Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: JOZU-STAV, s.r.o., so sídlom Vráble, Prédium 56, IČO: 50 020 081, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Špitálska 4,6 a 8, zastúpenému Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 4, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. októbra 2018 č. k. -586, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a druhou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 99,58 eura zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V úvode rozhodnutie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 936458,61 eura istiny s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 06. 04. 2008 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra (ďalej len „Úrad“) kontrolu zameranú na dodržiavanie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní u žiadateľa. Kontrolou bolo konštatované nelegálne zamestnávanie v zmysle ust. vo vzťahu k pánovi Q. P. a to nedodržanie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce, pričom v čase kontroly bola uvedená povinnosť splnená. Žalobca žiadal zaplatenie skutočnej škody vo výške 99,58 eura, zaplatenie ušlého zisku za 5 rokov vo výške 755037,77 eura, zaplatenie trov konania vo výške 331,94 eura a nemajetkovej ujmy.

2. Právne vec oprel o ust. , , a , , , , , a a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; o verejnom obstarávaní v znení platnom v čase rozhodnutia Úradu. Dôvodil, že na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť splnené podmienky: a) protiprávnosť rozhodnutia, b) právoplatnosť rozhodnutia, c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Zvýraznil, že v súlade s príslušnými

ustanoveniami bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, mohol sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V predmetnom prípade zistil, že táto podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne bola splnená. Predovšetkým sa zaoberal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Z obsahu spisu zistil, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní bola podaná u žalovaného 09. 11. 2012, preto nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, nakoľko dňa 16. 04. 2012 rozhodnutím č. s. 2012/28128, č. z. 2012/048028 bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty, žaloba bola podaná dňa 08. 04. 2014. Ďalej argumentoval, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, okrem iného, nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Z postupu správnych orgánov nezistil, že by v správnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona, nakoľko nezistil, že by tieto správne orgány porušili svoju povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo, že by tieto orgány boli nečinné a tým spôsobovali zbytočné prieťahy v konaní. Poukázal na ust. , podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade boli napadnuté rozhodnutia zrušené pre nedostatočné zistenie skutkového stavu s tým, že v ďalšom konaní sa mali správne orgány vysporiadať s vytýkanými nedostatkami a opätovne rozhodnúť o merite veci. Poukázal predovšetkým na rozhodnutie zo dňa 16. 04. 2012, č. s. 2012/28128, č. z. 2012/048028, ktorým bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že dňom 20. 07. 2011 vstúpila do platnosti novelizácia , ktorou sa menilo plnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľom voči Sociálnej poisťovni a konanie bolo zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v danej veci neexistuje také nezákonné rozhodnutie, ako to má na mysli ust. Tiež argumentoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil. V časti 99,58 eura bolo konanie zastavené podľa ust. (ďalej len „“) v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu, že došlo k vráteniu zaplatenej sumy na účet žalobcu. K nároku žalobcu na zaplatenie ušlého zisku za 5 rokov vo výške 755037,77 eura uviedol, že právny predchodca žalobcu sa v období rokov 2005-2012 zúčastňoval ako uchádzač verejných obstarávaní, pričom žalobca tvrdil, že keby nebolo nezákonného rozhodnutia, tak by bol vo verejných obstarávaniach úspešný. Dôvodil, že žalobca nepreukázal pravdepodobný úspech právneho predchodcu žalobcu vo verejných obstarávaniach. Výšku uplatneného ušlého zisku nepovažoval za podloženú dôkazom založeným na reálnom základe. Žalobca nepreukázal, že by pri predpokladom chode vecí dosiahol ním tvrdený zisk a nepreukázal jeho tvrdenie, že tým, že sa nemohol zúčastňovať na verejnom obstarávaní, sa stal nedôveryhodným aj pre iné podnikateľské subjekty, ktoré s ním odmietli spolupracovať, že došlo k poškodeniu dobrej povesti, čo malo pre neho likvidačné následky. Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii takejto škody, ktorú označil ako hypotetickú a nereálnu. K žalobcom uplatňovanému nároku na náhradu trov konania v súvislosti s konaním, ktoré prebiehalo pred správnymi orgánmi, zastal stanovisko, že žalobca nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť a ktorá mala predstavovať trovy konania, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu vznikli a trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred správnymi orgánmi. V konaní bolo preukázané, že podania v správnom konaní boli vykonávané žalobcom bez právneho zástupcu. S poukazom na ust. mal za to, že náhrada zahŕňa iba trovy právneho zastúpenia a nie poskytovanie akýchkoľvek právnych služieb s danou vecou. Dodal, že žalobca tiež nepreukázal nárok na zaplatenie súdneho poplatku, keď v zmysle by predmetom nároku mali byť len účelne vynaložené trovy konania. K ďalšiemu žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch argumentoval, že neboli splnené podmienky na priznanie predmetného nároku, nakoľko žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup správneho orgánu a taktiež nepreukázal uplatnenú výšku. Dôvodil, že podľa a nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Dodal, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nemohol vykonávať stavebnú činnosť, pričom z daňových priznaní žalobcu bolo zrejmé, že v období rokov 2005-2012 sa právnemu predchodcovi žalobcu hospodársky darilo,

