Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/2381/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XXX/X, XXX XX C. D., zák. zast.: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom. A. XXX/X, XXX XX C. D., v konaní právne zast.: PACTIO, s. r. o., so sídlom: Lúčna 491, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, proti povinnému: A. E. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., toho času H. X, G., v konaní právne zast.: JUDr. Daniela Ježová, PhD., LL.M., advokátka, so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelom Suchárom, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 300EX 306/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 05.08.2024, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 99,21 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.08.2024 rozhodnutie, ktorým exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 300 EUR zastavil (výrok I.) a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.). Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 208,40 EUR (výrok III.). Za použitia ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) posúdil návrh povinného ako návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku s odkladným účinkom, ktorý však nebol dôvodný.

2/ Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. z 25.10.2022 bola povinnému uložená vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, ktorá bola od 24.02.2019 stanovená v sume 200 EUR mesačne (splatná vždy do 20. dňa v mesiaci vopred), pričom zameškané výživné za obdobie od 24.02.2019 do 31.10.2022 spolu vo výške 6 082,63 EUR mal povinný splácať v mesačných splátkach (spolu s bežným výživným) po 150 EUR pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2022.

3/ V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie činil dlh povinného 5 232,63 EUR a pozostával z nedoplatku judikovaného exekučným titulom vo výške 5 032,63 EUR a nedoplatku na bežnom výživnom vo výške 200,-EUR. Povinný tvrdil, že ku dnu podania návrhu nemal žiadny nedoplatok na výživnom. Spornou bola aj skutočnosť, kedy exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

4/ V zásade platí, že rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný v celom svojom rozsahu. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie lehota na plnenie už od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá ani prípadné podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. Z doručenky mal vyšší súdny úradník preukázané, že exekučný titul bol povinnému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 06.11.2022. Následne povinný, resp. jeho právny zástupca dňa 12.12.2022 prevzal preložený exekučný titul, čo potvrdil svojím podpisom. Uvedené skutočnosti zistil súd priamo z listinného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , ktorý si vyžiadal.

5/ Vo vzťahu k zročnému výživnému nemožno určenie vykonateľnosti rozsudku obmedziť len na výživné, ktoré je zročné už v čase vyhlásenia rozsudku, ale aj výživné, ktoré sa stane zročným v čase medzi vyhlásením rozsudku a jeho doručením povinnému. Vzhľadom na to, že výživné sa platí v sumách na mesiac vopred, v mesiaci, v ktorom bude povinnému doručený rozsudok (t.j. december), bude zročné aj výživné za tento mesiac. Pre ďalšie mesačné sumy výživného treba vychádzať z normy, podľa ktorej, ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými (t.j. 20-teho dňa v mesiaci vopred). Preto prvým mesiacom, na ktorý bude výživné povinný platiť v pravidelnej dávke, bude mesiac, ktorý nasleduje mesiacu, v ktorom mu bol doručený rozsudok. Inak povedané hranicou, ktorou z pohľadu predbežne vykonateľného rozsudku začína budúcnosť, je začiatok mesiaca, ktorý nasleduje mesiacu, v ktorom je rozsudok doručený povinnému. Splatnosť týchto dávok musí byť určená s ohľadom na hmotnoprávnu úpravu, predovšetkým ustanovenie o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby bolo výživné poskytnuté už v čase pred skutočným vznikom potreby poskytnutia výživy.

6/ Vyšší súdny úradník ďalej podrobne, po jednotlivých mesiacoch rozobral, koľko mal povinný podľa exekučného titulu zaplatiť a koľko skutočne zaplatil. V decembri 2022 mal povinný vykonať 2 úhrady bežného výživného po 200 EUR (t.j. za mesiac december + január, keďže výživné sa platí v sumách na mesiac vopred) + zaplatiť zročné výživné 150 EUR. Zročné výživné bolo, odhliadnuc od výroku, predbežne vykonateľné a malo sa platiť spolu so splátkami zročného výživného, tzn. v ten istý deň splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci vopred. Za uvedené obdobie tak mal povinný uhradiť sumu 550 EUR. Podľa predloženého výpisu povinný v mesiaci december uhradil celkovo sumu 700 EUR (teda o 150 EUR viac ako mal). Za mesiace január 2023 až apríl 2023 platil oprávnený v súlade s exekučným titulom. V máji 2023 mal vykonať úhradu bežného výživného 200 EUR (suma určená na výživu na jún 2023) + zaplatiť zročné výživné 150 EUR, no zaplatil len 300 EUR (teda o 50 EUR menej ako mal).V júni a júli 2023 vykonal úhrady v súlade s exekučným titulom. V auguste 2023 mal uhradiť sumu 350 EUR, avšak uhradil len 250 EUR (teda o 100 EUR menej ako mal). V septembri 2023 žiadnu úhradu nevykonal, čím sa stalo splatné celé zameškané výživné (vo výške 6082,63 EUR).

7/ Sumarizujúc vyššie uvedené mal povinný k decembru preplatok vo výške 150 EUR. Tento bol započítaný na nedoplatok, ktorý vznikol povinnému v máji 2023 vo výške 50 EUR a v auguste 2023 vo výške 100 EUR. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal vyšší súdny úradník za preukázané, že povinný sa v mesiaci september 2023 skutočne dostal do omeškania s plnením výživného a to bežného výživného vo výške 200 EUR a zameškaného výživného 150,-EUR, ktoré sa však v dôsledku neuhradenia tejto splátky stalo splatné v celom rozsahu. Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bol dlh na výživnom vo výške 4 732,63 EUR [t.j. 6082,63 -1350 (9 x 150)] na zročnom výživnom + 200 EUR na bežnom výživnom, t.j. spolu vo výške 4932,63 EUR.

8/ V rámci posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie sa vyšší súdny úradník zaoberal len obdobím do podania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. 10.10.2023), keďže rozhodujúcim je stav ku dňu začatia exekučného konania. Akékoľvek úhrady, ktoré povinný uskutočnil po začatí exekučného konania, nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie a preto sa nimi nezaoberal. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení

exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Platby, ktoré uhradil až po začatí exekučného konania (t.j. dňa 12.10.2022 vo výške 200 EUR, 13.11.2023 vo výške 350 EUR, 08.01.2024 vo výške 350 EUR, 07.02.2024 vo výške 150 EUR, 15.02,2024 vo výške 350 EUR), nie sú dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považujú sa za plnenia v rámci exekučného konania (výkon exekúcie).

9/ K námietke nedoručenia návrhu na vykonanie exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že ide o procesný úkon oprávneného adresovaný výlučne kauzálne príslušnému súdu, na základne ktorého môže súd poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ten následne upovedomí povinného o začatí exekúcie a to vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie ako taký sa povinnému nikdy nedoručuje.

10/ Čo sa týka adresy, na ktorej sa povinný zdržiava, vyšší súdny úradník len pre úplnosť uviedol, že v zmysle zákona ( ) je povinný vychádzať z adresy uvedenej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresy trvalého pobytu povinného. Nakoľko povinný nemá trvalý pobyt evidovaný v Slovenskej republike, vychádzal z adresy jeho prechodného pobytu.

11/ Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil sumu zameškaného výživného vo výške 5 232,63 EUR, avšak po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh, teda po započítaní platieb povinného, bol skutočný nárok oprávneného na zameškané výživného v sume 4 732,63 EUR (6082,63 - 1350). Vzhľadom k tomu exekúciu v časti 300 EUR zastavil. V ďalšom však nemal za preukázanú existenciu žiadnej z okolností, ktoré by podľa Exekučného poriadku odôvodňovali zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

12/ O trovách rozhodol tak, že povinnému z dôvodu jeho čiastočného úspechu, priznal ich náhradu vo výške 208,40 EUR, pozostávajúcu z odmeny za 2 úkony právnej služby á 90,46 EUR (príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu na zastavenie exekúcie) + 2x režijný paušál á 13,73 EUR.

13/ Proti výrokom II. a III. rozhodnutia podal povinný sťažnosť. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, že v mesiaci december 2022 bola splatná suma 200,- EUR ako bežné výživné + 200,- EUR ako bežné výživné + 150,- EUR ako zročné výživné, t.j. celkovo suma 550,- EUR. Podľa komentára k zákonu o rodine (I., vydaný vydavateľstvom C.H. Beck) veta, že výživné je splatné vopred, je interpretovaná generálne tak, že výživné je splatné v tom konkrétnom mesiaci na daný mesiac, nie mesiac vopred. Teda v mesiaci december je splatné výživné na mesiac december, v mesiaci január je splatné výživné na mesiac január. Slovo „vopred“ má význam hlavne podľa pravidiel civilného práva, podľa ktorých by bolo výživné na mesiac december splatné až v januári atď. Preto je uvedené výnimka a výživné je splatné vopred, čiže pokrýva mesiac v ktorom sa platí. Samotný začiatok povinnosti je ohraničený vykonateľnosťou rozsudku. V tomto prípade nebolo podané odvolanie, čiže vykonateľnosť je rovnaká tak pre zročné výživné ako aj bežné výživné. Tento záver teda znamená, že ak má hradiť povinný výživné ku každému 20. dňu v mesiaci vopred, výživné za mesiac február bude splatné 20. februára, a stále bude dodržané pravidlo platby výživného na mesiac dopredu. Na podporu svojich tvrdení poukázal i na aktuálnu judikatúru (napr. uznesenie NS ČR z 26.5.2011 sp. zn. ) a odbornú literatúru [Sloboda, K. Nesporné konania II. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, 312 s., 81 - 83; Petrov, J.,Výtisk, M., Baran, V. a kol. . Komentár. 2. vydanie (2. aktualizácia). Praha: C.H. Beck, 2023, ; Pavelková, Komentár zákona o rodine, C.H. Beck, s. 475].

14/ Výpočet uvedený v uznesení preto nie je správny a základný nedostatok začína hneď v bode 18. uznesenia, nesprávnym výkladom pojmu „vopred“, na základe ktorého sa od povinného požaduje, aby hradil bežné výživné za dva mesiace, namiesto jedného. Podľa jeho výpočtov potom za mesiac december 2022 mal zaplatiť 350 EUR a keďže zaplatil 700 EUR, vznikol mu preplatok 350 EUR. Ten započítal na nedoplatok, ktorý mu vznikol v mesiaci máj (50 EUR) a na nedoplatok v mesiaci august 23 (100 EUR). Zvyšok (150 EUR) mal byť započítaný na zročné výživné vo výške 150 EUR, splatné v mesiaci september 2023. Jeho výpočty sa ďalej v ostatnom zhodovali s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

15/ Za správny považoval nasledovný výpočet:

12/2022 uhradil 700 EUR, čím mu vznikol preplatok 350 EUR 01/2023 uhradil uhradil 350 EUR, 03/2023 uhradil 350 EUR, 04/2023 uhradil 350 EUR, 05/2023 uhradil 300 EUR, čím mu vznikol nedoplatok 50 EUR, ktorý následne započítal s preplatkom z 12/2022 06/2023 uhradil 350 EUR, 07/2023 uhradil 350 EUR, 08/2023 uhradil 250 EUR, čím mu vznikol nedoplatok 100 EUR, ktorý započítal s preplatkom z 12/2022 09/2023 neuhradil nič, čím mu vznikol nedoplatok 350 EUR, ktorý započítal s preplatkom z 12/2022 v zostávajúcej výške 200 EUR a to 150 EUR na zročné výživné a 50 EUR na bežné výživné.

16/ Po podaní návrhu na exekúciu vykonal nasledovné úhrady: 10/2023 vo výške 200 EUR, 11/2023 vo výške 350 EUR, 12/2023 vo výške 350 EUR, 01/2024 vo výške 350 EUR. V prípade jednej platby bežného a zročného výživného je povinný oprávnený určiť aká časť sumy bude započítaná na ktoré výživné. Zákon dané neurčuje, preto je to právo povinného. V jeho prípade šlo o zápočet sumy 150 EUR na zročné výživné a sumy 50 EUR na bežné výživné. Z daných prepočtov potom vyplýva, že v čase začatia exekúcie mal dlh na bežnom výživnom vo výške 100 EUR. Nie je však možné aplikovať splatnosť celého zročného výživného ako to bolo zrealizované okresným súdom. Exekúciu je možné viesť na bežné výživné vo výške 100 EUR a exekúciu na zročné výživné vo výške 4732,63 EUR je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zmenil uznesenie tak, že exekúciu zastaví na zročné výživné vo výške 4.732,63 EUR a bude pokračovať v exekúcii na sumu 100 EUR na bežnom výživnom. Zároveň žiadal priznať mu trovy právneho zastúpenia vzniknuté v spojení s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a tejto sťažnosti.

