Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: W.. E. W. - S., K. A.. Č.. XXX/X, N., zastúpený advokátom: JUDr. Eduard Šmelko, Húščavova ul. č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova ul. č. 12, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. apríla 2018, č. k. - 864, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 449. 485, 43 eur so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 449. 485, 43 eur od 25. 08. 2005 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , o odrodách a osivách, , a vecne tým, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „“) vznikla žalobcovi škoda v tom, že nevykonaním prehliadky a následného uznania množiteľského porastu, nemohol žalobca následne prihlásiť do uznávacieho konania získaný množiteľský materiál - osivo, a toto nemohol ani uvádzať do obehu (), a teda ani predať () a napokon nemohol získaný množiteľský materiál použiť na založenie množiteľských plôch v roku 2003 a v roku 2004 na ďalšie generácie množenia až do ukončenia množiteľského cyklu v generácii množenia C 2, keď z množiteľských plôch založených z uznaného množiteľského materiálu v roku 2003 by do uznávacieho konania v roku 2004 prihlásil množiteľské porasty a materiál v generácii množenia C 1 a z tohto uznaného množiteľského materiálu v roku 2004 by založil množiteľské plochy v poslednej generácii množenia C 2 v roku 2004 a prihlásil by ich do uznávacieho konania v roku 2005. K námietke žalovaného, že žalobca podal prihlášky do uznávacieho konania po lehote stanovenej v metodickom pokyne t. j. do 28. 02. 2003 súd prvej inštancie uviedol, že prijal obranu žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že sa nejedná o zákonnú lehotu s následkom premlčania alebo preklúzie práva s tým, že ak dospel k záveru, že prihlášky boli podané po lehote a z uvedeného dôvodu uznávacie konanie nebude možné realizovať v súlade so

zákonom, mal o tom žiadateľa upovedomiť alebo prihlášky odmietnuť. K výške škody, ktorá žalobcovi vznikla uviedol, že bola v konaní určená na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Vankom z odboru poľnohospodárstva, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, pod ev. č. 19/2010, ktorý v znaleckom posudku podrobne zodpovedal otázky formulované sporovými stranami a predmetom znaleckého dokazovania bolo zistenie, či žalobca za predpokladu riadneho priebehu uznávacieho konania za roky 2003, 2004, 2005 mohol dosiahnuť nárokovaný zisk a licenčný poplatok uplatnený ako škoda, pričom na všetky otázky znalec odpovedal kladne a potvrdil výšku nedosiahnutej úrody za rok 2004 u odrody Brutta vo výške 756 t, u odrody Brea vo výške 1692 t, u odrody Boka 540 t, u odrody Balada 720 t, za rok 2005 u odrody Brutta 900 t, u odrody Brea 1.800 t, u odrody Boka 600 t, u odrody Balada 2.100 t s tým, že súčasťou znaleckého posudku bolo aj odborné stanovisko č. 2/2010, ktoré vypracovala doc. Ing. Helena Majdúchová, CSc., znalkyňa v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling a ktorá sa odborne vyjadrila k otázke výpočtu tržieb, zisku a nezískaných licenčných poplatkov a v závere posudku uviedla, že u odrody Bruta v stupni množenia CE1 mohol žalobca v roku 2004 dosiahnuť tržbu vo výške 6. 252. 120,- Sk, zisk vo výške 750. 254,- Sk a licenčný poplatok 378. 000,- Sk, u Odrody Brea v stupni množenia CEI mohol žalobca v roku 2004 dosiahnuť tržbu výške 13. 992. 840,- Sk, zisk vo výške 1. 679. 140,- Sk a licenčný poplatok 846. 000,- Sk, u odrody Broka v stupni množenia CEI mohol žalobca v roku 2004 dosiahnuť tržbu vo výške 4. 465. 800,- Sk, zisk vo výške 535. 896,- Sk a licenčný poplatok 270. 000,- Sk, u odrody Balada v stupni množenia CE1 mohol žalobca v roku 2004 dosiahnuť tržbu vo výške 5. 954. 400,- Sk, zisk vo výške 714. 528,- Sk a licenčný poplatok 360. 000,- Sk, u odrody Brutta v stupni množenia CE2 mohol žalobca v roku 2005 dosiahnuť tržbu vo výške 7. 200. 000,- Sk, zisk vo výške 864. 000,- Sk a licenčný poplatok 450. 000,- Sk, u odrody Brea v stupni množenia CE2 mohol žalobca v roku 2005 dosiahnuť tržbu vo výške 14. 400. 000,- Sk, zisk vo výške 1. 728. 000,- Sk a licenčný poplatok 900. 000,- Sk, u odrody Boka v stupni množenia CE2 mohol žalobca v roku 2005 dosiahnuť tržbu vo výške 4. 800. 000,- Sk, zisk vo výške 576. 000,- Sk a licenčný poplatok 300. 000,- Sk, u odrody Balada v stupni množenia CE2 mohol žalobca v roku 2005 dosiahnuť tržbu vo výške 16. 800. 000,- Sk, zisk vo výške 2. 016. 000,- Sk a licenčný poplatok 1. 050. 000,- Sk. Poukázal na skutočnosť, že tým, že žalobca nemohol uviesť do obehu/predať neuznané osivo letnej-ozimnej v roku 2003 a ani založiť z neho množiteľské porasty v rokoch 2004 a následne v roku 2005 a z nich získané osivo predať, vznikla mu škoda v podobe ušlého zisku z ich predaja a licenčných poplatkov s tým, že uznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu týkajúcej sa ním uplatneného nároku na náhradu škody, pri ktorom vychádzal z výnosnosti 3 tony čistého osiva z 1 hektára (úrodový potenciál), ktorá vyplýva aj z priemerných odhadov úrody v iných uznávacích konaniach (č. l. 48 -59 spisu), ako aj zo znaleckého posudku vyhotoveného v predmetnom konaní, pričom tento údaj vynásobil prihlásenou výmerou založených množiteľských porastov, čím vyčíslil nedosiahnutú úrodu, z predaja ktorej mohol získať tržbu pri predaji za obvyklé realizačné ceny na trhu. Uviedol, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal v konaní inú výnosnosť osiva a ani iné obvyklé ceny na trhu účtované inými dodávateľmi v obdobných prúdoch, preto prisvedčil žalobcovi, že ceny ním účtované museli zodpovedať priemerným cenám na trhu, inak by z hľadiska konkurencie pri vyšších cenách neobstál, pričom žalobcov zisk, ktorý mu ušiel, tak predstavoval rozdiel medzi realizačnou cenou a nákladmi na výrobu množiteľského materiálu, čo je 12 % (obchodná marža) a licenčné poplatky vo výške obvyklej 500,- Sk účtované od pestovateľov na základe sublicenčných zmlúv, ktoré doložil pre účely znaleckého posudku a z ktorých vyplývajú licenčné poplatky vo výške 500/550,- Sk za uplatňované odrody. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný netvrdil a ani inak v konaní nepreukázal, že výška licenčných poplatkov uplatňovaná žalobcom nezodpovedá obvyklej výške na trhu účtovanej v iných obdobných prípadoch s tým, že je neopodstatnená aj obrana žalovaného v tom, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko nebol oprávnený na základe licencie na obchodovanie s právne chránenými odrodami, či na inkasovanie celého licenčného poplatku na základe zmluvy zo dňa 02. 01. 1994. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po zohľadnení všetkých vyššie uvedených záverov je toho názoru, že pokiaľ žalobca prihlásením do uznávacieho konania a uvádzaním do obehu porušil zmluvné dojednania zmluvy zo dňa 02. 01. 1994 alebo konal bez udelenia platnej licencie alebo po jej zániku alebo inak porušoval práva majiteľa šľachtiteľského osvedčenia k chráneným odrodám rastlín, zakladá to zodpovednostný vzťah medzi zmluvnými stranami či majiteľom šľachtiteľského osvedčenia, ktorý si môže uplatňovať nárok na náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia alebo zaplatenie dohodnutej provízie z inkasovaných licenčných poplatkov, z dôvodu ktorého na tieto druhotné obchodnoprávne vzťahy pri rozhodovaní o opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu škody ako právne irelevantné, neprihliadol. Uviedol, že na základe výsledkov odvolacieho konania a uznesenia odvolacieho súdu (č. k. - 803) opätovne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný

s tým, že pri posudzovaní otázky oprávnenosti uplatneného nároku zohľadnil len skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie daného sporu a to aj vo vzťahu k námietkam formulovanými žalovaným, keď predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 449 485, 43 eur s príslušenstvom (13. 541. 198,- Sk) z dôvodu nesprávneho úradného postupu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa na tom skutkovom základe, že dňa 27. 02. 2003 a opakovane listom dňa 24. 03. 2003 s pripojenými prihláškami a osvedčeniami o prehliadke porastov v uznávacom konaní č. 0315-01020, 0315-01016, 0315-01010, 0315-01202 v roku 2003, podal žalobca prihlášky do uznávacieho konania -u so všetkými požadovanými náležitosťami v 5 rovnopisoch pre potreby 1. prehliadky a v 5 rovnopisoch pre potreby 2. prehliadky porastov, keď mal na základe podaných prihlášok vykonať uznávacie konanie množiteľských porastov dvomi prehliadkami v mesiaci máj - jún a jún - júl, keďže porasty prihlasované v základných množiteľských stupňoch SE1, SE2, SE3 a E sa počas vegetácie prehliadajú 2 krát, pričom uznávacie konanie bolo začaté dňom podania prihlášok. Poukázal na skutočnosť, že podania žalobcovi prípisom zo dňa 06. 03. 2003 vrátil na doplnenie prihlášok o pečiatku a podpis majiteľa šľachtiteľských osvedčení, resp. zástupcu majiteľa šľachtiteľských osvedčení hoci v kolonke „nadobúdateľ licencie“ žalobca opatril prihlášku pečiatkou a podpisom skutočného nadobúdateľa licencie, ktorým bol žalobca na základe Zmluvy o výhradných licenčných právach zo dňa 02. 01. 1994, podľa ktorej sa stal žalobca skutočným, jediným a výlučným zmluvným nadobúdateľom licencie od zahraničného majiteľa šľachtiteľských osvedčení, pričom žalobca na túto skutočnosť upozornil v súvislosti s opätovným doručením prihlášok listom č. 14/Ek/2003, ktorým zároveň požiadal MP SR o prijatie opatrení v dôsledku neoprávneného postupu , avšak konajúci orgán v priebehu vegetačného obdobia 2003 v uznávacom konaní sa v dôsledku nesprávneho postupu dostal do omeškania a v uznávacích konaniach č. 0315-01020, 0315-01016, 0315-01010, 0315-01202 vykonal dňa 16. 07. 2003 a 17. 07. 2003 len jednu prehliadku porastov, pričom druhú prehliadku porastov, ktorá jej mala predchádzať, t. j. prehliadka v období máj - jún vykonaná nebola a nakoľko prehliadka potrebná pre uznávanie porastov prihlásených v stupni E v období máj - jún 2003 vykonaná nebola, uznal porasty už len v stupni C1 a to z dôvodu, že jednou prehliadkou môžu byť uznané porasty len v stupni C1 a C2 v súvislosti s množiteľským cyklom, ktorý je definovaný v STN 460311 (uznávanie osiva a sadiva), avšak ak by kontrolný ústav riadne vykonal štyri uznávacie konania a v nich by uznal nielen množiteľské porasty, ale aj množiteľský materiál v prihlásenej generácii množenia E podľa výnosu MP SR z 08. 10. 2001 č. - 100, ktorým sa vykonáva o odrodách a osivách a podľa , žalobca mohol uznané osivá v generáciách E v nasledujúcich rokoch 2004 a 2005 vyrábať v rámci práva na dokončenie množiteľských cyklov v postupnom slede v generáciách množenia C1 a C2 a uvádzať ich do obehu po ich rozmnožení aj v ďalších dvoch pestovateľských rokoch 2004 a 2005 od generácie množenia E až po generáciu množenia C2 v príslušných cenách a licenčných poplatkoch, keď žalobcovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom kontrolného ústavu vznikla škoda v súvislosti s realizačnou cenou množiteľského materiálu (osív) uvádzaných do obehu v generácii množenia E, C1, C2, keďže tieto nemohol predávať ako uznané osivá a taktiež s licenčnými poplatkami, keď nemohol inkasovať licenčné poplatky za osivá generácie množenia E,C1,C2, na čo bol oprávnený podľa Smlouvy zo dňa 02. 01. 1994 o výhradním právu na zastupování, obchodní využívaní a další množení odrud Morstaru (Moravského šlechtitelského ústavu Kroměříž a.s.). Poukázal na skutočnosť, že zo skutkových okolností predmetného sporu nepochybne vyplynulo, že žalobca dňa 27. 02. 2003 podal na prihlášky do uznávacieho konania na uznanie množiteľských porastov odrôd pšenice letnej - ozimnej BREA, BALADA, BOKA, BRUTA v počte 4 na predpísanom tlačive -u, kde uviedol druh porastu, odrodu, rozhodnutie o uznaní osiva v predchádzajúcom stupni množenia, prihlásenú generáciu množenia a výmeru; prihlášku opatril svojím podpisom a pečiatkou na mieste dodávateľa ako aj na mieste majiteľa šľachtiteľského osvedčenia/nadobúdateľa licencie, a to ako nadobúdateľ licencie na základe zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd Morstaru na území Slovenskej republiky zo dňa 02. 01. 1994 (ďalej len "zmluva"), avšak listom zo dňa 06. 03. 2003 vrátil žalobcovi 22 prihlášok do uznávacieho konania na doplnenie z dôvodu, že chýba potvrdenie povolenia prihlasovať právne chránenú odrodu podľa pečiatkou a podpisom zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia na právnu ochranu v SR, a preto žalobca listom zo dňa 24. 03. 2003 opakovane zaslal -u prihlášky do uznávacieho konania s vyjadrením, že mu takúto požadovanú povinnosť neukladá, pričom prihlášky alternatívne opatril svojím podpisom a pečiatkou nadobúdateľa licencie na základe zmluvy zo dňa 02. 01. 1994, podľa ktorej je oprávnený aj po skončení jej platnosti podľa čl. 5 bod 5 vypovedaním ukončiť množiteľský cyklus so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy

vyplývajúcimi, a teda aj právo množiť a obchodne využívať odrody do ukončenia množiteľského cyklu, následne listom zo dňa 08. 4. 2003 žiadal žalobca Ministerstvo pôdohospodárstva SR o zasiahnutie proti nečinnosti -u vo veci uznávacieho konania množiteľských plôch v roku 2003, nakoľko do uznávacieho konania bolo podaných 33 prihlášok, vo veci 11 prihlášok bola na žiadosť žalobcu zo dňa 26. 06. 2003 udelená Ministerstvom pôdohospodárstva SR dňa 19. 08. 2003 nútená licencia na obchodné využívanie odrôd, ktoré sú predmetom tohto konania a napokon si žalobca listom zo dňa 07. 03. 2005 uplatnil u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ku ktorej zaujal žalovaný listom zo dňa 24. 08. 2005 negatívne stanovisko. Uviedol, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného v konaní považoval za rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku vyriešenie zásadnej právnej otázky, a to či uznávacie konanie podľa ust. o odrodách a osivách, je správnym konaním, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok), tak ako to vyplýva z ust. zákona s tým, že pri posúdení tejto právnej otázky bolo potrebné predovšetkým vychádzať zo zmyslu a účelu uznávacieho konania, z úmyslu zákonodarcu ktorý sledoval pri komplexnej relevantnej právnej úprave a s ohľadom na v citovaných ustanoveniach obsiahnutý okruh právne významných skutočností dospel k záveru, že uznávacie konanie je osobitné odborné konanie sui generis, v ktorom sa vykonáva odborné hodnotenie množiteľských porastov a skúšanie množiteľských materiálov na základe odberov vzoriek v špecifických agronomických termínoch v závislosti od vývojového štádia rastlín (vyklasnenie, kvitnutie, vymetanie, dozrievanie, zber) s tým, že u sporných obilnín bola u množiteľských porastov prvá prehliadka niekedy v mesiaci máji - júni, druhá prehliadka u vyšších stupňoch množenia v mesiacoch júl - august, a u množiteľského materiálu (osiva) po zbere, a preto nie je logicky možné, aby bolo rozhodnuté o uznaní množiteľských porastov v uznávacom konaní v zákonných lehotách stanovených správnym poriadkom na 30, resp. 60 dní a aby o uznávaní bolo konané prísne formálnym postupom podľa striktných noriem správneho poriadku, čo by odporovalo jeho účelu a zmyslu, ktorý ním štát v konečnom dôsledku sleduje, z čoho je zrejmé, že sa v ňom nerozhoduje rozhodnutiami podľa správneho poriadku, ale v prvom stupni uznávania množiteľského porastu osvedčením o uznaní porastu, ktorým sa stáva prihláška na základe osvedčenia o prehliadke porastu a v druhom stupni osvedčením o uznaní osiva ako dokladom o uznaní množiteľského materiálu, čomu nasvedčuje aj nová právna úprava s účinnosťou od 01. 05. 2004 nariadením vlády SR č. , podľa ktorého ust. , , , vydáva osvedčenie o prehliadke množiteľského porastu obilnín, osvedčenie o uznaní množiteľského materiálu (osiva) obilnín, resp. posudok úradnej vzorky množiteľského materiálu (osiva) obilnín o neuznaní množiteľského materiálu, a preto sa nejedná o správne rozhodnutie vydávané v správnom konaní. Uviedol, že vzhľadom na špecifickosť uznávacieho konania bolo toto vylúčené novelou č. od 01. 01. 2003 z rozhodovacej činnosti -u v správnom konaní s tým, že so zreteľom na uvedené právne úvahy dospel k právnemu záveru, že uznávacie konanie nie je správnym konaním podliehajúcim správnemu poriadku č. a preto možno konštatovať, že mal postupovať v uznávacom konaní výlučne podľa ust. , ďalších jeho súvisiacich ustanovení a všeobecne záväzných právnych predpisov na jeho vykonanie vydaných na základe jeho splnomocňovacieho ust. a -u teda prináležalo na základe podanej prihlášky zisťovať jedine aktívnu legitimáciu prihlasovateľa na jej podanie v tom smere, či je dodávateľom v zmysle ust. tohto zákona a spôsobilosť predmetu uznávania, ktorým je množiteľský materiál, resp. množiteľský porast určený na výrobu množiteľského materiálu odrôd zapísaných v štátnej odrodovej knihe (ust. ), resp. či množiteľský porast pochádza z uznaných množiteľských materiálov v predchádzajúcom stupni množenia a či množiteľský materiál pochádza z uznaných množiteľských porastov. Poukázal na skutočnosť, že na základe podanej prihlášky bol povinný vykonať 1. prehliadku porastov po odkvitnutí porastu, resp. 2. prehliadku (generácie S 1, S 2, S 3, E množiteľských porastov) do dozrievania pred zberom a výsledok zaznamenať do prihlášky, ktorá sa tak mala stať posudkom alebo osvedčením o uznaní množiteľského porastu, následne mal vykonať odber vzoriek osiva - množiteľského materiálu na laboratórne preskúšanie, na základe výsledkov ktorého mal vystaviť doklad o uznaní - osvedčenie o uznaní, resp. posudok o neuznaní množiteľského materiálu s tým, že z uvedeného možno dovodiť, že -u neprináležalo v uznávacom konaní vyzývať žalobcu na odstraňovanie vád podania prihlášky a riešiť existenciu či platnosť licencie na množenie a uvádzanie do obehu chránených odrôd udelenej majiteľom šľachtiteľského osvedčenia a ani vyžadovať súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, či jeho zmluvného zástupcu na území SR na prihlásenie právne chránených odrôd do uznávacieho konania, či na ich obchodovanie, keď v konečnom dôsledku takáto náležitosť prihlášky, resp. podmienka prihlášky podávanej dodávateľom do uznávacieho konania nevyplývala zo žiadneho zákona a ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu „vydaného na jeho vykonanie," pretože metodický pokyn č. 1/2003 ÚKSUP-u bol vydaný na základe ust. zákona č. 291/996

