Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-62-2014.pdf
PDF · 143.05 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/62/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nitre sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: JOZU-STAV, s.r.o., IČO: 50 020 081, so sídlom Vráble, Prédium 56 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Špitálska 4,6 a 8, zast.: Martin Pavle s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pribinova 4, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd konanie v časti zaplatenia sumy 99,58 eur zastavuje.
Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 08.04.2014 domáhal náhrady škody vo výške 936.458,61 eur istiny s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.04.2008 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní u žiadateľa. Kontrolou bolo konštatované nelegálne zamestnávanie v zmysle ust.§ 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z.z. vo vzťahu k p. Q. P. a to nedodržanie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce, pričom v čase kontroly bola uvedená povinnosť splnená. Žalobca žiadal zaplatenie skutočnej škody vo výške 99,58 eur, zaplatenie ušlého zisku za 5 rokov vo výške 755.037,77 eur, zaplatenie trov konania vo výške 331,94 eur a nemajetkovej ujmy.
2.Právny zástupca žalobcu, ktorý zastupoval v konaní pôvodného žalobcu na pojednávaní uviedol, že ich nárok opierajú o zák. č. 514/2003, keď štátom bola žalobcovi spôsobená škoda z dôvodu nesprávneho a nezákonného rozhodnutia. Predovšetkým poukázal na ust. § 6 ods. 1,2 cit. zákona, keď rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť ako aj na ust. § 9 ods. 1,2 cit. zákona, keď boli prieťahy v konaní. Už 18.7.2005, keď bolo vydané Úradom práce sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000 Sk, toto rozhodnutie bolo nezákonné. Takmer 7 rokov prebiehali konania, žalobca hneď od začiatku nesúhlasil s predmetným rozhodnutím. V roku 2010 vo veci dokonca rozhodoval aj NSSR, napriek tomu sa znovu v konaní pokračovalo, nebolo konanie voči žalobcovi zastavené a vlastne až 14 rozhodnutím dňa 16.3.2012 bolo konanie voči žalobcovi zastavené. O tejto skutočnosti svedčí celý spis, ktorý súd má k dispozícii a s poukazom na ust. § 6 ods. 1,2 je nadbytočné, aby súd znovu skúmal otázku uloženia pokuty. V rozhodnutí zo dňa 16.3.2012, ktorým bolo konanie voči žalobcovi zastavené, v tomto rozhodnutí na strane 5 je citované, že ide o rozhodnutia nezákonné a to aj o rozhodnutia predchádzajúce, konštatovalo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň poukázal i na nesprávny úradný postup, keď konania trvali takmer 7 rokov, kým
vo veci bolo rozhodnuté. Príslušné úrady nerešpektovali rozhodnutia nadriadených orgánov, ktoré vo veci rozhodovali. Na základe týchto skutočnosti sa domáhali náhrady škody, pričom v tejto časti vzali návrh späť a to v časti zaplatenia skutočnej škody, ktorá bola navrhovateľovi už vyplatená. V bodoch žaloby sa zaoberá a udáva ďalšie nároky, ktorých sa domáhajú, pričom ich nárokom je aj ušlý zisk, ktorý bol vypočítaný za predchádzajúce obdobie, keď žalobca mohol takýto zisk získať v rámci verejného obstarania. Už v roku 2005, keď bolo konštatované s poukazom na zák. č. 82/2005, že žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 tohto zákona a v tomto období sa viedli registre nelegálneho zamestnávania, žalobca bol v tomto registri zapísaný, z toho dôvodu nespĺňal zákonné podmienky, aby sa mohol zúčastniť verejného obstarávania. V registri bolo zapísaný 5 rokov, za toto obdobie 5 rokov sa nemohol zúčastňovať verejných obstarávaní Čo sa týka ďalšieho nároku, ide o vyčíslenia náhrady trov konania, ide o poskytnutú právnu pomoc zo strany advokáta. On ako fyzická osoba Gabriel Orlík a neskôr ako s.r.o-čka má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so žalobcom, aj keď ho on oficiálne nezastupoval pred správnymi orgánmi, všetky vyjadrenia, odvolania mu písal on, vypracovával a za tieto služby mu bolo aj zaplatené. Žalobcu potom zastupoval i priamo v súdnom konaní a žalobca riadne zaplatil i súdny poplatok. Ďalším nárokom je nemajetková ujma za 7 ročnú perzekúciu ako aj z dôvodu, že žalobca bol 5 rokov zapísaný v registri nelegálnych zamestnávateľov, tým pádom bola ohrozená dobrá povesť žalobcu. Bolo obmedzené právo žalobcu na podnikanie, mal neistotu v plánovaní a rozhodovaní a poukázal na rozhodnutie NSSR 3Cdo 24/2012 ako aj ďalšie rozhodnutie ako i rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Z toho dôvodu sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur a to za každú jednotlivú ujmu. K namietanému ušlému zisku zo strany žalovaného by sa vyjadril v tom smere, že je pravdou, že žalobca nebol úspešný vo všetkých obstarávaniach, ale iba v 1/4-ine, ide o skutočný odhad a z toho dôvodu je uplatnený ušlý zisk za obdobie 5 rokov. Obranu žalovaného považuje za účelovú, keď žalobca bol 7 rokov v neistote, nemajetková ujma sa nedotkla Jozefa Zuzulu, ale viacerých osôb, keď Jozef Zuzula je iba jedným zo spoločníkov a konateľov žalobcu a teda dotkal sa minimálne troch rodín, 6 ľudí priamo. V roku 2005 žalobca zamestnával 47 zamestnancov a bolo ohrozených 47 rodín. Žalobca bol naďalej aktívny, bránil sa, podával riadne opravné prostriedky, dokonca bol podaný aj mimoriadny opravný prostriedok. V roku 2006 sa spojil s ministerstvom minimálne dva krát, nebolo mu vyhovené, snažil sa zvrátiť stav, ktorý bol, vysvetliť.
3.Žalobca (konateľ i pôvodného žalobcu) na pojednávaní uviedol, že bol vychovaný k poctivej robote, je vyučený murár, postupne si urobil vzdelanie, vypracoval sa za riaditeľa. Tí ktorí držali kľúče v rukách ho v 90-rokoch odvolali za jeho poctivú robotu. Postupne si založil živnosť, vybudoval firmu, ktorá zamestnávala až do 100 ľudí. Keď už mal nejaký ten vek, rozhodol sa, že bude pomaly končiť a preto bola taká dohoda, že sa urobí s.r.o-čka. Veľmi sa mu darilo, môže to potvrdiť. Potom prišiel však Úrad, ktorý to stopol a ďalej to nešlo. Sedem rokov s.r.o.-čka nemohla nič robiť, pretože bol čiernou ovcou, mal čierneho zamestnanca. Nemohli ďalej pokračovať v činnosti a to čo je uvedené v žalobe je iba 1/10- inou toho, čo bolo spôsobené. Kde je vlastne jeho energia, keď chodil od Ministerstva cez štátnych tajomníkov a po všetkých úradoch. Žiadal, aby súd zvážil tieto skutočnosti pri rozhodovaní, tak ako je to uvedené v žalobe. S.r.o.-čka nebola prizývaná do spoločných akcií, nezúčastňovala sa pri budovaní napr. kanalizácii, vodovodného zariadenia, mali dobrú povesť. S.r.o.-čka od roku 2005 do roku 2012 mala určite zisk, ponechal si živnosť, ktorú má naďalej na seba, nemohol ju zrušiť a všetky zákazky zastupoval potom on za s.r.o.-čku na základe uzatvorenej zmluvy. S s.r.o.-čkou mal uzatvorenú Zmluvu o dielo ako fyzický subjekt a všetko sa robilo na základe zmlúv a faktúr. Zúčastnil na projektoch a zákazkách, ktoré ako fyzická osoba mohla získať s.r.o.-čka, vykonával to na živnosť. Zo živnosti mal zisk nulový. S.r.o.- čka nemohla ísť do ničoho, bola nulová. Nevedel sa vyjadriť ako mal v plnom rozsahu nahradiť podnikateľský subjekt Jozef Zuzula STAVBA a INŽINIERING v oblasti verejného obstarávania žalobca. Tieto obidva subjekty existujú. S.r.o.-čka sa nemohla zapájať do veľkých súťaží, nemohla s nikým fungovať. Ako fyzická osoba sa zúčastnil verejného obstarávania. Čo sa týka účasti s.r.o-čky na verejnom obstarávaní dňa 20.5.2010 a 20.3.2009, k tomu sa vyjadriť nevedel. S.r.o.-čka nemohla samostatne fungovať a v tom je neistota v ďalšom podnikaní. Netrval na tom, aby bolo v danej veci vykonané ďalšie dokazovanie. Netrval ani na vypočutí ďalších svedkov, chcel aby to súd ukončil s poukazom na to, ako bolo doposiaľ vykonané dokazovanie. Čo sa týka zaplatenia trov konania a súdneho poplatku, tieto uhradili právnemu zástupcovi. Ich zastupoval právny zástupca Mgr. Orlík ohľadom konania, ktoré sa viedlo a týkalo sa spoločnosti STAVBA A INŽINIERING so žalovaným. Chce po 13 rokoch mať danú vec ukončenú. Svoje deti vedie k pravde a čistému konaniu a verí, že súd rozhodne spravodlivo. V ďalšom konaní žiadal vylúčiť svojich príbuzných z tohto konania, teda nie je potrebné ich vo veci už vypočúvať.
4.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vznáša z opatrnosti námietku premlčania vo vzťahu k všetkým uplatneným nárokom s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX, uplynula už subjektívna lehota na uplatnenie nároku a to lehota 3 rokov, keď B. zrušil rozhodnutia dňa 26.11.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2010, pričom žaloba bola podaná až 8.4.2014. Aj keď ďalej rozhodoval Úrad práce, tento rozhodoval iba o pokute a z toho dôvodu majú za to, že lehota na uplatnenie nároku začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia NSSR. Nárokom žalobcu je zaplatenie ušlého zisku za obdobie 5 rokov. Tento nárok považujú za špekulatívny a nedôvodný, pretože bol vyčíslený tak aký zisk by dosahoval podnikateľ Jozef Z. ako fyzická osoba. Poukázal na to, že rozhodnutím Úradu práce nebol zmarený účel podnikania žalobcu. Z vyčíslenia nie je zrejmé akým spôsobom žalobca dospel k takému vyčísleniu. Neboli predložené žiadne účtovné knihy a doklady, tak s.r.o.-čkou ako aj Y. Z. ako živnostníkom. S poukazom na uznesenie NSSR nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku pri uplatnení nároku na ušlý zisk. Trovy konania, ktoré si žalobca uplatňuje nie sú škodou, ale trovami konania podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku. V spisoch sa nenachádza plná moc a vyjadrenia ako aj odvolania, ktoré boli podané voči rozhodnutiam boli podpísané konateľom. Nárok na nemajetkovú ujmu nepovažuje za opodstatnený, za dôvodný. Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, sám sa vyjadril, že vždy mal dobrú povesť a poukazujú i na ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003, že maximálne sa môže priznať nemajetková ujma do 50 násobku minimálnej mzdy. Z nemajetkovej ujmy nie je možné priznať úrok z omeškania, poukázal na rozhodnutie R 45/2000. Žalovaný nie je v pozícii dlžníka, nesúhlasia ani s výškou uplatneného úroku z omeškania a v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodu a nebolo preukázané poškodenie dobrej povesti žalobcu.
