Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)3e3/373425.213f89.pdf
PDF · 111.94 KB
No categories available
3Cdo/98/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 98/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ R., a 2/ V., oboch
bývajúcich v B., zastúpených JUDr. V., bývajúcou v B., proti povinnému I., bývajúcemu v
B., zastúpenému JUDr. E., advokátkou so sídlom v B., o vymoženie výživného, vedenej na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er 420/2005, na dovolanie povinného proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2007 sp. zn. 16 CoE 89/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Oprávneným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 26. októbra 2005 č.k. 37 Er 420/2005-33:
I. vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v časti týkajúcej sa zročného výživného na R.
a V. od 1. septembra 2000 do 7. októbra 2004, II. zamietol námietky povinného proti exekúcii
v časti týkajúcej sa výživného na R. v sume 22 000 Sk mesačne od 1. septembra 2000 a V.
v sume 22 000 Sk mesačne od 1. septembra 2000, III. zamietol námietky povinného proti
trovám exekúcie a súdnemu exekútorovi. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 7. októbra 2004 sp. zn. 13 Nc 52/2001-225.
Keďže povinný ho napadol odvolaním, nenadobudol rozsudok právoplatnosť, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. Na odôvodnenie výroku II. poukázal na § 162
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sú predbežne vykonateľné aj rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného. Výrok III. odôvodnil tým, že povinný nerešpektuje predbežne vykonateľné
rozhodnutie súdu, preto musí znášať všetky náklady, ktoré oprávnení museli vynaložiť pri
uplatňovaní ich práva. Dodal, že trovy sú predbežné a vyčíslené v zmysle § 201 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“).
-2-3 Cdo 98/2008
Výrok I. uvedeného uznesenia napadli oprávnení 1/ a 2/ odvolaním. Krajský súd
v Bratislave uznesením zo 7. apríla 2006 sp. zn. 6 CoE 29/2006 zmenil tento výrok tak, že
námietky povinného proti exekúcii zamietol; odvolací súd žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal náhradu trov konania.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie s odôvodnením, že
v odvolacom konaní konala a rozhodovala sudkyňa A., ktorá bola uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2006 sp. zn. 3 Nc 4/2006 v inej veci vylúčená
z prejednávania a rozhodovania z dôvodu jej osobného vzťahu k JUDr. V.. So zreteľom na to
bola A. vylúčená aj z prejednávania predmetnej exekučnej veci (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Podľa
jeho názoru mal odvolací súd zohľadniť, že vykonávané rozhodnutie bolo zmenené
rozsudkom odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. januára
2007 sp. zn. 3 Cdo 306/2006 dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie; zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu odôvodnil tým, že
v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2007 sp. zn. 16 CoE 89/2007
uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 26. októbra 2005 č.k. 37 Er 420/05-33
v napadnutej časti zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii v časti zročného
výživného na oprávnených 1/ a 2/ za obdobie od 1. septembra 2000 do 7. októbra 2004
zamietol. Vychádzal z toho, že 16. februára 2005 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na
základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7. októbra 2004 č.k. 13 Nc 52/2001-225,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť platiť na výživu oprávneného 1/ sumu 22 000 Sk
mesačne a na výživu oprávnenej 2/ sumu 22 000 Sk mesačne. Zročné výživné pre
oprávneného 1/ za obdobie od 1. septembra 2000 do 7. októbra 2004 v sume 778 000 Sk bolo
povinnému uložené zaplatiť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a zročné výživné pre
oprávnenú 2/ za obdobie od 1. septembra 2000 do 7. októbra 2004 v sume 778 000 Sk bolo
povinnému povolené splácať v mesačných splátkach po 22 000 Sk mesačne spolu s bežným
výživným, a to od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Tento rozsudok
nadobudol vykonateľnosť 11. novembra 2004. Súdom priznané zročné výživné pre oprávnenú
