Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 471/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátom JUDr. Martinom Bickom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

1.1 Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne

Mochnáčovej, ktorej uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 16. februára 2019.

Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu

prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).

Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie

uplynulo 16. februára 2019 prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra

2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu, ktorý pracuje

v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

2. Sťažovateľ ku skutkovým okolnostiam prípadu uvádza:

„1. Na základe splnomocnenia zo dňa 02.01.2017 nás zastupuje advokát

JUDr. Martin Bicko, zapísaný v zozname advokátov pod č. 7538 ako žalobcu vo veci

zaplatenia. Spis je vedený na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou

.

2. Okresný súd vylúčil časť tohto nároku na samotné konanie a toto je vedené pod

spisovou značkou .

3. Okresný súd síce vo veci rozhodol medzi rozsudkom, avšak na odvolanie zo dňa

26.09.2013 Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. -243 napadnutý

rozsudok zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. Od vtedy sa vo veci

nekoná. I keď sme na výzvu súdu sformulovali otázky na znalca, toto nebolo nariadené a ani

nebolo vo veci inak rozhodnuté.

4. Vo vylúčenej veci sa de facto nekonali žiadne pojednávania. Súd nás iba

opakovane vyzýval na zodpovedanie otázok, ktoré sú zo spisu zrejme. Na tieto sme

opakovane rozsiahlo odpovedali. Tak isto sme poskytli súdu otázka na znalca, no súd

dodnes znalca ani len neustanovil.“

3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu

vo veciach prieťahov. Uvádza, že ústavný súd v nej zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka a postup samotného súdu. Ústavný súd

má prihliadať aj na predmet sporu. Sťažovateľ uvádza, že predmetom napadnutého konania

sú finančné nároky (nezaplatená cena) zo zmluvy o dielo v zmysle .

Ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, vo veci nie

je veľa účastníkov ani svedkov. Požiadavka rýchlosti je obzvlášť naliehavá. Sťažovateľ

ďalej uvádza, že svojím správaním k prieťahom nijako neprispel. Pôvodná žaloba bola

podaná 19. júla 2007. K rozhodnutiu o nároku v podstate dodnes nedošlo. V čase

od podania návrhu, resp. vylúčenia veci na samostatné konanie súd nevykonal žiaden úkon

smerujúci k skončeniu veci. Nečinnosťou vo veci sp. zn. boli podľa

sťažovateľa spôsobené prieťahy.

4. V rámci odôvodnenia primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ uvádza,

že spor trvá od 15. októbra 2008 a dodnes nie je právoplatne skončený. Trvá takmer 10

rokov. Okresný súd neodstránil prieťahy ani po odôvodnenej sťažnosti na prieťahy, nie je

preto možné predpokladať, že tak urobí. Vzhľadom na dĺžku konania, jeho priebeh, obdobie

nečinnosti, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k prieťahom, a tiež

dôvod a účel žaloby a mieru zavinenia okresného súdu považuje sťažovateľ za primerané

zadosťučinenie vo výške 12 000 €.

5. V závere navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv a priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške a náhradu trov

konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Tým je s účinnosťou od 1. marca 2019

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v neustanovuje inak. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Ústavný súd konštatuje, že z ústavnej sťažnosti možno s istotou odvodiť iba to,

že pod sp. zn. prebieha na okresnom súde konanie o časti nároku

sťažovateľa, predmetom ktorého je nezaplatená cena zo zmluvy o dielo. Z návrhu nie je

zrejmé ani to, kedy bola vec vylúčená na samostatné konanie. Zo spisovej značky je možné

usudzovať, že sa tak stalo niekedy v roku 2016. Pokiaľ ide o pôvodné konanie, sťažovateľ

na jednom mieste ústavnej sťažnosti uvádza, že bolo začaté žalobou z 19. júla 2007,

na inom mieste uvádza dátum 15. októbra 2008. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „od podania

návrhu, resp. od vylúčenia veci na samostatné konanie súd nevykonal vo veci žiaden úkon

smerujúci ku skončeniu veci“. Na inom mieste však poukazuje na rozsudok Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z roku 2013, ktorý mal zrušiť (bližšie nešpecifikované)

rozhodnutie okresného súdu. Okrem toho, že ústavná sťažnosť je odôvodnená len útržkovite

a nie je si z nej možné urobiť obraz o priebehu napadnutého konania, ústavný súd vlastnou

činnosťou zistil, že sťažovateľ neuvádza okolnosti relevantné pre rozhodnutie veci pravdivo

ani úplne.

