Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Ek-2974-2022.pdf
PDF · 136.7 KB
Case nature
Subarea
4Ek/2974/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, práv. zast.: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 025 544, o vymoženie 1 654,28 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, pod sp. zn. XXXXX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 142,85 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie súdu zo dňa 11.11.2022 domáhal od povinného vymoženia 1 654,28 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Štefanom Kuteničom na notárskom úrade v Žiari nad Hronom, sp. zn. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 21.12.2016 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 29.11.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXXX/XX. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie si z povinný prevzal dňa 02.12.2022 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 14.12.2022, teda v zákonnom stanovenej lehote. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil povinný nasledovne. Podľa ustanovenia § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Predmetnú notársku zápisnicu (exekučný titul), ktorá predstavuje dohodu o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, podpísal na základe generálnej plnej moci zo dňa 8.9.2016 splnomocnenec, a to p. E. F., čo odporuje citovanému ustanoveniu § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a takýto právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje text v exekučnom titule čl. III, kde je uvedené, že splnomocnená zástupkyňa E. F. v mene dlžníka A. B. neodvolateľne vyhlasuje, že A. B. dlh voči veriteľovi C. G. vo výške 15 752,19 EUR, čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznáva a zaväzuje sa ho splatiť za podmienok uvedených v dohode o splátkach uzavretej dňa 08.09.2016. Exekučný titul v časti II. je v rozpore s údajnou dohodou o splátkach, nakoľko ako vyplýva z exekučného titulu, tak na základe dohody mal byť dlh splatený v 168 mesačných splátkach po 210 EUR a posledná splátka 168. bude vo výške 183,28
EUR, avšak z priloženej dohody o splátkach k exekučnému titulu vyplýva dohoda len splátkach v počte 128 vrátane poslednej splátky a nie 168., ako je uvedené v exekučnom titule. Právny úkon uznania zo dňa 08.09.2016 ako aj nasledujúci právny úkon spísanie notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2016 je dôsledkom nekalej resp. agresívnej obchodnej praktiky oprávneného voči povinnému ako spotrebiteľovi, nakoľko oprávnený ešte v čase, keď bola pohľadávka vo vlastníctve C. G. na základe jeho poverenia vykonával časté telefonické kontaktovanie s tým, že ak nedôjde k podpisu dohody o splátkach, tak veriteľ si pohľadávku uplatní na súde a následne v exekučnom konaní. Ako vyplýva z exekučného titulu, tak exekučným titulom bol priznaný nárok vo výške 15 752,19 EUR, neuhradeného úroku a úroku z omeškania vo výške 1 243,26 EUR, príslušenstva, a to ročný zmluvný úrok z istiny vo výške 8,90 %, pričom povinný súhlasil, že splátky budú započítané najskôr na nesplatené príslušenstvo a následne na istinu. Takýto záväzok v exekučnom titule, ktorým je notárska zápisnica, je priamo v rozpore s ustanovením § 45 ods. 3 EP, na čo exekučný súd neprihliadol (vydal poverenie na zmluvný úrok, teda príslušenstvo, istina úveru bola 15 000 EUR pričom v exekučnom titule je uvedený dlh vo výške 15 752,19 EUR). Upovedomenie o začatí exekúcie v časti uplatneného nároku je nezrozumiteľné a nesprávne, nakoľko v upovedomení o začatí exekúcie sa uvádzajú trovy súdneho konania oprávneného vo výške 1 243,26 EUR, pričom z exekučného titulu žiadne trovy súdneho konania nevyplývajú, je uvedený úrok z omeškania vo výške 13,95 % ročne od 12.05.2018 zo sumy 10 544,28 EUR do 12.06.2018, pričom povinnej nie je zrejmé, na základe akého zákonného dôvodu sú za uvedené obdobie účtované úroky z omeškania vo výške 13,95 %. Povinný má za to, že exekučný súd nepostupoval s ustanoveniami EP a neskúmal ex offo, či uplatnený nárok v exekučnom titule nie je v rozpore so zákonom, nakoľko keby tak bol urobil, tak by nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože pôvodný veriteľ neprijal návrh povinného ako dlžníka bez výhrad a zmien. Povinný v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru dňa 20.2.2014 nemal vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, a to napr. o výške úrokovej sadzby, doby trvania úverovej zmluvy, výške mesačnej splátky, počte splátok a ostatných podstatných náležitostiach, nakoľko v čase podpisu návrhu zo strany povinnej bola vyplnená len prvá a druhá časť formulára ZoÚ. Tretia časť ZoÚ, a teda aj všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli pôvodným veriteľom vpísané do zmluvy o úvere dňa 21.02.2014 teda až po tom, čo povinný vypísala a podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie úveru. Takto zmenený návrh povinného zo strany pôvodného veriteľa, teda nový návrh zo strany povinného písomne prijatý nebol, a teda nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere Zmluva o úvere z vyššie uvedených dôvodov nebola uzavretá platne a je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov Ako vyplýva zo zmluvy o úvere poskytnutá výška úveru predstavuje sumu 15 000 EUR. Celková výška nákladov predstavuje sumu 7 678,46 EUR. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa teda sumu 22.678,46 EUR. Úver mal byť ale splácaný v 120 mesačných splátkach vo výške 203,24 EUR, čo predstavuje celkovú výšku úveru 24 388,80 EUR. Ani priemerný spotrebiteľ tak ani jednoduchým matematickým výpočtom potom nedokáže určiť, ktorý z uvedených rozdielnych výsledkov je správny a koľko má veriteľovi zaplatiť. Celková výška úveru je teda v zmluve uvedená v nesprávnej výške, teda ako by tam nebola uvedená vôbec, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. j/ citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 7 678,46 EUR). Potom pôvodný veriteľ v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej výške, teda v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, ktorú tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd by mal v rámci súdneho prieskumu nároku zo spotrebiteľskej zmluvy vyzvať oprávneného, aby súdu predložil aj dôkazy, či pôvodný veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou podľa ustanovení § 7 ZoSÚ. Ak tak nepostupoval, veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a predmetná pohľadávka nebola spôsobilá k postúpeniu, došlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“. Povinný ďalej poukazuje na dôležitú skutočnosť, a to, že pôvodný
veriteľ bol bankou a pohľadávka bola postúpená na subjekt, ktorý nie je bankou, preto pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené všetky zákonné ustanovenia. Povinný trvá ďalej na tom, že zo strany pôvodného veriteľa nebol dodržaný zákonný postup pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 OZ s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nedodržanie uvedených zákonných ustanovení je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa neúčinné resp. neplatné a predmetná pohľadávka nebola spôsobilá na postúpenie. Povinný ďalej spochybňuje uplatnený nárok v časti príslušenstva, a to uplatnených úrokov z omeškania z jednotlivých súm uvádzaných v upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko ako aj v úverovej zmluve, ako aj dohode o splátkach a aj samotnom exekučnom titule je uvedený údajný súhlas povinného s tým, že z úhrady sa najprv započítajú na nesplatené príslušenstvo a následne na nesplatenú istinu, čo je v priamom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a povinný sa spotrebiteľ sa nemohol takýmto právnym úkonom vzdať svojich práv, ktoré jej priznávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na závažné porušenie horeuvedených zákonných náležitostí oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol v rozpore so zákonom, takéto postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné a oprávnený nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danom exekučnom konaní. Z horeuvedených skutočností povinná navrhuje, aby súd exekučné konanie vedené Exekútorský úrad Žiar nad Hronom JUDr. Ing. Miroslav Paller pod č. 127EX 1017/22 v celom rozsahu zastavil. 4. Tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za právne irelevantné a účelové. Oprávnený zastáva názor, že notárska zápisnica na podklade ktorej sa vedie exekučné konanie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený sa nestotožňuje s právnym názorom povinného o neplatnosti právneho úkonu - spísania notárskej zápisnice. Dlžník (povinný) uzavrel dohodu o splátkach s veriteľom dňa 08.09.2016, t.j. samotná dohoda, v ktorej uznal výšku dlžnej sumy a vyjadril vôľu splácať dlžnú sumu v tam určených pravidelných mesačných splátkach, bola uzavretá bez splnomocnenia, t.j. priamo medzi dlžníkom a veriteľom. S poukazom na skutočnosť, že samotnú dohodu o splátkach podpísal dlžník, a teda je nepochybné, že jednoznačným spôsobom vyjadril vôľu plniť v zmysle dohody, spísanie notárskej zápisnice obsahom ktorej bolo vyhlásenie o uznaní dlhu nemožno subsumovať pod pojem „uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku“ ako tvrdí povinný. Samotný povinný riadne splnomocnil p. E. F. na všetky právne úkony. K namietanému rozporu medzi časťou II exekučného titulu a dohodou o splátkach (povinný uvádza, že v notárskej zápisnici nie je uvedený počet splátok a výška poslednej splátky totožne s dohodou o splátkach) uvádzame, že počet splátok (168) a výška poslednej 168 - mej splátky vo výške 183,28 EUR uvedené v Dohode o splátkach je totožná s počtom splátok (168) a výškou poslednej splátky (183,28 EUR) uvedenými v notárskej zápisnici. Povinný zrejme prehliadol, že splátkový kalendár pozostáva z dvoch stĺpcov. Povinný ďalej v podanom návrhu upozorňuje na skutočnosť, že veriteľ upozornil dlžníka (povinného) na možnosť vymáhania dlžnej sumy prostredníctvom súdneho konania, pričom uvedené konanie (upozornenie) považuje za vynútenie podpísania dohody o splátkach, resp. dohody o splátkach formou notárskej zápisnice. Oprávnený považuje tvrdenie povinného o využití agresívnej obchodnej praktiky a vynútenia si podpísania dohody a notárskej zápisnice za absurdné. Je nesporné, že veriteľ, pokiaľ nedisponuje exekučným titulom, si môže pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi, uplatniť v súdnom konaní. Pokiaľ bol veriteľ naklonený vyhovieť možnosti splácať splatný dlh dlžníka (povinného) formou splátok, je