2/ povinný riadne a včas neuhradil, preto vzhľadom na stratu výhody zrážok sa stalo zročným
výživné v sume 778 000 Sk. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že na
zročné výživné sa nevzťahuje § 161 O.s.p., že lehota na plnenie mu neuplynula (podľa jeho
názoru rozsudok v časti zročného výživného 778 000 Sk pre oprávneného 1/ a v časti
-3-3 Cdo 98/2008
zročného výživného pre oprávnenú 2/ v sume 778 000 Sk nenadobudol právoplatnosť, lebo ho
napadol odvolaním) a že exekučný titul je z toho dôvodu nevykonateľný a exekúcia v tejto
časti neprípustná, odvolací súd s jeho názorom nesúhlasil. Svoj právny názor odôvodnil
odvolací súd poukazom na § 162 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyvodil, že rozsudky odsudzujúce na
plnenie výživného na rozdiel od rozsudkov odsudzujúcich na plnenie pracovnej odmeny sú
predbežne vykonateľné bez obmedzenia (vykonateľné sú aj vo vzťahu k výživnému, ktorého
splatnosť nastala kedykoľvek pred vyhlásením rozsudku). Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu táto predbežná vykonateľnosť rozsudkov odsudzujúcich na plnenie
výživného nie je obmedzená 3 mesiacmi pred vyhlásením rozsudku (ako je to pri predbežnej
vykonateľnosti rozsudkov odsudzujúcich na plnenie pracovnej odmeny). V prípade
odsudzujúcich rozsudkov na plnenie výživného ide pritom o predbežnú vykonateľnosť priamo
zo zákona, v dôsledku čoho je rozsudok v týchto prípadoch predbežne vykonateľný, i keď to
prípadne súd v rozsudku nevysloví. Povinný v uplatnených námietkach ani v priebehu
odvolacieho konania nespochybnil oprávnenými tvrdené skutočnosti o neuhradení zročného
výživného riadne a včas, preto odvolací súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov
konania (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Dospel k záveru, že povinný stratil výhodu splátok a že
exekučný titul je predbežne vykonateľný zo zákona (§ 162 ods. 2 O.s.p.) v celom rozsahu,
teda aj v časti zročného výživného pred 7. októbrom 2004. Z týchto dôvodov uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku I. zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním, na odôvodnenie
ktorého uviedol, že odvolací súd zasiahol neoprávnene do jeho práv, napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV zo 7. októbra 2004 č.k. 13 Nc 52/2001-225 obsahoval viacero výrokov,
vykonateľnosť ktorých nenastala v rovnakom čase. V dôsledku podania odvolania a so
zreteľom na skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2006 sp.
zn. 11 CoP 226/2005 bola zmenená výška súdom prvého stupňa určených peňažných plnení,
stal sa výrok o jeho povinnosti zaplatiť zročné výživné oprávneným 1/ a 2/ vykonateľným až
7. augusta 2006. Krajský súd v Bratislave sa v dovolaním napadnutom uznesení (t.j. uznesení
z 30. novembra 2007 sp. zn. 16 CoE 89/2007) vôbec nezaoberal právnymi dôsledkami, ktoré
-4-3 Cdo 98/2008
z hľadiska výšky a miesta peňažných plnení uložených exekučným titulom vyvolal rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2006 sp. zn. 11 CoP 226/2005 v znení opravného
uznesenia tohto súdu z 13. júna 2006 sp. zn. 11 CoP 226/2005. I keď rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV zo 7. októbra 2004 č.k. 13 Nc 52/2001-225 bola splatnosť peňažných
plnení určená 10 dní od právoplatnosti, v predmetnom exekučnom konaní odvolací súd
„ustanovenie § 159 O.s.p. vôbec nerešpektoval a rozhodol uznesením tak, že vôbec
nezohľadnil časť výroku o splatnosti, a tým vstúpil neoprávnene do rozsudku, čoho
nespochybniteľným dôsledkom je pozmenenie vzájomných práv a povinností účastníkov
tohto sporu“. Navyše, matka oprávnených 1/ a 2/ počas konania „stratila aktívnu legitimáciu
požadovať plnenie“ v mene oprávneného 1/. Na bližšie odôvodnenie argumentácie, že
uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, dovolateľ uviedol, že
platením bežného výživného sa naplňuje zabezpečovacia funkcia výživného, a preto rozsudky
odsudzujúce na jeho plnenie sú predbežne vykonateľné (viď § 162 ods. 2 O.s.p.); platením
zročného výživného sa ale naplňuje reparačná funkcia výživného, so zreteľom na ktorú nie sú
rozsudky odsudzujúce na jeho plnenie predbežne vykonateľné (viď § 162 ods. 2 O.s.p.).
Povinný riadne plní povinnosti vyplývajúce mu z rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 9. mája 2006 sp. zn. 11 CoP 226/2005, preto exekúciou na čiastku, ktorá bola upravená
v exekučnom príkaze, by bol zaťažený dvakrát a dvakrát by aj plnil. V danom prípade bol
exekučný titul nevykonateľný po stránke formálnej, ale aj materiálnej. Zo všetkých
uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Oprávnení 1/ a 2/ dovolaciemu súdu oznámili, že po tom, ako dovŕšili plnoletosť, boli
v konaní na nižších stupňoch zastúpení ich matkou JUDr. V. na základe plnej moci. Plnú moc
jej udelili aj na zastupovanie v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal dovolanie a konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je podané dôvodne.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.
-5-3 Cdo 98/2008
Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V zmysle § 237 O.s.p. je procesnou vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť (a tiež
dôvodnosť) dovolania, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existencia vád takejto povahy zo
spisu nevyplýva.
K časti dovolania, v ktorej dovolateľ namieta, že v konaní vystupoval ako účastník ten, kto
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že
právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom konania obsahuje § 19 O.s.p. Spôsobilosť byť
účastníkom konania má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú
spôsobilosť mať práva a povinnosti predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká
narodením a zaniká smrťou (viď § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Účastníkmi daného
(exekučného) konania sú len fyzické osoby, ktorých spôsobilosť byť účastníkom konania
nezanikla. Predmetná námietka povinného preto neobstojí. Pokiaľ dovolateľ uviedol, že
JUDr. V. v exekučnom konaní po dosiahnutí plnoletosti oprávnených 1/ a 2/ „stratila aktívnu
legitimáciu požadovať plnenie“ v ich mene, dovolací súd opakuje, že do spisu bolo založené
vyjadrenie oprávnených 1/ a 2/, v zmysle ktorého JUDr. V. po dosiahnutí ich plnoletosti
konala za nich ako splnomocnená zástupkyňa.
Niektoré formulácie dovolania svedčia o námietke povinného, že v predmetnom
exekučnom konaní došlo k procesne vadnému postupu porušujúcemu jeho ústavne
garantované práva a tiež k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Existencia týchto procesných nesprávností nevyšla v dovolacom konaní najavo. Zo
spôsobu odôvodnenia a obsahu argumentácie dovolateľa (viď tiež § 41 ods. 2 O.s.p.) je pri
tom zrejmé, že v oboch smeroch má na mysli dopad (ním vyvodzovaných) nesprávnych
-6-3 Cdo 98/2008
právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolateľ (aj)
tým zjavne spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Súčasťou právneho posúdenia bolo v danej veci vyriešenie otázky vykonateľnosti výroku
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7. októbra 2004 č.k. 13 Nc 52/2001-225
odsudzujúceho povinného na zaplatenie zročného výživného. Dovolateľ v súvislosti s tým
argumentuje, že exekučný titul napadol odvolaním a že rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 9. mája 2006 sp. zn. 11 CoP 226/2005 boli zmenené všetky súdom prvého
stupňa určené peňažné plnenia. Tvrdí, že výrok o jeho povinnosti platiť zročné výživné
oprávneným 1/ a 2/ sa stal vykonateľným neskôr, než vyslovili súdy vo svojich uzneseniach
(až 7. augusta 2006). Odvolaciemu súdu vytýka, že sa nezaoberal dôsledkami vyvolanými
(neskoršou) zmenou exekučného titulu a že exekučný titul považoval za predbežne
vykonateľný napriek tomu, že splatnosť peňažných plnení bola v ňom viazaná na uplynutie 10
dní od právoplatnosti rozsudku.
Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti dovolania mal na zreteli, že týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o námietkach proti
exekúcii v časti týkajúcej sa zročného výživného. Námietky podal povinný (viď jeho
procesný úkon z 11. júla 2005 na č.l. 18 spisu) a v časti, ktorá je významná z hľadiska
posúdenia dôvodnosti dovolania (t.j. čo do zročného výživného), ich odôvodnil tým, že
rozsudok súdu prvého stupňa (exekučný titul) nie je právoplatný a vykonateľný. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vychádzal z toho, že v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku
povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť
odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Súdy pri rozhodovaní
o námietkach povinného proti exekúcii mohli preto zohľadniť len dôvody, ktoré povinný
uviedol v procesnom úkone z 11. júla 2005 na č.l. 18 spisu. Na neskôr uvádzané dôvody,
vrátane tých, ktoré vyplývali zo zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7. októbra
2004 sp. zn. 13 Nc 52/2001-225 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2006
sp. zn. 11 CoP 226/2005, nebolo možné pri posudzovaní námietok proti exekúcii prihliadať.
-7-3 Cdo 98/2008
So zreteľom na dôvody, ktoré povinný uplatnil v námietkach proti exekúcii, je potrebné
uviesť, že doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159
ods. 1 O.s.p.). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 O.s.p.). Ak nie je
v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol
právoplatnosť (§ 161 ods. 2 O.s.p.). Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na
plnenie od ich doručenia (§ 162 ods. 1 O.s.p.). Predbežne vykonateľné sú rozsudky
odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred
vyhlásením rozsudku (§ 162 ods. 2 O.s.p.).
Vykonateľnosť rozsudku spočíva v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti
vôli povinného účastníka. Podmienky vzniku vykonateľnosti rozsudku sú stanovené rozdielne
podľa toho, akého predmetu konania sa rozhodnutie týka. Ak rozhodnutie ukladá povinnosť
niečo plniť, stáva sa vykonateľným dňom, ktorým uplynie lehota na plnenie; táto lehota
plynie v zásade od právoplatnosti rozhodnutia.
V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od
jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku
predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto
neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku
vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez
ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku
za následok odklad jeho vykonateľnosti.
Predbežne vykonateľnými sú v zmysle § 162 ods. 2 O.s.p. priamo zo zákona (ex lege) tiež
rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného. Uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že
predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie a/ výživného, b/ pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. To znamená, že predbežne je
vykonateľný tiež rozsudok ohľadne prisúdeného výživného, ktorého splatnosť nastala aj skôr
než tri mesiace pred jeho vyhlásením. Uvedené možno uzavrieť konštatovaním, že predbežne
možno vykonať rozsudky ukladajúce povinnosť platiť všetky druhy výživného podľa zákona
o rodine bez obmedzenia a ohľadu na to, kedy nastala jeho splatnosť. Názor povinného, že
-8-3 Cdo 98/2008
rozsudky odsudzujúce na plnenie zročného výživného nie sú predbežne vykonateľné (lebo
platením zročného výživného sa nenaplňuje zabezpečovacia, ale reparačná funkcia
výživného), nemá oporu v uvedenom ustanovení zákona.
V prejednávanej veci spočíva dovolaním napadnuté uznesenie na správnom právnom
názore, že exekučný titul vo výrokoch o výživnom bol predbežne vykonateľný (bez
obmedzenia) ex lege. Na tom nič nemohla zmeniť formulácia tej časti výroku uvedeného
exekučného titulu, v ktorej sa povinnosť plniť viazala na právoplatnosť rozsudku. Rovnako
bola z hľadiska predbežnej vykonateľnosti bez právneho významu skutočnosť, že exekučný
titul bol napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný tak po stránke
formálnej, ako aj materiálnej.
Vykonanie exekúcie bolo navrhnuté na základe rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol na
základe odvolania povinného zmenený (o.i.) v časti zročného výživného pre oprávnených 1/
a 2/. Uvedená zmena (a jej právne dôsledky) nebola dôvodom uplatneným v námietkach proti
exekúcii, ktoré podal povinný v lehote uvedenej v ustanovení § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto ani nebola zohľadnená pri rozhodovaní v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného
poriadku; či a aké právne dopady sú s touto zmenou spojené z hľadiska povinnosti povinného
zaplatiť oprávneným 1/ a 2/ zročné výživné, bude posudzovať súd pri rozhodovaní o návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný 22. mája 2006 (viď č.l. 48 spisu).
Dovolací súd uznesením (§ 243b ods. 4 O.s.p.) dovolanie zamietol, lebo nie sú dané
dôvody dovolania a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešným oprávneným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávneným
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. decembra 2008
-9-3 Cdo 98/2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková