Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-3951-2015.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Subarea
20Er/3951/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: X.) Z.. N. X., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N., X.) Z.. Z. X., H.. X.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N. X. T.. T. T. Z.. B. R., S.., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX N., proti povinnému: P.. M. X., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, AK so sídlom Pražská 4, 040 01 Košice, o vymoženie dlžného výživného v časti tvorby úspor vo výške 8 000 Eur a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod č. EX XXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúciu z a s t a v u j e . III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 2.6.2015 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 8.1.2016, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Denisa Regináčova Mihalová.
2. Dňa 22.11.2016 bol tunajšiemu doručený návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný tvrdí, že exekúcia vedená proti nemu je neprípustná. Povinný má za to, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je len rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Povinný uvádza, že exekučný titul je nejednoznačný a teda po materiálnej a formálnej stránke nevykonateľný. Povinný ďalej vo svojom návrhu uviedol, že bežné mesačné výživné na obe deti a súdom určenú sumu do tvorby úspor pre obe deti pravidelne uhrádza, a to v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014. Z upovedomenia o začatí a spôsobe vykonávania exekúcie vyplýva, že predmetom exekúcie je vymáhaný nárok ku dňu 09.02.2016 vo výške X.XXX,XX Eur, trovy oprávneného vo výške XXX,XX Eur a trovy exekúcie vo výške XXX Eur, čo je v rozpore s platbami vykonanými povinným pred vydaním upovedomenia o začatí a spôsobe vykonania exekúcie. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014 mu bola uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou XXX Eur mesačne, teda spolu vo výške XXX Eur, a to vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014 v časti výroku o tvorbe úspor pre jeho deti nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Od tohto obdobia pravidelne túto sumu uhrádza na účet, ktorý bol k tomuto účelu zriadený. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný preukázal, že na tvorbu úspor poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a jej nariadenia súdom nemá a nikdy nemal dlh, tak exekúcia je voči nemu vedená v rozpore so zákonom a musí byť zastavená ako neprípustná. Povinný taktiež navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie do času rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
3. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 20Er/3951/2015-102 zo dňa 20.6.2019 rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu dlžného výživného z titulu tvorby úspor bol podaný oprávnene. Zároveň súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 15CoE/81/2019-129 zo dňa 30.1.2020 tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 20Er/3951/2015-102 zo dňa 20.6.2019.
5. Následne na základe ústavnej sťažnosti povinného Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom ÚS III. 472/2020-47 zo dňa 15.4.2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 15CoE/81/2019 zo dňa 30.1.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Košiciach opätovne rozhodol uznesením č.k. 7CoE/82/2021-202 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/3951/2015 zo dňa 20. 6. 2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie rozhodoval vo svojom uznesení podľa právneho názoru súdu druhej inštancie.
7. Po opätovnom preštudovaní spisového materiálu súd zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.12.2014. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie bol otec (v exekučnom konaní povinný) III. výrokom zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou XXX Eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. výrokom predmetného rozsudku bol povinný zaviazaný prispievať na tvorbu úspor maloletej N. a maloletého Z. sumou XXX Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Tento rozsudok nadobudol čiastočnú právoplatnosť dňa 23. mája 2013 (okrem výrokov napadnutých riadnym opravným prostriedkom, ktorý podala v zákonnej lehote matka maloletých detí (v exekučnom konaní oprávnená). O takto podanom odvolaní rozhodol rozsudkom Krajský súd v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX z 30. decembra 2014, ktorý v II. výroku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou XXX Eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V III. výroku súd uložil otcovi (povinnému) prispievať na tvorbu úspor maloletých detí sumou XXX Eur mesačne pre každé dieťa na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. januára 2015.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
15. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
16. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Z ustanovenia § 63 ods. 3 možno vyvodiť, že by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer. Súd vo výroku daného rozhodnutia určí časť výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a povinnému rodičovi uloží, aby ju poukazoval na osobitný účet, ktorý zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Splatnosť tejto časti výživného bude rovnako ako v ostatnej časti výživného mesačná. V záujme určitej garancie pre povinného rodiča, ako sa naloží s ním poskytnutými prostriedkami, zákon ustanovuje dve konkrétne okolnosti. Po prvé, peňažná suma sa ukladá na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný zriadiť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Druhou "poistkou" je to, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte sa vyžaduje súhlas súdu, prirodzene, dovtedy, kým nenadobudne plnoletosť.
17. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Výnimkou je rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku podľa § 233 CSP, iný časový okamih vykonateľnosti však môže stanoviť nielen súd, ale môže byť upravený aj zákonom. O takýto prípad ide v § 44 CMP, kde je zákonom ustanovené, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 44 CMP vo svojom znení nerozlišuje jednotlivé druhy vyživovacích povinností, a teda je aplikovateľné nielen pri rozsudkoch týkajúcich sa výživného pre maloleté deti, ale aj pri rozsudkoch vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 až 157 CMP).
18. Súd sa stotožňuje s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v náleze III. ÚS 472/2020-47 zo dňa 15.4.2021, že práve otázka „právoplatnosti rozsudku“ je v posudzovanej veci otázkou kľúčovou. V predmetnej veci rozhodnutie o výživnom na tvorbu úspor môže mať len jeden dátum právoplatnosti. Podanie odvolania a s tým spojený suspenzívny (odkladný) účinok podania tohto riadneho opravného prostriedku spôsobilo, že dátum právoplatnosti rozhodnutia o výživnom na tvorbu úspor nemôže predchádzať zmeňujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, naopak, je od neho závislým. Rozsudok okresného súdu o výživnom na tvorbu úspor nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom krajského súdu v jediný možný deň po vykonaní doručovania, t.j. dňa 28. januára 2015. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. XCoP/XXX/XXXX z 30. decembra 2014 zvýšil tak bežné výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor, no kým pri bežnom výživnom krajský súd stanovil začiatok platenia ,,od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva“, tak pri tvorbe úspor stanovil rozsah výživného od právoplatnosti rozsudku (bod 15 in fine).
19. Súd uvádza, že rozsudok Okresného súdu Košice okolie č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.2.2013 nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva dňa 23. mája 2013 a právoplatnosť rozsudku o výživnom na tvorbu úspor (okresného súdu v spojení s Krajským súdom v Košiciach č. k. XCoP/ XXX/XXXX z 30. decembra 2014) nastala dňa 28. januára 2015. Uvedené dni zároveň vyjadrujú obdobie, vo vzťahu ku ktorému súdy výživné na tvorbu úspor nestanovili. Ak sa exekúcia napriek tomu vykonáva (resp. vykonávala) aj na vymoženie výživného za uvedené obdobie, t. j. do uvedeného obdobia, vykonávala sa bez existencie exekučného titulu a teda v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného tvorba úspor sa má realizovať až momentom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
20. Na základe uvedeného povinnému za posudzované obdobie od 23.5.2013 do 28.1.2015 nevznikol žiaden dlh na výživnom na tvorbu úspor. Zároveň povinný preukázal listinnými dôkazmi, že na tvorbu úspor poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiaden dlh. Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko neexistuje žiaden exekučný titul na vymoženie požadovanej dlžnej sumy za uvedené obdobie.
21. Súd taktiež vzhľadom na vykonané dokazovanie poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie a odklad exekúcie bol tunajšiemu súdu doručený dňa 22.11.2016, a po celú túto dobu mal povinný de facto odklad exekúcie povolený, keďže podanie odkladu má zo zákona odkladný účinok a to až do rozhodnutia súdu o odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené, už nie je žiaduce a ani možné, aby súd rozhodoval o ďalšom povolení odkladu exekúcie.
22. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 EP, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie, a taktiež svoj exekučný spis.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).