prirodzené a bežné, aby si zabezpečil plnenie, resp. neplnenie povinnosti dlžníka formou notárskej zápisnice, ktorá by v prípade porušenia takejto povinnosti bola exekučným titulom. Veriteľ by predsa nebol nijakým spôsobom motivovaný dohodnúť sa s dlžníkom na postupnom splatení dlžníkovho splatného dlhu, kedy by v záujme získať exekučný titul uprednostnil súdne konanie. Povinný v ďalšom namieta nezrozumiteľnosť a nesprávnosť upovedomenia o začatí exekúcie, a to v časti úroku z omeškania, ktorý je uvedený v časovom rozmedzí od 12.05.2018 do 12.06.2018 zo sumy 10 544,28 EUR vo výške 13,95 % p.a. namiesto 5,05 % p.a. a sumy 1 243,26 Eur označenej ako trovy súdneho konania oprávneného. Z textu upovedomenia, ako i z textu samotného návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že v časti úroku došlo k chybe v písaní zrejme pri generovaní upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol úrok 5,05 % p.a. zo sumy 10 544,28 EUR od 12.05.2018 do 12.06.2018. Taktiež predpokladáme, že k chybe v písaní došlo aj pri uvedení sumy 1 243,26 EUR ako sumy trov súdneho konania oprávneného, keďže predmetná položka je uvedená v bode 1. upovedomenia korektne, ako suma príslušenstva - konkrétne v návrhu na vykonanie exekúcie uvedené ako úrok z omeškania v sume 1 243,26 EUR. K neplatnosti zmluvy o úvere, k uvádzanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, resp. jej nepodrobeniu súdnej kontrole a taktiež k nekorektnému zosplatneniu odkazujeme na to, že notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedené exekučné konanie voči povinnému, je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený zdôrazňuje a poukazuje na jednu zo základných právnych zásad - zásadu právo patrí bdelým a princíp právnej istoty. Povinný bol poučený,
že v prípade neuhradenia splátok riadne a včas sa stane zročným celý jeho dlh a zároveň v zmysle notárskej zápisnice súhlasil s vykonateľnosťou a exekúciou na základe tejto listiny. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že tvrdenia povinného už v štádiu exekučného konania sú zavádzajúce s jediným cieľom povinného, a to vyhnúť sa splneniu jeho dlhu. Na základe vyššie uvedeného zastáva oprávnený právny názor, v zmysle ktorého v danej exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený preto žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.12.2022 nevyjadril. 6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 9.2.2023, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 8,9 % ročne zo sumy 10 544,28 EUR od 12.05.2018 do 12.06.2018 zastavil (I. výrok), návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (II. výrok) a oprávneného zaviazal povinnosťou nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 2,02 EUR k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok). Proti uvedenému rozhodnutiu podal povinný čo do výroku II. a III. sťažnosť. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 4.10.2023, vydaným zákonným sudcom, súd uznesenie sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 9.2.2023 vo výroku II. a III. zrušil, pričom súčasne uviedol, cit.: „12. ...No podstatnou otázkou je otázka platnosti právneho úkonu, ktorým povinná ako spotrebiteľka splnomocnila tretiu osobu na uzavretie dohody o uznaní dlhu, čiže dohody o zabezpečení splnenia záväzku. A to práve v kontexte znenia § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý vyslovene právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení záväzku (čím dohoda o uznaní dlhu jednoznačne je) zo spotrebiteľskej zmluvy sankcionuje neplatnosťou. Z rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom nevyplýva ako sa s uvedeným zákonným ustanovením (§ 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) práve v prejednávanej veci vysporiadal. V tejto časti sťažnostný súd poukazuje aj na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu v ktorej sa uvádza „neplatným je taktiež akýkoľvek právny úkon ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskoprávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyššej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.“ 13. V posudzovanom prípade sťažnostný súd nemohol pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Rozhodnutie sťažnostného súdu by tak mohlo byť pre účastníkov konania prekvapivé. Súčasne, keďže voči rozhodnutiu sťažnostného súdu v zmysle § 202 ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku odvolanie ani dovolanie nie je prípustné, takýmto postupom by mohlo dôjsť aj k porušeniu práv účastníkov na spravodlivý súdny proces. Z uvedeného dôvodu súd nemal inú možnosť, než rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v ktorom sa vysporiada aj so znením ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a jeho vplyvom na platnosť udeleného splnomocnenia a následného vzniku exekučného titulu.“ 7. Oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2023 vo vzťahu k odôvodneniu v bode 12. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 4.10.2023 uviedol, cit.: „Tu si dovolíme poukázať na to, že dohoda o splátkach, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice Nz 59773/2016 je uzatvorená priamo s povinnou p. B., o čom svedčí aj jej vlastnoručný podpis na 5/5 strane dohody a máme za to, že nakoľko notárska zápisnica predstavuje formu zaznamenania právneho úkonu, je právny úkon povinnej titulom jej vlastnoručného podpisu platný a nejde o o dôvod neplatnosti podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.