Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-4-2025.pdf
PDF · 177.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: JUDr. Viera Baulovičová Bodová, so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, zn. správcu S1730 správca úpadcu AGRO Porúbka s.r.o. v konkurze, so sídlom Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 058, zastúpený: CORVIN LEGAL s. r. o., so sídlom Skladná 3707/1A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 55 205 895 proti žalovanému v 1. rade: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 570 440, v 2. rade: AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom 067 32 Vyšný Hrušov 100, IČO: 36 865 419, v 3. rade: A. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, v 4. rade: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX F., v 5. rade: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, v 6. rade: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX F., v 7. rade: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, žalovaní v 4. až 7. rade zastúpení: Mgr. Štefan Jakab, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 727 224, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/10/2020-395 zo dňa 11. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/10/2020-395 zo dňa 11. septembra 2024.
II. Žalovaným v 1. až 7. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a ďalšími samostatnými výrokmi II. až VIII. priznal žalovaným v 1. až 7. rade náhradu trov konania v plnej výške 100 % voči žalobcovi.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že: a. Určuje, že právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 ako predávajúcim a A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 -
zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný. b. Určuje, že právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný. c. Určuje, že právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný. d. Určuje, že právny úkon, a to zámenná zmluva zo dňa 05.11.2019 uzatvorená medzi A. A. F., bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako zamieňajúcou 1 a J. H., bytom: C. XX, XXX XX, nar. XX.XX.XXXX ako zamieňajúcim 2, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to: nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný. e. Určuje, že právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 31.03.2020 uzatvorená medzi J. H., bytom: C. XX, XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a G. H., bytom: C. XX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX a I. H., bytom: C. XX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcimi, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný. f. Určuje, že Žalovaný v V. rade a Žalovaný v VI. rade sú povinní do konkurznej podstaty úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 vydať nehnuteľnosti, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, zo dňa 12.12.2019 (zverejneným 18.12.2020), vo veci konajúci súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 (ďalej ako „Úpadca“) a zároveň ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 25, 040 01 Košice, zn. správcu: S1436 za správcu podstaty. Následne Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, samostatným uznesením zo dňa 16.07.2020 (zverejneným 23.07.2020) rozhodol o odvolaní správcu konkurznej podstaty (uvedeného vyššie) a zároveň samostatným uznesením zo dňa 10.09.2020 (zverejneným 18.09.2020) rozhodol o ustanovení nového správcu podstaty, JUDr. Viery Baulovičovej Bodovej, so sídlom kancelárie Kupeckého 4, 040 01 Košice, značka správcu: S1730.
Žalobca dodal, že žalovaný v 1. rade je primárne pasívne vecne legitimovaný ako subjekt, ktorý uzatvoril s úpadcom odporovateľný právny úkon, ktorý je predmetom tejto žaloby. Žalovaný v 1. rade je úpadcovi zároveň spriaznenou osobou v zmysle § 9 ZKR. Žalovaní v 2. až 6. rade sú sekundárne pasívne vecne legitimovanými subjektmi, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 písm. a) ZKR. Uvedenému nasvedčuje okolnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a následne medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade, a následne medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 4. rade, a následne medzi žalovaným v 4. rade a žalovaným v 5. rade a súčasne žalovaným v 6. rade došlo k právnym úkonom v krátkom časovom slede niekoľkých mesiacov. Právnymi úkonmi, voči ktorým smeruje táto žaloba, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nižšie definovaným pozemkom a stavbám v krátkom časovom slede za sebou. Je veľmi neštandardnou skutočnosťou, že dochádza k opakovaným a niekoľkonásobným prevodom vlastníckeho práva k pozemkom v časovom horizonte niekoľkých mesiacov a rovnako v období, keď sa úpadca niekoľkokrát pokúsil o podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, respektíve v období, keď na úpadcu bol vyhlásený konkurz. Žalobca predložil súdu zoznam pohľadávok v konkurze úpadcu, z ktorého vyplýva, že v čase keď úpadca a žalovaní v 1. až 6. rade realizovali právne úkony, proti ktorým smeruje táto žaloba, existovali iné pohľadávky veriteľov, ktorí si následne svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu úpadcu. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, kedy dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka existovala a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Z lustrácií vykonaných zo strany správkyne bolo zistené, že zo strany úpadcu došlo k prevodu nehnuteľností, aktuálne evidovanej ako Pozemok parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria; všetko zaevidované na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom Sobrance, pre okres Sobrance, obec Porúbka, katastrálne územie C., v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielov 1/2 k celku nehnuteľnosti žalovaného v 5. rade a žalovaného v 6. rade. Uviedol, že úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20.000,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 1“). Odplata za Prevod č. 1 mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek, ktoré mal žalovaný v 1. rade údajne poskytnúť úpadcovi. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 1 rozhodnutím č. V 373/2017 zo dňa 15.05.2017. Žalovaný v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 2. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 2“). Odplata za Prevod č. 2 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom Prevodu č. 2 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 2 rozhodnutím č. V 174/2019 zo dňa 04.04.2019. Žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 3. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. (ďalej ako „Prevod č. 3“) Odplata za Prevod č. 3 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom Prevodu č. 3 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 3 rozhodnutím č. V 620/2019 zo dňa 29.07.2019. Žalovaný v 4. rade na základe Zámennej zmluvy zo dňa 05.11.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 5. rade bez ďalšej finančnej odplaty (ďalej ako „Prevod č. 4“). Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 4 rozhodnutím č. V 996/2019 zo dňa 25.11.2019. Žalovaný v 4. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2020 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 5. a 6. za odmenu, ktorá v súčasnosti nie je žalobcovi známa. (ďalej ako „Prevod č. 5“) Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 5 rozhodnutím č. V 230/2020.