dosahoval zisk, zhotovil stavby a teda v stavebnej činnosti pokračoval bez akéhokoľvek obmedzenia. Uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých hmotnoprávnych predpokladov zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zák. Na základe uvedených skutkových okolností a ich právneho vyhodnotenia žalobu žalobcu zamietol.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. , a dôvodil, že aj keď žalovaný zavinil čiastočné zastavenie konania priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože vzhľadom k výške žalovanej sumy 936458,61 eura a sumy 99,58 eura, v ktorej časti bolo konanie zastavené, pomer neúspechu žalovaného predstavuje iba nepatrnú časť. Dodal, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

4. Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, prípadne, jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a tvrdil, že nezákonnosť rozhodnutia v predmetnom prípade je preukázaná už len tým, že rozhodnutia boli opakovane zrušené, zmenené, či nahrádzané, čo sa mohlo stať jedine z dôvodu ich rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu ich nezákonnosti. Vyzdvihol, že za nezákonné sa považuje i také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „Ústredie“) č. 48/2005/OK z dôvodu, že odvolací orgán neskúmal skutočnosť, kedy zamestnanec začal vykonávať právu pre žiadateľa. Vyzdvihol, že nárok vyplývajúci z nesprávneho úradného postupu sa spravuje predpisom v znení účinnom pred novelou č. Touto novelou až bola stanovená povinnosť pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody pri nesprávnom úradnom postupe vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, teda nebolo jeho povinnosťou preukazovať nesprávny úradný postup sťažnosťou na prieťahy. Mal za to, že príslušné orgány v správnom konaní svojou činnosťou spôsobili prieťahy v konaní, ktoré trvalo takmer 7 rokov. Zvýraznil, že v Úrad nerešpektoval rozhodnutie nadriadeného orgánu a rozhodol v rozpore s právnym názorom uvedeným v rozhodnutiach Ústredia a v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, preto Úrad porušil ust. a súd prvej inštancie pochybil, keď uviedol, že neexistuje nezákonné rozhodnutie. Ďalej tvrdil, že preukázal vznik škody a jej výšku, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním orgánu verejnej moci. Uviedol, že preukázateľne bol zapísaný do Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, teda vo verejne prístupnom registri a subjekty, s ktorými by mohol spolupracovať, ho začali vnímať ako nelegálneho zamestnávateľa. K ušlému zisku uviedol, že tým, že sa nemohol zúčastňovať verejného obstarávania a verejných zákaziek v obvyklej miere uvedeným zápisom v registri, nemohol dosiahnuť taký zisk, ako by dosiahol pri obvyklej miere podnikania. Preto spriemeroval zisk (16 % z ceny diela - obvyklý zisk) zo zákaziek a z verejných obstarávaní za posledných 12 mesiacov a následne vypočítal ušlý zisk za 5 rokov /keď bol zapísaný v registri nelegálneho zamestnávania/. V týchto rokoch mal dobrý hospodársky výsledok, ktorý mohol byť ešte vyšší, keby mu v tom svojim rozhodnutím nezabránil orgán verejnej moci. K uplatneným trovám konania uviedol, že je zrejmé, že všetky podania v konaní o pokute vypracoval advokát, aj keď sa pod ne nepodpísal, ale uvedené potvrdil. Vyzdvihol, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. zastupoval žalobcu advokát, preto na tieto úkony má nárok, ako i na súdny poplatok za konanie na súde. Všetky trovy konania vynaložené v správnom konaní označil za účelné, ktoré mali za cieľ zvrátiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že konanie o pokute trvalo viac ako 7 rokov, pričom zápis v zozname nelegálnych zamestnávateľov zanechal na žalobcovi silné následky. Vzniknutá nemajetková ujma podľa jeho názoru spočívala v poškodení dobrej povesti pôvodného žalobcu, v obmedzení jeho práva podnikať. Vyzdvihol, že k nemajetkovej ujme došlo aj v osobnostnej sfére samotných konateľov a spoločníkov spoločnosti, pretože bolo neoprávnene zasiahnuté do ich práva na zachovanie dôstojnosti a osobnej cti.

