe matky dieťaťa správa MŠ uvádzala, že matka neprejavovala záujem o výsledky a správanie maloletého, nezúčastňoval sa konzultácií o dieťati a v jedom prípade poslala na konzultáciu o dieťati svoju sestru a nekomunikoval ani s riaditeľkou školy ani s triednymi učiteľkami, iba v prípade sťažností, ktorých podala niekoľko. Po ich prešetrení zriaďovateľom nebola ani jedna sťažnosť zistená ako opodstatnená. Podľa vyjadrenia MŠ matka dieťaťa nezískala dôveru k MŠ a k jej zamestnancom a tak nebola možná nejaká spolupráca., pretože MŠ bola ochotná poskytovať obom rodičom rovnaké informácie o dieťati.

Matka mal. detí - navrhovateľka má v súčasnej dobe tri vyživovacie povinnosti, a to k mal. deťom N. a D. ako aj k synovi z prvého rozvedeného manželstva H. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je rozsudkom súdu zverený do osobnej starostlivosti matke a výživné na toto dieťa je určené v sume 66,39 EUR, ktorú otec tohto dieťaťa na dieťa platí a stretáva sa so synom podľa vyjadrenia matky 1x mesačne od piatku do nedele, pričom styk so synom má súdnym rozhodnutím upravený na každý druhý víkend. Matka detí v súčasnej dobe pracuje u zamestnávateľa Y. N. SR a.s., u ktorého dosahuje príjem 596,76 EUR v priemere mesačne v čistom. Zamestnávateľ hodnotí matku ako zamestnankyňu kladne s tým, že do práce nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky v mesiaci 11/2012. Pracovný čas má nerovnomerne rozvrhnutý a pracuje v dvojzmennej prevádzke a nočnú prácu nevykonáva. Pracuje aj niektoré víkendy a sviatky, nakoľko u zamestnávateľa je nepretržitá prevádzka, pričom každý zamestnanec môže svojmu nadriadenému manažérovi oddelenia predložiť požiadavky na harmonogram a ten sa vždy snaží daným požiadavkám vyhovieť. Na deti poberá prídavky na deti v sume 23,10 EUR mesačne na jedno dieťa. Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 25. 03. 2013 matka vykonáva administratívne práce u spoločnosti Naturfire, a.s., Komenského 18D, G. G. v rozsahu XX hod. mesačne podľa potrieb zamestnávateľa, pričom v mesiaci 4/2013 jej bola vyplatená čistá mzda 7,02 EUR, v mesiaci 5/2013 suma 14,03 EUR. V uvedenej spoločnosti pôsobí matka ako členka štatutárneho orgánu a daná spoločnosť má sídlo v byte, ktorý patrí sestre matky detí a býva v ňom matka s deťmi a matka pre uvedenú spoločnosť vykonáva administratívne práce na počítači. Býva s deťmi v trojizbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej sestre. Výdavky za bývanie matka začala platiť od roku 2013, pričom nájomné činí 114 EUR mesačne, elektrina 30 EUR mesačne, smetné na 4 osoby 7,50 EUR mesačne, internet a káblová TV 24,80 EUR mesačne, koncesionárske poplatky 6,64 EUR mesačne a výdavok na mobilný telefón matky 34,99 Eur mesačne. Matka podľa jej vyjadrenia spláca jej sestre po 80 EUR mesačne sumu 2000 EUR, ktorú jej požičala jej sestra Mgr. Z. I., ktorá má vlastnú lekáreň a podniká na živnosť, pričom peniaze jej požičala bez existencie zmluvy.

Otec dieťaťa má dve vyživovacie povinnosti. Na mal. deti platí výživné, ktoré mu bolo určené už vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v sume 95 EUR mesačne na syna N. a 75 EUR mesačne na dcéru D. H.. Je zamestnaný u zamestnávateľa S. - M., s. r.o., u ktorého v súčasnej dobe dosahuje príjem 420,76 EUR mesačne v čistom. Tento priemerný mesačný čistý príjem dosiahol v období mesiacov 1-9/2013. Za kalendárny rok 2012 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 582,91 EUR. V prechádzajúcom období roku 2011 bol príjem otca detí vyšší u uvedeného zamestnávateľa, pretože v tom období vykonával otec prácu nadčas a dosahoval príjem v priemere mesačne v čistom 1.297,62 EUR. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa otca detí požiadal otec z rodinných dôvodov o úpravu pracovnej doby a jeho žiadosti bolo vyhovené. Aj v súčasnej dobe má otec rozvrhnutý pracovný čas len do pracovných dní, a to vzhľadom k jeho rodinnej situáciu a z dôvodu starostlivosti o maloleté deti sa nezúčastňuje inventúr, ktoré spoločnosť, v ktorej naďalej pracuje robí počas víkendových dní. V aktuálnom období otec pracuje ako pracovník - analytik cenového oddelenia a nie je možné, aby ho spoločnosť mohla opätovne zaradiť do procesov plnenia špeciálnych úloh a aktivít, na ktorých plnení sa zúčastňoval ako aj do projektov, na ktorých riadení a implementácii sa aktívne podieľal, nakoľko tieto boli prerozdelené medzi iných a novo prijatých zamestnancov spoločnosti. V súčasnej dobe nepoberá od zamestnávateľa žiadne iné príjmy. Má pridelený služobný automobil, ktorý môže v prípade potreby využívať aj na súkromné účely. Otec detí požiadal o úpravu pracovného času jeho žiadosťou zo dňa 04. 02. 2013 z dôvodu starostlivosti o deti. Dňa 20. 01. 2012 prevzal od matky mal. syna N., o ktorého sa staral do 15. 04. 2012 a preto požiadal o skrátenie pracovného času. Potom ako na základe predbežného opatrenia súdu musel dieťa odovzdať matke a následne musel byť predbežným opatrením súdu v Banskej Bystrici upravený jeho styk s mal. deťmi, aby mohli stretnutia medzi otcom a deťmi

fungovať. Otec detí v súčasnej dobe býva v byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a tiež navrhovateľky - matky detí. Otec spláca úver Prvej stavebnej sporiteľni v sume 118,50, mesačný predpis za byt platí 205,19 EUR, životné poistenie všetkých členov rodiny platí 50 EUR, platbu na elektrinu platí 15,34 EUR, SIPO 4,64 EUR, plyn 6 EUR, mobilný telefón, internete a TV v sume 45 EUR, a to všetko mesačne. Ročne platí poistku hmotnej zodpovednosti za spôsobenie škody pri výkone povolania 16,43 EUR, povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom 74 EUR, Ceptra - uskladnenie pupočníkovej krvi 60,10 EUR, poplatok za komunálny odpad mestu Nitra 23 EUR.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť..

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa párov byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí by venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumove vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, v ktorej starostlivosti nezistil nedostatky, ktoré by v starostlivosti o deti zo strany matky bránili. Deti sú v súčasnej dobe zžité s prostredím, v ktorom s matkou bývajú. Navštevujú kolektívne zariadenia, v ktorých majú vytvorené vzťahové väzby so spolužiakmi. Mal. N. je prvákom na ZŠ v G. G. a mal. D. navštevuje MŠ v Banskej G.. Deti majú rozvinuté dobré vzájomné vzťahy medzi sebou a rovnako vzťahy na dobrej úrovni majú s oboma rodičmi. Je však potrebné konštatovať, že vzťahy, ktoré existujú medzi rodičmi deti veľmi negatívne ovplyvňujú maloleté deti a zvlášť citlivo ich vníma práve mal. N., ktorý si ich aj vzhľadom k veku uvedomuje v inom rozmere ako jeho mladšia sestra D. H.. Rodiča detí do vojny, ktorú medzi sebou vedú zapojili žiaľ i mal deti. Takýto stav netrvá krátko a odborné poradenstvo v ich vzťahoch už v uplynulom období odporúčal ÚPSVaR Banská Bystrica. V súčasnej dobe ho odporúča psychologička, ktorú matka s mal. N. začala navštevovať v priebehu konania v tejto právnej veci. Táto do procesu spolupráce potrebuje zapojiť oboch rodičov, pričom matka detí radikálne komunikáciu s otcom detí odmieta. K takémuto postoju matky detí musí súd vyjadriť svoje kritické stanovisko a upozorniť matku detí na stav, že napätie, ktoré vo vzťahoch medzi ňou a otcom detí - odporcom existuje vyžaduje aktívny prístup na jeho preklenutie zo strany oboch rodičov, aby sa úroveň vzťahov rodičov upravila a neprivádzala nepriaznivý stav pre deti, ktoré situáciu veľmi citlivo vnímajú, čo sa v proces konania prejavilo aj v samotnom vyjadrení sa mal. N. pri jeho vypočutí na súde. Rovnako tiež pozorované prejavy správania sa maloletého počas pobytu dieťaťa v MŠ v G. G. môžu byť dôsledkom stavu, že dieťa už v tom čase situáciu v rodičovských vzťahoch citlivo vnímalo, ale nevedelo ju riešiť a naďalej ju riešiť nevie a vníma ju negatívne. Ostáva len veriť, že výsledky nadviazanej spolupráce so psychologičku, ktorú dieťa v súčasnej dobe navštevuje a aktívne zapojenie oboch rodičov dieťaťa do procesu psychologického poradenstva pomôže zmierniť napätie v rodičovských vzťahoch a obnoviť komunikáciu rodičov, aby mohli rodičia detí skutočne racionálne a bez prehnaných emócii riešiť vzniknutú situáciu v ich vzťahoch a tým aj budúcnosť ich spoločných detí. Ak by sa v akomkoľvek smere prejavila nekompetentnosť rodičov plniť si rodičovské povinnosti v záujme detí, bol by to vážny dôvod na prehodnotenie stavu starostlivosti rodičov o mal. deti. Rodičia totiž majú povinnosť svoje deti okrem iného vychovávať a viesť výchovu detí v ich najlepšom záujme. V stave, keď súd zveril mal. deti matke, následne upravil styk otca s deťmi v tom rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. Pri tejto úprave vychádzal súd z režimu detí, zo stavu, že deti sú na otca zvyknuté, dôverne poznajú jeho domáce prostredie, v ktorom žili a rady sa doň vracajú. Mal. N. vyjadril v konaní svoj názor byť s otcom dlhší čas ako doteraz. Tomuto názoru dieťaťa súd venoval náležitú pozornosť. Tak isto súd prihliadol i na vzdialenosť bydlísk rodičov detí a preto sa pre súd javilo dôvodné rozšíriť doteraz stanovené intervaly stretnutí otca s deťmi, ktoré boli stanovené už vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici tak v období bežného kalendárneho roka počas víkendov už od piatku do nedele a tiež ich rozšíriť i počas tradičných sviatkov a prázdnin. Navyše stretnutiami, ktoré sa doteraz medzi otcom a deťmi realizujú sa darí postupne obnovovať vzťah otca s deťmi a deti majú možnosť vnímať aj rodičovskú rolu otca v ich živote, ktorá je nesporne pre ďalší vývoj detí významná a dôležitá. Obaja rodičia detí sú totiž naďalej i v stave ich faktického nespolužitia a tiež v prípade rozvodu ich manželstva nositeľmi rodičovských práv a povinností. V stave, keď súd i v tomto konaní zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke považoval za potrebné určiť intervaly stretnutí detí s otcom, aby sa i otec na výchove detí mohol podieľať, keďže i na jeho strane existujú podmienky, v ktorých sa o deti vie postarať a dokáže zabezpečiť aj prípravu mal. N. na vyučovanie. Tak isto sú obaja rodičia detí povinný naďalej zabezpečovať aj výživu mal. detí a súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí výživné zo strany otca na mal. N. určil sumou 100 EUR mesačne a na mal. D. H. sumou 80 EUR mesačne. Zohľadnil pritom stav odôvodnených potrieb mal. detí, z ktorých mal. N. od mesiaca 9/2013 navštevuje ZŠ a mal. D. H. MŠ, pričom v súvislosti s

návštevou týchto kolektívnych zariadení sa náklady u detí zvýšili oproti stavu, keď pri poslednej úprave výživného v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu mal. N. chodil do MŠ a mal. D. H. žiadne kolektívne zariadenia nenavštevovala. Situácia v stave príjmov na strane otca sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného nezmenila a súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z jeho súčasného príjmu, ktorý dosahuje vo výške 420,76 EUR mesačne /obdobie 1-10/2013/ v priemere v čistom u jeho zamestnávateľa. V roku 2012 /obdobie mesiacov 1-12/2012/ bol jeho príjem v priemere mesačne v čistom 582,91 EUR. Súd prihliadol na možností, schopnosti a tiež majetkové pomery na stane otca detí. Zhodnotil jeho vzdelanie, praxou získané skúsenosti a zručnosti, doterajšie pracovné zaradenie. Tak isto prihliadol na príjmy matky detí zistené v tomto konaní a rovnako aj u matky detí zohľadnil je kvalifikačné predpoklady, stav trvania rodičovskej dovolenky a následný nástup do práce po jej ukončení k súčasnému zamestnávateľovi a vzdelanie. Matka detí sa medzičasom po ukončení rodičovskej dovolenky zamestnala a má zamestnávateľom potvrdený príjem 596,76 EUR v priemere mesačne v čistom. Poberá tiež príjem z dohody o vykonaní práce v rozsahu potvrdenom vo výške 7,02 EUR a 14,03 EUR počas dvoch mesiacov a tiež poberá prídavky na deti ako štátne dávky v sume 23,10 Eur mesačne na jedno dieťa, ktorými tak isto môže kryť časť odôvodnených potrieb mal. detí. Samotná matka detí časť jej vyživovacej povinnosti k mal. deťom vyvažuje tiež osobnou starostlivosťou o mal. deti. Každý z rodičov má okrem výživného i ďalších rozsah finančných záväzkov, ktoré však popri stave existencie záväzku z titulu vyživovacej povinnosti k mal. deťom majú až druhoradý charakter. Príjem, ktorý otec u zamestnávateľa dosahoval v roku 2011 vo vyššom rozsahu ako v súčasnej dobe a ktorý mu poklesol z dôvodu úpravy pracovného času na jeho žiadosť v období, keď vykonával starostlivosť o mal. N. v čase, keď s matkou detí spolu nežili, súd v danom prípade nevyhodnotil ako príjem, o ktorý otec prišiel vlastným zavinením, pretože stav, že požiadal o úpravu prac. času bol dôsledok objektívnych skutočností, že ako rodič chcel zabezpečovať a aj zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa, nemohol predvídať aký stav nastane v úprave výkonu rodičovských práv a povinností a následne ho jeho zamestnávateľ na pôvodnú pozíciu zaradiť nemohol, nakoľko tieto pozície musel medzičasom obsadil inými zamestnancami, ktorá skutočnosť vyplýva z vyjadrenia zamestnávateľa otca k stavu priebehu zamestnania a pracovného zaradenia otca detí. Súd s prihliadnutí na súčasný najlepší záujem mal. detí o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom rozhodol tak ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

Keďže súd navrhovateľke v tomto konaní nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, o ktoré navrhovateľka žiadala a o jej žiadosti rozhodol uznesením č.k. -131 zo dňa 28. 03. 2013, týmto rozsudkom navrhovateľku zaviazal zaplatiť poplatok za návrh vo výške 66 EUR, a to podľa položky 7 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zákona č. 71//1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, keďže navrhovateľka je podľa § 2 citovaného zákona poplatníkom poplatkového úkonu, zo zákona nie je od zaplatenia poplatku oslobodená a rovnako jej oslobodenie od súdneho poplatku nebolo priznané ani citovaným uznesením súdu. Doteraz súdny poplatok nezaplatila. V takomto stave, je teda povinná súdny poplatok za návrh zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa prvá veta , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá a keďže ide o konanie o rozvod manželstva, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode, oznámiť matričnému úradu, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.