Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-99-2020.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Erika Tischlerová, v právnej veci žalobcu: Spolu pre Bystricu, občianske združenie, so sídlom Centrum 26/31, Považská Bystrica, IČO: 42 275 318, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Bicko, so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ing. K. A., nar. XX.X.XXXX, adresa J. XXXX/XX, R. W., zastúpenému advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 2.783,10 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/93/2016-97 zo dňa 12.2.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eura ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Predmetnú sumu si žalobca uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 25010179 zo dňa 30.12.2005, splatnou do 14.1.20006. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu Thermocentrum Slovakia spol. s r. o. na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného - stavbe rodinného domu vykonal práce, a to montáž komponentov ústredného kúrenia, dodávku ktorých žalovanému zabezpečil, pričom predmetné práce začal robiť na nehnuteľnosti v mesiacoch apríl - máj 2005 a k ich ukončeniu došlo v mesiacoch júl - august 2005 (kolaudácia novostavby rodinného domu bola dňa 27.7.2005). Žalovaný sa v spore bránil tým, že predmetné práce boli vykonané na jeho nehnuteľnosti, avšak s právnym predchodcom žalobcu neuzatvoril zmluvný vzťah, ani mu nevzniklo bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že hodnotu tepelného čerpadla 170.000,- Sk zaplatil ako preddavok, prevzal ho dňa 14.7.2005 a vzniesol tiež námietku premlčania, nakoľko dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia tým uplynula dňa 14.7.2007. Tvrdil, že v zaplatenej cene 170.000,- Sk bola zahrnutá aj cena montáže ústredného kúrenia, teda žalobcovi nič nedlhuje. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že na strane žalovaného vznikol stav obohatenia. Ak nebol vznik stavu obohatenia na strane žalovaného preukázaný, nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre vznik a existenciu osobitného záväzkovo-
právneho vzťahu mimozmluvnej povahy, teda nevznikol kvázideliktuálny záväzkový vzťah. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom malo potom za následok stratu sporu, čiže zamietnutie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eura. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom o výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie záverom uviedol, že takéto dokazovanie nemá vo vzťahu voči neexistujúcemu stavu obohatenia žiadnu relevanciu. K uplatnenej hmotnoprávnej námietke premlčania súd uviedol, že ak nebol vznik stavu obohatenia preukázaný, teda nevznikol kvázideliktuálny záväzkový vzťah, nemohlo ani dôjsť k jeho premlčaniu. K predchádzaniu vzniku bezdôvodného obohatenia súd uviedol, že zákon povinnosť podobnú prevenčnej povinnosti podľa prvej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka neustanovuje. Vzhľadom na tiež vyššie uvedenú objektívnu povahu vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, a na to, že je bez právneho významu skúmanie, komu možno klásť na ťarchu okolnosti, od ktorých sa prípadný vznik tohto vzťahu odvíja, nie je mysliteľné vkladať do tohto vzťahu za pomoci iných zákonných ustanovení prvky, ktoré výslovná právna úprava neobsahuje.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie pričom dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Uviedol, že pri prvotnom dodaní tepelného čerpadla (14.7.2005) právny predchodca žalobcu nemohol vedieť, že žalovaný nevykoná jeho úhradu, teda nenadobudol vedomosť o rozsahu a vôbec o vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. nezistil skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. U žalovaného ďalej v prácach pokračoval. Až po tom, ako žalovaný neuhradil faktúru, právny predchodca žalobcu zistil, že takýto nárok možno skutkovo kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Hypoteticky síce možno uvažovať v tom zmysle, že právny predchodca žalobcu mohol vedieť o tom, že k nemu dôjde už odovzdaním tepelného čerpadla, no judikát hovorí ....“a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.“ Navyše takáto úvaha by bola až absurdná a vzbudzovala by dojem, že už samotným dodaním (14.7.2005), mal právny predchodca žalobcu „podozrievať a žalovať“ že sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Nemožno teda spájať vznik daňovej povinnosti a vznik bezdôvodného obohatenia. Z toho je teda potrebné ustáliť deň vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na deň 28.7.2005. Námietka premlčania je teda bezdôvodná, nakoľko nárok bol uplatnený na súde 19.7.2007, t. j. pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol, že na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia navrhoval v konaní ako dôkaz vykonať znalecký posudok za účelom vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia. Súd však jeho návrh zamietol, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Navyše súd sa vôbec nevysporiadal a neprihliadol na klamlivé, zmätočné a nelogické výpovede žalovaného. Rozhodnutie je teda nepresvedčivé. Na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako vecne správneho § 387 ods. 1 CSP.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.783,10 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že na strane žalovaného vznikol stav bezdôvodného obohatenia v takejto výške. Žalovaný pritom v odvolaní namietal, že 1/ súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na čo bol jeho nárok uplatnený pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby; ďalej žalovaný argumentoval tým, že 2/ na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia navrhoval vykonať znalecké dokazovanie, ktorý návrh však súd prvej inštancie nesprávne zamietol a napokon tým, že 3/ sa súd nevysporiadal a neprihliadol na klamlivé, zmätočné a nelogické výpovede žalovaného, čím je celé rozhodnutie nepresvedčivé. Predmet prieskumu odvolacieho súdu, pritom vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP).
8. Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 CSP), je uvedenie, z akých dôvodov považuje odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať, ako povinnosť tvrdenia odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že existenciu iných odvolacích dôvodov než ktoré uviedol odvolateľ, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada na ne. Jedinou výnimkou je, ak odvolací súd zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), na ktoré prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
9. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) znamená, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.
10. V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým žalobu žalobcu zamietol na závere, že žalobca nepreukázal, že na strane žalovaného vznikol stav bezdôvodného obohatenia (ods. 30. napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie potom uviedol, že keďže v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, má to za následok stratu sporu a zamietnutie žaloby, preto nebolo dôvodné zaoberať sa ani uplatnenou hmotnoprávnou námietkou premlčania, nakoľko ak nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie, nemohlo dôjsť ani k jeho premlčaniu, ďalej tiež, že v tom prípade nebolo dôvodné vykonávať znalecké dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia. Z obsahu odvolania žalobcu tak vyplýva, že tieto jeho odvolacie dôvody vôbec nekorešpondujú so závermi súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca v podanom odvolaní nenapáda. Venuje sa skutočnostiam (1/ premlčanie bezdôvodného obohatenia a 2/ výška bezdôvodného obohatenia), na ktorých však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil. Ako posledný odvolací dôvod žalobca uviedol, že sa súd nevysporiadal s klamlivými tvrdeniami žalovaného, preto je jeho rozhodnutie nepresvedčivé. Odvolateľ však v odvolaní neuvádza, ktoré tvrdenia žalovaného podľa neho súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a ktoré tieto jeho tvrdenia považuje žalobca za klamlivé a z akých konkrétnych dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa venoval argumentom sporových strán predostretých v priebehu konania, ktoré vyhodnotil tak, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko žalobca v odvolaní nekonkretizoval, ktoré tvrdenia žalovaného spochybňuje, odvolací súd viazaný rozsahom jeho odvolania, nemohol v tomto smere napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, pretože tento jeho odvolací dôvod je len všeobecný, nekonkrétny, nie je riadne vymedzený a nemožno ho vyvodiť ani z obsahu podaného odvolania, preto nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
11. Nakoľko teda odvolacia argumentácia žalobcu, ktorou je odvolací súd viazaný, keďže preskúmava napadnuté rozhodnutie len zo žalobcom uvedených dôvodov, jednak nekorešponduje s dôvodmi, na
ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie a jednak nie je riadna, nakoľko nie je konkrétna, odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže jeho závery neboli relevantným spôsobom žalobcom nijako napadnuté. Odvolacie argumenty žalobcu tak boli pre rozhodnutie vo veci samej nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
12. S poukazom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).