Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-93-2016.pdf
PDF · 144.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: A. O. K., T.: XX XXX XXX, A. A.V. R. XX/XX, XXX XX O. K., zast.: JUDr. Martin Bicko, advokát, so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: T.. K. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX/X, XXX XX L., zast.: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2.783,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 24.01.2012, č.k. 11Cb/209/2007-228 Okresný súd Dunajská Streda po zastavení konania ohľadne uplatneného úroku z omeškania vo výške 12 % ročne v celom rozsahu zamietol žalobný návrh zo dňa 19.07.2007, ktorým sa postupca Thermocentrum Slovakia spol. s r.o. domáhal od žalovaného zaplatenia celkom 6.670,87 eur (200.966,50 Sk) z titulu poskytnutia pôžičky vo výške 117.123,- Sk (3.887,77 eur) v júli 2005, v spojení s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 14.07.2005, splatnou dňa 28.07.2005 na sumu 117.123 Sk (3.887,77 eur), a dodávky a montáže komponentov ústredného kúrenia v rodinnom dome vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2005, splatnou 14.01.2006 na sumu 83.843,50,- Sk (2.783,10 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne.
2. Na odvolanie postupcu uznesením zo dňa 26.09.2013, č.k. 31Cob/32/2012-243 krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.
3. Uznesením zo dňa 30.06.2014, č.k. 11Cb/209/2007-269 Okresný súd Dunajská Streda pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu, ktorým sa stalo Spolu pre Bystricu.
4. Uznesením zo dňa 08.03.2016, č.k. 11Cb/209/2007-433 súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eur. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eur ako majetkového prospechu získaného žalovaným plnením bez právneho dôvodu, ktoré žalovaný vedome a reálne prijal bez právneho dôvodu, tak ako sa ho žalobca domáha v podaní doručenom súdu dňa 14.10.2015.
5. Žalovaný uplatnil námietku premlčania.
6. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.783,10 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že k oslabeniu jeho práva na zaplatenie žalovanej sumy premlčaním nedošlo. Faktúra č. XXXXXXXX na sumu 2.783,10 eur bola vystavená dňa 30.12.2005, splatná do 14.01.2006, žaloba je zo dňa 19.07.2007.
7. Súd dňa 30.05.2016 vydal o základe nároku medzitýmny rozsudok s výrokom : „Súd určuje, že nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je čo do základu opodstatnený.“ Rozsudok odôvodnil tým, že z nesporných tvrdení účastníkov v konaní sp.zn. 11Cb/209/2007 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Thermocentrum Slovakia spol. s r.o. na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného - stavbe rodinného domu vykonal práce, a to montáž komponentov ústredného kúrenia, dodávku ktorých žalovanému zabezpečil. Z vykonaného dokazovania tiež bolo preukázané, že predmetné práce začal robiť na nehnuteľnosti v mesiacoch apríl - máj 2005 a k ich ukončeniu došlo v mesiacoch júl - august 2005 (kolaudácia novostavby rodinného domu bola dňa 27.07.2005).
8. Žalovaný uviedol, že predmetné práce boli vykonané na jeho nehnuteľnosti, avšak s právnym predchodcom žalobcu neuzatvoril zmluvný vzťah, ani mu nevzniklo bezdôvodné obohatenie, a to z toho dôvodu, že hodnotu tepelného čerpania 170.000,- Sk zaplatil ako preddavok, prevzal ho dňa 14.07.2005. Z opatrnosti namietol, že dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 14.07.2007. Tvrdil, že v zaplatenej cene 170.000,- Sk bola zahrnutá aj cena montáže ústredného kúrenia, teda žalobcovi nič nedlhuje.
9. Z faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že bola vyhotovená dňa 30.12.2005 a právny predchodca žalobcu ňou žiadal žalovaného uhradiť mu sumu 2.783,10 eur (83.843,50 Sk) do 14.01.2006 za dodávku a montáž komponentov ústredného kúrenia v rodinnom dome.
10. Súd v konaní mal za to, že predmetné práce na nehnuteľnosti, a to dodávka a montáž ústredného kúrenia boli právnym predchodcom žalobcu vykonané. Vlastník predmetnej nehnuteľnosti vedel, že sa práce na nehnuteľnosti vykonávajú, nakoľko sám rodinný dom staval a zhotoviteľovi prác cestou P. W. ich umožnil vykonávať, dokonca bol pri ich výkone súčinný pomocnými prácami vykonávanými, ktoré sám fyzicky vykonával, neuviedol, že by nechcel, aby sa predmetné práce nevykonali, ani neurobil opatrenia, aby právny predchodca žalobcu cestou P. W. práce nevykonával. Nie je preto relevantné, že predmetné práce nevykonával právny predchodca osobne.
11. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, a to k uzatvoreniu zmluvy o dielo v súlade s § 631 Občianskeho zákonníka, prípadne zmluvy o údržbe a oprave veci, prípadne inej odplatnej zmluvy, na základe ktorej by sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že vykoná pre žalovaného dielo, ktoré mu zadal a že sa dojednali na výške ceny diela. Právny predchodca žalobcu tvrdil, že jednal so žalovaným ohľadne uzatvorenia takejto zmluvy a že zmluvu uzatvoril. Žalovaný uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy ako uviedol právny predchodca žalobcu nedošlo, a ani s ním ohľadne uzatvorenia zmluvy nejednal.