Z. z. a nie je všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom pôdohospodárstva SR podľa ust. § 22 písm. k) uvedeného zákona, nakoľko práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach na základe podzákonných noriem vydaných na vykonanie zákona v podobe všeobecne záväzných právnych predpisov a nie metodickými pokynmi, ktoré sa uplatňujú len vo vnútri právneho subjektu, ktorý ich vydal. Priznanie príslušenstva k judikovanej istine odôvodnil súd prvej inštancie právne ust. , a vecne omeškaním žalovaného so zaplatením peňažného záväzku, keďže v rámci predbežného prerokovania nároku uplatneného žalobcom listom zo dňa 24. 08. 2005, jeho nárok neuznal, a preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania od 25. 08. 2005 a vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil vecne rozhodnutím podľa zásady úspechu, keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, a preto mu priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), z dôvodu, že konanie má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a napokon z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť (t. j. zrejme zmeniť podľa , pozn. odvolacieho súdu) a zároveň žiadal, aby odvolací súd za účelom rozhodnutia vo veci vykonal dokazovanie v zmysle a vo veci podľa nariadil pojednávanie. Uviedol, že sa plne stotožňuje so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 01. 2014, sp. zn. (číslo konania, pozn. odvolacieho súdu) - 803, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, najmä v časti vytýkanej nepreskúmateľnosti v poradí prvého prvoinštančného rozsudku. Namietol, že v konaní došlo k procesným vadám, keď predvolanie na pojednávanie dňa 20. 03. 2018 o 9, 00 hod., ktoré mu bolo doručené dňa 29. 01. 2018 a nakoľko dňa 12. 03. 2018 mu bolo doručené aj podanie označené ako vyjadrenie k uzneseniu odvolacieho súdu, obsahujúce procesný útok žalobcu, a vzhľadom na rozsiahlosť a vysokú odbornosť prejednávanej veci sa dotazoval na súde, či mu bude vyjadrenie doručené aj poštou, ktorý mu telefonicky oznámil, že toto vyjadrenie mu poštou nedoručí, nakoľko v odvolacom konaní si strany sporu vyjadrenia doručujú navzájom s tým, že ak má záujem pojednávanie odročiť, môže tak urobiť na vytýčenom pojednávaní a poukázal na ust. , , , , s tým, že prvého procesného pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie spôsobom doručenia vyjadrenia žalobcu, ako aj v opomenutí súdu vyzvať ho, aby sa k predmetnému vyjadril, čím mu bolo odopreté uskutočniť procesné práva. Namietol, že na pojednávaní dňa 20. 03. 2018 zákonná sudkyňa uviedla, že dôvod na odročenie pojednávania nevidí, nakoľko vyjadrenie žalobcu nepovažuje za formu procesného útoku, keďže neuviedol žiadne nové skutočnosti a namietol, že ním poverenej osobe na pojednávaní nebolo umožnené vyjadrenie zo dňa 19. 03. 2018 prečítať a zaprotokolovať, aj keď obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žaloba tak, ako je koncipovaná je nedôvodná a nemá oporu v platnom práve SR, pričom zákonná sudkyňa na tomto pojednávaní vyhlásila dokazovanie za skončené ( ), avšak predtým opomenula uviesť, ktoré konkrétne dôkazy vykonala, ktoré nevykonala, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, čím porušila ust. , (viď zvukový záznam z pojednávania). Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal jeho dôkaz - Vyjadrenie žalovaného zo dňa 19. 03. 2018 a nakoľko nevykonaný listinný dôkaz je kľúčovým prostriedkom procesnej obrany žiadal odvolací súd o povolenie uplatnienia (zrejme uplatnenia, pozn. odvolacieho súdu) tohto listinného dôkazu v odvolacom konaní z dôvodu uvedeného v ustanovení prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že prvou vadou rozhodnutia, ktorá je zároveň aj vadou konania prvostupňového súdu je absencia zmienky o vyššie uvedenom listinnom dôkaze (vyjadrenie žalovaného zo dňa 19. 03. 2019) s tým, že listinnými dôkazmi preukázal, že prihlášky č. 0315-01202, druh pšenica ozimná, odroda Balada, č. 0315-01016, druh pšenica ozimná, odroda Brea, č. 0315-01020, druh pšenica ozimná, odroda Bruta a č. 0315-01010, druh pšenica ozimná, odroda Boka, neboli kontrolnému ústavu žalobcom doručené dňa

