Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/237/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava 813 63, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Boris Sobolovský, súdny exekútor, Ružová dolina 8, Bratislava 821 09, IČO: 30 791 383, zast.: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Doležalova 7, Bratislava 821 04, o zaplatenie 3.233,64 EUR s prísl.

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2018 domáhal zaplatenia sumy 3.233,64 EUR s prísl. (úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2016 do zaplatenia), titulom neuhradenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným má uzatvorenú Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcií zo dňa 15.4 2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 2.8.2013 a v znení dodatku č. 2 zo dňa (ďalej len „zmluva“). Podľa Čl. II ods. 7 zmluvy je exekútor povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v Exekučnom poriadku. V prípade nesplnenia tejto povinnosti exekútorom má oprávnený právo požadovať od exekútora zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,1 % zo sumy, ktorá bola v rozpore s touto zmluvou odvedená na iný účet ako účet oprávneného. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalovaný povinný vymáhať pohľadávku žalobcu voči povinnej K. Ľ.. Predmetná pohľadávka bola vedená žalobcom (W. A.) v exekučnom konaní č. Z. XXXX/XXXX. Žalovaný bol povinný vymáhať finančné prostriedky na účet žalobcu, ktorý je uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie. Žalovaný však v upovedomení o začatí exekúcie uviedol len svoj účet a následne pohľadávku aj vymáhal na svoj účet, čím porušil zmluvné podmienky. Povinná K. Ľ. uhradila sumu 4.298,86 EUR (t.j. pohľadávka žalobcu vo výške 3.826,79 EUR plus trovy konania žalovaného vo výške 472,07 EUR) na účet žalovaného dňa 18.11.2010, pričom žalovaný poukázal sumu v hodnote vymáhanej pohľadávky na účet žalobcu až dňa 12.3.2013. Žalovaný teda vymáhal predmetnú pohľadávku v rozpere so zmluvou a vymoženú pohľadávku zadržiaval po dobu 845 dní, teda bol v omeškaní po dobu 845 dní. Vzhľadom na túto skutočnosť a v súlade so zmluvou si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.233,64 EUR. V dôsledku žalobcovho práva na uplatnenie zmluvnej pokuty vyzval žalovaného na uhradenie vyčíslenej zmluvnej pokuty listom zo dňa 17.12.2015, doručeným žalovanému dňa 28.12.2015, pričom lehotu na dobrovoľné plnenie stanovil na 3 dni od doručenia

