Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 401/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2020

prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martina Vernarského

o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martin Vernarský

j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Martin Vernarský svojím listom z 28. júla 2020 predsedovi ústavného súdu oznámil,

že 17. apríla 2020 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť ,

, , Spolková republika

Nemecko (ďalej len „sťažovateľ‘), zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -129

z 30. januára 2020, uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -50 z 19. mája 2016 a sp. zn. z 20. júna 2019, ako aj

poverením okresného súdu č. 5802*127322 z 8. januára 2016. Ústavná sťažnosť

sťažovateľa vedená pod sp. zn. bola 20. apríla 2020 v súlade s platným

rozvrhom práce ústavného súdu pridelená sudcovi ústavného súdu Martinovi Vernarskému

ako sudcovi spravodajcovi.

2. Sudca ústavného súdu Martin Vernarský, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), predsedovi

ústavného súdu v súlade s oznámil skutočnosti, ktoré

zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. , a to pre jeho pomer k právnemu zástupcovi zúčastnenej

osoby. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu zdôraznil, že v ústavnej sťažnosti

napadnutých konaniach vedených okresným súdom a krajským súdom vystupuje sťažovateľ

ako povinný, pričom oprávnených (maloleté deti zastúpené matkou ako zákonnou

zástupkyňou) právne zastupuje , advokátska kancelária,

, ktorý je na základe zmluvy o výkone činnosti externého poradcu

č. 19/2020 jeho externým poradcom a zároveň aj jeho kolegom na Katedre verejnoprávnych

disciplín Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – Fakulty verejnej správy, a to

nepretržite od roku 2004 až dosiaľ. Sudca ústavného súdu Martin Vernarský označil

vzájomný pracovný vzťah s právnym zástupcom zúčastnenej osoby ako intenzívny,

vyznačujúci sa frekventovaným kontaktom, ba postupne prekračujúci rámec bežnej

kolegiality a nadobúdajúci povahu priateľstva.

3. Sudca ústavného súdu, vychádzajúc zároveň z rozhodovacej činnosti

námietkových senátov ústavného súdu v obdobných veciach (napr. ),

predložil na zabezpečenie postupu podľa vyhlásenie

o svojej zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti predsedovi ústavného súdu.

II.

4. V súlade s a sudca ústavného súdu je

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,

účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde (odsek 1). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (odsek 4).

5. Podľa sudca ústavného súdu môže sám

vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu

z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu

ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci rozhodol.

6. V súlade s prvou vetou ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 o vylúčení sudcu

pri rozhodovaní v senáte podľa prvej vety rozhoduje

štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

8. Pokynom predsedu ústavného súdu z 3. augusta 2020 bola vec pridelená IV. senátu

ústavného súdu.

9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu

ústavného súdu Martina Vernarského vo veci vedenej pod sp. zn. dospel

k záveru, že dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, sú dostačujúce na vznik

pochybností o jeho nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.

10. V kontexte rozhodovania ústavného súdu vo veci vylúčenia sudcu ústavného

súdu pre jeho zaujatosť ústavný súd stabilne zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu

sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania (porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008,

s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.

Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov

konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa

sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky

č. k. -78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému ().

11. Z pohľadu ľudskoprávneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu ako

komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj

„ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť č. 8692/79,

rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské

práva zároveň zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

jednak vo všeobecnosti (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok

z 5. 2. 2005, bod 57), ale aj osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike,

sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP

absencia zaujatosti či predsudku vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná už

spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prejednanie veci pre seba.

12. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú

dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,

nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť

č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom

teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.

13. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

14. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd zobral zo subjektívneho hľadiska

do úvahy, že sudca ústavného súdu Martin Vernarský sám oznámil skutočnosti nevyhnutné

vyhodnotiť z hľadiska toho, či zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

15. Ústavný súd vo veci sp. zn. , na ktorú poukazuje aj samotný sudca

ústavného súdu, uviedol, že pracovný, resp. kolegiálny vzťah sudcu ústavného súdu

k právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý je zároveň externým poradcom sudcu ústavného

súdu, je v zmysle dostačujúcim na vznik pochybnosti

o nezaujatosti sudcu ústavného súdu v danej veci, čím sú splnené zákonné podmienky

na jeho vylúčenie z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti.

16. V oznámení sudcu ústavného súdu Martina Vernarského uvádzané skutočnosti

(k tomu pozri bod 2 a 3 tohto uznesenia), ktoré determinujú jeho pracovný a zároveň

kolegiálny vzťah k právnemu zástupcovi zúčastnenej osoby, pričom tento vníma

zo subjektívneho hľadiska sudca ústavného súdu ako intenzívny, dokonca prekračujúci

rámec bežnej kolegiality a nadobúdajúci charakter priateľstva, môžu vzbudzovať objektívne

pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu. Okolnosti uvádzané sudcom ústavného

súdu v jeho oznámení sú spôsobilé navodiť legitímny dojem, že tu existuje osobný záujem

sudcu ústavného súdu na výsledku konania.

17. Všetky už popísané skutočnosti determinujúce vzťah sudcu ústavného súdu

k právnemu zástupcovi zúčastnenej osoby (bod 2 tohto uznesenia) podľa názoru ústavného

súdu objektívne vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu Martina

Vernarského v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

18. Z uvedených dôvodov IV. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej

vety v spojení s tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu