Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 209 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (225)7e2/384255.b963b6.pdf
PDF · 212.86 KB
No categories available
7Cdo/117/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 117/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. , s. r. o. , so sídlom
v P., zastúpeného AK – T. s. r. o., so sídlom v P., v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr.
J. T., proti odporcovi P. IČO X., so sídlom v P. zastúpenému JUDr. A. N. , advokátom v P.,
o 1 749, 02 € s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 38 C
52/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2011
sp. zn. 11 Co 33/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z
19. mája 2011 sp. zn. 11 Co 33/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. mája 2010 č. k. 38 C 52/2009 – 129 návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 1 749, 02 € ( po čiastočnom
späťvzatí návrhu v sume 375, 39 € ) titulom bezdôvodného obohatenia , zamietol a vyslovil,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej ( § 151 ods. 3 O. s. p.). Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie
odporcu z dôvodu, že nezískal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Nehnuteľnosť
- pozemok, katastrálne územie S. , parcelné číslo KN E X. vo výmere X. ( vo vlastníctve
navrhovateľa ) užíval za účelom prístupu k parcelám vo vlastníctve odporcu ich nájomca
spoločnosť F. s. r. o., P., na základe nájomnej zmluvy z 1. januára 2006 uzavretej
s odporcom ako prenajímateľom a ktorej predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce
sa v objekte súp. číslo X. , katastrálne územie S. a súp. číslo X.X. katastrálne územie P..
2
Nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľa , že spornú nehnuteľnosť užíva odporca
prostredníctvom svojho nájomcu ( spoločnosti F. s. r.o. ) , pretože táto nehnuteľnosť nebola
predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 6 070 z 1. januára 2006. Aj za
predpokladu, že by predmetom nájomnej zmluvy bola, nájomný vzťah bol dohodnutý len do
31. decembra 2006 , teda pokrýval by len časť obdobia, za ktoré navrhovateľ bezdôvodné
obohatenie uplatňoval ( od 10. mája 2006 do 31. decembra 2007 ). Napokon súd uzavrel, že
len z existencie nájomného vzťahu nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že prípadné
konanie nájomcov odporcu, neoprávnene zasahujúce do vlastníckeho práva iného, má byť
považované za konanie samotného odporcu.
Krajský súd v Prešov na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 19. mája 2011 sp. zn.
11 Co 33/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil proti nemu dovolanie na
otázku, „či prenajímateľ získava bezdôvodné obohatenie , ak právnym titulom nezabezpečí
nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí pozemok a či je pasívne legitimovaný
v spore vlastníka prístupového pozemku o zaplatenie bezdôvodného obohatenia“.
V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa
a v podrobnostiach na ne odkázal. Dodal , že z hľadiska vydania bezdôvodného obohatenia
je predovšetkým dôležité to, kto pozemok navrhovateľa využíval na prístup k areálu, ktorý
odporca prenajal. Nebol ním odporca . Z hľadiska nároku vlastníka pozemku na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného užívaním jeho veci je nerozhodné, či tomu, kto vec
užíval, bola vec odovzdaná tretím subjektom, ktorý na to nebol splnomocnený , či oprávnený
s ňou takto nakladať. V danom prípade nie je rozhodujúce ani to , či ten, kto pozemok
navrhovateľa na prístup užíval, nevedel, že užíva cudziu vec. Dôležité v danom prípade je to,
kto užíval pozemok navrhovateľa bez právneho dôvodu a z hľadiska nároku navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka nie je
rozhodujúce zavinenie toho, kto sa takto obohatil. Nepochybne v rozhodnom období odporca
pozemok navrhovateľa na prístup k svojmu areálu nevyužíval, preto sa nemohol na úkor
navrhovateľa obohatiť.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby ho
dovolací súd zmenil ( aj s rozsudkom súdu prvého stupňa ) , vyhovel jeho návrhu v celom
rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) v otázke, kto získal bezdôvodné
3
obohatenie ( v ním uplatňovanej výške ) . Uviedol, že v predmetnej veci ide o bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu tým, že časť jeho pozemku sa využívala
na prístup k nehnuteľnostiam odporcu, v ktorých tento prenajímal nebytové priestory.
Prijímateľom poskytovaného plnenia bol odporca, ktorý realizoval užívateľské oprávnenie t.
j. užívať prístup k svojim nehnuteľnostiam bez právneho titulu. Bezdôvodné obohatenie
odporcu spočívalo v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel
vynaložiť za výkon tohto užívateľského oprávnenia v prípade, že by mu vyplývali
z právneho titulu t. j. zo zmluvy o nájme tej časti jeho pozemku, ktorá bola bez právneho
titulu využívaná na prístup k objektom, ktoré odporca prenajímal. Z hmotnoprávneho
hľadiska je preto odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom
povinnosti zaplatiť bezdôvodné užívanie, preto je aj pasívne legitimovaným v spore.
Povinnosť zabezpečiť legálny prístup nájomcom k prenajímaným nehnuteľnostiam mal
odporca , preto je povinný aj na to vynaložiť náklady a ak to nezabezpečil a náklady
nevynaložil, získal bezdôvodné obohatenie. Túto povinnosť nemá jeho nájomca. Z
ustanovenia § 664 Občianskeho zákonníka vyplýva odporcovi povinnosť zabezpečiť
prístup k prenajímaným nehnuteľnostiam na základe právneho titulu, pretože bez toho nie je
možné považovať nehnuteľnosť za spôsobilú na užívanie. Odporca právny titul na prístup
svojmu nájomcovi nezabezpečil, ale ani ho neupozornil na to, že taký titul nemá. Odporca si
bol vedomý svojej povinnosti platiť za užívanie prístupového pozemku, o čom svedčí aj jeho
súhlas s nájomným vo výške 170 Sk / m2 pred podaním návrhu ako aj predložený návrh
nájomnej zmluvy , k uzavretiu ktorej ale nedošlo. Súdy nižších stupňov si neuvedomili
skutočnosť, že odporca prenajímal iba nebytové priestory na nehnuteľnostiach v jeho
vlastníctve na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov , preto potreboval prístup
k nim a že právo nájomcu nehnuteľnosti resp. nebytových priestorov bolo odvodené od
vlastníckeho práva odporcu.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na skutočnosť, že odvolací súd nemôže
pripustiť dovolanie proti rozsudku podľa § 238 ods. 3 O. s. p. , ak je dovolanie neprípustné zo
zákona ( § 238 ods. 4, 5 O. S. p. ). Podľa jeho názoru ide v danej veci o nárok vyplývajúci
z obchodnoprávneho vzťahu a peňažné plnenie neprevyšuje 10 násobok minimálnej mzdy
(v obchodných veciach). V prípade ak dovolací súd dospeje k záveru, že predmetom konania
nie je obchodná vec, poukázal na to, že prenajímateľ nezískava bezdôvodné obohatenie , ak
právnym titulom nezabezpečí nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí
4
pozemok , pretože prenajímateľ nemá majetkový prospech z užívania cudzej veci. Tento
prospech získava ten, kto fakticky využíva cudzí pozemok na prístup k prenajatým
nehnuteľnostiam. Nemožno vylúčiť, že tzv. tretie osoby môžu mať právo prechodu cez
pozemok navrhovateľa na základe rôzneho právneho dôvodu. Pokiaľ takéto právo nemajú, ich
povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa prechodom cez jeho pozemok
vyplýva z príslušných ustanovení hmotného práva upravujúcich obsah vlastníckeho práva.
Nie je odvodenou, ale priamou povinnosťou a v prípade jej porušenia sa navrhovateľ mohol
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a nárokov z toho vyplývajúcich priamo proti
týmto osobám. Nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že prípadné konanie nájomcu odporcu
zasahujúceho do vlastníckeho práva navrhovateľa možno považovať za konanie samotného
odporcu a z toho vyvodzovať voči odporcovi nárok na bezdôvodné obohatenie. Preto
navrhol dovolanie buď ako neprípustné odmietnuť alebo ho ako nedôvodné zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 3 O. s. p. , nešlo pritom o rozhodnutie o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania návrhu na prvostupňovom
súde t. j. ku dňu 9. mája 2008 plnenie vo výške 806,61 € ) , bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu . Občiansky súdny poriadok nevysvetľuje , čo treba rozumieť pod
rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu. Bezpochyby ním
ale je také rozhodnutie , ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach
prezentovanú a právne inak riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný zo širších
hľadísk, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci . Vzhľadom na to realizácia uvedeného
oprávnenia odvolacieho súdu musí mať vždy povahu výnimočnosti a má vychádzať
z prísneho rešpektovania zákonných podmienok , vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.
Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený
vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej ( ničím neobmedzenej
5
a ľubovoľnej ) úvahy, jeho voľnú úvahu zákon striktne vymedzuje rámcom posúdenia
zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.
Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani
v uvedenom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania
odvolacieho súdu na súd dovolací. Ak v prípade reálnosti predpokladu , že účastníci konania
využijú procesnú možnosť, vytvorenú odvolacím súdom tým, že vyslovil prípustnosť
dovolania ( § 238 ods. 3 O. s. p.) a že sa teda vecou bude zaoberať dovolací súd, musí sa
odvolací súd sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
zaujal. Dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov má v prípade dovolania
pripusteného podľa § 238 ods. 3 O. s. p. osobitný význam, lebo ak odvolací súd vysloví
prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej
otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Aj z týchto dôvodov treba, aby spôsob, ktorým
odvolací súd formuloval odôvodnenie výroku zakladajúceho prípustnosť dovolania,
nevyvolával ďalšie otázky, prípadne potrebu bližšieho výkladu toho, čo mal odvolací súd na
mysli pri pripustení dovolania alebo v čom konkrétne spočíva zásadný význam jeho
rozhodnutia.
Predmetom daného konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na
úkor navrhovateľa užívaním pozemku v jeho vlastníctve ako prístupovej cesty
k prenajatým nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu bez právneho dôvodu ( právneho
titulu ).
Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa ( a doplneného odvolacím
súdom ) je zrejmé, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku , na ktorom je prístupová cesta
k areálu, v ktorom je odporca vlastníkom nebytových priestorov , ktoré sú predmetom
nájomnej zmluvy uzavretej 1. januára 2006 medzi ním ako prenajímateľom a spoločnosťou
F. s. r. o. ako nájomcom . Táto spoločnosť sporný pozemok ( prístupovú cestu ) užívala do
31. marca 2007 ( do ukončenia nájmu ) a od 1. apríla 2007 ju užíva spoločnosť G. s. r. o.
ako ( nový ) nájomca, teda ( v období, za ktoré navrhovateľ bezdôvodné obohatenie
uplatňoval ) odporca ju neužíval. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ktorú považovali súdy
6
nižších stupňov za relevantnú pre posúdenie vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia medzi navrhovateľom a odporcom dospeli k zhodnému právnemu záveru
o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v danom konaní. Teda k záveru, že medzi
účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia nevznikol, pretože odporca
neužívaním sporného pozemku bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa ( ako jeho
vlastníka ) získať nemohol.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí , toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Záväzkový
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
( obohateného ) , protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá
postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané .
Pre záver o ( ne ) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi
titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako jednej z foriem
bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) bolo treba , aby
navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikol t. j. aby preukázal, že odporca ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie
získal, že mu ( v akej konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy .
Splnenie predpokladov pre vznik ( záväzkového ) právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v
konkrétne prejednávanej veci , na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva
( Občianskeho zákonníka ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení ). Pripustenie dovolania
odvolacím súdom ( podľa § 238 ods. 3 O. s. p. ) nemôže nahradiť právne posúdenie veci
odvolacím súdom, ktoré je relevantné len z hľadiska tejto konkrétnej veci.
Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu považoval otázku, či
prenajímateľ ( odporca ) získava bezdôvodné obohatenie , ak právnym titulom nezabezpečí
7
nájomcovi svojej nehnuteľnosti prístup k nej cez cudzí pozemok ( vo vlastníctve navrhovateľa
) a či je pasívne legitimovaný ( odporca ) v spore vlastníka prístupového pozemku (
navrhovateľa ) o vydanie bezdôvodného obohatenia ( navrhovateľom uplatneného ) . Keďže
odpoveď na túto otázku je významná len z hľadiska právneho posúdenia v danej veci,
nemožno ju považovať za otázku zásadného právneho významu a nemožno ju považovať
za otázku významnú z hľadiska spôsobilosti ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdov t. j. za
takú, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola doposiaľ riešená alebo výklad ktorej
v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo za otázku, ktorú odvolací súd posúdil inak,
než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu
predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Napokon odvolací súd ani
nevysvetlil , z akého dôvodu považoval nastolenú právnu otázku za takú, ktorá má zásadný
právny význam, hoci má význam len pre predmetnú vec. V odôvodnení rozhodnutia bližšie
nevysvetlil , ako by odpoveď na ním položenú otázku mohla ovplyvniť všeobecnú
rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach ( nárokov uplatňovaných titulom
bezdôvodného obohatenia), z ktorého dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný.
So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že konanie v predmetnej veci je postihnuté
tzv. inou vadou konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 242 ods.
2 písm. b/ O. s. p.) , na ktoré dovolací súd bol povinný prihliadnuť aj vtedy, ak by táto vada
v dovolaní nebola uplatnená . Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania, nemal
dovolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
8
Za správnosť :
Hrčková Marta