Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Sa-12-2017.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Subarea
10Sa/12/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P.. L. M. X. M. J. P. M. Š. D. O. H., bývajúceho B. XX, zast. JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária, s.r.o., Popradská 82, Košice, za ktorú koná JUDr. Peter Franko, PhD., konateľ, proti žalovanému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal správnemu súdu dňa 04.05.2017 žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 25.04.2017, v ktorej uviedol, že je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX, v bytovom dome na ul. A. XX, XX, súp. číslo XXXX, parc. KN C č. XXX, XXX zapísaných na LV č. XXXXX kar. úz. E., obec A. - Q. F., okres A.. Ďalej tvrdil, že v obytnom dome je v prevádzke výťah pravdepodobne z roku 1959, ktorý spôsobuje vibrácie a extrémnu hlučnosť priamo vo vnútorných priestoroch jeho bytu. Hluk a vibrácie sú výťahovým strojom vydávané počas samotného chodu výťahu, no najmä počas jeho rozjazdu a dojazdu. Takýto stav vytvára až neznesiteľné podmienky pre riadne bývanie. Žalobca ďalej uviedol, že vlastným meraním aj v nočných hodinách bol nameraný v priestoroch bytu hluk v hodnote cca 60 decibelov, pričom prípustná hladina hluku počas dňa je 30 decibelov. Nadmernému hluku nedokázal zabrániť ani inštaláciou zvukovo izolačných materiálov do stien a stropu bytu v blízkosti zdroja hluku a vibrácií. Zo správnej žaloby vyplýva, že v bytovom dome je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov KOMBYT 10,12 so sídlom v Košiciach, Komenského 10 (IČO: 31975321), ktoré koná prostredníctvom štatutárneho orgánu - predsedu spoločenstva. Spoločenstvo je právnickou osobou, ktorá spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, vrátane ich údržby a obnovy. Žalobca sa opakovane pokúšal o nápravu existujúceho stavu, a to tak aktivitou voči predsedovi spoločenstva, ako aj ostatným vlastníkom, avšak bezvýsledne. Spoločenstvo na čele s jeho predsedom ignorujú zákonné povinnosti a žalobcovi sa do dňa podania žaloby nepodarilo zrealizovať obnovu výťahu, a to ani na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
2. Zo správnej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca Návrhom zo dňa 26.05.2016 žiadal žalovaného o vykonanie objektivizácie expozície vnútorných priestorov bytu hlukom a vibráciami, a to príslušnými meraniami podľa § 27 ods. 4, § 55 ods. 2 písm. i/, prípadne podľa iných príslušných ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte aj: „zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“), na ktorú aktivitu žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 08.06.2016 - sp.zn. 2016/03245-02/HŽPaZ, v ktorej veľmi stroho konštatoval, že nie je vo veci príslušný konať, svoje stanovisko však žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Odkázal, aby sa predmetná vec riešila medzi vlastníkmi bytov. Žalobca ďalej postupoval tak, že Okresnej prokuratúre Košice II podal podnet na vykonanie príslušných opatrení podľa § 20, § 28, § 29 a nasledujúcich zákona č. 153/2001 Z.z., pričom prokuratúra podnet vybavila
jeho odložením bez prijatia opatrenia prokurátora dňa 06.09.2016. Uviedla, že: „V zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. sú povinní postupovať prevádzkovatelia výťahu, ktorými sú fyzické a právnické osoby, ktoré majú právnu a faktickú možnosť disponovať výťahom a spravidla sa jedná o vlastníka výťahu. Pri výťahoch v prevádzke nainštalovaných bytových domoch v spoluvlastníctve sú spoluvlastníci bytov zároveň prevádzkovateľmi výťahu ... V súvislosti s právnou subjektivitou spoločenstva vlastníkov bytov je potrebné uviesť, že spoločenstvo vlastníkov bytov je právnickou osobou, založenou podľa zákona č. 182/1993 Z.z., jej právna subjektivita je však vymedzená správou domu podľa príslušných ustanovení označeného zákona ...“. Žalobca následne zaslal Krajskej prokuratúre Košice žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Košice II, pričom nesúhlasil s ich právnou argumentáciou a zdôraznil, že § 6 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj § 7 ods. 1 označeného zákona odobruje stav, podľa ktorého spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov má právnu a faktickú možnosť disponovať predmetným výťahom a správa bytového domu celkom jednoznačne zahŕňa aj prevádzku a používanie spoločných zariadení domu, t.j. aj zdroja hluku a vibrácií. Žalovaný má k dispozícií celý rad zákonných možností, iných opatrení a postupov, ktorými v danej veci môže zjednať nápravu. Pokiaľ teda zákonodarca vytvoril na riešenie danej situácie celkom konkrétny postup, je nezmyselné a nezákonné ďalšie vytrvalé neaplikovanie takýchto noriem. Aj Krajská prokuratúra Košice podnet žalobcu vybavila odložením bez prijatia opatrenia prokurátora dňa 28.12.2016, pričom sa odvolala na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce občiansko-právne vzťahy, ako aj špeciálnu právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 182/1993 Z.z. a konštatovala, že: „Ustanovenia občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na vzťahy založené na predpisoch administratívneho správneho práva, a to ani v tých prípadoch, keď obsah administratívnych vzťahov napodobňuje niektoré občiansko-právne vzťahy (porovnaj R 22/1986). Teda občiansko-právne vzťahy nemožno riešiť v správnom konaní ... v danom prípade je potrebné riešiť občiansko-právne vzťahy ... prevádzkovateľom zdroja hluku sú podieloví spoluvlastníci bytového domu, resp. spoločenstvo vlastníkov bytov (prevádzkovateľ výťahu)... .