Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Cbi-7-2017.pdf
PDF · 228.45 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cbi/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, značka správcu S1731, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. H. Q., C.. XX. XX. XXXX, D. S. S. XX, 974 01 Sebedín - Bečov, v konaní zastúpený LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému OBCHOD S PALIVOM, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 018 457, v konaní zastúpený JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 31. 12. 2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000 Eur, čo preukazuje výdavkový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31. 12. 2012 ako škodu (penále) je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/71/2016 právne neúčinný.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 1.023.000 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 11. 2017 domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým dňa 31. 12. 2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000 Eur, čo preukazuje výdavkový pokladničný doklad č. 003, zo dňa 31. 12. 2012 ako škodu (penále) voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, ktorý je vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/71/2016. Zároveň sa domáhal zaplatenia peňažnej náhrady v prospech všeobecnej podstaty úpadcu vo výške 1.023.000 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 11. 2016 sp. zn. 2K/71/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2016 zo dňa 22. 11. 2016 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Y.. H. Q. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Miloš Levrinc. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 03. 2017, sp. zn. 2K/71/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 49/2017 zo dňa 10. 03. 2017, súd odvolal predchádzajúceho správcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca spoločnosť LawService Recovery, k.s. Úpadca ako podnikateľ v pozícii účastníka 2/ a žalovaný ako účastník 1/ uzatvorili dňa 01.11.2012 Dohodu o vysporiadaní záväzkov, na základe ktorej sa úpadca zaviazal nahradiť žalovanému škodu (penále) vo výške 1.023.000 Eur. Nárok žalovaného na náhradu škody mal podľa čl. 2 ods. 2 Dohody vzniknúť porušením povinnosti úpadcu, t.j. porušením bodu 5.9 Zmluvy o spolupráci č. 03/2005, na ktorú Dohoda odkazuje a to konaním, ktorého sa mal dopustiť úpadca a to tak, že konaním úpadcu mal žalovaný prísť o nehnuteľný majetok za 1.200.000 Eur,
pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na sklad Radvaň, sklad Mostáreň. Konaním úpadcu mal žalovaný prísť o gro nákladnej dopravy za 1.500.000 Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na nákladné sklápacie súpravy a teleskopický nakladač. Konaním úpadcu mal žalovaný prísť o gro obchodných zmlúv, kde strata na tržbách mala predstavovať sumu vo výške 3.000.000 Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na stratu dôveryhodnosti pri dodávateľoch a odberateľoch v súvislosti s reštrukturalizáciou žalovaného. Konaním úpadcu mal byť žalovaný donútený vstúpiť do reštrukturalizačného konania, kde strata mala predstavovať sumu vo výške 400.000 Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na náklady potrebné na zachránenie existencie žalovaného. Konaním úpadcu mal žalovaný prísť o dobré meno, čo v Dohode zmluvné strany opísali ako nevyčísliteľnú stratu. Z dokumentácie predloženej úpadcom žalobcovi vyplýva, že žalovaný na úhradu sumy vo výške 1.023.000 Eur vystavil úpadcovi faktúru č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2012 na sumu 1.023.000 Eur, splatná dňa 09.01.2013, pričom ako predmet fakturácie uviedol „penále“. Z dokumentácie predloženej úpadcom zároveň vyplýva, že sumu vo výške 1.023.000 Eur úpadca uhradil žalovanému dňa 31.12.2012. V tejto súvislosti bol vystavený úpadcom výdavkový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 31.12.2012 ako doklad o zaplatení sumy 1.023.000 Eur žalovanému. Súčasťou žaloby bol rovnako príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 31.12.2012, ktorý vystavil žalovaný ako doklad o prijatí hotovosti. Žalobou žalobca uplatňoval právo odporovať právnemu úkonu úpadcu, t.j. úkonu, ktorým úpadca zaplatil žalovanému škodu vo výške 1.023.000 Eur ako ukracujúcemu právnemu úkonu, nakoľko má za to, že odporovaný právny úkon napĺňa predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/ a tiež aj skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZoKR. Žalobca v ďalšom uviedol, že je vecne aktívne legitimovanou osobou na podanie tejto žaloby v zmysle § 86 ods. 2 prvá a druhá veta ZoKR, pričom žalovaný má postavenie pasívne vecne legitimovanej osoby, nakoľko ide o osobu, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech v zmysle § 62 ods. 1 ZoKR v spojení s § 62 ods. 5 ZoKR. Žalobca odporuje tomuto právnemu úkonu vzhľadom k tomu, že nemá preukázaný vznik škody, ktorú úpadca zaplatil žalovanému a navyše žalovaný bol v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu a zároveň aj naďalej je spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 2 ZoKR. Konateľom žalovaného je a aj v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola sestra úpadcu. Okrem toho, sa úpadca v minulosti podieľal na podnikaní a riadení žalovaného, nakoľko úpadca bol v minulosti konateľom žalovaného a mal v žalovanom aj majetkovú účasť v podobe obchodného podielu. Úpadca sa aj potom, čo prestal oficiálne vykonávať funkciu konateľa žalovaného podieľal na chode žalovaného, nakoľko zastupoval žalovaného a v jeho mene uskutočňoval právne úkony. Úpadca vykonával funkciu konateľa žalovaného v období od 30.01.2001 - 27.08.2010. Žalobca súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2011 uzatvorenú medzi žalovaným a treťou osobou Gabriel Hégér - EKOLOGIC, IČO: 43 313 71, ktorú v mene žalovaného ako splnomocnenec podpísal úpadca a to v čase, keď už podľa výpisu z obchodného registra nevykonával funkciu konateľa žalovaného. Vzhľadom na spriaznenosť žalovaného s úpadcom sa úmysel dlžníka na ukrátení veriteľov v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. v čase zaplatenia škody vo výške 1.023.000 Eur, predpokladá. Žalobca uviedol, že keď zoberie do úvahy, že úpadca v čase svojho úpadku a zložitých ekonomických problémov, bez ďalšieho uznal svoju zodpovednosť za škodu a zaplatil svojej spriaznenej osobe sumu 1.023.000 Eur, pričom nejde o nepatrnú čiastku a túto úpadca zaplatil jednorázovou platbou, potom možno konštatovať, že úpadca nekonal ako dobrý hospodár a jeho konaním došlo nielen k zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným veriteľom ale predovšetkým k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov. Podľa názoru žalobcu, je oprávnený podať odporovaciu žalobu, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla a nemusela byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. Pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzu úpadcu vznikli v období pred uskutočnením ukracujúceho právneho úkonu, t.j. pred 31. 12. 2012. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu existovala voči úpadcovi minimálne pohľadávka veriteľa Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 2, v celkovej zistenej sume 239.234,98 Eur. Rovnako v danom čase existovala aj pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 9, v celkovej zistenej sume vo výške 183.593,98 Eur. Z dokladov predložených veriteľom ČSOB, a.s. totiž vyplýva, že pohľadávka veriteľa vznikla na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 061273 zo dňa 05. 06. 2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30. 11. 2009, na základe čoho žalobca usúdil, že pohľadávka veriteľa ČSOB, a.s. vznikla v roku 2008. Z dokladov predložených veriteľom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vyplýva, že veriteľ má
voči úpadcovi pohľadávku, ktorá pozostáva okrem iného aj z úroku z omeškania, ktorý bol veriteľovi priznaný odo dňa omeškania úpadcu, t.j. odo dňa 28. 09. 2012. Na základe uvedeného, preto žalobca uvádza, že aj pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. existovala v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Žalobca v ďalšom poukázal na pohľadávku veriteľa ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 3, 4, 5 a 6 v celkovej zistenej sume vo výške 95.773,80 Eur, ktorá veriteľovi vznikla voči úpadcovi titulom ručenia. Úpadca ako ručiteľ podpísal veriteľovi ČSOB Leasing a.s. niekoľko zmeniek na zabezpečenie záväzku žalovaného voči veriteľovi ČSOB Leasing a.s. z leasingových zmlúv. Tieto zmenky úpadca podpísal v období roku 2009, pričom už v období od 31.08.2010 - 23.11.2012 sa stali tieto pohľadávky zo zmeniek voči veriteľovi ČSOB Leasing a.s. splatnými. Navyše žalovaný bol v čase od 10.08.2011 - 31.03.2012 v reštrukturalizácii a preto úpadca vedel a musel vedieť, že žalovaný ako primárny dlžník nezaplatí veriteľovi túto pohľadávku a že mu ako sekundárnemu dlžníkovi vznikne povinnosť plniť. Úpadca už v čase odporovaného právneho úkonu neplnil riadne a včas svoje záväzky a to jednak voči veriteľovi ČSOB, a.s. ako aj voči veriteľovi ČSOB Leasing, a.s. Žalobca súdu predložil prihlášku pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s., ktorej prílohou je okrem iného aj vyúčtovanie pohľadávky veriteľa, z ktorého nepochybne vyplýva, že úpadca už od mája 2012 nevedel riadne a včas splácať svoj záväzok voči tomuto veriteľovi. Rovnako žalobca predložil prihlášku pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s., ktorého prílohu okrem iného tvorí aj kópia zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm/852/2011 - 95 zo dňa 04.06.2015 a kópia uznesenia Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm/852/2011 - 91 zo dňa 22.09.2014, z ktorých v súvislosti s ostatnými prílohami vyplýva, že úpadca si v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu neplnil svoje platobné povinnosti ani voči tomuto svojmu veriteľovi. Na základe uvedeného žalobca predpokladá, že ak by úpadca nebol uskutočnil tento odporovaný právny úkon spočívajúci v zaplatení škody 1.023.000 Eur žalovanému, konkurzní veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu, mohli byť uspokojení na svojich pohľadávkach vo vyššej miere, prípadne v celom rozsahu. Zistené pohľadávky konkurzných veriteľov ku dňu vyhotovenia tejto žaloby predstavujú celkovú sumu vo výške 734.448,28 Eur, pričom súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu majetkových podstát predstavuje sumu vo výške 295.000 Eur. Táto suma však predstavuje hodnotu majetku, ktorý patrí do BSM úpadcu a jeho manželky X. Q.. Vzhľadom k tomu, že aj na majetok manželky úpadcu je na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/86/2016 vedený konkurz a majetok zapísaný v podstate úpadcu, je zároveň zapísaný aj v súpise majetkových podstát manželky X. Q. ako majetok patriaci do BSM, nemožno počítať s tým, že do rozvrhu výťažku v konkurze úpadcu prípadne celá suma, ktorá sa dosiahne speňažením majetku. V tomto prípade má žalobca za to, že na účely posúdenia ukrátenia pohľadávok veriteľov možno počítať len so súpisovou hodnotou majetku vo výške 147.500 Eur ako hodnotu, ktorá zodpovedá nároku úpadcu v prípade vysporiadania BSM rovnakým dielom, t.j. 1/2 zo sumy 295.000 Eur. Navyše majetok, ktorý je zapísaný v súpise majetkových podstát ku dňu vyhotovenia žaloby patrí výlučne do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s. Suma zistenej pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s. predstavuje sumu 239.234,90 Eur. Vzhľadom na súpisovú hodnotu majetku zapísaného v súpise majetkových podstát, t.j. suma vo výške 147.500 Eur, možno vzhľadom na skúsenosti žalobcu predpokladať, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa ČSOB, a.s., nebude uspokojená v plnom rozsahu, pričom žalobca predpokladá, že táto zabezpečená pohľadávka nebude z majetku tvoriaceho oddelenú podstatu uspokojená minimálne v rozsahu 64.734,98 Eur. Zároveň žalobca uviedol, že existuje reálna pochybnosť, či veriteľ ČSOB, a.s. vôbec bude uspokojený z časti majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, nakoľko ku dňu vyhotovenia tejto žaloby bola v zmysle § 78 a nasl. ZoKR, zo strany tretej osoby uplatnená sporná poznámka, na základe ktorej sa žiada vylúčenie tohto majetku zo súpisu majetkových podstát. V prípade úspechu tretej osoby s danou spornou poznámkou, by potom v dôsledku uskutočnenia odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu aj tejto zabezpečenej pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s. v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu, majetok úpadcu predstavoval sumu vo výške 1.170.500 Eur (hotovosť vo výške 1.023.000 Eur + hodnota majetku zapísaná v súpise majetkových podstát pripadajúca na úpadcu, t.j. suma 147.500 Eur). Hodnota záväzkov pritom predstavovala sumu 434.134,14 Eur (t.j. súčet istiny pohľadávok veriteľov ČSOB, a.s., ČSOB Leasing, a.s., UniCredit Leasing Slovakia, a.s.) z čoho vyplýva, že majetok úpadcu pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu mohol postačovať minimálne na úhradu pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Uskutočnením odporovaného právneho úkonu došlo k zníženiu miery uspokojenia pohľadávok veriteľov vo výške 734.448,28 Eur. Je zjavné, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu, došlo preukázateľne k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré preukázateľne existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu.
2. Vo vyjadrení k žalobe doručeného súdu dňa 28.12.2017 (§ 167 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) žalovaný uviedol, že existencia pohľadávok veriteľov ČSOB, a.s. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu je nesporná. Avšak ich výška s ohľadom na možnosť uplatnenia odporovateľnosti už sporná je. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje odporovateľnosť právnych úkonov, avšak všeobecná úprava odporovateľnosti sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „OZ“/. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že odporovať možno právnemu úkonu ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu pohľadávku, ktorá existovala a nemusela byť splatná, keď tento právny úkon dlžník urobil. Podľa názoru žalovaného, sa žalobca nedostatočne venoval zhodnoteniu otázky k ukráteniu akej pohľadávky malo dôjsť. Zákon totiž hovorí o vymáhateľnej pohľadávke, i keď v praxi je častokrát sporná odpoveď, akú pohľadávku je možné považovať za vymáhateľnú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí R 44/2011, na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/78/2010 zo dňa 27.02.2012, sp. zn. 2Obdo/69/2012 zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. 2Cdo/180/2013 zo dňa 30.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Pod túto definíciu nemožno teda subsumovať aj také pohľadávky, ktoré splatné neboli, pretože takéto pohľadávky nie je možné žalovať. Pri pohľadávke veriteľa ČSOB, a.s. žalovaný uviedol, že k splácaniu jednotlivých splátok tejto pohľadávky dochádzalo vždy k 23. dňu každého mesiaca. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, mal úpadca všetky splátky uhradené, čo vyplýva z výpisu úhrad splátok, ktoré predložil žalobca. Pri pohľadávke UniCredit Leasing Slovakia, a.s. žalovaný nedisponoval dokumentmi, ktoré sa týkajú a súvisia s ňou, a preto sa k tejto pohľadávke ani nevedel vyjadriť. Z tohto dôvodu požiadal súd, aby v súlade s § 189 CSP, uložil žalobcovi povinnosť predložiť dôkazy k tejto pohľadávke. Pri pohľadávke ČSOB Leasing, a.s. žalovaný uviedol, že predmetné zmenky boli vystavené ako bianko zmenky v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon v znení platnom v čase vydania príslušnej zmenky. Zmenky boli vystavené na zmenečníka
- žalovaného, pričom ako ručiteľ za príjemcu bol úpadca a zároveň aj O. I., S. L. XXX/XX, Č. S.. Hoci boli zmenky splatné v období od 31.08.2010 - 23.11.2012, žalovaný bol v čase od 10.08.2011
- 31.03.2013 v reštrukturalizácii, ktorý mal v zmysle reštrukturalizačného plánu, hradiť túto pohľadávku ako zmenečník postupne. V zmysle reštrukturalizačného plánu bola stanovená výška odpisu nezabezpečeného veriteľa ČSOB Leasing, a.s. vo výške 122.314,53 Eur a v tomto rozsahu došlo k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Vo zvyšnej časti došlo k uspokojeniu tohto veriteľa vo výške 6.437,61 Eur. Navyše v prípade, ak by aj došlo k úhrade pohľadávky tohto veriteľa zo strany úpadcu, úpadca s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 3 Zmenkového a šekového zákona, bol oprávnený v postavení avalistu žiadať o úhradu toho čo uhradil. V danom prípade, preto nemohlo ísť o neplnenie záväzkov zo strany úpadcu riadne a včas, nakoľko záväzky zo zmenky mal plniť zmenečník, tak ako to vyplývalo z prijatého reštrukturalizačného plánu. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úpadca mal vedomosť o tom, že žalovaný sa nachádza v reštrukturalizácii a mal predpokladať, že nebude schopný plniť tento svoj záväzok, pričom tvrdil, že žalovaný je primárnym dlžníkom a úpadca sekundárnym dlžníkom. Zmenkový a šekový zákon upravuje inštitút ručenia odlišne od všeobecnej zákonnej úpravy. Ak by úpadca uhradil záväzky vyplývajúce z príslušných zmeniek, zároveň by uhradil dlh aj za svojich spoludlžníkov, následne si môže tento dlh od nich vymáhať. Z tohto dôvodu preto nie je možné konštatovať, že úpadca mal záväzok vo výške prihlásenej veriteľom ČSOB Leasing, a.s., ale je v tomto prípade potrebné zohľadniť pri posudzovaní finančnej situácie úpadcu inštitút zmenečného ručiteľa a jeho oprávnenia pri uplatňovaní úhrady časti záväzku vyplývajúceho zo zmenky s ohľadom na postavenie ostatných osôb zaviazaných na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmenky. Úpadca, v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu nemal žiaden neuhradený splatný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy uzatvorenej s veriteľom ČSOB a.s. Žalobca hodnotil, že úpadca nevedel už od mája 2012 splácať tento svoj záväzok voči tomuto veriteľovi, s týmto však žalovaný nesúhlasil. Z výpisu úhrad poskytnutého úveru je zrejmé, že ak sa aj úpadca dostal v niektorých mesiacoch do omeškania s úhradou niektorej splátky, ešte v decembri 2013 bol evidovaný stav dlžnej pohľadávky vo výške 0 Eur. Zmluvu o poskytnutí úveru s týmto veriteľom uzatvoril jednak úpadca, ale zároveň aj jeho manželka X. Q., ktorá je spoludlžníkom tohto záväzku a je zaviazaná na úhradu dlhu spoločne a nerozdielne s úpadcom. Odporovaným právnym úkonom, preto úpadca nezmenšil svoj majetok v takom rozsahu, že následne nie je možné uspokojiť pohľadávky veriteľov. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca splatný záväzok voči ČSOB Leasing, a.s. vo výške 92.772,80 Eur, pričom tento záväzok bol záväzkom aj pre ďalšie dve osoby, ktoré boli s úpadcom v postavení spoludlžníkov. Úpadca teda mal dôvod predpokladať, že tento záväzok nie je na jeho ťarchu v celkovej výške 92.772,80 Eur, ale len jeho pomerná časť vo výške 30.924,60 Eur. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, mal
úpadca majetok tak ako to uvádza sám žalobca vo svojej žalobe, v hodnote 295.000 Eur. S tvrdením žalobcu, že je potrebné brať do úvahy iba hodnotu majetku vo výške 147.500 Eur, t.j. 1/2 zo sumy 295.000 Eur, žalovaný nesúhlasil, nakoľko v prípade ak by sa mali veritelia uspokojovať z hodnoty majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, mali by právo uspokojiť sa z celej hodnoty majetku a nielen z jej časti v prípade vysporiadania BSM. Podľa informácií žalovaného, mal úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, okrem uvedeného majetku, aj pohľadávku vo výške približne 500.000 Eur, ktorá vyplývala z kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou BERIT, s.r.o., so sídlom Severná 1989/26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 146 388, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti v k.ú. Vlkanová. Žalovaný predmetnou zmluvou nedisponoval a preto požiadal súd o postup podľa § 189 CSP. Navyše úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, evidoval okrem vyššie uvedenej pohľadávky aj ďalšie pohľadávky voči rôznym subjektom v celkovej výške 271.006,56 Eur. Z uvedeného preto vyplýva, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu o 1.023.000 Eur, avšak v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako výška jeho záväzkov. Majetok úpadcu sa v tom čase nezmenšil v takom rozsahu, aby nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávok veriteľov a tým nemohla byť žiadna pohľadávka ukrátená. Žalovaný vo vyjadrení zároveň uviedol, že v ďalších vyjadreniach zabezpečí dôkazy, ktorú preukážu oprávnenosť uzatvorenia Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 01.11.2012 a preukáže vznik škody uvádzanej v predmetnej dohode, ktorá je spochybňovaná žalobcom.
