Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: D. G., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXX/ X, R., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ K. H., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, U., o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 proti rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4, -4 zo dňa 13. 01. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania ako i trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5935/2015, ktorý správnemu súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 22. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 20. 07. 2015 (podaný K. H. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/Draž/703/704-1/704-2/705-1/705-2/706/1015/1016/1154-2 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - K. H. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. a zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra E KN č. XXX orná pôda vo výmere 824 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 90 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 453 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 99 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 457 m2, parc. č. XXX orná pôda vo výmere 784 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 1061 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 964 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 432 m2 (v spoluvlastníctve predávajúceho v podiele 1/12). Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5935/2015.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V 5935/15-4 zo dňa 14. 08. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 14. 08. 2015.

3. Zo spisu zn. správny súd zistil, že Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 241/15/4403-2 zo dňa 19. 10. 2015, v ktorom ho navrhla zrušiť. Prokuratúra v proteste uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktoré bolo doplnené uznesením vlády č. 413 zo dňa 21. 07. 2015, pričom stavba má byť umiestnená i v katastrálnom území M.. Zároveň citovala , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a a , o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V proteste ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2012-1000-37428 zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 21. 07. 2015 na základe uznesení vlády, bola Okresnému úradu Nitra doručená dňa 06. 08. 2015 a bola zaevidovaná pod č. Z 5403/15. Týkala sa aj parciel registra E KN č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území N., ktoré boli predmetom protestom prokurátora napádaného rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnostiach, ktoré tvorili predmet prevodu existovalo zákonné predkupné právo. Správny orgán mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona. Prokuratúra bola názoru, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. a tento administratívny spis žalovaný súdu taktiež predložil.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. -8 dňa 05. 11. 2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 19. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 14. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 04. 12. 2015, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015 a dňa 08. 12. 205 bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4 UPo 17/2015-4 zo dňa 13. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané oneskorene. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 bolo adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky prevzaté dňa 25. 11. 2015. Poukázal na o správnom konania v znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 bolo žalobkyni ako účastníčke konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 10. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu s uložením zásielky na pošte dňa 11. 11. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 16. 11. 2015), aj keď si žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 25. 11. 2015. V oznámení ďalej uviedol, že dňa 07. 12. 2015 (pondelok) odovzdala žalobkyňa na poštovú prepravu na doručenie žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu č. -8 zo dňa 05. 11. 2015. Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 v zmysle správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 04. 12. 2015 zaslané na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015 a doručené správnemu

orgánu dňa 08. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 (ktorá bola súdu doručená v ten istý deň) žalobkyňa žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4 UPo 17/2015-4 zo dňa 13. 01. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého stupňa) č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej dokumentácie a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal dôkazy potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Postupom žalovaného bola žalobkyni odňatá možnosť brániť sa. Ďalej poukázala na o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 jej bolo doručené dňa 16. 11. 2005 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 25. 11. 2015. Odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal žalovaný relevantne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované na uplatnenie tzv. inštitútu fikcie doručenia a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu odňatia možnosti konania pred súdom. Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky, ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok

- výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. žltý lístok s názvom „oznámenie uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba. Žalobkyňa v podanej žalobe čestne vyhlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná od doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu. Správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky a postupoval v rozpore s , , , o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu, že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy. V tejto súvislosti poukázala i na vyššie citovaného zákona, pričom správny orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže platne a účinne podať odvolanie. V poučení však definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia, než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia. Žalobkyňa bola názoru, že konanie žalovaného voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky, za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník konania voči nezákonnému a nesprávnemu postupu. V záverečnej časti žaloby poukázala na o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení podania, ktorý uviedol, že preskúmal odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti nezistil, čo ale náležite neodôvodnil, a pritom použil voľnú úvahu. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností žalovaný konštatoval, že

nezistil dôvody pre obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo dovolacieho konania, jeho právny názor je nesprávny. V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. , , ) Najvyššieho súdu ČR (č. k. -42) a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. z 22. júna 1999, č. k. -49 zo dňa 27. 10. 2010). Navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa 13. 01. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého písomného prípisu o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobcom. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod sp. zn. Pd 241/15/4403-2 zo dňa 19. 10. 2015 a zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5935/2015 zo dňa 14. 08. 2015 bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté fyzicky dňa 25. 11. 2015. V súlade s ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov jej však bolo doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o doručenie zásielky vykonaný dňa 10. 11. 2015, druhý pokus o doručenie zásielky s jej uložením na pošte dňa 11. 11. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - deň 16. 11. 2015) aj keď si účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25. 11. 2015. Dňa 07. 12. 2015 žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu na doručenie správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk. Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 v zmysle správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 04. 12. 2015 a doručeného správnemu orgánu dňa 08. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 09. 06. 2016 vydal rozhodnutie pod č. Ok 1/2016-3/To, OU NR-OOP5-2016/027034-3/To, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. -25 zo dňa 06. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou , v ktorom správny orgán rozhodnutím č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 241/15/4403-2 a zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5935/2015 zo dňa 14. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (s poukazom na účinného do 30. 06. 2016). Z podanej žaloby taktiež nie je úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným správnym orgánom, nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na ust. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak neustanovuje inak. Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 08. 02. 2016 doručené nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. -4, OU-NR-

OOP5-2016/003394-4 zo dňa 13. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 13. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti . V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho konania K. H. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol.

V. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie k žalobe

8. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 93/16/4400-2 zo dňa 24. 06. 2016 oznámila, že s poukazom na , vstupuje do začatého konania prokurátor. V podaní zo dňa 19. 07. 2016 prokurátor podal vyjadrenie, ktoré sa týkalo účastníkov konania, fikcie doručenia a rozhodnutia o proteste prokurátora. K účastníkom konania prokurátor uviedol, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený a z jeho označenia nie je zrejmé, či žalobca žaluje odbor opravných prostriedkov alebo katastrálny odbor, alebo oba tieto odbory súčasne. Navrhol, aby súd uznesením pribral do konania účastníka administratívneho konania o proteste prokurátora K. H.. K fikcii doručenia rozhodnutia zo dňa 05. 11. 2015 prokurátor uviedol, že v administratívnom spise je založené potvrdenie o doručení (doručenka) tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa 10. 11. 2015 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 11. 11. 2015 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (11. 11. 2015) uložil na pošte a dňa 25. 11. 2015 si žalobkyňa prevzala zásielku osobne. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu až dňa 07. 12. 2015, bolo podané oneskorene. Žalobkyňa si nevyzdvihla zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty bol 16. 11. 2015 (tretí deň od uloženia pripadol na sobotu) a tento sa považuje za deň doručenia. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie začala žalobkyni plynúť dňom 17. 11. 2015, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 01. 12. 2015, ktorý pripadol na utorok a uvedený deň nebol sviatok. Odvolanie žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, po uplynutí stanovenej lehoty podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda oneskorene. Prokurátor bol toho názoru, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že doručenka má povahu verejnej listiny a preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobkyňa nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázala. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia tzv. náhradným doručením, dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta (v tomto prípade žalobkyňu), a nie odosielateľa (správny orgán). Čestné prehlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nedržiaval v čase doručovania, nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Žalobkyňa pritom ani netvrdí, že sa v mieste doručovania v rozhodujúcom čase nezdržiavala. Iba čestne vyhlásila, že nikdy jej v listovej schránke nebola zanechaná od doručovateľa výzva s upozornením, že jej v určenom čase príde opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná. Toto tvrdenie sa javí ako nanajvýš účelové a zavádzajúce, veď na základe čoho by si fyzicky vyzdvihla zásielku dňa 25. 11. 2015 na pošte? V ďalšej časti svojho vyjadrenia (k rozhodnutiu o proteste prokurátora) prokurátor uviedol, že žalobkyňa sa domáha i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. -8 zo dňa 05. 11. 2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Označené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 16. 11. 2015 a nadobudlo právoplatnosť 01. 12. 2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 07. 04. 2016. Z označených skutočností vyplýva, že žaloba bola v tejto časti podaná oneskorene, pričom ak žalobkyňa napáda poučenie rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že toto je zákonné a v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Prokurátor navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania oznámenia o vybavení podania zo dňa 13. 01. 2016, pretože je nedôvodná a podľa , odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. -8 zo dňa 05. 11. 2015, pretože bola podaná oneskorene.

VI. Ďalší priebeh konania

9. Uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. -38 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to K. H., ktorého následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej.

10. Pribratý účastník súdneho konania vo vyjadrení zo dňa 10. 05. 2017 (doručenom súdu dňa 16. 05. 2017) k podanej žalobe uviedol, že s ňou zásadne nesúhlasí, naopak, stotožňuje sa s postupom Okresného úradu Nitra.

11. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 20. 06. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04. 07. 2016 a k vyjadreniu prokurátora zo dňa 19. 07. 2016 uviedol, že z „oznámenia“ žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal preskúmaním obsahu doručenky, či v danom prípade boli vykonané oba pokusy o doručenie a toho, či boli tieto pokusy neúspešné. V „oznámení“ sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez subsumovania konkrétnych skutkových okolností pod relevantné právne normy. Žalovaný v správnom konaní nevykonal žiaden dôkaz na preukázanie, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia. Nevykonal žiadne šetrenie postupu doručovania zásielky, hoci mu správny poriadok ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci. Žalobkyňa mala za to, že zákonná fikcia nikdy nemohla nastať a tiež, že žalovaný nemal preukázané splnenie podmienok vyžadovaných správnym poriadkom pre to, aby mohol skonštatovať fikciu doručenia zásielky. Žalovaný mal mať preukázané, či pošta realizovala doručenie úradnej zásielky v zmysle správneho poriadku. Keďže žalovaný nemal preukázanú túto podmienku, nemohlo dôjsť k doručeniu fikciou. Za žiadnych okolností nie je možné sa pri využití fikcie doručenia, ktorej účinky majú nezvratné dopady na práva a právom chránené záujmy osôb, stotožniť iba s konštatovaním, že zásielka bola dvakrát doručovaná, a pritom nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne, či vôbec boli vykonané oba obligatórne pokusy doručenia. Poukázala na to, že z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže jeho rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku s akcentom na princíp právnej istoty (napr. rozhodnutia pod spisovými značkami: zo dňa 17. 09. 2013, zo dňa 06. 10. 2015, zo dňa 01. 03. 2016, zo dňa 30. 03. 2016).

12. Žalovaný sa v podaní zo dňa 13. 07. 2017 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 20. 06. 2017 a uviedol, že trvá na vyjadrení k podanej žalobe, ktoré žalobkyňa nevyvrátila a neuviedla žiadne nové dôvody ani skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenie žalovaného správneho orgánu. Správny orgán všeobecne nevykonáva prešetrovanie správnosti postupu doručovateľa pri doručovaní svojich úradných zásielok s opakovaným doručovaním. Na skutočnosť, že neboli naplnené podmienky na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku správny orgán samozrejme prihliada, a to najmä v prípade, ak účastník konania napr. preukáže, že sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval z dôvodu preukázanej hospitalizácie, odcestovania a pod. K zákonnému predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že na to, či až do okamihu rozhodnutia o návrhu na vklad neexistuje skutková alebo právne významná skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho konania nie je možné vykladať v súvislosti so žalobcom poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz v nakladaní s nehnuteľnosťami. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom. Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu. Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok relatívnu neplatnosť, je následkom porušenia tejto zákonom stanovenej povinnosti absolútna neplatnosť. Právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom

absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí erga omnes, teda aj voči kupujúcemu. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

13. Po prejednaní veci na pojednávaní konanom dňa 13. 12. 2017 správny súd rozsudkom č. k. -103 zo dňa 13. 12. 2017 zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného č. OU-NR- OOP5-2016/003394-4, -4 zo dňa 13. 01. 2016 podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že žalovaný nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd žalobu v časti o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 odmietol podľa ako predčasne podanú, nakoľko lehota na podanie žaloby proti tomuto neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 15. 02. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. dňa 16. októbra 2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -103 zo dňa 13. 12. 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť.

15. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, ktorým je Krajský súd v Nitre v tomto konaní po vrátení veci na ďalšie konanie v zmysle viazaný.

16. Na pojednávaní dňa 29. 01. 2020, ktoré správny súd nariadil po vrátení veci, právna zástupkyňa žalobkyne prezentovala názor, že ak mal senát Najvyššieho súdu SR odlišný právny názor, mal povinnosť vec postúpiť Veľkému senátu. Poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. a uviedla, že je zrejmé, že v samotnej posudzovanej veci existujú rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. - 2011 vyplýva, že senát správneho kolégia má povinnosť predložiť vec Veľkému senátu, aj keď to z ustanovení explicitne nevyplýva. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že i keď je správny súd viazaný rozhodnutím kasačného súdu, táto nie je absolútna a môže byť prelomená v dôsledku napríklad nových skutkových zistení, alebo v dôsledku zmeny právnej úpravy. Zdôraznila, že v tomto prípade došlo k zmene právnej úpravy, správneho poriadku, vykonanej . Žalovaný i Krajský prokurátor v Nitre zotrvali na svojich vyjadreniach a považovali rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za správne.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci v predmetnej veci, opätovne vec prejednal a preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4, -4 zo dňa 13. 01. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015, pričom vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa (ďalej len ) rozsudkom zamietol.

18. Podľa , , účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.

2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. _______________________ 7) o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa , , , o správnom konaní (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 06. 2016, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 24 ods. 1, 2 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

20. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo opätovne (po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku č. k. -103 zo dňa 13. decembra 2017) preskúmať zákonnosť rozhodnutia

- oznámenia žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4, -4 zo dňa 13. 01. 2016, ktorým žalovaný správny orgán konajúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015, ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 26. 10. 2015 a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil, vyrozumel žalobcu, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Taktiež bolo potrebné vyriešiť spornú otázku medzi účastníkmi, a to otázku doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 žalobcovi. Správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu v tejto konkrétnej veci a preto do svojho rozhodnutia prevzal názory kasačného súdu tak, ako sú nižšie uvedené.

21. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného č. UP 64/2015 zistil, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 bolo žalobcovi doručované prostredníctvom pošty Bratislava 57. Prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie sa uskutočnil dňa 10. 11. 2015 (utorok), pričom opakované doručenie bolo u žalobcu vykonané dňa 11. 11. 2015 (streda). Vzhľadom na to, že opakované doručenie bolo neúspešné, zásielka bola v ten istý deň (11. 11. 2015) uložená na pošte.

22. Správny súd k uvedenému uvádza, že posledná veta § 24 ods. 2 správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť, doručená - ide

o právnu fikciu doručenia písomnosti. Teda išlo o doručovanie v správnom konaní, preto bolo potrebné postupovať podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď' sa adresát o uložení nedozvedel (fikcia doručenia).

23. Správny súd mal v danom prípade za to, že na uplatnenie fikcie doručenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdržiava,

- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,

- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.

24. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobca nebol v uvedené dni zastihnutý, bol poučený doručovateľom o opakovanom doručení, a aj tento pokus o doručenie zostal bezvýsledný. V konaní bolo zároveň jednoznačne preukázané, že žalobca sa v mieste doručenia zdržiaval, a to nielen v dňoch 10. 11. 2015 a 11. 11. 2015, ale aj 12. 11. 2015, 13. 11. 2015, a 16. 11. 2015, kedy mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte.

25. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty, pričom účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie, Vzhľadom na uvedené, správny súd odkazuje aj na rozhodnutia NS SR , .

26. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t. j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 2 správneho poriadku na uloženie písomnosti na pošte (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. 11. 2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -22 zo dňa 27. 09. 2007).

27. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval procesne správne, keď sa s odvolaním žalobcu zo dňa 07. 12. 2015 vysporiadal zaslaním žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia č. OU-NR-OOP5-2016/003394-4, -4 zo dňa 13. 01. 2016, ktorým žalobcu oboznámil, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene.

28. Správny súd ďalej uvádza, že nemôže opomenúť, že v danom prípade kasačný súd rozsudkom v konaní pod sp. zn. dňa 16. októbra 2019 dospel k rozdielnemu záveru, ako bol vyslovený vo veciach totožných účastníkov o zhodných právnych otázkach, a to v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. a zo dňa 21. 11. 2018, ako aj 10Sžrk/10/2018,10Sžrk/5/2018 a zo dňa 30. 01. 2019, zo dňa 17. 04. 2019, zo dňa 30. 04. 2019, a zo dňa 13. 05. 2019, v ktorých sa priklonil k riešeniu nastolených otázok v tom smere, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, a to najmä s ohľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -49 zo dňa 27. 10. 2010. Kasačný súd za účelom odôvodnenie svojich rozdielnych záverov zdôraznil, že hoci vo vyššie uvedených rozhodnutiach svoj záver o tom, že len ak nedošlo k reálnemu doručeniu písomnosti, je možné aplikovať

ustanovenia upravujúce náhradné doručenie, odvodzuje od záverov vyslovených v náleze Ústavného súdu SR č. k. -49 zo dňa 27. 10. 2010, ktoré sa síce týkajú otázky aplikácie ustanovení o náhradnom doručení písomnosti, uvedené závery z nich však nevyplývajú. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí konštatuje najmä: „Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.“

29. Správny súd však okrem vyššie uvedeného si dovolí poukázať na skutočnosť, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. -49 zo dňa 27. 10. 2010 nemožno vôbec dospieť k aplikácii jeho záverov na predmetnú preskúmavanú vec, pretože vo veci rozhodnutej uvedeným nálezom išlo o diametrálne odlišný skutkový a právny stav veci. V danom náleze sa riešila problematika súdnej fikcie doručenia, ktorá má síce obdobné znaky ako fikcia správna, avšak zo záverov uvedeného nálezu vyplýva okrem iného i konštatácia, že: „z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu však nevyplýva, že by sa najvyšší súd bol vôbec zaoberal, resp. že by skúmal splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie fikcie doručenia predpokladanej citovaným ustanovením .“

30. Podľa názoru správneho súdu však zákonné predpoklady pre aplikáciu inštitútu v danej preskúmavanej veci sporné absolútne nie sú, a preto nejde o posudzovanie rovnakého, alebo obdobného prípadu a je len logické, že v tejto veci nemožno vychádzať z precedenčnej zásady a ani na tento prípad nemôžu potom dopadať ani právne závery uvedeného nálezu ústavného súdu.

31. Pokiaľ ide o riešenie sporných otázok správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. -93 [NSS 1072/2008], v ktorom tento konštatoval, že základným predpokladom efektívneho správneho konania je vzájomná súčinnosť a spolupráca správnych orgánov a účastníkov konania. Práve v zmysle tohto základného princípu je nutné vidieť a hodnotiť konkrétne počínanie účastníkov konania. Rovnako v tomto smere je totiž nutné vidieť praktické naplnenie zmluvného poňatia štátu, predstavujúceho konsenzuálny odraz presvedčenia občanov o nutnosti existencie tejto inštitúcie na ochranu základných práv a slobôd. Vo svojich dôsledkoch by sa totiž tento základný vzorec právnych vzťahov javil ako úplne neefektívny, ak by sa v praxi pripustilo zneužívanie jednotlivých procesných inštitútov na obchádzanie a cielené obštrukcie, v konečnom dôsledku znemožňujúcom faktické pôsobenie práva. Zároveň vyslovil, že doručenie správneho rozhodnutia podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku z roku 2004 nastáva márnym uplynutím desaťdňovej lehoty; neskoršie faktické prevzatie rozhodnutia nemá na právne účinky doručenia už žiadny vplyv. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o nemožnosti vyzdvihnúť si písomnosť, v ustanovenej lehote, o ktorej plynutí a právnych dôsledkoch jej márneho uplynutia bol účastník v oznámení o uložení písomnosti poučený, postihuje účastníka konania, nie správny orgán. Taktiež konštatoval, že ak sa zdržiaval účastník konania na danej adrese od začatia konania, v jeho priebehu preukázateľne preberal písomnosti, ktoré mu tam boli doručované správnym orgánom, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by mal úmysel zmeniť miesto pobytu, správnemu orgánu neoznámil inú adresu na doručovanie a až po vyzdvihnutí písomnosti, u ktorej nastala fikcia doručenia tvrdil, že v dobe doručovania bolo miesto jeho pobytu odlišné, nemôže takáto námietka účinky doručenia zvrátiť.

32. Zároveň správny súd pokladá za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa zaoberal aj otázkou právnej fikcie a vyslovil, že v prípade náhradného doručovania je ustanovením § 24 správneho poriadku konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

33. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný postupoval správne, keď oznámením č. OU-NR- OOP5-2016/003394-4 zo dňa 13. 01. 2016 žalobcu oboznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. -8 zo dňa 05. 11. 2015 bolo doručené fikciou dňa 16. 11. 2015, hoci žalobca rozhodnutie fyzicky prevzal dňa 25. 11. 2015, a teda odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, odovzdané na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, bolo podané oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

34. K námietke žalovaného, že nie je úplne zrejmé, kto mal byť žalovaným, správny súd poukazuje na skutočnosť, že Okresný úrad Nitra má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom. Je miestnym orgánom štátnej správy, tak ako ho definuje o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozhodnutia napadnuté žalobou podanou v tomto súdnom konaní boli vydané jednotlivými organizačnými útvarmi Okresného úradu Nitra, teda boli vydané uvedeným miestnym orgánom štátnej správy, ktorého pasívnu legitimáciu nemožno poprieť.

35. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, a to s prihliadnutím na právny názor kasačného súdu, ktorým je viazaný, že správny orgán vydal svoje rozhodnutie na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom toto i riadne zdôvodnil. K námietkam právnej zástupkyne žalobkyne prezentovaných na pojednávaní dňa 29. 01. 2020 správny súd uvádza, že právna zástupkyňa prezentovala názor, že sa súd môže odkloniť od právneho názoru kasačného súdu, ak došlo k zmene skutkových okolností, ktoré však nekonkretizovala a správny súd nezistil, že by medzičasom došlo k zmene skutkových okolností, na ktoré by mohol prihliadnuť. Pokiaľ ide o právnu úpravu, súd vychádzal z právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania správnych orgánov a novou právnou úpravou, účinnou od 01. 07. 2017, ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) správneho poriadku sa zaoberal vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 11. októbra 2017 bod 33 odsek 2 citovaného rozsudku.

36. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania

Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania ako i trov kasačného konania, a to s poukazom na v spojení s , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. Taktiež správny súd nepriznal náhradu trov konania pred správnym súdom ako i trov kasačného konania ani Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi K. H. ako ďalším účastníkom správneho súdneho konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním im nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.