4. Podmienkou odporovania ukracujúcemu úkonu podľa § 60 ZKR je, že úkon dlžníka (Úpadcu) bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ktorý musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej (§9 ZKR) s dlžníkom, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany úkonu sa predpokladá. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konateľka úpadcu a žalovaný v 1. rade sú osoby s rovnakým priezviskom a rovnako ide o osoby, ktoré majú spoločný trvalý pobyt, preto je
nepochybné, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou s úpadcom s poukazom na ustanovenie § 9 ZKR v spojení s § 116 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Odplata za Prevod č. 1 dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade v zmysle článku I kúpnej zmluvy započítaním však nespĺňa podstatné náležitosti započítania Občianskeho zákonníka a to, okrem iného, podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý, t.j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka, a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje, a pripadne v akej výške tieto pohľadávky zanikajú. Uvedený právny úkon medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom bol realizovaný bezodplatne a to na základe ich výslovnej vôle a preto takýto úkon z pohľadu obsahového posúdenia ako aj z pohľadu odporovateľnosti treba považovať za bezodplatný a teda neekvivalentný. Je nepochybné, že uvedené prevody sa realizovali z dôvodu vyhnúť sa odporovaciemu právnemu úkonu zo strany správcu úpadcu, z dôvodu, že tak ako úpadca ako aj žalovaný v 1. rade si boli vedomí skutočnosti, že predmet prevodu bol v prípade Prevodu č. 1 prevedený medzi spriaznenými osobami. V prípade, ak sa kúpna cena za Prevod č. 1 považuje za reálnu (aj keď nebola riadne zaplatená), je zrejmé, že kúpna cena pri Prevode č. 2, Prevode č. 3, Prevode č. 8 bola značne podcenená (až 4x nižšia). Táto skutočnosť len dosvedčuje špekulatívnosti ďalších prevodov vlastníckeho práva k predmetu prevodu. Zároveň treba prisvedčiť, že zo strany žalovaných v 2. rade až 6. rade nebolo poskytnuté protiplnenie primerané trhovej hodnote. Špekulatívnosť je o to viac signifikantná, že v zmysle Prevodu č. 1 nedošlo k reálnej úhrade kúpnej ceny. Uvedeným konaním sa žalovaný v 2. rade až 6. rade v spojení s úkonom v zmysle Prevodu č. 1 dopustili zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR a ukracujúceho právneho úkonu v zmysle 60 ZKR. Ak je právny úkon neplatný, nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť, pričom neplatnosť právneho úkonu má vždy prednosť pred jeho odporovateľnosťou. Neplatný právny úkon teda nevyvoláva žiadne právne následky a bolo by preto nadbytočné domáhať sa určenia jeho neúčinnosti voči veriteľovi.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami doloženými stranami sporu a pripojeným spisom sp. zn. 26Cbi/11/2020 a zistil nasledujúci skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, zo dňa 12.12.2019 (zverejneným 18.12.2020), vo veci konajúci súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058. Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, samostatným uznesením zo dňa 16.07.2020 (zverejneným 23.07.2020) rozhodol o odvolaní správcu konkurznej podstaty a rozhodol o ustanovení nového správcu podstaty, JUDr. Viery Baulovičovej Bodovej, so sídlom kancelárie Kupeckého 4, 040 01 Košice, značka správcu: S1730. Úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20.000,- EUR. Odplata za Prevod č. 1 mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 1 rozhodnutím č. V 373/2017 zo dňa 15.05.2017. Žalovaný v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 2. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 2 rozhodnutím č. V 174/2019 zo dňa 04.04.2019. Žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 3. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 3 rozhodnutím č. V 620/2019 zo dňa 29.07.2019. Žalovaný v 3. rade na základe Zámennej zmluvy zo dňa 05.11.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 4. rade (pôvodne) bez ďalšej finančnej odplaty. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 4 rozhodnutím č. V 996/2019 zo dňa 25.11.2019. Žalovaný v 4. rade (pôvodne) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2020 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 5. a 6. (pôvodne) za odmenu, ktorá v súčasnosti nie je žalobcovi známa. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 5 rozhodnutím č. V 230/2020. Žalobca predložil zoznam veriteľov v konkurznom konaní (čl. v spise 366). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia ZKR: § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 57 ods. 1, 4, § 60 ods. 1, § 62 ods. 2 a Občianskeho zákonníka: § 588 OZ.
7. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že predávajúci
- úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20.000,- EUR. Odplata za „Prevod č. 1“ mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek. A následne boli uzatvorené zmluvy (kúpne, resp. zámenná) o prevode tohto majetku ako je uvedené v bode 7. Sporné medzi stranami je, či predmetné právne úkony - kúpne zmluvy/resp. zámenná zmluva, ktorými boli prevedené dotknuté nehnuteľnosti z úpadcu postupne až na žalovaného vo 7. rade sú platné, resp. sú neúčinnými právnymi úkonmi voči konkurzným veriteľom. Zo zoznamu spriaznených osôb spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o. bolo zistené, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou menovanej spoločnosti, teda úpadcu. Zo zoznamu pohľadávok, ktoré predložil žalobca, prihlásených v konkurze súd zistil, že do konkurzu bolo prihlásených 12 pohľadávok. Z uvedeného zoznamu nevyplýva, že by úpadca - predávajúci mal v čase prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaného v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 nejakých veriteľov. Pohľadávky uvedených veriteľov vznikli až po uzavretí tejto zmluvy, najmä v roku 2019. Žalobca v žalobe nepreukazuje, a ani nijakým spôsobom netvrdí, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonov, ktorých neúčinnosti sa domáha, v akej sume by sa mohli veritelia z tohto majetku úpadcu uspokojiť. Zoznam prihlásených pohľadávok, nie je preukázaním zmenšenia majetku úpadcu tak, ako to vyžaduje zákon v prípade odporovateľnosti právnych úkonov. Majetkové pomery úpadcu - dlžníka a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú pre predmetné konanie právne irelevantné, sú dôležité v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Žalovaný v 1. rade síce je spriaznenou osobou s úpadcom, v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade nebol preukázaný úmysel, že by táto zmluva mala byť uzavretá preto, aby boli ukrátení veritelia úpadcu v konkurznom konaní. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu úpadca nemal (nebolo preukázané žiadnym spôsobom) okrem žalovaného v 1. rade iných veriteľov. Nebolo v tomto konaní preukázané, že by tento právny úkon ukrátil uspokojenie konkrétne prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa v konkurznom konaní. Aj z pripojeného spisu vyplýva (tam vykonanom dokazovaní, ktoré strany sporu nenamietali v tomto konaní) úhrada kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti bola realizovaná zápočtom na pôžičky, ktoré boli reálne úpadcovi poskytnuté žalovaným v 1. rade. Pôžičky poskytnuté úpadcovi sú riadne zaevidované v účtovníctve úpadcu. Je potrebné zdôrazniť, že v čase poskytnutia pôžičiek žalovaný v 1. rade nebol spriaznenou osobou spoločnosti Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.). V čase kedy došlo k prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom teda ku dňu 15.05.2017 nemal úpadca záväzky voči tretím osobám a ani voči veriteľom, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Je na žalobcovi, je na ňom dôkazné bremeno, že právnym úkonom sa majetok dlžníka zmenšil, a v akom rozsahu sa zmenšil.
8. Žalovaný v 1. rade poukazoval aj na rozhodnutie Mestského súdu Košice v konaní pod sp. zn. 26Cbi/11/2020 bol vynesený rozsudok, ktorým súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol, a je možné výsledky rozsiahleho dokazovania použiť aj v tomto konaní. Jedná sa o vec identickú s týmto konaním, totožného žalobcu a totožných žalovaných v 1., 2. a 3. rade, kde sa žalobca domáhal určenia, že: A. právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 ako predávajúcim a A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance, B. právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C. D., bytom: E. XXXX/ XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance;
C. právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 06.06.2019 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako predávajúcim a A. A. F., bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako kupujúcou, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance, voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 je právne neúčinný. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu a tam vykonaného dokazovania zistil, že uzatvorením kúpnej zmluvy, medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade došlo k dohode o odplatnom plnení, pretože úpadca namiesto finančného majetku získal plnenie v podobe finančných prostriedkov z poskytnutých pôžičiek. Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 26Cbi/11/2020 ustálil, že dňa 06.07.2015 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 14.700,- EUR. Príjmový doklad zo dňa 06.07.2015 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy žalovaným v 1. rade úpadcovi. Ďalej dňa 01.08.2016 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ prenechal dlžníkovi pôžičku vo výške 3.000,- EUR. Príjmový doklad zo dňa 01.08.2016 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy žalovaným v 1. rade úpadcovi a dňa 02.08.2016 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 3.487,50 EUR.
9. Súd prvej inštancie takisto ustálil, že žalovaní v 1. až 7. rade v konaní taktiež uniesli dôkazné bremeno. Čo sa týka platnosti predmetných právnych úkonov súd mal za to, že nie sú neplatné. Spĺňajú všetky náležitosti ustanovené právnymi predpismi. Nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi. Kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a následne ďalej (pôvodne žalovaní v 2. – 6. rade ) boli uzavreté medzi osobami spriaznenými s úpadcom, preto úmysel ukrátiť veriteľov sa pri nich zo zákona nepredpokladá. Tento úmysel musí preukázať žalobca, čo však v tomto konaní nepreukázal. V danom prípade žalobca nepreukázal, ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov. Žalovaní namietali, že neboli voči nim splnené zákonom stanovené predpoklady na určenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Súd môže pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania. Navrhovateľ môže v záujme úspešnosti svojho návrhu preukazovať ukrátenie celej sumy pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, ktorému odporuje. Taktiež žalovaní v 3. až 7.rade sa odvolávali na princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, kde ako žalovaní alebo ich právny predchodca nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nepoctivo. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, ako aj Európskeho súdu pred ľudské práva dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným vlastníkom.
10. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade nie je odporovateľným právnym úkonom, žalobca nemôže byť úspešný vo vzťahu k určeniu odporovateľnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v 1. rade až 7. rade (pôvodne 6. rade), pretože predpokladom úspešného dovolania sa neúčinnosti následného právneho úkonu je úspešné dovolanie sa neúčinnosti predchádzajúceho právneho úkonu, t.j. právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Preto súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené žalobu zamietol.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej strane - žalovaným v 1. až 7. rade náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie síce vykonal navrhnutý dôkaz, ktorým je zoznam pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurze úpadcu, avšak po vykonaní tohto dôkazu súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že nesprávne vyhodnotil obsah zoznamu pohľadávok, keďže pohľadávka číslo 4 - obec Jovsa vznikla v roku 2015, t.j. pred uskutočnením úkonu, ktorému sa odporuje, pričom skutočnosť, že pôvodným dlžníkom (pred 05.11.2016) bola spoločnosť PEMAGRO s.r.o. nemá žiaden vplyv na to, že odo dňa 05.11.2016 sa dlžníkom tejto pohľadávky stal úpadca. Takisto otázka posúdenia subjektu, ktorý je dlžníkom pohľadávky veriteľa obec Jovsa bola súdom prvej inštancie z uvedeného dôvodu aj nesprávne právne posúdená, keďže v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorému správca odporuje bol dlžníkom tejto pohľadávky úpadca (AGRO Porúbka s.r.o. v konkurze). Spôsob, akým sa táto spoločnosť stala dlžníkom veriteľa obec Jovsa je irelevantný a nemá žiaden vplyv na to, že v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorému správca odporuje existovala pohľadávka veriteľa, ktorý je zároveň veriteľom prihláseným v konkurze. Súd uzatvoril, že žalobca v rámci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku, pričom táto podmienka bola naplnená a preukázaná t.j. existencia pohľadávky prihláseného veriteľa v čase vykonania odporovateľného úkonu. Bol toho názoru, že správca uniesol bremeno tvrdenia ohľadom opisu rozhodujúcich skutočností, tieto aj preukázal návrhom na vykonanie dôkazu, avšak súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Žalobca bol toho názoru, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď uviedol, že nebol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľov, a to v rámci prevodu majetku medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je osobou spriaznenou s úpadcom, pričom pri tomto prevode sa úmysel ukrátiť veriteľov prezumuje priamo zo zákona. Súd v tomto smere nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena vo vzťahu k úmyslu zmluvnej strany ukrátiť veriteľov úpadcu.
15. Žalobca poukázal nato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil osobu dlžníka pohľadávky veriteľa obec Jovsa. Súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ obec Jovsa podal návrh na začatie exekúcie v roku 2016 nie voči dlžníkovi Agro Porúbka s.r.o. ale voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o. Posúdenie tejto okolnosti nemá žiaden vplyv na tú skutočnosť, kto bol osobou dlžníka tejto pohľadávky veriteľa obec Jovsa. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu zmluvy o predaji podniku medzi PEMAGRO s.r.o. a AGRO Porúbka s.r.o., ktorá sa stala účinnou dňa 14.11.2015. Tieto skutočnosti neboli žalovanými účinne popreté a v konaní sa stali nespornými. V tomto smere následne súd právne uzatvoril, že je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Napriek tomuto právnemu posúdeniu veci súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že pohľadávka prihláseného veriteľa obec Jovsa neexistovala v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, ktorého neúčinnosť je predmetom tohto konania.