predmetného listu. Na tento list žalovaný nijakým spôsobom nereagoval ani neuhradil požadovanú zmluvnú pokutu v lehote na dobrovoľné plnenie, čím je v omeškaní s platením vyčíslenej pokuty odo dňa nasledujúceho po poslednom dni na dobrovoľné plnenie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím povereného zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.4.2009 uzavretá Zmluva o spolupráci pri vykonávaní exekúcií v znení Dodatku č. 1 zo dňa 2.8.2013 a Dodatku č. 2zo dňa 9.6.2014. Žalobca ako oprávnený podal žalovanému ako exekútorovi Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Ľ. K.. Žalovaný ako súdny exekútor vydal dňa 20.10.2010 upovedomenie o začatí exekúcie pod č. Z. XXXX/XXXX. Dlžná suma vymáhaná exekúciou (4.298,86 EUR) bola povinnou uhradená dňa 18.11.2010. Žalobca listom zo dňa 17.12.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.233,64 EUR v lehote troch dní od jeho doručenia.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako oprávnený s ním ako exekútorom uzatvoril zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcií podľa dňa 15.4.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 2.8.2013 a v znení dodatku č. 2 zo dňa 9.6.2014. Vzhľadom na uvedené na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi sa bude aplikovať . Začiatok premlčacej doby je upravený osobitne pre práva vymáhateľné na súde. Pri týchto právach vymáhateľných na súde premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát na súde. Tento moment začatia plynutia premlčacej doby začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu, nezáleží na subjektívnych možnostiach oprávnenej osoby. Vzhľadom na tvrdenia uvedené v žalobe žalobcu ako i platnú právnu legislatívu, vznáša námietku premlčania, nakoľko žalobca si uplatňuje svojim návrhom premlčaný nárok.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení k veci uviedol, že podľa ustanovenia čl. 2 bod 7 Zmluvy je exekútor povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v Exekučnom poriadku. V prípade nesplnenia tejto povinnosti exekútorom má oprávnený právo požadovať od exekútora zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0.1 % zo sumy, ktorá bola v rozpore s touto zmluvou odvedená na iný účet ako účet oprávneného. Z uvedeného ustanovenia zmluvy vyplýva právo žalobcu požadovať zmluvnú pokutu za splnenie uvedených podmienok, nie povinnosť, teda právo uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu na súde vzniká až uplatnením si tohto nároku u žalovaného, v opačnom prípade právo žalobcu reálne nevznikne. Žalobca má právo si zmluvnú pokutu u žalovaného neuplatniť a to aj pokiaľ by žalovaný porušil ustanovenie čl. II ods. 7 zmluvy. Uplatnenie práva u žalovaného na zmluvnú pokutu je teda v dispozícii žalobcu, pričom je toho názoru, že toto právo uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu u žalovaného sa premlčí uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty podľa . V predmetnom prípade došlo k neskorému poukázaniu vymožených finančných prostriedkov na účet žalobcu dňa 12.3.2013, pričom vymoženú sumu mal žalovaný na účte už dňa 18.11.2010. Dňa 12.3.2013 teda došlo k porušeniu zmluvy, resp. naplneniu podmienok práva žalobcu uplatňovať si u žalovaného nárok na zmluvnú pokutu. Toto právo žalobca využil dňa 28.12.2015, kedy žalovanému doručil výzvu na úhradu zmluvnej pokuty. Týmto dňom reálne vzniklo právo žalobcu (actio nata) si v prípade neplnenia žalovaného uplatniť svoje právo na zmluvnú pokutu na súde, a to v premlčacej dobe rátanej podľa , tak ako vo vyjadrení uvádza žalovaný. Teda týmto dňom vznikla zmluvná pokuta/dlh žalovaného. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu podaného dňa 25.10.2018, teda v štvorročnej premlčacej dobe. Podľa premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca má za stanovených podmienok nárok požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu. Túto si teda môže aj nemusí uplatniť. Pokiaľ si túto pokutu uplatní a žalovaný na výzvu nereaguje, má žalobca právo si nárok uplatniť prostredníctvom súdu, teda opäť môže aj nemusí. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné práva, pričom priznáva každému z nich samostatnú premlčaciu lehotu („...všetky práva zo záväzkových vzťahov...“). Poradie uplatnenia uvedených práv žalobcu navyše vymedzuje . Ustanovenie len potvrdzuje znenie , že premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových

vzťahov, keď podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, v predmetnom prípade sa právo mohlo uplatniť na súde až v čase, keď bolo samotné právo uplatnené u žalovaného (teda keď vzniklo, 28.12.2018) podľa , podľa ktorého pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Právnym úkonom na uplatnenie práva u žalovaného bolo doručenie výzvy na úhradu zmluvnej pokuty, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 28.12.2015 a až po uskutočnení tohto právneho úkonu bolo možné právo žalobcu uplatniť na súde, k čomu došlo dňa 25.10.2018. Oba právne úkony žalobcu, teda aj uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu u žalovaného dňa 28.12.2015 ako aj uplatnenie nároku na náhradu na súde dňa 25.10.2018 boli teda urobené v rámci samostatne plynúcej premlčacej doby priznanej predmetným právam a . Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevzniká objektívne, teda splnením podmienok na vznik tejto pokuty žalobcom priamo zo zmluvy, ale až uskutočnením právneho úkonu žalobcu, ktorým je uplatnenie si zmluvnej pokuty u žalovaného. Bez tohto právneho úkonu žalobcu žiadny nárok na náhradu zmluvnej pokuty, resp. ani žiadna zmluvná pokuta nevzniká, vzhľadom na čo by ju nebolo možné ani uplatniť na súde. Teda pokiaľ by nebol urobený právny úkon, ktorým sa uplatnila zmluvná pokuta u žalovaného, nemohla by začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu na súde, v opačnom prípade by sa premlčal záväzok, ktorý ani nevznikol. V prípade akceptovania právneho názoru uvedeného vo vyjadrení žalovaného by nebola daná actio nata, teda žaloba podaná po vzniku nároku na zmluvnú pokutu (12.3.2013), bez jej uplatnenia u žalovaného by bola táto žaloba nedôvodná a podaná predčasne. Na podporu svojho názoru žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.7.2008. Na margo uvedeného rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu, v ktorom vznikol dlh zmluvou o pôžičke, teda dlh existoval od počiatku. V tomto prípade však podľa zmluvy dlh neexistuje a nevznikne ani pokiaľ sa žalovaný dopustí porušenia čl. II. ods. 7 zmluvy, ale dlh vznikne až uskutočnením právneho úkonu, ktorým je uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu žalobcom u žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu bolo uskutočnené riadne a včas, teda nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu neuplatňuje ani v neprimerane dlhej dobe, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou je stále platný.

7. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

8. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

9. Podľa § 392 ods. 1 Obch. zák., pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

10. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa Čl. II ods. 7. Zmluvy, exekútor je povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v Exekučnom poriadku. V prípade nesplnenia tejto povinnosti exekútorom, má oprávnený právo požadovať od exekútora zmluvnú pokutu

za každý deň omeškania vo výške 0,1 % zo sumy, ktorá bola v rozpore s touto zmluvou odvedená na iný účet ako účet oprávneného.

15. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčíslil a u žalovaného uplatnil listom zo dňa 17.12.2015. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, posúdiť, či bola táto námietka vznesená dôvodne.

16. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

17. „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. )

18. Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.

19. „Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. )

20. „Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje

subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. )

21. „Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn. ) 22. „Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. Ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súdu, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp. zn. , a stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983) 23. „Právo (nárok) na náhradu škody súd nemôže priznať, ak sa účastník konania dovoláva premlčania a toto právo je premlčané, aj keď ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Nemožno však vylúčiť, že uplatnené právo na náhradu škody môže súd zamietnuť bez ohľadu na uplatnenú námietku premlčania, napríklad vtedy, ak sa uplatňuje právo, ktoré zákon neupravuje, alebo zistenie neexistencie práva je hospodárnejšie než zisťovanie predpokladov na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania.“ (stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983) 24. „Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne.“(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2004, sp. zn. )

25. V žalovanej veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.233,64 EUR, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odviesť vymoženú dlžnú sumu v exekučnom konaní na účet žalobcu ako oprávneného. Ustanovenie odseku 1 § 393 Obch. zák. obsahuje pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti (napr. pri práve odstúpiť od zmluvy a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty). V týchto prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Toto pravidlo platí vždy, pokiaľ nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava (napr. § 393 ods. 2, § 398). Rozhodujúca preto nie je splatnosť zmluvnej pokuty, ale okamih porušenia zabezpečenej povinnosti. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval za obdobie od 18.11.2010 do 12.3.2013. Keďže zmluvná pokuta bola určená percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania, premlčacia doba začala plynúť nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 29.10.2018, jeho nárok je premlčaný a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd uplatňovaný nárok nemohol priznať.

26. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru či už Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu ČR.

27. „Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa touto námietkou môže brániť aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie, a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný k splneniu hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo).“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.3.2008, sp. zn. )

28. „Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou z určenej sumy za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku začína plynúť premlčacia doba podľa nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi

ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vzniknutej za určitý deň omeškania sa preto premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.10.2002, sp. zn. )

29. Argumentáciu žalobcu, že začiatok premlčacej doby je v danom prípade potrebné počítať až odo dňa, kedy bola žalovanému doručený výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty (podporne poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2008) súd nepovažuje za správny. Jednak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie na pre odlišnosť skutkového a právneho stavu na daný spor použiteľné (jedná sa o právo vzniknuté z porušenia povinnosti), ako aj z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo ojedinelé a prekonané neskoršími rozhodnutiami Najvyššieho súdu. Okrem toho, nárok na zmluvnú pokutu nie je v zmluve (článok II. ods. 7. a 8.) viazaný na žiadnu predchádzajúcu výzvu alebo inú podobnú formu uplatnenia tohto nároku pred jeho vymáhaním prostredníctvom súdu.

30. Vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania súd nemohol uplatnený nárok priznať a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mala plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.