Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-202-2019.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/202/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, X. H. XX, H. H., t.č. ÚVTOS, Leopoldov, Gucmanova 19/670, o zaplatenie 567,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/53/2017-127 zo dňa 12.júla 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 567,94 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške 34 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods.1, § 795 ods.1 a, § 796 ods.1 a ods.2, § 801 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 567,94 Eur z titulu nezaplateného poistného. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 CSP realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, poistnou zmluvou, výzvou na úhradu dlhu, oznámením o zániku zmluvy, ako aj písomným vyjadrením žalovaného, záverečným finančným vysporiadaním leasingovej zmluvy, stanoviskom žalobcu, oznámením leasingovej spoločnosti, leasingovou zmluvou, všeobecnými leasingovými podmienkami, splátkovým kalendárom, protokolom o prevzatí predmetu leasingu, potvrdením o zriadení vinkulácie poistného plnenie, predčasným ukončením leasingovej zmluvy a zistil tento skutkový stav:
3. Dňa 13.08.2014 žalovaný so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu, č. 700652923, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla BMW X6 ev. č. DS813DX s účinnosťou od 13.08.2014 na dobu nEurčitú so štvrťročným poistným obdobím, vždy k 13.08., 13.11., 13.02. a 13.05., poistné vo výške 629,52 Eur. Žalovaný zaplatil poistné do 12.11.2014, ďalšie poistné už neuhradil. Následne bol vyzvaný dňa 14.01.2015 na zaplatenie nedoplatku na poistnom s upozornením, že ak nebude poistné uhradené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. Žalobca z vlastnej iniciatívy zistil, že dňa 03.02.2015 bola prevedená držba vozidla BMW X6 ev. č. DS813DX na inú osobu.
Preto v zmysle ustanovenia článku VIII bodu 3/ všeobecných poistných podmienok (čl. 74) poistenie zaniklo okamihom zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015. Žalobca si právo na poistné za obdobie od 13.11.2014 - 03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 Eur, ako pomernú časť štvrťročného poistného zo sumy 629,52 Eur.
4. Žalovaný poprel nárok žalobcu bez toho, že by v konaní predložil akýkoľvek dôkaz o jeho tvrdení, že poistné mala platiť leasingová spoločnosť.
5. Žalobca uvádzal, že zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy zo dňa 20.02.2015 nevyplýva, kedy bolo motorové vozidlo leasingovej spoločnosti vrátené. Žalovaný si dojednal havarijné poistenie motorového vozidla individuálne. Poistná zmluva nebola uzatvorená prostredníctvom leasingovej spoločnosti, havarijné poistenie nebolo súčasťou leasingovej zmluvy a poistné za havarijné poistenie nebolo súčasťou leasingových splátok. Žalovaný žalobcovi neoznámil a nepreukázal skutočnosť, že došlo k vráteniu vozidla; nie je zrejmé či vrátením vozidla došlo k zmene jeho držiteľa. Žalovaný poistnú zmluvu nevypovedal a ani nenavrhol ukončenie poistnej zmluvy dohodou. Poukázal na článok VIII. Všeobecných poistných podmienok, ktorým sa upravujú dôvody zániku poistnej zmluvy a zatiaľ nebol preukázaný iný dôvod ako zápis prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel dňa 03.02.2015. Leasingová spoločnosť listom z 11.07.2019 uviedla, že predmetná leasingová zmluva bola predčasne ukončená dňa 30.11.2014, z dôvodu neplatenia splátok. Predmet leasingu bol spoločnosti vrátený dňa 26.11.2014. Po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, bol predmet leasingu prostredníctvom spoločnosti prefinancovaný novou leasingovou zmluvou inému subjektu a k prevodu držby došlo ku dňu 04.02.2015. Keďže havarijné poistenie klient uzatváral individuálne, s vinkuláciou poistného plnenia v prospech našej spoločnosti (poistné neuhrádzal v leasingových splátkach), po predčasnom ukončení zmluvy bol proces nastavený tak, že spoločnosť si odobraté predmety (počas doby od predčasného ukončenia až do predaja /prefinancovania inému subjektu), poisťovala sama. Žiadna dohoda ohľadom havarijného poistenia po predčasnom ukončení zmluvy s leasingovým nájomcom uzatvorená nebola - pokiaľ mal klient dojednané individuálne poistenie, ukončenie poistenia mal riešiť taktiež individuálne.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, týkajúcu sa havarijného poistenia motorového vozidla, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť poistné. Zmluva bola uzatvorená na dobu nEurčitú a k jej ukončeniu došlo v zmysle ustanovenia článku VIII bodu 3/ všeobecných poistných podmienok okamihom zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015. Žalobca si právo na poistné za obdobie od 13.11.2014 - 03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 Eur, ako pomernú časť štvrťročného poistného zo sumy 629,52 Eur.
Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O ich výške súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 34 Eur, a to na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu. A keďže bol žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor Krajského súdu v Trnave, vyslovený uznesením sp.zn. 23Co/121/2018-50 a že sudkyňa konajúca v danej veci porušila jeho základné právo na obhajobu tým, že mu neumožnila zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní aj napriek tomu, že ju listom na toto vyzval a žiadal o zabezpečenie jeho predvedenia na súd (dôkazom je jeho list v spise zo dňa 03.05.2019). Taktiež mu neumožnila predložiť dôkazy - vypočuť navrhnutých svedkov, tých, ktorí auto leasingovej spoločnosti odovzdali, ako aj tých, ktorých označil a ktorí to auto prebrali, to znamená zamestnancov leasingovej spoločnosti. To, čo je pre neho ako žalovaného najviac zarážajúce je to, že sudkyňa tvrdí, že svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Tieto tvrdenia jednoznačne nasvedčujú tomu, že sudkyňa vôbec nemala naštudovaný spisový materiál. Ďalej poukázal na jeho list zo dňa 03.05.2009, ktorý adresoval Okresnému súdu Dunajská Streda, sudkyňa nerešpektovala. Odignorovala ním navrhnuté dôkazy jeho žiadosťou výsluch na hlavnom pojednávaní a iné ním navrhnuté dôkazy ako aj rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 27.03.2019, čo považuje za podstatné porušenie jeho práva. Preto navrhol, aby odvolací súd túto nezákonnosť napravil, prípadne rozhodol podľa § 389 ods. 2 a § 390, § 376 CSP.
8. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že všetky jeho práva a záväzky týkajúce sa motorového vozidla evidenčného čísla : DS 813DX zanikli dňa 24.11.2014, kedy odovzdal motorové vozidlo leasingovej spoločnosti. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť majiteľa vozidla a člena leasingovej spoločnosti, ktorý zodpovedá za záverečné finančné vyúčtovanie. Žalobca však svoj nárok riadne preukázal svojimi listinnými dôkazmi. Navrhol súdu, aby si vyžiadal vyjadrenie leasingovej spoločnosti. Z písomného vyjadrenia ČSOB leasing, a.s. jednoznačne vyplynulo, že k prevodu držby motorového vozidla došlo až dňa 04.02.2015 a že žalovaný si havarijné poistenie uzatváral individuálne (poistné neuhrádzal v leasingových splátkach) a žiadna dohoda medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným ohľadom havarijného poistenia po predčasnom ukončení leasingu uzatvorená nebola. Žalovaný poistnú zmluvu nevypovedal a zanikla v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami poistnej zmluvy okamihom zápisu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii motorových vozidiel. Po vyjadrení leasingovej spoločnosti by vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhnutého žalovaným a to výsluch majiteľa vozidla a člena leasingovej spoločnosti by bolo nadbytočné a nehospodárne, preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie prejednal vec po zrušení platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu žalovaným na pojednávaní dňa 12.7.2019, na ktoré pojednávania účastníkov predvolal. Žalovaný po doručení mu predvolania, konajúcemu súdu dňa 09.05.2019 doručil písomné vyjadrenia, v ktorom zopakoval dôvody, pre ktoré nárok žalovaného neuznáva, uviedol svoju obranu proti žalobe a navrhol konanie zastaviť. V prípade, že žalobca jeho argumenty neuzná, žiadal, aby súd prvej inštancie mu zabezpečil eskortu, umožnil mu účasť na pojednávaní, navrhol predvolať svedkov: majiteľa BMW X6 EČV: DS 813 DX, člena leasingovej spoločnosti, ktorý zodpovedá za záverečné finančné vysporiadanie (ZPV)Leasingovej zmluvy č. LZC/11/00754 a ako listinný dôkaz pripojil od VB Leasing záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy č. LZC/ 11/00/754 zo dňa 20.02.2015.
11. Aktuálne platný civilný sporový poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzil aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním však imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým ako súd začne dokazovanie a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave, t.j. podklad pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník s čím je spojené splnenie dôkazného bremena, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, tzn. že kto tvrdí, ten dokazuje, inak povedané účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca teda musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu uplatnené právo patrí a žalovaný v rámci svojej obrany tiež musí navrhnúť dôkazy, aby preukázal svoje tvrdenia. V rámci dokazovania súd potom nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.
12. V danom prípade medzi účastníkmi konania ide o klasický občianskoprávny spor, v ktorom súd nemal povinnosť vykonávať dôkazy mimo návrhu účastníkov, ale sa musí vysporiadať s návrhmi účastníkov.
13. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 2 Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pričom prečo nevykonal ten-ktorý navrhnutý dôkaz musí v rozhodnutí odôvodniť.
14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
15. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
17. Súd prvej inštancie v rozpore s obsahom spisu odôvodnil rozhodnutie, majúc za to, že žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie, hoci je nesporné, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody, o účasť na pojednávaní mal záujem, žiadal súd o eskortu, čo súd prvej inštancie vôbec neakceptoval a s touto žiadosťou sa ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Obdobne nevzal do úvahy návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania a v rozhodnutí nevykonanie navrhnutých dôkazov neodôvodnil, tým mu odňal možnosť konať pred súdom.
18. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne konanie a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie súdom prvej inštancie je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná skutočnosťou, že odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, bez toho, že by odmietnutie navrhnutého dôkazu odôvodnil.
19. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého, jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
20. Vyššie vytknuté nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcu za dôvodný, bez posúdenia všetkých podstatných okolností trvania a zániku zmluvného vzťahu,rozporné odôvodnenie neprítomnosti žalovaného na poednávaní ako aj neodôvodnenie nevykonania žalovaným navrhnutých dôkazov , mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 Civilného sporového poriadku na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
21. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil k navrhnutým dôkazom a zmätočne hodnotil neúčasť žalovaného na pojednávaní, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý nárok uplatňovaný žalobcom ako dôvodný.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, po tom čo sa vysporiada s návrhmi žalovaného na zabezpečenie jeho účasti na pojednávaní a návrhmi na dokazovanie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.
24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).