16. Podľa názoru žalobcu súd takisto nesprávne právne posúdil otázku opisu rozhodujúcich skutočností, keďže žalobca výslovne uviedol, že právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok. Žalobca jednoznačne identifikoval veriteľov ako aj pohľadávky týchto veriteľov, avšak vzhľadom na charakter a obsahové náležitosti dôkazu, ktorým je zoznam pohľadávok, objektívne nie je možné tento vložiť do podania predloženého súdu. Súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku neuviedol, prečo by mal byť návrh na vykonanie dôkazu - zoznamu pohľadávok, nekonkrétny, zavádzajúci a neurčitý. Správca v rámci konania do vydania napadnutého rozsudku uniesol bremeno tvrdenia ohľadom opisu rozhodujúcich skutočností a svoje skutkové tvrdenie aj preukázal návrhom na vykonanie dôkazu. V tomto smere sa napadnutý rozsudok javí taktiež ako nezrozumiteľný, keď na jednej strane súd tvrdí, že odkaz na zoznam pohľadávok nie je určitý, pričom avšak z iného miesta odôvodnenia napadnutého rozsudku možno zistiť, že súd vykonal navrhnutý dôkaz, ktorým je zoznam pohľadávok a zároveň z písomných a ústnych prednesov žalobcu je zrejmé, ktoré pohľadávky a ktorých veriteľov boli odporovateľným právnym úkonom ukrátené.
17. Žalobca dodal, že dlžník odpredal pred začatím konkurzného konania nehnuteľný majetok za dohodnutú cenu, ktorá bola nižšia ako cena trhová. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Dlžníkovi neostal majetok, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré boli v konkurze prihlásené. Nebolo mu zrejmé, ako má v konaní žalobca preukázať neexistenciu majetku, čo
nie je objektívne možné. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadom skutočnosti, že majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré boli v konkurze prihlásené. Právny záver súdu vyslovený v napadnutom rozsudku je podľa žalobcu v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 41/2020.
18. Žalobca uviedol, že v konaní bolo nevyhnutné vykonať navrhnutý dôkaz - znalecký posudok, z ktorého bude zrejmý rozdiel v hodnote majetku pred uskutočnením odporovateľného právneho úkonu a následne hodnotu tohto majetku po uskutočnení tohto úkonu a po vyhlásení konkurzu, keďže uspokojenie prihlásených pohľadávok z tohto majetku je suma 0,00 EUR. Majetok dlžníka sa vykonaním úkonu zmenšil z hodnoty v čase uzatvorenia prevodu (znalecká hodnota) na sumu 0,00 EUR. Iným majetkom dlžníka, ktorý bol speňažený je len súpisová zložka číslo 4 súpisu všeobecnej podstaty, ktorý bol uverejnený vo vydaní Obchodného vestníka číslo 35/2020 dňa 20.02.2020, K016396 s hrubým výťažkom 4.310,93 EUR, čo po zohľadnení aktuálnej výšky pohľadávok proti podstate predstavuje výťažok v sume 712,70 EUR, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok, ktorých výška v zmysle označeného dôkazu (zoznamu pohľadávok) predstavuje sumu 241.354,35 EUR.
19. Žalobca tvrdil, že súd nemohol dospieť k záveru o tom, že v čase vykonania právneho úkonu dlžníka neexistovala žiadna z pohľadávok prihlásených veriteľov. Aj tento záver súdu prvej inštancie nie je totiž uplatňovaný v rámci judikatúry najvyšších súdnych autorít bezvýhradne. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenie NS SR z 10.06.2018 sp. zn. 3Cdo/224/2017.
20. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že k ukráteniu pohľadávok veriteľov dochádza iba vtedy, ak tieto existovali v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, keďže dané neplatí bezvýhradne. Aktuálna judikatúra súdov prekonala judikatúru, na ktorú poukazuje súd prvej inštancie v tom smere, že v konkrétnych súvislostiach nie je možné vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.07.2021, sp. zn. 41CoKR/19/2020, bod 55. odôvodnenia).
21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 389 CSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ sa týka pohľadávky obce Jovsa pod č. 4, žalovaný v 1. rade uviedol, že túto pohľadávku poprel predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu I AND R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. dňa 03.03.2020, pričom citoval z popieracieho prejavu správcu. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval, že by veriteľ pohľadávky pod číslom 4 podal v 30 dňovej lehote incidenčnú žalobu. Odvolanie podané žalobcom je preto postavené na simulovanom skutkovom stave, ktorý neexistuje. Pohľadávka obce Jovsa na úpadcu ako nadobúdateľa časti podniku neprešla (detailne to zdôvodnil správca konkurznej podstaty) a v konkurznom konaní sa jej neposkytuje žiadna ochrana, keďže o jej právnom osude rozhodla pasivita veriteľa, resp. fakt, že veriteľ zdôvodnenie popretia pohľadávky správcom akceptoval. Pokiaľ ide o žalobcom udávanú citáciu z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/19/2020 uviedol, že by o takejto pohľadávke musel dlžník vedieť a budúci veriteľ nemohol vedieť. Žalovaný v 1. rade mal zato, že súd nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, nie sú zjavne svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v omyle konajúceho súdu.
23. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila s napadnutým rozsudkom, ktorý považovala za vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalobca ku dňu pojednávania nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal, žeby existovali veritelia, ktorí v čase právneho úkonu boli veriteľmi úpadcu a súčasne si títo veritelia uplatnili svoju pohľadávku v prebiehajúcom konkurznom konaní. Poukazovala na skutočnosť, že do vydania napadnutého rozsudku (a ani dodnes) nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu splnenia podmienok odporovateľnosti právneho
úkonu, tak ako na to myslia dotknuté ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., pričom súdne konanie trvalo vyše troch rokov. Stotožnila sa s procesným postupom súdu, ktorý nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a síce vypracovanie znaleckého posudku na zistenie hodnoty stavu majetku pred uskutočnením právnych úkonov a po uskutočnení týchto úkonov. Bola toho názoru, že v zmysle platného a účinného znenia ustanovenia § 62 ods. 2 ZKR v rámci uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade, nebol splnený ani jeden predpoklad, ktorý pre právo odporovať právnemu úkonu vyžaduje toto ustanovenie. Žalovaná v 3. rade ako absolútne nezainteresovaná osoba nemohla mať v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 6.6.2019) vedomosť o tom, že voči AGRO Porúbka s.r.o. ako pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti (o čom žalovaná v 3. rade taktiež nemohla mať vedomosť, nakoľko vo verejnej evidencii katastra nehnuteľnosti je na LV zapísaný len aktuálny vlastník nehnuteľnosti – v tom čase žalovaný v 2. rade), začne dňa 26.9.2019 konkurzné konanie. Taktiež, nie je splnená podmienka uvedená pod písm. b) § 62 ods. 2 ZKR, nakoľko právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva bola riadne uzatvorená kúpna zmluva s dohodnutou odplatou. Preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu – Kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2019, ktorou žalovaný v 2. rade previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 3. rade. Uvedené skutočnosti sa týkajú taktiež Zámennej zmluvy zo dňa 5.11.2019 uzavretej medzi žalovanou v 3. rade a žalovanou v 4. rade. Dodala, že žalovaná v 3. rade nie je blízkou osobou žiadneho z ostatných žalovaných, vrátane žalovanej v 4. rade, v zmysle ustanovenia § 116 OZ.
24. Žalovaný v 2., 4., 5., 6. a 7. rade sa k podanému odvolaniu zo strany žalobcu nevyjadrili.
25. Vyjadrenie žalovaných v 1. a 3. rade bolo doručené žalobcovi dňa 02.01.2025. Žalobca repliku svojho odvolania nepodal.
26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
28. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
31. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
33. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
35. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
36. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
37. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.
38. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na odvolacie námietky žalovaného, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
40. Odvolací súd pripomína, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade a ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, bola uzatvorená dňa 20.03.2017. Na majetok úpadcu bol s účinnosťou dňom 19.12.2019 vyhlásený konkurz (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.12.2019).
41. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
42. V zmysle dikcie ustanovenia § 57 ZKR upravujúceho všeobecnú skutkovú podstatu odporovateľných právnych úkonov, konkrétne z jeho ustanovenia odseku 4 vyplýva, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Teda pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky. Úspešnosť odporovateľnosti je však závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky toho ktorého veriteľa. Takisto nemôže byť ňou akákoľvek pohľadávka veriteľa voči úpadcovi, ale musí ísť o pohľadávku, ktorú si veriteľ prihlásil a ktorá má byť uspokojená v rámci konkurzného konania úpadcu. Dôkazné bremeno spočíva v posudzovanom prípade na žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty.
43. Nesplnením základného predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR pre určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu nie je potrebné sa zaoberať ďalšími skutkovými podstatami odporovateľného právneho v zmysle ustanovení § 58 až § 60 ZKR.
44. Žalobca až v podanom odvolaní konkretizoval veriteľa, o ktorého opieral existenciu veriteľa v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a to pohľadávku pod č. 4 – obec Jovsa.
