Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11CoP-50-2019.pdf
PDF · 99.44 KB
Case nature
Subarea
11CoP/50/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú H. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky Q.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. E., R. XXD a otca Q.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Y., E. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/232/2019-42, zo dňa 06.11.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka maloletého dieťaťa domáhala zákazu styku otca s maloletým dieťaťom až do obdobia, kedy neprebehne úprava styku, kde by žiadala súdnoznalecké dokazovanie obidvoch rodičov, ktoré bolo počas celého rozvodového konania navrhované, avšak nikdy sa nezrealizovalo. Okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia §2 ods.1, §360 ods.1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj len „C.m.p.“), §325 ods.1, §326 ods.1, §328 ods.1, §329 ods.1,2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/260/2012-311, zo dňa 08.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/8/2014-375, zo dňa 09.04.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloleté deti H. a C. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu C. 100,- Eur mesačne a na výživu H. 80,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Neodkladným opatrením Okresného súdu Banská Bystrica (č.k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.14CoP/73/2015-147 bol maloletý dočasne odňatý z osobnej starostlivosti matky a dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca; následne súd v konaní schválil rodičovskú dohodu a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehalo na návrh otca pod sp.zn. 32Em/2/2015 konanie o výkon rozhodnutia, v ktorom súd uložil matke pokutu v sume 200,- Eur za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. Z úradnej moci súd začal konanie o zmenu úpravy styku (sp.zn. 32P/226/2016), pretože vzťah maloletej s otcom bol narušený - maloletá ho odmietala. Konanie o zmene úpravy styku bolo zastavené, pretože styk otca s maloletou sa začal realizovať v zmysle súdneho rozhodnutia, maloletá prichádzala od otca fyzicky a psychicky spokojná, vzťah súrodencov sa zlepšil. S poukazom na definíciu neodkladného opatrenia ako výnimočného rozhodnutia, zasahujúceho do života rodiny, s poukazom na článok 41 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, na ustanovenia medzinárodných dokumentov (článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, článok 4 ods.1 Dohovoru Rady Európy o styku týkajúcom sa detí, článok 24 ods.3 Charty základných práv Európskej únie) okresný súd uzavrel, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca
s maloletou nie je dôvodný, pretože nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov maloletej a jej rodičov. V štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a zákonom stanovenú lehotu na jeho nariadenie je súd limitovaný možnosťou zisťovať všetky skutkové okolnosti, potrebné na rozhodnutie vo veci, ako i vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. V minulosti otec maloletej prišiel pre maloletého brata maloletej do školy a vzal ho do svojej domácnosti v Y., avšak nekonal pritom svojvoľne, ale na základe rozhodnutia súdu, a to neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý dočasne odovzdaný do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka odôvodňovala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou tým, že má obavu, že otec pripravuje maloletú na presťahovanie do Y., ide o jej subjektívne obavy, ktoré pramenia z v minulosti prežitého zážitku s prevzatím maloletého otcom, avšak v tomto štádiu konania nie sú ohľadom maloletej ničím osvedčené. Len na základe tvrdenia maloletej, že otec už dlhšie hovorí, že sa presťahuje s ním do Y. a na základe lekárskej správy z mája 2019 o bolestiach brucha maloletej, nemožno zakázať styk otca s maloletou neodkladným opatrením. V konaní súd nemal osvedčené aspoň správou z psychologického vyšetrenia maloletej súčasný psychický stav maloletej, jej prípadné úzkostné prežívanie, či skutočnosť, že strach maloletej neísť do školy súvisí so súčasným správaním otca; nemal osvedčené, že by sa otec domáhal na súde zmeny výchovného prostredia maloletej návrhom vo veci samej, či podaným neodkladným opatrením, teda že by vykonával kroky za účelom prevzatia starostlivosti o maloletú. Predložený výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletej osvedčuje len skutočnosti, že maloletá má bolesti brucha a nie je možné na základe týchto výpisov vyvodiť, že bolesti brucha maloletej súvisia s jej obavou z konania otca. Pokiaľ je tvrdenie matky, že otec maloletej hovorí už dlhšiu dobu, že sa presťahuje do Y. pravdivé, s týmto konaním otca sa okresný súd síce nestotožňuje, ale doposiaľ nemal v konaní ani len osvedčené, že otec tento úmysel má. Aj sama matka potvrdila, že styk otca s maloletou prebieha, matka neavizovala, že by otec nevrátil riadne a včas maloletú, alebo že by boli problémy pri realizácii styku. Matka v tomto štádiu konania žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu neodkladného zásahu súdu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Matka sa môže návrhom vo veci samej domáhať zákazu styku a v takomto konaní bude mať súd dostatočný priestor a čas na zistenie skutočného stavu veci, vykoná výsluch oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, zabezpečí zistenie názoru maloletej, prípadne vykoná ďalšie potrebné dokazovanie, dôležité pre rozhodnutie.