“ Žalobca nesúhlasil s takouto arbitrárnou argumentáciou krajskej prokuratúry a svoje stanovisko formuloval v podaní adresovanom Generálnej prokuratúre SR, v ktorom okrem iného zdôraznil, že hranicu medzi súkromným a verejným právom určuje zákon a tento (zákon č. 355/2007 Z.z.) presne počíta s popísaným skutkovým stavom a určuje celkom špecifický a jasný postup na zjednanie nápravy a nastolenie právneho stavu. Vo veci od doby podania prvotného podnetu nenastali žiadne pozitívne zmeny, práve naopak, zhromaždenie vlastníkov bytov nebolo zvolané za celý rok 2016, predseda spoločenstva v danej veci nekoná a naďalej tak pretrváva neznesiteľný stav hlučnosti a vibrácií, ktorý sa časom skôr zhoršuje.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že tak u žalovaného, ako aj na príslušných orgánoch prokuratúry dochádza k mylnému výkladu právnych predpisov a k ich nesprávnej aplikácii, ktoré sa prejavujú vo finálnej nečinnosti, žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vykonal dozor v zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zistil, či spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov KOMBYT 10,12 Košice so sídlom Komenského 10, Košice porušuje povinnosť podľa § 27 ods. 1 zákona tohto zákona prevádzkou výťahu v obytnom dome na ulici A. XX, súp. číslo stavby XXXX. V prípade zistenia porušenia povinností podľa § 27 ods. 1 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia žalobca navrhol, aby žalovaný uložil spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov KOMBYT 10,12 Košice opatrenia na odstránenie nedostatkov podľa § 55 ods. 2 písm. f/, písm. g/ a písm. i/ zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zároveň žalobca navrhol, aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia.
4. Žalobca k správnej žalobe pripojil list žalovaného zo dňa 08.06.2016 č. 2016/03245-02/HŽPAZ označený ako: „Žiadosť o prijatie opatrení na odstránenie hlučnosti výťahu - odpoveď“, v ktorom sa konštatuje, že dňa 27.05.2016 bolo správnemu orgánu doručené podanie žalobcu, v ktorom poukázal na hlučnosť a vibrácie pochádzajúce z výťahu staršej výroby, nachádzajúceho sa v obytnom dome na X. poschodí na A.É. XX v A., pričom výťahová šachta a samotný výťah je v bezprostrednej blízkosti bytu žalobcu a strojovňa sa nachádza priamo nad týmto bytom. Žalobca zároveň žiadal o vykonanie objektivizácie expozície hlukom a vibráciami z tohto výťahu. K predmetnej žiadosti správny orgán zaujal nasledovnú odpoveď: „Riešenie hlučnosti zo zdrojov, umiestnených v bytových domoch umiestnených v bytových domoch v osobnom vlastníctve fyzických osôb, nespadá do kompetencie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach. S uvedeným problémom je potrebné sa obrátiť na správcu vášho bytového domu, ktorý na základe súhlasu vlastníkov bytov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov môže zabezpečiť
vykonanie merania hluku vo vašom byte odborne spôsobilou osobou a v prípade prekračovania limitných hodnôt stanovených pre hluk z iných zdrojov vo vnútornom prostredí budov môže so súhlasom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome urobiť prípadné technické opatrenia na zníženie hlučnosti. Vzťah medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom majetku určuje zmluva o výkone správy. Táto zmluva špecifikuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu. Finančné prostriedky potrebné na odstránenie hlučnosti výťahu sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú vlastníci bytových a nebytových priestorov každý mesiac dohodnutou sumou a ich použitie by malo byť odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov. Tunajší úrad môže vykonať meranie hluku vo vašom byte ako platenú službu na základe vašej písomne objednávky, jedno meracie miesto stojí cca 200,- eur. Protokol z merania hluku vám bude slúžiť ako relevantný doklad pre jednanie s ostatnými vlastníkmi bytov vo vašom obytnom dome. V prípade, že na schôdzi zvolanej správcom nedôjde k dohode vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o vykonaní proti hlukových opatrení, je možné v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. žiadať o nápravu súdnou cestou.“
5. Obsahom súdneho spisu sú aj listiny predložené žalobcom - podnet na preskúmanie zákonnosti a vykonanie opatrení podľa § 20, § 28, § 29 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. zo dňa 24.06.2016 adresovaný Okresnej prokuratúre Košice I, vrátane odpovede tejto prokuratúry pod č. PD 62/16/8803-6 zo dňa 06.09.2016, opakovaný podnet - žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu adresovaný Krajskej prokuratúre Košice zo dňa 10.10.2016, odpoveď tejto prokuratúry zo dňa 28.12.2016 a opakovaný podnet - žiadosť o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 10.02.2017 a upovedomenie o odložení ďalšieho opakovaného podnetu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 14.03.2017.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.06.2017 k správnej žalobe uviedol, že žalobcovi v odpovedi na jeho podnet mu bolo vysvetlené, že uvedený problém nespadá do pôsobnosti žalovaného a ani iného orgánu na úseku verejného zdravotníctva a so žiadosťou o jeho riešenie sa musí obrátiť na správcu predmetného bytového domu, ktorý na základe súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže zabezpečiť vykonanie merania hluku z výťahu odborne spôsobilou osobou a v prípade prekračovania limitných hodnôt môže vykonať na základe súhlasu vlastníkov bytov technické opatrenia na zníženie hlučnosti. V prípade neochoty správcu môže byť meranie vykonané odborne spôsobilou osobou v rámci platenej služby, a to v možnostiach voľných kapacít laboratórií, aj na základe žiadosti žalobcu, pričom protokol z merania mu bude slúžiť ako relevantný doklad pre rokovanie s ostatnými vlastníkmi bytom v bytovom dome. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že k riešeniu danej problematiky pristupuje dôsledne a bez zbytočných prieťahov. Vyslovil názor, že nečinný v predmetnej veci je nositeľ danej povinnosti, a to správca predmetného bytového domu, ktorý problém so starým a hlučným výťahom nerieši.
7. Žalobca v replike zo dňa 21.06.2017 zotrval na svojej právnej argumentácii z podanej žaloby a vyslovil názor, že argumentácia žalovaného nemá povahu racionálneho zdôvodnenia jeho domnelej neexistujúcej právomoci. Žalovaný následne v duplike zo dňa 11.07.2017 v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj : „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
12. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj: „SSP“), žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
13. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
14. Správny súdny poriadok vymedzuje pojem „nečinnosť orgánu verejnej správy“ v § 3 ods. 1 písm. d/ SSP ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
15. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (pozri k tomu napr. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 953). Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti (právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 17.05.2016, sp.zn. III. ÚS 91/2016).
16. V preskúmavanej veci z obsahu správnej žaloby vyplýva namietaná nečinnosť žalovaného, pretože podľa tvrdenia žalobcu tak u žalovaného, ako aj na príslušných prokuratúrach dochádza k mylnému výkladu právnych predpisov, čo sa prejavuje v ich finálnej nečinnosti a všetky tieto orgány sa snažia ťažisko riešenia danej veci presunúť na úroveň súdneho sporu medzi všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný bol z uvedených dôvodov ku dňu podania žaloby nečinný a v zmysle platných právnych predpisov nekonal.
17. Správny súd v danej veci zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že žalovaný reagoval na žalobcom doručený Návrh zo dňa 26.05.2016 odpoveďou zo dňa 08.06.2016 - sp.zn. 2016/03245-02/HŽPaZ, z obsahu ktorej možno dospieť k záveru, že ide o opatrenie žalovaného, v ktorom sú, alebo môžu byť dotknuté práva vo vzťahu k uplatnenému nároku na vykonanie objektivizácie expozície vnútorných priestorov bytu hlukom a vibráciami, a to príslušnými meraniami podľa § 27 ods. 4, § 55 ods. 2 písm. i/, prípadne podľa iných ustanovení zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pretože z jeho obsahu priamo vyplýva, že žalovaný vo veci nie je príslušný konať a „riešenie hlučnosti zo zdrojov, umiestnených v bytových domoch v osobnom vlastníctve fyzických osôb nespadá do kompetencie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach“. Zároveň žalovaný odkazuje žalobcu, aby sa s uvedeným problémom obrátil na správcu bytového domu, teda v danej veci nesporne vyslovuje svoj právny názor.
18. Podľa názoru správneho súdu v danej veci vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno konštatovať nečinnosť žalovaného, ktorý vo veci vydal opatrenie zo dňa 08.06.2016 sp. zn. 2016/03245-02/HŽPaZ (v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP), ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, pretože v ňom vyslovený právny názor sa priamo dotýka žalobcom uplatnených nárokov. Žalobca tak mal možnosť
využiť prostriedky právnej ochrany v rámci správneho súdnictva a to súdnym prieskumom opatrenia žalovaného, ktoré je vyššie označené.
19. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd správnu žalobu podľa § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani sčasti úspech a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.