“ 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 13. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. 14. Podľa § 46 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom titule podľa § 45 ods. 2 písm. c), k), l) a m). 15. Podľa 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 16. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 18. Podľa § 47 odsek 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, notárska zápisnica musí obsahovať: a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka ,ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. 19. V súlade s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 4.10.2023, ktorého právnym názorom je súdny úradník viazaný, súd opätovne pristúpil k posúdeniu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie v spojení s podanou sťažnosťou poukazoval na ustanovenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; na rozpor exekučného titulu s údajnou dohodou o splátkach; tvrdil, že právny úkon uznania zo dňa 08.09.2016 ako aj nasledujúci právny úkon spísanie notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2016 je dôsledkom nekalej resp. agresívnej obchodnej praktiky oprávneného; namietal správnosť upovedomenia o začatí exekúcie; poukazoval na nevyhnutnosť prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k vymáhanému nároku; namietal platnosť postúpenia pohľadávky na oprávneného a jeho aktívnu vecnú legfitimáciu. 20. Súd v prvom rade poukazuje, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Štefanom Kuteničom na notárskom úrade v Žiari nad Hronom, sp. zn. N 739/2016, Nz 59773/2016, NZ 59773/2016 zo dňa 21.12.2016 (ďalej len „exekučný titul“). Vo všeobecnosti súd poukazuje, že exekučná notárska zápisnica je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Notárska zápisnica je zároveň jednou z foriem zabezpečenia splnenia pohľadávky. Súd pritom poukazuje, že „Notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna“ (nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 427/2018-44). Na druhej strane exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (pozri R 58/1997). Súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, avšak s tým obmedzením, že zároveň musí dbať i na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Notárska zápisnica, ktorá nemá predpísané náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, nemožno viesť exekúciu, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú ústavne konformnú súdnu prax (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). 21. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi - povinnému sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. 22. V ďalšom je potrebné poukázať, že zo zhodných tvrdení oprávneného a povinného jednoznačne vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd zároveň poukazuje, že sám oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinným uzatvorenú dňa
21.2.2014, pričom v rámci návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Je potrebné konštatovať, že z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že povinná bola pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastúpená splnomocneným zástupcom: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX. S ohľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide v exekúcií o vymoženie nároku vychádzajúceho zo spotrebiteľského vzťahu medzi povinným a oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom súd poukazuje i na ustanovenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Súd poukazuje i na úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu, a to, cit.: „Neplatným je taktiež akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskoprávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyššej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.“ 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je súd nútený konštatovať, že oprávneným predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd opätovne konštatuje, že notárska zápisnica je jedným zo spôsobov, aby možno zabezpečiť splnenie pohľadávky oprávneného pre prípad ako povinný riadne svoj záväzok neplní. Nie je vylúčené, aby povinný ako spotrebiteľ v notárskej zápisnici vyhlásil, že súhlasí s jej vykonateľnosťou pre prípad, že by došlo k nesplneniu záväzku v nej obsiahnutom. Uvedený súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v prípade, ak ide o zabezpečenie záväzku spotrebiteľa však povinný musí vyhlásiť sám, a nie prostredníctvom akéhokoľvek/splnomocneného zástupcu, keďže zákonodarca v ustanovení § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa vymedzil, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Preto povinný ako spotrebiteľ nemohol byť pri spísaní notárskej zápisnice zastúpený splnomocneným zástupcom (E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX), pričom plnomocenstvo udelené povinným ním splnomocnenej osobe je preto s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 4 zákon o ochrane spotrebiteľa neplatným právnym úkonom. 