27. 02. 2003, ale až druhým listom zo dňa 24. 03. 2003, a preto je nepochybné, že žalobca predmetné prihlášky podal oneskorene, pretože prihlášky generácie Elite - E bolo potrebné kontrolnému ústavu doručiť najneskôr do 28. 02. 2003 tak, aby mohli byť následne vykonané dve prehliadky, z dôvodu ktorého je žaloba, ktorou sa toto konanie na súde začalo účelová, nedôvodná a dôkazmi nepodložená. Poukázal na zvukový záznam z pojednávania, na ktorom žalobca nevedel jednoznačne preukázať, že vyššie uvedené prihlášky doručil -u dňa 27. 02. 2003, pričom sa snažil znevážiť lehoty presne stanovené Metodickým pokynom č. 1/2003 vydaným - om, a to na základe ustanovenia odrodách a osivách (ďalej len „ "), v ktorom sa uvádza: .. Dodávateľ je povinný písomne požiadať o uznávanie množiteľských porastov a množiteľského materiálu podľa odseku 1 v lehotách určených kontrolným , pričom v roku 2003 bola kontrolným určená lehota na podávanie prihlášok pre pšenicu ozimnú deň 28. 02. 2003, a to Metodickým pokynom č. 1/2003 vydaným -om, pričom tvrdenie žalobcu, že uvedené lehoty sú orientačné, sú účelovým klamstvom. Uviedol, že aj keď sa žalobcovi nepodarilo odraziť jeho procesný útok, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odseku 8.1 odôvodnenia uviedol: „Zo skutkových okolností predmetného sporu nepochybne vyplynulo, že žalobca dňa 27. 02. 2003 podal na ÚKSUP prihlášky do uznávacieho konania...", čím nielen prevzal argumentáciu žalobcu, ale túto argumentáciu oprostil od spornosti, a to aj napriek tomu, že sám žalobca nepoprel, že predmetné prihlášky podal oneskorene, z čoho vyplýva, že Okresný súd Bratislava I nedodržal právny rámec, na ktorý ho upozornil Krajský súd v Bratislave a neodstránil vady konania, ktorých sa dopustil Okresný súd Bratislava I v prvom konaní na prvom stupni. Uviedol, že prvou právnou vadou je odklon súdu pri svojej rozhodovacej činnosti od obsahu žaloby zo dňa 23. 12. 2005, nakoľko ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej titulom nesprávneho úradného postupu kontrolného ústavu, t. j. Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, ktorý spočíva v tom, že kontrolný ústav, ako jediný štátny orgán v SR na uznávanie množiteľských materiálov nezačal včas s uznávaním žalobcom predložených množiteľských materiálov, namiesto dvoch prehliadok vykonal iba jednu, preto na miesto prihláseného stupňa E dosiahol materiál iba stupeň CE1 a z toho dôvodu osivo mohlo byť uvedené do obehu iba v tejto nižšej kvalite a teda v nižšej hodnote, t. j. správny orgán teda z dôvodu, že kládol požiadavky týkajúce sa prihlášok, ktoré neboli uvedené v zákone, podľa názoru žalobcu nerozhodol v lehote určenej podľa ustanovenia o správnom konaní (ďalej len „"), pričom podľa názoru žalobcu týmto postupu spôsobil žalovaný žalobcovi škodu, za ktorú zodpovedá podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátnym orgánom, pričom sa v zmysle žaloby tejto zodpovednosti nemôže zbaviť podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, teda konajúci orgán podľa právneho názoru žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v uznávacom konaní, ktorý spočíval v nečinnosti, zapríčinil vznik škody (priama škoda a ušlý zisk) v roku 2003, a to tým, že sa znížila hodnota osiva a žalobca nedosiahol očakávaný zisk v rokoch 2004 a 2005, a to v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Uviedol, že nesprávny úradný postup z jeho strany, t. j. spočíva v zmysle žaloby v tom, že ako správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený vykonať opatrenie proti nečinnosti v zmysle ustanovenia Správneho poriadku neprijal opatrenia proti nečinnosti, hoci bol o to požiadaný listom, čím sa podľa názoru žalobcu tiež pričinil o to, že ako jediný štátny orgán v SR na uznávanie množiteľských materiálov neuznal včas žalobcom prihlásené množiteľské materiály na uznávanie v správnom konaní, a preto spôsobil to, že sa miesto prihláseného stupňa E dosiahol iba stupeň CE1, a preto osivo žalobcu mohlo byť uvedené do obehu iba v nižšej kvalite, a teda v nižšej hodnote. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, a súdom potvrdené, že , o ktorého ustanovenia sa opierala žaloba zo dňa 23. 12. 2005 nie je možné aplikovať na uznávacie konanie, ktorá sa vykonáva v zmysle o odrodách a osivách a žaloba tak ako bola koncipovaná a uplatňovaná po celú dobu konania má práve vady, a preto mala byť ako nedôvodná zamietnutá a vzhľadom na fakt, že žalobca v predmetnom konaní nevyužil dispozičné právo na zmenu znenia žaloby, sa súd pri svojej rozhodovacej činnosti výrazne odklonil od obsahu žaloby, čím porušil ustanovenie ods. l a týmto konaním naplnil skutkovú podstatu ustanovení a , pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že postupoval v súlade a v medziach ustanovenia s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdí, že bol povinný vykonávať prehliadky súdom určeným spôsobom, pretože z tohto ustanovenia vyplývajú povinnosti iba dodávateľovi (vid. ), pričom fakt, že vydal v súlade s ustanovením metodický pokyn, ktorý sa prejavil aj na znení Prihlášky

do uznávacieho konania, nemôže byť považovaný za postupovanie v rozpore so zákonom, respektíve nepostupovanie v zmysle Zákona o odrodách o osivách s tým, že podľa logiky súdu, lehoty určené kontrolným , ktoré sa taktiež nachádzajú na tom istom Metodickom pokyne, nemajú záväzný charakter pre dodávateľov, pretože metodický pokyn nemá právnu záväznosť voči fyzickým alebo právnickým osobám, pričom takúto logickú konštrukciu považuje za účelové prekrúcanie faktov takým spôsobom, aby bol perzekuovaný kontrolný ústav za to, že postupoval v súlade so zákonom a na základe toho istého zákona vydaným metodickým pokynom s tým, že žalobca by mal byť, na základe tej istej úvahy súdu, vyvinený z akéhokoľvek porušenia Zákona o odrodách o osivách a nedodržiavania postupov, ktoré sú metodickými pokynmi unifikované, čo znamená, že tieto metodické pokyny upravujú postup pracovníkov kontrolného ústavu voči všetkým dodávateľom rovnako. Uviedol, že chybná právna úvaha súdu, ktorá sa prejavila vo vyššie citovanom rozsudku spočíva aj v tom, že súd predpokladá pochybenie iba na strane kontrolného ústavu, avšak ako vyplýva z Vyjadrenia k žiadosti -u zo dňa 27. 01. 2012, ktorá je súdu k dispozícii: „ Preradením porastov z generácie E do generácie C1 v roku 2003 so súhlasom žalobcu mohli byť porasty prihlásené v roku 2004 uznané len v generácii množenia C2, pričom zavinením žalobcu nebol množiteľský cyklus ukončený, osivo nebolo pripravené (vyčistené, adjustované, zabalené, označené, ovzorkované úradným inšpektorom), nebolo uznané, žalobca naložil s produktom podľa vlastného uváženia", z čoho vyplýva, že sa nedopustil takého konania, ktoré je možné označiť ako nesprávny úradný postup a vyššie citované tvrdenia súdu sú neobjektívne a nespravodlivé. K povinnosti nahradiť škodu z dôvodu nesprávneho úradného postupu, na ktorú bol napadnutým rozsudkom zaviazaný, žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že žaloba bola postavená na nedodržaní lehôt Správneho poriadku, čo sa v priebehu konania pred OS BA I oboma stranami vylúčilo, súd mal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že predmetné rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, a to z dôvodu absencie vysporiadania sa s otázkou miery zodpovednosti za škodu Ústretného (zrejme Ústredného) kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho na strane jednej a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na strane druhej, keďže žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody od obidvoch orgánov. Namietol, že súd v tejto veci nevykonal dokazovanie vôbec, a preto mu v tomto konaní pred súdom bolo odopreté právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces upravený v článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a zároveň uviedol, že predmetné konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (v zmysle ustanovenia ) s tým, že uvedený rozsudok OS BA I je nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že súd nekonktretizoval (zrejme nekonkretizoval, pozn. odvolacieho súdu), porušenia akej časti ustanovenia sa mal dopustiť, respektíve v čom mal spočívať nesprávny úradný postup, ktorým mala žalobcovi vzniknúť škoda, nakoľko ak by súd objektívne zvážil všetky skutkové tvrdenia aj jeho, nielen argumentáciu žalobcu, dospel by k záveru, že sa tohto nesprávneho úradného postupu nedopustil. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej poukázal opätovne na svoje vyjadrenie zo dňa 19. 03. 2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ZSP 1/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 20. 12. 2012, rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. zo dňa 30. 06. 2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 10. 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. (jeho rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3/2008, pod č. 28) s tým, že s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť, je daná za predpokladu splnenia troch predpokladov, nesprávny úradný postup (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Namietol, že v rozsudku Okresného súdu Bratislava I okrem špecifikácie konkrétneho nesprávneho úradného postupu -u alebo MPRV SR absentuje dostatočné odlvodnenie (zrejme odôvodnenie, pozn. odvolacieho súdu) príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha a vytkol súdu prvej inštancie, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a neobjektívne nezohľadňoval pochybenia žalobcu, ktorých sa dopustil v uznávacom konaní napríklad v roku 2004. Namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný taktiež v časti určenia výšky škody, nakoľko v lakonickom odôvodnení súdu v odseku 10 strany 18 odôvodnenia súd uviedol: „Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodovej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled udalostí. Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo k dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný/obvyklý priebeh vecí." s tým, že s týmto