5.Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť STAVBA A INŽINIERING nebola v správnom konaní zastúpená, preto jej nevznikli žiadne trovy. Trvá na tom, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, poukázal na doterajšie písomne vyjadrenia vo veci najmä na vyjadrenie zo dňa 22.5.2015. K stručne nedôvodnosti nároku uviedol, že tento nárok je špekulatívny, ohľadom nároku na ušlý zisk, pôvodný žalobca tvrdil, že dôsledku rozhodnutí Úradu práce mu bola zamedzená účasť vo verejných obstarávaniach, toto tvrdenie je však nepravdivé ako už preukázali, keďže pôvodný žalobca sa zúčastnil mnohých verejných obstarávaní a preukázaním tejto skutočnosti bolo popreté základné tvrdenie žalobcu zdôvodňujúci žalobný návrh. Poukázal na neexistenciu kauzálneho nexusu medzi domnelým a ušlým ziskom a domnelým protiprávnym rozhodnutím úradu práce. Verejné obstarávanie je zložitý proces, na ktorého konci je výber zmluvného partnera. Jednotliví uchádzači musia splniť podmienky účasti a zároveň predložiť cenovo najvýhodnejšiu ponuku. Je zarážajúce, že pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že by bol v týchto verejných obstarávaniach úspešný, nevie, kde berie túto istotu. Má za to, že nie je daný ani kauzálny nexus vzhľadom na ušlý zisk. Ohľadom nároku na náhradu trov právneho zastúpenia poukázal, že pôvodný žalobca nebol v správnom konaní pred Úradom práce zastúpený žiadnym právnym zástupcom a teda nevznikla žiadna náhrada trov právneho zastúpenia. Ohľadom nároku na nemajetkovú ujmu, žiadna nemajetková ujma u pôvodného žalobcu neexistuje. Žalobcovi sa v danom období darilo veľmi dobre, čo vyplýva z účtovných závierok, maloobchodných partnerov čo tiež doložili. Taktiež pokladá za scestné argumentovať pocitmi hanby a úzkosti fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, pričom tieto pocity sa nijakým spôsobom nedotkli podnikania pôvodného žalobcu. Súčasne považoval aj za sporné preukázanie nezákonnosti rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu ako základných podmienok uplatnenie nároku v zmysle zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci. Nedôvodnosť nároku bola zrejmá aj samotnému pôvodnému žalobcovi, ktorý po ich vyjadrení a doložení rozsiahlej dokumentácie postúpil túto domnelú pohľadávku na tretiu osobu, ktorá vznikla bezprostredne predtým ako došlo k tomuto postúpeniu. Súčasný žalobca nevykonáva za tri roky svojej existencie žiadnu činnosť, jedine čo je v účtovných závierkach uvedené je zloženie základného imania.
6.Právny zástupca žalobcu dňa 7.10.2014 na pojednávaní zobral žalobu v časti sumy 99,58 eur späť, nakoľko došlo k vráteniu zaplatenej sumy na účet žalobcu, súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v časti zaplatenia sumy 99,58 eur zastavil.
7.Súd okrem výsluchu strán sporu, doplnil dokazovanie oboznámením sa s Informáciou o výsledku predbežného prerokovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zápisnicou z oboznámenia sa s podkladmi k rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, dochádzkovou listinou za obdobie apríl 2005, lekárskou správou, Platobným poukazom č. XXXXXXXXXX, evidenciou dochádzky za mesiac apríl 2005, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. 2005/08479, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo XX/XXXX/
OK-nel., rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo XXXXX/ XXXX, rozsudkom Krajského súdu v X., č. k. XS/XXX/XX-XX zo dňa 18.11.2008, rozsudkom NS SR č. k. XCžso XX/XXXX, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. XXXX/XXXXX o uložení pokuty, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo AA/XXXX/XXXXX/GROK, rozhodnutím E. práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. XXXX/XXXXX, rozhodnutím E. práce, sociálnych vecí a rodiny v B. číslo AA/XXXX/XXXXX/GROK, rozhodnutím E. práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo 2011/32941, rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AA/XXXX/XXXXX/ GROK, výpisom z obchodného registra spoločnosti STAVBA A N., s.r.o., Zmluvou o dielo číslo 2004/004, Zmluvou o dielo číslo 2004/003, Dodatkom č.2 k zmluve o dielo, Zmluvou o dielo 2004/002, informáciou z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 9.5.2013, odpoveďou na žiadosť Inšpektorátu práce Nitra sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, poverením č.XX/XXXX, priebežným protokolom o výsledku kontroly zo dňa X.X.XXXX, protokolom o výsledku kontroly, informačná