45. Zo zoznamu pohľadávok (č.l. 366 – 367 spisu) odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o pohľadávku č. 4 (obec Jovsa) je ako právny dôvod vzniku uvedené: „Dňa 17.02.2015 vydala obec Jovsa ako správca dane Rozhodnutie č. 2510110017, ktorým vyrubila spoločnosti PEMAGRO s.r.o. daň vo výške 506,63 eur. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2015. Do dnešného dňa nebola daň obci uhradená. Podľa výpisu z obchodného registra uzatvorila spoločnosť PAMEGRO s.r.o. ako predávajúca so spoločnosťou Gard s.r.o. ako kupujúcou zmluvu o predaji časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 14.11.2015. Spoločnosť Gard s.r.o. bola dňa 05.11.2016 premenovaná na AGRO Porúbka s.r.o. Z uvedeného dôvodu podáva obec Jovsa túto prihlášku pohľadávky voči spol. AGRO Porúbka s.r.o. Dňa 05.09.2015 podala obec Jovsa návrh na vykonanie exekúcie voči spol. PEMAGRO s.r.o., uvedeným dňom sa začalo exekučné konanie voči uvedenej spoločnosti.“
46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3CoKR/48/2024-683 zo dňa 30. júna 2025, ktorým bol potvrdený rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 26Cbi/11/2020-488 zo dňa 26. apríla 2024, ktorým súd žalobu zamietol. Išlo o právnu vec totožného žalobcu proti žalovanému v 1. rade (totožnému v tomto konaní), žalovanému v 2. rade (totožnému v tomto konaní) a žalovanému v 3. rade (totožnému v tomto konaní) a žalovanému v 4. rade (J. K.). Predmetom žaloby bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu ako aj následných právnych úkonov, pričom prvotným odporovateľným právnym úkonom bola Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, IČO: 36574058 (ďalej len „úpadca“) ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Odvolací súd v bode 40. a 41. odôvodenia predmetného rozsudku uviedol: „40. Odvolací súd sa oboznámil s predmetným zoznamom pohľadávok. V ňom vo vzťahu k pohľadávke č. 4 (obec Jovsa) je ako právny dôvod vzniku uvedené: „Dňa 17.02.2015 vydala obec Jovsa ako správca dane Rozhodnutie č. 2510110017, ktorým vyrubila spoločnosti PEMAGRO s.r.o. daň vo výške
506,63 eur. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2015. Do dnešného dňa nebola daň obci uhradená. Podľa výpisu z obchodného registra uzatvorila spoločnosť PAMEGRO s.r.o. ako predávajúca so spoločnosťou Gard s.r.o. ako kupujúcou zmluvu o predaji časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 14.11.2015. Spoločnosť Gard s.r.o. bola dňa 05.11.2016 premenovaná na AGRO Porúbka s.r.o. Z uvedeného dôvodu podáva obec Jovsa túto prihlášku pohľadávky voči spol. AGRO Porúbka s.r.o. Dňa 05.09.2015 podala obec Jovsa návrh na vykonanie exekúcie voči spol. PEMAGRO s.r.o., uvedeným dňom sa začalo exekučné konanie voči uvedenej spoločnosti.“ 41. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa obce Jovsa odvolací súd má za to, že v konaní na súde prvej inštancie žalobca predložil dôkaz - zoznam pohľadávok, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver o neexistencii tejto pohľadávky ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu (Kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2017) s poukazom na skutočnosť, že obec Jovsa podala návrh na vykonanie exekúcie v roku 2016 voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o. a nie voči úpadcovi. Odvolací súd nad rámec uvedeného (a k odvolacej námietke, že odo dňa 5.11.2016 sa dlžníkom pohľadávky stal úpadca) uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že napriek uvedenej skutočnosti (podaniu návrhu na vykonanie exekúcie voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o.) bola v danej exekúcii vymáhaná pohľadávka voči úpadcovi (t.j., že došlo k zmene účastníka v exekúcii - zmene povinného v exekúcii). Ak odvolateľ tvrdí, že tieto skutočnosti neboli žalovanými účinne popreté, odvolací súd dodáva, že minimálne žalovaný v 1. rade na prvom pojednávaní dňa 10.05.2022 uviedol, že v čase prevodu nehnuteľností úpadca žiadnych veriteľov nemal. Na pojednávaní dňa 23.06.2023, ktoré nasledovalo bezprostredne po predložení zoznamu pohľadávok, uviedol, že zotrváva na všetkých doteraz uvedených skutočnostiach a že obec Jovsa v roku 2017 nebola veriteľom.“
47. Odvolací súd sa v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožňuje s názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom vo vyššie uvedenej právnej veci sp. zn. 3CoKR/48/2024 aj pokiaľ sa týka pohľadávky č. 4 – obce Jovsa a na tieto závery poukazuje keďže ide o totožnú pohľadávku.
48. Odvolací súd navyše poukazuje na tvrdenie žalovaného v 1. rade ohľadne prihlásenej pohľadávky obce Jovsa, ktorý uviedol, že táto pohľadávka dokonca ani nejestvuje, keďže bola účinne popretá správcom úpadcu a veriteľ (obec Jovsa) ani nepodal žalobu voči popretiu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca túto skutočnosť nerozporoval. To znamená, že predmetná pohľadávka bola účinne žalobcom ako správcom úpadcu popretá a voči popretiu nebola podaná incidenčná žaloba popretým veriteľom t.j. obcou Jovsa a preto aj z tohto dôvodu nie je možné na túto pohľadávku hľadieť ako existujúcu a dovolávať sa, že odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu predmetnej pohľadávky, ktorej uspokojenie v rámci konkurzného konania úpadcu z dôvodu popretia nemôže ani dôjsť. Inú pohľadávku, okrem pohľadávky obce Jovsa, ktorá mala existovať v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu žalobca v podanom odvolaní ani netvrdil.
49. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatným pre posúdenie prejednávanej veci je fakt, že nebol naplnený základný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 57 ods.4 ZKR - ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol.
50. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia správne uviedol, že v čase kedy došlo k prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom, teda ku dňu 15.05.2017, nemal úpadca záväzky voči tretím osobám a ani voči veriteľom, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Ani zo samotného zoznamu prihlásených pohľadávok predložených žalobcom nevyplýva, aby v čase vykonania odporovateľného úkonu mal úpadca nejakých veriteľov, ktorých vykonanie odporovateľného právneho úkonu ukrátilo.
51. Odvolací súd ešte k posudzovanej problematike dopĺňa, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné aj preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Teda povinnosťou žalobcu bolo takisto uniesť dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že odporovateľným právnym úkonom úpadca, resp. žalovaný v 1. rade spôsobil zmenšenie majetku úpadcu, a teda aj ukrátenie veriteľov. Žalobca bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať podmienku ukracujúceho právneho úkonu, keďže tak neurobil neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že odporovateľným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.
52. Žalobca v rámci odvolania poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 41/2020, avšak v rozpore so závermi vyplývajúcimi z tohto rozhodnutia nepreukázal rozsah majetku úpadcu pred
uzavretím odporovateľného právneho úkonu a po jeho vykonaní. O týchto skutočnostiach žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz. Zníženie majetku úpadcu v dôsledku vykonania odporovateľného právneho úkonu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, iba danú skutočnosť tvrdil, avšak nepredložil o nej žiaden dôkaz.
53. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nevyhnutnosť vykonania navrhnutého dôkazu – znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že žalobcovi nebránilo nič predložiť v konaní znalecký posudok preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť. Navyše z obsahu spisu vôbec nevyplýva, aby v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonanie takéhoto dôkazu. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj predmetné konanie, aj keď sa riadi ustanoveniami ZKR, je sporovým konaním. To znamená, že strana, ktorá niečo tvrdí je povinná na preukázanie svojho tvrdenia predložiť dôkaz a to aj znalecký posudok. Až v prípade pochybností, resp. existencie odlišných znaleckých posudkov predložených stranami môže súd, avšak len na návrh niektorej zo strán sporu, nariadiť tzv. kontrolné znalecké dokazovanie. V prejednávanej veci však žalobca nepredložil vo veci znalecký posudok, ktorý by preukazoval ním tvrdenú skutočnosť. Navyše odvolací súd dodáva, že dané pre posúdenie prejednávanej veci nie je ani podstatné, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 57 ods. 4 ZKR a nepreukázal existenciu dlžníka v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, ktorého vykonaním došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa úpadcu.
54. K súdnym rozhodnutiam uvádzaným v podanom odvolaní, na ktoré sa žalobca odvolával, odvolací súd dopĺňa, že tieto sú nepoužiteľné na posudzovanú vec najmä z dôvodu, že dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby bolo nenaplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, ktorú odvolací súd rozviedol vyššie vo svojom odôvodnení, pričom predmetné rozhodnutia sa tou problematikou neriešia.
55. K odvolacej argumentácii týkajúcej sa poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/19/2020 odvolací súd uvádza, že súd v citovanom rozhodnutí síce konštatoval, že „Musí ísť o takú pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu už existovala, resp. o vzniku pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľ prihlásil. Nie je možné vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu“, avšak následne v zátvorke uviedol: „pohľadávka sa napr. stane splatnou až po určitej dobe“. V tejto súvislosti nie je preto zrejmé, čo mal Krajský súd v Banskej Bystrici na mysli, keďže je rozdiel medzi pohľadávkou existujúcou, ale zatiaľ nesplatnou a pohľadávkou neexistujúcou. Navyše dané úvahy sú vo vzťahu k veci prejednávanej Krajským súdom v Banskej Bystrici len hypotetickou úvahou, keďže v danom prípade sa nejednalo o neexistujúcu pohľadávku (v čase odporovaného právneho úkonu), ale o otázku splatnosti pohľadávky (keď žalovaný namietal len výšku prihlásenej pohľadávky). Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu neexistencie záväznosti tohto rozhodnutia v prejednávanej veci, odvolací súd nepovažoval tento argument odvolateľa za spôsobilý pre vyvodenie naplnenia odvolacieho dôvodu.
56. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že ani námietka žalobcu týkajúca sa arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti (nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.
57. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú.
58. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.
59. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
60. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia, ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
61. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.
62. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, či k zisteniu, že skutkový stav neobstojí (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP) odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
63. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Odvolací súd je toho názoru, že vo svojom rozhodnutí zodpovedal na všetky námietky produkované žalobcom, ktoré majú vo veci podstatný význam.
64. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.
65. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až 7. rade, ktorí boli v tomto odvolacom konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).