Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 77/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou,

Pražská 502/4, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 325,08 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a osem centov) na účet jeho

advokátky JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej

len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že oprávnená ako matka

a zákonná zástupkyňa dvoch maloletých detí (ďalej len „oprávnená“) podala na okresnom

súde proti sťažovateľovi ako povinnému návrh na vymoženie pohľadávky

dlžného výživného pre dve maloleté deti v časti tvorby úspor s príslušenstvom

na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Košice-okolie

sp. zn. z 27. februára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. decembra 2014

(ďalej len „exekučný titul“). Súdna exekútorka na základe poverenia okresného súdu

9. februára 2016 vydala upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie

na vymoženie dlžnej sumy prikázaním pohľadávky z účtu v banke, proti ktorému podal

sťažovateľ 11. marca 2016 námietky. Okresný súd uznesením z 19. mája 2016 tieto

námietky zamietol, sťažovateľ však proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom

okresný súd rozhodol uznesením z 5. septembra 2016.

2.1 Sťažovateľ podal 22. novembra 2016 na okresnom súde návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie, o ktorom tento súd do dňa podania ústavnej sťažnosti

(8. októbra 2018) nerozhodol. Dôvodom podaného návrhu bola skutočnosť, že okresný súd

nerozlišoval odlišne určenú dobu právoplatnosti jednotlivých výrokov rozsudku krajského

súdu z 30. decembra 2014 vzťahujúcich sa na platenie výživného a tvorbu úspor

pre maloletých, čím podľa sťažovateľa nezákonným spôsobom dopĺňal a vykladal exekučný

titul. Sťažovateľ dlh na výživnom a tvorbe úspor pre maloletých v skutočnosti nikdy nemal

a mesačne každému z nich platí spolu 750 €.

2.2 Sťažovateľ 19. septembra 2017 a následne opätovne 15. februára 2018 požiadal

svojimi podaniami okresný súd o rozhodnutie o podanom návrhu na zastavenie exekúcie

a návrhu na odklad exekúcie, avšak bezúspešne.

2.3 Okresný súd v predmetnej veci dva roky nerozhodol, čím podľa sťažovateľa

podporil oprávnenú, ktorá iniciovala proti nemu exekučné konanie aj v Nemecku, avšak toto

konanie bolo po piatich mesiacoch od jeho začatia rozhodnutím príslušného nemeckého

súdu zo 16. júla 2018 zastavené.

2.4 Predmetná vec podľa sťažovateľa nie je skutkovo ani právne zložitá

a k predĺženiu konania neprispel ani on svojím správaním. Zbytočné prieťahy v napadnutom

konaní boli spôsobené podľa jeho názoru len nečinnosťou a neefektívnou činnosťou

okresného súdu.

2.5 Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a zaviazal okresný súd uhradiť jeho trovy konania.

3. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 11. februára 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom

sp. zn. z 2. marca 2020, v ktorom popísal priebeh konania v predmetnej

veci, a následne uviedol: „Na základe vyššie uvedeného som dospel k záveru, že sťažnosť

, ktorou namieta prieťahy v konaní pri rozhodovaní o jeho návrhu

na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie je dôvodný, nakoľko súd o predmetnom návrhu

rozhodol cca po dvoch rokoch a siedmich mesiacoch. Aj keď toto obdobie nečinnosti súdu

bolo spôsobené nadmernou pracovnou zaťaženosťou celého exekučného úseku súdu,

v napadnutom konaní v konečnom dôsledku došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľa

s možnosťou zaujatia stanoviska k nemu. Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu

žiadne ďalšie stanovisko v predmetnej veci nedoručila.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj

s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu vzhľadom na to, že obaja účastníci tohto konania vo svojich podaniach

identicky popísali aj chronologický priebeh napadnutého konania, a v obsahu tohto

rozhodnutia uviedol len základný stručný prehľad priebehu napadnutého konania.

7.1 Okresnému súdu bola 16. júna 2015 doručená žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie oprávnenej (ďalej len „oprávnená“),

smerujúca proti sťažovateľovi ako povinnému. Okresný súd výzvou z 24. júna 2015

požiadal súdnu exekútorku o opravu žiadosti o udelenie poverenia v súlade s výrokmi oboch

exekučných titulov. Okresnému súdu bolo 27. júla 2015 doručené podanie súdneho

exekútora, ktorým doplnil exekučný titul a opravil podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Námietky sťažovateľa proti exekúcii, jej trovám a jeho návrh na zastavenie exekúcie boli

okresnému súdu doručené 4. marca 2016. Okresný súd na základe pokynu súdnej kancelárie

zo 14. marca 2016 zaslal podané námietky právnemu zástupcovi oprávnenej. Uznesením

z 19. mája 2016 okresný súd námietky sťažovateľa zamietol. Sťažovateľovo odvolanie proti

uzneseniu z 19. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené 15. júna 2016 (doručené

oprávnenej 19. júla 2016). Podaním doručeným 15. augusta 2016 súdna exekútorka

požiadala okresný súd o zaslanie rozhodnutia vo veci námietok proti exekúcii.

Okresný súd uznesením z 5. septembra 2016 námietky sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ

22. novembra 2016 okresnému súdu doručil svoj návrh na odklad exekúcie a návrh

na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktorý bol

19. januára 2017 zaslaný oprávnenej (vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené

14. februára 2017). Okresný súd uznesením z 20. júna 2019 zamietol ako návrh sťažovateľa

na zastavenie exekúcie, tak aj jeho návrh na odklad exekúcie. Sťažovateľ 3. júla 2019

doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu z 20. júna 2019 (zaslané oprávnenej

27. augusta 2019). Vyjadrenie oprávnenej bolo okresnému súdu doručené 28. augusta 2019.

Spis v predmetnej veci bol 25. septembra 2019 predložený krajskému súdu,

ktorý 30. januára 2020 v predmetnej veci svojím uznesením sp. zn. potvrdil

uznesenie z 20. júna 2019 a oprávnenej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Spis bol okresnému súdu vrátený späť 12. februára 2020.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej len „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Pri posudzovaní prvého kritéria – skutkovej a právnej zložitosti veci ústavný súd

pripomína svoju ustálenú judikatúru, v ktorej konštatoval, že exekučné konanie spravidla

treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej) stránke

za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo

už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom

pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť

sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný.

Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný

dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom

exekučnom titule ().

16.1 Vo vzťahu k napadnutému konaniu, pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci,

ústavný súd konštatuje, že exekučné spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.

Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na ústavnou sťažnosťou napadnuté

konanie okresného súdu. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že samotný

okresný súd právnu alebo skutkovú zložitosť veci nenamietal.

17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa ako povinného

v napadnutom konaní, ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ k predĺženiu napadnutého konania

žiadnym spôsobom neprispel.

18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, vychádzajúc pritom predovšetkým z podrobného prehľadu procesných úkonov

zo súdneho spisu v tejto veci, z ktorého vyplýva, že v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní nesporne došlo k neprimeraným prieťahom pri rozhodovaní o návrhu

podaného sťažovateľom ako povinným na zastavenie exekúcie a o jeho návrhu na odklad

exekúcie doručenom okresnému súdu 22. novembra 2016, o ktorom okresný súd rozhodol

až 20. júna 2019, t. j. po viac ako 2 rokoch a 5 mesiacoch.

18.1 Nadväzujúc na argumentáciu okresného súdu v tomto konaní, spočívajúcu

v objektívnych okolnostiach nadmernej pracovnej zaťaženosti tohto súdu, ústavný súd

opätovne odkazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ),

pripomínajúc, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

18.2 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol poznačený jeho nečinnosťou, v dôsledku ktorej nedošlo

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným

právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 17 až 19, ústavný súd dospel

k názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

20. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa. Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že krajský

súd v tejto veci rozhodol uznesením z 30. januára 2020 vo veci jeho návrhu na zastavenie

exekúcie a návrhu na odklad exekúcie a spis vo veci bol okresnému súdu doručený

12. februára 2020, ústavný súd preto okresnému súdu neprikazoval v ďalšom konaní

postupovať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku nálezu).

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

24. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

ktoré odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, ktorá mu spôsobila ďalšie nemalé výdavky

spojené s preukázaním platenia výživného, s preukázaním plnenia si povinnosti platenia

výživného voči deťom, najmä s nákladom na služby advokáta v Nemecku a na Slovensku,

ale aj poškodila jeho dobrú povesť u zamestnávateľa, ktorému takisto musel preukázať

splnenie si svojej povinnosti voči deťom. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že postupom

okresného súdu mu vznikajú ďalšie zbytočné trovy konania a psychicky ťažko zvládnuteľné

situácie ovplyvňujúce a ohrozujúce jeho dobré meno a postavenie u zamestnávateľa, ale aj

u ostatných inštitúcií a osôb, ktorým matka detí tvrdí, že sťažovateľ na deti neplatí výživné,

hoci pravidelne každý mesiac sťažovateľ poukazuje k rukám matky výživné na deti

vo výške 550 € a na šetriaci účet detí tak isto výživné vo výške 400 €, teda spolu 750 €

mesačne.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

26. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

27. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc

do úvahy všetky okolnosti danej veci (skutkovú a právnu zložitosť veci, ako aj nečinnosť

okresného súdu), ústavný súd považoval priznanie sumy 2000 € za primerané (bod 2 výroku

nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

JUDr. Anne Lacovej. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018

(2 x 153,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €) predstavuje sumu trov konania

celkom 325,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

30. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4,

Košice, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (

v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu