Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 553/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Róbert

Ružbašán, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že na okresnom súde podal návrh na súdny

výkon rozhodnutia, ktorým je uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“)

sp. zn. z 20. novembra 2014 (ďalej iba „predbežné opatrenie krajského

súdu“). Týmto predbežným opatrením bol upravený styk rodičov a maloletého dieťaťa tak,

že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa so svojou dcérou každý prvý víkend v mesiaci,

a to v piatok od 15.00 h do 18.00 h v prítomnosti matky, v sobotu a v nedeľu od 9.00 h

do 17.00 h bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletú v určenom čase pripraviť

a odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný v určenom čase v mieste bydliska

matky maloletú odovzdať.

3. Sťažovateľovi bola 9. februára 2016 doručená výzva okresného súdu, v ktorej

vyzval matku maloletej, aby dodržiavala predbežné opatrenie, ktorým bol upravený

styk sťažovateľa s maloletou. Na výzvu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že styk

s maloletou podľa predbežného opatrenia sa neuskutočnil v mesiacoch február a marec

2016. Dňa 19. februára 2016 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie na pojednávanie

určené na 1. apríl 2016 a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka.

4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 1. apríla 2016, rodičia maloletej dcéry na základe

výzvy okresného súdu súhlasili, aby stretnutie sťažovateľa s maloletou prebehlo

za prítomnosti jej matky, aby sa s ohľadom na psychicky stav maloletej zabránilo

najkrajnejšiemu riešeniu, a to k nútenému odobratiu maloletej a jej odovzdaniu

sťažovateľovi. V dňoch 2. a 3. apríla 2016 k styku s maloletou so strany sťažovateľa

nedošlo, keďže podľa jeho vyjadrenia matka maloletej nerešpektovala dohodu, oznámila

sťažovateľovi, že maloletá s ním nechce ísť, a nasledujúci deň bol dôvod neuskutočnenia

styku hospitalizácia maloletej na účely operačného zákroku. Presunutie zákroku a s tým

súvisiacu hospitalizáciu, ako aj následnú dlhodobú rekonvalescenciu maloletej dcéry

považuje sťažovateľ za účelové v snahe zabrániť mu stretávať sa s maloletou dcérou.

Po uplynutí 6 týždňov trvajúcej rekonvalescencie sa styk sťažovateľa s maloletou

neuskutočnil ani v prvý júnový víkend, pričom okresný súd nevykonal žiaden úkon, aby

zabezpečil realizáciu styku s maloletou, a svoju nečinnosť odôvodňuje absenciou

komunikácie medzi sťažovateľom a matkou maloletej.

5. V danej veci bolo vydané skoršie predbežné opatrenie – uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 4. marca 2014, ktorým bol dočasne upravený styk

sťažovateľa s maloletou na prvý víkend v mesiaci. Keďže mu matka odmietala dieťa

odovzdať, sťažovateľ podal 8. apríla 2014 a 30. januára 2015 ďalší návrh na súdny výkon

rozhodnutia, pričom okresnému súdu vyčíta, že neurobil opatrenia na zistenie, prečo

nedochádzalo k styku sťažovateľa s maloletou, a neprijal opatrenia smerujúce k odovzdaniu

dieťaťa sťažovateľovi. Výsledkom konania vedeného pod sp. zn. bolo jeho

zastavenie z dôvodu, že matka nebránila styku dieťaťa so sťažovateľom, ale maloletú dcéru

si odmietol prevziať sťažovateľ.

6. Sťažovateľ akceptuje úkony okresného súdu, ako je zaslanie výzvy matke

maloletej, ústne prerokovanie veci, nerešpektuje však súčasný stav, keď okresný súd

nevykonáva žiadnu činnosť, ponecháva súčasný stav na účastníkoch konania, nevykonal

náležité zistenie skutkového stavu, či matka dostatočne pripravuje maloletú dcéru

na stretnutia so sťažovateľom.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré

je Okresný súd Svidník povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť

sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Okresný súd Svidník je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

363,79 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

9. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

11. Sťažovateľ sa prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia a dohovoru postupom okresného súdu z dôvodu,

že okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil, aby sa sťažovateľ mohol stýkať

so svojou maloletou dcérou v určené dni každého mesiaca.

