Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoKR-19-2020.pdf
PDF · 186.25 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, značka správcu S1731, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. XX. Q., nar.S.XXXX,.XX, trvale bytomOS.T.astúpeného LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému OBCHOD S PALIVOM, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 018 457, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Janšom, , so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 30Cbi/7/2017-489 zo dňa 30. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 30Cbi/7/2017-489 zo dňa 30. januára 2020 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 31.12.2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000,-Eur, čo preukazuje výdavkový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31.12.2012 ako škodu ( penále) je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/71/2016 právne neúčinný. Výrokom II. rozsudku súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 1.023.000,-Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2017 domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým dňa 31.12.2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000,-Eur, čo preukazuje výdavkový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31.12.2012 ako škodu ( penále ) voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, ktorý je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/71/2016. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej náhrady v prospech všeobecnej podstaty úpadcu vo výške 1.023.000,- Eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.11.2016, sp.zn. 2K/71/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2016 zo dňa 22.11.2016 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Y.. H. Q. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Miloš Levrinc. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.03.2017, sp.zn. 2K/71/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 49/2017 zo dňa 10.03.2017, súd odvolal predchádzajúceho správcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca, spoločnosť
LawService Recovery, k.s. Úpadca ako podnikateľ v pozícií účastníka 2/ a žalovaný ako účastník 1/ uzatvorili dňa 01.11.2012 Dohodu o vysporiadaní záväzkov, na základe ktorej sa úpadca zaviazal nahradiť žalovanému škodu ( penále ) vo výške 1.023.000,-Eur. Nárok žalovaného na náhradu škody mal podľa čl. II. ods. 2 Dohody vzniknúť porušením povinnosti úpadcu, t.j. porušením bodu 5.9. Zmluvy o spolupráci č. 03/2005, na ktorú Dohoda odkazuje, a to konaním, ktorého sa mal dopustiť úpadca a to tak, že konaním úpadcu mal žalovaný prísť o nehnuteľný majetok za 1.200.000,-Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšie bližšieho popisu na sklad Radvaň vklad Mostáreň. Konaním úpadcu mal žalovaný prísť o gro nákladnej dopravy za 1.500.000,-Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na nákladné sklápacie súpravy a teleskopický nakladač. Konaním úpadcu mal žalovaný prísť aj o gro obchodných zmlúv, kde strata na tržbách mala predstavovať sumu vo výške 3.000.000,-Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na stratu dôveryhodnosti pri dodávateľoch a odberateľoch v súvislosti s reštrukturalizáciou žalovaného. Konaním úpadcu mal byť žalovaný donútený vstúpiť do reštrukturalizačného konania, kde strata mala predstavovať sumu vo výške 400.000,-Eur, pričom účastníci Dohody odkázali v tejto súvislosti v Dohode bez ďalšieho bližšieho popisu na náklady potrebné na zachránenie existencie žalovaného. Z dokumentácie predloženej úpadcom žalobcovi vyplýva, že žalovaný na úhradu sumu vo výške 1.023.000,-Eur vystavil úpadcovi faktúru č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2012 na sumu 1.023.000,-Eur, splatnú dňa 09.01.2013, pričom ako predmet fakturácie uviedol „penále“. Zároveň z dokumentácie vyplýva, že sumu vo výške 1.023.000,-Eur úpadca uhradil žalovanému dňa 31.12.2012. V tejto súvislosti bol vystavený úpadcom výdavkový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31.12.2012, ako doklad o zaplatení sumu 1.023.000,-Eur žalovanému. Súčasťou žaloby je aj príjmový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31.12.2012, ktorý vystavil žalovaný ako doklad o prijatí hotovosti. Žalobca si žalobou uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu úpadcu, t.j. úkonu, ktorým úpadca zaplatil žalovanému škodu vo výške 1.023.000,-Eur ako ukracujúcemu právnemu úkonu, nakoľko má za to, že odporovaný právny úkon napĺňa predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 57 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“ ) a tiež aj skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZoKR. Žalobca tvrdil, že je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa § 86 ods. 2 prvá a druhá veta ZoKR, pričom žalovaný má postavenie pasívne legitimovanej osoby, nakoľko ide o osobu, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech v zmysle § 62 ods. 1 ZoKR v spojení s § 62 ods. 5 ZoKR. Žalobca odporuje právnemu úkonu vzhľadom k tomu, že nemá preukázaný vznik škody, ktorú úpadca zaplatil žalovanému a navyše žalovaný bol v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu a zároveň aj naďalej spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 2 ZoKR. Konateľom žalovaného bola a aj v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola sestra úpadcu. Okrem toho bol úpadca v minulosti konateľom žalovaného a mal v žalovanom aj majetkovú účasť v podobe obchodného podielu. Úpadca aj potom, čo prestal oficiálne vykonávať funkciu konateľa žalovaného sa podieľal na jeho chode, nakoľko zastupoval žalovaného a v jeho mene uskutočňoval právne úkony. Funkciu konateľa žalovaného úpadca vykonával v období od 30.01.2001 do 27.08.2010. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na spriaznenosť žalovaného s úpadcom sa úmysel dlžníka na ukrátení veriteľov v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. v čase zaplatenia škody vo výške 1.023.000,-Eur predpokladá. Podľa žalobcu možno konštatovať, že úpadca nekonal ako dobrý hospodár a jeho konaním došlo nielen k zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným veriteľom, ale predovšetkým k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov. Pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzu úpadcu vznikli v období pred uskutočnením ukracujúceho právneho úkonu, t.j. pred 31.12.2012. Podľa žalobcu existovala voči úpadcovi v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu minimálne pohľadávka veriteľa Československej obchodnej banky, a.s. , so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 2, v celkovej zistenej sume 239.234,98 Eur. Rovnako v danom čase existovala aj pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancova 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 9, v celkovej zistenej sume vo výške 183.593,98 Eur. Žalobca tiež poukázal na pohľadávku veriteľa ČSOB Leasing, a.s. so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 3, 4, 5 a 6 v celkovej zistenej sume vo výške 95.773,80 Eur, ktorá veriteľovi vznikla voči úpadcovi titulom ručenia. Úpadca ako ručiteľ podpísal veriteľovi ČSOB Leasing a.s. niekoľko zmeniek na zabezpečenie záväzku žalovaného voči veriteľovi ČSOB Leasing a.s. s leasingových zmlúv. Tieto zmenky úpadca podpísal v období v roku 2009, pričom už v období od 31.08.2010 - 23.11.2012 sa stali tieto pohľadávky zo zmeniek voči veriteľovi ČSOB Leasing a.s. splatnými. Navyše žalovaný bol v čase od 10.08.2011 do 31.03.212 v reštrukturalizácii, a preto úpadca vedel a musel vedieť, že žalovaný ako primárny dlžník nezaplatí veriteľovi túto pohľadávku a že mu
