Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 27/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť B. K., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú ochranu postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v K. č. k.

Kc 277/10-8 zo 16. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2011 doručená sťažnosť B. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú ochranu postupom a rozhodnutím Krajskej

prokuratúry v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 277/10-8 zo 16. decembra 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ viedol súdny spor o náhradu škody

spôsobenú porušením povinnosti voči Ž. so sídlom v B. a Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii so sídlom v B. V súdnych konaniach

úspešný nebol, preto použil mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. Keďže ani

s týmto úspešný nebol, požiadal generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) o podanie mimoriadneho dovolania, čomu však vyhovené nebolo.

Posledná negatívna odpoveď na opakovanú sťažnosť o jeho žiadosti prišla z krajskej

prokuratúry. S týmito rozhodnutiami nie je spokojný, pretože príslušné orgány

nepostupovali dôsledne v zmysle príslušných právnych predpisov. Žiadal, aby ústavný súd

vec prešetril dôsledne, pretože je toho názoru, že jeho nároky boli a sú plne odôvodnené.

Napriek tomu, že bol zastúpený advokátom, nebol úspešný, preto žiadal o poskytnutie

ochrany ústavný súd a o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom.

Krajská prokuratúra prípisom č. k. Kc 277/10-8 zo 6. decembra 2010 konajúc

z poverenia generálneho prokurátora nevyhovela sťažovateľovi na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom a rozhodnutím krajskej

prokuratúry č. k. Kc 277/10-8 zo 16. decembra 2010 došlo k porušeniu jeho základného

práva na súdnu a inú ochranu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného opráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná judikatúra).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

To sa týka aj rozhodnutí orgánov prokuratúry. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takej interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné,

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (napr.

).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajskej prokuratúry vyplýva:

„Dovolací dôvod podľa s poukazom na ust.

spočíva v postupe súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných

práv priznaných mu . Musí však ísť o znemožnenie

realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť

a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. O takýto prípad v danej veci

nejde.

K Vašej námietke, že súd je povinný zaoberať sa všetkými dôkazmi, ktoré účastník

navrhne uvádzam, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov tak, že by bol povinný vykonať

všetky navrhnuté dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom,

ktoré z týchto dôkazov vykoná ( veta druhá ).

Neobstojí Vaša námietka, že súdy sa neriadili petitom návrhu. Žalobný návrh ste

v priebehu konania viackrát rozširovali a súd vždy pripustil jeho zmenu (č. 1. 93, 116, 130

súdneho spisu). Pri rozhodovaní sa súdy riadili žalobným návrhom.

Nestotožňujem sa s Vašim názorom, že rozhodnutia súdov sú nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí postupovali spôsobom,

ktorý záväzne určuje . Z rozhodnutí je zrejmá nadväznosť medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej.

Nesprávnym právnym posúdením veci ( ) je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak

súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo

právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval.

Preskúmaním spisového materiálu som nezistila ani tento dovolací dôvod.

Súdy na danú vec správne aplikovali právne predpisy platné a účinné v čase vzniku

škody ( o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve

a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov a zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom). Tieto právne predpisy si aj správne vyložili.“

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup krajskej prokuratúry z poverenia

generálneho prokurátora pri odôvodňovaní právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sa sťažovateľ

nestotožňuje so skutkovým hodnotením a následne s právnym názorom krajskej

prokuratúry, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti toho názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jej právny

názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom, v danom prípade krajskou prokuratúrou, by bolo možno uvažovať v prípade, ak by

sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný výklad krajskou prokuratúrou takéto

nedostatky nevykazuje. Danú vec a odôvodnenie rozhodnutia treba vnímať komplexne

a vo vzájomných súvislostiach. Z nich vyplýva, že krajská prokuratúra nezistila také

skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na podanie mimoriadneho opravného prostriedku

v prospech sťažovateľa. Za týchto okolností bolo potrebné sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú odmietnuť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011