17/ Oprávnený sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a účelovú, ktorou sa opakovane snaží len vyhnúť riadnemu uspokojeniu pohľadávky na výživnom. Povinný bežné výživné, ako aj zameškané výživné neplatí riadne a včas. Takmer od počiatku je v omeškaní, a teda exekúcia je dôvodná, čo vyplýva aj z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia. Termín splatnosti je stanovený na 20. deň v mesiaci a tento povinný nedodržiava, platby uhrádza oneskorene, v nižších sumách a nepravidelne. V priloženej tabuľke popísal prehľad predpísaného bežného výživného, zameškaného výživného s dátumami splatnosti a prehľad platieb povinného s dátumami úhrady. Zároveň predložil ako dôkaz Export pohybov na účte, kde je uvedený detail pohybov s uvedením presného dňa pripísania každej platby. Suma uvedených nedoplatkov je k dátumu splatnosti. Z vyššie uvedeného prehľadu jasne vyplýva, že povinný je od počiatku v omeškaní s platením výživného, vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas a dlhodobo sa správa nezodpovedne. Skutočnosť, že platby výživného povinný poukazuje oneskorene potvrdzuje aj on sám, kedy jednotlivé platby označuje ako platby za predchádzajúce mesiace. Uvedené vyplýva nielen predloženého Exportu pohybov na účte, ale aj z emailu povinného, ktorý oprávnený priložil ako dôkaz. Od apríla tohto roku povinný poukazuje nižšie sumy výživného ako mu vyplývajú z právoplatného súdneho rozhodnutia a jeho dlh sa navyšuje. K 20.08.2024 dlží na bežnom výživnom a zameškanom výživnom sumu 905 EUR. Vzhľadom na túto skutočnosť oprávnený stratil výhodu splátok zameškaného výživného a toto sa stalo splatným v plnom rozsahu. Preto žiadal sťažnosť povinného zamietnuť a priznať mu proti povinnému nárok na náhradu trov konania za podanie tohto vyjadrenia v celkovej výške 125,04 EUR, pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/2 zo základnej tarifnej odmeny 180,93 EUR = 90,47 + 13,73 EUR ako režijný paušál + DPH.

18/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

19/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „ “), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

20/ Podľa sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

21/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

22/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

23/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná.

24/ Povinný sa voči začatej exekúcii bránil tvrdeniami, že voči oprávnenému nemá dlh na výživnom, resp. v sťažnosti po tom, čo upravil výpočty v súlade s dátumom právoplatnosti exekučného titulu, uznal, že v čase začatia mal dlh na bežnom výživnom vo výške 100,- EUR, a teda exekúciu je možné viesť na bežné výživné, nie však na zročné výživné (4 732,63 EUR), keďže nenastala jeho splatnosť v celom rozsahu. Zároveň považoval výklad súdu pri pojme platenia výživného „vopred“, za nesprávny. Súd tak konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporným, že povinný bol v čase začatia exekučného konania v omeškaní s plnením výživného. Sporým je, či porušil povinnosť splácať zameškané výživné v súdom povolených splátkach, ktorej porušenie má za následok stratu výhody splátok. Rozhodujúce je tiež posúdenie splatnosti prvej dávky výživného.

25/ Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné oprávnenému od 24.09.2019 v sume 200 EUR mesačne, pričom zameškané (zročné) výživné za obdobie od 24.02.2019 do 31.10.2022 v sume 6 082,63 EUR mu súd umožnil splácať v mesačných splátkach po 150,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky (prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku). Právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 12.12.2022.

26/ Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal na to, že rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný v celom svojom rozsahu odo dňa jeho doručenia povinnému účastníkovi bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Sudca k tomu súhlasne dodáva, že aj napriek výroku v exekučnom titule o povinnosti platiť zameškané výživné počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, povinnosť plniť zameškané výživné nie je v zmysle viazaná na právoplatnosť rozhodnutia, nakoľko pri predbežne vykonateľnom rozsudku je ho možné vykonať bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Ani formulácia tej časti rozsudku, v ktorej súd povinnosť plniť naviazal na právoplatnosť exekučného titulu nemá vplyv na predbežnú vykonateľnosť exekučného titulu. Taký názor už bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 01.12.2008: „V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od jeho doručenia povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tu z hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti. Predbežne vykonateľnými sú v zmysle priamo zo zákona (ex lege) tiež rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného. Uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie a/ výživného, b/ pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. To znamená, že predbežne je vykonateľný tiež rozsudok ohľadne prisúdeného výživného, ktorého splatnosť nastala aj skôr než tri mesiace pred jeho vyhlásením. Uvedené možno uzavrieť konštatovaním, že predbežne možno vykonať rozsudky ukladajúce povinnosť platiť všetky druhy výživného podľa zákona o rodine bez obmedzenia a ohľadu na to, kedy nastala jeho splatnosť. Názor povinného, že rozsudky odsudzujúce na plnenie zročného výživného nie sú predbežne vykonateľné (lebo platením zročného výživného sa nenaplňuje zabezpečovacia, ale reparačná funkcia výživného), nemá oporu v uvedenom ustanovení zákona. V prejednávanej veci spočíva dovolaním napadnuté uznesenie na správnom právnom názore, že exekučný titul vo výrokoch o výživnom bol predbežne vykonateľný (bez obmedzenia) ex lege. Na tom

nič nemohla zmeniť formulácia tej časti výroku uvedeného exekučného titulu, v ktorej sa povinnosť plniť viazala na právoplatnosť rozsudku. Rovnako bola z hľadiska predbežnej vykonateľnosti bez právneho významu skutočnosť, že exekučný titul bol napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.“ I keď najvyšší súd posudzoval vykonateľnosť rozsudku na výživné ešte podľa ustanovení , k zásadným zmenám nedošlo ani v novom procesnom predpise

- . Ustanovenie upravuje, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, pričom neupravuje žiadne výnimky. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Z odborného článku (JUDr. Robert Šorl, PhD. - Predbežná vykonateľnosť v rozhodnutí o vyživovacej povinnosti, Systém ASPI - stav k 02. 05. 2017 do čiastky , Predbežná vykonateľnosť v rozhodnutí o vyživovacej povinnosti - LIT34293Sk - posledný stav textu), možno konštatovať obdobný právny názor: „Zásadne platí, že rozsudok o výživnom, a to v celom svojom rozsahu, je predbežne vykonateľný, teda použitie právoplatnosti ako hraničného faktora na určenie vykonateľnosti rozsudku, či už vo vzťahu k už zročnému výživnému alebo k v budúcnosti zročným splátkam výživného je nesprávne a je priamo v rozpore s ust. , ktoré bez akejkoľvek možnosti výnimky určujú, že rozsudky o výživnom sú v celom rozsahu predbežne vykonateľné, teda že ich možno vykonať bez ohľadu na ich právoplatnosť. Podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku, či jeho neskoršie doručenie oprávnenému nemá žiaden vplyv na jeho vykonateľnosť.“ Možno teda uzavrieť, že už od 12.12.2022, teda doručenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -178 zo dňa 25.10.2022 povinnému, platí povinnosť povinného plniť výživné v ňom stanovené (v sume 200 EUR na bežnom výživnom + 150 EUR na zameškanom výživnom mesačne, do 20. dňa v tom-ktorom mesiaci), keďže s jeho doručením bola v zmysle spojená jeho predbežná vykonateľnosť.

27/ Z potvrdení o úhradách, ktoré boli v konaní predložené, mal súd preukázané, že povinný uhradil oprávnenému na výživné: dňa 21.12.2022 sumu 350 EUR, dňa 23.01.2023 sumu 350 EUR, dňa 22.02.2023 sumu 350 EUR, dňa 22.03.2023 sumu 350 EUR, dňa 24.04.2023 sumu 350 EUR, dňa 25.05.2023 sumu 300 EUR, dňa 06.06.2023 sumu 350 EUR, dňa 25.07.2023 sumu 350 EUR, dňa 25.08.2023 sumu 250 EUR, dňa 12.10.2023 sumu 200 EUR, dňa 13.11.2023 sumu 350 EUR s poznámkou „Massimo Oct 2023“, dňa 07.12.2023 sumu 350 EUR s poznámkou „Massimo Nov 2023“, dňa 08.01.2024 sumu 350 EUR s poznámkou „Massimo Dec 2023“, dňa 07.02.2024 sumu 150 EUR a dňa 15.02.2024 sumu 350 EUR.

28/ Sudca zhodne s argumentáciou vyššieho súdneho úradníka uvádza, že pre dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie nie sú nijako právne významné platby, ktoré nastali po začatí exekučného konania, teda platby vykonané povinným po 10.10.2023. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie podľa, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva.

29/ Súd sa preto zaoberal len platbami, ktoré povinný vykonal od vzniku vyživovacej povinnosti uloženej exekučným titulom do začatia exekučného konania. Z predložených dôkazov mal za preukázané, že za uvedené obdobie povinný uhradil celkovo sumu 3 000 EUR (21.12.2022 suma 350 EUR, 23.01.2023 suma 350 EUR, 22.02.2023 suma 350 EUR, 22.03.2023 suma 350 EUR, 24.04.2023 suma 350 EUR, 25.05.2023 suma 300 EUR, 06.06.2023 suma 350 EUR, 25.07.2023 suma 350 EUR, 25.08.2023 suma 250 EUR).

30/ Prv než súd pristúpil k rozhodnutiu o tom, či si povinný povinnosť stanovenú exekučným titulom splnil a či je tak daný dôvod zastavenia exekúcie (čo do zameškaného výživného), zaoberal sa námietkou povinného o nesprávnom posúdení pojmu vopred pri platbách výživného v sťažnosťou napadnutom uznesení. Zistil, že aj v prípade výkladu, že výživné je splatné v tom konkrétnom mesiaci na daný mesiac (a nie mesiac vopred), návrhu na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť (v celom rozsahu) preto, že povinný pri plnení vyživovacej povinnosti nezohľadnil to, ako bolo zadefinované zameškané výživné v exekučnom titule. To nebolo stanovené do nadobudnutia vykonateľnosti (resp. právoplatnosti)

rozsudku, ale len do 31.10.2022. Teda, aj keď povinnému bol rozsudok doručený dňa 12.12.2022, do času nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku, sa stalo zročným aj výživné za mesiac november 2022 a povinný tak mal povinnosť po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (k 12.12.2022, najneskôr k 20.12.2022) zaplatiť výživné nielen za mesiac december 2022 v sume 200 EUR + 150 EUR, ale aj za mesiac november 2022 (200 EUR). Vyšší súdny úradník tak síce správne uviedol, že v decembri 2022 mal povinný zaplatiť výživné za 2 mesiace, ale súd musí vec uviesť na pravú mieru, a to, že taká povinnosť mu vyplývala priamo z exekučného titulu z dôvodu, že v decembri 2022 sa od vyhlásenia rozsudku stalo splatným aj výživné za november 2022.