ako sekundárnemu dlžníkovi vznikne povinnosť plniť. Podľa žalobcu úpadca už v čase odporovaného právneho úkonu neplnil riadne a včas svoje záväzky, a to jednak voči veriteľovi ČSOB a.s., ako aj voči veriteľovi ČSOB Leasing, a.s. Žalobca predložil súdu prihlášku pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s., ktorej prílohou je aj vyúčtovanie pohľadávky veriteľa, z ktorého vyplýva, že úpadca už od mája 2012 nevedel riadne a včas splácať svoj záväzok voči tomuto veriteľovi. Tiež predložil prihlášku pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s., prílohu ktorého tvorí aj kópia zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm/852/2011-95 zo dňa 04.06.2015 a kópia uznesenia Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1Zm/852/2011-91 zo dňa 22.08.2014, z ktorých v súvislosti s ostatnými prílohami vyplýva, že úpadca si v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu neplnil svoje platobné povinnosti ani voči tomuto svojmu veriteľovi. Žalobca predpokladá, že ak by úpadca nebol uskutočnil odporovaný právny úkon, konkurzný veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu mohli byť uspokojení na svojich pohľadávkach vo vyššej miere, prípadne v celom rozsahu. Zistené pohľadávky konkurzných veriteľov ku dňu vyhotovenia žaloby predstavujú sumu vo výške 734.448,28 Eur, pričom súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu majetkových podstát predstavuje sumu 295.000,- Eur. Táto suma však predstavuje hodnotu majetku, ktorý patrí do BSM úpadcu a jeho manželky A.Q.. Vzhľadom k tomu, že aj na majetok manželky úpadcu je na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/86/2016 vedený konkurz a majetok zapísaný v podstate úpadcu je zároveň zapísaný aj v súpise majetkových podstát manželky X. Q. ako majetok patriaci do BSM, nemožno počítať s tým, že do rozvrhu výťažku rozvrhu v konkurze úpadcu pripadne celá suma, ktorá sa dosiahne speňažením. Možno počítať len so súpisovou hodnotou majetku vo výške 147.500,-Eur ako hodnotu, ktorá zodpovedá nároku úpadcu v prípade vysporiadania BSM rovnakým dielom, t.j. 1 zo sumy 295.000,- Eur. Navyše majetok, ktorý je zapísaný do súpisu majetkových podstát ku dňu vyhotovenia žaloby patrí výlučne do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ČSOB a.s. Suma zistenej pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s. predstavuje sumu 239.234,90 Eur. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa ČSOB a.s. nebude uspokojená v plnom rozsahu, pričom žalobca predpokladá, že táto zabezpečená pohľadávka nebude z majetku tvoriaceho oddelenú podstatu uspokojená minimálne v rozsahu 64.734,98 Eur. Existuje však reálna pochybnosť, či veriteľ ČSOB a.s. vôbec bude uspokojený z časti majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, nakoľko ku dňu vyhotovenia žaloby bola v zmysle § 78 a nasl. ZoKR zo strany tretej osoby uplatnená sporná poznámka, na základe ktorej sa žiada vylúčenie tohto majetku zo súpisu majetkových podstát. V prípade úspechy tretej osoby s danou spornou poznámkou, by potom v dôsledku uskutočnenia odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu aj tejto zabezpečenej pohľadávky veriteľa ČSOB a.s. v celom rozsahu. Ďalej žalobca poukázal na to, že pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu majetok úpadcu predstavoval sumu vo výške 1.170.500,-Eur a hodnota záväzkov pritom predstavovala 434.134,14 Eur, z čoho vyplýva, že majetok úpadcu pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu mohol postačovať minimálne na úhradu pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Podľa žalobcu je zjavné, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu došlo preukázateľne k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré preukázateľne existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu. 3. Žalovaný tvrdil, že existencia pohľadávok veriteľov ČSOB a.s. a UniCredi Leasing Slovakia, a.s., v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu je nesporná, avšak ich výška s ohľadom na možnosť uplatnenia odporovateľnosti už sporná je. Žalovaný poukázal na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje odporovateľnosť právnych úkonov, avšak všeobecná úprava odporovateľnosti sa nachádza v Zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“ ). Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že odporovať možno právnemu úkonu ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu pohľadávku, ktorá existovala a nemusela byť splatná, keď tento právny úkon dlžník urobil. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nedostatočne venoval zhodnoteniu otázky k ukráteniu akej pohľadávky malo dôjsť. Zákon totiž hovorí o vymáhateľnej pohľadávke, i keď v praxi je často krát sporná odpoveď, akú pohľadávku je možné považovať za vymáhateľnú. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov a tvrdí, že z uvedeného vyplýva, že musí ísť o pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Pod túto definíciu nemožno teda subsumovať aj také pohľadávky, ktoré splatné neboli, pretože takéto pohľadávky nie je možné žalovať. Pri pohľadávke veriteľa ČSOB, a.s. žalovaný uviedol, že k splácaniu jednotlivých splátok tejto pohľadávky dochádzalo vždy k 23. dňu každého mesiaca. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca všetky splátky uhradené, čo vyplýva z výpisu úhrad splátok, ktoré predložil žalobca. Pri pohľadávke UniCredt Leasing Slovakia, a.s. žalovaný nedisponoval dokumentmi, ktoré sa týkajú a súvisia s ňou, a preto sa k tejto pohľadávke ani nevedel vyjadriť. Preto žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť dôkazy k tejto pohľadávke. Pri pohľadávke ČSOB Leasing, a.s. žalovaný uviedol, že predmetné zmenky boli vystavené
ako bianko zmenky v súlade so Zákonom č. 191(1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom v čase vydania príslušnej zmenky. Zmenky boli vystavené na zmenečníka - žalovaného, pričom ako ručiteľ za príjemcu bol úpadca a zároveň aj O. I., bytom L. XXX/XX, R. S.. Hoci boli zmenky splatné od 31.08.2010 do 23.11.2012, žalovaný bol v čase od 10.08.2011 do 31.03.2013 v reštrukturalizácii, ktorým mal v zmysle reštrukturalizačného plánu hradiť túto pohľadávku ako zmenečník postupne. V zmysle reštrukturalizačného plánu bola stanovená výška odpisu nezabezpečeného veriteľa ČSOB Leasing, a.s. vo výške 122.314,53 Eur a v tomto rozsahu došlo k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Vo zvyšnej časti došlo k uspokojeniu tohto veriteľa vo výške 6.437,61 Eur. Navyše v prípade, ak by aj došlo k úhrade pohľadávky tohto veriteľa zo strany úpadcu, úpadca s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 3 Zmenkového a šekového zákona bol oprávnený v postavení avalistu žiadať o úhradu toho čo uhradil. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úpadca má vedomosť o tom, že žalovaný sa nachádza v reštrukturalizácii a mal predpokladať, že nebude schopný plniť tento svoj záväzok, pričom tvrdil, že žalovaný je primárnym dlžníkom a úpadca sekundárnym dlžníkom. Podľa žalovaného nie je možné konštatovať, že úpadca mal záväzok vo výške prihlásenej pohľadávky veriteľom ČSOB Leasing, a je v tomto prípade potrebné zohľadniť pri posudzovaní finančnej situácie úpadcu inštitút zmenečného ručiteľa a jeho oprávnenia pri uplatňovaní úhrady časti záväzku vyplývajúceho zo zmenky s ohľadom na postavenie ostatných osôb zaviazaných na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmenky. Úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu nemal žiaden neuhradený splatný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy uzatvorenej s veriteľom ČSOB a.s. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úpadca nevedel splácať svoj záväzok voči tomuto veriteľovi od mája 2012 a poukázal na výpis úhrad poskytnutého úveru, z ktorého je zrejmé, že ak sa aj úpadca dostal v niektorých mesiacoch do omeškania s úhradou niektorej splátky, ešte v decembri 2013 bol evidovaný stav dlžnej pohľadávky vo výške 0,- Eur. Žalovaný tiež tvrdil, že má informáciu, že úpadca mal v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu okrem uvedeného majetku aj pohľadávku vo výške približne 500.000,-Eur, ktorá vyplývala z kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou BERIT, s.r.o., so sídlom Severná 1989/26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 146 388, predmetom ktorej odplatný prevod nehnuteľnosti v k.ú. A.. Podľa žalovaného v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola hodnota majetku úpadcu vyššia, ako výška jeho záväzkov. Majetok úpadcu sa v tom čase nezmenšil v takom rozsahu, aby nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávok veriteľov a tým nemohla byť žiadna pohľadávka ukrátená.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že žaloba na súd doručená dňa 22.11.2017 a keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 23.11.2016, možno konštatovať, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote jedného roka od začatia konkurzu na majetok úpadcu podľa § 57 ods. 2 ZoKR. Zároveň súd konštatoval, že právny úkon úpadcu - vyplatenie náhrady škody vo výške 1.023.000,-Eur bol uskutočnený v období piatich rokov pred začatím konkurzného konania, preto je naplnená podmienka odporovateľnosti v zmysle § 60 ods. 3 ZoKR. Zároveň súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 23.11.2016, aplikoval na daný spor Zákon o konkurze a reštrukturalizácií účinný od 15.11.2016 do 31.12.2016.
5. Súd konštatoval, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku vykonania konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Podľa súdu ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených žalobcom za predpokladu, že sú aj súdu hodnoverne preukázané. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom jednotlivom prípade.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že hlavný spor medzi žalobcom a žalovaným spočíval v tom, či pohľadávky veriteľov, ktoré existujúc v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu musia zároveň spĺňať aj podmienku splatnosti. Podľa názoru žalovaného sa musí jednať o pohľadávku, ktorá je vymáhateľná, to znamená je splatná a žalovateľná. Súd však zaujal názor podľa ktorého, na odporovateľnosť právnych úkonov podľa ZoKR nie je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a tak trvať na existencii splatných, resp. vymáhateľných pohľadávok v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Podľa súdu prvej inštancie Zákon o konkurze a reštrukturalizácie má osobitnú úpravu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorú možno považovať za komplexnú a použije sa práve na prípady, keď právnická osoba vstúpi do konkurzu. Skutočnosť, že v danom prípade je nutné aplikovať výlučne ustanovenia § 57 a nasl. ZoKR je podporená napr. aj rozdielnosťou v následkoch, ktoré spôsobí rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu. Zatiaľ čo v prípade vyslovenej neúčinnosti podľa
Občianskeho zákonníka je tento právny neúčinný len voči veriteľovi, ktorý sa jej úspešne domohol, podľa ZoKR je neúčinnosť generálna a právny úkon je neúčinný voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Súd tiež konštatoval, že ZoKR nemá žiadne ustanovenie o subsidiárnom použití Občianskeho zákonníka, ako je to napr. podľa § 196 ZoKR. Súd preto nesúhlasil s procesnou obranou žalovaného o možnosti použitia ustanovení Občianskeho zákonníka na danú odporovateľnosť právneho úkonu, a preto je podľa jeho názoru potrebné sa pridržiavať ustanovení ZoKR, a preto pohľadávka veriteľa nemusí byť splatná. Zároveň súd pripomenul, že samotné záväzky vznikajú už uzatvorením zmluvy bez ohľadu na ich splatnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici.
7. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že pohľadávka veriteľa ČSOB, a.s. vznikla titulom zmluvy o poskytnutí úveru č. XX.XX.XXXX, zo dňa 05.06.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2009 vo výške 244.162,37 Eur ( ku dňu 31.12.2012 ), čo bolo preukázané prihláškou pohľadávky tohto veriteľa, jednotlivými prílohami a výpisom úhrad splátok. Táto pohľadávka je aktuálne zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým č. 2, v celkovej zistenej sume vo výške 239.234,98 Eur. Žalovaný namietal výšku pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko v tom čase mal úpadca všetky splátky uhradené a spoludlžníkom z tohto záväzku aj manželka úpadcu XX.XX.XXXXQ.. V tomto smere súd uviedol, že aj napriek skutočnosti, že úpadca mal splátky uhradené, nič na tom nemení fakt, že výška pohľadávky úpadcu ku dňu 31.12.2012 predstavovala sumu 244.162,37 Eur a úpadca spolu s manželkou boli spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, čo znamená, že veriteľ bol oprávnený vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek z nich. Rovnako v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu existovala pohľadávka veriteľa ČSOB Leasing, a.s. vo výške 66.283,29 Eur na istine a na príslušenstve vo výške 8.736,34 Eur ( ku dňu 31.12.2012 ), ktorá bola v tom čase splatnou, čo vyplynulo zo Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1ZM/852/211-95 zo dňa 04.06.2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 02.07.2015. Táto pohľadávka vznikla veriteľovi voči úpadcovi titulom ručenia za žalovaného. Úpadca ako ručiteľ podpísal veriteľovi niekoľko zmeniek za zabezpečenie záväzku žalovaného z leasingových zmlúv. Nakoľko v období od 10.08.2011 do 31.03.2012 bol žalovaný v reštrukturalizácii a v období od 31.08.2010 do 23.11.2012 sa pohľadávky zo zmeniek stali splatnými, úpadca v zmysle § 115 ods. 4 ZoKR povinný plniť za žalovaného. Aj táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovým č. 3, 4, 5 a 6 v celkovej zistenej sume vo výške 95.773,80,-Eur. Súd sa pri tejto pohľadávke stotožnil s procesným útokom žalobcu v tom smere, že ak aj došlo k úprave tejto pohľadávky vo vzťahu k žalovanému v podobe odpisu v reštrukturalizačnom posudku (predložený žalovaným), v zmysle § 155 ods. 4 ZoKR zostalo zachované právo veriteľa vymáhať si túto pohľadávku v celom rozsahu voči ručiteľovi, ktorým bol úpadca spoločne so M. I.. Podľa súdu aj keď v tom čase existovali dvaja ručitelia z toho záväzku je nepochybné, že úpadca ako ručiteľ zodpovedá za túto pohľadávku v uvedenej sume. Ďalej súd zistil, že treťou pohľadávkou, ktorá existovala v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola pohľadávka veriteľa UniCredit Leasing Slovania, a.s. vo výške 138.528,45 Eur na istine a vo výške 2.625,08 Eur na príslušenstve ( ku dňu 31.12.2012 ), čo vyplynulo z predloženej prihlášky tohto veriteľa, jednotlivých príloh a platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1CbZm/893-2015-83 zo dňa 16.08.2016, právoplatným dňa 25.10.2016. Táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 9 v celkovej zistenej sume 183.593,98 Eur. Súd konštatoval, že žalobca predloženými prihláškami uvedených veriteľov a zoznamom pohľadávok úpadcu dostatočným spôsobom preukázal, že tieto pohľadávky existovali v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, dokonca pohľadávka veriteľa ČSOB Leasing a.s. a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., boli aj splatné.
