Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-72-2020.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/72/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci výkonu rozhodnutia týkajúceho sa maloletej V. B. B., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky I.. I. N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B. XXD, Q. Q. a otca I.. R. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, M., právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Coboriho 2, Nitra, o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Em/12/2019-98 z 21. januára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. 11P/260/2012-311 zo dňa 08. 11. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/8/2014-375 zo dňa 09. 01. 2013 v časti úpravy styku otca s maloletou.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil aplikáciou ust. § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 1, 2 a 5 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. majúc za to, pokiaľ maloletá začala otca odmietať kvôli obave zo straty matky nadobudnúc dojem, že otec ju matke nevráti a ostane s ním bývať v Nitre a v dôsledku toho matka následne vyhľadala odbornú pomoc prostredníctvom kolízneho opatrovníka a jeho referátu poradensko-psychologických služieb, je to práve otec, ktorý sa poradenského procesu bez relevantného dôvodu nezúčastňuje hoci pomoc psychológa vyžaduje plnú súčinnosť oboch rodičov. Bez spolupôsobenia otca nie je možné dosiahnuť odstránenie stresových prejavov a úzkostných stavov maloletej a preto ak sa otec domáhal výkonu rozhodnutia ohľadne styku vedomý si pritom problémov maloletej a na druhej strane nie je ochotný prispieť k náprave tohto stavu, nebolo možné výkon rozhodnutia nariadiť. Prvoinštančný súd vyslovil presvedčenie, že ak by sa otec zúčastňoval poradensko-psychologického procesu, maloletá by bola prostredníctvom odbornej pomoci ubezpečená o nedôvodnosti svojich obáv zo straty matky. Sledujúc tak záujem maloletej prvoinštančný súd návrh otca zamietol.
3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec, ktorý ho žiadal zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a výkon rozhodnutia nariadiť.
4. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a to malo za následok nesprávne rozhodnutie.
5. Konkrétne otec okresnému súdu vytýkal, že hoci zistil odmietanie jeho osoby maloletou, dôvody, ktoré k tomu viedli nepreskúmal a neskúmal ani, či matka maloletú na styk pripravuje, t. j. či sa v stanovených časoch nachádza v mieste bydliska. Tvrdenie matky o strachu maloletej z neho je účelové a ak okresný súd zamietol návrh dôvodiac odmietaním styku zo strany maloletej a jeho postojom k psychologickému poradenstvu, toto preukázané nebolo. Hneď po nezrealizovanom styku s maloletou v dňoch 11. 10. až 13. 10. 2019 kontaktoval dňa 15. 10. 2019 ÚPSVaR Banská Bystrica, kde bol informovaný, že sa s maloletou realizuje poradenský proces, na ktorom by sa mal zúčastniť. Dostal dve SMS správy obsahujúce pozvánky na deň 04. 11. 2019 a na deň 19. 11. 2019 bez bližšej špecifikácie o aké stretnutia pôjde. Následne zistil, že maloletá po obidva dni bola v škole a teda žiadneho stretnutia, na ktoré sa mal dostaviť sa nezúčastnila. Úrad sa mu pritom nesnažil prispôsobiť a stanoviť termín na piatok, kedy cestuje po dcéru do Banskej Bystrice. Okrem uvedených správ ďalšiu pozvánku na stretnutia nedostal.
6. V odvolaní tiež namietal, že hoci kolízny opatrovník s maloletou urobil pohovor, prvoinštančný súd výpoveď maloletej neskúmal a nevyhodnotil ju. Vyslovil názor, že príčinou nerealizovania styku je autoritatívna matka, z ktorej má maloletá strach a ktorá má záujem na ich citovom odcudzení. Je totiž nevysvetliteľným, aby po dva a polročnom riadnom realizovaní styku nastal tak vážny zlom v správaní maloletej a preto sa domnieva, že neuskutočňovanie styku nie je dôsledkom strachu maloletej, ale strachu jej matky z toho, že by maloletá chcela zostať u neho. Poukázal na to, že matka už v minulosti nerešpektovala súdne rozhodnutia a maloletú riadne na styk nepripravovala a teraz postupuje premyslene podrobujúc maloletú radšej psychologickému poradenstvu. Okresný súd mal kvôli nerešpektovaniu právoplatného súdneho rozhodnutia matkou začať ex offo konanie o zmenu úpravy styku, resp. o zmenu osobnej starostlivosti.
7. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
8. Kolízny opatrovník navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že poradensko-psychologický proces s maloletou sa ďalej realizuje. Otec záujem participovať na tomto procese neprejavil, nereagoval na predvolania, nežiadal o poskytnutie termínu. Aktuálne úzkostné prejavy u maloletej prestali, účel procesu však bez participácie otca nie je možné dosiahnuť.
9. V následnom vyjadrení otec vytýkal kolíznemu opatrovníkovi, že nereagoval na jeho odvolaciu argumentáciu. Zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté už v odvolaní poukazujúc na to, že opakovane kontaktoval úrad práce s informáciami, že matka maloletú na styk nepripravuje. Kolízny opatrovník nepostupuje správne a nekoná v záujme maloletej.
10. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
11. Podľa ustanovenia § 376 ods. 1 a 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
12. Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej „vyhláška“), táto vyhláška upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácií práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností prípadu. Odvolací súd sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti o potrebe zamietnutia návrhu otca na výkon rozhodnutia. Okresný súd správne aplikoval ust. § 376 ods. 1 CMP a § 3 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Všetky dôležité otázky podrobne rozobral v odsekoch 8 až 20 odôvodnenia rozhodnutia, kde z pohľadu odvolacieho súdu správne vystihol všetky relevantné okolnosti prípadu, ktoré je nadbytočné znovu opakovať.
16. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd na zdôraznenie správnosti (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na podané odvolanie.
17. Zo spisu vyplýva, že styk otca s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia sa prestal uskutočňovať. Dôvodom toho bola okolnosť, že maloletá začala otca odmietať (čo tento aj sám potvrdil v podanom odvolaní). Reakciou matky na toto zistenie bolo vyhľadanie odbornej pomoci na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Banská Bystrica, ktorý začal poradenský proces. V tomto postupe matky odvolací súd nijak nevidí snahu o vytváranie akéhosi ospravedlnenia na to, že styk podľa súdneho rozhodnutia neprebieha.
18. Hoci si následne úspešný výsledok poradenského procesu vyžadoval aj osobnú zainteresovanosť otca, tento naň pozitívne nereflektoval vysvetľujúc to tým, že mu v tomto smere nebol poskytnutý adekvátny priestor (čas prvotných sedení mu nie celkom vyhovoval, resp. následne už pozvánky ani nedostal). Odvolací súd nepovažuje takúto obranu otca za opodstatnenú. Z jeho argumentácie v odvolaní, resp. z e-mailovej komunikácie rodičov (č. l. 70 a nasl. spisu) i kolízneho opatrovníka s otcom (č. l. 87 a nasl. spisu) vyplýva, že bez ohľadu na stav maloletej, otec zameral svoju pozornosť skôr na požiadavku striktného dodržiavania súdneho rozhodnutia o styku s maloletou namiesto toho, aby poskytol vo svojom vlastnom záujme (a v neposlednom rade v záujme maloletej) súčinnosť potrebnú na to, aby maloletá v rámci prebiehajúceho poradenského procesu znovunadobudla z jeho strany istotu, že ju matke po skončení vymedzeného styku aj vráti. Lebo práve v tomto spočívala príčina odmietania otca maloletou, ako to jasne vyplynulo i zo správy z poradensko-psychologického procesu (č. l. 89 a nasl. spisu). Podľa tejto zažíva maloletá strach, že si ju otec zoberie k sebe do Nitry, aby s ním bývala, čo ona nechce.
19. Zo spisu potom nevyplýva, že by otec urobil nejaký reálny krok smerujúci k nadviazaniu spolupráce a následnej participácii na psychologickom poradenstve poskytovanom maloletej, hoci bol na to zo strany kolízneho opatrovníka opakovane vyzývaný ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 15. 10. 2019 (č. l. 129 spisu) a z e-mailovej komunikácie zo dňa 20. 11. 2019 (č. l. 87 spisu). Podľa uvedeného úradného záznamu spísaného na úrade práce sa otec vyjadril, že zatiaľ nevie zaujať stanovisko k poradenskému procesu, pretože „je to vykonštruované zo strany matky“. I z tohto odvolací súd vyvodzuje, že otec nemal skutočný záujem zúčastniť sa poradenstva. Odvolací súd preto nemohol dať za pravdu otcovi, že by nemal vytvorené príležitosti a priestor na to, aby sa procesu poradenstva zúčastnil. Za účasti otca práve počas tohto procesu bolo možné overiť, či odmietavý postoj maloletej bol skutočne zapríčinený matkou (ako to otec tvrdil) alebo k tomu maloletú viedla iná okolnosť.
20. Z konania potom nevyplýva, že by to bola matka, ktorá by maloletú po psychickej stránke nepripravovala na styk s otcom, resp. že by naopak pôsobila na maloletú v snahe zabrániť stretnutiam s otcom. Ak by tomu tak bolo, podľa odvolacieho súdu by matka nevyhľadala odbornú pomoc a v elektronickej komunikácii aj ona nežiadala otca, aby sa poradenstva zúčastnil.
21. Za tohto stavu aj odvolací súd dospel k záveru, že existujú ospravedlniteľné dôvody (§ 3 ods. 1 a 2 vyhlášky) brániace nariadeniu výkonu rozhodnutia. Tieto sú síce odstrániteľného charakteru, avšak
vzhľadom na pasivitu otca súd prvej inštancie správne uviedol, že by k náprave neviedlo ani nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť podrobenia sa poradenstvu (§ 3 ods. 3 vyhlášky).
22. Podľa odvolacieho súdu nebolo v uvedených súvislostiach potrebné preverovať, či sa matka v čase vymedzeného styku zdržiava v mieste bydliska a aká je prvotná príčina odmietania otca maloletou. Maloletá svoje obavy, resp. strach jednoznačne vyjadrila (viď už spomínaná správa na č. l. 89 a nasl. spisu) a tak tvrdenia matky neboli účelové, naopak, mali svoj racionálny základ. Okresný súd vo svojom rozhodnutí nielenže zohľadnil záujem maloletej ale bral do úvahy aj ňou samou prejavený názor, čiže otec neopodstatnene namietal, že tento aspekt nebol zohľadnený. Aj keď si aj odvolací súd kládol otázku, čo také sa udialo, že maloletá po dlhodobejšej riadnej realizácii styku začala otca odmietať, relevantnú odpoveď na to mohlo priniesť práve poradenstvo, ktoré otec v podstate odignoroval. Napokon odvolací súd nemal z obsahu spisu preukázané, že by aktuálna situácia mala súvislosť s nerešpektovaním styku matkou v minulosti a preto nebol dôvod, aby prvoinštančný súd inicioval konanie smerujúce k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd uzatvára, že nemal preukázané, že by matka ako povinná z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu toto bez dostatočných a ospravedlniteľných dôvodov nerešpektovala, nepodrobovala sa mu a maloletú na styk s otcom riadne nepripravovala a neumožňovala ho, čím by boli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že práve nútený výkon súdneho rozhodnutia by maloletú ešte viac traumatizoval a to rozhodne nie je v jej záujme. V tomto štádiu by to mal byť práve citlivý prístup otca a jeho adekvátna spolupráca, ktoré by mohli rozptýliť obavy maloletej a prinavrátiť jej voči otcovi stratenú dôveru.
24. Súd prvej inštancie preto postupoval a rozhodol správne v súlade s ustanoveniami § 376 ods. 1 CMP v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 až 3 vyhlášky, keď v danej veci nenariadil výkon rozhodnutia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).