31/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti tak úplne opomenul plnenie výživného za mesiac november 2022, pričom splnenie vyživovacej povinnosti za uvedený mesiac súdu ani netvrdil, ani nepreukazoval. Tu súd musí poukázať na nesprávnosť zistení vyššieho súdneho úradníka, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „podľa predloženého výpisu povinný v mesiaci december 2022 uhradil 700 EUR (teda o 150 EUR viac ako mal)“. V predložených dokladoch je len jedna platba realizovaná v decembri 2022 v sume 350 EUR (Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 21.12.2022), druhé potvrdenie o zrealizovaní transakcie je až z decembra 2023, teda nasledujúceho roka (na sumu 350 EUR s poznámkou „Massimo Nov 2023“), na ktorú pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadať, keďže k nej došlo po začatí exekúcie. Ani sám povinný netvrdil, že by v mesiaci december 2022 uhradil 2 x 350 EUR, naopak, v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že „predkladá potvrdenia o úhrade výživného, ktoré zasielal na bankový účet matky - 12/2022 vo výške 350 EUR, 01/2023 vo výške 350 EUR, ....“. V konaní tak bolo preukázané, že povinný v mesiaci december 2022 uhradil len 350 EUR, nie 700 EUR ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí.

32/ Podľa exekučného titulu mal pritom povinný do začatia exekučného konania uhradiť bežné výživné za 11 mesiacov (november 2022 až september 2023) v celkovej výške 2200 EUR. Popri bežnom výživnom mal povinný uhrádzať aj mesačné splátky zročného výživného po 150 EUR (10 x 150 EUR = 1500 EUR). Nezaplatením výživného v mesiaci december 2022 vo výške 550 EUR (200 EUR za november 2022 + 350 EUR za december 2022 spolu s prvou splátkou zameškaného výživného) sa tak povinný už od vzniku exekučného titulu dostal do omeškania s plnením výživného. V decembri 2022 mu preto nevznikol preplatok, ale nedoplatok vo výške 200 EUR. Následne uhrádzal výživné za mesiace január 2023 až apríl 2023 vo výške 350 EUR mesačne. Za mesiac máj 2023 uhradil sumu 300 EUR, čím mu vznikol ďalší nedoplatok vo výške 50 EUR. Za jún a júl 2023 opäť uhradil výživné riadne (2 x 350 EUR). V auguste 2023 uhradil už len sumu 250 EUR, na základe čoho sa mu nedoplatok navýšil o ďalších 100 EUR a za mesiac september 2023 si vyživovaciu povinnosť nesplnil vôbec. Za zmienku pritom stojí, že povinný ani jednu z platieb nevykonal včas (do 20. dňa v mesiaci). Zhrnúc uvedené, s prihliadnutím na posúdenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým uznal, že v rámci jednotlivých úhrad povinný uhradil 9 x 150 EUR na zameškané výživné, potom sudca uzatvára, že ku dňu začatia exekučného konania mal povinný nedoplatok na výživnom v celkovej sume 700 EUR, a teda najneskôr za mesiac september 2023 vôbec neuhradil splátku zameškaného výživného, čím sa stal dlh na zameškanom výživnom (za obdobie od 24.02.2019 do 31.10.2022) splatným v celom rozsahu, resp. v dosiaľ neuhradenej zosplatnenej časti. Exekúcia sa tak vedie dôvodne nielen na bežné výživné (vrátane dosiaľ neuhradených už zročných mesačných plnení výživného), ale aj na zameškané výživné, ktoré ku dňu začatia exekučného konania predstavovalo sumu 4732,63 EUR (po odpočítaní úhrad 9 x 150 EUR zo sumy zameškaného výživného 6 082,63 EUR).

33/ Pretože povinný nepreukázal, že by si svoju vyživovaciu povinnosť splnil v celom rozsahu, resp. že riadnym plnením zabránil strate výhody splátok, sudca jeho sťažnosť voči výroku II. ako nedôvodnú podľa ustanovenia zamietol. Vo vzťahu k výroku III. súd uvádza, že povinnému nesvedčí legitimácia podľa , nakoľko uvedený výrok nebol vydaný v jeho neprospech a preto sťažnosť aj v tomto rozsahu zamietol podľa .

34/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

37/ Oprávnený si v rámci sťažnosti uplatnil trovy exekúcie vo výške 125,04 EUR za vyjadrenie k sťažnosti povinného, na ktorý úkon mu vznikol v zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nárok, pretože sudca sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Vychádzajúc z rozsahu sťažnosťou napadnutej časti uznesenia - nároku na zameškané výživné vo výške 4 732,63 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa , v spojení s / a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 85,48 EUR a 13,73 EUR ako režijný paušál za rok 2024. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 99,21 EUR priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).