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla krajskému súdu uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd sa odvoláva len na správu od detskej lekárky, avšak ona súdu predložila aj správu od kolízneho opatrovníka. Okresný súd tvrdí, že pre krátkosť času nezískal dostatok dôkazov, avšak ona mala za to, že v danej veci okresný súd nekonal vôbec, nepožiadal ani o správu od kolíznej opatrovníčky a informácie o dcére získal zo spisu, v ktorom boli veci a udalosti spred viac ako dvoch až troch rokov. Súd poukazuje na zásah do rodičovských práv vydaním rozhodnutia o zákaze styku - je však oveľa väčším zásahom do psychiky dieťaťa manipulácia zo strany rodiča do takej miery, že u dcéry vznikol strach nielen zo samotného otca, ale už aj strach byť v škole. Dcéra hneď prvýkrát, keď odmietla ísť do školy, presnejšie opísala príčiny svojho odmietnutia, a to strach z otca, že ju zoberie do školy a nevráti naspäť. To, že sa to v minulosti stalo na základe predbežného opatrenia, ešte otcovi nedávalo právo vyzdvihnúť si syna priamo počas školského vyučovania a ani povinnosť riaditeľke školy odovzdať syna otcovi. Už tu vystupuje otec ako manipulatívny typ, keď dokázal bez právoplatného uznesenia zobrať syna zo školy a ona ako matka sa to dozvedela necitlivo telefonátom od riaditeľky školy. Preto obavy matky o dcéru a tiež vyjadrený vzťah dieťaťa, prameniaci od otca sú opodstatnené, preto opätovne žiadala, aby neodkladným opatrením bol zakázaný styk s otcom. V uznesení sa uvádza, že nebol preukázaný zámer otca nevrátiť späť dcéru. Okresnému súdu Banská Bystrica nevadilo a vydal predbežné opatrenie otcovi, uvádzajúcemu všetky možné klamstvá, ktorým súd uveril a odňal matke syna. Po dvoch rokoch vyšetrení na kriminálnej polícii a súdoch nebolo nič preukázané (že skutok ani čin týrania sa stal). Takýto otec by sa mal podrobiť súdnoznaleckému dokazovaniu, ako sa to opakovane uvádza v správe od psychológa. Až na základe vyšetrenia sa bude dať preukázať zámer otca. Matka má za to, že otec dlhodobo manipuloval nielen syna, ale teraz už aj dcéru tým, že aj ju presťahuje natrvalo do Y.. Ani otec ako rodič nemá právo zasahovať do psychiky dieťaťa tak, aby v ňom vyvolal strach ísť k nemu a obavy, že sa už nikdy nevráti domov ku matke a bude dcéru vychovávať sám bez prítomnosti matky. Aj vzhľadom na krátkosť času mal okresný súd možnosť požiadať referát aspoň o krátku správu, pretože od prvého dňa, ako dcéra začala mať strach z chodenia do školy prameniaci zo strachu od otca, matka spolupracuje s kolíznym opatrovníkom aj psychológom. Ona doložila správu od psychologičky I.. R. z ÚPSVaR, avšak súd vôbec
neprihliadol na túto skutočnosť a ani na fakt, že otec spoluprácu svojou neprítomnosťou na sedeniach odmieta.
3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, považujúc odvolanie matky za nedôvodné, v zmysle §387 C.s.p. potvrdil, pretože nezistil dôvod na jeho zmenu ani zrušenie.
4. Podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/260/2012-311 zo dňa 08.11.2013, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/8/2014-375, zo dňa 09.04.2014. Maloleté deti, pochádzajúce z manželstva, boli týmto rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Na základe neodkladného opatrenia, vydaného Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 32P/246/2015-66 zo dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/73/2015-147 zo dňa 20.11.2015, bol maloletý C. dočasne odňatý z osobnej starostlivosti matky a dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca; následne vo veci samej, vedenej pod sp.zn. 32P/246/2015, súd schválil rodičovskú dohodu a maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, u ktorého sa dieťa nachádza doposiaľ. Vzťahy medzi maloletými deťmi sa týmto spôsobom narušili; matka má podozrenie, že otec v súčasnosti manipuluje maloletú v čase prebiehajúceho styku tým, že ju rovnako ako jej brata presťahuje k sebe do Y.. Maloletá má podľa vyjadrenia matky z tohto dôvodu stres, následné bolesti brucha, odmieta chodiť do školy, pretože práve brata C. otec v minulosti na základe rozhodnutia o neodkladnom opatrení priamo zo školy zobral. Maloletá má z tohto strach, preto žiadala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aby otcovi bol dočasne zakázaný styk s maloletou a navrhovala, aby vo veci samej prebiehalo znalecké dokazovanie o vzťahu oboch rodičov k maloletej dcére.
6. Inštitút neodkladných opatrení Civilného mimosporového poriadku nahradil predbežné opatrenia Občianskeho súdneho poriadku; novozavedeným inštitútom sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej; nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných mimosporových konaniach) sa presunuli z Civilného sporového poriadku do Civilného mimosporového poriadku (§360 až §369). Tu je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
7. V prejednávanej veci z návrhu ako i z predložených dokladov vyplýva, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné požiadavky. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej ochrany. Aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane vo svojej judikatúre konštatoval právo dieťaťa na udržiavanie styku s obomi rodičmi, ktoré môže byť obmedzené alebo úplne zakázané len v prípade najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, pričom sa však prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča; záujem dieťaťa však nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností.
8. V prejednávanej veci je z obsahu spisu okresného súdu sp.zn. 37P/232/2019, ako aj z obsahu pripojených spisov 32P/226/2016 a 37P/165/2017 zistiteľné, že maloletá pochádza z manželstva
rodičov, ktoré bolo rozvedené a na čas po rozvode bola zverená spolu s bratom do osobnej starostlivosti matky; následne neodkladným opatrením a neskôr aj rozhodnutím vo veci samej bol maloletý brat zverený do osobnej starostlivosti otca a žijú spolu v Y.. Maloletá žije s matkou v spoločnej domácnosti v E. E.. Matka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odkazom na skúsenosť z minulosti predovšetkým obavou, že otec pripravuje maloletú na presťahovanie do Y., pretože otec vzal maloletého zo školy po nariadení neodkladného opatrenia o dočasnom odovzdaní maloletého do jeho starostlivosti. Poukázala, že maloletá má obavy ísť do školy a sporadicky má bolesti brucha. V odvolaní matka poukazuje na to, že okresný súd nemal povinnosť vychádzať len z obsahu návrhu a z dokladu o zdravotnom stave maloletej, ale mal povinnosť vyžiadať si správu o prešetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, prípadne od psychológa, s ktorým ona stále spolupracuje a správu od tohto psychológa k svojmu návrhu predložila.
9. Odvolacie námietky matky nie sú dôvodné. V prvom rade ku svojmu návrhu nepredložila správu od psychológa; správu priložila až k odvolaniu ako prílohu; správa je dňa 11.10.2019 vyhotovená psychologičkou I.. H. R., psychológom referátu poradenskopsychologickým služieb Úradu práce, odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradenskopsychologických služieb Banská Bystrica (viď. č.l. 135) a skutočne v závere tejto správy apelovala psychologička na súdnoznalecké dokazovanie na posúdenie osobnosti rodičov a vzhľadom na intenzívne emočné vypätie dieťaťa v súčasnosti odporúčala minimalizovať kontakt otca a maloletej. Psychologička poukázala na základe spolupráce s maloletou a na základe orientačného psychologického vyšetrenia, že maloletá prežíva stres a psychické napätie, keď má ísť k otcovi. Otec sa jej vypytuje, kde by chcela chodiť na krúžky a že si má doniesť celú školskú tašku k nemu; na základe skúseností z minulosti a zážitkami s otcom nemá maloletá dôveru a bezpečie v jeho prítomnosti; vníma, že matka viac rešpektuje jej potreby ako otec, v prítomnosti s matkou má maloletá pocit, že prežívajú spolupatričnosť vzájomne; v prítomnosti otca sa cíti osamotená a nemá pocit spolupatričnosti. V projektívnych technikách sa ukázalo, že maloletá má pozitívny vzťah k otcovi, ale má strach, že ju zoberie do Y., aby s ním bývala a ona nechce, aj keď mu možno vyjadrila, že by chcela, ale len preto, že sa mu bála oponovať.
10. Okresný súd správne zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou. Pokiaľ matka sama nepodá takýto návrh na konanie vo veci samej, okresný súd má možnosť zvážiť, či takéto konanie začne ex offo; musí však posúdiť, či sú skutočne dané dôvody na konanie vo veci samej, ktoré by malo zamedziť kontaktu otca s maloletou úplne. V tomto štádiu konania, kým otec ešte žiadne vyjadrenie do spisu nezaslal (okresný súd mu správne v súlade s procesnými ustanoveniami nedoručoval uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), jeho názor nie je zo spisu zistiteľný. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné zamietnuť a až vo veci samej by prípadne bola riešená otázka závažnosti ohrozenia maloletého dieťaťa, či jeho záujmu na styku s otcom maloletého dieťaťa v konaní o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Neodkladné opatrenie je výnimočné zákonné opatrenie, ktorého vydaniu predchádza osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, keďže dokazovanie sa nevykonáva a má v podstate charakter tzv. osvedčovania, že skutočnosti, uvedené v návrhu, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti. Žiadne takéto skutočnosti matka vo svojom návrhu ani odvolaní neosvedčila.
11. Matka tvrdí, že otec sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretáva na základe upraveného styku súdnym rozhodnutím; platí na jeho výživu (hoci matka tvrdí, že až exekučne bolo vymožené výživné za obdobie troch rokov). Otec v Y. vychováva maloletého C., staršieho od H. o tri roky, zvereného mu do osobnej starostlivosti súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že narušený vzťah medzi súrodencami je v súčasnosti stabilizovaný; bez vykonaného dokazovania zakázanie styku otca s maloletou by mohlo narušiť aj súrodenecké vzťahy.
12. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie, ktoré matka napadla odvolaním, ako vecne a právne správne v zmysle §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).