12. Ústavný súd 9. júla 2020 v informačnom centre okresného súdu zistil, že vec

sp. zn. bola právoplatne skončená rozsudkom vydaným 16. mája 2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 13. júla 2016. Túto skutočnosť sťažovateľ neuviedol,

naopak, tvrdí, že vo veci sa od roku 2013 nekonalo. Vec bola pritom právoplatne

rozhodnutá 3 roky pred podaním ústavnej sťažnosti. Z uvedeného rozsudku (dostupného

v systéme ASPI) ďalej vyplýva, že sťažovateľ do pôvodného konania vstúpil až v roku 2014

v dôsledku pripustenia zámeny účastníkov na strane žalobcu. Túto skutočnosť sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti neuviedol. Dôvodom vstupu do konania bolo podľa všetkého

postúpenie pohľadávky, teda šlo o singulárnu sukcesiu. Započítanie doby konania právneho

predchodcu sa pritom vzťahuje len na prípady univerzálnej sukcesie (pozri Kišška proti

Slovensku, rozhodnutie z 24. 3. 2009, č. 45123/06), preto je uvedená informácia

pre konanie pred ústavným súdom podstatná. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti snaží

navodiť dojem, že o predmet konania sa sporí už takmer 10 rokov [časť III ústavnej

sťažnosti na s. 3: „(spor) trvá takmer desať rokov. Počas celej doby konania sme v právnej

neistote a to len pre nečinnosť súdu.“], čo však evidentne nie je pravda. Sťažovateľ teda

pred ústavným súdom zamlčal relevantné skutkové okolnosti, resp. ich uviedol nepravdivo.

13. Pokiaľ ide o ústavnou sťažnosťou priamo napadnuté konanie (sp. zn.

), ktoré má prebiehať od vylúčenia časti sporu na samostatné konanie

(z rozsudku sp. zn. zo 16. mája 2016 vyplýva, že k vylúčeniu došlo

uznesením č. k. -433 z 8. marca 2016), aj v tomto prípade sťažovateľ tvrdí,

že vo veci nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci k jej ukončeniu. Podľa zistení ústavného

súdu však okresný súd vo veci vydal 30. mája 2016 medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol

o opodstatnenosti nároku, čo sa týka základu. Uvedený rozsudok bol 27. februára 2018

zrušený krajským súdom, čo sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opomenul uviesť. Aj toto

tvrdenie sa teda ukázalo ako zavádzajúce. Ústavný súd nad rámec toho zistil, že v dňoch

29. apríla 2019, 1. júla 2019, 23. septembra 2019, 16. januára 2020 a 12. februára 2020

(po podaní ústavnej sťažnosti) uskutočnil okresný súd vo veci pojednávania a opätovne

rozhodol 12. februára 2020 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané

odvolanie. Vo veci sa teda evidentne koná.

14. Ústavný súd poznamenáva, že je úlohou sťažovateľa, aby v ústavnej sťažnosti

riadne a pravdivo uviedol všetky relevantné okolnosti, ktoré majú svedčiť o existencii ním

namietaného zásahu, resp. porušenia jeho základných práv, v tomto prípade práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V opačnom prípade neunesie ani bremeno

tvrdenia, čo vo výsledku znamená zjavnú neopodstatnenosť jeho ústavnej sťažnosti

[v prípade, že sťažovateľ neuvedie vôbec žiadne dôvody v zmysle § 123 ods. 1 písm. d)

, pôjde o návrh, ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom

v zmysle § 56 ods. 2 písm. c), pozn.]. V posudzovanom prípade sa tvrdenia sťažovateľa

o stave konania ukázali byť dokonca nepravdivé a zavádzajúce. Ústavný súd poukazuje

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v takýchto prípadoch môže

odmietnuť prerokovanie sťažnosti už len z toho dôvodu (rozsudok Akdivar a ďalší proti

Turecku zo 16. 9. 1996, č. 21893/93, bod 53; rozsudok Varbanov proti Bulharsku

z 5. 10. 2000, č. 31365/96).

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu