Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_16Co-55-2019.pdf
PDF · 166.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO 51 489 546, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. U. H., advokátom so sídlom kancelárie M. nábrežie X/A, XXX XX C., o zaplatenie 255 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/40/2018-71 zo dňa 25. februára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 255 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 255 eur od 9.9.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenie 255 eur s príslušenstvom, odôvodnil žalobca tým, že dňa 16.6.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mitshubishi ASX, evidenčné číslo T ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený S. T.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Peugeot 306, evidenčné číslo T v tom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Poškodený dal opraviť uvedené vozidlo, na ktorú opravu bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 352018, zo dňa 21.6.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčné číslo T Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018029, zo dňa 9.6.2018, splatnú dňa 6.7.2018 na sumu 561 eur. Táto suma je fakturovaná za obdobie od 21.6.2018 do 29.6.2018, t.j. za 9 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 59 eur. V sume 561 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Poškodený dňa 26.6.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 561 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu.
Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 13.7.2018. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2018 vyplýva, že došlo k ukončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 30.8.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 306 eur. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo zdôvodnené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať len 34 eur. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 561 eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov, súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 9.9.2018, pretože je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
3. V upomínacom konaní sp.zn. 12Up/662/2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.10.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s tým, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V odpore uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijako nekonkretizuje. Tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ani z Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, tvrdil, že žalobca nie je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalobca. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z dôvodu, že poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným ustanovením. V uvedených súvislostiach nemohlo logicky dôjsť k úhrade faktúry ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa ich názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Žalobca sa odvoláva na zmluvu o nájme, pričom nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu. Žalovaný má za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise zmluvy o nájme. Žalobca k zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé, na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo k následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného, zo dňa 29.6.2018, síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené
v autoservise až do doručenia krycieho listu a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, nehovoriac o jeho preukázaní, čo považuje žalovaný za zjavne účelové. V tejto otázke žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Moment doručenia krycieho listu autoservisu je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne. Žalovaný poukázal aj na oznámenie o poistnom plnení, predložené žalobcom, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti poukázané plnenie v sume 306 eur, čo potvrdil aj samotný žalobca.
4. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil, podľa § 180 CSP. Z dokazovania vykonaného listinami zistil, že dňa 16.6.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mitshubishi ASX, evidenčné číslo T ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený S. T.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Peugeot 306, evidenčné číslo T v tom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Poškodený dal opraviť uvedené vozidlo, na ktorú opravu bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXXXX, zo dňa 21.6.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčné číslo T Podľa Zmluvy o nájme č. 35/2018, zo dňa 21.6.2018, prenajímateľ predmetného vozidla, žalobca, prenajal nájomcovi, poškodenému pri dopravnej nehode, S. T.vi osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčné číslo T a to na dobu od 21.6.2018, pri dohodnutom nájomnom 59 eur na deň a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Zmluva bola napísaná na počítači, s tým, že do zmluvy bol vpísaný dátum, do ktorého predmetný nájom trval ,,29.6.2018“. Z Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 35/2018 vyplýva, že poškodeným bolo osobné motorové vozidlo značky Mitshubishi, uvedené vyššie a poškodenému bolo zapožičané náhradné motorové vozidlo značka Kia Ceed, uvedené vyššie. Podľa protokolu poškodené vozidlo bolo umiestnené v ALTERIA MOTOR s tým, že škoda na vozidle vznikla 16.6.2018 v Novákoch a dopravná nehoda bola šetrená políciou. Z predmetného protokolu vyplýva, že poškodený si náhradné motorové vozidlo prevzal od žalobcu dňa 21.6.2018 a odovzdal žalobcovi späť dňa 29.6.2018. Dňa 29.6.2018 vystavil žalobca poškodenému Petrovi T.vi faktúru č. 2018029 za prenájom náhradného vozidla, podľa Zmluvy o nájme č. 35/2018, na celkovú sumu 561 eur, ktorá pozostávala z nájomného náhradného vozidla od 21.6.2018 do 29.6.2018, za 9 dní, spolu vo výške 531 eur (9x59 eur) a z poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Dňa 29.6.2018 postúpil poškodený S. T., ako postupca, svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 16.6.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 561 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu, ako postupníka. Postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámil postupca, poškodený S. T., žalovanému, listom zo dňa 29.6.2018. Po postúpení pohľadávky na žalobcu si tento uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 561 eur u žalovaného, listom zo dňa 13.7.2018.
5. Z čestného prehlásenia S. T., poškodeného, zo dňa 29.6.2018, mal súd prvej inštancie zistené, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo Kia Ceed po dobu od 21.6.2018 do 29.6.2018 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti, zo dňa 16.6.2018, v autoservise až do doručenia krycieho listu. Súčasne prehlásil, že po uvedenú dobu nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný.
6. Listom zo dňa 27.8.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 24.8.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predkladajú výpočet výšky plnenia. V liste sa uvádza, že neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo, vzhľadom na typ požičaného vozidla, bola upravená na sumu 34 eur za deň, s tým, že poistné plnenie poukazujú v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov, na účet žalobcu, v sume 306 eur. Suma 306 eur bola žalobcovi žalovaným uhradená (č.l. 12).
7. Vo vyjadrení k odporu, podaného spolu s návrhom na pokračovanie v konaní, žalobca uviedol, že existenciu svojej aktívnej legitimácie v spore odvodzuje od § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca, pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi.
Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. S poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že faktúrou z 29.6.2018 si uplatnil za prenájom vozidla Kia Ceed podľa zmluvy o nájme motorového vozidla sumu 561 eur voči poškodenému. K zániku záväzku z faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného, v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal žalobca na nesporný obsah dojednania zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.6.2018, v ktorom sa v bode 5 zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu škody podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení v žalovanej výške. Nároky hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nárok na náhradu peňažnej čiastky, zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa 420 Občianskeho zákonníka. Z dikcie § 4 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa § 427 Občianskeho zákonníka (objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú nehodu zodpovedajú podľa § 420 Občianskeho zákonníka (subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla, založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené, je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v nájomnej zmluve č. 35/2018 žalobca uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka vzniká nájomný vzťah v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dojednaná nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétne, dátumom neurčiteľné, časové obdobie jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnu, dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania tejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na jej podstatných náležitostiach a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda, alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady za nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zo žalobcom predloženej dokumentácie nemožno zistiť na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla, toto tvrdenie považuje žalobca za nepodstatné pre existenciu uplatneného nároku žalobcu. Z predloženej dokumentácie však vyplýva, že k uvedenému došlo v T.. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s tým, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považuje žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný ňou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeného. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavineným klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo, primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol
obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. V oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že vzhľadom na prieskum trhu bola priznaná denná sadzba nájomného 34 eur s DPH, pričom na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Z faktúry č. 2018029, ako i z nájomnej zmluvy, vyplýva dohodnutá denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Kia Ceed vo výške 59 eur s DPH. K primeranosti denného nájomného v danom prípade ako dôkaz predložil viaceré cenové ponuky (č.l. 48-51). Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovni o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní, prostredníctvom internetu. Poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenájme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Poplatok 30 eur predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť v tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal žalobca aj na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov, vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla. Cena za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú žalobca vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď.
8. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 1, § 11 ods. 6 písm. a/ a b/, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 442 ods. 2, § 443, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný.
9. V súvislosti s námietkou aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán súd prvej inštancie uviedol, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že poškodený faktúru neuhradil a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda nevznikla, súd sa s tým nestotožňuje, pretože v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 2018029, t.j. vo výške 561 eur. V bode 5 zmluvy sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. 2018029 a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 2018029 došlo. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobúda postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých skutočností preto súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2018 je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje takisto na to, že žalovaný na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytol poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla v sume 306 eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a teda ani o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore.
10. Po konštatovaní nesporných skutkových tvrdení, že dňa 16.6.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mitshubishi ASX, evidenčné číslo T ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený S. T. a škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 21.6.2018 do 29.6.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne, na zabezpečenie súkromných potrieb a dochádzku do zamestnania, preto dňa 21.6.2018 uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme č. 35/2018, s predmetom nájom náhradného motorového vozidla značky Kia Ceed v období, kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 21.6.2018 do 29.6.2018. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018029 za prenájom motorového vozidla počas 9 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 59 eur bez DPH sumu 531 eur a sumu 30 eur titulom poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, spolu sumu 561 eur. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.8.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť a uviedol výpočet výšky poistného plnenia 306 eur s tým, že denné nájomné krátil z dohodnutej sumy 59 eur za deň na sumu 34 eur a súčasne nepriznal nárok na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur. Z vyššie uvedeného postoja žalovaného je nepochybné, že v čase poistného plnenia nemal žiadne výhrady voči tomu, že poškodený T. mal svoje vozidlo v oprave spolu 9 dní.
11. Medzi stranami sporu teda zostala sporná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie motorového vozidla.
12. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na dochádzku do práce a na ostatné osobné účely, mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Súhlasne s názorom žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného ani spravodlivo (navyše, keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, aby hľadal servis (čo by tiež trvalo istý čas), v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. V danom prípade bolo prenajaté vozidlo porovnateľnej triedy ako bolo poškodené vozidlo. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie vlastným zavinením, ale zavineným klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
13. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení síce tvrdil, že vzhľadom na prieskum trhu bola priznaná denná sadzba nájomného 34 eur s DPH, na podporu svojich tvrdení však v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy. Z faktúry č. 2018029 ako i z nájomnej zmluvy vyplýva dohodnutá denná sadzba nájomného za predmetné náhradné vozidlo Kia Ceed vo výške 59 eur s DPH, pričom primeranosť výšky denného nájomného v danom prípade preukazoval žalobca v konaní viacerými cenovými ponukami (č.l. 48-51).
14. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise, pričom náhradné vozidlo Kia Ceed používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp.zn. 2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas
opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp.zn. 3Cob/189/2014). Poškodené vozidlo bolo v oprave 9 dní a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 9 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 59 eur za deň nájmu bez DPH, čo spolu predstavuje sumu 531 eur a dohodnutý poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur, teda spolu sumu 561 eur. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením tak predstavuje sumu 255 eur.
15. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu, keďže poškodený užíval náhradné vozidlo len počas doby opravy jeho vozidla a nie individuálne výpočty žalovaného o výške nájomného, odvodené od nevyhnutnej doby opravy vozidla, pretože poškodený nemal reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy vozidla. Poistné plnenie bolo tiež žalovaným, podľa názoru súdu prvej inštancie, neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Podľa tvrdenia žalobcu, poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Poplatok 30 eur predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť v tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vzhľadom na tieto závery, s poukazom na postoj žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, ktorý až do tohto súdneho konania v podstate uznával dobu opravy poškodeného vozidla v servise 9 dní (krátil len výšku denného nájomného a poplatok za pristavenie vozidla), považoval súd prvej inštancie za úplne nepodstatné výhrady žalovaného k tomu, že v nájomnej zmluve bol ručne dopísaný dátum skončenia nájmu (keďže sa dopredu nevedelo, ako dlho bude vozidlo v servise), že podmienkou odovzdania opraveného vozidla poškodenému bolo predloženie krycieho listu, alebo že z písomných dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, kde došlo k odovzdaniu, resp. prevzatiu vozidla.
16. Podľa § 11 ods. 7 PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Dňa 24.8.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. Keďže poistné plnenie žalovaný neposkytol do 8.9.2018, kedy mu uplynula zákonná lehota na plnenie, od 9.9.2018 sa dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil správne, v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní ponechal na úvahe súdu, či v predmetnej veci rozhodne rozsudkom pre zmeškanie (§ 273 a nasl. CSP), z dôvodu, že nie je zrejmé, či sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil pojednávania z dôležitých dôvodov, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak sa strana z neúčasti na pojednávaní ospravedlní, pričom len uvedie, že na svojich doterajších podaniach zotrváva, nemožno ju sankcionovať rozsudkom pre zmeškanie, pretože jej účasť na pojednávaní je právom, nie povinnosťou.
19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podané odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a právne názory v ňom vyslovené za ústavne nekonformné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Žalovaný zdôraznil právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania. Odôvodnenie rozhodnutia je predpokladom toho, aby strany mohli
účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práve vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Riuz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 56/01, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03 a ďalšie). Uvedené najmä s poukazom na názory súdu prvej inštancie v odseku 29. odôvodnenia rozsudku. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vysporiadal s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu. Zo súdom prvej inštancie uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Poškodený teda predstavoval subjekt v postavení dlžníka žalobcu, čo preukazuje faktúra, v zmysle ktorej bol subjektom zaviazaným na plnenie poškodený a nie žalovaný. S poukazom na § 524 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V týchto súvislostiach nemohlo následne dôjsť ani k úhrade faktúry vzájomným zápočtom realizovaným v zmluve o postúpení. Z tejto zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne mienil žalobca použiť na započítanie. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.1.2008 sp.zn. 4Obo 20/2007 žalovaný vyhodnotil zmluvu o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon. Predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, t.j. neexistujúci predmet postúpenia. Namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky uhradil faktúru žalobcovi. Obsah zmluvy o postúpení práve naopak preukazuje nezaplatenie faktúry poškodeným pred samotnou cesiou pohľadávky. Je teda nepochybné, že údajný postupca pohľadávky nebol nikdy majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.4.2019 k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Žalobca považuje rozhodnutie za vecne správne, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s predmetom konania. Všetky dôvody uvedené v odvolaní žalovaný uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces. Nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2016 sp.zn. 3Cdo 369/2013). K podstatnému odvolaciemu tvrdeniu žalovaného, ktorým odôvodňoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP týkajúci sa zmluvy o postúpení pohľadávky v rovine aplikácie a interpretácie § 524 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že žalovaný poukazuje len na časť skutkových okolností. S odkazom na svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní považuje žalobca argumentáciu žalovaného za zmätočnú a zavádzajúcu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2018 vyplýva, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, keďže poškodený mal voči žalobcovi pohľadávku (A - odplata) vo výške 561 eur z titulu odplatného postúpenia svojej pohľadávky voči žalovanému (C - náhrada škody) a žalobca mal voči poškodenému pohľadávku (B - nájomné) vo výške 561 eur z titulu nároku na náhradu nájomného za náhradné vozidlo. Išlo o postúpenie budúcej pohľadávky C, keďže táto reálne vznikla až započítaním pohľadávky A s pohľadávkou B, pričom moment započítania pohľadávok reálne predstavoval úhradu, a teda i vznik škody. Momentom uzatvorenia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči
poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi za zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Zákonná úprava § 524 Občianskeho zákonníka umožňuje postúpiť aj budúcu pohľadávku, pričom k platnosti takejto zmluvy je potrebná dostatočná individualizácia pohľadávky spôsobom, ktorý by vylučoval jej zameniteľnosť s inou pohľadávkou. Uzatvorená zmluva je súladná s právom a založila aktívnu legitimáciu žalobcu na uplatňovanie nárokov proti poisťovni. Zmluvou o postúpení pohľadávky doľlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok s tým, že podľa zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom a na svoj účet (Krajský súd v Bratislave sp.zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 5.5.2015). Zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent plnenia. Argumentáciu žalovaného nemožno považovať za správnu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou súdu prvej inštancie a iných súdov (odsek 14. vyjadrenia žalobcu, v ktorých poukázal na viaceré rozsudky okresných súdov : Žilina, Martin, Ružomberok), v ktorých mali tieto súdu s odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej k úhrade nájomného došlo započítaním, preukázanú existenciu škody, čím bol preukázaný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu jej neexistencie, keďže išlo o budúcu a identifikovateľnú pohľadávku, ktorej postúpenie bolo možné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
21. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 15.4.2019. Žalovaný ďalšie vyjadrenie nepodal.
22. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
23. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd odvolacie tvrdenie žalovaného o porušení práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutie, pretože sa súd prvej inštancie nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, v dôsledku čoho je jeho právna konštrukcia nedostatočne odôvodnená. Odvolací súd vyhodnotil toto odvolacie tvrdenie žalovaného ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia v časti odôvodnenie podľa § 220 ods. 2
CSP a ako celok je odôvodnenia rozsudku presvedčivé. V súlade s čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku rešpektujúc názory Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 112/05, sp.zn. I. ÚS 117/05, sp.zn. II. ÚS 27/2011 a ďalších, odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP hodnotí skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ako dostatočne odôvodnené s oporou vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že sa žalovaný s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho názoru vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecnými súdmi by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia a výklad súdom prvej inštancie citovaných právnych noriem, podľa ktorých posúdil zistený skutkový stav, nevykazuje čo do odôvodnenia rozhodnutia žalovaným vytýkané procesné nedostatky. Za dostatočne odôvodnenú považuje odvolací súd aj otázku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP žalovaný neuviedol a neprezentoval čo viac by považoval za potrebné uviesť k tomu, aby bolo možné podľa jeho názoru považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné a presvedčivé. V tomto smere sú jeho tvrdenia všeobecné a odkazujúce na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov žalobe o splnenie peňažnej povinnosti vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza:
27. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe vyhovel. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
28. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného, vyjadrenie žalobcu k odporu, vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.2.2019) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP posudzoval podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného, ktorými namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2018 s § 524 Občianskeho zákonníka s následkom absolútnej neplatnosti tejto zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
29. Pri konštatovaní správnosti vymedzenia nesporných skutkových tvrdení súdom prvej inštancie v odseku 30. odôvodnenia rozsudku, nie je sporná existencia vzájomných právnych vzťahov medzi poškodeným, poisteným (škodcom) a poistníkom (žalovaným) podľa § 4 ods. 1 - 3 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení v čase dopravnej nehody dňa 16.6.2018, vznikol poškodenému S. T.vi proti žalovanému ako poistníkovi s predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Peugeot 306, ev.č. T nárok na náhradu spôsobenej škody. Postavenie poisteného mal držiteľ predmetného motorového vozidla A. E.. V konaní nebolo sporné, že v období opravy poškodeného motorového vozidla Mitsubishi ASX, ev.č. T poškodený S. T. užíval náhradné motorového vozidlo Kia Ceed, ev.č. T na základe zmluvy o nájme č. 35/2018 zo dňa 21.6.2018, ktorú uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom za odplatu 59 eur/deň, pričom zároveň v tejto zmluve dohodli poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Poškodený, nájomca S. T. užíval náhradné vozidla v období od 21.6.2018 do 29.6.2018. Z uvedeného je zrejmé, že S. T. mal ako poškodený voči žalovanému ako poisťovni (a poistníkovi voči škodcovi) postavenie veriteľa, ktorému vznikla pohľadávka z titulu náhrady škody a žalovaný mal voči poškodenému postavenie dlžníka. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 29.6.2018, ktorá obsahovala základné náležitosti právneho úkonu, označenie zmluvných strán a označenie pohľadávky čo do dôvodu a výšky, došlo k zmene oprávnenej osoby na strane veriteľa v súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súhlas dlžníka, žalovaného, k uzatvoreniu tejto zmluvy zákon nevyžadoval. Do právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpil nový veriteľ, postupník, ktorý oznámením o postúpení pohľadávky doručeným postupcom ako pôvodným veriteľom dlžníkovi - žalovanému (poisťovni), mohol začať požívať všetky práva. Postúpením pohľadávky nedošlo k zmene obsahu doterajšieho záväzkového vzťahu. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca stal proti žalovanému veriteľom pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou dňa 16.6.2018, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Mitsubishi ASX, ev.č. T motorovým vozidlom Peugeot 306, ev.č. T ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného. Za užívanie náhradného vozidla v období od 21.6.2018 do 29.6.2018, v ktorom bola vykonávaná oprava poškodeného vozidla S. T., vznikla S. T.vi ako nájomcovi povinnosť zaplatiť prenajímateľovi odplatu - nájomné vo výške 561 eur. V tomto právnom vzťahu mal prenajímateľ postavenie veriteľa a nájomca postavenie dlžníka. Nájomcovi vznikla povinnosť zaplatiť nájomné prenajímateľovi dňa 29.6.2018 a na splnenie tejto povinnosti vystavil prenajímateľ ako podnikateľský subjekt faktúru, v ktorej určil splatnosť, teda lehotu na splnenie tejto povinnosti, do 6.7.2018. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému postupca (poškodený, veriteľ) písomným podaním zo dňa 29.6.2018. Žalovaný postúpenie pohľadávky akceptoval a oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti adresoval žalobcovi ako postupníkovi a novému veriteľovi a jemu zaplatil aj poistné plnenie vo výške 306 eur. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a ani o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. K uvedenému zároveň odvolací súd dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný tento rozdiel v posudzovaní poskytnutého poistného plnenia nevysvetlil a ani sa k nemu nevyjadril.
30. V súlade so správne zisteným a hodnoteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiaden dôvod hodnotiť odvolacie tvrdenie žalovaného, že poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a že v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, ako správne s vplyvom na právne posúdenie jednak platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a jednak platnosti zániku záväzkov započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaný pri takto prezentovanom odvolacom tvrdení nevenoval dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych vzťahov, ktoré vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanému a ktoré vznikli poškodenému vo vzťahu k žalobcovi na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom) vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom) a žalobcom (veriteľom) vznikla pohľadávka na nájomcom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobcovi postavenie dlžníka nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu postupom súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na strane žalobcu je daná aktívna vecná legitimácia založená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2018 a na strane žalovaného je daná pasívna vecná legitimácia založená skutočnosťou, že motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Odvolací súd preskúmal názory a závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 32. - 38. odôvodnenia rozsudku, ktoré sa týkajú dôvodu a výšky účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla a konštatuje, že tieto sú správne a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
31. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený previedol svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu za dohodnutú odplatu vo výške 561 eur. Vo vzťahu medzi poškodeným a žalobcom vznikli vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého (peňažného) druhu. Započítaním vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom, ktoré bolo prejavom ich vôle v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k zániku týchto vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. Tým sa prejavil účel, zmysel a funkcia započítania ako zákonná možnosť zániku ich vzájomne dohodnutých záväzkov. Pohľadávky definované v zmluve o postúpení pohľadávky sú definované a vymedzené určite a zrozumiteľne, takto je určená aj výška, v akej vzájomné pohľadávky zanikajú.
32. Žalovaný s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.1.2008 sp.zn. 4Obo 20/2007 tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. Odvolací súd sa oboznámil so znením predmetného rozsudku, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v spore ako súd odvolací a jeho predmetom bolo posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tam označených právnych úkonov. Posúdením skutkových tvrdení a predmetu konania v spore sp.zn. 4obo 20/2007 a v tomto spore, je odvolací súd, na rozdiel od žalovaného, toho názoru, že z hľadiska právnej istoty neprichádza odkaz na predmetné rozhodnutie pri právnom posúdení predmetnej veci do úvahy.
33. V súlade s vyššie uvedenými názormi a závermi dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie tvrdenia žalovaného nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a tieto v súhrne vyhodnotil ako nedôvodné. Skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku, ktorý je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
34. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu proti žalovanému patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).