Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-72-2020.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, X. H. XX, H. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove, o zaplatenie 567,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/53/2017-247 zo dňa 26. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/53/2017-127 zo dňa 12.07.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 567,94 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške 34 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/202/2019-159 zo dňa 12.02.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie predovšetkým nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k navrhovaným dôkazom a zmätočne hodnotil neúčasť žalovaného na pojednávaní, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý nárok uplatňovaný žalobcom ako dôvodný.
3. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovanému uložil povinný zaplatiť žalobcovi 567,94 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške 34 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
4. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 185 Civilného sporového poriadku, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1, ods. 2, § 801 ods. 1 a 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, týkajúcu sa havarijného poistenia motorového vozidla, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
poistné. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a k jej ukončeniu došlo v zmysle ustanovenia článku VIII bodu 3/ všeobecných poistných podmienok okamihom zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015. Žalobca si právo na poistné za obdobie od 13.11.2014 - 03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 eur, ako pomernú časť štvrťročného poistného zo sumy 629,52 eur. Naopak žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, že jeho záväzky, mali prejsť na leasingovú spoločnosť, ani nenavrhol taký dôkazný prostriedok, ktorý by to mal preukázať. Navyše sama žalovaným označená leasingová spoločnosť odmietla akékoľvek tvrdenie žalovaného o prevzatí jeho záväzku, vyplývajúce z titulu havarijného poistenia. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný navrhol výsluch pánov z leasingovej spoločnosti, ohľadom odovzdania motorového vozidla dňa 26.11.2014 a na ozrejmenie, či prevzali na seba všetky záväzky vyplývajúce z titulu užívania motorového vozidla. Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko výsluchom by sa neozrejmil viac už zistený skutkový stav medzi poistníkom - žalovaným a poisťovňou žalobcom. V žiadnom prípade sa nemohli dohodnúť na prevzatí záväzku žalovaného bez účasti samotnej poisťovne. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že tak učinil, potom si bude musieť uplatniť takýto nárok, avšak zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho medzi ním a leasingovou spoločnosťou. Navyše vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetný žalobný nárok, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému, plynie zo záväzkového vzťahu z titulu poistnej zmluvy, a teda žalobca si dôvodne uplatnil nárok voči žalovanému.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O ich výške súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 34 eur, a to na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu. A keďže bol žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonávaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd opakovane nerešpektoval návrhy žalovaného na svedkov z leasingovej spoločnosti, tieto zamietol. Nebolo splnené dokazovanie, ktoré boli opakovane navrhnuté pred súdom prvej inštancie a to aj napriek nariadeniu v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie zamietol vypočuť svedkov leasingovej spoločnosti, ktorí auto predali, súd si nevyžiadal potvrdenie o poistení vozidla počas doby od predčasného ukončenia až do jeho predaja inému subjektu. Zo strany žalovaného boli písomne navrhnuté pred súdom prvej inštancie. Žiada, aby odvolací súd túto nezákonnosť napravil.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca svoj nárok riadne preukázal a navrhoval súdu, aby si vyžiadal vyjadrenie leasingovej spoločnosti. Z písomného vyjadrenia spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. jednoznačne vyplynulo, že k prevodu držby motorového vozidla došlo až dňa 04.02.2015 a žalovaný si havarijné poistenie uzatváral individuálne - poistné neuhrádzal v leasingových splátkach a žiadna dohoda medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným ohľadom havarijného poistenia po predčasnom ukončení leasingu uzatvorená nebola.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku potvrdiť.
10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 567,94 eur z titulu nezaplateného poistného.
11. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
14. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napriek návrhu žalovaného nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkov z leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko výsluchom by sa neozrejmil viac už zistený skutkový stav medzi poistníkom - žalovaným a poisťovňou žalobcom. Tiež súd uviedol, že v žiadnom prípade sa nemohli dohodnúť na prevzatí záväzku žalovaného bez účasti samotnej poisťovne. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že tak učinil, potom si bude musieť uplatniť takýto nárok, avšak zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho medzi ním a leasingovou spoločnosťou. Navyše vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetný žalobný nárok, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému, plynie zo záväzkového vzťahu z titulu poistnej zmluvy, a teda žalobca si dôvodne uplatnil nárok voči žalovanému.
15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.
16. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov, považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach § 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy
na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie správne nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov z leasingovej spoločnosti. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalovaného dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že výsluch navrhnutých svedkov nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov, nakoľko nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, keďže z písomného vyjadrenia ČSOB Leasing a.s. z 09.07.2019 vyplýva jednoznačné vyjadrenie o tom, že havarijné poistenie si uzatváral žalovaný individuálne a žiadna dohoda po predčasnom ukončení zmluvy s leasingovým nájomcom - so žalovaným nebola uzatvorená. Uvedené písomné stanovisko bolo dostatočným dôkazom o zodpovednostnom vzťahu žalovaného z predmetného poistného vzťahu, žalovaný neuviedol žiadne vecné argumenty, že by navrhnutí svedkovia, pracovníci leasingovej spoločnosti vypovedali v rozpore s písomným stanoviskom samotnej leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalovaného nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré im procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená.
19. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.
20. Pokiaľ ide o ďalšie uvedené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporové poriadku k týmto žalovaný neuviedol žiadne zdôvodnenie, žalovaný zdôvodnil iba odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporové poriadku, preto ich odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené.
21. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie opodstatnené.
22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).