Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/117/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. , s. r. o. , so sídlom

v P., zastúpeného AK – T. s. r. o., so sídlom v P., v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr.

J. T., proti odporcovi P. IČO X., so sídlom v P. zastúpenému JUDr. A. N. , advokátom v P.,

o 1 749, 02 € s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 38 C

52/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z

19. mája 2011 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. mája 2010 č. k. – 129 návrh,

ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 1 749, 02 € ( po čiastočnom

späťvzatí návrhu v sume 375, 39 € ) titulom bezdôvodného obohatenia , zamietol a vyslovil,

že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej ( ). Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie

odporcu z dôvodu, že nezískal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Nehnuteľnosť

- pozemok, katastrálne územie S. , parcelné číslo KN E X. vo výmere X. ( vo vlastníctve

navrhovateľa ) užíval za účelom prístupu k parcelám vo vlastníctve odporcu ich nájomca

spoločnosť F. s. r. o., P., na základe nájomnej zmluvy z 1. januára 2006 uzavretej

s odporcom ako prenajímateľom a ktorej predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce

sa v objekte súp. číslo X. , katastrálne územie S. a súp. číslo X.X. katastrálne územie P..

2

Nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľa , že spornú nehnuteľnosť užíva odporca

prostredníctvom svojho nájomcu ( spoločnosti F. s. r.o. ) , pretože táto nehnuteľnosť nebola

predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 6 070 z 1. januára 2006. Aj za

predpokladu, že by predmetom nájomnej zmluvy bola, nájomný vzťah bol dohodnutý len do

31. decembra 2006 , teda pokrýval by len časť obdobia, za ktoré navrhovateľ bezdôvodné

obohatenie uplatňoval ( od 10. mája 2006 do 31. decembra 2007 ). Napokon súd uzavrel, že

len z existencie nájomného vzťahu nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že prípadné

konanie nájomcov odporcu, neoprávnene zasahujúce do vlastníckeho práva iného, má byť

považované za konanie samotného odporcu.

Krajský súd v Prešov na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 19. mája 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil proti nemu dovolanie na

otázku, „či prenajímateľ získava bezdôvodné obohatenie , ak právnym titulom nezabezpečí

nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí pozemok a či je pasívne legitimovaný

v spore vlastníka prístupového pozemku o zaplatenie bezdôvodného obohatenia“.

V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa

a v podrobnostiach na ne odkázal. Dodal , že z hľadiska vydania bezdôvodného obohatenia

je predovšetkým dôležité to, kto pozemok navrhovateľa využíval na prístup k areálu, ktorý

odporca prenajal. Nebol ním odporca . Z hľadiska nároku vlastníka pozemku na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného užívaním jeho veci je nerozhodné, či tomu, kto vec

užíval, bola vec odovzdaná tretím subjektom, ktorý na to nebol splnomocnený , či oprávnený

s ňou takto nakladať. V danom prípade nie je rozhodujúce ani to , či ten, kto pozemok

navrhovateľa na prístup užíval, nevedel, že užíva cudziu vec. Dôležité v danom prípade je to,

kto užíval pozemok navrhovateľa bez právneho dôvodu a z hľadiska nároku navrhovateľa

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a násl. nie je

rozhodujúce zavinenie toho, kto sa takto obohatil. Nepochybne v rozhodnom období odporca

pozemok navrhovateľa na prístup k svojmu areálu nevyužíval, preto sa nemohol na úkor

navrhovateľa obohatiť.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby ho

dovolací súd zmenil ( aj s rozsudkom súdu prvého stupňa ) , vyhovel jeho návrhu v celom

rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci ( ) v otázke, kto získal bezdôvodné

3

obohatenie ( v ním uplatňovanej výške ) . Uviedol, že v predmetnej veci ide o bezdôvodné

obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu tým, že časť jeho pozemku sa využívala

na prístup k nehnuteľnostiam odporcu, v ktorých tento prenajímal nebytové priestory.

Prijímateľom poskytovaného plnenia bol odporca, ktorý realizoval užívateľské oprávnenie t.

j. užívať prístup k svojim nehnuteľnostiam bez právneho titulu. Bezdôvodné obohatenie

odporcu spočívalo v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel

vynaložiť za výkon tohto užívateľského oprávnenia v prípade, že by mu vyplývali

z právneho titulu t. j. zo zmluvy o nájme tej časti jeho pozemku, ktorá bola bez právneho

titulu využívaná na prístup k objektom, ktoré odporca prenajímal. Z hmotnoprávneho

hľadiska je preto odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom

povinnosti zaplatiť bezdôvodné užívanie, preto je aj pasívne legitimovaným v spore.

Povinnosť zabezpečiť legálny prístup nájomcom k prenajímaným nehnuteľnostiam mal

odporca , preto je povinný aj na to vynaložiť náklady a ak to nezabezpečil a náklady

nevynaložil, získal bezdôvodné obohatenie. Túto povinnosť nemá jeho nájomca. Z

ustanovenia vyplýva odporcovi povinnosť zabezpečiť

prístup k prenajímaným nehnuteľnostiam na základe právneho titulu, pretože bez toho nie je

možné považovať nehnuteľnosť za spôsobilú na užívanie. Odporca právny titul na prístup

svojmu nájomcovi nezabezpečil, ale ani ho neupozornil na to, že taký titul nemá. Odporca si

bol vedomý svojej povinnosti platiť za užívanie prístupového pozemku, o čom svedčí aj jeho

súhlas s nájomným vo výške 170 Sk / m2 pred podaním návrhu ako aj predložený návrh

nájomnej zmluvy , k uzavretiu ktorej ale nedošlo. Súdy nižších stupňov si neuvedomili

skutočnosť, že odporca prenajímal iba nebytové priestory na nehnuteľnostiach v jeho

vlastníctve na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov , preto potreboval prístup

k nim a že právo nájomcu nehnuteľnosti resp. nebytových priestorov bolo odvodené od

vlastníckeho práva odporcu.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na skutočnosť, že odvolací súd nemôže

pripustiť dovolanie proti rozsudku podľa , ak je dovolanie neprípustné zo

zákona ( , ). Podľa jeho názoru ide v danej veci o nárok vyplývajúci

z obchodnoprávneho vzťahu a peňažné plnenie neprevyšuje 10 násobok minimálnej mzdy

(v obchodných veciach). V prípade ak dovolací súd dospeje k záveru, že predmetom konania

nie je obchodná vec, poukázal na to, že prenajímateľ nezískava bezdôvodné obohatenie , ak

právnym titulom nezabezpečí nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí

4

pozemok , pretože prenajímateľ nemá majetkový prospech z užívania cudzej veci. Tento

prospech získava ten, kto fakticky využíva cudzí pozemok na prístup k prenajatým

nehnuteľnostiam. Nemožno vylúčiť, že tzv. tretie osoby môžu mať právo prechodu cez

pozemok navrhovateľa na základe rôzneho právneho dôvodu. Pokiaľ takéto právo nemajú, ich

povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa prechodom cez jeho pozemok

vyplýva z príslušných ustanovení hmotného práva upravujúcich obsah vlastníckeho práva.

Nie je odvodenou, ale priamou povinnosťou a v prípade jej porušenia sa navrhovateľ mohol

domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a nárokov z toho vyplývajúcich priamo proti

týmto osobám. Nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že prípadné konanie nájomcu odporcu

zasahujúceho do vlastníckeho práva navrhovateľa možno považovať za konanie samotného

odporcu a z toho vyvodzovať voči odporcovi nárok na bezdôvodné obohatenie. Preto

navrhol dovolanie buď ako neprípustné odmietnuť alebo ho ako nedôvodné zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( , nešlo pritom o rozhodnutie o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania návrhu na prvostupňovom

súde t. j. ku dňu 9. mája 2008 plnenie vo výške 806,61 € ) , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu . nevysvetľuje , čo treba rozumieť pod

rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu. Bezpochyby ním

ale je také rozhodnutie , ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach

prezentovanú a právne inak riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný zo širších

hľadísk, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci . Vzhľadom na to realizácia uvedeného

oprávnenia odvolacieho súdu musí mať vždy povahu výnimočnosti a má vychádzať

z prísneho rešpektovania zákonných podmienok , vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.

Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený

vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej ( ničím neobmedzenej

5

a ľubovoľnej ) úvahy, jeho voľnú úvahu zákon striktne vymedzuje rámcom posúdenia

zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.

Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani

v uvedenom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania

odvolacieho súdu na súd dovolací. Ak v prípade reálnosti predpokladu , že účastníci konania

využijú procesnú možnosť, vytvorenú odvolacím súdom tým, že vyslovil prípustnosť

dovolania ( ) a že sa teda vecou bude zaoberať dovolací súd, musí sa

odvolací súd sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré

zaujal. Dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov má v prípade dovolania

pripusteného podľa osobitný význam, lebo ak odvolací súd vysloví

prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej

otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Aj z týchto dôvodov treba, aby spôsob, ktorým

odvolací súd formuloval odôvodnenie výroku zakladajúceho prípustnosť dovolania,

nevyvolával ďalšie otázky, prípadne potrebu bližšieho výkladu toho, čo mal odvolací súd na

mysli pri pripustení dovolania alebo v čom konkrétne spočíva zásadný význam jeho

rozhodnutia.

Predmetom daného konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na

úkor navrhovateľa užívaním pozemku v jeho vlastníctve ako prístupovej cesty

k prenajatým nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu bez právneho dôvodu ( právneho

titulu ).

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa ( a doplneného odvolacím

súdom ) je zrejmé, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku , na ktorom je prístupová cesta

k areálu, v ktorom je odporca vlastníkom nebytových priestorov , ktoré sú predmetom

nájomnej zmluvy uzavretej 1. januára 2006 medzi ním ako prenajímateľom a spoločnosťou

F. s. r. o. ako nájomcom . Táto spoločnosť sporný pozemok ( prístupovú cestu ) užívala do

31. marca 2007 ( do ukončenia nájmu ) a od 1. apríla 2007 ju užíva spoločnosť G. s. r. o.

ako ( nový ) nájomca, teda ( v období, za ktoré navrhovateľ bezdôvodné obohatenie

uplatňoval ) odporca ju neužíval. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ktorú považovali súdy

6

nižších stupňov za relevantnú pre posúdenie vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia medzi navrhovateľom a odporcom dospeli k zhodnému právnemu záveru

o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v danom konaní. Teda k záveru, že medzi

účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia nevznikol, pretože odporca

neužívaním sporného pozemku bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa ( ako jeho

vlastníka ) získať nemohol.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na

úkor iného bezdôvodne obohatí , toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet

bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový

právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných

predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby

( obohateného ) , protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá

postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo

bezdôvodné obohatenie získané .

Pre záver o ( ne ) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi

titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako jednej z foriem

bezdôvodného obohatenia upravenej v ) bolo treba , aby

navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikol t. j. aby preukázal, že odporca ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie

získal, že mu ( v akej konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť

medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy .

Splnenie predpokladov pre vznik ( záväzkového ) právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v

konkrétne prejednávanej veci , na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva

( ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení ). Pripustenie dovolania

odvolacím súdom ( podľa ) nemôže nahradiť právne posúdenie veci

odvolacím súdom, ktoré je relevantné len z hľadiska tejto konkrétnej veci.

Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu považoval otázku, či

prenajímateľ ( odporca ) získava bezdôvodné obohatenie , ak právnym titulom nezabezpečí

7

nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí pozemok ( vo vlastníctve navrhovateľa

) a či je pasívne legitimovaný ( odporca ) v spore vlastníka prístupového pozemku (

navrhovateľa ) o vydanie bezdôvodného obohatenia ( navrhovateľom uplatneného ) . Keďže

odpoveď na túto otázku je významná len z hľadiska právneho posúdenia v danej veci,

nemožno ju považovať za otázku zásadného právneho významu a nemožno ju považovať

za otázku významnú z hľadiska spôsobilosti ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdov t. j. za

takú, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola doposiaľ riešená alebo výklad ktorej

v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo za otázku, ktorú odvolací súd posúdil inak,

než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu

predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Napokon odvolací súd ani

nevysvetlil , z akého dôvodu považoval nastolenú právnu otázku za takú, ktorá má zásadný

právny význam, hoci má význam len pre predmetnú vec. V odôvodnení rozhodnutia bližšie

nevysvetlil , ako by odpoveď na ním položenú otázku mohla ovplyvniť všeobecnú

rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach ( nárokov uplatňovaných titulom

bezdôvodného obohatenia), z ktorého dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok

nepreskúmateľný.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že konanie v predmetnej veci je postihnuté

tzv. inou vadou konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 242 ods.

2 písm. b/ ) , na ktoré dovolací súd bol povinný prihliadnuť aj vtedy, ak by táto vada

v dovolaní nebola uplatnená . Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania, nemal

dovolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť :

Hrčková Marta