Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. X, L., zastúpená: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, 2. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, F., o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. -47/SI, OU-NR-OOP5-2019/000585-47, k: (k V 5840/2015) zo dňa 16.10.2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému a pribratým účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným bolo zistené, že dňa 20.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh zo dňa 17.07.2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. zo dňa 17.07.2015, uzavretej medzi predávajúcou M. C. a kupujúcou J. H., predmetom ktorej bol prevod podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Z. pôvodne zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX - orná pôda vo výmere XXX m2. Konanie sa viedlo pod č. V 5840/2015.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne.

3. Dňa 19.10.2015 bol správnemu orgánu doručený protest Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015 proti rozhodnutiu č. V 5840/2015 zo dňa 14.08:2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V proteste prokuratúra uviedla, že vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a stavba mala byť umiestnená aj v katastrálnom území Z.. Z uvedeného dôvodu aj na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, vzniklo zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, čo mal správny orgán rešpektovať a na túto skutočnosť mal prihliadnuť.

4. Dňa 02.11.2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. -8 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a zrušení napadnutého rozhodnutia č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015.

5. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním zo strany žalobkyne, o ktorom rozhodoval žalovaný, ktorý dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene, čo oznámil prípisom zo dňa 15.01.2016 pod č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, -4.

6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.04.2016 vedenou pod sp. zn. domáhala preskúmania tohto rozhodnutia - oznámenia a jeho zrušenia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. - 148 zo dňa 24.05.2018 predmetné rozhodnutie - oznámenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný napadol predmetný rozsudok kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.04.2019, ktorým kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.

7. Po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, tento o odvolaní rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyhovení protestu prokurátora potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul doterajší priebeh správneho konania. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočne venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, pričom tento sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora a nahradil ich vlastnými dôvodmi. Žalovaný naopak sa s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora stotožnil, pričom uviedol, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku” pre spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Táto stavba - významná investícia podľa uznesenia vlády mala byť umiestnená aj v k. ú. Z.,

V zmysle na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa , vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

Dňom 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, teda i k predmetnému pozemku v katastrálnom území Z.. Katastrálny odbor Okresného úradu Nitra získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území Z. a G. najneskôr dňa 22.07.2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015.

Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06.08.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, treba považovať i existenciu , ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností.

V čase povolenia vkladu č. V 5840/2015 dňa 14.08.2015 mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán prihliadnuť na existenciu predkupného práva štátu ako na skutkovú a právnu skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

Z platnej právnej úpravy ako aj z mnohých rozhodnutí súdov v porovnateľných konaniach vyplýva, že správny orgán je až do rozhodnutia o návrhu na vklad povinný prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu podľa § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je významne, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania.

Takouto skutočnosťou je jednoznačne aj existencia predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti podľa Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného najmä v rozsudkoch sp. zn. 10 Sžrk/l 3/2018 zo dňa 21.11.2018 a sp. zn. zo dňa 21.11.2018 zákonné predkupné právo na základe spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

Najvyšší súd SR v uvedených rozsudkoch konštatoval, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy.

Postup, resp. právny úkon obchádzajúci oprávneného (štát) zo zákonného predkupného práva odporuje obsahu a účelu zákona ( ) a je rozporný s verejným záujmom na rýchlom a hospodárnom vysporiadaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná investícia. Zákonná úprava predkupného práva štátu v zmysle upravujúca čo najrýchlejší vznik tohto predkupného práva štátu (už dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou) ako aj zápis tohto práva do katastra nehnuteľností by tak ostala právne bezvýznamná.

Na základe uvedeného, preto žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne

9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. -47/SI, OU-NR-OOP5-2019/000585-47, k: (k V 5840/2015) zo dňa 16.10.2019.

Ďalej uviedla, že kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 17.07.2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri. V čase podpisu kúpnej zmluvy teda nešlo o pozemok, na ktorom sa má realizovať významná investícia. Nemôže obstáť ani argument, že dňa 22.07.2015 správny orgán získal vedomosť o predkupnom práve a dňa 06.08.2015 získal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v k. ú. Z. toto predkupné právo štátu vzniklo. Z uvedeného vyplýva záver, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad predkupné právo k pozemku neexistovalo. Rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nezákonným a arbitrárnym.

10. Znenie ustanovuje „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou.“ Predmetná právna norma neobsahuje: 1) žiadne ustanovenia, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“, 2) ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť.

V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že v tomto prípade vyššie uvedená právna norma neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dokonca aj v prípadoch nadobudnutia práv od nevlastníka zohráva dobrá viera významnú úlohu a nespochybňuje sa nadobudnutie vlastníctva.

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou.

Z ustanovenia vyplýva, že: „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“ Z predkupného práva v zmysle Zákona o niektorých opatreniach tak možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho, tak aj jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe. V prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv aj voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. vyplýva, že „ak povinná osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou osobou a treťou osobou len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo...“

Z právnej úpravy - ustanovenia vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy vyplýva že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takúto zakázanosť pôvodného predmetu záväzku.

Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda, a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ustanovenia § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

Uvedené podčiarkuje účelovosť výkladu správneho orgánu.

Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecnoprávne následky, pričom záväzkovoprávne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy.

11. Prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu predmetnej nehnuteľnosti ako aj zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Tiež uviedol, že nie je možný spätný zápis žalobcu vzhľadom na znenie Katastrálneho zákona v spojitosti s . Poukázal na to, že konanie o návrhu na vklad bolo medzičasom zastavené.

Žalobkyňa má za to, že ak sú splnené podmienky na povolenie vkladu uvedené v § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, správny orgán má rozhodnúť o povolení vkladu, teda môže dôjsť k spätnému zápisu. Štát sa svojho predkupného práva v tomto konaní (ani v súdom konaní) nedovolal (ani si neuplatnil nárok voči účastníkovi konania ako kupujúcemu) a štátny orgán nemôže jeho aktivitu nahradiť, pretože tým zasahuje do zásady rovnosti v právnych vzťahoch. Uzatvorenie ďalšej kúpnej zmluvy nemožno považovať za uplatnenie predkupného práva a to z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy možno došlo v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný úrad selektívne posudzuje len niektoré skutočnosti. Správny orgán sa vysporiadal len s čiastkovými otázkami vlastníckeho práva, nevysporiadal sa s otázkou neexistencie dobrej viery nadobúdateľov v nadväznosti na poznámku o tomto súdnom konaní. Po posúdení uvedených skutočností je možné dospieť k opačnému záveru než k akému dospel odvolací správny orgán - návrhu na vklad v prospech kupujúceho je potrebné vyhovieť.

IV. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie k žalobe

12. Krajská prokuratúra v Nitre v podaní č. Kc 19/20/4400-2 zo dňa 25.03.2020 oznámila, že s poukazom na ust. vstupuje do začatého konania vedeného pod sp. zn. . Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že v právne totožných veciach týkajúcich sa investície Jaguar Land Rover bolo vydaných desiatky právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v Nitre ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú právnu argumentáciu žalobkyne. Osobitne poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR pod poradovým číslom 54/2018, ktorého závery citoval vo svojom vyjadrení.

Z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Žalovaný so svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 17.02.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (, , , ), v ktorých správny súd v porovnateľných prípadoch dospel k záveru, že uvedené protesty prokurátora boli podané dôvodne a správny súd nevzhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené. Poukázal tiež aj na právoplatné rozsudky NS SR sp. zn. zo dňa 18.05.2018, z 30.05.2018 a z 19.06.2018, z ktorých záverov vo svojom rozhodnutí citoval, čím reagoval na dôvody obsiahnuté v podanej žalobe.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

14. Uznesením tunajšieho súdu č. k. - 54 zo dňa 26.03.2020 súd pribral do konania účastníčku administratívneho konania M. Arpásovú, ktorá sa k podanej žalobe nevyjadrila. 15. Dňa 27.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 22.07.2020 ako reakcia na vyjadrenie žalovaného a Krajskej prokuratúry v Nitre. Vo vyjadrení uviedla, že pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Keďže v tejto veci bolo vyhovené protestu prokurátora a rozhodnutie o vklade bolo zrušené, jednoznačne sa účinky napadnutého rozhodnutia prejavili v sfére žalobkyne. Žalobkyňa preto naďalej považovala žalobu za dôvodnú.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne s miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.10.2019, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

17. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nehnuteľností (ďalej len "") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

18. Podľa , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07.07.2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.

Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania.

Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

19. Podľa , , , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

20. Podľa , , o prokuratúre v znení neskorších predpisov, účinnom do 31.12.2015, teda i v čase podania protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať protest proti c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Protest prokurátora obsahuje a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva, b) označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, c) výslovné označenie "protest prokurátora", d) označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa protest podáva, e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, f) označenie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia, g) odôvodnenie, h) presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, i) návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, j) dátum a miesto vypracovania protestu, k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

Podľa § 26 ods. 1, 2, 6, 8, vyššie citovaného zákona, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v

ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

Podľa § 56ae ods. 3 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016) vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, konania začaté do 31. decembra 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. V zmysle môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016 obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že zmluva sa skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s , pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa .

22. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

23. Keďže úlohou správneho súdu v predmetnej právnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 16.10.2019 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.11.2015 potvrdil, senát sa oboznámil s rozhodnutím správneho súdu č. k. - 107 zo dňa 22.11.2017.

Po oboznámení sa s obsahom citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu senát konštatuje, že predmetná vec sa týka toho istého žalobcu a žalovaného (rozdiel je iba v pribratých účastníkoch) a zároveň uvedená vec má totožný predmet konania, t. j. rieši totožnú právnu problematiku.

Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc z ust. , preto správny súd poukazuje na odôvodnenie vyššie uvedených rozhodnutí a z dôvodov hospodárnosti nebude tieto dôvody opakovať.

24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný

správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania M. C., a to s poukazom na ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka.

25. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.