3. Podaním zo dňa 16. 04. 2018 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o existencii splatnej a žalovateľnej pohľadávky v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu nepovažuje za správne a akceptovateľné, nakoľko žalovaný si zamieňa podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré sú upravené v OZ a v ZoKR. Problematika odporovateľných právnych úkonov je osobitne upravená v OZ a osobitne v ZoKR, pričom v prípade, že bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, správca je povinný postupovať v zmysle ZoKR a je povinný posúdiť všetky úkony úpadcu z hľadiska ich možnej odporovateľnosti, výlučne v zmysle právnej úpravy obsiahnutej ZoKR. Právna úprava v ZoKR nie je pritom právnou úpravou, ktorú by subsidiárne dopĺňali ustanovenia OZ. Občiansky zákonník nie je v tomto prípade vo vzťahu k ZoKR „lex generalis“. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3NObdo/3/2012 zo dňa 30. 04. 2013. Žalobca má za to, že v danom prípade postačuje, aby v čase uskutočnenia odporovacieho právneho úkonu pohľadávka veriteľa existovala, pričom nemusí byť v tomto čase aj splatná. Zároveň žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/21/2014 zo dňa 11. 09. 2015. Ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR, hovorí len o prihlásenej pohľadávke. Pokiaľ žalobca vezme do úvahy, že odporovať možno tým právnym úkonom, ktoré boli urobené najviac počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, potom možno konštatovať, že ZoKR výslovne počíta s tým, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nemuseli byť všetky pohľadávky veriteľov splatné a pritom mohlo dôjsť k ich ukráteniu, keďže tieto po vyhlásení konkurzu existujú a existovali aj v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, avšak v dôsledku tohto odporovaného právneho úkonu uspokojené neboli a nebudú uspokojené ani v konkurze, nakoľko majetok úpadcu nepostačuje na ich splnenie v plnej výške. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení o tom, že úpadca mal jednotlivé splátky svojej pohľadávky k decembru 2012 uhradené. Z prehľadu jednotlivých splátok úveru, titulom ktorého vznikla pohľadávka veriteľa ČSOB, a.s. vyplýva, že úpadca sa v určitom časovom období dostal do omeškania s úhradou istiny ako aj riadnych úrokov a úrokov z omeškania, pričom možno konštatovať, že úpadca sa od mája 2012 dostával takmer pravidelne do omeškania s úhradami jednotlivých splátok. Táto skutočnosť však nič nemení na to, že ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu pohľadávka veriteľa ČSOB, a.s. voči úpadcovi existovala a táto predstavovala sumu vo výške 244.162,37 Eur. Pohľadávka voči veriteľovi ČSOB Leasing, a.s., bola v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu splatná. Žalobca k tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k tejto pohľadávke uviedol, že skutočnosť, že žalovaný bol v reštrukturalizácii je právne irelevantná, nakoľko ak aj došlo k úprave výšky pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s. v podobe odpisu, táto úprava sa týkala len primárneho dlžníka, to znamená žalovaného. Veriteľ ČSOB Leasing, a.s. sa aj naďalej mohol domáhať plnenia v plnej výške pohľadávky voči úpadcovi. Nakoľko potvrdenie reštrukturalizačného plánu nemá vplyv na záväzok ručiteľa, to znamená úpadcu. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ by aj úpadca plnil za žalovaného a zmenečného ručiteľa, tak je oprávnený žiadať o úhradu toho čo uhradil, žalobca uviedol, že úpadca by nesporne mal právo žiadať od žalovaného a ďalšieho avalistu úhradu toho čo plnil, avšak je veľmi otázne, či by mu toto plnenie z ich strany bolo poskytnuté a či by nešlo len o ďalšiu, avšak absolútne nebonitnú pohľadávku. Zároveň je podľa názoru žalobcu bezpredmetné sa zaoberať otázkou,
aké nároky by úpadcovi vznikli, ak by úpadca plnil za žalovaného ako primárneho dlžníka, nakoľko faktom zostáva, že úpadca v tom čase zodpovedal za pohľadávku veriteľa ČSOB Leasing, a.s. v plnej výške existencie pohľadávky, t.j. vo výške 66.283,29 Eur na istine. Z príloh, ktoré priložil k prihláške pohľadávky veriteľ ČSOB Leasing, a.s. vyplýva, že veriteľ ČSOB Leasing, a.s. sa voči úpadcovi domáhal plnenia už v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm/852/2011 - 91 zo dňa 22. 09. 2014 vyplýva, že návrh na začatie konania podal veriteľ už dňa 04. 10. 2011, t.j. viac ako rok pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, tak tvrdenie žalovaného v žiadnom prípade nemôže obstáť. Žalovaný potvrdil aj existenciu pohľadávky veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., avšak z dôvodu absencie podpornej dokumentácie sa k nej bližšie nevyjadroval. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vo vzťahu k prihláške tejto pohľadávky, bol v rámci príloh predložený platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1CbZm/893/2015 - 83 zo dňa 16. 08. 2016. Týmto platobným rozkazom, súd priznal veriteľovi UniCredit Leasing Slovakia, a.s. voči úpadcovi nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 138.128,45 Eur so 6 % ročným úrokom od 28. 09. 2012 do zaplatenia. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, mal úpadca záväzok voči veriteľovi UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a to minimálne vo výške 138.528,45 Eur na istine. Žalovaný ďalej namietal, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu, nakoľko v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako výška jeho záväzkov. Podľa názoru žalovaného, mal mať úpadca v tom čase okrem majetku vo výške 295.000 Eur v podobe nehnuteľností, ešte pohľadávku vo výške 500.000 Eur, ktorá mala vyplývať z kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi úpadcom a spoločnosťou BERIT s.r.o. Zároveň okrem toho, mal mať úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, pohľadávky voči tretím osobám vo výške 271.006,56 Eur. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o zmluve, ktorú by uzatvoril úpadca so spoločnosťou BERIT s.r.o. v roku 2012. Žalobca však má vedomosť o tom, že úpadca uzatvoril so spoločnosťou BERIT s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z úpadcu v prospech spoločnosti BERIT s.r.o. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Vlkanová, avšak táto kúpna zmluva bola uzatvorená až v roku 2014, t.j. potom čo úpadca uskutočnil odporovaný právny úkon. Úpadca bol v minulosti vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Vlkanová, obec Vlkanová, okres Banská Bystrica, zapísaná na LV č. XXXX a to stavba so súp. č. XXX, druh stavby stanica Č., postavená na M. J. I., M. Č.. XXX/X - H. M. X. C. X. O. O. O.. Č.. XXX, Q. O. O. M., M. C. M. J. I., M.. Č.. XXX/X - H. M. X. C.. Predmetné stavby nadobudol úpadca do svojho vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2012, ktorú uzatvoril so spoločnosťou BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 597 007, pričom návrh na jej vklad do katastra nehnuteľnosti bol podaný až v roku 2014. Zo súčinnosti poskytnutej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor vyplýva, že vkladové konanie, predmetom ktorého bolo povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech úpadcu ako kupujúceho na základe kúpnej zmluvy sa viedlo pod sp. zn. A. XXXX/XXXX, z čoho vyplýva, že návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností mohol byť podaný najskôr začiatkom roka 2014. Úpadca sa tak stal vlastníkom stavieb až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, mohlo dôjsť najskôr v roku 2014. Následne na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, úpadca previedol vlastnícke právo k stavbám v prospech spoločnosti BERIT s.r.o. Vkladové konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti BERIT s.r.o., na základe zmluvy sa viedlo pod sp. zn. A. XXXX/XXXX, z čoho vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva, bol podaný tiež až v roku 2014. Zo zmluvy rovnako vyplýva, že spoločnosť BERIT s.r.o., mala úpadcovi zaplatiť za prevod vlastníckeho práva kúpnu cenu vo výške 600.000 Eur, pričom táto kúpna cena mala byť úpadcovi vyplatená ešte dňa 31. 12. 2012, t.j. pred podpisom tejto zmluvy a to v čase keď úpadca ešte nebol ani vlastníkom stavieb. Napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že spoločnosť BERIT, s.r.o. ako kupujúci zaplatila úpadcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 600.000 Eur a úpadca podpisom mal potvrdiť prevzatie tejto kúpnej ceny v plnej výške, úpadca žalobcovi vyhlásil, že táto kúpna cena mu doposiaľ nebola zaplatená. Na základe uvedeného možno konštatovať, že úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu nebol vlastníkom stavieb a nebol ani vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti BERIT s.r.o. Žalobca má zároveň za to, že pohľadávka úpadcu voči spoločnosti BERIT s.r.o. vo výške 600.000 Eur, mohla úpadcovi vzniknúť najskôr až uzavretím zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou BERIT s.r.o., vôbec vznikol právny vzťah. V tomto prípade sa nemožno ani zamýšľať na tým, že by pohľadávka úpadcu voči spoločnosti BERIT s.r.o., vznikla už v čase 31. 12. 2012, nakoľko v tomto čase úpadca a ani spoločnosť BERIT s.r.o., ešte nemohli vedieť, že dôjde k uskutočneniu tohto právneho úkonu, akým kúpna zmluva z roku 2014 je. Žalobca má za to, že na účely posúdenia, či odporovaným právnym
úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľov úpadcu, nemožno prihliadať na pohľadávku úpadcu vo výške 600.000 Eur voči spoločnosti BERIT s.r.o., nakoľko táto, v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu neexistovala. Zoznam vydaných faktúr úpadcu od 01. 01. 2012, ktorý žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu, ešte jednoznačne nepreukazuje existenciu pohľadávok, ktoré úpadca evidoval ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. ku dňu 31. 12. 2012. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na faktúry, ktoré sa nachádzajú v zozname vydaných faktúr, pričom v tomto zozname sú uvedené ako neuhradené, avšak doklady, ktorými disponuje žalobca preukazujú opak. Je tak pri faktúre Č.. XXXXX zo dňa 13. 12. 2012 vystavená úpadcom odberateľovi žalovanému na sumu 1.856 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 31. 12. 2012. R. Č.. XXXXX zo dňa 09. 01. 2013 vystavená úpadcom odberateľovi žalovanému na sumu 1.440 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 31. 01. 2013. Faktúra č. XXXXX zo dňa 16. 12. 2012 vystavená úpadcom odberateľovi Office Services, s.r.o. na sumu 14.400 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 31. 12. 2012. Faktúra č. XXXXX zo dňa 16. 12. 2012 vystavená úpadcom odberateľovi Ekonom Services, s.r.o. na sumu 8.400 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 31. 12. 2012. Faktúra č. XXXXX vystavená úpadcom odberateľovi PB Consulting s.r.o. na sumu 10.500 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 31. 12. 2012. Faktúra č. XXXXX zo dňa 15. 12. 2012 na sumu 16.000 Eur vystavená úpadcom odberateľovi BERIT s.r.o., ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 30. 12. 2012. Faktúra č. XXXXX zo dňa 15. 12. 2012 vystavená úpadcom odberateľovi Ján Botto, na sumu 10.000 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 23. 12. 2012. Faktúra č. XXXXX zo dňa 15. 12. 2012 vystavená úpadcom odberateľovi B. W., na sumu 4.000 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu uhradená dňa 15. 12. 2012. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca vo svojom účtovníctve evidovať minimálne úhrady faktúr XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX X. XXXXX, spolu vo výške 35.156 Eur, čo sa malo zobraziť aj v zozname vydaných faktúr, pričom z uvedeného rovnako vyplýva, že ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, mal úpadca disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 35.156 Eur. Skutočnosť, že zoznam vydaných faktúr neobsahuje úhrady jednotlivých faktúr, ktoré mali byť ku dňu tlače zoznamu vydaných faktúr, t.j. ku dňu 27. 12. 2017 zaevidované ako uhradené, svedčí len o jedinej skutočnosti a to, že účtovníctvo úpadcu, respektíve predložený zoznam vydaných faktúr, neposkytuje hodnoverný obraz reálneho stavu, ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o ďalšie v zozname vydané faktúry, žalobca má za to, že sa jedná o faktúry s výnimkou faktúry č. XXXXX vystavenej odberateľovi W. S. na sumu 200 Eur, ktoré nevystavil úpadca, ale žalovaný a ďalšie osoby, pričom pohľadávky vzniknuté neuhradením týchto faktúr nadobudol úpadca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalovaným dňa 01. 11. 2012, t.j. tesne pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu. Túto domnienku žalobcovi potvrdzuje aj tá skutočnosť, že pri týchto faktúrach sa v zozname vydaných faktúr ako predmet fakturácie, uvádza postúpenie pohľadávok. Žalobca uviedol, že úpadca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 1, na základe ktorej úpadca nadobudol pohľadávky špecifikované v článku 1 odsek 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, vo výške istiny 144.577,96 Eur a príslušenstva vo výške 59.632,97 Eur. Číselné označenie faktúr a označenie povinných subjektov uvedeným v zozname vydaných faktúr sa pritom zhoduje s číselným označením faktúr a označením povinných subjektov uvedených v Zmluve o postúpení pohľadávky č. X. Pohľadávky, ktoré úpadca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X však boli od počiatku, resp. minimálne od momentu, kedy ich úpadca nadobudol, z väčšej časti bez akejkoľvek bonity. Z týchto predložených faktúr vyplýva, že väčšina postúpených pohľadávok bola už v čase postúpenia minimálne jeden až dva roky po splatnosti, pričom časť postúpených pohľadávok bola už v čase postúpenia dokonca s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi D. - O. B. vo výške 4.455 Eur na istine. Táto postúpená pohľadávka bola vyúčtovaná faktúrami, ktoré sa stali splatnými v období od 25. 04. 2007 - 28. 10. 2008. Žalobca rovnako poukázal na postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi W.C. B., vo výške 1.659,70 Eur na istine, pričom táto pohľadávka sa stala splatnou dňa 16. 01. 2007. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky voči týmto dlžníkom, spolu vo výške 6.114,70 Eur boli už v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou premlčané. Čo sa týka ďalších pohľadávok, ktoré úpadca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, a to pohľadávka voči dlžníkovi T. O..U..L.. na sumu 2.590,80 Eur, splatná 22. 06. 2009; voči dlžníkovi O. O. - O. M. vo výške 937,38 Eur, splatná dňa 14. 01. 2009; dlžníkovi I. D. O..U..L.. vo výške 720 Eur, splatná 03. 06. 2009 a vo výške 700 Eur splatná dňa 23. 11. 2009; voči dlžníkovi M. S., spol. s.r.o. vo výške 2.134,74 Eur, splatná dňa 27. 10. 2009; voči dlžníkovi L. Ú. Š. vo výške 219,97 Eur, splatná dňa 17. 11. 2009; voči dlžníkovi H. Š. O. B. Š. J. vo výške 797,86 Eur, splatná dňa 19. 11. 2009 a vo výške 1.813,38 Eur, splatná dňa 19. 11. 2009, spolu vo výške 9.914,13 Eur, boli v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, už takmer tri roky po splatnosti, v dôsledku čoho klesá možnosť ich reálneho vymoženia. Žalobca mal
preto názor, že úpadca v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, mal vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú s najväčšou pravdepodobnosťou už nevymožiteľné, resp. musel predpokladať, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok bude prinajmenšom obtiažna a to najmä z toho dôvodu, že tieto pohľadávky vlastnil žalovaný už v čase, keď bol úpadca konateľom žalovaného a úpadca mal možnosť sa v tomto čase oboznámiť s bonitou daných pohľadávok. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť T. O..U..L.. zmenila svoje obchodné meno a od 09. 09. 2009 vystupovala v právnych vzťahoch s novým obchodným menom O. O..U..L.. L. 15. 11. 2012 sa voči tejto spoločnosti viedlo konkurzné konanie. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 11. 2012, sp. zn. 2K/27/2012 o začatí konkurzného konania voči spoločnosti O. s.r.o. bolo zverejnené v OV č. 220/2012 dňa 14. 11. 2012, t.j. pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu. Z uvedeného preto vyplýva, že ku dňu uskutočnenia právneho úkonu, mala spoločnosť T. s.r.o. ekonomické problémy a úpadca musel vedieť, že s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde k úhrade ani tejto pohľadávky. Konkurz na majetok spoločnosti T. s.r.o. bol zrušený pre nedostatok majetku uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 07. 2014, sp. zn. 2K/27/2012, zverejnením v OV č. 146/2014 dňa 31. 07. 2014. Rovnako aj voči spoločnosti I. trading s.r.o., bolo v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu vedené insolvenčné konanie, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, v ktorom sa nachádza zápis o začatí insolvenčného konania, ktorého účinky nastali 16. 02. 2011 /č.l. 259-263/. Konkurz na majetok dlžníka I. trading s.r.o., bol zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie veriteľov. Žalobca poukázal na pohľadávku voči dlžníkovi A. D. s.r.o., vo výške 4.272,10 Eur na istine. Podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti, bola obchodná spoločnosť ku dňu 24. 10. 2013 zrušená a ku dňu 12. 11. 2013 vymazaná z obchodného registra. Táto spoločnosť sa počas svojej existencie stala právnym nástupcom spoločnosti X. s.r.o., voči ktorej žalovanému vznikli pohľadávky a ktoré žalovaný následne Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1 postúpil na úpadcu. Z výpisu obchodnej spoločnosti X. s.r.o. vyplýva, že zanikla v dôsledku zlúčenia a od 11. 07. 2009 sa jej právnym nástupcom stala O. A. D. s.r.o. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ani nie štyri mesiace potom, čo došlo k uskutočneniu odporovaného právneho úkonu, bolo v OV č. 81/2013 dňa 26. 04. 2013, zverejnené oznámenie podľa § 68 ods. 10 ObZ o začatí konania o zrušení O. A. D. s.r.o. bez likvidácie. Táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6Cbr/96/2013 zo dňa 21. 08. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 10. 2013. K pohľadávke úpadcu voči spoločnosti Q. 2008 s.r.o. vo výške 63.969,87 Eur na istine, bola žalobcovi predložená Zmluva o postúpení pohľadávky č. X zo dňa 01. 06. 2001, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a treťou osobou V. N. - K., ktorú v mene žalovaného uzatvoril ako splnomocnený zástupca úpadca. Z tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X vyplýva, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr splatných v čase od 31. 05. 2010 - 21. 06. 2010. Vzhľadom k tomu, že pohľadávku voči dlžníkovi Q. 2008, s.r.o. nadobudol úpadca ako minimálne tretí v poradí, možno usúdiť, že táto pohľadávka rovnako nebola v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu už reálne vymožiteľná. V OV č. 122/2015 bolo zverejnené oznámenie o zrušení spoločnosti Q. 2008, s.r.o. bez likvidácie, pričom táto obchodná spoločnosť bola zrušená k 18. 02. 2016 a od 29. 04. 2016 je vymazaná z obchodného registra. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, ďalej vyplýva aj existencia ďalšej pohľadávky vo výške 16.701,92 Eur voči Q. T. W.. Pohľadávka vznikla podpísaním zmenky dňa 28. 06. XXXX T. W. ako ručiteľom za účelom zabezpečenia pohľadávok voči spoločnosti Q. 2008 s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že úpadca nadobudol pohľadávky zo zmenky vo výške 16.701.92 Eur voči dlžníkovi T. W., už ako tretí v poradí. Preto má žalobca za to, že pokiaľ veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá mu vznikla zo zmenky a táto pohľadávka bola postupníkom ďalej postúpená na ďalšieho postupníka, v tomto prípade úpadcu, táto skutočnosť musela byť úpadcovi prinajmenšom podozrivá a úpadca musel vedieť, že jej uspokojenie je problematické. V ďalšom žalobca poukázal aj na pohľadávku voči spoločnosti M. S., spol. s.r.o., vo výške 2.134,74 Eur na istine. Spoločnosť M. S., spol. s.r.o., bola zrušená bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Cbr/6/2014 zo dňa 11. 02. 2015, právoplatné dňa 08. 04. 2015. Pohľadávka voči spoločnosti M. S., O.. s.r.o., bola v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu už viac ako tri roky po splatnosti, pričom ani nie dva roky po uskutočnení odporovaného právneho úkonu, sa už viedlo konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, pričom vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie, možno konštatovať, že minimálne už v čase keď došlo k zverejneniu oznámenia o začatí konania o zrušení spoločnosti bez likvidácie, spoločnosť M. S., O.. O..r.o. nemala dostatok majetku na úhradu tejto pohľadávky. Skutočnosť, že ani jednu z postúpených pohľadávok úpadca v konečnom dôsledku nevymohol a to ani len z časti, preukazuje zoznam vydaných faktúr zostavený ku dňu 26. 03. 2015, v ktorom sa pri každej jednotlivej pohľadávke uvádza suma, ktorá bola na pohľadávku zaplatená a to suma vo výške 0 Eur. K úhrade postúpených pohľadávok nedošlo ani v roku 2015, nakoľko podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, úpadca evidoval aj ku koncu
zdaňovacieho obdobia 2015 pohľadávky vo výške 204.211 Eur, kedy už boli takmer všetky postúpené pohľadávky jednoznačne premlčané za predpokladu, že nedošlo k predĺženiu ich splatnosti. Žalobca zároveň dodal, že pokiaľ úpadca nadobudol tieto pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok č. X, nebolo správne, aby tieto pohľadávky zaradil do zoznamu vydaných faktúr, nakoľko tieto pohľadávky nevznikli na základe vlastných faktúr úpadcu. Žalobca má preto za to, že aj táto skutočnosť prispieva k pochybnostiam, či účtovníctvo úpadcu poskytuje hodnoverný obraz o stave účtovníctva úpadcu a jeho ekonomickej situácii, ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Žalobca má preto za to, že na účely posúdenia výšky majetku úpadcu a výšky záväzkov úpadcu, v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, je potrebné vychádzať z existencie záväzku úpadcu voči spoločnosti ČSOB, a.s., ktorý ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu predstavoval sumu vo výške 244.162,37 Eur na istine, zo záväzku voči ČSOB Leasing, a.s., vo výške 66.283,29 Eur na istine a zo záväzku voči UniCredit Leasing Slovakia, a.s., vo výške 138.528,45 Eur na istine. Spolu vo výške 448.974,11 Eur na istine a minimálne sumu vo výške 13.361,42 Eur (chyba v písaní správne má byť 11.361,42 Eur) titulom príslušenstva, t.j. spolu minimálne sumu vo výške 460.335,53 Eur. Čo sa týka majetku úpadcu ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, úpadca bol v tom čase vlastníkom nehnuteľností v hodnote 295.000 Eur a podľa príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vo vzťahu k faktúram č. XXXXX, XXXXX, XXXXX X. XXXXX, mal úpadca ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, disponovať aj finančnými prostriedkami vo výške 35.156 Eur. Čo sa týka pohľadávok, ktoré mal úpadca nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X, má žalobca za to, že tieto nemožno bez ďalšieho považovať za majetok v hodne 235.650,56 Eur, nakoľko napriek tomu, že úpadca ich nadobudol už v roku 2012, t.j. pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky sú a podľa názoru žalobcu, aj boli v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bez akejkoľvek bonity. Vzhľadom k tomu, že žalobca má za to, že ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, hodnota záväzkov úpadcu v podobe pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu úpadcu, prevyšovala majetok úpadcu, keď záväzky predstavovali minimálne sumu vo výške 460.335,53 Eur, pričom hodnota majetku predstavovala sumu vo výške 330.156 Eur, má žalobca za to, že odporovaným právnym úkonom došlo preukázateľne k ukráteniu minimálne pohľadávok konkurzných veriteľov a to veriteľa ČSOB, a.s., ČSOB Leasing, a.s. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s.
