Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-81-2019.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/81/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: 1./ mal. N. X.Á., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., 2./ mal. Z. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., obaja zastúpení zákonným zástupcom: Mgr. B. R., PhD., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti povinnému: Ing. M. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, o vymoženie dlžného výživného v časti tvorby úspor vo výške 8.000,00 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 585/2015, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20Er/3951/2015 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Oprávneným p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02.06.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 127322 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 08.01.2016, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Denisa Regináčová Mihalová. Dňa 22.11.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný tvrdí, že exekúcia vedená proti nemu je neprípustná. Povinný má za to, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je len rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Povinný uvádza že exekučný titul je nejednoznačný a teda po materiálnej a formálnej stránke nevykonateľný. Povinný ďalej vo svojom návrhu uviedol, že bežné mesačné výživné na obe deti a súdom určenú sumu do tvorby úspor pre obe deti pravidelne uhrádza a to v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014. Z upovedomenia o začatí a spôsobe vykonávania exekúcie vyplýva, že predmetom exekúcie je vymáhaný nárok ku dňu 09.02.2016 vo výške 8.000,00 Eur, trovy oprávneného vo výške 262,23 Eur a trovy exekúcie vo výške 990 Eur, čo je v rozpore s platbami vykonanými povinným pred vydaním upovedomenia o začatí a spôsobe vykonania exekúcie. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 mu bola uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou 200 Eur mesačne, teda spolu vo výške 400 Eur a to vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 v časti výroku o tvorbe úspor pre jeho deti nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Od tohto obdobia pravidelne túto sumu uhrádza na účet, ktorý bol k tomuto účelu zriadený. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný preukázal, že na tvorbu úspor poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a jej nariadenia súdom nemá a nikdy nemal dlh, tak exekúcia je voči nemu vedená v rozpore so zákonom a musí byť zastavená ako neprípustná. Povinný taktiež navrhuje, aby súd povolil odklad exekúcie do času rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie. Zákonný zástupca oprávnených prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie uviedol, že povinný v zásade opakuje totožnú argumentáciu, aká tvorila predmet jeho námietok a následne sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 20Er/3951/2015-50 zo dňa 19.05.2016. O sťažnosti následne súd rozhodol uznesením č. k. 20Er/3951/2015-64 zo dňa 05.09.2016, kde námietky povinného zamietol. Z uvedeného vyplýva, že argumentáciou povinného týkajúcou sa nejednoznačnosti exekučného titulu sa súd v exekučnom konaní už vysporiadal opakovane a v súlade so zákonom. Návrh povinného neprináša žiadnu novú argumentáciu a svedčí o tom, že návrh povinného bol podaný účelovo, v snahe čo najviac oddialiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. S poukazom na uvedené navrhuje návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie zamietnuť. Po preskúmaní súdneho spisu sp. zn. 20Er/3951/2015 exekučný súd zistil nasledovné. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 19P/114/2011-196 zo dňa 27.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie bol otec (v exekučnom konaní povinný ) III. výrokom zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou 160 Eur mesačne a na výživu maloletého Michala sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. výrokom predmetného rozsudku bol povinný zaviazaný prispievať na tvorbu úspor maloletej N. a maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Proti výrokom rozsudku o rozvode manželstva vo výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí (v exekučnom konaní oprávnená). O takto podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach vyššie uvedeným rozsudkom, ktorým okrem iného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 200 Eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti o výroku rozvode manželstva. Ďalším výrokom zaviazal odvolací súd povinného prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumu 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok prvostupňového súdu v IV. výroku zaviazal povinného prispievať na tvorbu úspor maloletej N. a maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Uvedený výrok bol zmenený rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 30.12.2014, ktorým zaviazal otca (povinného) prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumu 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15- eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd dáva do pozornosti, že podľa § 44 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Z uvedeného je zrejmé, že povinný mal povinnosť platiť výživné z titulu tvorby úspor v súdom určenej výške od okamihu, kedy mu bol rozsudok Okresného súdu Košice - okolie doručený, nie až od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súd, ktorý výšku sumy, určenej na tvorbu úspor zmenil na podklade odvolania oprávnenej. Mal za to, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že povinný si vyživovaciu povinnosť na tvorbu úspor neplnil, ani v pôvodnej výške určenej prvostupňovým súdom. Bolo by v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, vykladať si situáciu v konaní, ktoré predchádzalo podaniu návrhu na vykonanie exekúcie tak, že sa povinnému odpustí časť výživného z tvorby úspor za obdobie medzi doručením rozsudku Okresného súdu Košice - okolie do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Exekučný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. k. 3Cdo 98/2008 zo dňa 01.12.2008, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že vykonateľnosť rozsudku spočíva v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka. Podmienky vzniku vykonateľnosti rozsudku sú stanovené rozdielne podľa toho, akého predmetu konania sa rozhodnutie týka. Ak rozhodnutie ukladá povinnosť niečo plniť, stáva sa vykonateľným dňom, ktorým uplynie lehota na plnenie; táto lehota plynie v zásade od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu
z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. Čo sa týka tvrdenia povinného, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je len rozsudok krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 , k tomu je potrebné uviesť, že nie je možné v tomto prípade oddeliť rozsudok prvého stupňa od rozsudku druhého stupňa, nakoľko sú navzájom prepojené. Povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletým deťom mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, pričom druhostupňový súd túto sumu navýšil o 50 Eur na každé dieťa. Prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2013, teda už týmto dňom vznikla povinnosť otcovi prispievať na tvorbu úspor, čo si však otec neplnil. Krajský súd túto sumu iba zvýšil na 200 Eur mesačne na každé dieťa. Čo sa týka samotného obdobia v samotnom návrhu, je presne vymedzené za ktoré obdobie si oprávnení uplatňujú svoj návrh a to od 23.05.2013 do 31.01.2015. Povinnosť tvorby úspor je súčasťou vyživovacej povinnosti, preto povinnosť platiť túto časť výživného je potrebné vzťahovať rovnakú k obdobiu právoplatnosti prvostupňového rozsudku. Teda obdobie, za ktoré si oprávnení uplatňujú exekúciou výživné je od 23.05.2013 do 31.01.2015. Povinný v návrhu uvádza, že exekučným titulom je rozsudok odvolacieho súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť tvorby úspor. Povinný však opomenul tú skutočnosť, že povinnosť tvorby úspor mu bola uložená už rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorú si neplnil ani vo výške, ktorou ho zaviazal prvostupňový súd. Záverom však súd považuje za potrebné uviesť, že ak by odvolací súd mal v úmysle zaviazať povinného na tvorbu úspor až dňom vydania rozhodnutia 8Cop/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014, bol by v treťom výroku uviedol, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa je povinný prispievať sumou 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15 dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti ”tohto rozsudku”, preto nie je ani možné tento výrok takto chápať. Súd prvej inštancie poznamenal, že v prejedávané veci zástava názor, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, vo výrokoch o výživnom bol predbežne vykonateľný (bez obmedzenia) ex lege. Na tom nič nemohla zmeniť formulácia tej časti výroku uvedeného exekučného titulu, v ktorej sa povinnosť plniť viazala na právoplatnosť rozsudku. Rovnako bola z hľadiska predbežnej vykonateľnosti bez právneho významu skutočnosť, že exekučný titul bol napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu dlžného výživného z titulu tvorby úspor bol podaný oprávnene. Súd taktiež návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd exekúciu ako nedôvodnú zastavil. Uviedol, že exekučným titulom v danom konaní je rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/244/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorým odvolací súd 3. výrokom určil otcovi (povinnému) povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí, na každé dieťa sumou 200 eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Mal za to, že exekučný súd argumentáciu svojho rozhodnutia, teda výklad právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu založil na CSP a CMP. Uvedené vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže exekučný titul bol vydaný za účinnosti OSP, súdne konanie bolo vedené za účinnosti OSP, potom aj jeho právoplatnosť a vykonateľnosť je nevyhnutné v celom rozsahu podriadiť úprave OSP. Predmetným rozsudkom, ktorý je exekučným titulom v 2. výroku súd uložil povinnému povinnosť platiť výživné na maloleté deti „počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva“, teda jasne určil, že čas, od kedy je otec povinný platiť výživné na deti. No platenie výživného na tvorbu úspor Krajský súd v Košiciach v rozsudku ohraničil „dátumom právoplatnosti rozsudku“. Uviedol, že je nesporné, že ak by zákonný sudca rozhodujúci o odvolaní mal v úmysle ponechať rovnakú dobu platenia tak výživného, ako aj tvorbu úspor od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, tak by ho bol v 3. výroku uviedol tak, ako to urobil v 2. výroku rozsudku. Keďže 2. a 3. výrok rozsudku má inú úpravu začiatku povinnosti platenia výživného a tvorbu úspor, nie je možné výkladom exekučným súdom túto zrejmú rozdielnosť odstrániť. Za deň právoplatnosti exekučného titulu považuje deň 28.01.2015 a preto ak exekučný súd ukladá povinnému povinnosť platiť výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, tak podľa názoru sťažovateľa nezákonným spôsobom dopĺňa a vykladá exekučný titul a vedie exekúciu na základe neexistujúceho exekučného titulu.
4. Oprávnení sa k odvolaniu povinného nevyjadrili.
Súdny exekútor k odvolaniu povinného uviedol, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia, s ktorými by sa exekučný súd nevysporiadal v predmetnom uznesení. Má za to, že cieľom povinného a jeho podaní je oddialenie splnenia si svojej povinnosti voči maloletým oprávneným.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
8. Podľa § 57 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre zastavenie exekúcie v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, v danom štádiu exekučného konania nie sú známe okolnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
10. Okresný súd Košice - okolie sp. zn. 19P/114/2011 zo dňa 27.02.2013 v 1. výroku manželstvo povinného a matky oprávnených maloletých detí rozviedol, v 3. výroku rozhodol, že povinný (otec) je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 130 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Vo 4. výroku predmetného rozsudku uložil povinnému (otcovi) prispievať na tvorbu úspor maloletej N. a maloletého Z. sumou 150 eur mesačne pre každé dieťa, na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2013.
11. Krajský súd v Košiciach v Košiciach v rozsudku sp. zn. 8CoP/244/2014 zo dňa 30.12.2014 v 2. výroku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V 3. výroku uložil otcovi (povinnému) prispievať prispievať na tvorbu úspor maloletých detí sumou 200 eur mesačne pre
každé dieťa, na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015.
12. Oba rozsudky t.j. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sú v spojení exekučným titulom, tieto rozsudky nie je možné oddeľovať, nakoľko sú navzájom prepojené. Rozsudok súdu prvého stupňa sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2013, teda týmto dňom vznikla povinnému (otcovi) vyživovacia povinnosť. Súčasťou vyživovacej povinnosti je aj povinnosť tvorby úspor maloletých detí a táto vznikla taktiež dňom 23.05.2013. Dlžné obdobie od 23.05.2013 do 31.01.2015 (odkedy otec platí výživné na úspory), za ktoré si oprávnení uplatňujú exekúciou výživné je určené správne.
13. Ak by odvolací súd mal v úmysle zaviazať povinného (otca) na tvorbu úspor až dňom vydania rozsudku sp. zn. 8Cop/244/2014-286 30.12.2014, bol by v treťom výroku uviedol, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa je povinný prispievať sumou 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti ”tohto rozsudku“.
14. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
15. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov.
16. V zmysle Exekučného poriadku odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Právnym základom na povolenie odkladu je aj odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý pri súdnom rozhodnutí prichádza do úvahy pri obnove konania a v dovolacom konaní.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prevej inštancie, že pre povolenie odkladu exekúcie v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, v danom štádiu exekučného konania nie sú známe okolnosti, na základe ktorých by bolo možné očakávať, že exekúcia bude zastavená.
18. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku, že návrh povinného na odklad exekúcie zamieta ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že úspešným oprávneným priznal právo na náhradu trov konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).