Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Csp/36/2018

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX R. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO. 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1491/14-EK zo dňa 02.11.2015 podanou na tunajšom súde dňa 28.01.2016 pod sp. zn. domáhal aj vrátenia splátok, ktoré boli uhradené nad rámec sumy 590,67 €. Na poslednom pojednávaní uviedol výslednú sumu nároku vo výške 445,00 € (suma uhradená nad rámec sumy 590,67€). Tunajší súd rozsudkom sp. zn. - 58 zo dňa 28.09.2017 zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2017. Súd vzhľadom na § 47 zákona o ZoSRK pokračoval po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského konania v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd pokračoval v konaní pod novou spisovou značkou sp. zn. .

2. Žalobca na prvom pojednávaním pred jeho otvorením dňa 06.06.2019 súdu uviedol, že si voči žalovanému neuplatňuje žiadny nárok a žiada, aby súd konanie ukončil. Žalovaný so späťvzatím súhlasil a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia späť, súd konanie zastavil.

5. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

6. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd tak prizná náhradu trov konania protistrane. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa celkom alebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy uhradila protistrane. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť nakoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania (rozhodnutie KS TT sp. zn. ). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetkové sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

9. Súd zohľadnil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliadol aj na postoj účastníkov konaní. Čo sa týka osobných pomerov žalobcu mal súd preukázané, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 441,80 € a dôchodku športového reprezentanta vo výške 58,20 €. K jeho mesačným výdavkom patrí nájomné vo výške 224,17 €, voda 23,00 €, plyn 90,00 €, elektrina 26,00 €, splátky spotrebných úverov v celkovej výške 407,00 €. Tieto spotrebiteľské úvery spláca spolu s manželkou. Na lieky mesačne vydá 20,00 €. Z majetkových pomerov súd zistil, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

10. Súd skúmal aj majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Z internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> mal súd preukázané, že v roku 2018 tržby spoločnosti narástli o 16% na sumu 448.663,00 €.

11. Žalovaný bol oboznámený s možnosťou aplikácie , pričom vo svojom vyjadrení k tomuto uviedol, že žalobca neosvedčil skutočnosti, pre ktoré by žalovanému nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

12. Súd v prejednávanej veci zistil, že existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania súd výnimočne prihliadol. Zistené dôvody osobitného zreteľa však nie sú až takej povahy, aby súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov v konania, ale súd pri svojom rozhodovaní použil moderačné právo aj napriek doslovnému zneniu (rozhodnutie NS SR sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu ). Moderačné právo súd použil na zmiernenie dôsledkov tohto ustanovenia prihliadnuc na neprimeranú tvrdosť rozhodnutia voči žalovanému, ak by mu súd náhradu trov konania vôbec nepriznal. Pri stanovení percentuálnej výšky nároku na náhradu trov konania žalovanému sa súd riadil zistením, že v danom prípade vstupuje do konania aj sociálny aspekt, keď žalobca nemôže uhradiť trovy konania alebo len s veľkými ťažkosťami. Žalobca je starobný dôchodca; i keď o náklady domácnosti v celkovej výške

770,17 € sa delí aj s manželkou, tak aj polovica, ktorá na neho pripadá, tvorí takmer 80% jeho dôchodku. Žalovaný, ako spoločnosť, bol založený za účelom dosahovania zisku, o čom svedčia aj údaje uvedené v bode 10. K postoju strán k sporu súd uvádza, že žalobca aj napriek deklarovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte v deň vyhlásenia rozsudku v pôvodnom konaní, zostal v tomto konaní nečinný, na výzvu súdu o špecifikáciu žalovanej sumy nereagoval a procesne zavinil zastavenie konania. Čo sa týka postoju žalovaného k sporu, súd konštatuje, že tento využil prostriedok procesnej obrany (vyjadrenie zo dňa 18.04.2019), z pojednávaní sa ospravedlnil. Žalovaný však neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali ako následok použitia daného ustanovenia. Taktiež súd prihliadol na nepomer medzi zvýhodnením žalobcu a znevýhodnením žalovaného s ohľadom na celkové pomery účastníkov konania a pri riešení tohto vzťahu hľadal spravodlivú rovnováhu (rozh. Ústavného súdu ). Vzhľadom k tomu, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na strane žalobcu a to len v časti, má súd za to, že uvedené rozhodnutie nie je neprimerane tvrdé voči žalovanému vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery. Preto úhrada trov konania vo výške 50% žalovanému nemá likvidačný charakter pre žalobcu, pre žalovaného tento výrok nie je neprimerane tvrdý vzhľadom na jeho majetkové pomery a zisky z podnikateľskej činnosti a rovnako tak neodporuje dobrým mravom.

13. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.