4. Dňa 21. 05. 2018 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 16. 04. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Podaním doručeným súdu dňa 06. 06. 2018 žalovaný uviedol, že s tvrdením žalobcu nie je možné súhlasiť, nakoľko vo vyjadrení zo dňa 27. 12. 2018, zdôvodnil svoje stanovisko podľa ktorého, jedným zo základných predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu je splatnosť ukrátenej pohľadávky v čase účinnosti odporovaného úkonu. Táto pohľadávka musí byť zároveň do konkurzu riadne a včas prihlásená a musí byť v konkurze zistená (alebo musí byť súdom rozhodnuté o jej nespornosti). Aplikácia ustanovení OZ prichádza do úvahy aj z toho dôvodu, že odporovateľnosť právnych úkonov je úpravou špeciálnou popri právnej úprave OZ. Žiadna zo žalobcom označených pohľadávok, nebola v čase účinnosti odporovaného úkonu vymáhateľná, teda v posudzovanej veci, nie je naplnený jeden zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti. Ak by pre úspešné odporovanie postačovala existencia akejkoľvek pohľadávky, bez ohľadu na jej kvalitu a vymáhateľnosť, potom by bola akákoľvek ekonomická aktivita dlžníka s ktorou je spojená vyššia miera rizika ale aj zisku úplne znemožnená. Napádaný úkon nebol realizovaný v úzkej časovej súvislosti so začatím konkurzného konania, ale s odstupom štyroch rokov pred začatím konania. Úpadca si v tom čase riadne plnil svoje záväzky a nemal žiadne splatné pohľadávky, pričom disponoval majetkom relatívne veľkej hodnoty. Postup úpadcu nie je možné hodnotiť „ex post“ a automaticky pritom počítať s tým, že mal mať všetky informácie a vedomosti, ktoré má teraz žalobca. Pokiaľ úpadca nemal v čase vykonania odporovaného úkonu žiadne splatné pohľadávky, respektíve pohľadávky, ktoré by pravidelne nesplácal, potom nemohol byť daný jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Úpadca nie je a nemôže byť povinný udržiavať nepretržite hodnotu svojho majetku nad hodnotu svojich všetkých a akýchkoľvek záväzkov, stačí ak má dostatok likvidity na úhradu svojich splatných záväzkov. K pohľadávke veriteľa ČSOB, a.s. žalovaný uviedol, že žalobca svoje tvrdenie, že úpadca sa v určitom časovom období dostal do omeškania s úhradou istiny ako aj riadnych úrokov a úrokov z omeškania, nijako nepreukázal a to najmä vo vzťahu k momentu účinnosti odporovaného úkonu. Pokiaľ aj úpadca bol s nejakou splátkou v sledovanom období v omeškaní, vždy ju nakoniec uhradil a jeho prípadné krátkodobé omeškanie nebolo týmto veriteľom kvalifikované ako dôvod pre zosplatnenie celej pohľadávky, alebo jej súdne vymáhanie. K pohľadávke veriteľa ČSOB Leasing, a.s. žalovaný uviedol, že táto pohľadávka nemohla byť objektívne ukrátená, nakoľko aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu, v čase odporovaného úkonu
mal úpadca majetok vo výške 295.000 Eur. Aj po realizácii odporovaného úkonu, tak úpadcovi zostal dostatok majetku a jeho úmysel ani úmysel žalovaného, tak nemohol smerovať k ukráteniu pohľadávky tohto veriteľa, čo je jeden z predpokladov odporovateľnosti podľa § 60 ods. 2 ZoKR. K pohľadávke veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., žalovaný uviedol, že aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu, v čase odporovaného úkonu mal úpadca majetok vo výške 295.000 Eur. Aj po realizácii odporovaného úkonu, tak úpadcovi zostal dostatok majetku a jeho úmysel a ani úmysel žalovaného, tak nemohol smerovať k ukráteniu pohľadávky tohto veriteľa. K existencii pohľadávky úpadcu vo výške 600.000 Eur voči dlžníkovi S. s.r.o. žalovaný uviedol, že bez ohľadu na moment vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy, získal úpadca uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2012 majetkové právo v hodnote 600.000 Eur. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol bez ďalších obmedzení oprávnený podať úpadca ako kupujúci. Uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy, tak úpadca získal ničím neobmedzené právo podať návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy, teda hodnota majetkového práva je zhodná s hodnotou predmetu kúpy. Hodnota predmetu kúpy v sume 600.000 Eur, bola potvrdená neskôr uzatvorenou kúpnou zmluvou. K späťvzatiu návrhu na vklad došlo až v roku 2014. Touto zmluvou vznikol úpadcovi nárok na peňažné plnenie vo výške 600.000 Eur. To znamená, že okrem majetku v hodnote 295.000 Eur, ktorého existenciu potvrdil aj samotný žalobca, bol majetok úpadcu v rozhodnom období určite tvorený aj majetkovým právom, resp. pohľadávkou vo výške 600.000 Eur voči spoločnosti S. s.r.o. Za účelom preukázania skutočnosti, či došlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 600.000 Eur, žalovaný súdu navrhol výsluch svedka Y.. H. Q. a nariadenie znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou by bolo určiť znaleckú hodnotu predmetu kúpy. Pokiaľ by sa preukázalo, že kúpna cena vo výške 600.000 Eur bola uhradená, potom úpadca ku dňu 20. 11. 2012 disponoval hmotným majetkom v hodnote 295.000 Eur a peňažnou hotovosťou vo výške 600.000 Eur, teda spolu majetkom v hodnote prevyšujúcej všetky existujúce záväzky úpadcu. V ďalšom uviedol, že žalobca hodnotí pohľadávky úpadcu v celkovej výške 271.006,56 Eur, ktoré úpadca evidoval od 01. 01. 2012 najmä z pohľadu skutočností, ktoré nastali po vykonaní odporovaného právneho úkonu, teda po dni 31. 12. 2012. Všetky rozhodujúce skutočnosti je potrebné hodnotiť spätne ku dňu vykonania napádaného úkonu a to vrátane hodnoty pohľadávok a tiež úmyslu ukrátiť veriteľov. Nie je možné spôsobom „ex post“ posudzovať vymáhateľnosť pohľadávok, tak ako to robí žalobca. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje, neboli úpadcovi a ani žalovanému známe v čase vykonania odporovaného úkonu. Vymáhateľnosť pohľadávok je potrebné posudzovať v tomto prípade s prihliadnutím na ich stav v čase uzatvorenia odporovanej zmluvy a nie s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyšli neskôr najavo. Skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po uzatvorení zmluvy, totiž nemôžu zakladať úmysel úpadcu ukrátiť jeho veriteľov, čo je jeden z predpokladov odporovateľnosti. V tomto prípade je preto rozhodujúcim subjektívne presvedčenie úpadcu, že pohľadávky, ktoré evidoval vo svojom obchodnom majetku mali účtovnú hodnotu 271.006,56 Eur. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že úpadca mal v rozhodnom období majetok v celkovej hodnote najmenej 1.166.006,56 Eur a podľa tvrdení žalobcu mal záväzky v hodnote 459.161,56 Eur, pričom žalovaný zdôraznil, že žalobca nijako nepreukázal, že by všetky uvedené záväzky boli aj splatné. Pokiaľ by žalovaný do majetkovej bilancie nezapočítal žalobcom namietané majetkové právo v hodnote 600.000 Eur z kúpnej zmluvy so spoločnosťou S., s.r.o., stále platí, že úpadca v danom čase evidoval a objektívne vlastnil majetok v hodnote 566.006,56 Eur a jeho záväzky označené žalobcom predstavovali len sumu 459.161,56 Eur. Na základe uvedeného, žalovaný skonštatoval, že odporovaným úkonom nedošlo k takému poklesu majetku úpadcu, že by zostávajúci majetok nestačil na uspokojenie jeho splatných záväzkov a opísaný stav majetku vylučuje, že by tu pri uzatváraní odporovaného úkonu existoval úmysel ukrátiť veriteľov.
5. V spore súd vytýčil termín pojednávania na deň 18. 10. 2018, ktorý na žiadosť strán sporu odročil a spor prerušil uznesením č.k. 30Cbi/7/2017 - 389 zo dňa 05. 02. 2019, právoplatné dňa 23. 02. 2019 na obdobie šiestich mesiacov, vzhľadom k tomu, že strany sporu požiadali súd o poskytnutie času za účelom mimosúdnej dohody. Podaním doručením súdu dňa 30. 07. 2019, žalobca požiadal súd o pokračovanie v spore, nakoľko k mimosúdnej dohode strán nedošlo. Uznesením č.k. 30Cbi/7/2017 - 401 zo dňa 30. 08. 2019, právoplatné dňa 06. 09. 2019, súd rozhodol o pokračovaní v konaní.
6. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 30. 01. 2020 na ktorý sa žalobca (právny zástupca) a žalovaný (právny zástupca) dostavili riadne a včas.
7. Z žalobcom predloženého výtlačku Obchodného vestníka č. 223/2016 deň vydania 22. 11. 2016, mal súd za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/71/2016 zo dňa 15. 11. 2016, bol na majetok dlžníka Y.. H. Q., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX XX O. - S., vyhlásený
konkurz, ktorý bol uznaný za malý a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Miloš Levrinc. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/71/2016 zo dňa 06. 03. 2017, publikované v Obchodnom vestníku č. 49/2017, deň vydania 10. 03. 2017 bol správca JUDr. Miloš Levrinc odvolaný a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Žalobca v danom spore nepochybne disponuje aktívnou legitimáciou v zmysle § 57 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 5 a § 86 ods. 2 ZoKR a je osobou, ktorá má právo odporovať právnym úkonom úpadcu.
8. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd za dokázané, že žalovaný v postavení účastníka 1./ a úpadca v postavení účastníka 2./ dňa 01. 11. 2012 uzatvorili Dohodu o vysporiadaní záväzkov, kde v článku II. odsek 1, sa úpadca zaviazal nahradiť žalovanému škodu (penále) vo výške 1.023.000 Eur hotovostne. Nárok na náhradu škody pre žalovaného bol definovaný v článku II. odsek 3, kde nárok mal vzniknúť porušením bodu 5.9 Zmluvy o spolupráci č. 03/2005 a to konaním úpadcu, ktorým žalovaný prišiel o nehnuteľný majetok za 1.200.000 Eur; o gro nákladnej dopravy za 1.500.000 Eur a to nákladné sklápacie súpravy a teleskopický nakladač; o gro obchodných zmlúv (vzťahov), kde strata na tržbách je 3.000.000 Eur (strata dôveryhodnosti pri dodávateľoch aj odberateľoch v súvislosti s reštrukturalizáciou žalovaného) ; konaním úpadcu, kde žalovaný bol donútený okolnosťami vstúpiť do reštrukturalizácie, pričom strata je 400.000 Eur a konaním úpadcu, kde žalovaný prišiel o dobré meno, pričom strata bola definovaná ako nevyčísliteľná. Na základe Dohody, dňa 10. 11. 2012 vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č.: XXXXXXX na sumu 1.023.000 Eur splatnú dňa 09. 01. 2013, pričom ako predmet faktúry uviedol
- penále na základe zmluvy. Výdavkový pokladničný doklad úpadcu doložený žalobcom a rovnako aj príjmový pokladničný doklad žalovaného zo dňa 31. 12. 2012 súdu preukazujú, že úpadca v hotovosti vyplatil žalovanému sumu 1.023.000 Eur, ktorú žalovaný prevzal. Na základe všetkých preukázaných skutočností, súd mohol skonštatovať, že žalovaný je v spore osobou pasívne legitimovanou v zmysle § 62 ods. 1 ZoKR, nakoľko právny úkon úpadcu (vyplatenie náhrady škody) bol urobený v prospech žalovaného a žalovaný mal z tohto úkonu nepochybný prospech. Súd zároveň konštatuje, že úpadca bol zmluvnou stranou právneho úkonu, ktorému sa odporuje, tento právny úkon je možné považovať za platný a účinný a týka sa majetku úpadcu, ktorý by bol podliehal konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 ZoKR.
9. Z elektronickej doručenky založenej na č.l. 13 obsahu spisu, mal súd za dokázané, že žaloba bola na súd doručená dňa 22. 11. 2017. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 23. 11. 2016 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR), preto možno konštatovať, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote jedného roka od začatia konkurzu na majetok úpadcu podľa § 57 ods. 2 ZoKR.
10. Z výtlačku Obchodného vestníka č. 215/2016, deň vydania 09. 11. 2016 súd zistil, že na majetok úpadcu bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/71/2016 zo dňa 03. 11. 2016 začaté konkurzné konanie. Žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu - vyplatenia náhrady škody vo výške 1.023.000 Eur zo dňa 31. 12. 2012 v zmysle § 60 ZoKR, t.j. ako ukracujúceho právneho úkonu. V tejto súvislosti súd mohol rovnako skonštatovať, že právny úkon úpadcu bol uskutočnený v období piatich rokov pred začatím konkurzného konania, preto je naplnená aj podmienka odporovateľnosti v zmysle § 60 ods. 3 ZoKR.
11. Žalobca v žalobe tvrdil, že úpadca a žalovaný sú osoby spriaznené v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR, preto sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Na preukázanie spriaznenosti úpadcu a žalovaného súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobcom predloženým internetovým výpisom z obchodného registra žalovaného zo dňa 22. 11. 2017, z ktorého mal za preukázané, že úpadca Y.. H. Q. pôsobil vo funkcii konateľa žalovaného v období od 30. 01. 2001 - 27. 08. 2010 a od 30. 01. 2001 - 14. 01. 2009 bol spoločníkom žalovaného s vkladom vo výške 2.600.000,- Sk. Úpadca aj po ukončení funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného, vystupoval v mene žalovaného, zúčastňoval sa v jeho mene rokovaní, vykonával v mene žalovaného právne úkony a disponoval voľne s finančnými prostriedkami, čo preukazuje žalobcom doložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2011, kde za stranu žalovaného vystupuje ako splnomocnený zástupca úpadca v čase, keď už nebol konateľom žalovaného. Žalobca v ďalšom tvrdil, že konateľka a jediná spoločníčka žalovaného Slávka Kováčiková je sestrou úpadcu. Na preukázanie tohto tvrdenia, nebol súdu zo strany žalobcu doložený žiaden dôkaz, ale nakoľko zo strany žalovaného nebola spriaznenosť úpadcu a žalovaného žiadnym spôsobom rozporovaná a ani namietaná, považoval súd aj toto tvrdenie o spriaznenosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR, za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) a mohol konštatovať personálne prepojenie medzi úpadcom a žalovaným v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.
12. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 23. 11. 2016, použil súd na daný spor Zákon o konkurze a reštrukturalizácii účinný od 15. 11. 2016 do 31. 12. 2016.
Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 3 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 5 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 9 ods. 2 ZoKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
13. Jedným zo všeobecných ako aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku vykonania konkrétneho právneho
úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak aj právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné sa podľa názoru súdu, úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok ktorý dlžníkovi zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa a nie je dôvodné vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase keď došlo k odporovanému právnemu úkonu, existovali pohľadávky veriteľov, ktoré mohli byť odporovateľným právnym úkonom ukrátené, pričom tieto pohľadávky veriteľov musia byť v konkurze zároveň prihlásené a zistené, pretože len zistené pohľadávky sa uspokojujú v konkurze. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených žalobcom samozrejme za predpokladu, že sú aj súdu hodnoverne preukázané. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom jednotlivom prípade.
14. Žalobca v spore tvrdil a preukázal, že úpadca mal v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu záväzky voči minimálne trom veriteľom a to ČSOB, a.s.; UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a ČSOB Leasing, a.s. Tie sú aktuálne zapísané v zozname pohľadávok úpadcu, čo žalobca preukázal zoznamom pohľadávok na CD nosiči a sú v konkurze aj v potrebnom rozsahu zistené. Hlavný spor medzi žalobcom a žalovaným spočíval v tom, či pohľadávky veriteľov, ktoré existujú v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu musia zároveň spĺňať aj podmienku splatnosti. Podľa názoru žalovaného, sa musí jednať o pohľadávku, ktorá je vymáhateľná, to znamená je splatná a žalovateľná. V tomto smere žalovaný poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo/198/2010, sp. zn. 2Obdo/69/2012 a sp. zn. 2Cdo/180/2013. Zároveň uviedol, že na odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka v rámci konkurzu je potrebné subsidiárne použiť právnu úpravu odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka, to znamená, že sa musí jednať o ukrátenie pohľadávky, ktorá je vymáhateľná. S jeho názorom žalobca nesúhlasil a trval na tom, že postačuje existencia akejkoľvek pohľadávky, ktorá nemusí byť splatná, ale musí spĺňať podmienku existencie v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu a zároveň musí byť v konkurze prihlásená.
15. Na vyriešenie tejto otázky, súd zaujal názor podľa ktorého, na odporovateľnosť právnych úkonov podľa ZoKR, nie je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a tak trvať na existencii splatných, resp. vymáhateľných pohľadávok v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii má osobitnú úpravu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorú možno považovať za komplexnú a použije sa práve na prípady, keď právnická osoba vstúpi do konkurzu. V prípade ak na majetok právnickej osoby neprebieha konkurzné konanie, je nutné použiť právnu úpravu odporovateľnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že v danom prípade je nutné aplikovať výlučne ustanovenia § 57 a nasl. ZoKR, je podporená, napr. aj rozdielnosťou v následkoch, ktoré spôsobí rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu. Zatiaľ čo v prípade vyslovenej neúčinnosti podľa Občianskeho zákonníka, je tento právny úkon neúčinný len voči veriteľovi, ktorý sa jej úspešne domohol. Podľa ZoKR, je neúčinnosť generálna a právny úkon je neúčinný voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Majetok, resp. jeho peňažná náhrada patrí do konkurznej podstaty, z ktorej sú podľa pravidiel uspokojovaní všetci prihlásení a zistení veriteľa. Rovnako súd konštatuje, že ZoKR, nemá žiadne ustanovenie o subsidiárnom použití Občianskeho zákonníka, ako je to napríklad podľa § 196 ZoKR. V tomto smere, preto nemožno súhlasiť s procesnou obranou žalovaného o možnosti použitia ustanovení Občianskeho zákonníka na danú odporovateľnosť právneho úkonu, vzhľadom k tomu, že na osobu dlžníka bol vyhlásený konkurz, preto žalobca správne konštatoval, že je potrebné sa pridržiavať ustanovení ZoKR a netrvať na tom, že pohľadávka veriteľa musí byť splatná.
16. Súd pripomína, že samotné záväzky vznikajú už uzatvorením zmluvy bez ohľadu na ich splatnosť (uznesenie KS BB sp. zn. 43Cob 216/2012 zo dňa 19. 12. 2012; rozsudok KS BB sp. zn. 43Cob 253/2012 zo dňa 20. 03. 2013 a rozsudok KS BB sp. zn. 43Cob 207/2014 zo dňa 30. 10. 2014).
17. Pohľadávka veriteľa ČSOB, a.s., vznikla titulom Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 05. 06. 2008, v znení Dodatku č. X zo dňa 30. 11. 2009 vo výške 244.162,37 Eur (ku dňu 31. 12. 2012), čo bolo preukázané prihláškou pohľadávky tohto veriteľa, jednotlivými prílohami a výpisom z úhrad splátok úpadcom na č.l. 71 obsahu spisu. Táto pohľadávka je aktuálne zapísaná v zozname pohľadávok pod por.č. 2, v celkovej zistenej sume vo výške 239.234,98 Eur. Žalovaný namietal výšku pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko v tom čase mal úpadca všetky splátky uhradené a spoludlžníkom z tohto záväzku bola aj manželka úpadcu X. Q.. V tomto smere
súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že úpadca mal splátky uhradené, nič na tom nemení fakt, že výška pohľadávky úpadcu ku dňu 31. 12. 2012 predstavovala sumu 244.162,37 Eur a úpadca spolu s manželkou boli spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, to znamená, že veriteľ bol oprávnený vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek z nich. Rovnako v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu existovala pohľadávka veriteľa ČSOB Leasing, a.s. vo výške 66.283,29 Eur na istine a na príslušenstve vo výške 8.736,34 Eur (ku dňu 31. 12. 2012), ktorá bolo v tom čase splatnou, čo vyplynulo zo Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm 852/2011 - 95 zo dňa 04. 06. 2015, právoplatný dňa 02. 07. 2015 /č.l. 136/. Táto pohľadávka vznikla veriteľovi voči úpadcovi titulom ručenia za žalovaného. Úpadca ako ručiteľ podpísal veriteľovi niekoľko zmeniek na zabezpečenie záväzku žalovaného z leasingových zmlúv. Nakoľko v období od 10. 08. 2011 - 31. 03. 2012 bol žalovaný v reštrukturalizácii a v období od 31. 08. 2010 - 23. 11. 2012 sa pohľadávky zo zmeniek stali splatnými, bol úpadca v zmysle § 115 ods. 4 ZoKR, povinný plniť za žalovaného. Rovnako aj táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 3, 4, 5 a 6 v celkovej zistenej sume vo výške 95.773,80 Eur. Súd sa pri tejto pohľadávke stotožnil s procesným útokom žalobcu, v tom smere, že ak aj došlo k úprave tejto pohľadávky vo vzťahu k žalovanému v podobe odpisu v reštrukturalizačnom posudku (predložený žalovaným), v zmysle § 155 ods. 4 ZoKR, zostalo zachované právo veriteľa vymáhať si túto pohľadávku v celom rozsahu voči ručiteľovi, ktorým bol úpadca spoločne so Slávkou Kováčikovou. Aj napriek tomu, že v tom čase existovali dvaja ručitelia z tohto záväzku, je nepochybné, že úpadca ako ručiteľ zodpovedal za túto pohľadávku vo vyššie uvedenej výške. Treťou pohľadávkou, ktorá existovala v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vo výške 138.528,45 Eur na istine a vo výške 2.625,08 Eur na príslušenstve (ku dňu 31. 12. 2012), čo vyplynulo z predloženej prihlášky tohto veriteľa, jednotlivých príloh a platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1CbZm/893/2015 - 83 zo dňa 16. 08. 2016, právoplatný dňa 25. 10. 2016. Táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 9 v celkovej zistenej sume vo výške 183.593,98 Eur. Žalobca predloženými prihláškami veriteľov ČSOB, a.s.; ČSOB Leasing, a.s. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a zoznamom pohľadávok úpadcu, dostatočným spôsobom preukázal, že tieto pohľadávky existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, dokonca pohľadávka veriteľa ČSOB Leasing, a.s. a UniCredit Leasing Slovakia a.s., boli aj splatné.
18. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že úpadca v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu vlastnil spoločne s manželkou X. Q. nehnuteľnosti v hodnote 295.000 Eur, ktoré sú aktuálne zapísané v konkurznej podstate úpadcu, čo preukazuje žalobcom predložený výtlačok OV č. 7/2017, deň vydania 11. 01. 2017 a OV č. 30/2017, deň vydania 13. 02. 2017 /č.l. 140-142/. Na súdnom pojednávaní žalobca súdu krátkou cestou doručil znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Y.. B. M. zo dňa 12. 09. 2019 na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. XX vchod č. X v bytovom dome súp. č. XXXX C. B. P. A. S., kde všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 60.000 Eur a znalecký posudok č. XXX/XXXX, znalca Y.. B. M. zo dňa 13. 09. 2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. 47 s príslušenstvom v obci Sebedín -Bečov, pričom hodnota bola určená na sumu 161.000 Eur. Súd sa na súdnom pojednávaní oboznámil s cenou nehnuteľností, ktoré sú zapísané v konkurznej podstate úpadcu, avšak v konečnom dôsledku súd zaujímala hodnota týchto nehnuteľností v čase bezprostredne pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu a po úkone, ktorá nebola medzi stranami sporná a bola ustálená na sumu 295.000 Eur.
19. Žalovaný sa v ďalšom bránil, že v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu úpadca disponoval aj pohľadávkou vo výške asi 500.000 Eur, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou S. s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v k.ú. Vlkanová. Žalobca sa naopak bránil tým, že úpadca reálne uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou S. s.r.o. až dňa 28. 05. 2014, čo preukazuje žalobcom predložená fotokópia danej kúpnej zmluvy a vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti S. s.r.o. bol povolený do katastra nehnuteľností až v roku 2014 pod sp. zn. A. XXXX/XXXX, čo preukázal odpoveďou z Okresného úradu Banská Bystrica - katastrálny odbor zo dňa 12. 12. 2016 /č.l. 110/. Kúpna zmluva, ktorú uvádza vo vyjadrení žalovaný zo dňa 20. 11. 2012 /č.l. 359-361/ medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou S. s.r.o. ako kupujúcim, nebola nikdy v katastri nehnuteľností zavkladovaná, čo preukazuje späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 28. 05. 2014 v konaní sp. zn. A. XXXX/XX /č.l. 358/, ktoré doložil žalovaný. V článku II. ods. 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 05. 2014 je uvedené, že spoločnosť S. s.r.o. vyplatila úpadcovi kúpnu cenu 600.000 Eur dňa 31. 12. 2012, t.j. pred podpisom tejto zmluvy, čo
mal úpadca potvrdiť podpisom zmluvy. Žalobca v ďalšom argumentoval, že v čase kedy malo dôjsť k vyplateniu kúpnej ceny, medzi úpadcom a spoločnosťou S. s.r.o., to znamená dva roky pred podpisom zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, neexistoval žiadny právny vzťah a dokonca v roku 2012, úpadca ešte ani nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré previedol na spoločnosť S. s.r.o. (stavba súp. č. XXX, Q. O. O. Č. A. M. X/X, M. C. M. J. I. M.. Č.. XXX/X - H. M. X. C. L. A. XXX B.; O. O.. Č.. XXX, Q. O. O. M. A. M. X/X, M. C. M. J. I. M.. Č.. XXX/X - H. M. X. C. L. A.B. XXX B., K. C. T. Č.. XXXX, k.ú. Vlkanová, obec Vlkanová, okres Banská Bystrica). Úpadca prevádzané nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou S. J. R., s.r.o. v pozícii predávajúceho zo dňa 19. 11. 2012, ktorej vklad bol povolený až v roku 2014 pod sp. zn. A. XXXX/XXXX /..T.. XXX/. Navyše samotný úpadca sa vyjadril žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty, že kúpna cena od spoločnosti S. s.r.o., mu nebola vôbec zaplatená.
20. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s procesným útokom žalobcu ohľadne existencie tejto pohľadávky úpadcu vo výške 600.000 Eur voči spoločnosti S. s.r.o. v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a pri zhodnotení majetku pred uskutočnením odporovaného úkonu a po ňom, ju nebral do úvahy. Samotná existencia tejto pohľadávky je sporná a vyvoláva pochybnosti o jej existencii práve v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Pokiaľ daná pohľadávka existuje, mohla vzniknúť pri podpise kúpnej zmluvy v roku 2014, t.j. po uskutočnení právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha a nie v roku 2012, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou S. s.r.o., neexistoval žiadny právny vzťah. Samotný úpadca žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty uviedol, že k jej vyplateniu doposiaľ reálne nedošlo. Touto informáciou disponoval aj žalovaný, čo potvrdil vo vyjadrení zo dňa 06. 06. 2018. Mala vzniknúť v čase, kedy úpadca ešte nebol vlastníkom nehnuteľností, za kúpu ktorých spoločnosť S. s.r.o. mala túto kúpnu cenu uhradiť, ich vlastníkom sa stal až v roku 2014. Kúpna cena mala byť uhradená dva roky dopredu, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou S. s.r.o. neexistoval žiadny právny vzťah a teda úpadca vzhľadom k tomu, že právo k nehnuteľnostiam nemal, nemal ani právo na úhradu kúpnej ceny za predaj nehnuteľností. V prípade, ak by k vyplateniu kúpnej ceny vopred došlo, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu. Pochybnosti vyvoláva aj kúpna cena za predávané nehnuteľnosti, pretože úpadca nehnuteľnosti nadobudol za kúpnu cenu vo výške 600 Eur /žalobcom predložená kúpna zmluva zo dňa 19. 11. 2012 na č.l. 315-318/ a následne ani nie dva roky po uzatvorení kúpnej zmluvy už tie isté nehnuteľnosti predával spoločnosti S. s.r.o. za kúpnu cenu 600.000 Eur. Znamenalo by to, že za dva roky kúpna cena stúpla tisícnásobne, čo súd považuje za nereálne.
21. Zo strany žalovaného bol súdu navrhnutý dôkaz výsluchom úpadcu Y.. H. Q. a nariadenie znaleckého dokazovania ustanovením znalca z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou by bolo určiť znaleckú hodnotu predmetu kúpy. Návrh na výsluch svedka, súd na pojednávaní zamietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Návrh na výsluch svedka bol súdu podaný dňa 06. 06. 2018, pričom žalovaný súdu neuviedol prekážky, ktoré by mu bránili v zabezpečení prítomnosti svedka na nariadenom súdnom pojednávaní. Na súdnom pojednávaní žalovaný uviedol, že svedok sa aktuálne nachádza na zahraničnej dovolenke a nie je mu známe, kedy sa opätovne vráti na Slovensko, preto nebolo možné zabezpečiť jeho prítomnosť. Súd neodročil pojednávanie za účelom predvolania svedka, nakoľko mu nie je známy termín kedy sa svedok bude opätovne nachádzať na území Slovenskej republiky a rovnako k okolnostiam ohľadne vyplatenia kúpnej ceny vo výške 600.000 Eur, sa už vyjadril žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty jeho majetku, keď potvrdil, že kúpna cena nebola doposiaľ vyplatená. Na základe uvedeného súd nepovažoval výsluch svedka za účelný, nakoľko okolnosti ku ktorým by mal byť vypočúvaný, vyplývajú z obsahu spisu a súdu nebol podaný riadny návrh na predvolanie svedka s odôvodnením prekážok, ktoré bránia žalovanému zabezpečiť svedka na pojednávaní. Rovnako súd zamietol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, vzhľadom k tomu, že hodnota prevádzaných nehnuteľností nebola medzi stranami sporná. Skutočnosť, že nehnuteľnosti úpadca kúpil za 600 Eur a predal ich za 600 000 Eur, si všimol až súd pri vykonávaní dokazovania. Žiadna zo strán sporu nenamietala hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Naopak medzi stranami bola sporná otázka, či vôbec a kedy došlo k vyplateniu kúpnej ceny v prospech úpadcu a kde pohľadávka úpadcu vznikla, čo je otázkou právnou, ktorú rieši súd a nie ustanovený znalec. Súd rovnako zamietol návrh žalovaného na poskytnutie vyjadrenia úpadcu o skutočnosti, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti nebola uhradená z dôvodu, že toto vyjadrenie úpadca poskytol žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty a ten konajúc s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na výkon jeho funkcie, nemal podľa názoru súdu dôvod uvádzať nepravdivé informácie.