5. K odvolaniu žalobcu za vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom poukázal na vady odvolania žalobcu, pretože nemalo náležitosti v zmysle , v odvolaní absentovali odvolacie dôvodu, v dôsledku čoho by mal odvolací súd odmietnuť jeho odvolanie s poukazom na . Zastal názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v konaní sa domáhal domnelých nárokov na náhradu skutočnej škody vo výške 99,58 eura (v tejto časti vzal späť žalobu), na ušlý zisk vo výške 755037,77 eura, na náhradu trov v súvislosti s konaním o nezákonnom rozhodnutí spolu vo výške 1321,26 eura

a na zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 180000 eura. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu existencie ani jedného z uplatňovaných nárokov, pričom existenciu uplatnených nárokov žalovaného priamo vyvrátil. V tejto súvislosti osobitne poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 22. 05. 2015 spolu s dôkazmi, ktorými vyvrátil dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Mal za to, že v prípade ušlého zisku v konaní preukázal nepravdivosť základného skutkového tvrdenia žalobcu, že sa nemohol zúčastňovať verejných obstarávaní, a tým mu vznikol ušlý zisk, pretože žalobca sa zúčastňoval verejných obstarávam a získal viacero zákaziek. Zvýraznil, že žalobca nesplnil osobitné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Uzavrel, že odôvodnenie rozsudku podáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v tunajšom konaní.

6. K vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojej replike uviedol, že sa pridržiava dôvodov svojho odvolania a zvýraznil, že v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V konaní preukázal, že Úrad a následne aj Ústredie rozhodli nezákonne a išlo o nesprávny úradný postup. Nesprávnosť rozhodnutia potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. . Dodal, že do konania doložil i výpočet ušlého zisku, trov konania a samotnej nemajetkovej ujmy. Preukázal, že pôvodný žalobca bol zapísaný v registri nelegálnych zamestnávateľov, z ktorého dôvodu sa nemohol zúčastňovať verejného obstarávania. Pri nároku na trovy konania preukázal výšku trov správneho konania a preukázal i nárok na nemajetkovú ujmu, ktorá sa odvíjala od vážneho a dlhotrvajúceho zásahu do práv poškodeného. Mal za to, že splnil všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na uplatnenie zodpovednosti za škodu. Namietla porušenie práva na spravodlivý proces. K tvrdeniam žalobcu o neodôvodnení jeho odvolania uviedol, že v odvolaní nemusí byť uvedené konkrétne ustanovenie zákona, v odvolaní bolo uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napádal, z akých dôvodov považoval rozhodnutie za neprávne a čoho sa odvolaním domáhal.

7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že zotrváva na obsahu svojej repliky zo dňa 20. 12. 2018, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Uviedol že nie je daná taká vada rozsudku a ani konania pred súdom prvej inštancie, pre ktorú by bolo potrebné rozsudok zrušiť. Zastal názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie nároku uplatneného v tunajšom konaní a existenciu týchto nárokov priamo vyvrátil.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote ( ) a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podľa potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa SR (ďalej len ), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobcom v odvolaní. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalovaného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, s ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

15. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu verejnej moci, majúci za následok škodu, má charakter občiansko-právnej zodpovednosti. je vo vzťahu k zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia ( ).

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa a , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verenej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má ten, ktorému bola takým postupom spôsobená škoda.

19. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

20. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie) ktorej sa nemožno zbaviť, ako to vyplýva z ustanovenia a je založený na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a) nesprávny úradný postup orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

22. neposkytol definíciu pojmu nesprávny úradný postup a len príkladmo uviedol, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verenej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, možno však nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu orgánu verejnej moci, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné upraviť v právnom predpise do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, alebo oneskorené vydané rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ). Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydania rozhodnutia, za týmto účelom

zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len ako škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, a preto za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané neskôr v inej podobe, či za iných okolností (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 05. 2011 sp. zn. ). V tomto smere možno tiež uviesť, že strana sporu v ktorom bolo vydané príslušné rozhodnutie môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, pričom orgán príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku následne posúdi či došlo k namietanému pochybeniu. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu, tento zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu verejnej moci so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

23. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

24. pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Z tohto dôvodu tento pojem treba vykladať z hľadiska ustanovení ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného proti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené). Naproti tomu ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodnej udalosti. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

25. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho ) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

26. V posudzovanej veci sa pôvodný žalobca domáhal náhrady škody vo výške 936458,61 eura istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 06. 04. 2008 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra kontrolu zameranú na dodržiavanie o nelegálnej práce a

nelegálnom zamestnávaní u žiadateľa. Touto kontrolou bolo konštatované nelegálne zamestnávanie v zmysle ust. vo vzťahu k pánovi Q. P., nedodržanie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce, pričom v čase kontroly bola uvedená povinnosť splnená. Žalobca žiadal zaplatenie skutočnej škody vo výške 99,58 eura /v ktorej časti vzal žalobu späť, konanie bolo zastavené a výrok je právoplatný/, zaplatenie ušlého zisku za 5 rokov vo výške 755037,77 eura, zaplatenie trov konania vo výške 1321,26 eura a nemajetkovej ujmy v sume 180000 eura. Súd prvej inštancie dňa 25. 09. 2017 uznesením č. k. -523 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., IČO: 36 557 277, so sídlom Vráble, Štúrova 412, vstúpil do konania ako žalobca JOZU- STAV, s.r.o., IČO: 50 020 081, so sídlom Vráble, Prédium 56.

27. V súdenej veci vo svetle citovaných zákonných ustanovení a ich právneho výkladu bolo potrebné posudzovať existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom v tomto konaní, tak ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 06. 04. 2005 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra kontrolu zameranú na dodržiavanie o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní u pôvodného žalobcu a kontrolou bolo konštatované nelegálne zamestnávanie v zmysle ust. vo vzťahu k pánovi Q. P.. Dôvodom bolo nedodržanie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce, pričom v čase kontroly bola uvedená povinnosť splnená. V dôsledku uvedeného dňa 18. 07. 2005 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal rozhodnutie č. sp. 2005/18479, č. z. 2005/025234, ktorým bola uložená právnemu predchodcovi žalobcu pokuta vo výške 99,58 eura za porušenie v nadväznosti na Pôvodný žalobca využíval dostupné opravné prostriedky a proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Dňa 10. 10. 2005 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vydalo rozhodnutie č. sp. 48/2005/Ok- nel., ktorým vykonalo zmenu výroku v predmetnom rozhodnutí, pričom naďalej bola uložená pokuta 99,58 eura a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 10. 2005. Pôvodný žalobca podal dňa 06. 03. 2006 podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. sp., 48/2005/Ok-nel. na Generálnu prokuratúru SR, ktorá podnet postúpila Krajskej prokuratúre v Bratislave. Krajská prokuratúra v Bratislave protestom prokurátora č. Kd 2076/06-11 zo dňa 22. 05. 2006 požiadala o zrušenie predmetného rozhodnutia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojim rozhodnutím č. 23751/2006 protestu nevyhovelo. Krajská prokuratúra v Bratislave podala žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 48/2005/Ok-nel, pričom Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. -30, zo dňa 18. 11. 2008 žalobu zamietol dôvodu, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 a rozhodnutie Ústredia č. 48/2005/Ok-nel. zrušil a vrátil na ďalšie konanie i z dôvodu, že odvolací orgán neskúmal skutočnosť, kedy zamestnanec začal vykonávať prácu v kontrolovanom subjekte. Z uvedeného dôvodu Ústredie vydalo rozhodnutie č. AA/2010/8291/GROK, ktorým bolo rozhodnutie č. 2005/08479, 2005/025234 zrušené a vec vrátená na nové prejednanie. Dňa 26. 4. 2010 Úrad vydal rozhodnutie č. 2010/44303, č. z. 2010/036736 a pôvodnému žalobcovi uložil pokutu vo výške 99,58 eura, opäť bolo podané odvolanie na odvolací orgán, ktorý svojim rozhodnutím č. AA/2010/37730/GROK predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie, nakoľko nebol zistený skutkový stav veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané porušenie právnej povinnosti, bolo potrebné vykonať ďalšie úkony postupovať podľa pokynov v rozhodnutí č AA/2010/8291/GROK zo dňa 09. 03. 2010. Úrad rozhodnutím č. s. 2010/44303, č. z. 2010/106185 zo dňa 20. 12. 2010 opätovne uložil pôvodnému žalobcovi pokutu vo výške 2000 eur, voči ktorému sa pôvodný žalobca dňa 12. 01. 2011 odvolal. Rozhodnutím Ústredia zo dňa 28. 04. 2011 bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že vo výroku absentuje skutkové vymedzenie okolností tak, aby bolo zrejmé, ku ktorým skutkovým okolnostiam sa viaže porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pri určení výšky pokuty neboli zohľadnené prechodné ust. zákona o službách zamestnanosti. Dňa 22. 06. 2011 Úrad vydal rozhodnutie č. s. 2011/32941, č. z. 2011/046845, ktorým bola uložená pokuta pôvodnému žalobcovi vo výške 2000 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané dňa 11. 07. 2011 odvolanie a Ústredie svojím rozhodnutím zo dňa 16. 03. 2012 rozhodnutie Úradu č. s. 2011/32941, s. z. 2011/046845 zo dňa 22. 06. 2011 zrušilo v celom rozsahu, nakoľko bol ustálený čas začiatku práce pána P. po doplnení dokazovania a prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne bolo v súlade s ustanovením . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dňa16. 04. 2012 rozhodnutím č. s. 2012/28128, č. z. 2012/048028 bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty.

28. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

29. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v tomto konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom preukázania jeho nárokov vyplývajúcich zo , teda nároku na škodu /tu bolo konanie právoplatne zastavené/, na ušlý zisk, na trovy konania vzniknuté v súvislosti s konaním o nezákonnom rozhodnutí a nároku na nemajetkovú ujmu. I podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, ušlého zisku a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom v základnom konaní a tvrdenou majetkovou ujmou. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, pretože rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle V konaní nebola preukázaná protiprávnosť rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a nebol preukázaný nesprávny úradný postup správnych orgánov, správne orgány konali, vydali rozhodnutia v lehote.