12. V konaní mal súd za nesporné medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vykonaniu prác, a to k montáži komponentov ústredného kúrenia. Toto podľa súdu ani žalovaný nepoprel, avšak uviedol, že predmetné práce vykonal čiastočne sám a zaplatením preddavku 170.000,- Sk sa s právnym predchodcom žalobcu titulom vykonania predmetných prác aj vyrovnal. Na základe uvedeného súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nadobudol predmetné práce na základe zmluvy o dielo. V konaní tiež nebolo preukázané, že by došlo k zmluvnému vzťahu, na základe ktorého by predmetné práce vykonával pre žalovaného iný subjekt, teda P. W.. Práce boli vykonané na novostavbe rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, spočívali v montáži ústredného kúrenia, čím došlo k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti, pričom tieto práce podľa súdu boli vykonané právnym predchodcom žalobcu. Súd mal teda za to, že žalobcovi vznikol nárok proti žalovanému v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu, ktorý získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu. Súd rozhodol o základe nároku žalobcu voči žalovanému. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v prípade, že nedošlo k premlčaniu práva, bude výška bezdôvodného obohatenia predmetom ďalšieho dokazovania, kde bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, zrejme aj vrátane znaleckého dokazovania vzhľadom na to, že v konaní zatiaľ nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia, ktorá spočíva v zhodnotení nehnuteľnosti vzhľadom aj na rozsah a kvalitu vykonaných prác (z výpovede svedka P.
W.W. vyplynulo, že montáž ústredného kúrenia vykonal v dvoch etapách, a to prvá etapa niekedy v mesiacoch apríl - máj 2005, v tomto prípade by bolo právo čiastočne premlčané, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 19.07.2007, najneskôr si mal právny predchodca žalobcu svoj nárok uplatniť v apríli
- máji 2007, a ďalej druhá etapa niekedy v auguste 2005, v tomto prípade by k čiastočnému práva nedošlo, vzhľadom na podanie žaloby na súd dňa 19.07.2007).
13. Medzitýmny rozsudok napadol žalovaný odvolaním. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou neakceptuje, nakoľko žalobca žalovanému neposkytol žiadne plnenie zo zmluvy o dielo, pretože medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol a neexistoval zmluvný vzťah uzatvorený podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca a žalovaný nikdy neuzatvorili zmluvu o dielo, v zmysle ktorej by sa dohodli na predmete diela, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, že zhotovenie diela bude odplatné. Žalobca v prospech žalovaného žiadne dielo nezhotovil, nevykonal žiadnu prácu či službu. Žalovaný si u žalobcu zhotovenie diela neobjednal, čiže žiadne dielo neprevzal, eventuálne prácu neprijal. Pretože žalobca žalovanému dielo nezhotovil, žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť za zhotovené dielo, eventuálne žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by sa na jeho úkor žalovaný obohatil a nepreukázal, akým spôsobom sa mal žalovaný obohatiť. Žalobca nevykonal v prospech žalovaného žiadne práce súvisiace s dodávkou a montážou kúrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn. 3Mcdo/6/2010. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajúc povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žaloba povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie, a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zhotovenie diela, jeho odovzdanie, sprevádzkovanie, či samotné uzatvorenie zmluvy o dielo. Odvolateľ namietal nesprávnosť tvrdenia súdu, že on nerozporoval vykonanie diela zo strany žalobca, pretože on počas celého konania uvádzal, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, že žalobca nevykonal žiadne práce súvisiace s vyhotovením diela či akékoľvek práce na rodinnom dome, a že ním uplatnený nárok je neoprávnený. Žalobca predložil ako dôkaz, že vykonal dielo v prospech žalovaného faktúru č. XXX/XXXX, vystavenú p. W. na sumu 21.500,- Sk z dôvodu montáže kúrenia v objekte rodinného domu v obci K. v dohodnutej cene, avšak predmetná faktúra neobsahuje predmet diela, čas zhotovenia diela, miesto zhotovenia diela, zmluvné strany a teda nemôže predstavovať doklad preukazujúci oprávnenie žalobcu fakturovať žalovanému sumu 83.843,50 Sk, eventuálne vznik bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný danú faktúru spochybňoval a spochybňuje. Žalovaný od žalobcu neprijal žiadnu službu, práce ani iné plnenia, ktoré by zakladali nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný od začiatku tvrdil, že žalobca zhotovenie diela v prospech neho nepreukázal zmluvou o dielo, protokolom o odovzdaní diela, potvrdením dodacieho listu, montážneho listu resp. iným dokladom preukazujúcim zhotovenie a odovzdanie diela. Žalobca nepreukázal ani objednanie diela písomným potvrdením o prevzatí objednávky, ktorú bol v súlade s § 632 Občianskeho zákonníka povinný vydať objednávateľovi, a ktorá mala obsahovať označenie predmetu diela, rozsah, akosť, cenu za vyhotovenie diela a časť jeho zhotovenia. Žalovaný prijal len odbornú pomoc od p. W., podnikajúceho na základe samostatného živnostenského oprávnenia pri montáži ústredného kúrenia. Keďže boli dohodnutí o vzájomnej pomoci a p. W. akceptoval, že práce pre neho bude zhotovovať za protihodnotu recipročnú pomoc, a že ide o recipročný vzťah existujúci výlučne medzi nimi a nie medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nemal uzavretú zmluvu ani s p. W.U.. Žalovaný poukázal na to, že p. W. vykonal fakturáciu bližšie nešpecifikovaného diela až 11.09.2005, niekoľko mesiacov po vykonaní prác. Ak by medzi nimi existoval zmluvný vzťah, tak by vykonal fakturáciu po zhotovení diela. Faktúra nie je dôkazom o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Iný dôkaz žalobca nepredložil ani nenavrhol vykonať. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že dňa 27.07.2005 bola realizovaná kolaudácia rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, v ktorom malo podľa tvrdení žalobcu prebehnúť zhotovenie diela. Ku dňu vykonania kolaudačného rozhodnutia musel mať rodinný dom zabezpečený vykurovací systém. Tvrdenie žalobcu, že pre neho vykonával práce aj po kolaudácii žiadnym spôsobom nepreukázal. Na začiatku žalobca žiadal úhradu nezaplatenej faktúry na základe zmluvy a teraz tvrdí, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to nie z dôvodu, že akceptuje nárok žalobcu, ale z dôvodu, že ak by aj nárok žalobcu z titulu vykonania diela bol daný, ktoré dielo bolo skolaudované 27.07.2005, pričom práce mal vykonať niekoľko týždňov pred kolaudáciou, lehota na uplatnenie práva
žalobcu zo žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia uplynula pred podaním žalobného návrhu a teda žaloba bola podaná oneskorene. Začiatok plynutia premlčacej doby je určený okamihom, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie súdu, že pre žalovaného žalobca vykonal práce ešte v auguste v roku 2005 žalovaný odmieta. Žalobca pre žalovaného nikdy nevykonal žiadne práce a to ani pred kolaudáciou ani po kolaudácii, ani v auguste 2005. Žalobca žiadal vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, aká je hodnota stavebných prác. Ak by žalobca skutočne vykonal práce, mal by mať záznam o plnení potvrdený žalovaným a ďalšie písomnosti preukazujúce rozsah prác a ich cenu. Tvrdenia žalobcu, že znalec má určiť hodnotu prác ním vykonaných, len potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že žalobca žiadne práce nevykonal pre žalovaného. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a to tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Vecná legitimácia žalobcu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by mala byť daná existenciou nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.10.2015, v ktorom žalobca uviedol, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že mu nezaplatil faktúru. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v stanovisku Cpj 37/78 „Na vrátenie poskytnutého plnenia, ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkového prospechu“. Súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu voči žalovanému ako nárok z plnenia bez právneho dôvodu, keď v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť a ten komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Žalobca žalovanému nikdy neposkytol plnenie, bezpochyby teda nekonal v omyle v tom, či je povinný žalobcovi plniť. Keďže žaloba voči žalovanému neplnil, nemohol žalovaný od neho nič prijať. Žalobca počas celého konania nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Žalovaný namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú právne argumenty týkajúce sa vykonaného dokazovania. Súd len konštatoval, že je nesporné, že žalobca vykonal v prospech žalovaného plnenie, keď žalovaný od samého začiatku konania popieral, že by žalobca konal v jeho prospech, eventuálne, že by vykonal práce na jeho rodinnom dome. Žalovaný považuje odôvodnenie rozsudku za chybné, zmätočné a nedostatočné i z dôvodu, že z jeho obsahu nie je určitá výška nároku žalobcu, keď v zmysle odôvodnenia rozsudku str. 1 vyplýva: „Predmetom tohto majetkového prospechu získaného žalovaným plnením bez právneho dôvodu, ktoré žalovaný vedome a reálne prijal bez právneho dôvodu, tak ako sa ho žalobca domáha v podaní doručenom súdu dňa 14.10.2015“, pričom na str. 2 rozsudku súd uviedol: „Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.783,10 eur titulom plnenia zmluvy o dielo / vydania bezdôvodného obohatenia“. Žalobca taktiež nepreukázal kauzálny vzťah medzi nárokom p. W. voči nemu a svojím nárokom voči žalovanému, čo je spôsobené tým, že žalobca v prospech žalovaného nikdy nevykonal práce na vykurovacom systéme domu v K. a ani nedodal materiál, ktorý si účtuje.
14. Druhoinštančný súd uznesením z 27.02.2018 medzitýmny rozsudok zrušil. Uviedol: Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil, že nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je čo do základu opodstatnený.
15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného. V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenia získané vo väzbe na existenciu právneho úkonu, tým je potrebné sa zaoberať ako predbežnou otázkou najmä v súvislosti na právne dôsledky daného vzťahu, čo má potom význam aj pre posúdenie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, ale aj toho, či v danej veci pôjde o vzájomné plnenie, ktoré je podmienené plnením druhej strany. Je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu.
Podstatným znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo mu bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, napr. plnenie v omyle alebo šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. O plnenie bez právneho dôvodu nepôjde vtedy, ak pre plnenie existoval právny dôvod.
16. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zmätočné, keď v hlavičke medzitýmneho rozsudku je uvedené o zaplatenie 2.783,10 eur s prísl. a v odôvodnení napadnutého rozsudku na prvej strane, štvrtý odsek je súdom uvedené, že predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.887,77 eur ako majetkového prospechu získaného žalovaným plnením bez právneho dôvodu, tak ako sa ho žalobca domáha v podaní doručenom súdu dňa 14.10.2015.
17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie, akých dôkazov, dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu THERMOCENTRUM Slovakia spol. s r.o. vykonal práce a to montáž komponentov ústredného kúrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré práce nie sú ani špecifikované, čo podľa súdu prvej inštancie má vyplývať z nesporných tvrdení účastníkov konania, keď žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie namietal, že žalobca pre žalovaného žiadne práce nevykonal v súvislosti s montážou komponentov ústredného kúrenia. Taktiež nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal začať vykonávať práce pre žalovaného v mesiacoch apríl až máj 2005 a k ich ukončeniu malo dôjsť v mesiacoch júl až august 2005, keď súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, na základe ktorých vykonaných dôkazov dospel k takémuto záveru, keď tieto tvrdenia žalobcu žalovaný popieral. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že zhotoviteľovi prác a to právnemu predchodcovi žalobcu umožnil žalovaný cestou P. W. vykonávať práce, keď sám bol pri ich výkone súčinný, avšak ako správne namietal odvolateľ, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký bol vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a p. W., keď zo slovného spojenia súdu „cestou“ to nie je zrejmé a naviac žalovaný popieral uzavretie zmluvy o dielo s p. W.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že samotná faktúra nie je dokladom o vykonaní prác právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného, z ktorej ani nevyplýva, aké práce, kedy a kde boli vykonané.
18. Krajský súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu vo veci rozhodnúť, vysporiadať sa so všetkými rozpormi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal odvolací súd ako aj so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní, ako aj žalovaným uplatnenou námietkou premlčania, v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p., svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
19. Okresný súd dňa 09.04.2018 vyzval žalobcu : „Súd Vám predkladá zrušujúce uznesenie KSTT. To v bode 10 dáva do pozornosti rozlišovanie medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu. V bode 11 uznesenia KSTT považuje za dôvodnú námietku odvolateľa - žalovaného, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné. V bode 12 uznesenia KSTT sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že nie je zrejmé, na základe čoho, akých dôkazov dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu Thermocentrum Slovakia spol. s r.o. vykonal práce a to montáž komponentov ústredného kúrenia, ktoré práce nie sú ani špecifikované. Výzva súdu, špecifikujte, ktoré práce spočívajúce v montáži komponentov ústredného kúrenia táto spoločnosť u žalovaného vykonala. Žalovaný totiž počas celého konania popiera výkon akýchkoľvek prác v súvislosti s montážou komponentov úsredného kúrenia. Ďalej žalovaný popiera, že by žalobca pre neho vykonal práce v mesiacoch apríl až máj 2005 a že by ich ukončil v mesiacoch júl až august 2005. Pokiaľ ide o osobu P. W., žalovanému nie je známy akýkoľvek vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a pánom W.. Žalovaný poprel uzavretie zmluvy o dielo s pánom W.. KSTT sa stotožnil s názorom žalovaného, že samotná faktúra nie je dokladom o vykonaní prác právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného,z faktúry ani nevyplýva, aké práce, kedy a kde boli vykonané. Ďalej sa vyjadrite k bodu 13 uznesenia, keďže základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, medzi ktoré konštantná judikatúra zahŕňa aj otázku premlčania. Odvolateľ uplatnil námietku premlčania, KSTT vytkol, že sa súd s touto námietkou nevyporiadal, preto Vás súd vyzýva, aby ste presne konkrétne uviedli dobu premlčania, keďže ide o