karta, protokol o výsledku kontroly zo dňa 19.4.2005, správami Sociálnej poisťovne, vyjadrením STAVBA A INŽINIERING, s.r.o. zo dňa 27.4.2005, prezenčnou listinou, záznamom o zdravotnej spôsobilosti, registračným listom FO, oznámením o poistencoch VZP, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vráble, Pracovnou Zmluvou zo dňa 5.4.2005, odpoveďou k vyjadreniu zo dňa 28.4.2005, predvolaním zo dňa 29.4.2005, Zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 6.5.2005, Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 17.6.2005, vyjadrením zo dňa 27.6.2005, vyjadrením k oznámeniu zo dňa 18.7.2005, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo 2005/08479, odvolaním k rozhodnutiu zo dňa 2.8.2005, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č.48/2005/OK-nel., vyjadrením ku kontrole a k žalobe, vrátením spisu zo dňa 25.3.2010, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo AA/2010/8291/GROK, čestným vyhlásením Eliáša Šabíka, zápisom zo dňa 6.4.2005, mzdovým listom za rok 2005, výplatnými páskami Jána Sekereša, Eliáša Šabíka, rozdelením úkolovej mzdy za mesiac apríl 2005, rozhodnutím č.2010/036736, odvolaním proti rozhodnutiu č. 2010/44303 zo dňa 18.5.2010, žiadosťou o predloženie dokladov zo dňa 1.6.2010, oznámením vo veci zo dňa 10.6.2010, čestným vyhlásením Alžbety Keleovej, žiadosťou zo dňa 3.6.2010, odstúpením odvolania zo dňa 16.6.2010, oznámením o odstúpení zo dňa 16.6.2010, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre číslo AA/37730/9206/GROK, predvolaním Šabíka zo dňa 21.10.2010, zápisnicou o výpovedi svedka, predvolaním Keleovej zo dňa 11.11.2010, predvolaním konateľa Jozefa Zuzulu, predvolaním zo dňa 23.11.2010, zápisnicou zo dňa 25.11.2010, 26.11.2010, lekárskou správou, oznámením o výsledku verejného obstarávania, daňovými priznaniami, potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2007, za obdobie od 1.12006 do 31.12.2006, za rok 2012, 2011, 2010, 2009, 2008, 2007, 2006, 2005, uznesením NS SR č. k. 3Cdo/24/2012, so žiadosťou o sprístupnenie informácii zo dňa 5.5.2015, Zmluvou na zhodnotenie práce č. 2006/012, rozpočtom, sprístupnením informácii Obce Bátovce, Zmluvou o dielo číslo 2006/09, sprístupnením informácií - odpoveď Obec Močenok, Zmluvou na zhotovenie práce č.2006/007, Zmluvou o dielo, Zmluvou o dielo č.1/2008, Zmluvou o dielo číslo 2009/009, dodatkom k zmluve číslo 2009/009, krycím listom rozpočtu, zaslaním odpovede Mesto Vráble zo dňa 11.5.2015, uznesením NS ČR č. k. 23Cdo/3337/2007, 21Cdo/300/2001, 25Cdo/269/2006, 25Cdo/2857/2005, sprístupnením informácii - odpoveď Obec Horná Seč, Mesto Levice, Zmluvou o dielo č. 0062012, Zmluvou o dielo č. 152014, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č. 2012/28128, Zmluvou obstaraní zájazdu, Zmluvou o postúpení pohľadávky, , žiadosťou zo dňa 13.11.2015, účtovnou závierkou k 31.12.2014, účtovnou závierkou k 31.12.2015, 31.12.2016 a zistil tento skutkový stav:
8.Dňa 06.04.2005 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní u pôvodného žalobcu STAVBA A INŽINIERING, s.r.o.. Kontrolou bolo konštatované nelegálne zamestnávanie v zmysle ust.§ 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. vo vzťahu k p. Eliášovi Šabíkovi. Dôvodom bolo nedodržanie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri nástupe do práce, pričom v čase kontroly bola uvedená povinnosť splnená. Dňa 18.07.2005 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal rozhodnutie č. sp. 2005/18479, č. z. 2005/025234, ktorým bola uložená právnemu predchodcovi žalobcu pokuta vo výške 99,58 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Dňa 10.10.2005 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vydalo rozhodnutie č. sp. 48/2005/Ok- nel., ktorým vykonalo zmenu výroku v predmetnom rozhodnutí, pričom naďalej bola uložená pokuta 99,58 eur spoločnosti STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2005. Spoločnosť STAVBA A INŽINIERING, s.r.o. podala dňa 6.3.2006 podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. sp., 48/2005/Ok-nel. na Generálnu prokuratúru SR, ktorá podnet postúpila Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Krajská prokuratúra v Bratislave protestom prokurátora č. Kd 2076/06-11 zo dňa 22.5.2006 požiadala o zrušenie predmetného rozhodnutia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojim rozhodnutím č. 23751/2006 protestu nevyhovelo. Krajská prokuratúra v Bratislave podala žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 48/2005/Ok-nel, pričom Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 2S 391/06-30, zo dňa 18.11.2008 žalobu zamietol, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k.7Sžso12/2009 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 391/06-30 a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 48/2005/Ok-nel. zrušil a vrátil na ďalšie konanie i z dôvodu, že odvolací orgán neskúmal skutočnosť, kedy zamestnanec začal vykonávať prácu v kontrolovanom subjekte, správny orgán riadne zistí skutočný stav, doplní dokazovanie. Z uvedeného dôvodu ústredie vydalo rozhodnutie č. AA/2010/8291/GROK, ktorým bolo rozhodnutie č. 2005/08479, 2005/025234 zrušené a vec vrátená na nové prejednanie. Dňa 26.4.2010 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal rozhodnutie č. 2010/44303, č.z. 2010/036736 a spoločnosti STAVBA A INŽINIERING, s.r.o. uložil pokutu vo výške 99,58 eur, bolo podané odvolanie na odvolací orgán, ktorý svojim rozhodnutím č. AA/2010/37730/GROK predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie, nakoľko nebol zistený skutkový stav veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané porušenie právnej povinnosti, bolo potrebné vykonať ďalšie úkony a nebolo v konaní postupované v plnom rozsahu podľa pokynov v rozhodnutí č AA/2010/8291/GROK zo dňa 09.03.2010. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra rozhodnutím č. s. 2010/44303, č.z. 2010/106185 zo dňa 20.12.2010 opätovne uložil spoločnosti STAVBA A INŽINIERING, s.r.o pokutu vo výške 2.000 eur, voči ktorému sa STAVBA A INŽINIERING, s.r.o dňa 12.01.2011 odvolala. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28.4.2011 bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že vo výroku absentuje skutkové vymedzenie okolností tak, aby bolo zrejmé, ku ktorým skutkovým okolnostiam sa viaže porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pri určení výšky pokuty neboli zohľadnené prechodné ust. §72k ods.2 zákona o službách zamestnanosti. Dňa 22.06.2011 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal rozhodnutie č. s. 2011/32941, č.z. 2011/046845, ktorým bola uložená pokuta STAVBA A INŽINIERING, s.r.o vo výške 2.000 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané dňa 11.7.2011 odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava svojím rozhodnutím zo dňa 16.3.2012 rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č.s. 2011/32941, s.z. 2011/046845 zo dňa 22.6.2011 zrušilo v celom rozsahu, nakoľko bol ustálený čas začiatku práce pána Šabíka po doplnení dokazovania a prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne bolo v súlade s ustanovením §231 ods.1 písm. b) bod 1. Zák. č.461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov. Dňa16.4.2012 rozhodnutím č.s. 2012/28128, č.z. 2012/048028 bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. S poukazom na rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny č. sp. 2005/18479, č.z. 2005/025234 spoločnosť U. A N., s.r.o. pokutu vo výške 99,58 eur, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia uhradila.
9.Žalobca dňa 9.11.2012 doručil Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podanie označené ako "Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom". Toto podanie bolo na základe obsahu kvalifikované ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom na základe predložených podkladov dospelo Ministerstvo k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalobca nebude odškodnený.
10.Dňa 2.11.2015 bol súdu doručený návrh na zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že nastala právna skutočnosť ako je postúpenie pohľadávky zo spoločnosti STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., na spoločnosť JOZU-STAV, s.r.o.
11.Súd dňa 25.09.2017 rozhodol uznesením č. k. 18C/62/2014-523 tak, že súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., IČO: 36 557 277, so sídlom Štúrova 412, Vráble, vstúpil do konania ako žalobca JOZU- STAV, s.r.o., IČO: 50 020 081, so sídlom Prédium 56, Vráble.
12.Súd uznesením č. k. 18C/62/2014-481, zo dňa 13.5.2016 rozhodol o návrhu žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania zo strany žalobcu. Súd konanie zastavil s poukazom na §141a, v tom čase účinného OSP. Vo veci bolo podané odvolanie, a Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na účinok nálezu ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS. 30/2015.
13.Z dokladov predložených zo strany žalovaného, ktorý požiadal o informácie s poukazom na zákon o sprístupnení informácií vyplýva, že žalobca zrealizoval zákazky pre verejných obstarávateľov, a to opravu prístrešku športového areálu, opravu sociálnej miestnosti a oplotenie ( rok 2006, objednávateľ Obec Jesenské), výstavbu spevnenej plochy areály cintorína ( rok 2006, objednávateľ Obec Tajná ), rekonštrukciu historického námestia (rok 2006-2007, objednávateľ Obec Bátovce), odstránenie strešnej andezitovej krytiny, výmena strešnej krytiny (rok 2008 pre Obec Močenok), realizácia vodovodu v obci Čifáre - časť Vinice ( rok 2009, objednávateľ Obec Čifáre), oplotenie prečerpávacích staníc na splaškovej kanalizácii ( rok 2010), prekládka plynovej prípojky ( rok 2011, objednávateľ Mesto Vráble). Ako vyplýva z webových stránok žalobcu aj pred rokom 2010 sa žalobca podieľal na realizácii zákaziek pre Mesto Vráble.
14.Podľa § 3 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
15.Podľa § 5 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 16.Podľa §6 ods.1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
17.Podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
18.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
19.Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
20.Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)
21.Podľa § 18 ods. 1,3 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
22.Podľa §19 ods.1 zák. č.514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
23.Podľa § 23 ods. 1 písm. i/ zák. č. 523/2003 Z.z., o verejnom obstarávaní v znení platnom v čase rozhodnutia Úradu, uchádzač alebo záujemca o účasť vo verejnom obstarávaní musí spĺňať okrem iného aj podmienku, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu počas piatich rokov, ktoré predchádzajú účastí vo verejnom obstarávaní.
24.Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011). Pod nezákonným rozhodnutím je potrebné chápať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa však vždy posudzuje so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť splnené podmienky: a) protiprávnosť rozhodnutia, b) právoplatnosť rozhodnutia, c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia teda musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť takéto nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť.
25.Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
26.V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne bola v tomto prípade splnená a v tomto súdnom konaní je premetom skutkového a právneho posúdenia vytýkané vydanie nezákonného rozhodnutia a nesprávny úradný postup orgánu štátu.
27.V predmetnej veci sa predovšetkým súd zaoberal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v tomto konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní bola podaná u žalovaného 9.11.2012. Súd z týchto dôvodov nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, nakoľko dňa 16.4.2012 rozhodnutím č.s. 2012/28128, č.z. 2012/048028 bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty, žaloba bola podaná dňa 08.04.2014.
28.Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Z postupu správnych orgánov súd nezistil, že by v správnom konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona, nakoľko nezistil, že by tieto správne orgány porušili svoju povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo, že by tieto orgány boli nečinné a tým spôsobovali zbytočné prieťahy v konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 6 ods. 1 zákona, podľa ktorého "ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom". V danom prípade boli napadnuté rozhodnutia zrušené pre nedostatočné zistenie skutkového stavu s tým, že v ďalšom konaní sa mali správne orgány vysporiadať s vytýkanými nedostatkami a opätovne rozhodnúť o merite veci. Zároveň súd poukazuje predovšetkým na rozhodnutie zo dňa 16.4.2012, č.s. 2012/28128, č.z. 2012/048028, ktorým bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, konanie bolo zastavené z dôvodu, že dňom 20.7.2011 vstúpila do platnosti novelizácia zák. č.82/2005 Z.z., ktorou sa menilo plnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľom voči Sociálnej poisťovni a konanie bolo zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci neexistuje také nezákonné rozhodnutie, ako to má na mysli ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
29.Pokiaľ by však bolo preukázané, že v správnom konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu resp. k prieťahom v konaní, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil. Predmetom nároku žalobcu bol nárok na náhradu škody vo výške 99,58 eur. V tejto časti ako súd vyššie uviedol bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.
30.Súd poukazuje, že predmetom konania bol i nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku za 5 rokov vo výške 755.037,77 eur. Právny predchodca žalobcu sa v období rokov 2005-2012 zúčastňoval ako uchádzač verejných obstarávaní, pričom tieto skutočnosti vyplývajú z podkladov predložených žalovaným. Súd poukazuje na zákon o verejnom obstarávaní, pričom je dané množstvo faktorov na určenie, či uchádzač v rámci verejného obstarávania by bol úspešný, alebo nie. Žalobcove tvrdenie, že keby nebolo nezákonné rozhodnutie, tak by bol vo verejných obstarávaniach úspešný, súd nepovažoval
za dôvodné a preukázané a nebolo ani preukázané, že by bolo vysoko pravdepodobné, že by právny predchodca žalobcu vo verejných obstarávaniach bol úspešný. Výška uplatneného ušlého zisku nie je podložená žiadnym dôkazom nakoľko aj výška uplatňovanej škody, ušlého zisku musí vychádzať z nejakého reálneho základu. Žalobca totiž nijako nepreukázal, že by pri predpokladom chode vecí dosiahol tvrdený zisk a nepreukázal jeho tvrdenie, že tým, že sa nemohol zúčastňovať na verejnom obstarávaní stal sa nedôveryhodným aj pre iné podnikateľské subjekty, ktoré s ním odmietli spolupracovať, že došlo k poškodeniu dobrej povesti, čo malo pre neho likvidačné následky. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii takejto škody, ktorú označil ako hypotetickú a nereálnu.
31.Žalobca sa domáhal nároku na náhradu trov konania v súvislosti s konaním, ktoré prebiehalo pred správnymi orgánmi, pričom súd v tomto smere má za to, že žalobca dôkazné bremeno v danej veci neuniesol, nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť a ktorá mala predstavovať trovy konania, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu vznikli a trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred správnymi orgánmi. V konaní bolo preukázané, že podania v správnom konaní boli vykonávané žalobcom bez právneho zástupcu, pričom tieto skutočnosti potvrdil i priamo na pojednávaní právny zástupca žalobcu a je to zrejmé predovšetkým zo spisového materiálu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd má za to, že náhrada zahŕňa iba trovy právneho zastúpenia a nie poskytovanie akýchkoľvek právnych služieb s danou vecou. Taktiež žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie súdneho poplatku, keď s poukazom na § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu by predmetom nároku mali byť len účelne vynaložené trovy konania.
32.Ďalším nárokom žalobcu bolo zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd má za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie predmetného nároku, nakoľko žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup správneho orgánu a taktiež nepreukázal uplatnenú výšku. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnenú podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č.514/2003 Z.z., nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ teda súd nezistil, že by bolo vydané nezákonné rozhodnutie a nebol zistený a preukázaný vznik škody na strane žalobcu, nebol i dôvod na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca nemohol vykonávať stavebnú činnosť, keď s poukazom na daňové priznania predložené žalovaným, je zrejmé, že v období rokov 2005-2012 sa právnemu predchodcovi žalobcu hospodársky darilo, dosahoval zisk, zhotovil stavby a teda v stavebnej činnosti pokračoval bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca navrhol pôvodne vypočuť svedkov na preukázanie nemajetkovej ujmy, následne však na ich vypočutí už netrval a z doposiaľ vykonaného dokazovania žalobca svoje tvrdenia nad všetky pochybnosti nepreukázal.
33.Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých hmotnoprávnych predpokladov zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu v zmysle vyššie cit. zákona, vrátane existencie ušlého zisku, z ktorého titulu svoje právo na náhradu škody odvodzoval, nemohol byť v spore úspešný. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k majetkovej ako aj k nemajetkovej sfére žalobcu ku vzniku škody. Žalobca nepreukázal vznik škody, príčinnú súvislosť medzi žalobcom uvádzanými skutočnosťami a údajným vznikom škody. Na základe uvedených skutkových okolností a ich právneho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
34.Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36.Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní, aj keď súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že žalovaný zavinil čiastočné zastavenie konania a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jeho neúspech, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (vzhľadom k výške žalovanej sumy 936 458,61 eur a sumy 99,58 eur, v ktorej časti bolo konanie
zastavené, pomer neúspechu žalovaného predstavuje iba nepatrnú časť). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.