12. V prípade výkladu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

13. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Úlohou ústavného súdu nie je posudzovanie

vhodnosti jednotlivých opatrení, ktoré všeobecný súd realizoval na základe zisteného

skutkového stavu na účely dosiahnutia cieľa predmetného konania o výkon rozhodnutia,

pretože posudzovanie skutkových záverov všeobecných súdov nepatrí do právomoci

ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti. Vzhľadom

na špecifickosť dotknutého konania je potrebné uviesť, že v prípade výkonu rozhodnutia

týkajúceho sa výchovy maloletých musí byť rozhodovanie o použití najradikálnejšieho

opatrenia [odňatie a odovzdanie maloletého dieťaťa podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)]

poskytovaného právnou úpravou podrobené dôkladnej úvahe zohľadňujúcej možné

negatívne dôsledky takto prijatého opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zároveň

založenej na dôslednom zistení skutkového stavu, čo sú úlohy patriace do výlučnej

právomoci všeobecného súdu, a preto obmedzuje svoj prieskum len na posúdenie pružnosti

a včasnosti opatrení všeobecného súdu ako záruky celkovej efektivity posudzovaného

konania ().

14. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa a nasl.

predstavuje nútené vymoženie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, v tomto prípade

predbežným opatrením, ktoré dočasne upravuje pomery, kým sa nerozhodne vo veci samej.

Podmienkou núteného výkonu je okrem existencie vykonateľného rozhodnutia a návrhu

oprávnenej osoby, príp. uznesenia súdu o začatí konania, aj dobrovoľné nesplnenie

povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. V danom prípade sa sťažovateľ návrhom, ktorý

podal 27. januára 2016, domáhal realizácie svojho práva na styk s maloletou dcérou.

Ustanovenia upravujú jednotlivé právne nástroje, ktoré

majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa rozhodnutiu,

napr. písomná výzva, upozornenie a nariadenie pojednávania ( ), ukladanie

pokuty ( ), výzva na zastavenie príslušných dávok ( ),

pričom tiež upravuje odňatie dieťaťa ( a nasl. ) ako priamy spôsob výkonu

rozhodnutia o výchove maloletých detí. Postup súdu v konaní o výkon rozhodnutia

o výchove maloletých detí bude v zásade vždy odlišný, pretože je závislý od konkrétnych

okolností prípadu. Taktiež je potrebné uviesť, že realizácia rozhodnutia o výchove

maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa závislá nielen od vôle rodičov, ale aj

od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje

vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to,

aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (m. m. ).

15. Ústavný súd poukazuje aj na existujúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia

rodinného vzťahu v zmysle článku 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby

umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by pritom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku

medzi dotyčným rodičom a dieťaťom (Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61,

ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča

s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca

všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú

vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie

prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody

dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8

dohovoru (Volský proti Českej republike, bod 118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade

neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie

a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku (Veľký senát), č. 25735/94, body 49  50,

ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku

všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať

(Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128, ESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy

zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť vhodnú rovnováhu medzi záujmom

dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca, ktorými bol vedený pri podnikaní

svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať s cieľom

zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli k uspokojivému výsledku, pozitívne

povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý

výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť k tomu prostriedky; súdy totiž nie sú všemocné,

najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí

nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa

(Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03, body 109, 115, 18. 7. 2006).

16. Pri hodnotení toho, či okresný súd v konaní o výkon predbežného opatrenia

o úprave styku s maloletým dieťaťom konal bez zbytočných prieťahov a či konal sústredene

a efektívne, je potrebné zohľadniť uvedené špecifiká. Nemožno preto automaticky

vychádzať z dĺžky konania, početnosti procesných úkonov súdu alebo z efektivity, akú jeho

postup (činnosť) dosiahol.

17. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti,

predloženého spisu okresného súdu sp. zn. , ako aj z vyjadrenia predsedu

okresného súdu z 8. júla 2016 zistil, že okresnému súdu bol 28. januára 2016 doručený

návrh sťažovateľa na výkon predbežného opatrenia krajského súdu týkajúceho sa úpravy

styku rodičov s maloletým dieťaťom, ktorý bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie

zákonnej sudkyni . Zákonná sudkyňa 29. januára 2016 podľa § 15

ods. 1 oznámila predsedovi okresného súdu skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jej

vylúčenie z rozhodovania veci sťažovateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť bola vec

na základe opatrenia predsedu okresného náhodným elektronickým systémom pridelená

2. februára 2016 na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi .

Dňa 3. februára 2016 okresný súd vyzval povinnú, aby dodržiavala vykonateľné

rozhodnutie krajského súdu, sťažovateľa vyzval na komunikáciu s matkou maloletej tak,

aby došlo k dobrovoľnému uplatneniu práva na styk s maloletou, a napokon vyzval

kolízneho opatrovníka, aby spolupôsobil na oboch rodičov. Zároveň si vyžiadal správy

z miesta bydliska maloletej, z predškolského zariadenia a rozhodol o ustanovení kolízneho

opatrovníka.

18. Dňa 10. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinnej spolu

s viacerými lekárskymi správami o momentálnom zdravotnom stave maloletej. Stanovisko

povinnej bolo doručené sťažovateľovi na vyjadrenie. Dňa 19. februára 2016 si okresný súd

vyžiadal správu o zdravotnom stave maloletej od neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Dňa 24. februára 2016 a 3. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko povinnej

k realizácii styku sťažovateľa s maloletou dcérou, ktoré boli zaslané sťažovateľovi

na vyjadrenie. Dňa 17. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené stanovisko príslušného

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k úprave styku, ktoré bolo zaslané účastníkom

konania. Dňa 1. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti sťažovateľa a povinnej.

19. V dňoch 4., 5. a 20. mája 2016 povinná doručila okresnému súdu vyjadrenia,

lekársku správu o zhoršenom zdravotnom stave maloletej a žiadosť o zastavenie konania,

ktoré boli zaslané na vyjadrenie sťažovateľovi a kolíznemu opatrovníkovi. Dňa 20. júna

2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktoré bolo zaslané povinnej.

Dňa 4. júla 2016 okresný súd vyzval účastníkov konania na dodržiavanie úpravy styku

sťažovateľa s maloletou.

20. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ adresoval predsedovi okresného súdu

sťažnosť na odstránenie prieťahov. Predseda okresného súdu mu listom zo 4. apríla 2016

oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti, pričom nezistil prieťahy ani porušovanie zásad

dôstojnosti konania.

21. Z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu v napadnutom konaní je zrejmé,

že okresný súd konal plynulo, v jeho postupe nevznikali obdobia neodôvodnenej nečinnosti.

Okresný súd v doterajšom priebehu konania, ktoré do podania sťažnosti trvá viac ako 4

mesiace, využil právne nástroje podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie rozhodnutia, upozornil ju na následky

neplnenia povinností z rozhodnutia, zároveň vyzval orgán sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately vykonať s povinnou, prípadne spoločne so sťažovateľom, pohovor

na účely rešpektovania uznesenia krajského súdu o nariadení predbežného opatrenia,

nariadil pojednávanie, vyžiadal si lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave maloletej),

ktoré vzhľadom na okolnosti predmetnej veci považoval za vhodné.

22. Ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyslovil

súhlas s postupom okresného súdu, pokiaľ ide o písomnú výzvu povinnej, nariadenie

pojednávania, ale nesúhlasí so stavom, keď okresný súd nevykonával žiadnu činnosť,

neprijal žiadne opatrenie, pričom z ďalšieho obsahu sťažnosti vyplýva záver, že jediným

riešením, ktorého sa sťažovateľ dovoláva, je okamžité vynútené odňatie maloletej a jej

odovzdanie sťažovateľovi, pričom okresnému súdu vyčíta, že tak dosiaľ neurobil

a ponecháva riešenie situácie na rodičoch maloletej, aby sa dohodli a dobrovoľne podrobili

rozhodnutiu krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na okresným súdom

zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, kde bol viacerými lekárskymi

správami od viacerých lekárov konštatovaný rovnaký záver, že sťažovateľ si vynucuje styk

s maloletou, čím pre ňu vytvára ťažké stresové situácie, ktoré len zhoršujú jej psychický

stav. Nútené stretávanie sa maloletej dcéry so sťažovateľom nevytvorí medzi nimi pevné

rodinné puto, ako si zrejme predstavuje sťažovateľ, ale naopak, objektívne na základe

pozorovaní správania maloletej a nielen na základe výpovede jej matky, ako sa nesprávne

domnieva sťažovateľ, sa tým zhoršuje stav maloletej, vyvíjanie tlaku pôsobí

kontraproduktívne a môže zanechať dlhodobé následky na zdraví maloletej. Je potrebné

zdôrazniť, že v danom prípade je síce dôležitý záujem sťažovateľa stretávať sa pravidelne

so svojou dcérou, ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol

prednostne sledovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča.

Násilné, okamžité a nekompromisné odobratie a odovzdanie maloletej sťažovateľovi je len

krajne nevyhnutným riešením, ktoré prichádza do úvahy za predpokladu, ak by rodič,

s ktorým dieťa žije, konal zjavne nezákonným spôsobom a bránil by tak v styku druhého

rodiča s dieťaťom. Je preto logické a dostatočne odôvodnené, ak okresný súd dosiaľ

nesiahol po síce zákonnom, ale krajnom riešení, čo však na druhej strane nevylučuje, že ak

by boli splnené už uvedené podmienky, môže pristúpiť aj k nútenému odňatiu maloletej.

23. Pre úplnosť, vzhľadom na sťažovateľom namietanú celkovú dobu konania

v súvislosti s predchádzajúcimi konaniami o výkon rozhodnutia je potrebné uviesť, že pred

ústavným súdom už bola posudzovaná dĺžka konania o výkon rozhodnutia vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , ktoré predchádzalo napadnutému konaniu,

pričom ústavný súd dospel vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 30. septembra

2014 k záveru, že nebolo porušené základné právo podľa ani právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Konanie o výkon rozhodnutia vedené okresným súdom

pod sp. zn. nie je dosiaľ právoplatne skončené z dôvodu odvolania podaného

sťažovateľom proti rozhodnutiu o zastavení konania (návrh na zastavenie konania podal

sťažovateľ), o ktorom dosiaľ nerozhodol odvolací súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti ani

v prípade spoločného posudzovania predchádzajúceho a dotknutého konania o výkon

rozhodnutia nie je možné dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa

postupom okresného súdu.

24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní konal plynulo, pričom jeho postup v napadnutom konaní nemožno

hodnotiť ako zjavne neprimeraný, prípadne zjavne nesprávny. Z týchto dôvodov ústavný

súd nevzhliadol existenciu takých skutočností, ktoré by zakladali možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

25. Nad rámec sťažnosti ústavný súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1. júla 2016

upravuje procesný postup v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí zákon

č. a podrobnosti výkonu rozhodnutia bližšie

upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktoré

dávajú súdu ďalšie zákonné možnosti (skúmanie existencie ospravedlniteľných dôvodov,

uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, psychologickému poradenstvu

alebo inému odbornému poradenstvu neodkladným opatrením, možnosť uložiť účastníkom

zúčastniť sa mediácie), ktoré majú uľahčiť dosiahnutie cieľa, a to zabezpečiť riadnu

výchovu maloletých pri zachovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016