8. Ďalej súd uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Súd považoval za nesporné, že úpadca v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu vlastnil spoločne s manželkou X. Q. nehnuteľnosti v hodnote 295.000,-Eur, ktoré sú aktuálne zapísané v konkurznej podstate úpadcu, čo preukazuje žalobcom predložený výtlačok OV č. 7/2017, deň vydania 11.01.2017 a OV č. 30/2017, deň vydania 13.2.2017. Zároveň súd uviedol, že žalobca doručil súdu znalecký posudok č. 277/2019 znalca Y.. B. M. zo dňa 12.09.2019 na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. XX vchod X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na B. ulici v S., kde všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 60.000,-Eur a znalecký posudok č. 278/2019, znalca Y.. B. M. zo dňa 13.09.2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súpisné číslo XX s príslušenstvom v obci O.- S., pričom hodnota bola určená na sumu 161.000,-Eur. Súd konštatoval, že na pojednávaní oboznámil s cenou týchto nehnuteľností, ktoré sú zapísané v konkurznej podstate úpadcu, avšak súd zaujímala
hodnota týchto nehnuteľností v čase bezprostredne pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu a po úkone, ktorá nebola medzi stranami sporná a bola ustálená na sumu 295.000,-Eur.
9. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu úpadca disponoval aj pohľadávkou vo výške 500.000,-Eur, žalobca sa naopak bránil tým, že úpadca reálne uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou BERIT s.r.o. až dňa 28.05.2014, čo preukázala žalobcom predložená fotokópia danej kúpnej zmluvy a vklad vlastníckeho práva v prospech tejto spoločnosti, ktorý bol povolený do katastra nehnuteľností až v roku 2014 pod sp.zn. V 278/2014, čo preukázal žalobca odpoveďou z Okresného úradu Banská Bystrica-Katastrálny odbor zo dňa 12.12.2016. Kúpna zmluva, ktorú uvádza vo vyjadrení žalovaný medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou BEERIT s.r.o. ako kupujúcim, nebola nikdy v katastri nehnuteľností zavkladovaná, čo preukazuje späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 28.05.2014 v konaní sp.zn. V 2643/14, ktoré doložil žalovaný. V článku II. ods. 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 28.05.2014 je uvedené, že spoločnosť BERIT s.r.o. vyplatila úpadcovi kúpnu cenu 600.000,-Eur dňa 31.12.2012, t.j. pred podpisom tejto zmluvy, čo mal úpadca potvrdiť podpisom zmluvy. Zároveň súd zistil, že úpadca prevádzané nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou BUSINESS COMERCIAL FINANCE, s.r.o. v pozícií predávajúceho zo dňa 19.11.2012, ktorej vklad bol povolený až v roku 2014 pod sp.zn. V 2642/2014. Navyše samotný úpadca sa vyjadril žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty, že kúpna cena od spoločnosti BERIT s.r.o., mu nebola vôbec zaplatená.
10. Súd uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s procesným útokom žalobcu ohľadne existencie tejto pohľadávky úpadcu vo výške 600.000,-Eur voči spoločnosti BERIT s.r.o. v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu aby v hodnotení majetku pred uskutočnením odporovaného právneho a po ňom, ju nebral do úvahy. Samotná existencia tejto pohľadávky je sporná a vyvoláva pochybnosti o jej existencii práve v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Ďalej súd konštatoval, že pokiaľ daná pohľadávka existuje, mohla vzniknúť pri podpise kúpnej zmluvy v roku 2014, t.j. po uskutočnení právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha a nie v roku 2012, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou BERIT s.r.o neexistoval žiadny právny vzťah. Uvedená pohľadávka mala vzniknúť v čase, kedy úpadca ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti, za kúpu ktorých spoločnosť BERIT s.r.o. mala túto kúpnu cenu uhradiť, pričom úpadca sa stal ich vlastníkom až v roku 2014. Kúpna cena mala byť uhradená dva roky dopredu, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou BERIT s.r.o. neexistoval žiadny právny vzťah, teda úpadca nemal ani právo na úhradu kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. Pokiaľ by k vyplateniu kúpnej ceny došlo vopred, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu. Podľa súdu pochybnosti vyvoláva aj kúpna cena za predávané nehnuteľnosti, pretože úpadca nehnuteľnosti nadobudol za kúpnu cenu vo výške 600,-Eur a následne ani nie dva roky po uzatvorení kúpnej zmluvy už tieto nehnuteľnosti predával spoločnosti BERIT s.r.o. za kúpnu cenu 600.000,-Eur.
11. Pokiaľ žalovaný navrhol, výsluch svedka Ing. H. Q., súd zamietol tento návrh na výsluch svedka z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Návrh na výsluch svedka bol podaný dňa 06.06.2018, pričom žalovaný súdu neuviedol prekážky, ktoré by mu bránili v zabezpečení prítomnosti svedka na nariadenom súdnom pojednávaní. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že svedok sa aktuálne nachádza na zahraničnej dovolenka a nie je mu známe, kedy sa opätovne vráti na Slovensko, preto nebolo možné zabezpečiť jeho prítomnosť. Súd neodročil pojednávanie za účelom predvolania svedka, nakoľko nie je známy termín, kedy sa svedok bude opätovne nachádzať na území Slovenskej republiky a k okolnostiam ohľadne vyplatenia kúpnej ceny vo výške 600.000,-Eur sa už vyjadril žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty jeho majetku, keď potvrdil, že kúpna cena nebola doposiaľ vyplatená. Súd nepovažoval teda výsluch svedka za účelný. Rovnako súd zamietol aj návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo-odhad hodnoty nehnuteľností vzhľadom k tomu, že hodnota prevádzaných nehnuteľností nebola medzi stranami sporná. V konaní žiadna zo strán nenamietala hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Spornou bola otázka, či vôbec a kedy došlo k vyplateniu kúpnej ceny v prospech úpadcu a kde pohľadávka úpadcu vznikla, čo je otázkou právnou, ktorú rieši súd a nie ustanovený znalec.
12. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca vlastniť pohľadávky voči rôznym subjektom v hodnote 271.006,56 Eur, čo preukazoval zoznamom vydaných faktúr úpadcu od 01.01.2012, k tejto existencii pohľadávok úpadcu voči dlžníkom sa podrobným spôsobom vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2012 medzi ním ako postupcom a úpadcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil, postúpil
na úpadcu pohľadávky v celkovej výške 144.577,96 Eur a príslušenstvo vo výške 59.632,97 Eur, pričom pri 69 % pohľadávok sa jednalo o pohľadávky bez akejkoľvek bonity. Žalobca súdu preukázal, že väčšina postúpených pohľadávok bola v čase postúpenia rok až dva po splatnosti, čo znižuje ich vymožiteľnosť. Z faktúr vydaných úpadcom žalobca v účtovníctve zistil ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu ( 31.12.2012 ) len úhradu od žalovaného OFFICE SERVICES s.r.o.; Ekonom Services, s.r.o. a PB Consulting, s.r.o., spolu v sume 35.156,-Eur.
13. V tejto súvislosti súd konštatoval, že neobstojí procesná obrana žalovaného v tom smere, že žalobca hodnotí pohľadávky úpadcu voči tretím subjektom z pohľadu skutočností, ktoré nastali po vykonaní odporovaného právneho úkonu. Súd vyjadril opačný názor, v zmysle ktorého žalobca hodnotil vymožiteľnosť týchto pohľadávok objektívne a reálne a jeho predpoklad o nevymožiteľnosti postúpených pohľadávok jednoznačne potvrdzuje žalobcom predložený zoznam vydaných faktúr vyhotovených ku dňu 26.3.2015 a daňové priznanie úpadcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 z ktorých vyplýva, že postúpené pohľadávky neboli nikdy zaplatené a sú pravdepodobne premlčané. Súd zastal názor, že nestačí len tvrdenie, že úpadca v čase pred uskutočnením právneho úkonu vlastnil pohľadávky v objeme 271.006,56 Eur a tieto je potrebné nepochybne započítať do hodnoty majetku bez toho, aby súd preskúmal reálnosť a vymožiteľnosť týchto pohľadávok. Zároveň súdu neušlo pozornosti, že väčšina pohľadávok voči dlžníkom, ktorými sa podrobne zaoberal žalobca a k vyplateniu ktorých nikdy reálne nedošlo vznikli a stali sa splatnými práve v období rokov 2007 až 2010, kedy bol nespochybniteľne konateľom žalovaného úpadca, t.j. ako konateľ žalovaného mal prístup k účtovníctvu, nepochybne ako štatutár mal povinnosť tieto pohľadávky žalovaného vymáhať a podľa názoru súdu musel vedieť aká je ich reálna vymožiteľnosť a bonita. Aj napriek tomuto faktu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o postúpení pohľadávok a žalovanému vyplatil odmenu vo výške 204.210,93 Eur, a to v rovnaký deň ako došlo medzi nimi k podpisu dohody o vysporiadaní záväzkov.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetok úpadcu pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu tvorili nehnuteľnosti v hodnote 295.000,-Eur a finančná hotovosť z vyplatených faktúr vo výške 35.156,-Eur, t.j. spolu majetok vo výške 330.156,-Eur. Súd zobral do úvahy aj finančnú hotovosť vo výške 1.023.000,-Eur, ktorou musel úpadca disponovať, keď ju žalovanému vyplatil. To znamená, že súd určil hodnotu majetku pred uskutočnením odporovateľného právneho úkonu vo výške 1.353.156,- Eur. V čase uskutočnenia právneho úkonu mal úpadca záväzky na istine spolu v sume 448.974,11 Eur a titulom príslušenstva 11.361,42,-Eur, teda záväzky spolu 460.335,53 Eur. Súd skonštatoval, že hodnota majetku bezprostredne pred uskutočním odporovaného právneho úkonu postačovala na úhradu v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov a po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok, ktorý mu zostal v hodnote 330.156,-Eur nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré v tom čase existovali vo výške 460.335,53 Eur a ktoré boli zároveň do konkurzu na majetok úpadcu prihlásené a zistené. Súd konštatoval, že nepochybne došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze, nakoľko podľa udania žalobcu je aktuálne jediným majetkom, ktorý sa nachádza v konkurznej podstate úpadcu nehnuteľný majetok v hodnote 171.000,-Eur, pričom tento majetok rovnako patrí aj do súpisu majetku podstát manželky úpadcu XXX.XXX,XX Q. a k tomuto majetku je navyše uplatnená sporná poznámka tretej osoby. V konkurze na majetok úpadcu existujú pohľadávky prihlásených a zistených veriteľov v sume 734.448,28 Eur ( v čase podania žaloby ). Podľa okresného súdu je nepochybné, že majetok, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených a zistených veriteľov.
15. Súd ďalej uviedol, že u žalovaného ako spriaznenej osoby úpadcu sa predpokladá podľa § 60 ods. 2 ZoKR vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. Je teda na žalovanom ako nadobúdateľa majetkového prospechu preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu dlžníka alebo jeho nepoznanie, alebo absenciu obidvoch predpokladov. Súd dospel k záveru, že žalovaný nevedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov súdu nepreukázal. Naopak bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť aké pohľadávky za odplatu vo výške 204.210,93 Eur za úpadcu postupuje a jednoznačne musel vedieť, že väčšina z postúpených pohľadávok je nebonitných. Súd teda dospel k záveru, že kroky úpadcu indikujú úmysel ukrátiť veriteľov a v spore nebol preukázaný opak.
16. Ďalej súd konštatoval, že v priebehu konania nebola existencia pohľadávky na náhradu škody žalovaného voči úpadcovi preukázaná, preto nemožno hovoriť o tom, že vyplatenie tejto náhrady škody na základe Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 02.11.2012 bolo oprávnené. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a okrem vyslovenia neúčinnosti odporovaného právneho úkonu uložil
žalovanému aj povinnosť na plnenie uvedenom v druhom výroku rozhodnutia. V súvislosti s formuláciou výroku rozhodnutia súd poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/254/2008 zo dňa 28.9.2010, v zmysle záverov ktorého požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p. ( aktuálne § 132 CSP ), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určito a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsobom určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. V tejto súvislosti súd zjednodušil výrok rozsudku a vypustil identifikáciu úpadcu a žalovaného, nakoľko tieto údaje súdu a stranám sporu nepochybne vyplývajú zo záhlavia rozhodnutia.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania. Žalovaný odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.
19. V odvolaní žalovaný zastáva názor, že napadnutý rozsudok vyvodzuje z dokazovania nesprávne a neúplné skutkové závery. Zároveň skutkové zistenia súd podrobuje nesprávnemu právnemu posúdeniu, čo predstavuje zásadný zásah do práv žalovaného.
20. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami súdu, že na odporovateľnosť právnych úkonov podľa ZoKR nie je potrebné subsiduárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že ZoKR upravuje odporovateľnosť právnych úkonov a všeobecná úprava odporovateľnosti právnych úkonov sa v Občianskom zákonníku. Dané tvrdenie podporuje NS SR v uznesení sp.zn. 3Obdo/59/2018 zo dňa 26.03.2019 pre riešenie otázky týkajúcej sa povinnosti preukazovania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, kde súd sa dotkol riešenia vzájomného vzťahu ZoKR a OZ. Navyše NS SR v predmetnom rozhodnutí poukazuje aj na judikát č. R 67/2017, vzťahujúci sa na výklad ustanovenia § 42a ods. 2 OZ. Žalovaný poukázal na to, že obdobnosť právnej úpravy sa vzťahuje aj na základné ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov upravených v Občianskom zákonníku a v ZoKR, čím je možné rovnako ako v prípade Najvyššieho súdu SR poukazovať na a aj aplikovať rozhodnutia súdov týkajúce sa podmienky žalovateľnosti právnych úkonov, ktoré pôvodne riešia odporovateľnosť v zmysle § 42a OZ, a teda aj rozhodnutie R 44/2001 a ďalšie rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie. Žalovaný zopakoval, že musí ísť o pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Pod túto definíciu nemožno teda subsumovať aj aj také pohľadávky, ktoré splatné neboli, pretože takéto pohľadávky nie je možné žalovať. Žalovaný vyšpecifikoval splatné záväzky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu a na majetok v hodnote 295.000,-Eur. Podľa žalovaného v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako výška jeho záväzkov. Majetok úpadcu sa v tom čase nezmenšil v takom rozsahu, aby nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávok veriteľov a tým nemohla byť žiadna pohľadávka ukrátená. Žalovaný má za to, že k ukráteniu veriteľov zo strany úpadcu nedošlo, a teda z tohto dôvodu a ani nemohol byť teda takýto úmysel známy žalovanému.
21. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý konštatuje, že v prípade posudzovania majetnosti úpadcu je potrebné zohľadňovať reálnosť vymožiteľnosti pohľadávok, keď navyše túto reálnosť posudzuje nie v čase uskutočňovania úkonu ale neskôr. V čase, keď robil úpadca sporný právny úkon, úpadca nepredpokladal, že by tieto pohľadávky neboli vymožené. To, že doposiaľ uhradené neboli, nemôže byť na ťarchu úpadcu, ktorý takýto stav v čase sporného právneho úkonu nepredpokladal a práve naopak mal za to, že výška hodnoty jeho majetku zahŕňa aj hodnotu daných pohľadávok. Podľa žalovaného súd nesprávne vyvodil právny záver o tom, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 31.12.2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000,-Eur je voči konkurzným veriteľom neúčinný, a to s ohľadom na nenaplnenie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu.
22. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 15.05.2020, v ktorom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny. Žalobca konštatuje, že žalovaný poukazuje v odvolaní na časti odôvodnenia rozsudku a pritom prezentuje svoje vlastné právne závery, avšak bez bližšej špecifikácie toho, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd podľa
názoru žalovaného na základe vykonaného dokazovania dospieť, resp. v čom konkrétne mal podľa názoru žalovaného spočívať nesprávne právne posúdenie. Podľa žalobcu povinnosť žalovaného riadne odôvodniť podané odvolanie nemôže za žiadnych okolností suplovať súd. Žalobca preto namieta, že podané odvolanie neobsahuje podstatné náležitosti ustálené zákonom, t.j. riadne odôvodnenie, a má za to, že je daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 386 písm. d) CSP.
23. Z opatrnosti, ak by súd dospel k záveru, že podané odvolanie obsahuje všetky zákonné náležitosti žalobca uvádza, že má za to, že podané odvolanie je nedôvodné a argumentácia žalovaného v ňom obsiahnutá je neopodstatnená, keď žalobca navyše túto považuje za nesprávnu a svojvoľnú. Podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný namieta správnosť názoru súdu neodôvodňuje naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v tom zmysle, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci.
24. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý vyvodil z uznesenia NS SR sp.zn. 3 Obdo/59/2018 zo dňa 26.2.2019. Podľa žalobcu súd v danom rozhodnutí riešil otázku, ktorá zo strán sporu nesie dôkazné bremeno preukázania úmyslu úpadcu ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa v prípade odporovateľnosti ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 ZKR a vedomosti spriaznenej osoby o tomto úmysle úpadcu. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Najvyšší súd pripustil aplikáciu všeobecného kritéria obsiahnutého v Občianskom zákonníku vo vzťahu k ZoKR, ale len vo vzťahu k obrane spriaznenej osoby a jej vedomosti, resp. nevedomosti o uskutočnení odporovaného právneho úkonu, nakoľko ZoKR neobsahuje takúto právnu úpravu. Uvedené však neznamená, že by ZoKR neobsahovalo vlastné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov a ani to, že by predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov stanovené v ZoKR mali byť doplnené o predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov uvedené v Občianskom zákonníku tak, ako to v tomto prípade robí žalovaný. Práve naopak právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov obsiahnutá v § 57 a nasl. ZoKR predstavuje samostatnú právnu úpravu odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu, ktorú je potrebné aplikovať v prípade, ak bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, keď táto právna úprava osobitne vymedzuje najmä lehoty, v ktorých možno uplatniť právo odporovať právnym úkonom úpadcu ( § 57 ods. 2 ZoKR ), aktívnu vecnú legitimáciu osoby, ktorá je oprávnená odporovať právnym úkonom úpadcu ( § 57 ods. 1 ZoKR ), pasívnu vecnú legitimáciu osoby, voči ktorej možno uplatniť právo odporovať právnym úkonom úpadcu (§62 ZoKR), vymedzenie úkonov úpadcu, ktorým možno odporovať ( § 58 až § 61 ZoKR ) predpoklady, za splnenia ktorých možno úspešne odporovať právnym úkonom úpadcu ( § 57 ods. 2 a 4 ZoKR, § 58 až 61 ZoKR ), ako aj právne následky úspešného sa dovolania neúčinnosti odporovaných právnych úkonov ( § 63 ZoKR ). Žalobca má z tohto dôvodu za to, že na otázky, ktoré sú upravené v ZoKR je potrebné použiť výlučne právnu úpravu obsiahnutú v ZoKR a v tomto prípade sú to predpoklady, za ktorých sa možno úspešne domáhať určenia neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, ktoré sú komplexne obsiahnuté v ZoKR. Žalovaný si preto nesprávne vykladá právny názor NS SR obsiahnutý v uznesení zo dňa 26.03.2019, sp.zn. 3Obdo/59/2018 a účelovo dopĺňa predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov ustanovené v § 57 a nasl. ZoKR o predpoklady ustanovené v § 42 a § 42b OZ v podobe kvalitatívnej stránky pohľadávky, ktorej uspokojenie malo byť odporovateľným právnym úkonom úpadcu ukrátené. Súd sa však s danou problematikou podľa žalobcu náležite vysporiadal a dospel k správnemu právnemu názoru. Žalobca sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu a má za to, že predpoklady, za ktorých možno odporovať právnym úkonom úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, upravuje komplexne ZoKR a z tohto dôvodu skutočne nie je potrebné, dokonca je podľa názoru žalobcu neprípustné, aby sa na ustanovenia ZoKR pojednávajúcich o predpokladoch odporovateľnosti právneho úkonu subsidiárne aplikovali ustanovenia OZ pojednávajúce o predpokladoch odporovateľnosti právneho úkonu.
25. Podľa žalobcu z dôvodu, že ZoKR neuvádza ako jedno z podmienok pre uplatnenie práva domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, aby pohľadávka, ktorá bola odporovaným právnym úkonom ukrátená, bola zároveň aj vymáhateľná, je nutné konštatovať, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu úpadcu postačí, ak žalobca preukáže, že pohľadávka, ktorá bola v konkurze úpadcu prihlásená a zároveň bola v konkurze úpadcu aj zistená, bola odporovaným právnym úkonom ukrátená na svojom uspokojení a v čase odporovaného právneho úkonu existovala, pričom nemusela byť splatná. Keďže právnym názor vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je nutné podľa žalobcu konštatovať, že súd na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav a na správne zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu.
