Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/186/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: M.. W. I., N. XX, XXX XX N., adresa na doručovanie písomností: G. XX, XXX XX G. proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom Ipeľská 1, 040 11 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. 2018/06960-02/006-HŽPZ,ODP zo dňa 17.12.2018 (podľa žalobcu „opatrenia"), na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcu zo dňa 26.12.2018, takto

rozhodol:

I. O d m i e t a žalobu.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný v liste č. 2018/06960-02/006-HŽPZ,ODP zo dňa 17.12.2018 označeným v záhlaví tohto uznesenia uviedol, že : „Dňa 06. 12. 2018 bola na tunajší orgán verejného zdravotníctva doručená Vaša opakovaná žiadosť o vykonanie objektivizácie expozície hlukom a vibráciami z výťahu staršej výroby, vnútorných priestorov bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na G., ktorého ste vlastníkom, a to príslušnými meraniami - buď tunajším úradom samostatne alebo v spolupráci s obcou podľa Výťahová šachta a samotný výťah je v bezprostrednej blízkosti uvedeného bytu, pričom strojovňa sa nachádza priamo nad týmto bytom. V žiadosti uvádzate, že bytový dom na G. XX a XX v Košiciach spravuje Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom na G. XX, G., s predsedom ktorého od roku 2015 vediete dialóg ohľadom neznesiteľného stavu hlučnosti a vibrácií výťahu, avšak bezvýsledne. V závere Vášho podania žiadate o vydanie príslušného opatrenia podľa a , a , ktorým sa nariadi uzatvorenie, resp. odstavenie výťahového zariadenia, a to až do doby, kým jeho prevádzka bude uvedená do stavu spĺňajúceho príslušné normy a teda do súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Ďalej dôvodil, že : „V uvedenej veci Vám už bolo tunajším úradom vydané vyjadrenie dňa 08.06.2016 pod č. 2016/03245-02/HŽPaZ, na ktorom zotrvávame a opakovane uvádzame: S požiadavkou na riešenie problému obťažovania hlukom zo zdrojov umiestnených v bytových domoch je potrebné sa obrátiť na správcu Vášho bytového domu, ktorý na základe súhlasu vlastníkov bytov v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, môže zabezpečiť vykonanie merania hluku vo Vašom byte odborne spôsobilou osobou a v prípade prekračovania limitných hodnôt stanovených pre hluk z iných zdrojov vo vnútornom prostredí budov môže urobiť prípadné technické opatrenia na zníženie hlučnosti. Vzťah medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom majetku určuje zmluva o výkone správy. Táto zmluva špecifikuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu. Finančné prostriedky potrebné na odstránenie hlučnosti výťahu sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú vlastníci bytových a nebytových priestorov každý mesiac dohodnutou sumou a ich použitie by malo byt' odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov. Tunajší orgán verejného zdravotníctva nemá na činnosť správcovských spoločností, v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žiadny dosah. V prípade, že správca nie je

ochotný zabezpečiť meranie hluku, môže byt' meranie vykonané odborne spôsobilou osobou, ktorá je držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa alebo tunajším úradom v rámci platenej služby na základe Vašej písomnej objednávky s tým, že jedno meracie miesto stojí cca 200 €. Protokol z merania hluku môže slúžiť ako doklad pre správcu Vášho bytového domu pre ďalšie konanie. Splnenie povinnosti - odstránenie hlučnosti výťahu, je v kompetencii Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom na G. XX, G., a v prípade jeho nečinnosti môžete tento problém riešiť súdnou cestou.“ List žalovaného bol doručený žalobcovi dňa 21.12.2018.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.12.2018, doručenou súdu dňa 27.12.2018 domáhal preskúmania v záhlaví tohto uznesenia označeného listu žalovaného č. 2018/06960-02/006-HŽPZ,ODP zo dňa 17.12.2018. V žalobe vyhlasuje, že nariadenie pojednávania nežiada, pričom popísal skutkový stav nasledovne v bodoch: „2.1 Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti: byt č. XX na 5. poschodí, vchod XX, v obytnom dome G. XX,XX, súpisné číslo XXXX, parcela XXX, XXX, LV: XXXXX, k.ú. U., obec: G.

- Z. mesto, okres: G. I. V dome je zriadený a prevádzkovaný menší osobný výťah, staršej výroby pravdepodobne z roku 1959. Výťahová šachta a výťah samotný je v bezprostrednej blízkosti uvedeného bytu, pričom strojovňa výťahu sa nachádza priamo nad týmto bytom. Samotná prevádzka výťahu spôsobuje extrémnu hlučnosť a vibrácie priamo vo vnútorných priestoroch bytu. Hluk a vibrácie sú výťahovým strojom vydávané aj počas samotného chodu výťahu, ale najmä počas rozjazdu a dojazdu výťahu. Tento stav spôsobuje, že podmienky v byte sú neznesiteľné pre riadne bývanie. Vlastným meraním pomocou mobilného zariadenia bol aj v nočných hodinách nameraný hluk v hodnote cca 60 dB, pričom prípustnou hranicou hluku pre toto obdobie dňa je hodnota 30 dB (!). Odstráneniu hluku nepomohla ani inštalácia zvuko-izolačných materiálov do stien a stropu bytu v blízkosti zdroja hluku a vibrácii. V dome je podľa zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom G. XX, G., IČO: 31975321, ktoré koná prostredníctvom štatutárneho orgánu - predsedu spoločenstva. Toto spoločenstvo je podľa zákona právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, vrátane ich údržby a obnovy. Do dnešného dňa sa nepodarilo zrealizovať rekonštrukciu výťahu rozhodnutím vlastníkov bytov. Predseda spoločenstva ani väčšina vlastníkov nemá záujem (nakoľko nebývajú bezprostredne pri strojovni) túto situáciu riešiť. Situáciu preto prostredníctvom rozhodnutia vlastníkov bytov nie je možné riešiť, žalobca nemá také oprávnenia, aby mohol vzniknutý stav riešiť svojpomocne. 2.2 Podnety na orgán verejnej správy a prokuratúru - Na tomto mieste žalobca uvádza historický prehľad konaní pred žalovaným, príslušnými prokuratúrami a súdom (2.2.1 - 2.2.6), kde išlo v zásade o totožnú vec a hlavne o identickú právnu argumentáciu, na ktorú týmto žalobca odkazuje a plne sa jej dovoláva aj pri tejto žalobe: 2.2.1 Návrhom zo dňa 26.05.2016 podal žalobca návrh žalovanému na vykonanie objektivizácie expozície vnútorných priestorov bytu popísaného v bode I. hlukom a vibráciami príslušnými meraniami a to buď úradom samostatne alebo v spolupráci s obcou podľa z. č. , z. č. , prípadne podľa iných príslušných ustanovení z. č. Žalovaný na príslušný návrh reagoval odpoveďou zo dňa 08.06.2016. V tejto odpovedi veľmi stroho konštatoval, že nie je príslušný vo veci konať, pričom toto žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Odkázal, aby sa predmetná vec riešila medzi vlastníkmi bytov. 2.2.2 Na základe uvedeného bol Okresnej prokuratúre Košice II podaný podnet na vykonanie príslušných opatrení podľa , , a nasl. z.č. Okresná prokuratúra Košice II podnet vybavila odložením podnetu bez prijatia opatrenia prokurátora dňa 06.09.2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo o.i. najmä konštatované: „V zmysle z. č. sú povinní postupovať prevádzkovatelia výťahu, ktorými sú fyzické a právnické osoby, ktoré majú právnu a faktickú možnosť disponovať výťahom a spravidla sa jedná o vlastníka výťahu. Pri výťahoch v prevádzke nainštalovaných v bytových domoch v spoluvlastníctve sú spoluvlastníci bytov zároveň prevádzkovateľmi výťahu... V súvislosti s právnou subjektivitou spoločenstva vlastníkov bytov je potrebné uviesť, že spoločenstvo vlastníkov bytov je právnickou osobou, založenou podľa z. č. , jej právna subjektivita je však vymedzená správou domu podľa príslušných ustanovení označeného zákona...“ 2.2.3 Na základe uvedeného bol Krajskej prokuratúre Košice podaný opakovaný podnet, resp. žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Košice. V tomto podnete žalobca vytýkal rozhodnutiu Okresnej prokurátorky nasledovné: S právnou argumentáciou vybavenia podnetu sa nedá stotožniť. Pokiaľ sa konštatuje, že postupovať podľa majú subjekty, ktoré majú právnu a faktickú možnosť s výťahom disponovať a že spravidla sa jedná o vlastníka výťahu, tak je zrejmé, že výraz „spravidla“ sám o sebe predsa znamená, že nejde o bezvýnimočné vymedzenie povinných subjektov a ďalšia argumentácia je preto neúnosná. Ustanovenia , predsa jednoznačne upravujú, že: „(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. (2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných časti domu, spoločných zariadení domu (pozn. napr. výťah), priľahlého pozemku a príslušenstva...“ Aj ustanovenia z.č. podobne konštatujú: „Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy...“ Nakoniec aj faktický stav je v bytovom dome taký, že v prípade poruchy spoločného zariadenia domu (výťahu), je to štatutár Spoločenstva, kto rozhodne o jeho dočasnom odstavení, oprave a následnom spustení. Nie je teda pravda, že právnická osoba spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemá právnu a faktickú možnosť disponovať výťahom. V nadväznosti na uvedené je potom potrebné uviesť opätovne ustanovenia z.č. , kde sa jednoznačne vymedzuje: „Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií...“ Existuje teda zákonná úprava, ktorá celkom jednoznačne zhodne aj v aj v používa termíny: právnická osoba a prevádzka spoločných zariadení domu resp. zdrojov hluku a vibrácií. Nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, prečo by tieto identické termíny, ktoré obidva zákony používajú (právnická osoba a prevádzka) mali mať údajne iný obsah a ustanovenia týchto zákonov by teda nemali na seba nadväzovať. Pokiaľ sa ďalej vo vybavení podnetu uvádza, že subjektivita spoločenstva je vymedzená správou domu, tak je nutné len znovu uviesť, že správa domu predsa celkom jednoznačne zahŕňa aj prevádzku a používanie spoločných zariadení domu, t.j. zdroja hluku a vibrácií! Zákonodarca sa celkom logicky pri ustanovení povinnosti ohľadom prevádzky zdrojov hluku zameral na subjekty fakticky disponujúce týmito zariadeniami a nie na subjekty, ktoré sú ich vlastníkmi. Vo veci okrem odstavenia celého zariadenia Regionálny úrad verejného zdravotníctva disponuje celým radom iných opatrení a postupov, ktorými vie zjednať nápravu. Pokiaľ zákonodarca vytvoril na riešenie danej situácie celkom konkrétny postup je nezmyselné a nezákonné ďalšie vytrvalé neaplikovanie týchto noriem. Krajská prokuratúra Košice podnet vybavila odložením podnetu bez prijatia opatrenia prokurátora dňa 28.12.2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že existuje , ktorý upravuje občianskoprávne vzťahy a že existujú aj iné predpisy, ktoré upravujú iné občianskoprávne vzťahy, napríklad Ďalej bolo najmä konštatované: „Ustanovenia nemožno aplikovať na vzťahy založené na predpisoch administratívneho správneho práva, a to ani v tých prípadoch, keď obsah administratívnych vzťahov napodobňuje niektoré občianskoprávne vzťahy (porovnaj 22/1986). Teda občianskoprávne vzťahy nemožno riešiť v správnom konaní... v danom prípade je potrebné riešiť občianskoprávne vzťahy... prevádzkovateľom zdroju hluku sú podieloví spoluvlastníci bytového domu, resp. spoločenstvo vlastníkov bytov (prevádzkovateľ výťahu)...“ 2.2.4 Svoj nesúhlas s arbitrárnou argumentáciou krajskej prokuratúry formuloval žalobca do podania na Generálnu prokuratúru. Podľa žalobcu: argumentácia Krajskej prokuratúry Košice je nesprávna a plná logických a výkladových chýb. Prokurátor sa dopúšťa argumentácie kruhom - per petitio principii, keď dochádza k záveru, že v tomto prípade sa jedná o občianskoprávne vzťahy tým argumentom, že sa jedná o občianskoprávne vzťahy. Ďalej prokurátor argumentuje sám proti sebe, ak konštatuje, že ustanovenia nemožno aplikovať na vzťahy upravené správnym právom, čo naviac podopiera judikátom, ktorý znie naopak - v prospech podaného podnetu (pozn. v uvedenom judikáte Najvyšší súd ČSR konštatuje, že nie je možné v občianskoprávnom konaní riešiť vzťahy medzi navrhovateľkou a správou cintorína, resp. odporcom, nakoľko tieto vzťahy upravuje správne právo). Podávateľ podnetu predsa nikdy nežiadal aplikovať ustanovenia . Prokurátor Krajskej prokuratúry výslovne pripustil, že prevádzkovateľom zdroja hluku je Spoločenstvo vlastníkov bytov, teda pripustil to, čoho popieraním bolo odôvodnené rozhodnutie Okresnej prokuratúry a čo bolo hlavným a jediným argumentom tohto rozhodnutia, pričom Krajská prokuratúra toto rozhodnutie súčasne potvrdila! Prokurátor Krajskej prokuratúry teda porušil ustanovenia z.č. , keď neprešetril a neprihliadol na všetky uvedené okolnosti. Prokurátorka Okresnej prokuratúry sa aspoň, aj keď nesprávne, pokúsila vysporiadať s argumentáciou podnetu, čo sa však už nedá povedať o rozhodnutí prokurátora Krajskej prokuratúry, ktorý úplne rezignoval na akúkoľvek skutočnú argumentáciu a z väčšej časti argumenty podávateľa podnetu odignoroval. Po prvé teda rezignoval na vysporiadanie sa s predloženými argumentmi. Po druhé dôvodil, že sa jedná o občianskoprávne vzťahy, nakoľko sa jedná o občianskoprávne vzťahy. Po tretie uviedol, že nakoľko sa jedná o vzťahy upravené správnym právom, jedná sa o občianskoprávne vzťahy. Po štvrté pripustil, že prevádzkovateľom zdroja hluku je právnická

osoba, pričom potvrdil rozhodnutie založené na tom, že prevádzkovateľom zdroja hluku nie je právnická osoba. Rozhodnutie je tak vo svojej podstate arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca nespochybňuje existenciu občianskoprávnych vzťahov a to, že sú z časti upravené Hranicu medzi súkromným a verejným právom však určuje zákon a tento (z.č. ) presne počíta s popísaným skutkovým stavom a určuje celkom špecifický a jasný postup na zjednanie nápravy a nastolenie právneho stavu. (Lex specialis derogat legi generali). Vo veci od doby podania prvotného podnetu nenastali žiadne pozitívne zmeny, práve naopak, zhromaždenie vlastníkov bytu nebolo za celý rok 2016 zvolané, predseda spoločenstva nekoná a naďalej tak trvá neznesiteľný stav hlučnosti a vibrácií, ktorý sa časom skôr zhoršuje. 2.2.5 Na základe uvedeného žalobca dňa 04.05.2017 podal na Krajskom súde v Košiciach žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, sp. zn. . Súd predmetnú žalobu zamietol uznesením zo dňa 27.09.2018 v zásade s tým odôvodnením, že sa v danej veci nejedná o nečinnosť orgánu verejnej správy, nakoľko tento orgán konal tým, že vyjadril svoj právny názor písomnosťou zo dňa 08.06.2016, čiže sa jednalo o opatrenie tohto orgánu. Žalobca má za to, že týmto rozhodnutím súd konštatoval, že bol použitý nesprávny ,,typ správnej žaloby“ a hmotnoprávnou stránkou veci sa preto ani nezaoberal. O právnych nárokoch žalobcu preto súd nerozhodoval kvôli procesnoprávnej prekážke. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach celkom nesprávne zameriava na finančné možnosti prevádzkovateľa zdroja hluku, pričom jeho zameranie má smerovať k tomu, aby tento vykonával prevádzku v súlade s platnými predpismi, a pokiaľ to nedokáže, prevádzku nevykonával. 2.2.6 Žalobca návrhom zo dňa 06.12.2018 žiadal od žalovaného vykonať objektivizáciu expozície vnútorných priestorov bytu popísaného v bode I. hlukom a vibráciami príslušnými meraniami a to buď úradom samostatne alebo v spolupráci s obcou podľa z. č. , z. č. , prípadne podľa iných príslušných ustanovení z. č. Žalovaný na príslušný návrh reagoval odpoveďou zo dňa 17.12.2018, sp. zn. 02/006- HŽPZ,ODP oznámená dňa 20.12.2018. V tejto odpovedi veľmi stroho konštatoval, že nie je príslušný vo veci konať, pričom toto žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Odkázal, aby sa predmetná vec riešila medzi vlastníkmi bytov.“ Ďalej žalobca argumentoval právnym stavom veci nasledovne : „Podľa Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolnosti môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Podľa Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Podľa Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa . Podľa , (1) Štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia. (2) Štátny zdravotný dozor podľa odseku 1 vykonávajú zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, zamestnanci regionálnych úradov verejného

zdravotníctva a v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa až g) zamestnanci alebo príslušníci týchto orgánov (ďalej len „osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor“), ktorí sa pri výkone štátneho zdravotného dozoru preukazujú služobným preukazom. Podľa (1) Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená f) ukladať na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa , , (2) Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa odseku 1 písm. f) sú f) zákaz používania prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí, g) nariadenie uzatvorenia prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí, i) nariadenie vykonania špeciálnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu škodlivých faktorov a ich vplyvu na verejné zdravie. Podľa , (1) Správu domu vykonáva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. (2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva. Podľa Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.“ Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalobca navrhol aby súd vydal : „rozsudok, ktorým sa: 1.1 zrušuje opatrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom Ipeľská 1, Košice zo dňa 17.12.2018, sp. zn. ,ODP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vracia vec na ďalšie konanie Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, so sídlom Ipeľská 1, Košice“ a že nech súd : „1.2 vyslovuje právny názor, že v ďalšom konaní má žalovaný vykonať objektivizáciu expozície vnútorných priestorov bytu č. XX na 5. poschodí, vchod XX, v obytnom dome G. XX,XX, súpisné číslo XXXX, parcela XXX, XXX, LV: XXXXX, k.ú. U., obec: G. - Z. mesto, okres: G. I., hlukom a vibráciami príslušnými meraniami v zmysle z. č. , teda zistiť či prevádzkovateľ zdroja hluku vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom G. XX, G., ICO: 31975321 porušuje povinnosť podľa prevádzkou výťahu v obytnom dome G. XX, G.. 1.3 vyslovuje právny názor, že v prípade namerania neprípustných hodnôt hluku a vibrácii v zmysle , má žalovaný uložiť, Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom G. XX, G., ICO: 31975321 opatrenia na odstránenie nedostatkov podľa , “ a aby rozhodol, že : „1.4 priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku 70,- eur, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť do troch dni odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Ako dôkazy na svoje tvrdenia žalobca k svojej žalobe pripojil : Návrh na začatie konania zo dňa 26.05.2016, Odpoveď Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 08.06.2016, Podnet na preskúmanie zákonnosti a vykonanie opatrení zo dňa 24.06.2016, Postúpenie podnetu zo dňa 30.06.2016, Odloženie podnetu zo dňa 06.09.2016 OP KE II, Opakovaný podnet/Žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu KP KE zo dňa 10.10.2016, Odloženie podnetu zo dňa 28.12.2016 (KP KE), Opakovaný podnet/Žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu GP SR zo dňa 10.02.2017, Upovedomenie o odložení ďalšieho opakovaného podnetu (GP SR), Žalobu žalobcu zo dňa 25.04.2017, Uznesenie KS KE zo dňa 27.09.2018, sp. zn. , Vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.06.2017, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.06.2017, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.07.2017, Návrh na začatie konania zo dňa 06.12.2018 a Odpoveď Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 17.12.2018.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním stanoviska zo dňa 01.02.2019, v ktorom uviedol : „Žalobca M.. W. I.Š. podal dňa 26.05.2016 a opakovane aj dňa 06.12.2018 identický návrh na vykonanie objektivizácie expozície hlukom a vibráciami z výťahu staršej výroby, vnútorných priestorov bytu č. XX. na 5. poschodí bytového domu na G. ul. č. XX v G., ktorého je vlastníkom, príslušnými meraniami, a to buď úradom samostatne alebo v spolupráci s obcou podľa , §

55 ods. 2 písm. j) , prípadne podľa iných príslušných ustanovení o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Žalobca vo svojich návrhoch uvádza, že v dome je podľa zriadené vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. so sídlom G. XX, ktoré koná prostredníctvom štatutárneho orgánu - predsedu spoločenstva. Toto je podľa zákona právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti a zariadenia domu, vrátane ich údržby a obnovy. Od r. 2015 žalobca vedie dialóg s predsedom spoločenstva ohľadom odstránenia neznesiteľného stavu hlučnosti a vibrácií výťahu, avšak bezvýsledne. Tunajší úrad zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2016 pod č. 2016/03245-02/HŽPZ a vyjadrení zo dňa 17.12.2018 pod č. 2018/06960-02/006-HŽPZ,ODP a opakovane uvádzame: Riešenie problému obťažovania hlukom zo zdrojov umiestnených v bytových domoch nespadá do kompetencie tunajšieho orgánu verejného zdravotníctva. Žalobcovi bolo opakovane vysvetlené, že s požiadavkou o riešenie uvedeného problému je potrebné sa obrátiť na správcu bytového domu. Správca bytového domu môže na základe súhlasu vlastníkov bytov v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zabezpečiť vykonanie merania hluku z výťahu odborne spôsobilou osobou a v prípade prekračovania limitných hodnôt stanovených pre hluk z iných zdrojov vo vnútornom prostredí budov môže vykonať na základe súhlasu vlastníkov bytov technické opatrenia na zníženie hlučnosti výťahu. Finančné prostriedky potrebné na odstránenie hlučnosti výťahu sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv a ich použitie musí byť odsúhlasené vlastníkmi bytových a nebytových priestorov. V prípade, ak správca predmetného bytového domu nie je ochotný zabezpečiť meranie hluku, môže byť meranie vykonané odborne spôsobilou osobou, ktorá je držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa , resp. tunajším úradom v rámci platenej služby, aj na základe žiadosti žalobcu. Protokol z merania hluku by následne mohol žalobcovi slúžiť ako relevantný doklad pre jednanie s ostatnými vlastníkmi v bytovom dome v prípade ich nesúhlasu s prijatím technických opatrení. Riešenie občianskoprávnych sporov obsahujú normy práva súkromného, najmä , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Orgány verejného zdravotníctva sa pri plnení svojich úloh riadia predovšetkým , o správnom konaní a ďalšími predpismi na úseku verejného zdravotníctva, teda normami správneho práva. Tunajší úrad preto nemôže prekročiť rozsah právomocí, ktoré sú mu zverené uvedenými zákonmi a právnymi predpismi na úseku verejného zdravotníctva. Uvedený právny názor zastáva aj krajská prokuratúra Košice (viď bod 2.2.3 správnej žaloby). Tunajší úrad považuje za potrebné zdôrazniť, že nečinný je v tejto právnej veci správca predmetného bytového domu a nie tunajší orgán verejnej správy, čo bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. , IČS: 7017200334 zo dňa 27.09.2018, ktorým zamietol žalobu M.. I. proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Na základe uvedeného považujeme žalobu za neopodstatnenú a trváme na tom, že vyjadrenie zo dňa 17.12.2018, sp. zn. 02/006- HŽPZ,ODP vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto navrhujeme žalobu zamietnuť.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 04.03.2019 vyjadril žalobca, pričom zotrval v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby, keď uviedol, že : „1. Žalobca zotrváva na svojej argumentácii podrobne rozvedenej v žalobe. Nesúhlasí teda so strohým konštatovaním žalovaného, že nie je príslušný konať, a že sa jedná o občianskoprávny spor. O uvedenom svedčia predovšetkým ustanovenia , , , a , , , ale aj iné, tak ako to bolo už veľakrát popísané a vysvetlené. Žalovaný okrem arbitrárneho stanoviska neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo by sa tieto ustanovenia nemali aplikovať. Rovnako chybne, a bez zmysluplnej argumentácie, čo bolo náležite zdôvodnené v žalobe, postupovala aj Krajská prokuratúra Košice a preto sa na jej právny názor nie je možné odvolávať. 2. Nad rámec uvedeného je azda ešte potrebné vysvetliť, že podľa právneho názoru žalobcu nie sú právne úvahy ohľadne financovania modernizácie výťahu, prípadne iného zásahu do výťahu, namieste. Orgán verejnej správy má v prvom rade zabezpečiť zákonnosť prevádzky takéhoto zariadenia, ak prevádzkovateľ nie je schopný realizovať prevádzku zákonne, nemôže ju realizovať vôbec. Ak by sa napríklad predseda spoločenstva rozhodol, že bude v priestoroch bytového domu nezákonne uskladňovať jadrové materiály, nie je možné pristupovať k takémuto stavu tak, že pokiaľ nemá prostriedky na riadne, teda zákonné, uskladňovanie jadrového materiálu, môže ho uskladňovať protizákonné ako len chce. 3. V zmysle uvedeného by potom bol zbytočným aj postup navrhovaný žalovaným, a teda vypracovanie súkromného znaleckého posudku a riešenie situácie na jeho základe. Ak podľa žalobcu nie je možné aplikovať , potom nie je možné aplikovať nie len procesné ustanovenia ohľadne postupu orgánu verejnej správy, ale aj hmotnoprávne ustanovenia ohľadne najvyšších prípustných

noriem hluku. Potom by určite bol zbytočným aj súkromný znalecký posudok, nakoľko by každý mohol ľubovoľne vytvárať akokoľvek intenzívny hluk. Cieľom konania žalobcu predsa nie je protokol o meraní hluku zadarmo, cieľom žaloby je vytvorenie takéhoto protokolu a následné zosúladenie nezákonného stavu (ktorý sa predpokladá) so a vyhláškou ministerstva zdravotníctva SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. 4. Na záver je potrebné zopakovať, že hranicu medzi súkromným a verejným právom určuje zákon, ak v určitom prípade zákon priznáva orgánu verejnej správy právomoc a povinnosť zasiahnuť, a ak nastane takýto prípad, orgán verejnej správy musí zasiahnuť. teda nie môže, ale musí znížiť hlučnosť výťahu alebo jeho prevádzku ukončiť. Ak uvedené neurobí dobrovoľne, čo je zrejmé, musí ho k tomu zaviazať príslušný orgán verejnej správy svojim rozhodnutím alebo opatrením.“ Žalobca ešte po uplynutí stanovenej lehoty 10 dní podaním zo dňa 08.08.2019 a z 20.11.2019 doplnil svoju právnu argumentáciu, v ktorej poukázal na a čl. 154c , na všeobecné právne názory vyslovené v náleze , , , a 7/2017, a ďalšie, rozsudok NS SR , , z ktorých niektoré časti citoval a na základe ktorých nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobca by mal a aj má splnenie povinnosti - odstránenie hlučnosti výťahu, ktoré je v kompetencii Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom na G. XX, Košice, riešiť súdnou cestou voči tomuto subjektu.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 19.03.2019, sa žalovaný vyjadril duplikou zo dňa 27.03.2019, v ktorej uviedol : „Dňa 06.12.2018 bola na tunajší orgán verejného zdravotníctva doručená od žalobcu opakovaná žiadosť o vykonanie objektivizácie expozície hlukom a vibráciami z výťahu staršej výroby, vnútorných priestorov bytu č. XX na 5. poschodí bytového domu na G. XX v G., ktorého spoluvlastníkom je žalobca, s odôvodnením, že výťahová šachta a samotný výťah je v bezprostrednej blízkosti jeho bytu, pričom strojovňa sa nachádza priamo nad jeho bytom. Tunajší orgán verejného zdravotníctva vec vybavil vyjadrením pre žalobcu listom zo dňa 17.12.2018, sp. zn. ,ODP (príloha č. 1), v ktorom žalobcovi oznámil, že v rovnakej veci mu už vydal vyjadrenie dňa 08.06.2016, pod č. 2016/03245-02/HŽPaZ, na ktorom zotrváva (príloha č. 2). Tunajší úrad opakovane zastáva názor, že na riešenie problému obťažovania hlukom zo zdrojov, umiestnených v bytových domoch je potrebné sa obrátiť na správcu bytového domu, ktorý na základe súhlasu vlastníkov bytov v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, môže zabezpečiť vykonanie merania hluku v byte žalobcu odborne spôsobilou osobou a v prípade prekročenia limitných hodnôt stanovených pre hluk z iných zdrojov vo vnútornom prostredí budov zabezpečiť technické opatrenia na zníženie hlučnosti. Vzťah medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom majetku určuje zmluva o výkone správy. Táto zmluva špecifikuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu. Finančné prostriedky potrebné na odstránenie hlučnosti výťahu sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú vlastníci bytových a nebytových priestorov každý mesiac dohodnutou sumou a ich použitie by malo byť odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov. Tunajší orgán verejného zdravotníctva nemá na činnosť správcovských spoločností, v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žiadny dosah. V prípade, že správca nie je ochotný zabezpečiť meranie hluku, môže meranie vykonať pre žalobcu na základe objednávky odborne spôsobilá osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa alebo meranie hluku môže vykonať tunajší orgán verejného zdravotníctva ako platenú službu na základe jeho písomnej objednávky. Protokol z merania hluku môže slúžiť ako doklad pre správcu bytového domu pre ďalšie konanie. V tejto súvislosti tunajší orgán verejného zdravotníctva uvádza, že už v liste zo dňa 08.06.2016 ponúkol žalobcovi vykonanie objektivizácie hluku meraním ako platenú službu, ale žalobca takúto objednávku do dnešného dňa nedoručil. Tunajší orgán verejného zdravotníctva opakovane uvádza, že splnenie povinnosti - odstránenie hlučnosti výťahu, je v kompetencii Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX so sídlom na G. XX, Košice, a v prípade jeho nečinnosti má žalobca možnosť tento problém riešiť súdnou cestou voči tomuto subjektu. Na základe vyššie uvedeného tunajší orgán verejného zdravotníctva navrhuje žalobu žalovaného zamietnuť.“

6. Súd posudzujúc žalobou napadnutý list žalovaného zo dňa 17.12.2018, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ustanovení a nasl. o (ďalej len „“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. a , a , a po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania a ich prílohami, ako

aj so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu musí byť odmietnutá z ďalej uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa ust. , správny súd uznesením odmietne žalobu ak je neprípustná.

8. Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení. Teda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve.

9. Pod opatrením orgánu verejnej správy podľa dôvodovej správy k treba rozumieť správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [ a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)],

písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác [ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti.

10. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia, vrátane opatrení orgánu verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu, a nie každý jednotlivý krok správneho orgánu, ktorý konečnému rozhodnutiu alebo opatreniu predchádza.

11. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať.

12. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.

13. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v bode 7 tohto uznesenia v citovanom ustanovení . Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.

14. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

15. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

16. Nástroje resp. právne prostriedky slúžiace na ochranu určitého právneho vzťahu možno rozdeliť na verejnoprávne a súkromnoprávne prostriedky. Verejným právom sú regulované také právne vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých ľudí. V prípade porušenia týchto právnych vzťahov tieto nástroje nastupujú automaticky, bez ohľadu na vôľu iných osôb. Na druhej strane súkromným právom sú regulované právne vzťahy, ktoré sa dotýkajú konkrétnych osôb. Jedine na nich potom záleží či sa prípadnej nápravy svojich porušených právnych vzťahov budú domáhať alebo domáhať nebudú.

17. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného zistil, že žalobca si nesplnil v obsahu svojej žaloby povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z vyššie citovaného ust. , pretože netvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol listom žalovaného zo dňa 17.12.2018, ako orgánom verejnej správy (podľa žalobcu „opatrením“) ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch, ani netvrdí, že by listom žalovaného tento bol porušil niektoré jeho konkrétne subjektívne právo a ani to, o ktoré konkrétne porušenie jeho subjektívneho práva išlo a teda ani ho nepomenoval.

18. Podľa obsahu žaloby žalobca len opisuje skutkový stav veci, cituje vybrané časti zo svojich podnetov na orgány verejnej správy a na prokuratúru, a časti ich odpovedí, ktoré podrobuje kritike, a s ktorými nesúhlasí, poukazuje pritom aj na neúspech v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp. zn. na základe jeho žaloby proti nečinnosti žalovaného, v ktorom súd jeho žalobu zamietol z dôvodu použitia nesprávneho typu správnej žaloby, ktorý súd sa hmotnoprávnou stránkou veci nezaoberal a proti ktorému rozhodnutiu, ako to súd zistil z ESS, žalobca nepodal kasačnú sťažnosť. Taktiež vytýkal žalovanému to, že v liste zo dňa 17.12.2018, ktorým opakovane a zhodne ako v predchádzajúcom liste zo dňa 08.06.2016 pod č. - 02/HŽPaZ mu žalovaný odpovedal len stroho, že nie je príslušný konať a s vysvetlením, ako je uvedené v bode 1 tohto uznesenia.

19. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom súkromnoprávnych žalôb alebo riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

20. Podľa právneho názoru súdu, v posudzovanej veci žalobcu nástrojom, resp. právnym prostriedkom slúžiacim na ochranu predmetného právneho vzťahu popísaného žalobcom v žalobe je súkromnoprávny prostriedok nápravy porušenia jeho právneho vzťahu (Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. XX,XX, so sídlom na G. 10, G.), ktorým sú regulované právne vzťahy, ktoré sa dotýkajú konkrétnej osoby žalobcu. Jedine na žalobcovi záleží, či sa prípadnej nápravy svojich porušených právnych vzťahov bude domáhať alebo domáhať nebude v civilnom procese, a teda v občianskoprávnom súdnom konaní, ktoré mu odporučil aj žalovaný, ako to vyplýva z listu žalovaného zo dňa 17.12.2018 (bod 1 tohto uznesenia), a aj z vyjadrenia žalovaného k jeho žalobe (bod 3 tohto uznesenia), zhodne v predchádzajúcom liste zo dňa 08.06.2016 pod č. 2016/03245-02/HŽPaZ, pretože súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, neprejednávajú správne súdy, ako to vyplýva z ust. písm. d) . Súd považuje uvedený list žalovaného zo dňa 17.12.2018 za odporúčanie žalobcovi, ako sa má žalobca domáhať svojich práv v civilnom procese (pozri napr. rozsudok KS v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.04.2014).

21. List žalovaného zo dňa 17.12.2018 nemá spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov žalobcu, ktorému je list určený, pretože sa ním nezakladajú, nemenia ani nerušia práva alebo povinnosti žalobcu, ani sa žalobcu priamo nedotýkajú, nie je možné prijať právny názor žalobcu, ako to žalobca prezentuje aj v súdom nevyžiadaných všeobecných, bez spojitosti s vecou žalobcu, doplneniach právnej argumentácie jeho všeobecnej správnej žaloby, t.j. v podaniach zo dňa 08.08.2019 a zo dňa 20.11.2019, (omylom kancelárie doručených výziev žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa, a omylom kancelárie doručenej dupliky žalovaného s výzvou na vyjadrenie sa, keď sa mali podania doručovať len formálne na vedomie obom účastníkom konania), podaných navyše po lehote uvedenej v ust. druhá veta a s poukazom na v bodoch 8 až 20 tohto uznesenia uvedené.

22. Preto súd na základe vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu podľa ust. ako neprípustnú uznesením odmietol.

23. Súd na záver ešte poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri napr. judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu napríklad Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. -14, prípadne sp. zn. , alebo sp. zn. ).

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

25. Toto rozhodnutie senát súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.