30. Z opísanej genézy žalobcom namietaného postupu správnych orgánom je zrejmé, že pôvodný žalovaný po uložení pokuty využíval dostupné opravné prostriedky a k zastaveniu konania, v ktorom bola pôvodnému žalobcovi uložená pokuta, došlo pre dodatočné odpadnutie dôvodu konania, pretože došlo k zmene právnej úpravy, teda z dôvodu novelizácie ust. platnej dňom 20. 07. 2011, ktorou sa menilo ust. , teda plnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľom voči Sociálnej poisťovni. Preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danej veci neexistuje také nezákonné rozhodnutie, ako to má na mysli ust. Je nutné dodať, že v rozhodnutí úradu o zastavení konania zo dňa 16. 04. 2012 sa konštatuje zistenie nelegálneho zamestnávania, pre ktoré bola podľa právneho stavu v čase vykonávania kontroly uložená pokuta, ale nezákonnosť tohto rozhodnutia nebola konštatovaná v žiadnom zo série rozhodnutí vydaných v namietanom správnom konaní.

31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania vzniku uplatnenej škody. Ako už bolo uvedené, v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Odvolací súd tiež zastal názor, že žalobca nepreukázal vznik ušlého zisku za obdobie 5 rokov vo výške 755037,77 eura. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu sa v rozhodnom období zúčastňoval verejných obstarávaní a aj realizoval práce na zákazku. Žalobcom tvrdená výška ušlého zisku nie je podložená dôkazom a ani nie je s istotou možné predpovedať dosiahnutie zisku za iných, žalobcom predpokladaných udalostí. Je nutné dodať, že žalobca ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a ušlým ziskom, keď žalobca tvrdil, že sa v dôsledku nezákonného rozhodnutia nemohol zúčastňovať verejných obstarávaní a tým mu vznikol ušlý zisk. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa zúčastňoval verejných obstarávaní

v rozhodnom období a tiež reálne vykonával svoju činnosť, teda tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Navyše úspešnosť vo verejnom obstarávaní je determinovaná rôznymi faktormi, preto nie je možné tvrdiť, že nebyť žalobcom označeného nezákonného rozhodnutia, bol by úspešným v akomkoľvek verejnom obstarávaní. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nemohol vykonávať stavebnú činnosť, v uvedenom smere súd prvej inštancie správne poukázal na daňové priznania žalobcu, z ktorých je zrejmé, že v období rokov 2005 - 2012 sa právny predchodca žalobcu venoval stavebnej činnosti a hospodársky sa mu darilo i dosahoval zisk.

32. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania v súvislosti s konaním, ktoré prebiehalo pred správnymi orgánmi, súd prvej inštancie správne rezultoval, že i v pri tomto uplatňovanom nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní bolo preukázané, že podania v správnom konaní boli vykonávané žalobcom bez právneho zástupcu a tieto skutočnosti potvrdil i priamo na pojednávaní právny zástupca žalobcu. Náhrada v tomto prípade zahŕňa iba trovy právneho zastúpenia ( ), ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania súvisia priamo s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v uvedených konaniach pred správnymi orgánmi nebol zastúpený advokátkou, preto mu nevzniklo ani právo na náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú ani splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a to práve z dôvodov uvedených vyššie, teda že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu správneho orgánu, preto nebol ani dôvod na náhradu nemajetkovej ujmy. Je nutné dodať, že pri žalobcom uplatňovanej výške nemajetkovej ujmy absentuje skutkový a právny základ jej uplatnenia. Napokon sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 výslovne uviedol, že nežiada, aby v konaní boli vypočúvaní jeho príbuzní, ktorí by eventuálne sa vedeli vyjadriť, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry, z ktorého zásahu vyvodzuje náhradu nemajetkovej ujmy, nenavrhol vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, preto je jednoznačne možné konštatovať, že v tomto smere na preukázanie nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno.

34. Vo svetle uvedeného je nesporné, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi žalobcom uvádzanými skutočnosťami a údajným vznikom škody. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti v zmysle potvrdil, keď dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne i v časti náhrady trov konania, na ktoré odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v tejto časti v celom rozsahu poukazuje.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).