24. V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade z dôvodu absolútnej neplatnosti plnomocenstva udeleného povinným tretej osobe – E. F., táto nemohla v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného splnomocneného zástupcu obsiahnutý v notárskej zápisnici sa považuje taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Na uvedenom závere nemení nič ani tvrdenie oprávneného v jeho podaní doručenom súdu dňa 29.112023, kde namietal, že dohoda o splátkach bola podpísaný povinným, keďže súd v exekúcii o. i. skúma vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade samotná notárska zápisnica, a nie je prípadné prílohy (v tomto prípade Dohoda o splátkach). 25. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd preto dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu - notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Štefanom Kuteničom na notárskom úrade v Žiari nad Hronom, sp. zn. N 739/2016, Nz 59773/2016, NZ 59773/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorý nespĺňa zákonné náležitosti, čo v konečnom dôsledku predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto exekúciu zastavil v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 26. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými
tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 27. V zmysle § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 28. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 29. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 30. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 31. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 32. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 33. V zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 34. V zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 35. V zmysle § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 36. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 37. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 38. V zmysle § 30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023. 39. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zastavil exekúciu z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica nespĺňa zákonné náležitosti), a teda exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod ukončenia exekúcie preto možno vzhľadom na uvedené pričítať, v zmysle § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnenému. 40. S poukazom na ustanovenie § 30b Vyhlášky, v zmysle § 22 odsek 2 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur (§ 22 ods.1 Vyhlášky). S ohľadom na uvedené, kedy dôvod ukončenia exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 36,00 Eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 20 % DPH vo výške 6,00 Eur, a to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému (II. výrok). 41. V zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
42. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 43. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 44. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, 45. V zmysle § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 46. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 47. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd účastníkovi konania - povinnému, ktorý mal plný úspech vo vzťahu k výsledku exekučného konania (zastavenie exekúcie pre existenciu iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, t.j. z iného dôvodu ako z dôvodu vymoženia alebo splnenia pohľadávky oprávneného), ktoré potreboval na bránenie práva proti účastníkovi - oprávnenému, ktorý úspech nemal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 48. Povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 137,47 Eur, pričom v zmysle vyúčtovania zo dňa 14.12.2022 označil hodnotu jedného úkonu právnej služby na sumu 55,61 Eur. Zároveň povinný si uplatnil i trovy titulom právneho zastúpenia v súvislosti s podanou sťažnosťou proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 9.2.2023. Súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako ich vyčíslil povinný vo vyúčtovaní zo dňa 14.12.2022 sú vyčíslené nesprávne. V zmysle ustanovenia §13a odsek 2 písmeno c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v prípade výkonu rozhodnutia alebo exekúcii patrí právnemu zástupcovi povinného odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, a to za úkony „prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“ Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky sa počíta z tarifnej hodnoty, ktorá v tomto prípade predstavuje istinu vymáhaného nároku vo výške 1654,28 Eur, a nie zo sumy 2897,54 Eur tak, ako vo vyúčtovaní zo dňa 14.12.2022 označil povinný. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, povinnému priznal náhradu trov konania voči oprávnenému pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 142,85 Eur pozostávajúcu z odmeny za 3 právne úkony – 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022 vo výške 11,63 Eur, 2. písomné podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022 vo výške 11,63 Eur a 3. písomné podanie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Ek/2974/2022 zo dňa 3.2.2023 vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023 vo výške 12,52 Eur (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.