hmotnoprávnu námietku. V bode 14 KSTT uzavrel, že záver OS DS, ktorým určil, že nárok žalobcu na zaplatenia bezdôvodného obohatenia je čo do základu opodstatnený, je predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania. V bode 15 KSTT uviedol, že účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia OS DS je nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Nedostatočným odôvodnením došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V bode 21 uložil KSTT súdu povinnosť vo veci rozhodnúť, vysporiadať sa so všetkými rozpormi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania.“ PZ žalovaného vyzval: „Súd Vám predkladá zrušujúce uznesenie KSTT. Ponecháva na Vašej úvahe, či k jednotlivým bodom tohto uznesenia predložíte súdu vlastný myšlienkový postup. Keďže ste ako odvolateľ uplatnili námietku premlčania a KSTT súdu vytkol, že sa súd s touto námietkou nevyporiadal, preto Vás súd vyzýva, aby ste presne konkrétne uviedli dobu premlčania, keďže ide o hmotnoprávnu námietku.“
20. Žalobca reagoval dňa 25.04.2018: „Za deň určenia začatia plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň splatnosti faktúry č. XXXXXXXX a teda deň 28.07.2005. Ako dôvod uvádzame nasledovné: Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď' skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, no základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvádzame, že pri prvotnom dodaní tepelného čerpadla (14.7.2005) sme nemohli vedieť, že odporca nevykoná jeho úhradu, teda nenadobudli sme vedomosť o rozsahu a vôbec o vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. nezistili sme skutkové okolnosti na základe ktorých sme mohli podať žalobu na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia. U odporcu sme ďalej v prácach pokračovali. Až po tom, ako odporca neuhradil faktúru, sme zistili, že takýto nárok možno skutkovo kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Je síce možnosť silne hypoteticky uväzovať v tom zmysle, že sme mohli vedieť o tom, že k nemu dôjde už odovzdaním tepelného čerpadla, no judikát hovorí jasne, že.... o to bez ohľadu no to, že so o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Navyše takáto úvaha by bola až absurdná a vzbudzovala by dojem, že už samotným dodaním (14.7.2005) sme mali „podozrievať a žalovať" že sa odporca bezdôvodne obohatil. Nemožno teda spájať vznik daňovej povinnosti a vznik bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného je teda potrebné ustáliť deň vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na deň 28.07.2005. Námietka premlčania je teda bezdôvodná, nakoľko nárok bol uplatnený na súde 19.07.2007 t.j. pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty. K špecifikácii prác uvádzame nasledovné: Odporca nepopieral dodanie tepelného čerpadla \NPW 18, akumulačného zásobníka SBP ZOOE, zásobníka TÚV SBB 300 WP, inštalačná sada WPK14 pre pripojenie, SBP a WPF, tlaková hadica DN 32 a diaľkové ovládanie v celkovej hodnote 287122,70 Sk z ktorých bolo uhradených 170 000 Sk a ostáva zaplatiť 117123 Sk a o vykonané montážne práce v hodnote 83 843,50 Sk. Montážne práce sa týkali zapojenia týchto komponentov na to, aby ako boli funkčné ako systém kúrenia a ohrevu TÜV. Máme za to, že takto získané obohatenie je majetkový prospech získaný odporcom bez právneho dôvodu a to na úkor navrhovateľa.“
21. Súd dňa 07.06.2018 vyzval žalobcu doplniť svoje vyjadrenie (bod 20): „V tejto sporovej veci Vám súd zaslal veľmi podrobnú výzvu z 9/4/18 /aj/ na špecifikáciu rozsahu montážnych prác, s poukazom na bod 13 uznesenia KS TT, na čo Ste reagovali dňa 25/4/18 :“"vykonané montážne práce v hodnote 83.843,50 Sk....montážne práce sa týkali zapojenia týchto komponentov na to, aby ako boli funkčné ako systém kúrenia a ohrevu TÚV.."“
-Žalovaný výkon týchto prác a akýchkoľvek prác v konaní od počiatku popiera, posledné jeho vyjadrenie z 26/4/18 Vám súd pripája, z neho citujúc:.."neuniesol dôkazné bremeno že plnil....nepreukázal rozsah prác, o ktoré sa mal žalovaný obohatiť..."Pokiaľ ide o dodané komponenty..."žalovaný riadne uhradil...žalobca ani nežiada uhradiť..."...bezdôvodné obohatenie - nehnuteľnosť nebola zhodnotená.... s tými závermi, že : -nebolo preukázané, že postupca vykonal "práce a montáž" -tieto neboli špecifikované (práce a ich rozsah)
-faktúra nie je dôkaz o vykonaní prác, ani z nej nevyplýva, "aké práce, kedy a kde boli vykonané"
-Súd udáva, že plnenie titulom bezd. obohatenia nie je totožné s plnením zmluvnej ceny (spornosť nároku čo do výšky bezd. obohatenia), súd udáva, že údajné plnenia mali prebehnúť v etapách, teda prvá etapa (prvá časť) do mája 2005 (montážne práce cestou v. W., za ktoré zaplatil postupca, premlčanie nastalo v máji 2007), druhá etapa (druhá časť) v neznámom čase - zrejme v čase dodania tepel. čerpadla, za ktoré žalovaný najneskôr dňom jeho dodania 14/7/05 zaplatil 170.000 Sk, teda od 14/7/05 až do 30.12.2005, čo je vo faktúre č. XXXXXXXX uvedený deň vzniku daňovej povinnosti. Na druhej strane však ku kolaudácii stavby došlo 27/7/05, bola úspešná, preto musel byť skolaudovaný aj vykurovací systém, to je musel byť zhotovený a podrobený revízii. V tejto faktúre sa dokonca aj udáva:"...fakturujeme Vám... druhú časť..."
-Plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podrobne analyzuje NS ČR v rozsudku z 1/12/2016 sp. zn. 28Cdo/2039/2016 takto:
..."V daném případě lze dovolání považovat za přípustné i důvodné, neboť se odvolací soud při určování okamžiku rozhodného pro počátek běhu promlčecí doby odchýlil od ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu.