22. Žalovaný ďalej uviedol, že úpadca mal v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu vlastniť pohľadávky voči rôznym subjektom v hodnote 271 006,56 Eur, čo preukazoval zoznamom vydaných faktúr úpadcu od 01. 01. 2012 /č.l. 192 - 193/. K existencii týchto pohľadávok úpadcu voči dlžníkom sa podrobným spôsobom vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 11. 2012 medzi ním ako postupcom a úpadcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil / č.l. 301-303/, postúpil na úpadcu pohľadávky v celkovej výške 144.577,96 Eur a príslušenstvo vo výške 59.632,97 Eur, pričom pri 69% - ách pohľadávok sa jednalo o pohľadávky bez akejkoľvek bonity. Žalobca súdu vyčerpávajúcim spôsobom vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 04. 2018 preukázal, že väčšina postúpených pohľadávok bola v čase postúpenia rok až dva po splatnosti, čo znižuje ich vymožiteľnosť. Pohľadávky voči dlžníkom D. - O. B. vo výške 4.455 Eur ako aj voči W. B. vo výške 1.659,70 Eur boli s najväčšou pravdepodobnosťou premlčané /č.l. 337-341/. Postúpené pohľadávky voči dlžníkom LINEM, s.r.o.; O. O. - O. M.; I. D. O..U..L..; M. S., O.. O..U..L..; L. Ú. Š.; H. O. B. Š. J. O. vo výške 9.914,13 Eur, boli v čase podpisu Zmluvy o postúpení takmer tri roky po splatnosti, čím klesá možnosť ich reálneho vymoženia. Postúpená pohľadávka voči dlžníkovi X. s.r.o. vo výške 4.272,10 Eur, bola rovnako už takmer tri roky po splatnosti a ani nie štyri mesiace potom, ako došlo k postúpeniu tejto pohľadávky bol v OV č. 81/2013 deň vydania 26. 04. 2013, zverejnený oznam o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Pohľadávku voči dlžníkovi Q. 2008, s.r.o. vo výške 63.969,87 Eur nadobudol úpadca minimálne ako tretí v poradí, preto je možné pochybovať o reálnosti vymoženia tejto pohľadávky. Túto pohľadávku postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2011 V. N. - K. na žalovaného, za ktorého konal ako splnomocnený zástupca úpadca (č.l. 32 - 34 obsahu spisu) a následne žalovaný postúpil túto pohľadávku na úpadcu. K vymoženiu tejto pohľadávky nikdy reálne nedošlo, nakoľko dlžník Q. 2008, s.r.o. je od 29. 04. 2016 vymazaný z Obchodného registra. Rovnako pohľadávku voči dlžníkovi T. W. vo výške 16.701,92 Eur nadobudol úpadca ako tretí v poradí, preto mu nepochybne musela byť podozrivá vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Rovnako nevymožiteľná bola podľa názoru súdu v čase postúpenia aj pohľadávka voči dlžníkovi M. S., spol. s.r.o. vo výške 2.134,74 Eur, ktorá bola v čase postúpenia viac ako tri roky po splatnosti a ani nie dva roky od postúpenia pohľadávky bol dlžník M. S., O.. s.r.o. zrušený bez likvidácie. Z faktúr vydaných úpadcom, žalobca v účtovníctve zistil ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu (31. 12. 2012) len úhradu od žalovaného, Office Services, s.r.o.; Ekonom Services, s.r.o. a PB Consulting, s.r.o., spolu v sume 35.156 Eur.
23. V tejto súvislosti súd konštatuje, že neobstojí procesná obrana žalovaného v tom smere, že žalobca hodnotí pohľadávky úpadcu voči tretím subjektom z pohľadu skutočností, ktoré nastali po vykonaní odporovaného právneho úkonu. Súd vyjadruje opačný názor, v zmysle ktorého, žalobca hodnotil vymožiteľnosť týchto pohľadávok objektívne a reálne a jeho predpoklad o nevymožiteľnosti postúpených pohľadávok jednoznačne potvrdzuje žalobcom predložený zoznam vydaných faktúr vyhotovený ku dňu 26. 03. 2015 /č.l. 323/ a rovnako daňové priznanie úpadcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 /č.l. 324-336/ z ktorého vyplýva, že postúpené pohľadávky tak ako sú uvedené vyššie, neboli nikdy zaplatené a sú pravdepodobne premlčané. Súd vyjadruje názor, že nestačí len tvrdenie, že úpadca v čase pred uskutočnením právneho úkonu vlastnil pohľadávky v objeme 271 006,56 Eur a tieto je potrebné nepochybne započítať do hodnoty majetku, bez toho, aby súd preskúmal reálnosť a vymožiteľnosť týchto pohľadávok. Všetky uvádzané skutočnosti je potrebné preskúmať komplexne a vo vzájomných súvislostiach a na základe okolností, ktoré sú doteraz známe. Neušlo pozornosti súdu, že väčšina pohľadávok voči dlžníkom, ktorými sa podrobne zaoberal žalobca a k vyplateniu ktorých nikdy reálne nedošlo vznikli a stali sa splatnými práve v období rokov 2007 - 2010, kedy bol nespochybniteľne konateľom žalovaného úpadca, t.j. ako konateľ žalovaného mal prístup k účtovníctvu, nepochybne ako štatutár mal povinnosť tieto pohľadávky žalovaného vymáhať a podľa názoru súdu musel vedieť aká je ich reálna vymožiteľnosť a bonita. Aj napriek tomuto faktu, uzatvoril so žalovaným Zmluvu o postúpení pohľadávok a žalovanému vyplatil odmenu vo výške 204.210,93 Eur (článok III ods. 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky) a to v rovnaký deň ako došlo medzi nimi k podpisu Dohody o vysporiadaní záväzkov.
24. Na základe vyššie vyjadreného právneho názoru súd ustálil, že majetok úpadcu pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu tvorili nehnuteľnosti v hodnote 295.000 Eur a finančná hotovosť z vyplatených faktúr vo výške 35.156 Eur (čo preukazujú faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady na č. l. 285-300), t.j. spolu majetok vo výške 330.156 Eur. Súd zobral do úvahy aj finančnú hotovosť vo výške 1.023.000 Eur, ktorou musel úpadca disponovať, keď ju žalovanému vyplatil. To znamená, že súd určil hodnotu majetku pred uskutočnením odporovateľného právneho úkonu vo výške 1.353.156 Eur. V čase uskutočnenia právneho úkonu mal úpadca pohľadávky veriteľov ČSOB, a.s. vo
výške 244 162,37 Eur; ČSOB Leasing, a.s. vo výške 66 283,29 Eur a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. vo výške 138 528,45 Eur, t.j. spolu záväzky na istine v hodnote 448.974,11 Eur a titulom príslušenstva vo výške 11.361,42 Eur, t.j. záväzky spolu 460.335,53 Eur. To znamená, že možno skonštatovať, že hodnota majetku bezprostredne pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu postačovala na úhradu v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov a po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu, došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok, ktorý mu zostal v hodnote 330.156 Eur nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré v tom čase existovali vo výške 460.335,53 Eur a ktoré boli zároveň do konkurzu na majetok úpadcu prihlásené a zistené.
25. Súd môže konštatovať, že nepochybne došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze, nakoľko podľa udania žalobcu, je aktuálne jediným majetkom, ktorý sa nachádza v konkurznej podstate úpadcu nehnuteľný majetok v hodnote 171.000 Eur (aktuálna cena podľa predložených znaleckých posudkov), pričom tento majetok rovnako patrí aj do súpisu majetku podstát manželky úpadcu X. Q. a k tomuto majetku je navyše uplatnená sporná poznámka tretej osoby. V konkurze na majetok úpadcu existujú pohľadávky prihlásených a zistených veriteľov vo výške 734.448,28 Eur (v čase podania žaloby). Z uvedeného je nepochybné, že majetok, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených a zistených veriteľov.
26. U žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu sa predpokladá podľa § 60 ods. 2 ZoKR, vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. Je preto možnosťou žalovaného ako nadobúdateľa majetkového prospechu preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu dlžníka alebo jeho nepoznanie, alebo absenciu obidvoch predpokladov. Súd konštatuje, že žalovaný v spore nevedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov, súdu nepreukázal. Práve naopak, bolo v spore preukázané, že žalovaný nepochybne mal vedomosť aké pohľadávky za odplatu vo výške 204.210,93 Eur na úpadcu postupuje a jednoznačne musel vedieť, že väčšina z postúpených pohľadávok je nebonitných, nakoľko sa ich nepodarilo vymôcť ani jemu samotnému. Aj tento fakt podporil názor súdu o tom, že žalovaný musel poznať úmysel úpadcu na ukrátení veriteľov, keď si za postúpenie pohľadávok nechal od úpadcu v novembri 2012 vyplatiť odplatu vo výške 204.210,93 Eur. Rovnako v novembri 2012 vystavil úpadcovi faktúru na vyplatenie náhrady škody vo výške 1.023.000 Eur. V tomto období rovnako disponoval informáciou, že úpadca je jeho ručiteľom zo záväzku voči veriteľovi ČSOB Leasing, a.s. na základe zmeniek, ktoré podpísal v roku 2009 a tie sa stali splatnými v období už od 31. 08. 2010 - 23. 11. 2012. Nakoľko žalovaný bol v čase od 10. 08. 2011 - 31. 03. 2012 v reštrukturalizácii, určite si bol vedomý toho, že práve voči úpadcovi, si veriteľ ČSOB Leasing, a.s. bude uplatňovať nároky z podpísaných zmeniek v zmysle § 155 ods. 4 ZoKR vo výške 66.283,45 Eur, k čomu aj nakoniec nepochybne došlo. Súd preto na základe všetkých uvedených skutočností dospel k názoru, že vzhľadom na spriaznenosť úpadcu a žalovaného, bol žalovanému známy úmysel dlžníka na ukrátení veriteľov, mal o tom vedomosť a žalovaný v konaní nepreukázal opak. Rovnako nebol spochybnený úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov. Nasvedčuje tomu konanie úpadcu, ktorý dňa 01. 11. 2012 podpísal so žalovaným Dohodu o usporiadaní záväzkov a rovnako Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorých bol povinný žalovanému vyplatiť jednak náhradu škody vo výške 1 023.000 Eur ako aj odmenu za postúpenie vo výške 204.210,93 Eur. Bez akýkoľvek námietok uznal svoju zodpovednosť za náhradu škody a zaplatil odmenu za postúpené pohľadávky, o ktorých ako bývalý konateľ žalovaného nepochybne mal vedomosť a znalosť o ich vymožiteľnosti. V tom čase si bol vedomý svojich záväzkov voči veriteľom ČSOB, a.s., ČSOB Leasing, a.s. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. v nemalej výške. Takto učinené kroky úpadcu, súdu indikujú úmysel ukrátiť veriteľov a v spore nebol preukázaný opak.
27. Žalobca v spore namietal aj tú skutočnosť, že úpadca v čase keď mal neuhradené pohľadávky viacerých veriteľov a v období ekonomických problémov, bez akýchkoľvek námietok uznal svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu v nemalej výške 1.023.000 Eur, ktorú uhradil jednorázovou platbou spriaznenému žalovanému. Žalovaný aj napriek vyjadreniu zo dňa 28. 12. 2017 oprávnenosť uzatvorenia Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 01. 11. 2012 ako ani vznik škody uvedenej v predmetnej dohode nepreukázal a v ďalšom ani tvrdenie žalobcu nerozporoval. Súd teda môže skonštatovať, že v priebehu sporu mu nebola existencia pohľadávky na náhradu škody žalovaného voči úpadcovi preukázaná, preto v danom prípade, nemožno ani hovoriť o tom, že vyplatenie tejto náhrady škody bolo oprávnené a už vôbec nemožno počítať s tým, že by sa vyplatením tejto náhrady škody znížili záväzky úpadcu voči veriteľom.
28. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a okrem vyslovenia neúčinnosti odporovaného právneho úkonu, uložil žalovanému aj povinnosť na plnenie uvedenú v druhom výroku rozhodnutia. V súvislosti s formuláciou výroku rozhodnutia, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v zmysle záverov ktorého, požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP (pozn. súdu aktuálny § 132 CSP), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určito a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsobom určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.
29. V tejto súvislosti súd zjednodušil výrok rozsudku a vypustil identifikáciu úpadcu a žalovaného, nakoľko tieto údaje súdu a stranám sporu nepochybne vyplývajú zo záhlavia rozhodnutia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého bude prípustná sťažnosť.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej