Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcov 1/ Ing. S. R., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. 6, XXX XX D. Mesto nad S., 2/ L.. M. R., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. 6, XXX XX D. O. nad S., obaja právne zastúpení JUDr. O. N., advokátom, so sídlom kancelárie W. XXX/X, XXX XX A. N., proti žalovaným 1/ H. C., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt XXX XX H. N. XXX, právne zastúpenému M.. S. T. LL.M., advokátom, so sídlom kancelárie C. XX, XXX XX D. O. nad S., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -74 zo dňa 8. októbra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ sa proti žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 000 eur od 14.8.2015 do 23.11.2017 s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého, vo výroku II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70 000 eur od 14.08.2015 do 23.11.2017 s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého a vo výroku III. priznal žalobcom 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania vo výške 100 %, ktorá suma bude určená samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou si žalobca 1/ uplatnil nárok na zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100 000 eur od 14.8.2015 do 23.11.2017. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. si žalobca 2/ uplatnil voči totožným žalovaným úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 70 000 eur od 14.8.2015 do 23.11.2017. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.10.2018 obe konania spojil vzhľadom na totožnosť subjektov na strane žalovaných a totožnosť právneho titulu, na základe ktorého si obaja žalobcovia uplatnili uvedený nárok.

3. Obaja žalobcovia 1/, 2/ odôvodnili podané žaloby tým, že žalovaní boli rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -294 zo dňa 15.1.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. -396 zaviazaní zaplatiť žalobcom titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom sumu 100 000 eur žalobcovi 1/ a sumu 70 000 eur žalobcovi 2/. Po právoplatnosti rozhodnutia dňa 11.3.2014 a vykonateľnosti dňa 13.8.2015 si žalovaný 1/, 2/ svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili a preto boli žalobcovia nútení podať návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekúcie došlo k uhradeniu vymáhanej sumy dňa 29.6.2018. Navrhli, aby povinnosť zaplatiť úroky z omeškania bola žalovaným 1/, 2/ uložená solidárne, nakoľko týmto spôsobom boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní na zaplatenie istinu rozhodnutím súdu prvej inštancie.

4. Žalovaní 1/, 2/ s podanou žalobou nesúhlasili. Žalovaný 1/ v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že do dnešného dňa nebolo vo veci priznaného odškodnenia rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý žalovaní podali na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ v podanom odpore namietal najmä skutočnosť, že povinnosť zaplatiť požadované príslušenstvo má byť žalovaným 1/, 2/ uložená spoločne a nerozdielne, pretože medzi žalovanými nie je možné aplikovať režim tzv. pasívnej solidarity. Zo zreteľom na obsah ich vzájomného hmotnoprávneho vzťahu ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov, pri ktorých platí, že by predmet konania mohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich.

5. Žalobcovia 1/, 2/ považovali argumentáciu žalovaných 1/, 2/ za právne irelevantnú. Uviedli, že podanou žalobou sa domáhajú zaplatenia úrokov z omeškania, pričom omeškanie nastalo nezaplatením sumy priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Podanie dovolania nemá vo vzťahu k žalovanej povinnosti žiadny význam, nebol povolený odklad vykonateľnosti. V konaní na súde prvej inštancie boli obaja žalovaní zaviazaní zaplatiť istinu spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť sa vzťahuje aj na príslušenstvo pohľadávky, ktoré sleduje právny režim istiny. Zo samotného inštitútu pasívneho nerozlučného spoločenstva vyplýva, že ak dlh splní jeden účastník, povinnosť ostatných zanikne. Žalovaný 1/ navrhol, aby súd zaviazal zaplatiť uplatnené príslušenstvo iba žalovaného 2/. Argumentoval tým, že nárok uplatňovaný v predmetnom konaní predstavuje príslušenstvo už priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré má byť tak isto ako nárok sám predmetom poistného krytia. Je potrebná extenzívna interpretácia pojmu škoda pre účely zákona o PZP tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda aj táto náhrada je predmetom poistného krytia, rovnako ako príslušenstvo tejto náhrady. Pri výklade pojmu škoda je pre účely potrebné vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu sa považuje aj nemajetkovú škodu. Z judikatúry ESD vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti rešpektovať právo únie a vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel a nemôžu odňať potrebný účinok smernici č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zo dňa 16.9.2009.

6. Z vykonaného dokazovania (odsek 9. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -294 zo dňa 15.1.2014 bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi Ing. M. R. nemajetkovú ujmu vo výške 70 000 eur a žalobcovi S. R. vo výške 100 000 eur zhodne do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 11.3.2014 a vykonateľnosť dňa 13.8.2015. Žalovaní 1/, 2/ uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnili, k uhradeniu istiny, nemajetkovej ujmy, došlo v rámci exekúcie dňa 29.6.2018.

7. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa a v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Výška základnej úrokovej sadby ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 14.8.2015 dosahovala 0,05 %. Žalobcovia požadovali priznanie úrokov z omeškania vo výške 5 % zo sumy 100 000 eur v prípade žalobcu 1/ a zo sumy 70 000 eur v prípade žalobcu 2/, obaja zhodne odo dňa 14.8.2015 do 23.11.2017, čo bol deň podania návrhu na upomínacie konanie,

hoci k zaplateniu dlžnej sumy došlo až neskôr, a to dňa 29.6.2018. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného 1/, že nakoľko je náhrada nemajetkovej ujmy krytá z povinného zmluvného poistenia žalovaného 1/ mala by byť povinnosť uhradiť príslušenstvo tejto náhrady uložená iba žalovanému 2/. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol obom žalobcom v dôsledku zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla porušením právnych predpisov žalovaným 1/. Z tohto dôvodu je odvodená pasívna legitimácia žalovaného 1/ tak v pôvodnom konaní o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/ a v nadväznosti na to aj pasívna legitimácia v konaní i zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania, ktorý nárok vznikol žalobcom po včasnom neuhradení súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. K otázke pasívnej solidarity na strane žalovaných 1/, 2/ ktorá bola namietaná žalovaným 2/, súd prvej inštancie uviedol, že s uvedenou argumentáciu sa vysporiadal odvolací súd v odôvodnení rozsudku č.k. -396 zo dňa 7.7.2015, kedy konštatoval, že vzhľadom na charakter právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným 1/, kde ide o zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla za škodu a za zásah do osobnostných práv žalobcov a na druhej strane nárok žalobcov voči žalovanému 2/ je upravený samostatným , nejde v prejednávanej veci o povinnú solidaritu. Výrok súdu prvej inštancie preto zmenil tak, že žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy neuložil solidárne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri prejednaní nároku na priznanie príslušenstva osvojil právne argumenty odvolacieho súdu a postupoval zhodne s citovaným názorom odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zásady, že príslušenstvo pohľadávky znáša právny režim istiny.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle a úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa a . Žalovaný 2/ považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a právne názory v ňom vyslovené za ústavne nekonformné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré nedostatočne odôvodnil. Žalovaný 2/ zdôraznil právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania. Odôvodnenie rozhodnutia je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práve vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Riuz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a ďalšie). Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke ako dospel súd prvej inštancie k priznanému úroku z omeškania. S poukazom na odsek 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný 2/ namietal, že žalobcom 1/, 2/ bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, čo je v rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie v odseku 19. odôvodnenia rozsudku, v ktorom je uvedené, že žalobcovia sa domáhajú úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou pasívnej solidarity na strane žalovaného 1/ a žalovaného 2/ iba s odkazom na rozsudok odvolacieho súdu č.k. -369. V tejto časti považuje žalovaný 2/ rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, nedostatočne, nepresvedčivo a neudržateľne zdôvodnený a zmätočný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný 1/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

11. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019 k odvolaniu žalovaného 2/ uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a riadne odôvodnený. Zdôraznili, že v podanej žalobe zo dňa 23.11.2017 riadne označili a vypočítali výšku úrokov 5,05 % ročne. Taktiež je nepochybné, že výška úrokov z omeškania k prvému omeškania, t.j. k 14.8.2015 bola podľa ECB 0,05 %. Za použitia a vykonávacieho predpisu je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. K 14.8.2015 bola 0,05 % ročne a teda výsledná úroková sadzba je 5,05 % ročne. Úroky z omeškania

majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku a platia sa popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka. Omeškaním nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu. Podľa názoru žalobcov 1/, 2/ je zrejmé, že v odseku 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ide iba o pisársku chybu. Ostatné body odvolania považujú žalobcovia 1/, 2/ za právne bezvýznamné. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019 k vyjadreniu žalovaného 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ zopakovali tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019 k odvolaniu žalovaného 2/.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019 k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že tvrdené odvolacie dôvody podľa a sú skutočne naplnené a napadnutý rozsudok trpí vytýkanými vadami. Žalovaný 1/ sa však nestotožnil s týmito tvrdeniami v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný, nepresvedčivý a zmätočný iba v časti týkajúcej sa priznanej výšky úrokov z omeškania.

14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu vo veci nepodali.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( ).

17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. V rámci postupu podľa sa odvolací súd zaoberal aj odvolacím tvrdením žalovaného 2/ o nedostatočnom, nepresvedčivom a nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie s následkom záveru o nedodržaní náležitostí písomného vyhotoveného rozhodnutia v časti odôvodnenie podľa . Rešpektujúc v súlade s základných princípov názory Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a ďalších, odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd v súlade s požiadavkami hodnotí skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ako dostatočne odôvodnené s oporou vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že sa žalovaný 2/ s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho názoru vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecnými súdmi by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia a výklad súdom prvej inštancie citovaných právnych noriem, podľa ktorých posúdil zistený skutkový stav, nevykazuje čo do odôvodnenia rozhodnutia žalovaným 2/ vytýkané procesné nedostatky. Za dostatočne odôvodnenú považuje odvolací súd aj otázku pasívnej solidarity na strane žalovaných 1/, 2/. Touto otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal v odseku 20. odôvodnenia rozsudku, ktorý obsahuje vlastné úvahy súdu prvej inštancie a v odseku 21. odôvodnenia rozsudku s odkazom na názory vyslovené v rozsudok odvolacieho súdu č.k. -369 zo dňa 7.7.2015 medzi rovnakými stranami sporu. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolateľa upriamuje na tomto mieste pozornosť na skutočnosť, že i napriek týmto odvolacím tvrdeniam vo vzťahu k náležitostiam podľa žalovaný 2/ neuviedol a neprezentoval čo viac by považoval za potrebné uviesť k tomu, aby bolo možné podľa jeho názoru považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné a presvedčivé. V tomto smere sú jeho tvrdenia všeobecné a odkazujúce na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcom 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa uvádza : Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcami a k použitej obrane žalovaného 2/, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých uplatnené nároky priznal žalobcom 1/, 2/ a žalobe vyhovel. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

21. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátene vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že v zmysle a , v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , vznikla žalovaným 1/, 2/ za obdobie od 14.8.2015 do 23.11.2017 zákonná povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ úroky z omeškania ako sankčný dôsledok dobrovoľného nesplnenia judikovanej povinnosti v rozsahu istiny v súdom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri ustálení obdobia omeškania so splnením peňažnej povinnosti z dispozície žalobcov 1/, 2/, ktorí obdobie omeškania určili podľa právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia čo sa týka začiatku obdobia omeškania a z dispozície žalobcov 1/, 2/ čo sa týka ukončenia obdobia omeškania. Nárok žalobcov 1/, 2/ pri určení ukončenia obdobia omeškania bol obmedzený dňom zaplatenia istiny v ich prospech dňa 29.6.2018. Zákonný úrok z omeškania bol uplatnený za kratšie obdobie ako žalobcom 1/, 2/ patril v súlade so zákonom a touto ich dispozíciou bol súd prvej inštancie viazaný.

22. V rámci postupu podľa druhá veta podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného 2/, ktoré majú podľa obsahu procesný charakter, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Podanou

žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 5,05 % ročne, ktorá skutočnosť vyplýva z časti D/ nimi podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa , ktorú dňa 24.11.2017 doručili Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálnemu súdu prvej inštancie. Žalovaným 2/ namietaná výška úroku z omeškania 5,05 % ročne je bez vplyvu na vecnú správnosť výrokov I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 19. v časti týkajúcej sa uvedenej výšky úroku z omeškania 5 % ročne, je potrebné vyhodnotiť ako zákonný dôvod na vydanie opravného uznesenia súdom prvej inštancie podľa bez návrhu alebo na návrh.

23. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcov 1/, 2/ ako aj u žalovaných 1/, 2/. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcom 1/, 2/ ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcom 1/,2/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).