Nejvyšší soud se ve své judikatuře konstantně přiklání k závěru, že pro posouzení počátku běhu subjektivní promlčecí doby ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. je rozhodný okamžik, kdy se oprávněný dozví o tom, že došlo na jeho úkor k získání bezdůvodného obohacení a kdo je nabyl. Vyžadována je skutečná (prokázaná) vědomost oprávněného, jíž ovšem není myšlena znalost právní kvalifikace, nýbrž toliko skutkových okolností, z nichž lze vznik práva z bezdůvodného obohacení dovodit. Oprávněný se o rozhodných okolnostech (vzniku bezdůvodného obohacení a osobě, jež se obohatila) ve smyslu § 107 odst. 1 obč. zák. v podstatě dozví tehdy, má-li k dispozici údaje umožňující mu podat žalobu na vydání plnění z bezdůvodného obohacení, přičemž není rozhodné, zda měl možnost dozvědět se je již dříve (srovnej například rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 27. 9. 2000, sp. zn. 20 Cdo 927/98, a ze dne 14. 8. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006, či jeho usnesení ze dne 14. 12. 2010, sp. zn. 28 Cdo 4545/2010, a ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 28 Cdo 3833/2014). Počátek běhu subjektivní promlčecí doby je přitom nutné hodnotit optikou konkrétních okolností každého jednotlivého případu (srovnej obdobně kupř. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 8. 9. 2010, sp. zn. 28 Cdo 2242/2010, či jeho usnesení ze dne 15. 3. 2016, sp. zn. 28 Cdo 5328/2015).
V nyní projednávané věci se z odůvodnění rozsudků soudů obou stupňů podává závěr, že se prvnímu žalovanému dostalo plnění bez právního důvodu, neboť v řízení nebyl prokázán titul opravňující ho ponechat si vybrané peníze a následně s nimi nakládat. S ohledem na takto učiněný skutkový závěr, jenž nemůže podléhat dovolacímu přezkumu (srovnej např. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 25. 9. 2014, sp. zn. 28 Cdo 1803/2014, či ze dne 3. 3. 2015, sp. zn. 28 Cdo 2588/2014), je pak počátek běhu subjektivní promlčecí doby zapotřebí vázat k momentu, v němž žalobkyně získala ve shora popsaném smyslu vědomost o vzniku bezdůvodného obohacení i subjektu, jenž se na její úkor obohatil. Z prokázaných zjištění nalézacích soudů je dále nepochybné, že se žalobkyně o převzetí sporných částek dovolatelem i jejich výši dozvěděla vždy krátce (v horizontu hodin) po závodech probíhajících v roce 2008, pročež nemůže obstát závěr odvolacího soudu, dle nějž započala subjektivní promlčecí doba plynout až v roce 2009, tedy v momentě, kdy se žalobkyně s prvním žalovaným rozešli v osobní i pracovní rovině..."
-Ak teda žalobca preukáže a súd ho na to vyzýva výkon konkrétnych - ktorých? montážnych prác, tak sa postupca o ich realizácii dozvedel postupne - tie ktoré vykonal W. do mája 2005 a za ktoré mu zaplatil?, tie ktoré vykonal - kto? kedy?aké práce? a ktoré súviseli časovo s kúpou tepelného čerpadla okolo 14/7/05 , aký titul by mal mať žalovaný voči žalobcovi za vydanie tohto etapovo druhého bezd. obohatenia?...o vykonaní sporných položkových montážnych prác sa predsa postupca nedozvedel 30/12/05, ale najneskôr 30/5/05 - prvá etapa, najneskôr deň pred kolaudáciou stavby 26/7/05 ak sa stihla v ten istý deň aj revízia kúrenia s tlakovou skúškou - druhá etapa? (analógia NS ČR - ..."žalobkyně o převzetí sporných částek dovolatelem i jejich výši dozvěděla vždy krátce (v horizontu hodin) po závodech probíhajících v roce 2008, pročež nemůže obstát závěr odvolacího soudu, dle nějž započala subjektivní promlčecí doba plynout až v roce 2009, tedy v momentě, kdy se žalobkyně s prvním žalovaným rozešli, ..." postupca sa o vykoní montážnych prác a ich hodnote
dozvedel po ich vykonaní po etapách, kedy za májové práce 05 zaplatil ich realizátorovi W., následne za júlové 05? ......práce zaplatil......alebo ich vykonal sám?......pričom nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého začala subj. premlč. doba plynúť až od 14/1/06, teda v momente splatnosti faktúry), čiže bezd. obohatenie vznikalo priebežne.“
22. Dňa 05.09.2018 vydal súd uznesenie a vyzval žalobcu na odpovede na tieto otázky : „K špecifikácii rozsahu montážnych prác Ste reagovali dňa 25/4/18 :“"Vykonané montážne práce v hodnote 83.843,50 Sk....montážne práce sa týkali zapojenia týchto komponentov na to, aby ako boli funkčné ako systém kúrenia a ohrevu TÚV.."“ 1/Ktoré to sú práce čo do druhu, množstva a ceny? 2/Aká montáž čo do druh, rozsahu a ceny? 3/ Kedy sa nimi žalovaný obohatil - uveďte dátum podľa jednotlivých etáp? 4/Čím teda v konečnom bola nehnuteľnosť žalovaného zhodnotená?“
23. Dňa 18.10.2018 žalobca uviedol: „Jedná sa o kúrenárske práce to pospájanie, pozváranie a montáž rozvodov tepla, inštaláciu zariadení a pod. Ide o práce, ktoré sú vykonávané fyzicky v mieste dodania. Tieto práce predstavujú položku k faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2005. Táto už bola súdu vrátane prílohy viac krát zaslaná. Uvádzame, že pri prvotnom dodaní tepelného čerpadla (14.7.2005) sme nemohli vedieť, že odporca nevykoná jeho úhradu, teda nenadobudli sme vedomosť o rozsahu a vôbec o vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. nezistili sme skutkové okolnosti na základe ktorých sme mohli podať žalobu na vyjadrenie plnenia bezdôvodného obohatenia. U odporcu sme ďalej v prácach pokračovali. Až po tom, ako odporca neuhradil faktúru, sme zistili, že takýto nárok možno skutkovo kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Je síce možnosť silne hypoteticky uväzovať v tomto zmysle, že sme mohli vedieť o tom, že k nemu dôjde už odovzdaním tepelného čerpadla, no judikát hovorí jasne, že.... a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Navyše takáto úvaha by bola až absurdná a vzbudzovala by dojem, že už samotným dodaním (14.7.2005) sme mali „podozrievať a žalovať“ že sa odporca bezdôvodne obohatil. Nemožno teda spájať vznik daňovej povinnosti a vznik bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného je teda potrebné ustáliť deň vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na deň 28.07.2005. Námietka premlčania je teda bezdôvodná, nakoľko nárok bol uplatnený na súde 19.07.2007 t.j. pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný sa teda vzhľadom na uvedené obohatil 28.07.2005. Nehnuteľnosť bola zhodnotená systémom kúrenia t.j. komponentami kúrenia (trubky, kotol, ventily a pod.) a prácami (zostavenie vykurovacieho systému).“
24. PZ žalovaného na pojednávaní dňa 01.07.2019 uviedla, že práce opísané na čl. 52 spisu v otázke 1 a 2 neboli zo strany žalobcu vykonané, ním spomínaná faktúra č. 25010179 bola žalovanému zaslaná po 3/4roku po tom, čo boli určité práce v prospech žalovaného vykonané p. W., za ktoré práce p. W.U. žalovaný aj zaplatil. Na otázku súdu k fakturácii samej, PZ žalovaného udáva, že ak by bola uzatvorená zmluva o dielo, potom v režime OZ, ktorý presne upravuje postup uzatvorenia takejto zmluvy o dielo. Fakticky si žalobca so žalovaným nedohodli vôbec nič, a teda ani fakturáciu. Pokiaľ ide o žalobcom pripomínanú prílohu k faktúre č. XXXXXXXX - nie je to príloha, ktorá by bola žalovaným akceptovaná. Bežne býva takouto prílohou dodací list. Žalovaný prílohu odmietol, čo dal určite najavo žalobcovi slovne. Účastníci totiž spolu komunikovali, i telefonicky. K otázke 3 ako je na čl. 47 spisu a odpovedi, ako na čl. 53 spisu, PZ udáva, že k tomu sa už vyjadrila, jednou vetou: Na fakturácii sa strany nedohodli. K otázke 4 a odpovedi PZ udáva: O zhodnotení nemôžeme hovoriť, pretože žalobca žiadne práce v prospech žalovaného nevykonával. Na otázku o dvojetapovosti PZ udáva: Žiadna druhá etapa neexistovala, pokiaľ ide o prvú etapu, ide o 4-5/2005, ako to uviedol svedok P. W., žalovaný p. W. aj zaplatil. K druhej etape tvrdíme, že neexistuje, pokiaľ jej existenciu žalobca tvrdí, nech ju preukáže. V priebehu celého konania neunáša dôkazné bremeno žalobca a nie žalovaný.
25. Na pojednávaní dňa 15.01.2020 bol na návrh žalobcu vykonaný výsluch žalovaného k otázke obsahu faktúry č. XXXXXXXX, v ktorej sú uvedené realizované plnenia, k plneniam žalovaný uviedol, že položky plnenia mu dodané neboli. PZ žalobcu ako dôkazy o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného označil skutočnosť, že žalovaný dodanie tepelného čerpadla nepopiera (žalovaný sa bránil tým, že zaň zaplatil), ako podporné dôkazy to sú výdavkové pokladničné doklady svedčiace o výkone kúrenárskych prác, dodávke komponentov, montážnych prác, inštalatérskych prác. Potvrdil to svedok P. W.. K otázke výšky bezdôvodného obohatenia navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.
26. PZ žalovaného uviedla, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia (ďalej „BO“) z časového, personálneho hľadiska, z hľadiska dodania veci, vyhotovenia revíznych správ a vôbec prijatia BO žalovaným. Žalovaný nemá vedomosť o žiadnom doklade, ktorý by potvrdil prevzatie nejakého plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu. Výdavkový pokladničný doklad o pôžičke vydávať za podporný dôkaz o vzniku BO má za nemiestny. Opätovne poukázala na právne stanovisko KSTT, v zmysle ktorého samotná faktúra nie je dokladom o vykonaní prác právnym predchodcom žalobcu, faktúra nie je dôkazom o tom, že BO je vlastne nárok strany, ktorá si ho uplatňuje v prípade, ak preukáže o čo sa zvýšil majetok druhej strany. Podstatné je, kedy nastalo tzv. BO. V zmysle listinného dôkazu predloženého PZ žalobcu, vznik tzv. BO malo nastať 14/7/05, pôvodná žaloba bola podaná 19/7/07. Z opatrnosti teda opakovane namietla premlčanie práva, i keď samotný nárok žalobcu spochybňuje, čiže že jednotlivé práce boli vykonané v cene, ktorú určil žalobca a ktorá tvorila základ pre vyčíslenie tzv. BO. Namietala hmotnoprávnu podstatu žalovanej sumy, pretože BO žalovaný od právneho predchodcu žalobcu nikdy neprijal. Tvrdenia žalobcu boli žalovaným vyvrátené. Nové skutočnosti, listinné dôkazy, ktorými by žalobca rehabilitoval, prečo uplatňuje BO voči žalovanému, predložené neboli. Znovu poukázala na právny názor KSTT, ktorý upozornil práve na túto skutočnosť. Faktúry žalovaný nikdy neakceptoval. Žalobca v konaní relevantne nespresnil, kedy BO vzniklo, kedy boli kúrenárske, inštalatérske práce v prospech žalovaného urobené.
27. Súd uzatvára: Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je kvázi deliktuálnym vzťahom, a nie typicky zodpovednostným vzťahom v zmysle teórie občianskeho práva. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
28. Súd uvádza, že predpokladom bezdôvodného obohatenia, nie je zavinenie obohateného, podstatou je iba to, že stav obohatenia vznikol a teda z povahy bezdôvodného obohatenia vyplýva, že ide o osobitný záväzkovoprávny vzťah mimozmluvného charakteru a vzhľadom k tomu, že na jeho vznik nie je vždy nevyhnutné porušenie právnej povinnosti, záväzky z bezdôvodného obohatenia sa označujú ako tzv. kvázideliktuálne záväzkové vzťahy. Bezdôvodné obohatenie je tak v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané (porovnaj uznesenie NS SR z 30.09.2019, sp. zn. 2Cdo/12/2019). Podstatný právny význam má tiež právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uzneseniach č. k. 2Cdo/92/2010 <http://merit.slv.cz/2Cdo/92/2010> a č. k. 7Cdo/117/2011 <http:// merit.slv.cz/7Cdo/117/2011>. Podľa uvedených stanovísk v jurisdikcii Najvyššieho súdu SR „záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a bezdôvodným obohatením“. Inými slovami, záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>) je objektívnej povahy. Vzniká na základe objektívnej skutočnosti v zákonom predvídaných situáciách (§ 451 a § 454 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>), bez ohľadu na to, ktorého zo strán záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho vzniku. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa dokonca existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu nevyžaduje, resp. zavinenie, aj to iba obohateného má právny význam len z hľadiska rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>).
29. Čiže podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku, čo je súdený spor (a tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol). Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.
30. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že na strane žalovaného vznikol stav obohatenia. Ak nebol vznik stavu obohatenia na strane žalovaného preukázaný, nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre vznik a existenciu osobitného záväzkovoprávneho vzťahu mimozmluvnej povahy, teda nevznikol kvázideliktuálny záväzkový vzťah. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom má tak za následok stratu sporu, čiže zamietnutie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eur. Záverom k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom o výške bezdôvodného obohatenia je treba uviesť, že takéto dokazovanie nemá vo vzťahu voči neexistujúcemu stavu obohatenia žiadnu relevanciu. Záverom k uplatnenej hmotnoprávnej námietke premlčania práva je treba uviesť, že ak nebol vznik stavu obohatenia preukázaný, teda nevznikol kvázideliktuálny záväzkový vzťah, nemohlo ani dôjsť k jeho premlčaniu. Pre úplnosť súd k predchádzaniu vzniku bezdôvodného obohatenia udáva, že zákon povinnosť podobnú prevenčnej povinnosti podľa prvej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka neustanovuje (a vzhľadom na vyššie uvedený spôsob vzniku kvázideliktuálneho záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia tak robiť ani nemôže). Vzhľadom na tiež vyššie uvedenú objektívnu povahu vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, a na to, že je bez právneho významu skúmanie, komu možno klásť na ťarchu okolností, od ktorých sa prípadný vznik tohto vzťahu odvíja, nie je mysliteľné vkladať do tohto vzťahu za pomoci iných zákonných ustanovení prvky, ktoré výslovná právna úprava neobsahuje.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo222/2016). O výške náhrady trov konania teda rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.