tvrdením súdu nesúhlasí a dáva týmto odvolaním do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. 12. 2009. Uviedol, že uplatnená výška škody - ušlý zisk vo výške 449. 485, 43 eur je neobjektívne a nesprávne vyčíslená aj s poukazom na tú skutočnosť, že prepočty prezentované žalobcom vôbec nezohľadňujú to, že kontrolným boli na základe nútenej licencie žalobcovi uznané predmetné 4 prihlášky v generácii Cl, a preto je možné predpokladať, že v nasledujúcom roku mu boli tieto prihlášky uznané v šľachtiteľskej generácii C2, keď žalobca uvedenú skutočnosť opomenul v konaní uviesť, pričom nepochybne aj táto má priamy vplyv na prípadné určovanie výšky škody. Namietol, že prvostupňový súd nešpecifikoval výšku škody v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ale opäť prevzal celú argumentáciu žalobcu s tým, že síce na strane 7 rozsudku s poukazom na uviedol, že (navrhovateľ) prišiel o nedosiahnuteľný zisk v r. 2004 v hodnote 5. 078. 700,- Sk a licenčné poplatky v hodnote 2. 164. 500,- Sk, ako vyplýva z priloženej tabuľky k návrhu", takéto odôvodnenie spôsobu určenia výšky škody je však nepostačujúce a absolútne nepreskúmateľné, nakoľko z neho jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa súd k údaju dopracoval, keďže vychádzal len z údajov tvrdených navrhovateľom v návrhu na začatie konania a v tabuľke priloženej k návrhu.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť podľa (zrejme , pozn. odvolacieho súdu) ako vecne správny a priznať mu náhradu trov v odvolacom konaní v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný v podanom odvolaní a jeho doplnení neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci podľa , , , a (zrejme , pozn. odvolacieho súdu) a ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu vo veci. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní sa mal predovšetkým exkulpovať zo svojej zodpovednosti, keďže o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“) je budovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa a sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom s tým, že nezohľadňoval tú skutočnosť, že jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, na ktorom je budovaný aj o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a nakoľko ide o roky 2004 a 2005, do úvahy prichádza iba exkulpácia žalovaného z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior, keďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Uviedol, že žalovaný ani vo svojom odvolaní ani vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach sa vôbec nepokúsil zbaviť sa objektívnej zodpovednosti spôsobom predpokladaným zákonom s tým, že všetky orgány verejnej moci sú ex offo povinné konať, avšak v prípade štyroch uznávacích konaní nekonal (bol nečinný) ako správny orgán prvého stupňa (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave - ďalej len „ÚKSÚP“ alebo „kontrolný ústav“), tak aj správny orgán druhého stupňa (žalované ministerstvo), pričom oba tieto orgány sú orgánmi verejnej moci, na ktorých sa vzťahuje absolútna objektívna zodpovednosť za škodu nimi spôsobenú pri výkone verejnej moci a keďže tieto orgány verejnej moci pochybili, má právo na náhradu škody spôsobenej ich nesprávnym úradným postupom podľa ČI. 46 ods. 3 SR. Nesúhlasil s výtkou žalovaného o nedostatkoch v odôvodnení, keďže rozsudok obsahuje rozsiahle odôvodnenie, ktoré sa týka všetkých vecných aj právnych skutočností, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že k žiadnym procesným pochybeniam s doručovaním jeho listu sp. zn. 34/2006-47 z 06. 03. 2018 nedošlo, nakoľko tento list riadnym spôsobom bol doručený ako súdu tak aj žalovanému, takže ide iba o účelovú procesnú námietku, pričom táto skutočnosť nijakým spôsobom nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K námietke žalovaného, že súd prvého stupňa (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) na pojednávaní odmietol prečítať a zaprotokolovať jeho rozsiahle podanie (vyjadrenie z 19. 03. 2018 na 13 stranách) uviedol, že je účelová, nakoľko sa súd prvého stupňa s vyjadrením žalovaného z 19. 03. 2018 riadne oboznámil, o čom svedčia aj citácie odvolateľa v jeho odvolaní, napr. v odseku 4 na strane 13 odvolania, v bode 5 na strane 15 odvolania a v odseku 4 na strane 11 odvolania, z čoho vyplýva, že súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o veci samej prihliadal aj na žalovaného vyjadrenie z 19. 03. 2018 a odvolateľom vytýkaná vada je preto iba putatívna a nemôže predstavovať porušenie jeho práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa, pričom vyjadrenie žalovaného z 19. 03. 2018 nie

je objektívnym dôkazným prostriedkom v zmysle a nasl. , keďže obsahuje iba právny názor žalovaného, preto nie je dôkazným prostriedkom - listinou podľa Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa aj v bode 8 napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s námietkou žalovaného o údajnom zániku jeho práva na vykonanie štyroch uznávacích konaní kontrolným z dôvodu včasného nepredloženia prihlášok na uznávanie množiteľských porastov s tým, že nijaký právny predpis neustanovuje, že termín podania prihlášky uvedený v metodickom pokyne kontrolného ústavu znamená lehotu, ktorá má za právny následok zánik dodávateľovho práva na podanie prihlášky, keď samotný v semenárskej praxi považuje za obvyklé, ak sa prihlášky na uznávanie podávajú do začatia plynutia agrotechnických termínov na uznávanie množiteľských porastov, pričom v súdenej veci vykonal jednu poľnú prehliadku, teda vykonal časť uznávacieho konania, čo znamená, že akceptoval včasnosť podania prihlášky, a preto je nedôvodné, ak odvolateľ odmieta prijať uznávacie úkony vykonané kontrolným , keďže patrí iba do kompetencie -u, či na základe prihlášky bude konať, alebo či odmietne vykonať uznávacie konanie, avšak v prípade štyroch prihlášok začal vykonávať uznávacie konanie, ktoré však nedokončil, z dôvodu ktorého žalovaný nie je oprávnený posudzovať konanie kontrolného ústavu. Uviedol, že jediným listinným dôkazom svedčiacim o oneskorenom podaní prihlášok je pečiatka podateľne -u na jednom z výtlačkov prihlášky, avšak takýto listinný dôkaz odvolateľ do súdneho spisu nikdy nezaložil, preto nepreukázal, že prihlášky boli podané oneskorene, teda až po začatí agrotechnických termínov, pričom odvolateľ nepreukázal listinným dôkazom ani to, že jeho prihlášky odmietol. K neodstráneniu vád konania namietaných žalovaným v podanom odvolaní uviedol, že nekonkretizuje neodstránenie vád konania súdom prvého stupňa a ani neuvádza podstatu inej vady konania. K námietke kontradiktórneho výkladu ustanovenia o odrodách a osivách v znení platnom do 01. 01. 2003 súdom uviedol, že z obsahu odvolania nie je zrejmá namietaná kontradiktórnosť. Žalobca vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ZSP 1/2004, na ktorý poukázal žalovaný v odvolaní a z ktorého citoval, že správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje, uviedol, že ak založil množiteľské porasty, bolo jeho povinnosťou ich prihlásiť na uznávanie ( ) a následne povinnosťou -u bolo vykonať uznávacie konanie o prihlásených množiteľských porastoch ( ), nakoľko účel množenia množiteľských materiálov je možné dosiahnuť iba v ich založení, prihlasovaní a uznávaní, a preto mal ex offo konať tak, ako mu to zákon ukladal s tým, že nečinnosť -u (resp. polovičná nečinnosť, keďže jednu poľnú prehliadku vykonal) znamená vždy iba jeho nesprávny úradný postup v uznávacom konaní. K tvrdeniu žalovaného, že jeho zavinením nebol množiteľský cyklus ukončený, keďže osivo nevyčistil, neadjustoval, nezabalil, neoznačil atď. uviedol, že táto vytýkaná vada sa nedá rozumne komentovať, keďže práve znemožnil nevykonaním druhej poľnej prehliadky, aby osivo do obehu bolo prihlásené v generácii množenia E s tým, že neukončenie množiteľského cyklu zavinil iba , a nie on ako žalobca s tým, že nemožno prijať odvolateľove tvrdenie, že sa nedopustil takého konania, ktoré je možné označiť ako nesprávny úradný postup, keďže nevykonal štyri uznávacie konania a žalovaný ako jeho nadriadený orgán neprijal žiadne opatrenia proti nečinnosti -u, preto spoločne a nerozdielne obaja zodpovedajú za spôsobenú škodu. Uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne špecifikoval presný okamih vzniku škody, ktorá začala vznikať na jeseň 2002, kedy boli vynaložené náklady na založenie štyroch množiteľských porastov, tieto náklady boli vynaložené v podstate zbytočne, nakoľko mu svojou nečinnosťou znemožnil dokončiť množiteľský cyklus v rokoch 2004 a 2005. Poukázal na skutočnosť, že ak by bol vykonal obe poľné prehliadky, bolo by došlo k ukončeniu množiteľského cyklu, teda osivá by sa boli uvádzali do pohybu aj v rokoch 2004 a 2005, čo znamená, že by bol dosiahol zisk na obchodnej marži a na licenčných poplatkoch, avšak vykonal iba jednu poľnú prehliadku, čím spôsobil zostupnenie generácii množenia, preto konanie (nečinnosť) kontrolného ústavu bolo v príčinnej súvislosti s jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody s tým, že jeho očakávaný zisk v rokoch 2004 a 2005 nebol iba hypotetický, ale bol reálny, čo potvrdili aj obaja súdni znalci vo svojich znaleckých posudkoch, a preto mu prináleží nielen náhrada skutočnej škody, ale aj náhrada ušlého zisku. K námietke žalovaného, že výška škody a ušlý zisk 449. 485, 43 eur je neobjektívne a nesprávne vyčíslená žalobca poukázal na to, že súdny znalec Ing. Dušan Vanek vyhotovil rozsiahly znalecký posudok č. 19/2010 dňa 04. 04. 2010, v ktorom sa vyjadril k 18 otázkam, ktoré mu položil Okresný súd Bratislava I v uznesení č. - 335 z 27. 07. 2009 v spojení s uznesením č. - 344 z 21. 09. 2009 s tým, že na ekonomické otázky týkajúce sa výšky škody si súdny znalec prizval konzultantku Doc. Ing. Helenu Majdúchovú, CSc., preto nielen biologická časť, ale aj ekonomická časť boli odborne posúdené v rámci znaleckého dokazovania, keď v znaleckom posudku súdny znalec potvrdil v celom rozsahu dôvodnosť žaloby, keďže uznal správnosť výpočtov uvedených v

žalobe a v jej doplneniach z 11. 12. 2006 a 07. 12. 2007, pričom potvrdil správnosť výpočtov aj v súvislosti s rozsahom výroby osív v jednotlivých ročníkoch podľa generácií množenia a aj ušlý zisk v závislosti od nedosiahnutej výroby osív, a preto je spochybňovanie výšky žalovanej sumy právne irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku č. 19/2010, čo neurobil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. novembra 2008, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Uviedol, že podľa článku II. ods. 4 zmluvy z 02. 01. 1994 má právo inkasovať licenčné poplatky s tým, že v tomto článku nie je dohoda o tom, že má právo inkasovať licenčné poplatky v rozsahu 20 % alebo 50 %, z dikcie tohto článku vyplýva, že má právo inkasovať celé licenčné poplatky, a nakoľko mu obchodná marža ostáva v celej výške, keďže predstavuje jeho zisk z podnikateľskej činnosti, je námietka týkajúca sa výšky žalovanej sumy právne irelevantná. Poukázal na skutočnosť, že odvolateľ v tomto odvolaní už zamlčuje podstatu nevykonania celého uznávacieho konania kontrolným , keď týmto dôvodom bolo nezákonné požadovanie súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia na prihláškach na uznávanie množiteľských porastov s tým, že na účely uznávania množiteľského materiálu a množiteľských porastov pestovaných rastlín v uznávacom konaní nie je právne relevantné, kto je majiteľom šľachtiteľských osvedčení, keďže takúto podmienku pre výkon uznávacieho konania neustanovuje ani v a ani v inom ustanovení, pričom obdobne takúto podmienku neustanovuje ani žiadny iný právny predpis, a preto odvolateľ správne vo svojom odvolaní už upustil od tejto nezmyselnej požiadavky, ktorá je v rozpore s SR, avšak upustením od svojej nezmyselnej požiadavky odvolateľ pozabudol uviesť v odvolaní, že neexistoval dôvod na nevykonanie uznávacích konaní a že tým vlastne kontrolný ústav a odvolateľ konali nezákonne a dopustili sa nesprávneho úradného postupu, pričom svojím konaním (nečinnosťou) mu obaja spôsobili škodu, na náhradu ktorej má nárok. Poukázal na skutočnosť, že je nesporné, že mal udelený súhlas na obchodné využívanie odrôd MORSTAR, teda aj na rozmnožovanie množiteľských materiálov podľa , a to na základe zmluvy z 02. 01. 1994, ktorej platnosť uznali aj súdy v mnohých rozhodnutiach a nakoniec aj žalovaný a aj , keďže od roku 1994 na základe tejto zmluvy v správnych konaniach boli uznávané nie stovky, ale tisícky množiteľských porastov, z čoho vyplýva, že žalovaný a aj teda najmenej 9 rokov považovali zmluvu z 02. 01. 1994 za platnú, na jej základe vykonali registráciu odrôd MORSTAR v Štátnej odrodovej knihe podľa a ich právnu ochranu podľa a nespočetné správne konania vo veci uznávania osív na základe jeho prihlášok a jeho sublicencorov, pričom žalovaný a aj až po 9 rokoch začali účelovo spochybňovať platnosť zmluvy z 02. 01. 1994 a umelo začali nastoľovať problémy s jej identifikáciou s tým, že žalovaný sa v odvolaní snaží odvolací súd presvedčiť, že kontrolný ústav okrem uvedených požiadaviek bol oprávnený hodnotiť aj platnosť alebo neplatnosť licencie prihlasovateľa, avšak neuviedol konkrétny právny predpis, ktorý by na takúto činnosť oprávňoval kontrolný ústav, nakoľko takýto právny predpis neexistuje, preto kontrolný ústav v rámci uznávacieho konania nie je oprávnený rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti licencie a o tom, či zmluva z 02. 01. 1994 je alebo nie je platná a či mal alebo nemal právo na dokončenie množiteľského cyklu, keď kontrolný ústav nie je ani ex lege a ani ex offo oprávnený rozhodovať o tom, či vykoná iba jednu poľnú prehliadku alebo dve poľné prehliadky množiteľských porastov v generácii množenia E, pričom prisvojenie si kompetencie nad zákonný rámec preukazuje zavinenie kontrolného ústavu, ktorý úmyselne riadne nevykonal celé uznávanie množiteľských porastov, hoci na to nemal žiadny zákonný dôvod. V súvislosti so zavinením kontrolného ústavu poukázal žalobca na to, že tento ústav je podľa SNAS jediným autorizovaným subjektom v Slovenskej republike na vykonávanie uznávacích konaní ex offo, teda na uznávanie množiteľských porastov a množiteľských materiálov a že si je vedomý svojich zákonných práv a povinností v duchu zásady curia novit ius, keďže tieto je povinný vykonávať ex offo riadne a včas s tým, že zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva, že bol povinný preukazovať súhlas (licenciu) na obchodné využívanie predmetných odrôd, preto vyžadovanie tejto povinnosti je v rozpore s SR, nakoľko podľa jej článku 13 ods. 1 písmeno a), povinnosti možno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Poukázal na skutočnosť, že v uznávacom konaní, ktoré je podľa iba odborným hodnotením množiteľských porastov a skúšaním množiteľských materiálov kontrolný , sa totiž zisťuje iba zdravotný stav a kvalitatívne znaky rastlín a osiva, žiadny zákon neukladá správnemu orgánu aj zisťovanie platnosti alebo neplatnosti licencie. Uviedol, že žalovaného zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, na ktorom je budovaný , a preto do úvahy prichádza iba exkulpácia žalovaného z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior, keďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť s tým, že žalovaný ani nepokúsil vyviniť

z objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, všetky svoje ústne aj písomné prejavy predkladal súdu tak, ako keby jeho zodpovednosť existovala iba na princípe subjektívnej zodpovednosti za škodu, čím úplne ignoroval ustanovenie a V súvislosti s porušením právnej povinnosti ako jednému z predpokladov zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobca osobitne poukázal na bod 7) listu sp. zn. 34/2006-669 z 12. 08. 2010, v ktorom uviedol, že nezveruje kontrolnému ústavu ochranu práv majiteľa šľachtiteľského osvedčenia ani v jednom z ustanovení, pričom o rozsahu svojich právomocí mal aj žalovaný aj ÚKSUP vedomosť, nakoľko svojim rozhodnutím č. 5867/02-420 z 11. 07. 2003 výslovne v piatom odseku na strane 2 uviedol, že „Podľa majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno, bez jeho súhlasu nemožno odrodu alebo plemeno po dobu ochrany obchodne využívať, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva, že účastník konania v konaní podľa má povinnosť predložiť osvedčenia o súhlase majiteľa šľachtiteľských osvedčení správnemu orgánu.“

4.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že na rozdiel od ničím nepodloženého právneho nároku žalobcu, jeho právne tvrdenia majú oporu nielen v zákonoch, ale aj v judikatúre súdov Slovenskej republiky a poukázal na relevantné rozhodnutia súdov SR, ktoré rozhodli v obdobnej právnej veci, v konaní vedenom medzi totožnými stranami sporu tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietli (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 10. 2009, sp. zn. , ktorý potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 16. 12. 2009, sp. zn. , uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 02. 2017, sp. zn. dovolanie žalobcu odmietol, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11. 01. 2018, č. k.

- 9 sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú odmietol) a poukázal aj na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré sa obdobne venujú škode, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, keďže sú priamo aplikovateľné na prejednávanú vec (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 12. 12. 2017) s tým, že z uvedených citovaných rozhodnutí Krajského, Najvyššieho a Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu je hypoteticky a ničím nepodložený, nemá oporu v platnom práve SR, ako ani v judikatúre súdov SR, pričom na rozdiel od nároku žalobcu bol jeho právny názor uznaný a judikovaný v rozhodnutiach súdov SR, ktoré obstáli aj v konaní pred Ústavným súdom SR, ktorý vo vyššie uvedenom prípade rozhodol rozhodnutím sp. zn. -9 zo dňa 11. 01. 2018 o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu ako zjavne neopodstatnenej a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a za účelom rozhodnutia vo veci žiadal v zmysle nariadiť pojednávanie.

5.

Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako vo svojom odvolaní, tak aj vo svojich následných podaniach a teda aj vo vyjadrení by sa mal predovšetkým exkulpovať zo svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu, keďže o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je budovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa a sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom s tým, že v rámci dokazovania iba žalovanému prináleží povinnosť preukázať, že škoda nebola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ale že bola spôsobená vis maior, pričom žalovaný ani vo vyjadrení nezohľadňoval tú skutočnosť, že jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, na ktorom je budovaný aj o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

- ide o roky 2004 a 2005 s tým, že do úvahy preto prichádza iba exkulpácia žalovaného z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior, keďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani vo svojom odvolaní ani vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach vrátane ostatného vyjadrenia sa vôbec nepokúsil zbaviť sa objektívnej zodpovednosti spôsobom predpokladaným zákonom a nakoľko žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, považuje odvolací súd za nadbytočné ich opätovne uvádzať. K odvolávaniu sa žalovaným na ust. , keď tento citát bol použitý v súdnom konaní č. k. (ide o spisovú značku, pozn. odvolacieho súdu) vedenom na Krajskom súde v Bratislave, konkrétne v rozsudku z 08. 10. 2009, rozsudkom sp. zn. Najvyššieho súdu

SR zo 16. 10. 2009 a dovolacím rozhodnutím sp. zn. Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 02. 2017 žalobca uviedol, že ani jedno z týchto troch súdnych rozhodnutí nie je zákonné, keďže súdy v nich rozhodli na základe nesprávneho právneho predpisu, čím porušili jeho základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. v znení oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. (ďalej len „“), nakoľko ani jeden z troch súdov uvedených sa neriadil ustanoveniami , pri rozhodovaní o veci samej, preto ich rozhodnutia sú nezákonné, čo znamená, že sú nepoužiteľné pre rozhodovanie o inej veci a nakoľko odvolateľ sa odvoláva na nezákonné rozhodnutia, navrhol odvolaciemu súdu pri rozhodovaní o odvolaní na ne neprihliadať. K rozhodnutiu Ústavného súdu , na ktoré žalovaný poukázal, žalobca uviedol, že sa týka nezákonnosti v katastrálnom konaní, a preto je nepoužiteľné na žalovanú vec, v ktorej ako správny orgán prvého stupňa začal správne konania vo veci uznávania množiteľských materiálov a množiteľských porastov, tieto však vykonal iba spolovice, keďže vykonal iba jednu poľnú prehliadku, hoci išlo o uznávanie množiteľského materiálu vo vyššom stupni množenia, preto mal vykonať dve poľné prehliadky s tým, že ani rozhodnutie Ústavného súdu , ktoré sa týka dodávok minerálnych vôd (pričom Ústavný súd poukázal na to, že ušlý zisk ani nemohol vzniknúť, keďže dodávateľ ešte nemal vybudovanú plničku minerálnych vôd), nijako nesúvisí so súdenou vecou, nakoľko ak by oba správne orgány boli vykonali dve poľné prehliadky, žalované množiteľské porasty a množiteľské materiály by boli uznané vo vyššej generácií množenia a keďže nesprávnym úradným postupom bola vykonaná iba jedna poľná prehliadka, množiteľský materiál mohol byť uznaný iba v nižšej generácií množenia s tým, že škoda teda vznikla priamo v príčinnej súvislosti s riadnym nevykonaním štyroch uznávacích konaní, preto táto škoda pozostáva nielen z rozdielu medzi cenou osiva v generácií množenia E a Cl, ale aj zo zmarenia následného množenia osív počas dvoch poľnohospodárskych rokov v rámci cyklu množenia, ako je to konkretizované v znaleckom posudku č. 19/2010 znalca Ing. Dušana Vaneka zo 04. 04. 2010, a to najmä na str. 6 až 8. Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vyhotovený na základe objednávky súdu (uznesenie č. k. - 335 z 27. 07. 2009), pričom súčasťou znaleckého posudku sú aj prihlášky a osvedčenia o prehliadke porastov v uznávacom roku 2003, medzi týmito osvedčeniami sú aj štyri predmetné osvedčenia, ktoré sa týkajú predmetu sporu, ktoré preukazujú, že semenársky inšpektor -u uznal všetky množiteľské porasty, preto nevznikla vecná prekážka pre vykonanie uznávacích konaní v súlade s platnými semenárskymi predpismi a osvedčenia obsahujú aj dôkaz o zostupnení osív z generácie E (toto písmeno je prečiarknuté perom) na generáciu C1 (toto písmeno je dopísané perom). Poukázal na rozsudok č. k. - 386 Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 07. 2008, rozsudok č. k. - 461 Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 01. 2010, uznesenie č. k. (spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2010 s tým, že súdmi priznané sumy boli vymáhané v exekučnom konaní sp. zn. Ex 36/2012 vykonávanom súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené, keďže žalované ministerstvo s ním uzavrelo v decembri 2015 Dohodu o vysporiadaní záväzkov, na základe ktorej boli jeho nároky uspokojené, aj táto skutočnosť je právne významná, keďže preukazuje, že žalovaný jeho nároky uznal.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. a ust. ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. januára 2020 podľa ust. v spojení s ust. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( C. s. p).

8.

Podľa (, , účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.

Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. januára 2014, č. k. - 803 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2012, č. k. - 728 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

11.

Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 27. 12. 2005 vyplýva, že sa domáha náhrady škody, predstavujúcej priamu škodu, spočívajúcu v tom, že sa znížila hodnota osiva tým, že namiesto očakávanej generácie - stupňa E, bol dosiahnutý nižší stupeň (C1 a C2), čím došlo k zníženiu majetku žalobcu a k vzniku škody titulom ušlého zisku z obchodného styku v roku 2004 a 2005, porovnateľným v roku 2004 a 2005, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného v uznávacom konaní a jej vznik bol zapríčinený nečinnosťou žalovaného (nevykonaním riadneho uznávacieho konania množiteľských porastov a množiteľského materiálu na základe prihlášok Č.. XXXX - XXXXX na C. G. XX Y., G. Č. G. XXX, Č.. XXXX - XXXXX na C. G. XX Y., G. C. D., Č.. XX, Č.. XXXX - XXXXX na C. G. XX Y., G. C. W.. Č.S., S. Č.. XXXX - XXXXX na C. G. XX Y., G. I. Č.. XXX, prihlásených na uznávanie v pestovateľskom roku 2003).

12.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti prvoinštančného rozsudku, ktorým žalobe v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 449. 485, 43 eur s príslušenstvom titulom ušlého zisku vyhovel, keď dospel k záveru, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko nevykonal uznávacie konania na uznanie množiteľských porastov prihlásených žalobcom dňa 27. 02. 2003, t. j. vecne neposúdil predmet uznávacieho konania vykonaním odborných prehliadok a nevyhodnotil ich výsledky, ale žalobcu vyzýval na odstránenie vád prihlášok napriek tomu, že mu to žiadny zákon neurčoval, resp. neumožňoval.

13.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný, resp. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave bol v uznávacom konaní povinný postupovať výlučne podľa ustanovenia v znení a ustanovenia citovaného zákona, pričom v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda v tom, že nevykonaním prehliadky a následného uznania množiteľského porastu, nemohol žalobca následne prihlásiť do uznávacieho konania získaný množiteľský materiál - osivo, a toto nemohol ani uvádzať do obehu, a teda ani predať a napokon nemohol získaný množiteľský materiál použiť na založenie množiteľských plôch v roku 2003 a v roku 2004 na ďalšie generácie množenia až do ukončenia množiteľského cyklu v generácii množenia C 2, nakoľko tento štátny orgán nevykonal potrebné úkony vôbec, resp. v určitej dobe, pričom žalovaný túto činnosť toleroval, nakoľko neprijal žiadne opatrenia na nápravu.

14.

K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15.

K tvrdeniu žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odopreté uskutočniť procesné práva, nakoľko vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 03. 2018 k uzneseniu odvolacieho súdu (zo dňa 24. januára 2014, č. k. - 803, pozn. odvolacieho súdu) obsahujúce aj procesný útok žalobcu mu bolo doručené až dňa 12. 03. 2018, avšak bez toho, aby bol prvoinštančným súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k nemu, ako aj k tvrdeniu, že sa dopustil vady konania, nakoľko nevykonal na pojednávaní dňa 20. 03. 2018 listinný dôkaz, jeho vyjadrenie, ktoré na danom pojednávaní súdu predložil, pričom mu zároveň neumožnil na tomto pojednávaní vyjadrenie prečítať a zaprotokolovať napriek tomu, že ide o kľúčový prostriedok jeho procesnej obrany a v odôvodnení napadnutého rozsudku o ňom nie je ani zmienka odvolací súd uvádza, že bolo výlučne procesnou iniciatívou žalobcu, že sa k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu písomne vyjadril, keď je nutné zdôrazniť, že žalobcovi bolo uznesenie odvolacieho súdu doručené dňa 29. 04. 2014, žalovanému už dňa 31. 03. 2014 v súlade s ust. ( účinný do 30. 06. 2016), ktorý upravoval povinnosť súdu prvého stupňa doručiť rozhodnutie o odvolaní účastníkom konania, avšak žiadnu povinnosť prípadné vyjadrenia strán sporu k nemu doručovať navzájom protistranám neupravoval, a preto túto argumentáciu žalovaného o vade prvoinštančného konania posúdil odvolací súd ako právne bezvýznamnú, nakoľko k žiadnej vade ani nedošlo a ani k odňatiu možnosti žalovaného uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

16.

K tvrdeniu žalovaného, že vadu konania spôsobila aj absencia zmienky v odôvodnení napadnutého rozsudku o jeho vyjadrení zo dňa 19. 03. 2018, ktoré predložil na prvoinštančnom pojednávaní dňa 20. 03. 2018, na ktorom aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol bez toho, aby vykonal dokazovanie týmto listinným dôkazom, ktorý bol kľúčovým prostriedkom jeho procesnej obrany odvolací súd uvádza, že písomné vyjadrenie strany sporu nie je dôkazným prostriedkom, ktorý bol súd povinný vykonávať ( ) prečítaním na pojednávaní, alebo oboznámením jeho obsahu, keďže išlo o vyjadrenie k sporu, ktoré súd prvej inštancie správne na tomto pojednávaní žalobcovi doručil a bolo výlučne na úvahe súdu, či sa o jeho obsahu vo svojom rozhodnutí zmieni alebo nie, nakoľko súd nie je

povinný zaujímať stanovisko ku každému vyjadreniu strany sporu v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale iba k tým, ktoré mali podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a zároveň nie je povinnosťou súdu zachádzať do všetkých detailov sporu, ktoré strany uviedli.

17.

Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, resp. od 01. 07. 2016 stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka (strany) na spravodlivý proces (), pričom v posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, pričom závery, ktoré prijal, aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, a preto sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s , nakoľko odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ), keď za porušenie základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

18.

Odvolací súd sa preto nesúhlasí s námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ust. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu jednoznačne zachované a preto je daná námietka žalovaného týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená, keďže z jeho odôvodnenia zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, ako danú právnu vec právne posúdil, keďže uviedol ako konkrétne právne normy hmotného práva aplikoval na zistený skutkový stav, dostatočne vysvetlil svoj právny rezultát o nesprávnom úradnom postupe žalovaného v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.

19.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata skutkových námietok žalovaného, a pokiaľ odvolateľ tvrdí, že sa s nimi riadne nevysporiadal, odvolací súd poukazuje na obsah odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vysvetlil podstatu záveru, z ktorého vychádzal, že žalovaný svojou nečinnosťou, resp. neprijatím žiadnych opatrení ani na základe žiadosti žalobcu v uznávacom konaní, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave nielenže nepristúpil k vecnému posúdeniu predmetu uznávacieho konania vykonaním odborných prehliadok a k hodnoteniu ich výsledkov z hľadiska stanovených kritérií a napokon k povinnosti vydať osvedčenie o uznaní alebo osivo neuznať, ale žalobcu vyzýval na odstránenie vád prihlášky, ktoré nemali oporu v žiadnom zákone alebo inom všeobecne záväznom právnom predpise, sa dopustil nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého v priamej príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda.

20.

V občianskom súdnom konaní (podľa , ako aj podľa ) je súd viazaný žalobou, a preto nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite

( , ) a žalovanému nemôže uložiť inú než žalobcom navrhovanú povinnosť, alebo aby žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (skutku), než ktorý bol predmetom konania. Prekročením návrhu však nie je, ak súd skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdil po právnej stránke inak, ako žalobca.

21.

K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že sa súd prvej inštancie výrazne odklonil od obsahu žaloby, čím mal porušiť ust. (súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu), a preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ) odvolací súd uvádza, že je nutné rozlišovať medzi právnou kvalifikáciou nároku, ktorý si v konaní strana sporu uplatnila a ktorou, a to je nutné zdôrazniť, súd vôbec nie je viazaný, keď práve jeho povinnosťou je vždy uviesť, ktorú konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval a uviesť skutkové zistenia, z ktorých vyvodil právne závery, a petitom žaloby, ktorým sa stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť, a preto účinný do 30. 06. 2016 vyžadoval, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito a zároveň, že pri podaní žaloby, t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec; pripúšťal procesnú možnosť, aby žalobca v priebehu konania so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>), avšak v posudzovanej veci žalobca petit svojej žaloby vymedzil spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania, keď súd prvej inštancie v priebehu konania ani neustúpil od požiadavky určitosti žalobného petitu, ktorý je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, resp. , ), z dôvodu ktorého aj túto námietku odvolateľa posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.

22.

Z dispozičného princípu teda vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strana domáhala. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

23.

K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav, je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu). Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris) a ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne, pričom považuje za nutné uviesť, že strane sporu neprislúcha právo vnucovať súdu svoj právny náhľad na prejednávaný spor, resp. stranou sporu vnímaný obsah žaloby, ktorá podľa názoru žalovaného bola postavená na nedržaní lehôt Správneho poriadku, a preto ju mal súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, otázka

právnej kvalifikácie sporu patrí výlučne do kompetencie súdu a nie strán s tým, že sa zároveň nebolo možné stotožniť s týmto právnym úsudkom, nakoľko žalobca sa v konaní bez akýchkoľvek pochybností domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a ktorá spočíva v tom, že v dôsledku nevykonania prehliadky a následného uznania množiteľského porastu, nemohol žalobca prihlásiť do uznávacieho konania získaný množiteľský materiál - osivo, ktoré nemohol uvádzať do obehu, a teda ani predať a napokon nemohol získaný množiteľský materiál použiť na založenie množiteľských plôch v roku 2003 a v roku 2004 na ďalšie generácie množenia (v roku 2003 v generácii množenia E, v roku 2004 v generácii množenia C1 /C1 z E/ a v roku 2005 v generácii množenia C2 /C2 z C1/) až do ukončenia množiteľského cyklu v generácii množenia C 2, na čo v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal správne aj prvoinštančný súd.

24.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ust. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu jednoznačne zachované a preto je námietka žalovaného týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená, keďže z jeho odôvodnenia zrozumiteľne a presvedčivo vyplýva, ako danú právnu vec právne posúdil, keďže uviedol ako konkrétne právne normy hmotného práva aplikoval na zistený skutkový stav, dostatočne vysvetlil svoj právny rezultát o nesprávnom úradnom postupe žalovaného v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.

25.

K námietke žalovaného v podanom odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný aj v časti určenia výšky škody odvolací súd uvádza, že aj táto je nedôvodná, nakoľko nielenže z obsahu spisu vyplýva, žalovaný sa v priebehu prvoinštančného konania vyjadril k uplatnenej výške škody iba tvrdením, že je flagrantná a nedôvodná, a ide o hypotetický výpočet, ktorý nemá oporu v zákone, keď zároveň namietal, že žalobca nepredložil doklady, ktoré by vzniknutú škodu preukazovali, ale najmä k znaleckému posudku, ktorý bol v priebehu konania vypracovaný na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. júla 2009, č. k. - 335, ktorým bol ustanovený súdny znalec (v časti ustanoveného súdneho znalca Ing. Miloslava Peniašteka, bolo uznesenie zmenené rozhodnutím zo dňa 21. septembra 2009, č. k. - 344 a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený Ing. Dušan Vanek), ktorý v znaleckom posudku č. 19/2010 vyčíslil škodu, ktorá žalobcovi vznikla sa nevyjadril vôbec a ani voči jeho záverom žiadne relevantné námietky nevzniesol, napriek tomu, že mu bol doručený dňa 09. 06. 2010.

26.

Odvolací súd považuje za potrebné zároveň zdôrazniť, že povinnosťou súdu je vždy nariadiť znalecké dokazovanie, ak pre posúdenie otázky významnej pre rozhodnutie sa vyžadujú odborné znalosti s tým, že správnosť znaleckého posudku podlieha kritike (námietkam) strán sporu, a nakoľko žalovaný žiadne námietky k vypracovanému znaleckému posudku ešte v roku 2010 nevzniesol a netvrdil, že vychádza z fiktívnych údajov a nie je spôsobilý byť dôkazným prostriedkom, absolútne správne vychádzal súd prvej inštancie zo záverov, ku ktorým dospel súdny znalec v znaleckom posudku č. 19/2010 a súdna znalkyňa v odbornom stanovisku č. 2/2010, s ktorými nemal dôvod polemizovať ani odvolací súd.

27.

Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v otázke objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, namietajúc, že súd prvej inštancie presvedčivo neodôvodnil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorej náhrady sa v konaní domáhal, avšak ako už odvolací súd uviedol vyššie, podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa s touto ťažiskovou otázkou prejednávanej veci v odôvodnení napadnutého

rozsudku vysporiadal absolútne presvedčivo a zrozumiteľne, keď dospel k explicitným záverom, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vznikla žalobcovi škoda.

28.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( , okrem prípadov tam ustanovených), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané s tým, že vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovaného je predmetom odvolacieho prieskumu celý rozsudok súdu prvej inštancie, napriek tomu, že k výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), neuviedol žiadny odvolací dôvod.

29.

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

30.

Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však patrí iba tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, nakoľko v tejto časti uplatneného nároku žalobcu bol procesne úspešný, a preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania.

31.

Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol podľa ust. , ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.

32.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky požiadavky ust. , v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov prvoinštančného rozsudku a ako vecne správny ho v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdil podľa ust. a

33.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej

výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).