Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-219-2018.pdf
PDF · 229.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/219/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: N.G.S., s.r.o., Mostná 13, Nitra, IČO: 45 267 898, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 15. 10. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101522519/2018 zo dňa 07. 08. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe oznámenia zo dňa 04. 02. 2013 sa u žalobcu začala dňa 12. 02. 2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2012 a žalobca bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na jej vykonanie.
2. Dňa 19. 02. 2013 bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené doklady uvedené v tejto zápisnici a okrem iného i faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa CSYBEMAX TRANS Kft., Szuglo utca 82, Budapest, a to faktúra č. 1132012 zo dňa 02. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1142012 zo dňa 02. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1152012 zo dňa 06. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1162012 zo dňa 07. 11. 2012 v sume 21.960,- eur, faktúra č. 1172012 zo dňa 13. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1182012 zo dňa 15. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1192012 zo dňa 21. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1202012 zo dňa 22. 11. 2012 v sume 19.320,- eur, faktúra č. 1212012 zo dňa 22. 11. 2012 v sume 18.960,- eur, faktúra č. 1222012 zo dňa 26. 11. 2012 v sume 19.080,- eur, faktúra č. 1232012 zo dňa 27. 11. 2012 v sume 19.080,- eur a faktúra č. 1242012 zo dňa 28. 11. 2012 v sume 19.080,- eur. Ako predmet fakturácie je na každej faktúre jednotlivo uvedený cukor krystal 25 kg papier vrecia na EP v množstve 24 MT, alebo cukor krystal 50 kg papier vrecia v množstve 24 MT, alebo olej slnečnicový 10 l PREMUIM v množstve 18 000 l, alebo cukor krystal Big Bag 1000 kg v množstve 24. Ku každej faktúre bol pripojený dodací list, potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a medzinárodný nákladný list.
3. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností u daňového subjektu Falton s. r. o., ktorý bol podľa predložených faktúr v počte deväť kusov dodávateľom tovaru (kryštálový cukor)
pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Daňový úrad Bratislava spísal dňa 09. 05. 2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní s H.. Q. E. (konateľ spoločnosti Falton s. r. o.).
4. Správca dane v marci 2013 vypracoval a zaslal formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES ohľadne spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. so sídlom v Maďarsku a žiadal o informácie k prevereniu konkrétnych faktúr (v počte 12 kusov) uvedených v 2. bode tohto rozsudku za mesiac november 2012 za dodávku tovaru (kryštálový cukor) pre odberateľa v Maďarsku, preverenie dodacích listov, potvrdení o prijatí tovaru v inom členskom štáte a medzinárodných nákladných listov.
5. Správca dane dňa 17. 06. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2012, a to od 17. 06. 2013 z dôvodu, že podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska.
6. Žiadosť o zaslanie informácií správca dane urgoval v podaní zo dňa 03. 09. 2013 09. 01. 2014, 06. 05. 2014 a 28. 10. 2014. Čiastočné odpovede maďarského správcu dane boli správcovi doručené dňa 26. 02. 2015, 18. 05. 2015, 17. 02. 2016 a konečná odpoveď mu bola doručená dňa 30. 09. 2016.
7. V podaní zo dňa 04. 10. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola doručená dňa 30. 09. 2016, a teda pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.
8. Dňa 25. 10. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu za účelom oboznámenia žalobcu s priebehom kontroly. Prítomný zástupca žalobcu požiadal o možnosť predloženia dôkazov o reálnom uskutočnení obchodov medzi žalobcom a jeho maďarským odberateľom, a to do 25. 11. 2016. V tejto lehote žalobca žiadne dôkazy nepredložil, o čom si správca dane vyhotovil úradný záznam dňa 01. 12. 2016.
9. V podaní zo dňa 21. 12. 2016 správca dane písomne podrobne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly. Konštatoval, že sa nepotvrdilo dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. tak, ako je deklarované na predložených faktúrach, dodacích listoch, potvrdeniach a medzinárodných nákladných listoch. V prípade, ak žalobca má nové doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia môže ich správcovi dane predložiť v určenej lehote. Oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23. 12. 2016, ale žiadne listinné doklady žalobca nepredložil.
10. Dňa 09. 02. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, v ktorom podrobne popísal skutočnosti zistené v jej priebehu a tento protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15. 02. 2017. Právny zástupca žalobcu reagoval v podaní zo dňa 08. 03. 2017, v závere ktorého uviedol, že nesúhlasí so závermi správcu dane týkajúcimi sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2012, ktoré správca dane uviedol v protokole. Protokol je nezákonný, a preto nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní.
11. Dňa 25. 04. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. Konateľ žalobcu uviedol, že popiera vedomú účasť na karuselových obchodoch, pretože tovar bol riadne dodaný a vyložený do skladu a následne naložený na iné vozidlo, ktoré si objednával odberateľ. Od prepravcu si vyžiadal vážne listy z hraničného prechodu, ktoré v počte 10 kusov predložil v maďarskom jazyku s dátumom 2012. 11. 15., 2012. 11. 21., 2012. 11. 22. (štyri listiny, z toho tri totožné), 2012. 11. 26., 2012. 11. 27., 2012. 11. 28. a 2012. 11. 30. Taktiež predložil i kúpnu zmluvu zo dňa 01. 10. 2012 uzavretú medzi ním ako predávajúcim a kupujúcim, t. j. maďarskou spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft. Správca dane oznámil, že na základe získaných dôkazov nebol tovar dodaný maďarskému odberateľovi, resp., že tento ho nenadobudol.
12. Dňa 09. 05. 2017 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.900,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 30. 05. 2017, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 15. 08. 2017 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
13. Následne správca dane vyzval žalobcu v podaní zo dňa 25. 10. 2017 na predloženie vážnych listov s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Žalobca predložil úradný preklad č. 250/2017 vážneho listu zo dňa 13. 07. 2017 s tým, že predkladá iný vážny list, tzv. vzorový, ktorý je totožný, čo sa týka popisov v maďarčine, ako tie, ktoré sa nachádzajú na vážnych listoch.
14. Dňa 16. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý bol oboznámený s priebehom pokračujúceho vyrubovacieho konania so záverom, že žalobca predloží preložené vážne lístky správcovi dane do 15. 02. 2018. Následne žalobca predložil preložené vážne listy s dátumom 15. 11. 2012, 21. 11. 2012, 22. 11. 2012 (dva listy), 26. 11. 2012, 27. 11. 2012, 28. 11. 2012 a 30. 11. 2012.
15. Dňa 12. 02. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.900,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 a znížil mu nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 39.532,34 eur na sumu 632,34 eur (nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol v sume 39.532,34 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 632,34 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu je 38.900,- eur).
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16. 03. 2018, o ktorom rozhodoval žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 07. 08. 2018.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
16. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca na základe vystavených faktúr deklaroval intrakomunitárne dodanie maďarskému odberateľovi na základe faktúr č. 1132012 zo dňa 02. 11. 2012, 1142012 zo dňa 02. 11. 2012, č. 1152012 zo dňa 06. 11. 2012, č. 1162012 zo dňa 07. 11. 2002, č. 1172012 zo dňa 13. 11. 2012, č. 1182012 zo dňa 15. 11. 2012, č. 1192012 zo dňa 21. 12. 2012, č. 1202012 zo dňa 22. 11. 2012, č. 1212012 zo dňa 22. 11. 2012, č. 1222012 zo dňa 26. 11. 2012, č. 1232012 zo dňa 27. 11. 2012 a č. 1242012 zo dňa 28. 11. 2012. Správca dane za účelom preverenia dodania maďarskému odberateľovi považoval za potrebné zaslať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čo urobil dňa 04. 03. 2013 a dňa 17. 6. 2013 vydal rozhodnutie o prerušení kontroly. Podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií urgoval podaním zo dňa 03. 09. 2013, 09. 01. 2014, 06. 05. 2014 a 28. 10. 2014 a po doručení poslednej odpovede na túto žiadosť oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 04. 10. 2016, že dňom 30. 09. 2016 pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly a pokračuje v jej výkone.
17. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný opísal postup správcu dane po skončení prerušenia daňovej kontroly tak, ako je tento postup uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku (8. až 15. bod tohto rozsudku).
18. Následne reagoval na jednotlivé námietky žalobcu, ktoré vzniesol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.
Uviedol, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, pričom samotná jej dĺžka mimo prerušenia bola menej ako 1 rok, t. j. 263 dní. Správca dane dňa 04. 03. 2013 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska na preverenie predaja cukru maďarskému odberateľovi a v tejto súvislosti vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, pričom túto žiadosť opakovane urgoval. Pre správcu dane boli informácie zo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nevyhnutné pre ukončenie daňovej kontroly a bez nich nebolo možné kontrolu ukončiť. Maďarský správca dane na zasielané urgencie reagoval tým, že zasielal správcovi dane čiastočné odpovede (dňa 08. 12. 2014, 18. 05. 2015 a 17. 02. 2016. Po obdržaní konečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 30. 09. 2016 správca dane žalobcovi oznámil podaním zo dňa 04. 10. 2016, že dňa 30. 09. 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Zo zistení maďarskej daňovej správy sa nepotvrdilo dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. tak, ako to je deklarované na faktúrach, dodacích listoch, potvrdeniach a CMR. Dodanie tovaru do iného členského štátu nebolo
dostatočne preukázané, resp. potvrdené. Platiteľ je povinný preukázať, že k zdaniteľnému obchodu došlo relevantnými dôkazmi a tieto žalobca nepredložil, čo nasvedčuje tomu, že sa jednalo len o fakturáciu a obchod reálne uskutočnený nebol. Spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ale preverovaním sa preukázalo, že nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť za obdobie od októbra 2012 zo septembra 2013. Maďarská daňová správa skonštatovala, že transakcie v zmysle prijatých faktúr sa neuskutočnili, v dôsledku čoho nadobudnutia tovaru oslobodené od dane neboli preukázané. Na základe týchto zistení správca dane nepovažoval toto dodanie za dodanie s oslobodením od dane, ale za dodanie tovaru v zmysle ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane potom oslobodenie od dane z preverovaných faktúr v rámci medzinárodnej výmeny informácií v celkovej výške 233.400,- eur neuznal, vypočítal základ dane vo výške 194.500,- eur a započítal ho do daňového priznania žalobcu - dodanie tovaru a služby podľa ust. § 8 a § 9 vyššie citovaného zákona - základná sadzba dane a následne vypočítal daň vo výške 38.900,- eur.
K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že pri prerokovaní pripomienok k protokolu pri ústnom pojednávaní žalobca predložil správcovi dane písomnosti, napr. kúpnu zmluvu, ďalej predložil preložené a úradne overené vážne lístky, faktúry a ďalšie doklady, ktoré však nie sú dôkazmi o tom, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako sú uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane spochybňoval dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré nebolo preukázané relevantnými dôkazmi a žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (žalovaný nesprávne uviedol zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Splnomocnený zástupca žalobcu H.. Q. X. sa k obsahu zápisnice zo dňa 25. 10. 2016 nevyjadril, požiadal o poskytnutie termínu na predloženie dôkazov o uskutočnení obchodov žalobcu a maďarského odberateľa, ale v stanovenom termíne nepredložil žiadne doklady. Predložené vážne listy nepreukazujú dodanie tovaru
- cukru spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft., nakoľko z nich nie je možné zistiť, kto tovar nakladal (dodávateľ), kde bol tovar následne vyložený (odberateľ). Tieto vážne listy nepreukazujú, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi do Maďarska.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neukladá správcovi dane za povinnosť (v prípade, že spochybnil listinné dôkazy predložené žalobcom) vyhľadávať dôkazy na preukázanie toho, akým spôsobom bol obchodný prípad skutočne zrealizovaný.
Z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyplýva, že pri cezhraničných dodaniach tovarov (intrakomunitárnych) platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Avšak za intrakomunitárna dodávku tovaru možno označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou, čo znamená, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu. V ust. § 43 ods. 5 písm. a/ až d/ vyššie citovaného zákona je kogentne stanovené, kto preukazuje splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a akými dokladmi. V prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou - čo je prípad žalobcu, dodanie tovaru do iného členského štátu je platiteľ povinný preukázať kópiou faktúry a prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia a iným dokladom, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
V predmetnej veci je rozhodujúce, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uplatnené v zdaňovacom období november 2012 pri tovare, ktorý mal podľa ním predložených dokladov dodať odberateľovi do Maďarska. Správca dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď uplatnil oslobodenie od dane pri tovare, ktorého dodanie a prepravu z tuzemska do iného členského štátu dostatočne nepreukázal, resp. ju správca dane spochybnil.
Žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na jednotlivé časti z množstva rozsudkov a cituje, ale neuvádza, ktoré spoločné znaky majú spomínané rozsudky s prejednávanou vecou, a preto ako odvolací orgán k tomu nebude zaujímať stanovisko. Nemožno však opomenúť povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej, ktorej veci. Taktiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá pripúšťa, že nie je
v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10, rozsudok v spojených veciach Mahagében Kft. a Péter Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podmienky na oslobodenie od dane sú presne stanovené a správca dane postupuje podľa daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom táto právna úprava musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ je v jej zmenenom a doplnenom znení.
Správca dane je viazaný odpoveďou maďarskej daňovej správy a nemôže spochybňovať postup, výkon a zistené závery zahraničného správcu dane. Počas kontroly v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. maďarské daňové orgány zistili, že táto spoločnosť nevykonávala reálnu obchodnú činnosť v období október 2012 až september 2013. S ohľadom na faktúry vystavené/prijaté od spoločnosti žalobcu intrakomunitárne nadobudnutia neboli potvrdené. Faktúry prijaté pre/od spoločnosti N.G.S. nedokazovali výkon reálnej transakcie. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru - cukru, ale spochybnil dodanie tohto tovaru do spoločnosti v Maďarsku.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
19. V I. časti podanej žaloby (nezákonný protokol a nezákonná kontrola) žalobca uviedol, že predmetná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa začala dňa 12. 02. 2013 a bola prerušená od 17. 06. 2013 do 30. 09. 2016, pretože v tento deň správca dane obdržal poslednú odpoveď na medzinárodné vyžiadanie informácií. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu dňa 15. 02. 2017. Bola teda vykonávaná celkom 1.465 dní, z čoho bola prerušená približne 1.202 dní. Daňová kontrola v predmetnej veci bola vykonávaná viac ako 4 roky, čo je viac ako štvornásobok zákonom maximálne povolenej doby jedného roka na výkon kontroly. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014-19 zo dňa 04. 02. 2015 a sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. 06. 2010 ako i na Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorom je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3 mesiace a Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15. 02. 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 6 mesiacov. Stav, kedy je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle Nariadenia, je stav nezákonný a v predmetnom prípade bola kontrola prerušená viac ako 3 roky a 3 mesiace. Správca dane teda výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú lehotu, po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a správca dane mal vo výkone kontroly pokračovať. Na tomto nič nemení ani fakt, že správca dane posielal urgencie dožadovanému zahraničnému správcovi dane. Žalobca bol toho názoru, že nie je možné akceptovať prerušenie predmetnej daňovej kontroly a nemožno naň prihliadať, čo znamená, že nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom. Keďže došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola z takéhoto dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredĺžila.
Následkom nezákonného prerušenia daňovej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu jedného roka je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v nasledujúcom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý ako dôkaz. Použitím takéhoto dôkazu správca dane zaťažil konanie a svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, pričom takouto vadou je zaťažené i rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil
20. V ďalšej časti žaloby (II.) žalobca uviedol, že žalovaný nerozporuje nadobudnutie tovaru - cukru žalobcom od dodávateľa Falton s. r. o. a nerozporuje ani samotnú existenciu tovaru. Žalovaný spochybnil výlučne iba dodanie tovaru - cukru do Maďarska maďarskému odberateľovi. Ak teda bolo preukázané,
že tovar - cukor bol nadobudnutý žalobcom tak, ako bolo deklarované, je dôvodné domnievať sa, že ten istý tovar - cukor bol aj scudzený tak, ako bolo deklarované, t. j. maďarskému odberateľovi CSYBEMAX TRANS Kft. Neexistuje jediný dôkaz, že by tovar tomuto odberateľovi nebol dodaný, práve naopak, existujú dôkazy, ktoré indikujú dodanie tovaru odberateľovi CSYBEMAX TRANS Kft.. Žalovaný založil napadnuté rozhodnutie výlučne na tvrdení, že dodanie tovaru nebolo vraj dostatočne preukázané. Skutočnosti, že tovar - cukor bol dodaný odberateľovi CSYBEMAX TRANS Kft. nasvedčujú tieto dôkazy:
- na adrese 9021 Gyor Bútorgyár ut. sa nachádzali skladové priestory, zamestnanec spoločnosti Sranger & Sranger Kft. uviedol, že spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. si prenajala v preverovanom období 70 m2 skladu, kde skladovala kryštálový cukor,
- konateľ spoločnosti Dani Trans Tetény Kft. (prepravná spoločnosť) P. G. vraj uviedol, že nevedel, že náležitosti spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. vybavoval B. F.. Z kontroly dane z pridanej hodnoty vykonávanej u žalobcu za obdobie október 2012 má žalobca vedomosť, že P. G. uviedol, že firma Dani Trans Tetény Kft. je (de facto) riadená jeho synovcom B. F.. Aj konateľ spoločnosti Dani Trans Tetény Kft. P. G. de facto potvrdil, že táto spoločnosť bola v obchodnom kontakte so spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft.. B. F. uviedol, že mal kontakt s J. Q. v mene spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft.. Uviedol, že jeho spoločnosť (Dani Trans Tetény Kft.) vykonávala prepravy cukru 4 krát v sledovanom období (november 2012) na základe pokynu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Györ. B. F. uviedol, že vystavil faktúru týkajúcu sa prepravy v súvislosti so spoločnosťou žalobcu v sledovanom období. Týmito skutočnosťami sa žalovaný nezaoberal a tým spôsobil nepreskúmateľnosť, a teda aj nezákonnosť svojho rozhodnutia,
- vyšetrovaním v spoločnosti Zolla Trans Bt. sa zistilo, že obchodný riaditeľ tejto spoločnosti G. V. potvrdil, že táto spoločnosť v sledovanom období vykonala prepravu cukru jeden krát na objednávku spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. zo spoločnosti žalobcu do skladu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Gyor. Objednávku prepravy potvrdil aj B. F. konajúci za spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft.. Nie je možné, aby slovenský správca dane bez riadneho preverenia takýchto závažných skutočností nekriticky preberal domnienky a riadne nezdôvodnené závery maďarského správcu dane,
- konateľ prepravnej spoločnosti Interroad Trans Kft. S. H. poznal osobu J. Q. (t. j. sprostredkovateľa predmetných preverovaných obchodov), čím v zásade potvrdil realizáciu preverovaných obchodov. Prepravu mal zabezpečiť odberateľ CSYBEMAX TRANS Kft. a nie žalobca. Kalla Imre potvrdil, že spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. za prepravu uhradila,
- odberateľ (spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft.) vykonal úhradu za tovar - cukor držby bankovým prevodom, čo je do dôkazom toho, že obchody boli intrakomunitárne a reálne,
- žalobca predložil správcovi dane vážne listy, kúpnu zmluvu, faktúry a celý rad ďalších dokladov. Napriek tomu správca dane spochybňuje ako dôkaz predmetné vážne listy s čím žalobca nesúhlasí. Úlohou vážnych listov nie je preukázať, kto tovar nakladal a vykladal, ale ich úlohou je preukázať, že tovar bol vážený na hraničnom prechode a že bol prevezený do iného členského štátu, teda do Maďarska, čo je skutočnosť, ktorú správca dane rozporuje,
- v súvislosti so skutočnosťou, že predmetný tovar - cukor bol spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft. následne zrejme predaný slovenskej spoločnosti Masterplace s.r.o. žalobca uviedol, že ide o skutočnosť, o ktorej sa nevie vyjadriť, nakoľko po predaji tovaru - cukru odberateľovi CSYBEMAX TRANS Kft. nesledoval a ani nemal dôvod, ani možnosť sledovať ďalší osud tohto tovaru - cukru.
Všetky tieto zistenia priamo alebo nepriamo preukazujú, že preverované dodávky tovaru - cukru sa uskutočnili tak, ako boli žalobcom deklarované a teda preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu na vyžiadaný nadmerný odpočet. Napriek tomu žalovaný nedôvodne a nesprávne prisúdil väčšiu dôkaznú váhu zisteniam, z ktorých vyplýva, čo i len malá pochybnosť o oprávnenosti žalobcovho nároku. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že dodanie tovaru - cukru do iného členského štátu (Maďarsko) by nebolo dostatočne preukázané, resp. potvrdené.
Ďalej žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozporuje tvrdenia maďarského správcu dane, že IC nadobudnutia nie sú preukázané. Toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi dôkazmi a nie je ani bližšie vysvetlené, zdôvodnené. Nie je známe ani to, ako maďarský správca preukázal ním tvrdené údajné nevykonávanie činnosti maďarskou spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft. Nie je pravda, že závery zahraničného orgánu verejnej správy (zahraničného správcu dane) by boli pre slovenského správcu dane záväzné, ako to nesprávne tvrdí žalovaný. Dôkazom pri správe daní môže byť aj odpoveď od zahraničného správcu dane na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií od zahraničného správcu dane, ale jedná sa iba o jeden dôkaz z celej rady možných dôkazov, resp. dôkazných prostriedkov, ktorý však nemá žiadne prioritné postavenie oproti iným dôkazným prostriedkom a už vôbec sa nejedná o
dôkaz, ktorým by bol slovenský správca dane viazaný, ako to nesprávne tvrdí. Takýto dôkaz je potrebné posúdiť i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Maďarský správca dane síce nepotvrdil reálnosť preverovaných transakcii, ale ju ani nevyvrátil. V preverovanom zdaňovacom období november 2012 žalobca nedodával tovar žiadnej osobe, resp. odberateľovi v Českej republike.
Žalobca namietal i spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s poukazovanou judikatúrou, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Nevidel dôvod, prečo by správca dane na takúto judikatúru nemal prihliadať, najmä, keď poukazovaná judikatúra nesie mnohé obdobné, ba až totožné znaky ako predmetný žalovaný prípad. Žalovaný sa vôbec nezaoberal poukazovanou judikatúrou a tým spôsobil nepreskúmateľnosť, zmätočnosť, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nielen súdy, ale i správca dane a žalovaný majú prihliadať na relevantnú judikatúru a touto sa majú aj riadiť, čo však v predmetnej veci nespravili a čo žalobca považuje za závažnú vadu, pretože žalovaný en bloc vylúčil jeden z prameňov práva. 21. V III. časti žaloby (relevantná judikatúra) žalobca uviedol, že v predmetnej veci je nutné aplikovať uvádzanú judikatúru, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to rozhodnutie Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03), Bonik EOOD C-285/11, Mahagében Kft. C-78/12, Mecsek-Gabona Kft. C-273/11, Teleos (C-409/04) a Euro Tyre Holding (C-430/09), Transport Service C-395/02, ktorých časti citoval. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004-45 zo dňa 25. 03. 2005, rozsudok vo veci pod sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30. 01. 2018 (Vyrtych), nález Ústavného súdu ČR v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 402/99 zo dňa 15. 05. 2001, nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16. 12. 2015, pričom časti týchto rozsudkov citoval. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalobca dal do pozornosti správneho súdu rozsudok v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19. 08. 2010, sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 6Sžf 10/2012 zo dňa 28. 11. 2012 a rozsudky Krajského súdu v Trnave, resp. v Trenčíne.
22. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 08. 2018 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 02. 2018.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31. 01. 2019 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho rozhodnutia, poukázal na jeho odôvodnenie, a taktiež i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
24. Námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly žalovaný považoval za nedôvodnú a uviedol, že daňová kontrola sa začala dňa 12. 02. 2013 a bola prerušená od 17. 06. 2013 z dôvodu zaslania žiadosti o vykonanie preverenia dodania tovaru (cukru) maďarskému odberateľovi, pričom táto žiadosť bola opakovane urgovaná a dožiadaný orgán na zasielané urgencie reagoval tým, že zasielal správcovi dane čiastočné odpovede dňa 26. 02. 2015, 18. 05. 2015 a dňa 17. 02. 2016.
Po doručení konečnej odpovede správca dane v podaní zo dňa 04. 10. 2016 oznámil žalobcovi, že dňa 30. 09. 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a správca dane pokračuje v jej výkone. S výsledkami dožiadania bol žalobca podrobne oboznámený, ale nevyjadril sa k nim. Daňová kontrola bola ukončená dňa 15. 02. 2017, kedy bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Prerušenie daňovej kontroly v predmetnej veci nemožno považovať za zbytočné predlžovanie trvania daňovej kontroly a žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií žalovaný považuje za opodstatnenú, nakoľko odpoveď maďarského správcu dane mala vplyv na celkový výsledok daňovej kontroly. Predmetná daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote a celkovo trvala 263 dní.
25. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane získal podozrenie o reálnom uskutočnení obchodných transakcií. Z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa nepotvrdilo dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. tak, ako je to deklarované na faktúrach, dodacích listoch, potvrdeniach a CMR. Dodanie tovaru do iného členského štátu teda nebolo dostatočne preukázané, resp. potvrdené, nakoľko žalobca nepredložil doklady, ktoré by
preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo, čo nasvedčuje tomu, že sa jednalo len o fakturáciu a obchod reálne uskutočnený nebol. V ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých sa priznáva oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a v ust. § 43 ods. 5 vyššie citovaného zákona sú stanovené ďalšie podmienky, za splnenia ktorých vzniká daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane. Žalobca musí reálne dodanie tovaru preukázať po formálnej (listinnej), ale aj materiálnej (hmotnej) stránke, pretože zákon nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení a doklady, aj keby mali všetky požadované náležitosti, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to deklarované na faktúrach.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by boli potvrdené obchodné transakcie tak, ako boli prezentované žalobcom na sporných faktúrach, ale naopak, žalobca nevedel svoje tvrdenia podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi. Správca dane nespochybnil existenciu nakúpeného tovaru, ale spochybnil intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskej spoločnosti tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a dodaný osobe identifikovanej pre daň. Žalobca predkladal listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo, ale nepreukázal, že tento bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi. Daň z pridanej hodnoty je daňou, pri ktorej musí byť na každom článku obchodného reťazca preukázané, že k dodaniu tovaru došlo a že zdanenie a následné odpočítanie dane bolo vykonané v súlade so zákonom.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania mohol a mal povinnosť preukázať nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, ale túto povinnosť si nesplnil, pretože relevantnými, resp. žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že k zdaniteľnému obchodu došlo. Maďarská daňová správa skonštatovala, že sa jednalo len o fakturáciu a obchod reálne uskutočnený nebol. Správca dane bol viazaný odpoveďou maďarskej daňovej správy, v zmysle ktorej spoločnosť nevykonávala skutočnú obchodnú činnosť v preverovanom období a itrakomunitárne nadobudnutia teda neboli preukázané.
26. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe len citoval jednotlivé častí rozsudkov, ktoré mu vyhovovali a neuviedol, v čom by mali byť spoločné znaky týchto rozsudkov s predmetnou vecou. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť, v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty, podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému tejto dane s prihliadnutím na zásadu proporcionality a so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Určenie opatrení, ktoré možno v tom, ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí od okolností toho, ktorého prípadu. K rozsudku vo veci VYRTYCH žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe cituje časť tohto rozsudku, ale neuviedol spoločné znaky tohto prípadu s jeho prejednávanou vecou. Žalobca sa v žalobe odvolával na viaceré rozsudky, z ktorých časti citoval a bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať zo zistených skutkových okolností a z predložených dokladov. Podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty sú presne stanovené a správca dane postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru - cukru, ale spochybnil dodanie tohto tovaru spoločnosti do Maďarska.
27. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
28. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 06. 05. 2019, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného. Opakovane poukázal, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná 1.465 dní, z čoho bola prerušená 1.202 dní. Namietal, že takéto prerušenie nebolo v súlade so zákonom, a preto bolo potrebné postupovať
tak, ako by bola lehota na výkon kontroly prekročená, t. j. neakceptovať nezákonnú kontrolu, protokol a zistenia z kontroly. Čakať na konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií viac ako tri roky, teda trikrát viac, ako je zákonom daná doba na výkon daňovej kontroly, je neprimerané a takéto dlhé prerušenie kontroly už zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu a nadobúda nezákonný charakter.
Uviedol, že daňové orgány nerozporujú existenciu tovaru cukru, od čoho sa odvíja aplikácia judikatúry, na ktorú v žalobe poukazoval a predpokladom tejto aplikácie je existencia materiálneho plnenia, teda tovaru
- cukru. Tento cukor nielenže existoval, ale bol aj intrakomunitárne dodaný do iného členského štátu tak, ako to bolo deklarované. K týmto skutočnostiam sa žalovaný nijako nevyjadril a žalobca má zato, že ich ani nerozporuje, resp. sa k nim účelovo nevyjadruje a opomína ich, aby sa nemusel s nimi vysporiadať, čo je ale nezákonný postup. Daňové orgány vyhodnotili dôkazy selektívne, neobjektívne, zobrali do úvahy iba zistenia svedčiace údajne v neprospech žalobcu a nijako nevyhodnotili zistenia svedčiace v jeho prospech. Zistenia z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nepotvrdzujú predmetné obchody, ale ani nepopierajú ich uskutočnenie. Tieto odpovede teda nie sú spôsobilé na vyvodenie záveru, že obchody sa neuskutočnili, resp., že tovar nebol prepravený do Maďarska a nie sú spôsobilé na prijatie záveru o neopodstatnenosti žalobcovho nároku. Správca dane nemôže a nesmie byť viazaný odpoveďou maďarskej daňovej správy a takúto odpoveď môže použiť iba ako jeden z dôkazov, pričom je povinný zohľadniť a vyhodnotiť celý súbor všetkých zistených, vykonaných a navrhnutých dôkazov. Taktiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že žalobca so správcom dane nespolupracoval.
Žalobcom citované časti judikatúry obsahujú zovšeobecnené právne závery najvyšších súdnych autorít, ktoré sa dajú všeobecne uplatniť a nie sú viazané iba na skutkový stav konkrétnych prípadov, v rámci ktorých bola predmetná judikatúra vydaná. Právny zástupca žalobcu opätovne uvádzal rozsudky Krajského súdu v Trnave a v Trenčíne, z ktorých časti i citoval s tým, že v niektorých týchto veciach zastupoval daňový subjekt.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 08. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 05. 02. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
30. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2012, teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b/ deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).
Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
Podľa § 70 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Platiteľ vedie osobitne záznamy o tovare podľa § 8 ods. 4, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a o tovare podľa § 11 ods. 8, ktorý bol odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu.
Podľa § 72 ods. 1, 2 písm. a/ až h/ vyššie citovaného zákona, pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby. Faktúra musí obsahovať a/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, a jeho identifikačné číslo pre daň, b/) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar objednal, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru,
g/ cenu tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.
31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 2 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10, vyššie citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. ____________________ 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
32. Ako vyplýva z protokolu zo dňa 09. 02. 2017 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2012, žalobca si v daňovom priznaní za uvedené obdobie uplatnil nadmerný odpočet v sume 39.532,34 eur. Zo žalobcom predložených dokladov správca dane zistil, že nadmerný odpočet vznikol na základe predaja cukru v celkovej cene 233.400,- eur spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. do Maďarska, nakoľko pri týchto dodávkach si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (cukor, olej), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie listy, potvrdenia podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., medzinárodné nákladné listy - CMR, v ktorých sú ako dopravcovia uvedené tri maďarské daňové subjekty) dodať v novembri 2012 vyššie uvedenému odberateľovi v Maďarsku.
33. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na jej vykonanie. Daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobie sa u žalobcu začala dňa 12. 02. 2013, ktorý bol uvedený v oznámení zo dňa 04. 02. 2013 o začatí daňovej kontroly, a to v zmysle ust. § a 46 ods. 2 veta prvá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v tom čase. Vzhľadom na žalobcom predložené doklady uvedené v 32. bode tohto rozsudku, druh obchodovaného tovaru a jeho množstvo bol i podľa názoru správneho súdu dôvodný postup, ktorý zvolil správca dane, keď považoval za potrebné obrátiť sa na zahraničnú daňovú správu (Maďarsko) za účelom preverenia žalobcom deklarovaných obchodov so spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft., vrátane prepravy tovaru, ktorú mali vykonať tri daňové subjekty so sídlom v Maďarsku.
Správca dane v marci 2013 vypracoval a zaslal formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES ohľadne spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. so sídlom v Maďarsku, ktorým žiadal o informácie k prevereniu konkrétnych faktúr (v počte 12 kusov) uvedených v 2. bode tohto rozsudku za mesiac november 2012 za dodávku tovaru (kryštálový cukor) pre odberateľa v Maďarsku, preverenie dodacích listov, potvrdení o prijatí tovaru v inom členskom štáte a medzinárodných nákladných listov.
Nakoľko správcovi dane do júna 2013 nebola doručená odpoveď na túto žiadosť, vydal dňa 17. 06. 2013 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil predmetnú daňovú kontrolu, a to od 17. 06. 2013 z dôvodu, že je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu s tým, že v kontrole bude pokračovať, len čo pominú dôvody pre ktoré bola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že správca dane podal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska a do Českej republiky (táto sa v predloženom administratívnom spise nenachádza).
Žiadosť o zaslanie informácií týkajúcich sa maďarského daňového subjektu CSYBEMAX TRANS Kft. správca dane urgoval v podaní zo dňa 03. 09. 2013 09. 01. 2014, 06. 05. 2014 a 28. 10. 2014.
V decembri 2014 maďarský správca dane zaslal čiastočnú odpoveď (správcovi dane doručená dňa 26. 02. 2015), v ktorej oznámil, že ako dožiadaný orgán nebude schopný poskytnúť odpoveď v rámci stanovenej trojmesačnej lehoty a predpokladaný dátum odoslania odpovede je február 2015. Zo zaslanej čiastočnej odpovede vyplýva, že začali vyšetrovanie v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. za obdobie október až december 2012. Ďalšia čiastočná odpoveď bola zaslaná a správcovi dane doručená v máji 2015 a vyplýva z nej, že predpokladaný termín odoslania odpovede je august 2015, pričom kontrola u maďarského daňového subjektu stále prebieha. Z čiastočnej odpovede, ktorá bola odoslaná a správcovi dane doručená vo februári 2016 vyplýva, že predpokladaný termín odoslania odpovede je marec 2016 a že kontrola u maďarského daňového subjektu stále prebieha.
Konečná odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 30. 09. 2016. Následne správca dane v oznámení zo dňa 04. 10. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 30. 09. 2016 mu bola doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a pokračuje v daňovej kontrole. Dňa 09. 02. 2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15. 02. 2017 a tento deň sa považuje za ukončenie daňovej kontroly.
34. Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade prerušenia daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz napr. i na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov (v danom prípade odberateľa žalobcu a v súvislosti s ním i troch dopravcov, ktorí mali vykonať prepravu tovaru k odberateľovi) v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho správca dane potom podľa názoru súdu daňovú kontrolu v predmetnej veci dôvodne prerušil, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, teda z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, napr. i na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. 10. 2016, uznesenie v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 116/2013 zo dňa 28. 02. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/97/2015 zo dňa 28. 09. 2016, sp. zn. 8Sžf 51/2016 zo dňa 23. 08. 2018, sp. zn. 3Sžfk/12/2018 zo dňa 12. 12. 2018 a sp. zn. 8Sžfk/31/2017 zo dňa 12. 12. 2018, v ktorom je okrem iného uvedené „z rozhodovacej a judikatúrnej činnosti Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii odôvodňuje prerušenie výkonu daňovej kontroly do dňa prijatia odpovede, pretože informácie z tejto medzinárodnej výmeny informácii sú rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane a pre vydanie rozhodnutia a bez tejto informácie nie je možné ukončiť daňovú kontrolu“.
Na aplikovateľnosti právneho názoru vo veci dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a dĺžky jej prerušenia vyjadreného v uvedených rozhodnutiach i na prejednávanú vec nemôže nič meniť ani skutočnosť, že v niektorých uvedených rozhodnutiach bola posudzovaná situácia, keď správca dane daňovú kontrolu prerušil podľa zákona č. 511/1992 Zb., resp. požiadal o poskytnutie informácií daňovú správu iného členského štátu v zmysle Nariadenia Rady (ES) zo dňa 7.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011.
35. Z administratívneho spisu správny súd zistil a je nepochybné, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 12. 02. 2013 a bola vykonávaná do 17. 06. 2013, nakoľko v uvedený deň vydal správca dane
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa ust. 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií, a to za účelom preverenia intrakomunitárnych dodávok tovaru (cukor a olej) od žalobcu k odberateľovi do Maďarska na základe 12 faktúr, dodacích listov, potvrdení podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom správca dane žiadal preveriť i vykonanie prepravy tovaru, ktorú podľa predložených dokladov CMR mali vykonať traja maďarskí dopravcovia. Dodanie tovaru do iného členského štátu je oslobodené od dane z pridanej hodnoty, toto oslobodenie si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 i uplatnil, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly tohto zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola prerušená s tým, že pokračovať sa v nej bude len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená. Uvedené znamená, že daňová kontrola bude prerušená dovtedy, kým správca dane nezíska informácie od maďarskej daňovej správy. V článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 je stanovená lehota na poskytnutie informácií, pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje i so situáciou, keď žiadaný orgán nebude môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci orgán o dôvodoch a o tom, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať, čo v predmetnej veci bolo naplnené, i keď maďarský správca dane prvýkrát odpovedal až po štyroch urgenciách správcu dane. Správca dane teda postupoval aktívne, keď urgoval poskytnutie odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií, ale nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť dodržanie týchto lehôt, resp. iným spôsobom urýchliť poskytnutie žiadaných informácií. Už skutočnosť, že samotné Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 počíta s možnosťou nedodržania lehoty na poskytnutie informácií, je podľa názoru správneho súdu dôkazom toho, že lehota na poskytnutie informácií je procesnou lehotou a jej prípadné dodržanie alebo nedodržanie správca dane nemôže relevantným spôsobom ovplyvniť. Podstatné je to, že daňová kontrola bola v tomto čase (teda v čase, keď žiadaný orgán maďarskej daňovej správy priebežne poskytoval správcovi dane potrebné informácie) prerušená a správcovi dane neplynula lehota na jej vykonanie. Po prerušení daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu ako daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.
V konkrétnom prípade prerušenie daňovej kontroly na základe rozhodnutia správcu dane znamenalo, že lehota na jej vykonanie neplynula od 17. 06. 2013 do 30. 09. 2016 vrátane, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď maďarskej daňovej správy. Do lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa teda nepočítala lehota, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (od 17. 06. 2013 do 30. 09. 2016 vrátane), a to podľa ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane v zmysle ust. podľa § 61 ods. 4 vyššie citovaného zákona pokračoval v daňovej kontrole od 01. 10. 2016, teda potom, ako pominuli dôvody jej prerušenia, čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 04. 10. 2016.
V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že daňová kontrola u žalobca bola vykonávaná od 12. 02. 2013 do 17. 06. 2013 (125 dní) a potom od 01. 10. 2016 do 15. 02. 2017 (138 dní), kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Uvedené znamená, že trvala 263 dní, a teda neprekročila zákonom stanovenú lehotu jedeného roka. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená sa do lehoty daňovej kontroly nepočíta a po ukončení prerušenia daňovej kontroly jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku uvedenú v I. časti žaloby (nezákonný protokol a nezákonná kontrola), podstata ktorej spočívala v nezákonnosti, nedôvodnosti a v neprimeranej dĺžke prerušenia daňovej kontroly. S touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal v tomto bode svojho rozsudku, pričom uviedol dôvody, pre ktoré považoval prerušenie daňovej kontroly za potrebné, dôvodné a zákonu zodpovedajúce. Potreba správcu dane v predmetnej daňovej kontrole u žalobcu získať informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a zaslanie žiadosti o tieto informácie maďarskej daňovej správe boli jednoznačne dôvodom na prerušenie daňovej kontroly a pokiaľ takto správca dane postupoval, nemožno v jeho konaní konštatovať porušenie zákona tak, ako to tvrdí žalobca. Obdobie prerušenia daňovej kontroly bolo správcom dane vymedzené od 17. 06. 2013 do pominutia dôvodov, pre ktoré bola prerušená, a teda skončilo sa dňa 30. 09. 2016, kedy
pominuli dôvody jej prerušenia, nakoľko správcovi dane bola doručená posledná odpoveď maďarskej daňovej správy.
Posúdenie dôvodnosti dĺžky prerušenia konania, resp. daňovej kontroly je nutné chápať v kontexte toho, či doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola zapríčinená subjektívnou nečinnosťou správcu dane, alebo objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol správca dane žiadnym spôsobom ovplyvniť alebo urýchliť. Ak správca dane napriek opakovaným urgenciám nedostal požadované informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií v primeranom čase, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu správcu dane a takéto okolnosti sa považujú za objektívne dané a nemôžu byť vyhodnotené ako subjektívna nečinnosť správcu dane (rozsudok najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 51/2016 zo dňa 23. 08. 2018).
Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že po uplynutí trojmesačnej lehoty v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 mal správca dane pokračovať v daňovej kontrole nemá oporu v zákone, ale ani v samotnom tomto nariadení, v zmysle ktorého správca dane postupoval, nakoľko i keď je v ňom stanovená lehota na poskytnutie informácií, neznamená to, že v prípade jej nedodržania by mala pokračovať daňová kontrola. Naopak, v čl. 12 tohto nariadenia je ustanovený i postup v prípade nedodržania lehoty troch mesiacov, čo je len dôkazom toho, že sa jedná o procesnú lehotu. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pretože sa jedná o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní. Je potrebné vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane a zároveň mať na zreteli, že zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je konkrétne časovo ohraničené) s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie medzinárodnej výmeny informácií nespája žiadne účinky. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií o odberateľovi žalobcu a daňových subjektoch, ktoré mali vykonať prepravu tovaru na základe objednávky odberateľa. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín pri preverovaní početných, žalobcom deklarovaných intrakomunitárnych dodaní.
Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťou pre maďarskú daňovú správu, prerušením daňovej kontroly a ukončením jej prerušenia boli podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. S námietkou žalobcu týkajúcou sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal i urgencie správcu dane .
V prejednávanej veci nie je dôvodné zo strany žalobcu poukazovať ani na právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný v náleze v konaní pod sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29. 06. 2010 a tento zovšeobecňovať. Predmetný názor bol vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnej veci a vychádza z iných skutkových zistení spočívajúcich v procesných pochybeniach správcu dane. V tejto predmetnej veci však správca dane dobu trvania prerušenia daňovej kontroly z dôvodu poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného štátu správca dane objektívne nemohol zásadne ovplyvniť, a preto námietku žalobcu nemožno považovať za relevantnú.
36. K námietkam žalobcu uvedeným v II. časti žaloby o tom, že preukázal dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska správny súd uvádza, že ani tieto námietky nemožno považovať za dôvodné.
Žalobcom predložené doklady (faktúry, dodacie listy, potvrdenia podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., medzinárodné nákladné listy - CMR, v ktorých sú ako dopravcovia uvedené tri maďarské daňové subjekty), ktorými preukazoval dodanie tovaru do Maďarska odberateľovi CSYBEMAX TRANS Kft. bolo potrebné preveriť i zo strany maďarskej daňovej správy. Za tým účelom správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom konkrétne žiadal: 1/ miestnym zisťovaním preveriť miesto vykládky tovaru (kryštálový cukor) - Györ, Butorgyár ut. 1/B, Maďarsko, skladové priestory vhodné na uskladnenie tovaru a jeho množstva, 2/ preveriť dopravcov tovaru (DANI TRANS TETÉNY Kft.,
InterRoad-Trans Kft. a Zolta trans Bt.), 3/ preveriť, či niektorí z dopravcov vystavil faktúru za prepravu tovaru pre žalobcu, či má prepravu zaúčtovanú v účtovníctve, 4/ preveriť, komu bol tovar ďalej predaný a 5/ akým spôsobom prebehla úhrada faktúr dodávateľovi.
Dožiadaný maďarský správca dane v decembri 2014 v čiastočnej odpovedi okrem iného oznámil, že začali vyšetrovanie v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. za obdobie október až december 2012. Zistili, že generálny riaditeľ spoločnosti Dorogi György podľa vyjadrenia nemal informácie ohľadne podnikateľskej činnosti spoločnosti v sledovanom období a na základe daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a dostupných informácií zistili, že spoločnosť mala v sledovanom období IC nadobudnutia a dodania v značnom množstve. Podľa predložených dokumentov spoločnosť nadobudla kryštálový cukor od žalobcu a slnečnicový olej od spoločnosti žalobcu a od iných slovenských a českých daňových subjektov. Okrem toho podľa dokumentov daňový subjekt ďalej dodal nadobudnutý tovar slovenskému platiteľovi za spolupráce slovenských dopravcov.
Miestnym zisťovaním na adrese Györ, Bútorgyár út. 1 zistili, že sa tu nachádza sklad, priestory. Zamestnanec spoločnosti Sranger & Sranger Kft. uviedol, že spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. prenajala v sledovanom období 70 m2 skladu, kde skladovala kryštálový cukor a boli v kontakte s Lilik Mihály.
Správca dane nariadil vyšetrovanie v spoločnosti DANI TRANS TETÉNY Kft., pričom jej konateľ uviedol, že nevedel že záležitosti spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. vybavuje jeho bratranec B. F.. Tento uviedol, že mal kontakt s J. Q. v mene spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. Uviedol, že jeho spoločnosť vykonala prepravu cukru 4 krát v sledovanom období na základe pokynu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. zo spoločnosti žalobcu do skladu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Györ. B. F. uviedol, že vystavil faktúru týkajúcu sa prepravy do spoločnosti žalobcu v sledovanom období. Správca dane zistil, že Virág Gábor, ktorý konal v mene spoločnosti, nemal zmluvný vzťah so spoločnosťou, navyše spoločnosť nemala kópiu CMR prepravcu. Na základe tohto, okolnosti prepravy tovaru (vykonanej spoločnosťou na pokyn spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft.) nemôžu byť hodnoverne preukázané.
Maďarský správca dane oznámil, že nariadil vyšetrovanie v spoločnosti Zolta trans Bt. Obchodný riaditeľ spoločnosti V. G. uviedol, že spoločnosť v sledovanom období vykonala prepravu cukru jeden krát na objednávku spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. zo spoločnosti žalobcu (Slovensko) do skladu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Györ. Spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. objednala tovar telefonicky, ale nevedel uviesť mená osôb, ktoré objednávku zadali a tovar prevzali. Na základe uvedeného, okolnosti prepravy tovaru (vykonanej spoločnosťou na pokyn spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft.) nemôžu byť hodnoverne preukázané. Táto spoločnosť vystavila faktúru za dopravu do spoločnosti žalobcu.
Maďarský správca dane nariadil vyšetrovanie i v spoločnosti InterRoad-Trans Kft., ktorá prepravila kryštálový cukor od žalobcu na adresu skladu (Bútorgyár út. 1) spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Györ. Konateľ spoločnosti InterRoad-Trans Kft. S. Imre poznal osoby J. Q., Lilik D. a P. F. v súvislosti so spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft.. Spoločnosť InterRoad-Trans Kft. nevystavila faktúru pre spoločnosť žalobcu týkajúcu sa spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft.
Platbu za tovar kúpený od spoločnosti žalobcu vykonala spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. vždy bankovým prevodom.
Ďalšia čiastočná odpoveď maďarského správcu dane bola správcovi dane doručená dňa 18. 05. 2015, ktorý uviedol, že vykonávajú kontrolu v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. a po jej ukončení zašlú konečnú odpoveď. V predchádzajúcej čiastočnej odpovedi nevedeli odpovedať na štvrtú otázku. K žiadosti týkajúcej sa spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. maďarský správca dane uviedol, že zahraniční partneri tejto spoločnosti odpovedali tak, že spoločnosť vystavila faktúry spoločnosti Masterplace s.r.o. (Slovensko) na následné dodanie tovaru zakúpeného od spoločnosti žalobcu spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft., ktoré neboli potvrdené a tieto dodania správca dane neakceptoval.
Ďalšia čiastočná odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 17. 02. 2016 a je v nej uvedené, že maďarský správca dane stále vykonáva kontrolu v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. a konečnú
odpoveď môžu poslať, až keď bude kontrola ukončená. V súčasnej dobe nevedia odpovedať na štvrtú otázku. V súvislosti s partnermi spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. bolo zodpovedané, že spoločnosť fakturovala následne dodanie tovaru, ktorý bol zakúpený od spoločnosti žalobcu spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft. do spoločnosti MasterPlace, s. r. o. (Slovensko). Neboli poskytnuté údaje, takže správcovia nemohli prijať tieto dodávky.
V konečnej odpovedi, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 30. 09. 2016 maďarský správca dane oznámil, že počas kontroly vykonávanej v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. správca dane preukázal, že spoločnosť nevykonávala skutočnú obchodnú činnosť v období október 2012 až september 2013. Čo sa týka faktúr prijatých od spoločnosti žalobcu IC nadobudnutia nie sú preukázané. Na základe uvedeného bolo preukázané, že za faktúry prijaté od spoločnosti žalobcu nebol uskutočnený žiadny výkon.
37. Uvedené zistenia maďarskej daňovej správy však i podľa názoru súdu jednoznačne spochybnili žalobcom predložené doklady, resp. tvrdenia o dodaní tovaru konkrétnemu odberateľovi do Maďarska a žalobca, zastúpený splnomocneným zástupcom, bol s nimi podrobne oboznámený na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 a opätovne písomne v oznámení zo dňa 21. 12. 2016, pričom na preukázanie svojich tvrdení o intrakomunitárnom dodaní odberateľovi do Maďarska nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Za takýto nemožno považovať kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft. ako odberateľom zo dňa 01. 10. 2012 (v rovnaký deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi spoločnosťou Falton s. r. o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim), predmetom ktorej bol kryštálový cukor, ani vážne listy predložené žalobcom s dátumom 15. 11. 2012, 21. 11. 2012, 22. 11. 2012 (dva listy), 26. 11. 2012, 27. 11. 2012, 28. 11. 2012 a 30. 11. 2012. Tieto dátumy predovšetkým nekorešpondujú s dátumom (02. 11. 2012, 03. 11. 2012, 06. 11. 2012, 07. 11. 2012, 13. 11. 2012) uvedeným na niektorých faktúrach, potvrdeniach podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a na dokladoch CMR, kedy malo dôjsť k dodaniu. Súd je toho názoru, že predložené vážne listy (s poukazom na údaje, ktoré obsahujú) nie sú dôkazom o dodaní tovaru odberateľovi do Maďarska, neobsahujú údaj o mieste nakládky, vykládky, dodávateľovi, ani odberateľovi.
V predmetnej veci je potrebné vychádzať z jazykového výkladu ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a kumulatívne i ďalšími dokladmi v závislosti od toho, či prepravu tovaru zabezpečil alebo vykonal dodávateľ, resp., či ju zabezpečil alebo vykonal odberateľ. V tejto súvislosti vyvolávajú pochybnosti žalobcom predložené doklady, a to medzinárodné nákladné listy a doklady označené ako „potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.“ k jednotlivým faktúram „o prijatí tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonal dodávateľ alebo odberateľ“, nakoľko podľa názoru súdu si tieto doklady odporujú.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly netvrdil a nepredkladal žiadne dôkazy o tom, že by mal sám prepravu tovaru vykonať, resp. ju zabezpečiť. Predložil však doklady o preprave tovaru - medzinárodné nákladné listy (CMR) v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. b/ vyššie citovaného zákona, z ktorých vyplýva, že prepravu tovaru mali vykonať maďarské daňové subjekty DANI TRANS TETÉNY Kft., InterRoad- Trans Kft. a Zolta trans Bt.. Tieto doklady sú opatrené pečiatkou odberateľa (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK M 0277199), je v nich uvedený dátum prevzatia tovaru (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK M 0277191 a č. SK M 0277199) a nečitateľný podpis osoby, ktorá mala tovar prevziať (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK6931898, č. SK M 0277191 a č. SK M 0277199, kde nie je uvedený žiadny podpis). Maďarská daňová správa vykonala šetrenie v týchto spoločnostiach (36. bod tohto rozsudku) so záverom, že preprava tovaru mala byť vykonaná na základe objednávky spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft., ale okolnosti prepravy nie sú hodnoverne a dostatočne preukázané a deklarovaní dopravcovia nepredložili žiadane faktúry za vykonanie prepravy. Medzinárodné nákladné listy (CMR), ktoré žalobca predložil sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a len v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu.
Žalobca okrem dokladov CMR predložil i doklady označené ako „potvrdenie podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.“ k jednotlivým faktúram „o prijatí tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonal
dodávateľ alebo odberateľ“. Tieto potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladá platiteľ dane v prípade, ak prepravu tovaru vykoná sám dodávateľ alebo odberateľ. O takýto prípad sa však v tejto veci nejedná, nakoľko prepravu tovaru nevykonal ani dodávateľ, ani odberateľ (nebol o tom predložený žiadny dôkaz), ale podľa predložených dokladov CMR prepravu tovaru mali vykonať iné daňové subjekty so sídlom v Maďarsku. Predložené potvrdenia (na ktorých je uvedené: A. prepravu vykonal dodávateľ, B. prepravu vykonal odberateľ) sú potom v rozpore s dokladmi CMR (kde je uvedený iný dopravca) a niektoré potvrdenia (potvrdenie k faktúre č. 1192012, č. 1202012, č. 1212012 a č. 1242012) neobsahujú ani zákonom stanovené náležitosti, a to adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že doklady CMR sú opatrené pečiatkou odberateľa a niektoré i podpisom odberateľa, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od podpisu odberateľa na potvrdeniach o prevzatí tovaru.
V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať zo Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. Smernica teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke tovaru - cukru, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, teda spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft, na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru (cukru a oleja) do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi.
38. Žalobca v podanej žalobe (II. časť) okrem iného uvádzal jednotlivé zistenia maďarskej daňovej správy a tieto považoval za dôkazy nasvedčujúce skutočnosti, že tovar bol odberateľovi dodaný. Za danej dôkaznej situácie, teda s poukazom na zistenia maďarskej daňovej správy uvedené v 36. bode tohto rozsudku a vyššie uvedené zistenia vyplývajúce zo žalobcom predložených listín je súd toho názoru, že dôkazom o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku nemôže byť zistenie, že na udanej adrese sa nachádza sklad, resp. priestory, že spoločnosť mala na udanej adrese prenajaté priestory, že niekto bol s niekým v kontakte, resp. že sa niekto s niekým poznal, že bola vykonaná preprava zo Slovenskej republiky do Maďarska, že boli vykonané úhrady bankovým prevodom. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, že dodaniu tovaru - cukru odberateľovi nasvedčujú samotné zistenia maďarskej daňovej správy.
Je však potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že zistenia maďarskej daňovej správy nie sú záväzné pre naše daňové orgány, teda pre správcu dane, ani pre žalovaného. Správca dane v predmetnej veci nebol viazaný odpoveďou maďarskej daňovej správy, ktorú bolo potrebné posúdiť ako informáciu. S touto informáciou bol žalobca preukázateľne oboznámený a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Žalobca ju však žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, nepredložil žiadny relevantný dôkaz o dodaní tovaru odberateľovi do Maďarska, pretože za takýto dôkaz nemožno považovať vážne listy, ktoré predložil po oboznámení sa s touto informáciou. V podanej žalobe žalobca uviedol, že maďarský správca dane nepotvrdil reálnosť preverovaných transakcií, ale ani ju nevyvrátil. Nebolo však úlohou maďarského správcu dane, aby v rámci odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií „vyvrátil“ žalobcom deklarované dodania do iného členského štátu. Konštatovanie žalovaného o viazanosti správcu dane odpoveďou maďarskej daňovej správy však podľa názoru súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a to s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty odberateľovi do Maďarska.
39. V III. časti žaloby žalobca uvádzal judikatúru Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR, resp. i Najvyššieho správneho súdu ČR (bez toho, aby uviedol, v čom by mala byť zhodnosť jeho daňovej veci s daňovými vecami, ktorých sa týkali ním uvádzané rozhodnutia), pričom citoval časti niektorých rozhodnutí.
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu a oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod kryštálového cukru, miesto jeho nakládky a vykládky, subjekty, ktoré mali vykonať prepravu a pod.. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že žalobca prijal takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takou potravinárskou komoditou, akou je kryštálový cukor a v takom množstve a cene za jeden mesiac, ako bolo deklarované, prijatie náležitých a potrebných opatrení (i keď nie predpísaných) vyžadovalo. V takýchto prípadoch nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne daňové doklady, resp. iné doklady (ako to urobil žalobca), ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie odberateľa a dopravcov. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
40. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky kryštálového cukru v mesiaci november 2012, neoveroval si jeho pôvod, miesto nakládky, prepravu, motorové vozidlá, vodičov, napriek tomu, že sa jednalo o dodávku v celkovej hodnote 233.400,- eur za mesiac. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a s tým súvisiaci nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a jeho odberateľom.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-273/11 Mecsek - Gabona) vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných dokladov alebo faktúr, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Preto ak platiteľ nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá
vnútroštátny predpis o dani z pridanej hodnoty v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane.
41. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo teda jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho odberateľa. Tu je ale potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka cukru a oleja) ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Žalobca ako daňový subjekt - podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
42. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2018 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 38.900,- eur a znížil mu nadmerný odpočet na tejto dani zo sumy 39.532,34 eur na sumu 632,34 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 02. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
43. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.