Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžrk/5/2018

Identifikačné číslo spisu: 4016200330 Dátum vydania rozhodnutia: 17.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4016200330.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci pôvodného žalobcu: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., právne zastúpeného: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti sťažovateľovi 1/ (pôvodne žalovanému): Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti sťažovateľa 2/ (pôvodne ďalší účastník v 1. rade): Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, v 2. rade: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, -4 zo dňa 15. januára 2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. -8 zo dňa 2. novembra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -148 zo dňa 24.05.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -148 z dňa 24.05.2018 z a m i e t a.

Pôvodnému žalobcovi priznáva proti sťažovateľovi 1/ nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zrušil oznámenie žalovaného č. OU-NR-OOP5- 2016/003361-4, -4 zo dňa 15.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný podaním pod č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4 UPo 24/2015-4 zo dňa 15.01.2016 žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 bolo podané oneskorene. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. -8 zo dňa 02.11.2015 bolo adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky prevzaté dňa 25.11.2015. Poukázal na ustanovenie o správnom konania v znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 02.11.2015 bolo žalobkyni ako účastníčke konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia (prvý pokus o doručenie zásielky bol vykonaný dňa 10.11.2015, druhý pokus o doručenie spolu s uložením zásielky na pošte dňa 11.11.2015,

nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - deň 16.11.2015), aj keď si žalobkyňa fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25.11.2015. V oznámení ďalej uviedol, že dňa 07.12.2015 (pondelok) odovzdala žalobkyňa na poštovú prepravu na doručenie žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu č. -8 zo dňa 02.11.2015. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

2. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 v zmysle ustanovenia § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 07.12.2015 zaslané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 a doručené správnemu orgánu dňa 08.12.2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

3. Krajský súd ako rozhodujúcu okolnosť hodnotil skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.11.2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany žalobkyne došlo dňa 25.11.2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k reálnemu fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou. Krajský súd poukázal na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn. zo dňa 17.09.2013, zo dňa 06.10.2015, zo dňa 01.03.2016, zo dňa 30.03.2016, zo dňa 25.01.2017, zo dňa 22.02.2017, zo dňa 25.04.2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 s akcentom na princíp právnej istoty adresátov. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení zo dňa 30.03.2016 pod sp. zn. okrem iného uviedol, že „k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa v spojení s SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález -49.“ 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, každý samostatne, žalovaný (sťažovateľ 1/) a ďalší účastník - Krajská prokuratúra v Nitre (sťažovateľ 2/).

5. Sťažovateľ 1/ v kasačnej sťažnosti uviedol, že má za to, že v oznámení o vybavení oneskoreného odvolania č. UPo 24 4, OU-NR-OOP5-2016/003361-4 z 15.01.2016 postupoval v súlade so znením § 24 správneho poriadku (v znení platnom v rozhodnom čase), keďže vychádzal z údajov na doručenke, ktorá je pri riadnom vyhotovení verejnou listinou, pričom dôkazné bremeno preukázania nesprávnosti doručenky znáša adresát, nie správny orgán ako odosielateľ zásielky. Ako žalovaný vychádzal z prezumpcie správnosti doručenky ako verejnej listiny s prihliadnutím aj na právny názor vyjadrený v rozhodnom čase v aktuálnom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.04.2012 a v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. -13 z 16.06.2011. Poukázal na to, že k legislatívnej zmene v znení správneho poriadku ohľadom fikcie doručenia, došlo až novelou s účinnosťou od 01.07.2017. V dôvodovej správe k bolo uvedené, že vtedajšia právna úprava fikcie bola voči občanom nespravodlivá. Ďalej namietal, že krajský súd pri skúmaní fikcie doručenia išiel nad rámec žalobných bodov. Žalovaný ďalej namietal, že vo veci samej je vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie nevykonateľné, pretože aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v katastrálnom území W., je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. na základe V 11357/2017 - číslo zmeny 118/2018 v podiele 1/1, a teda žalobkyňa ani X. Z. ako účastníci konania o proteste prokurátora a konania o návrhu na vklad č. V 5840/2015 nie

sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Sťažovateľ 1/ navrhoval, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľ 2/ v kasačnej sťažnosti zo dňa 01.10.2018 okrem skutočností týkajúcich sa veci samej namietal, že tvrdenie súdu, že k aplikácii zákonných ustanovení o náhradnom doručovaní mohlo dôjsť iba v prípade, ak nedošlo k reálnemu doručeniu nemalo v rozhodnom čase (dňa 15.01.2016, keď správny orgán fikciu použil) oporu v zákone a ani v ustálenej judikatúre. Krajský súd v odôvodnení rozsudku ani žiadny zákon, o ktorý by svoj názor oprel neoznačil. Naviac, ak súd v odseku 26 odôvodnenia rozsudku na podporu svojho názoru argumentuje uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2016 č. k. , je to prinajmenšom nelogické. Veď správny orgán dňa 15.01.2016 nemohol mať o ňom vedomosť. Krajský súd touto argumentáciou podľa sťažovateľa porušuje aj ustanovenie , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Posledná veta vyššie citovaného Správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 predstavovala v rozhodnom čase (15.01.2016) výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel zo zákona vyplývalo, že uplynutím zákonnej trojdňovej sa malo za to, že mu bola písomnosť doručená - išlo o právnu fikciu doručenia písomnosti. Tento právny názor bol všeobecne akceptovaný dlhé roky nie len orgánmi verejnej správy, ale aj ustálenou judikatúrou. Sťažovateľ 2/ má za to, že žalovaný pochybil, keď v tejto veci v súlade s vtedy platným právom a známou judikatúrou aplikoval fikciu doručenia a odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako oneskorene podané. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 7. Žalobca v zastúpení advokátom, vo vyjadrení zo dňa 16.10.2018 ku kasačným sťažnostiam uviedol, že žaloba bola podaná dňa 07.04.2016, za účinnosti . Povinné právne zastúpenie pri spísaní žaloby upravilo až ust. ). Poukázal na povinnosť ústavne konformného výkladu podľa a . Pozitivistický právny prístup je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Zákon nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa práv zákon sleduje.

8. Žalobca ďalej uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018 sp. zn. : „Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívnej). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“ Z uvedeného vyplýva, že argumentácia kasačného sťažovateľa ohľadom neprípustnosti posudzovania podľa novšej judikatúry nemôže obstáť. Žalobca len dodáva, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR vychádzala z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to z nálezu sp. zn. -49.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle , kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. ( a ).

10. Kasačný súd konštatuje, že v tomto štádiu konania bola predmetom konania iba procesná otázka včasnosti podania odvolania žalobcom ako účastníkom administratívneho konania. Táto procesná otázka závisela od výkladu, ktorý správne ustálil krajský súd.

11. Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

12. Podľa (Správny poriadok) v znení účinnom do 30.06.2017 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

13. Povinnosť uplatňovať zákony v súlade s sa podľa vzťahuje nielen na súdy, ale aj na orgány verejnej správy a prejavuje sa v ústavne konformnom výklade a uplatnení ustanovení o doručovaní. Princíp právnej istoty adresáta zásielky narušovala fikcia doručenia, ktorá vznikala počas úložnej lehoty. Pre adresátov bolo nelogické, prečo by im bola poštou doručovaná zásielka, u ktorej už doručenie vzniklo, najmä keď na doručenke svojim podpisom potvrdzovali prevzatie zásielky dátumom doručenia. Najvyšší súd preskúmal tieto veci z hľadiska SR a dospel k záveru, že ak tá istá doručenka obsahovala údaje pre fikciu doručenia a súčasne obsahovala podpis adresáta s dátumom o reálnom doručení, tak reálne doručenie má v zmysle ústavne konformného výkladu prednosť, pretože chráni právnu istotu adresáta.

14. Kasačný senát v danom prípade vychádza z vlastnej prejudikatúry založenej rozhodnutím zo dňa 17.09.2013, kedy sa prvýkrát zaoberal touto otázkou. Túto judikatúru možno hodnotiť v súčasnosti už za konštantnú. Nie je tvorená iba jedným rozhodnutím, ale postupne časovo nadväzujúcimi rozhodnutiami ďalších senátov najvyššieho súdu tak, ako to uviedol krajský súd.

15. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k reálnemu fyzickému prevzatiu zásielky žalobcom. Krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn. zo dňa 17.09.2013, zo dňa 06.10.2015, zo dňa 01.03.2016, zo dňa 30.03.2016, zo dňa 25.01.2017, zo dňa 22.02.2017, zo dňa 25.04.2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického, reálneho doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 s akcentom na princíp právnej istoty.

16. V kasačnom konaní bola posudzovaná iba procesná otázka. Vyhovením kasačnej sťažnosti nemožno prejudikovať rozhodovanie vo veci samej. 17. O trovách kasačného konania rozhodol podľa v spojení s ustanoveniami a a contrario tak, že žalobkyni priznal proti sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania z dôvodu úspechu v kasačnom konaní.

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.