26. Pokiaľ žalovaný mal v odvolaní za to, že hodnota majetku úpadcu bola v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu vyššia ako výška jeho záväzkov, podľa žalobcu žalovaný v tomto smere opäť nezdôvodnil, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd na základe vykonaného dokazovania dospieť a v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie. Bez ohľadu na to žalobca uviedol, že s argumentáciou žalovaného nemožno súhlasiť a súd sa s danou námietkou žalovaného, ktorú žalovaný prezentoval už aj v priebehu konania, v odôvodnení rozsudku náležite a správne vysporiadal. Podľa žalobcu súd správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR a skonštatoval, že úpadca zodpovedá za celú výšku záväzku žalovaného voči ČSOB Leasing, a.s. Podľa žalobcu súd náležite a správne posúdil aj otázku hodnoty majetku a hodnotu záväzkov úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Súd teda náležitým spôsobom skúmal hodnotu majetku a hodnotu záväzkov úpadcu pred a po uskutočnení odporovaného právneho úkonu, pričom z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úpadca mal pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu majetok, ktorého hodnota postačovala na úhradu v tom čase existujúcich záväzkov, pričom po uskutočnení odporovaného právneho úkonu sa hodnota majetku znížila tak podstatným spôsobom, že táto už nepostačovala na úhradu existujúcich záväzkov. Súd preto správne konštatoval, že nepochybne došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Súd teda správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, v dôsledku čoho súd dospel k správnym právnym záverom.
27. Zároveň žalobca má za to, že súd správne skonštatoval, že vo vzťahu k otázke majetnosti úpadcu je potrebné skúmať reálnu vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré ako také, sú nesporne majetkovým právom úpadcu. Práve vymožiteľnosť pohľadávok však vypovedá o hodnote ( bonite ) pohľadávok, teda o hodnote majetkového práva úpadcu. Posúdenie reálnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok súd v odôvodnení rozsudku riadne a podrobne odôvodnil, pričom skúmal všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by súd skúmal vymožiteľnosť pohľadávok k neskoršiemu času, ako k času kedy došlo k uskutočneniu odporovaného právneho úkonu, t.j. k 31.12.2012. Práve naopak, z odôvodnenia rozsudku nesporne vyplýva, že súd skúmal vymožiteľnosť pohľadávok k rozhodnému času, t.j. ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.
28. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdil a aby o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
29. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 17.06.2020, v ktorom namietol, že podané odvolanie neobsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom, t.j. riadne odôvodnenie. Poukázal na to, že pod bodom I. odvolania špecifikuje rozsudok, voči ktorému sa odvoláva a cituje jeho výrok. Pod bodom II. odvolania uvádza, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, o aké zákonné ustanovenia sa opiera pri posudzovaní splnenia odvolací dôvodov a ako navrhuje súdu, aby vo veci rozhodol. V bode III. odvolania špecifikuje z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, špecifikuje teda odvolacieho dôvody a poukazuje k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam mal podľa jeho názoru súd dospieť. Žalovaný sa zaoberá a poukazuje na tvrdenia súdu. Žalovaný má za to, že z formulácie bodu III. odvolania jednoznačne vyplýva, s ktorými skutkovými zisteniami súdu žalovaný nesúhlasí a ktoré majú podľa jeho názoru spočívať v nesprávnom právnom posúdení. Žalovaný teda odvolacie dôvody špecifikuje v bode III. odvolania a tvrdí, že je bezpredmetné, či podanie spĺňa náležitosti uvedené v § 363 CSP tak, že sú zhrnuté spoločne pod jeden bod podania alebo sú jednotlivo v podaní rozdelené. Podstatné podľa jeho názoru je to, aby ich samotné podanie obsahovalo v celku. Žalovaný má za to, že odvolanie tieto zákonom stanovené náležitosti obsahuje a nie je dôvod na jeho odmietnutie.
30. Žalovaný ďalej zotrval na svojich tvrdeniach a argumentáciách uvedených v jeho doterajších podaniach a vyjadreniach, a to najmä s poukazom na obsah samotného odvolania. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v odvolacom návrhu odvolania.
31. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 01.07.2020, v ktorom sa pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 15.05.2020. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a opakovane má za to, že v odvolaní žalovaného absentujú vyjadrenia, z ktorých
by bolo zrejmé, akého konkrétneho pochybenia sa mal podľa názoru žalovaného dopustiť súd prvej inštancie, resp. aké vady žalovaný rozsudku vytýka. Podľa jeho názoru v odvolaní žalovaného absentujú tvrdenia, ktoré by objasňovali, z čoho vlastne pozostávajú odvolacie dôvody. Keďže žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, žalobca zotrváva a pridržiava sa svojho predchádzajúceho vyjadrenia.
32. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
34. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkových stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
36. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 31.12.2012 zaplatil v hotovosti žalovanému sumu 1.023.000,-Eur, čo preukazuje výdavkový pokladničný doklad č. 003 zo dňa 31.12.2012 ako škodu, je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/71/2016 právne neúčinný a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 1.023.000,-Eur. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako výška jeho záväzkov, teda nedošlo k ukráteniu veriteľov zo strany úpadcu.
37. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
38. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/71/2016 zo dňa 03.11.2016, ktoré bolo publikované v Obchodnom Vestníku č. 215/2016 dňa 09.11.2016 bolo začaté konkurzné konanie. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/71/2016 zo dňa 15.11.2016, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 223/2016 dňa 22.11.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Y.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.-S., ktorý konkurz bol uznaný za malý. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/71/2016 zo dňa 03.11.2016, ktoré bolo publikované v Obchodnom Vestníku č. 215/2016 dňa 09.11.2016 bolo začaté konkurzné konanie.
39. Medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 01.11.2011 uzatvorená Dohoda o vysporiadaní záväzkov, v ktorej sa úpadca zaviazal nahradiť žalovanému škodu ( penále ) vo výške 1.023.000,-Eur hotovostne. Na základe tejto dohody žalovaný úpadcovi dňa 10.11.2012 vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 1.023.000,-Eur, splatnú dňa 09.01.2013. Úpadca predmetnú sumu zaplatil žalovanému dňa 31.12.2012, čo žalobca preukázal výdavkovým pokladničným dokladom úpadcu a príjmovým pokladničným dokladom žalovaného z tohto dňa.
40. Z výpisu z obchodného registra žalovaného zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že úpadca Y.. H. Q. pôsobil vo funkcii konateľa žalovaného v období od 30.01.2001 do 27.08.2010 a od 30.01.2001 do 14.01.2009
bol spoločníkom žalovaného s vkladom vo výške 2.600.000,-Sk. Zároveň zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2011 vyplýva, že za žalovaného vystupuje v tejto zmluve ako splnomocnený zástupca úpadcu, a to v čase, keď už nebol konateľom žalovaného. Nespornou skutočnosťou tiež je, že úpadca je bratom jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného O. I., čo žalovaný v konaní nespochybňoval.
41. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a podrobnom odôvodnení svojho právneho názoru ustálil, že majetok úpadcu pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu tvorili nehnuteľnosti v hodnote 295.000,-Eur a finančná hotovosť z vyplatených faktúr vo výške 35.156,-Eur, teda majetok spolu vo výške 330.156,-Eur. Súd zobral do úvahy aj finančnú hotovosť vo výške 1.023.000,-Eur, ktorou úpadca musel disponovať, keď ju žalovanému vyplatil, na základe čoho súd určil hodnotu majetku pred uskutočnením odporovateľného právneho úkonu vo výške 1.353.156,-Eur. V čase uskutočnenia právneho úkonu podľa súdu prvej inštancie mal úpadca pohľadávky veriteľov ČSOB, a.s. vo výške 244..162,37 Eur, ČSOB Leasing, a.s. vo výške 66.283,29 Eur a UniCredit Leasing Slovakia a.s. vo výške 138.528,45 Eur, teda záväzky spolu na istine v hodnote 448.974,11 Eur a titulom príslušenstva vo výške 11.361,42 Eur, t.j. záväzky spolu v sume 460.335,53 Eur. Hodnota majetku bezprostredne pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu teda postačovala na úhradu v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov.
42. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 15.11.2016 do 31.12.2016 (ďalej len „ZoKR“), spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby; ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
43. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
44. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
45. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
46. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov ( ďalej len „ukracujúci právny úkon“ ), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
47. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
48. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
49. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
50. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
51. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
52. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe žalobcu pre preukázanie základného hmotnoprávneho predpokladu jej opodstatnenosti, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, vyhovel.
53. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu platné, alebo ktorými dlžník spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok niektorého z konkurzných veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku právneho úkonu dlžníka s jeho majetkom nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, akým by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom.
54. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, aby tento ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak sa teda odporovateľnosti domáha správca, musí preukázať, ktorá riadne prihlásená pohľadávka bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Je preto oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník-úpadca urobil právny úkon, ukrátil uspokojenie ktorejkoľvek, čo aj len jednej, v tom čase riadne prihlásenej a existujúcej pohľadávky. Treba zdôrazniť, že k ukráteniu veriteľov v dôsledku napadnutého právneho úkonu dochádza vtedy, ak sa daným právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka tak, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov alebo sa podstatným spôsobom zhoršila vymožiteľnosť pohľadávok konkurzného veriteľa. Žalobca musí preukázať, keďže dôkazné bremeno je vždy na ňom, že v čase, kedy došlo k uzatvoreniu Dohody o vysporiadaní záväzkov a k vyplateniu 1.023.000,-Eur úpadcom žalovanému, došlo k takému úbytku majetku dlžníka, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov, čím došlo k ukráteniu uspokojenia ich pohľadávok. Žalobca v prejednávanej veci uviedol, akú výšku majetku mal úpadca ku dňu vykonania napadnutého právneho úkonu, uviedol veriteľov úpadcu a výšku ich pohľadávok voči úpadcovi a výšku majetku úpadcu po uskutočnení odporovaného právneho úkonu. Žalovaný namietol, že výška pohľadávok uvádzaná žalobcom nebola v dobe uskutočnenia odporovaného právneho úkonu splatná, teda je nutné aplikovať ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka, a preto nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov zo strany úpadcu. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného - odvolateľa nestotožňuje, nakoľko ZoKR ako lex specialis obsahuje komplexnú právnu úpravu odporovateľnosti právneho úkonu po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tomto smere a má za to, že žalovaným uvádzané rozhodnutie ohľadne aplikácie ustanovenia § 42a OZ aj pre subjekty v konkurze je pre daný prípad neaplikovateľné. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na odporovateľnosť právnych úkonov podľa ZoKR nie je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka a tak trvať na existencii splatných, resp. vymáhateľných pohľadávok v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.
55. Odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia ZoKR nie sú presné pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávok, ktorých sa má ukrátenie dotknúť. Ustanovenia Občianskeho zákonníka viažu odporovateľnosť na ukrátenie konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky voči konkrétnemu dlžníkovi, ak veriteľ preukáže, že týmto odporovateľným úkonom dlžníka bolo uspokojenie jeho pohľadávky ukrátené ( § 42a ods. 1 OZ ). Najvyšší súd pritom judikoval, že zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom ( R 44/2001 ). Pôvodná právna úprava konkurzného práva v zhode s ustanoveniami Občianskeho zákonníka používala termín „vymáhateľná pohľadávka“, pričom zároveň muselo ísť o pohľadávku konkurzného veriteľa, teda veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku uplatnil. ZoKR upustil od termínu „vymáhateľná pohľadávka“ a viaže možnosť odporovateľnosti len na prihlásenú pohľadávku niektorého ( teda ktoréhokoľvek konkurzného veriteľa ). Logickým výkladom musíme prísť k záveru, že právnu ochranu môžu mať len zistené pohľadávky, teda tie, ktoré sa budú v konkurze uspokojovať. Do tejto skupiny pohľadávok musíme zahrnúť aj popreté pohľadávky, kým o ich právnom osude nebude rozhodnuté. ZoKR logicky poskytuje právnu ochranu len tým veriteľom, ktorí si svoju pohľadávku v konkurze prihlásia. Musí ísť o takú pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu už existovala, resp. o vzniku pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľ prihlásil. V konkrétnych súvislostiach nie je možné vylúčiť poskytnutie
právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu ( pohľadávka sa napr. stane splatnou až po určitej dobe ).
56. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie ohľadne zistenia skutočností potrebných pre posúdenie, či boli splnené podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu a dospel k správnemu záveru, že uzatvorením predmetnej Dohody o vysporiadaní záväzkov a následným vyplatením zo strany úpadcu sumy 1.023.000,-Eur žalovanému došlo k ukráteniu veriteľov, keďže po uskutočnení tohto právneho úkonu majetok úpadcu už nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu.
57. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na to, že žalobca v konaní tvrdil vzťah spriaznenej osoby medzi úpadcom a žalovaným a žalovaný v konaní tieto tvrdenia nepoprel, čím sa stali nespornými, nie je potrebné zo strany správcu ako žalobcu preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Správny je preto záver konkurzného súdu o tom, že medzi úpadcom a žalovaným je vzťah spriaznenej osoby v takom zmysle, v akom je spriaznená osoba vymedzená v § 9 ZoKR. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na čas uzatvorenia Dohody o vysporiadaní záväzkov, pokiaľ je splnená zákonná podmienka odporovateľnosti uvedená v § 57 ods. 4 ZoKR, prichádza do úvahy posudzovanie odporovateľnosti podľa § 58, § 59 a § 60 ZoKR.
58. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že právny úkon, na základe ktorého dlžník-úpadca vyplatil žalovanému škodu ( penále ) v sume 1.023.000,-Eur ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, nakoľko týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu majetku, čo má za následok, že veritelia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok z majetku úpadcu, aj keď nebyť tohto úkonu, boli by z majetku dlžníka aspoň sčasti uspokojení.
59. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný oprávnenosť samotnej škody ( penále ) nepreukázal, teda v konaní nebolo preukázané, či žalovanému vôbec nejaká škoda vznikla.
60. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil majetnosť úpadcu, keď nezohľadnil reálnosť vymožiteľnosti pohľadávok. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil skutkové a právne závery, ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom v napadnutom rozsudku odôvodnil. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadne posudzovania majetnosti úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Tvrdenia odvolateľa teda odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
61. Nakoľko okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že odporovaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, následkom čoho boli veritelia ukrátení, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.023.000,-Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.
63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
64. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania na súde prvej inštancie a o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).