Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-1968-2021.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Subarea
14Ek/1968/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. R., Y.: X.X.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX L. v zák. zast.-otec: C. R., Y.: XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX L., zast.: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO:52 418 219 proti povinnému: Q. S., Y.: XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX L. o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Šteinerová ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. 340 EX 446/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 36,35 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2021, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia zameškaného výživného spolu s bežným výživným na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trenčín, pod sp. zn. 34P/113/2019, ktorý bol vydaný dňa 16.04.2021 a nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2018 do rozvodu a výrok 3 a 4, výrok 2- 13.06.2019. a vykonateľnosť dňa 21.05.2021 (ďalej len exekučný titul). Oprávnený si uplatňoval v návrhu aj trovy exekúcie vo výške 122,59 EUR.
2. Poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121398845.1 zo dňa 14.07.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová ml., so sídlom exekútorského JUDr. Eva Šteinerová ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. 340 EX 446/21, ktorý dňa 16.07.2021 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie. Predmetné Upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 22.07.2021. Súdny exekútor predložil návrh na zastavenie spolu s vyjadrením oprávneného súdu dňa 10.08.2021 na rozhdonutie.
3. Povinný doručil dňa 23.07.2020 v listinnej podobe návrh na zastavenie exekúcie spolu s námietkou zaujatosti exekútora v zákonnej 15 dňovej lehote podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Svoj návrh na zastavenie odôvodnil tým, že povinný a oprávnený uvedený exekučný titul napadli riadnym opravným prostriedkom - odvolaním, v dôsledku ktorého tento exekučný titul nenadobudol právoplatnosť. Vykonateľnosť nadobudli len výroky IV., a V. : „IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Adriána sumou vo výške 160.-:Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019 da 31.05.2007 sumou vo výške 100.-Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2020, ktoré je otec povinný prispievať k rukám muky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.“
„V. Matka je povinná prispievať na. výživu maloletej Alexandry sumou vo výške [120,-Eur, s účinnosťou od 01.12.2019, ktoré ju matka povinná prispievať k rukám otca, vždy ku 15-temu dňa v mesiaci vopred.“
Povinný uviedol, že len výroky IV. a V. nadobudli vykonateľnosti a len k týmto výrokom boli vytvorené doložky vykonateľnosti. Ako dôkaz doložil povinný vyššie uvedené doložky vykonateľnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle výroku V. exekučného titulu je povinný poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci bežné výživné na mal. Alexandru a túto povinnosť si splnil, keď uhradil za mesiac jún 2021 dňa 14.06.2021 a za mesiac júl 2021 dňa 15.07.2021 po 120 Eur a teda nemá žiadny dlh za bežné výživné pre maloletú Alexandru. Ako dôkaz pripojil výpis z účtu s predmetnými platbami. Potom vo svojom návrhu povinný v celom rozsahu spochybnil výšku zameškaného výživného: v sume 2280 Eur k 30.06.2021, nakoľko výrok VII. Exekučného titulu nenadobudol vykonateľnosť a právoplatnosť v dôsledku podania odvolania a nie je ani predbežne vykonateľný a výrok o bežnom výživnom nadobudol vykonateľnosť dňa 21.05.2021. Povinný sa taktiež vyjadril, že považuje za neprijateľné, aby sa viedla na podklade výrokov, ktoré nie sú vykonateľné a výrok V. je vykonateľný dňa 21.05.2021, preto nie je možné žiadať bežné výživné od roku 01.05.2021. Z vyššie uvedeným dôvodov povinný na záver žiadal zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zároveň podáva návrh na odklad exekúcie, pretože exekučný titul v časti, ktorej sa vykonáva exekúcia nie je vykonateľný.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 07.08.2021, v ktorom uviedol, že povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nie je možné žiadať bežné výživné od 01.05.2021, nakoľko Rozsudok nadobudol vykonateľnosť až dňa 21.05.2021, kedy bol Rozsudok doručený účastníkom konania. Oprávnený je toho názoru, že argument povinného nemá žiadnu logiku ani oporu v zákone. Z Rozsudku jednoznačne vyplýva, že povinný má povinnosť uhrádzať bežné výživné od 01.12.2019 a rozsudky pojednávajúce výživnom sú v zmysle zákona tzv. predbežne vykonateľné. To, že je povinnosť platiť bežné výživné vzťahuje už od mesiaca máj 2021 vyplýva okrem iného aj z tej skutočnosti, že ako povinný tak i otec bolí zaviazaní na zaplatenie dlžného výživného len do mesiaca apr. 2021. Potom oprávnený uviedol, že momentom doručenia Rozsudku vznikla teda povinnému zaplatiť výživné v prospech oprávneného aj za mesiac máj 2021. V Rozsudku nie je uvedené, že by povinná bola oslobodené od povinnosti platenia výživného za mesiac máj 2021. Oprávnený uviedol, že svojvoľný výklad znenia výroku Rozsudku to strany povinného nie je v súlade so zákonom a s názorom povinného nesúhlasí. Potom sa oprávnený vyjadril, že nesúhlasí s tvrdením povinného o tom, že nemá žiaden dlh na výživnom. Oprávnený uviedol, že povinný zaslal dvakrát sumu 120 Eur síce súhlasí, avšak podľa rozsudku má povinný platiť výživné vždy do 15 teho dňa v mesiaci vopred a podľa názoru oprávneného vznikol nesprávny výklad výroku Rozsudku. Z Rozsudku jednoznačne vyplýva, že povinný má povinnosť platiť výživné vždy do 15teho dňa v mesiaci vopred. To znamená, že napr. výživné za mesiac júl 2021 mal povinný uhradiť najneskôr do 15.06.2021, výživné za mesiac august 2021 najneskôr do 15.07.2021 a pod. Uvedené jednoznačne vyplýva aj t dlhoročnej súdnej praxe a nieto pochýb. Okrem iného oprávnený tiež uviedol, že posledná platba nebola uhradená dňa 15.07.2021, ako to uvádza povinný, avšak platba bola v prospech oprávneného prijatá na účet otca až dňa 16.07.2021 a pri striktnom výklade uvedeného výroku by teda bolo možné túto sumu výživného považovať za výživné až za mesiac september 2021, rozhodne však nie za výživné za mesiac júl 2021. Oprávnený sa taktiež vyjadril k povinným namietanému výroku VII., ktorý nemal nadobudnúť vykonateľnosť. Podľa výroku VII. Rozsudku platí: „Dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletú Alexandru za obdobie od 01.12.2019 do 30.04.2021 vo výške 2.040,Eur sa matke povoľuje splácať v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ Povinný uviedol, že Rozsudok nenadobudol vykonateľnosť vo výroku VII, a to v dôsledku podaného odvolania účastníkmi konania. S týmto právnym názorom povinného sa oprávnený nestotožňujeme a poukazal na ustanovenie $ 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“): „Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením." CMP pritom nerozlišuje, či sa jedná o výrok dlžného (zameškaného) výživného alebo výrok riadneho výživného. Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, aj keď to súd v rozsudku nevysloví. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný je v omeškaní, s dvoma splátkami bežného výživného a so štyrmi splátkami zameškaného výživného a táto skutočnosť má za následok zročnosť celého plnenia.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa čl. 8 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 44 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnene nemu neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Súd konštatuje, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 5 Cdo/217/2010 zo dňa 26.01.2012) vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Preto je potrebné, aby súd, ktorý rozhodol o výživnom dieťaťa, vždy stanovil začiatok plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, a to ku dňu, kedy rodič prestal dobrovoľne plniť. Tým súd však vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale iba ju deklaruje; povinnosť plniť výživné odo dňa, od ktorého rodič prestal dobrovoľne plniť. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré sa zabezpečuje samostatne výrokom súdu. Pri určovaní výšky výživného a začiatku plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu prihliadne na dobrovoľne uskutočnené plnenie. V exekučnom konaní je však situácia diametrálne odlišná. Úlohou exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia aj proti vôli povinného. Je na povinnom, aby predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie a ozrejmil súdu všetky skutočnosti ku dňu podania tohto návrhu, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, a pre exekučné konanie, a samotnú exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora sú relevantné plnenia až po vykonateľnosti exekučného titulu .
23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
24. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preskúmaval návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom návrhu na zastavenie povinného, ako aj s vyjadrením oprávneného. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný návrh na zastavenie odôvodnil tým, že povinný a oprávnený uvedený exekučný titul napadli riadnym opravným prostriedkom - odvolaním, v dôsledku ktorého tento exekučný titul nenadobudol právoplatnosť. Vykonateľnosť nadobudli len výroky IV., a V. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie namietal, že výrok VII. Exekučného titulu o zameškanom výživnom vo výške 2400 Eur nie je právoplatný v dôsledku podania odvolania povinným a nie je ani predbežne vykonateľný. Ďalej povinný namietal, že nie možné žiadať výživné od od 01.15.2021, nakoľko rozsudok v predmetnom výroku V. nadobudol vykonateľnosť až 21.05.2021. Na základe vyššie uvedeného žiadal zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd k daným tvrdeniam povinného uvádza, že predbežná vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je vykonateľné skôr ako nadobudne právoplatnosť a nastáva priamo zo
zákona. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie(už) od jeho doručenia povinného účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. (Uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 98/2008 zo dňa 20.6.2018). Ohľadom povinného názoru, že predbežná vykonateľnosť nemôže byť použitá voči výroku VII. Exekučnému titulu, súd uvádza, že vo výroku VII. exekučného titulu vyčíslil súd dlh matky za zameškané výživné od 1.12.2019 až do 30.04.2021. Súd oznamuje, že v prejedávanom prípade výrok exekučného titulu bol jasný v tom, že nič nepojednával o vykonateľnosti tohto rozsudku v zmysle, že odkladá jeho predbežnú vykonateľnosť a priebežná vykonateľnosť bola tým pádom aplikovaná na exekučný titul správne. Výrok exekučného titulu nijak nemodifikoval okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu ako to je uvedené v § 44 CMP. Rozsudky na výživné sú podľa § 44 CMP predbežne vykonateľné ex lege momentom doručenia. Navyše uvedené rozsudok na výživné na maloleté dieťa má len deklaratórnu funkciu, pretože povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vzniká priamo zo zákona už narodením dieťaťa a nie okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, preto je povinný povinný platiť výživné aj za mesiac máj 2021. Na záver súd uvádza, že čo sa týka platby povinného vo výške 120 Eur zo dňa 14.6.2021 za výživné na mesiac júl 2021 a bola oprávneným uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie a bol o ňu nárok ponížený a platba 120Eur za bežné výživné bola pripísaná na účet oprávneného dňa 15.7.2021 už v rámci exekučného konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a teda nárok vymáhaný v rámci exekučného konania uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení na vykonanie exekúcie je správny. Povinný neuhradil výživné za mesiace jún a máj 2021.
25. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia vedená proti nemu mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
26. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadal uplatniť trovy v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktoré si nevyčíslil. Súd v danom prípade rozhodol v zmysle § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, a oprávnenému priznal v zmysle §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z. právny zástupca nárok na polovičný úkon právnej služby za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 36,35 Eur s DPH (polovičný úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzajúc z tarifnej hodnoty 850,00 Eur (istina) vo výške 25,73 Eur + 10,62 režijný paušál + 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.