Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-24-2019.pdf
PDF · 169.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu V. R., bytom S. XX, XXX XX S., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Hencovský & spol., so sídlom Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8
- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. augusta 2019 č. 60363-3/2019-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 23. mája 2019 č. 10877-46/2019-BJ, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava zo dňa 12. augusta 2019 č.: 60363-3/2019-BA a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Žalobca si v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 2.8.2014 uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov (ďalej len „ správny orgán prvého stupňa“) , na základe žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“), nárok na náhradu za SSU, a to na podklade lekárskeho posudku Q.. P. D. zo dňa 31. mája 2018. V tomto posudku boli bodovo ohodnotené psychické a sexuologické trvalé následky úrazu: ( položka 254 - počet bodov 1000; položka 321a, navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. počet bodov 1200; celkový počet 2200 bodov.).
2. Posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa dňa 3. júla 2018 vyhotovil Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej uviedol, že posudok zo dňa 31. mája 2018 nie je správny, podľa predložených odborných kontrolných psychiatrických nálezoch (30. mája 2017, 22. júna 2017, 8. decembra 2017, 6. februára 2018, 9. marca 2018, 15. mája 2018 a 31. mája 2018) nie je zdokumentovaný objektívny zdravotný stav.
3. Posudok zo dňa 31. mája 2018 bol vrátený Q.. D., ktorá vyhotovila nový Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. júla 2018, v ktorom ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 1 800 ( položka 254 - počet bodov 600; položka 321a - navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. počet bodov 1200) a posudok zo dňa 31. mája 2018 stornovala.
4. Následne posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa požiadal spoločnosť Forenza - znalecká organizácia, Psychiatrická spol. s.r.o., o vypracovanie znaleckého posudku, ktorá dňa 4. apríla 2019 vyhotovila znalecký posudok č. 08/2019. Znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ad 1) položkou 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy s počtom bodov 600 - je nesprávne, nakoľko je síce nesporné, že u poškodeného sú prítomné depresívne prejavy v súvislosti s následkami pracovného úrazu (poruchy hybnosti), ale tieto nemajú charakter psychózy. Poškodený nikdy nemal diagnostikovanú diagnózu - depresia ťažká s psychotickými príznakmi, a preto depresívne prejavy u poškodeného nemožno hodnotiť ako „Vážnu“ duševnú poruchu; ad 2) položkou 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov s počtom bodov 1200 - Erektilná dysfunkcia síce bola preukázaná Phalopletyzmografickým vyšetrením, ale nie je následkom vážnej duševnej poruchy, ale následkom telesného poškodenia pri pracovnom úraze (úraz miechy s následnou teratraplégiou).
5. Posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa vyhotovil dňa 24. apríla 2019 novú Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej sa stotožnil so znaleckým posudkom vyhotoveným znaleckou organizáciou, t.j. s počtom bodov 0 za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného.
6. V súlade so závermi posudkového lekára vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 10877-46/2019-BJ zo dňa 23. mája 2019 (ďalej len „ prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 99 zákona nepriznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. augusta 2014.
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12. augusta 2019 číslo: 60363-3/2019- BA odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. augusta 2014, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov.
9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na odvolacie námietky žalobcu, opísala priebeh administratívneho konania, zosumarizovala skutkové zistenia správneho orgánu 1. stupňa, najmä citovala ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2, § 196 ods,1 a 7, § 227 ods.3, § 209 ods. 1, § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení, § 99, § 2 ods.2, §4 ods. 1a ods. 2, § 7 ods. 1, § 7 ods. 6, § 10 ods.1 zákona číslo 437/2004 Z. z.
10. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že posudková lekárka ústredia vyhotovila dňa 29. júla 2019 Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia , v ktorej uviedla, že posudok zo dňa 7. júla 2018 nie je vystavený správne. V bode s názvom „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia“ sa stotožnila so znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou. Poznamenala, že sexuálna dysfunkcia už bola zahrnutá v položke 305, ktorú zohľadnil v Lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. septembra 2015, Q.. I. U..
11. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaná uviedla, že úlohou posudkového lekára Sociálnej poisťovne je v zmysle §153 ods. 4 písm. c) zákona skontrolovať toto bodové ohodnotenie, na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu. Druhou z možností na odstránenie zistených nezrovnalostí je podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Nakoľko
však Q.. D. nevykonala opravu posudku zo dňa 31. mája 2018, resp. ho stornovala a vyhotovila nový posudok zo dňa 7. júla 2018, a posudkový lekár pobočky pochyboval aj o správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v posudku zo dňa 7. júla 2018, tak využil druhú možnosť na odstránenie zistených nezrovnalosti, ktorou podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. je požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať závery znaleckej organizácie a jej znaleckým posudkom je pri svojom rozhodovaní o priznávaní nárokov na úrazové dávky viazaná. Zákon č. 437/2004 Z. z. zakotvuje možnosť, nie povinnosť nariadiť vo veci za účelom odstránenia rozporov nastaných v konaní znalecké dokazovanie. Nakoľko tieto diskrepancie vo veci poškodeného nastali, samotná pobočka pred vydaním rozhodnutia požiadala znaleckú organizáciu o vypracovanie znaleckého posudku.
12. Žalovaná k námietke žalobcu, že v rozhodnutí sa neuvádza žiaden doklad, ktorého obsah by skutočne svedčil o dôvodnosti nepriznania SSU za položku č. 321a, uviedla, že v rozhodnutí v časti „Odôvodnenie" na predposlednej strane sa v odrážke dva uvádza, na základe čoho, a na základe akého dokladu nebola položka 321a poškodenému zohľadnená, položka 321a sa nachádza v prílohe č. 1, II. časti zákona č. 437/2004 Z.z pod kvalifikáciou - Brucho, panva, zažívacie orgány, močové a pohlavné orgány, avšak samotná znalecká organizácia v znaleckom posudku poukázala na to, že erektívna dysfunkcia u poškodeného bola síce preukázaná phalopletvzmoarafickvm vyšetrením, ale vznikla následkom telesného poškodenia pri úraze miechy s následnou tetraplégiou. Nejedná sa o samostatné ochorenie, nakoľko pri pracovnom úraze došlo k poškodeniu pohlavných orgánov, nedošlo však k strate penisu alebo ťažkej deformácii penisu, tak ako sa uvádza v položke 321a. Zároveň treba podotknúť, že erektívna dysfunkcia u poškodeného vznikla ako následok telesného poškodenia pri pracovnom úraze zo dňa 2. augusta 2014 v spojitosti s ktorým poškodenému už v roku 2015 bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na základe bodového hodnotenia v Lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. septembra 2015, v ktorom bola zahrnutá do položky 305 - poúrazová paraparéza a kvadruparéza, ako následok poškodenia krčnej miechy. Predmetná položka 305 zodpovedala poškodeniu, ktoré poškodený utrpel pracovným úrazom, nakoľko aj podľa prílohy č. 1, II. časti zákona č. 437/2004 Z.z. spadá pod kvalifikáciu Hrudník, pľúca, srdce, pažerák, chrbtica a miecha, čo položka 321a nespĺňa.
13. Žalovaná k námietke žalobcu, že ohodnotenie akejkoľvek položky SSU v lekárskom posudku sa uskutočňuje cez jej základné bodové ohodnotenie posudzujúcim lekárom a v žiadnom prípade nie cez navýšenie inej položky SSU, uviedla, že s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004, ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť (v tomto prípade sťaženie spoločenského uplatnenia) za takého poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
III.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v žalobe
14. Včas doručenou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.
15. Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že sa žalovaný nevysporiadal s jednotlivými námietkami, obsiahnutými v odvolaní žalobcu. Rozhodnutie žalovaného pritom neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by jednoznačne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývali konkrétne a nespochybniteľné dôvody, zakladajúce správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov o nepriznaní bodového ohodnotenia žalobcovi za položku SSU č. 321a. Žalobca podotýka, že ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa neuvádza žiaden doklad, ktorého obsah by skutočne svedčil o dôvodnosti nepriznania SSU za položku č. 321a - následkom toho je toto rozhodnutie nezákonné.
16. Podľa žalobcu žalovaný dôsledne nevychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2019 Forenza, vypracovaného doc. Q.. H. P., V.. zo dňa 4.4.2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, nakoľko opomenul zohľadniť dôležité závery znalca, ktoré síce v rozhodnutí uviedol, avšak sa nimi vôbec neriadil. Podľa žalobcu tento posudok nie je podkladom pre nepriznanie náhrady SSU poškodenému za položku č. 321a, nakoľko jednoznačne preukazuje nespochybniteľnú príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom a diagnostikovanými sexuálnymi trvalými následkami žalobcu. Žalobca dáva do pozornosti konštatovanie znalca, ktorý v posudku uviedol: „Erektívna dysfunkcia bola preukázaná PPG vyšetrením (Phalopletyzmografickým vyšetrením). Vzhľadom na charakter poranení poškodeného pri pracovnom úraze (poranenie miechy) s jeho následkami (tetraplégiou), je príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a diagnostikovanou erektívnou dysfunkciou poškodeného nespochybniteľná“ Uvedené konštatovanie znalca je pritom výslovne uvedené aj v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 24.4.2019, ktoré v tomto smere pri rozhodovaní nebolo zohľadnené. Skutočnosť, že znalec uviedol, že erektívna dysfunkcia u poškodeného nie je následkom vážnej duševnej poruchy, ale následkom telesného poškodenia pri pracovnom úraze (úraz miechy s následnou tetraplégiou) nie je dôvodom pre nepriznanie položky SSU č. 321a. Erektívna dysfunkcia v praxi nemusí byť iba následkom psychických trvalých následkov úrazu.
17. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí argumentuje, že sexuálna disfunkcia už bola zahrnutá v položke č. 305, ktorú zohľadnil Q.. I. U. v lekárskom posudku o SSU zo dňa 25.9.2015, žalobca namieta účelovosť a nepravdivosť tohto tvrdenia - Q.. I. U. totiž v uvedenom lekárskom posudku pri ohodnotení položky č. 305 vôbec nezohľadňoval sexuálnu disfunkciu. Lekársky posudok o SSU, ktorý vypracoval Q.. I. U. dňa 25.9.2015, na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 19.11.2015, neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by posudzujúci lekár pri výške bodového ohodnotenia položky č. 305 zohľadnil sexuálnu dysfunkciu žalobcu. Taktiež vo výške bodového ohodnotenia SSU, ktorá bola priznaná a následne vyplatená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 19.11.2015 neboli zahrnuté sexuálne trvalé následky poškodeného. Žalovaný ako aj Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov síce tvrdí opak, avšak toto svoje tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi. V tomto rozhodnutí a ani v žiadnom z dokladov, ktoré boli podkladmi na jeho vydanie sa totiž nekonštatuje, že by žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2015 diagnostikovaná porucha sexuálnych funkcií ohodnotená pod položkou č. 321a. Uvedené je evidentné zo samotného bodového ohodnotenia v lekárskom posudku zo dňa 25.9.2015, na podklade ktorého bolo poškodenému rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 19.11.2015 priznané SSU. V tomto lekárskom posudku nebola ohodnotená položka č. 321a, boli v ňom ohodnotené výhradne položky SSU č. 305 a 304f. Navýšenie SSU o 100% bolo v posudku odôvodnené výhradne vo všeobecnej rovine, a to: „vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti ktorú mal vo veku keď utrpel poškodenie na zdraví.“
18. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje argumentáciu, v ktorej by sa žalovaný náležitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadril ku námietkam žalobcu v odvolaní, ktorá sa týkali nutnosti samostatného ohodnotenia položky č. 321a v lekárskom posudku.
19. Žalobca trvá na tom, že ohodnotenie akejkoľvek položky SSU, obsiahnutej medzi položkami SSU, uvedenými v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. v lekárskom posudku sa uskutočňuje cez jej základné bodové ohodnotenie posudzujúcim lekárom a v žiadnom prípade nie cez navýšenie inej položky SSU.
20. Podľa žalobcu stratu sexuálnych funkcií v dôsledku diagnostikovanej erektilnej dysfunkcie nemožno podradiť pod základné bodové ohodnotenie, ale ani pod navýšenie bodového ohodnotenia položky č. 305. Pokiaľ zákonodarca vytvoril v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. priestor pre bodové ohodnotenie položky č. 305 ako aj položky č. 321a, je evidentné, že mal záujem na tom, aby tieto poškodenia zdravia boli bodovo ohodnotené samostatne. Erektilná disfunkcia nie je len o nemožnosti realizácie samotného pohlavného styku, ale aj o naplnení jednej zo základných potrieb života človeka, ktorou je plná realizácia partnerského resp. manželského života. Vyplýva z toho, že sexuálne trvalé následky predstavujú samostatnú radikálnu zmenu v kvalite života poškodeného, nakoľko pohlavný život človeka je vo vzťahu ku celkovým následkom úrazu miechy s následnou tetraplégiou samostatnou dimenziou.
21. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vôbec nevyjadril ku námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré sa týkali dohody o náhrade za SSU č. 30970-3/2016-BA zo dňa 30.3.2016. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov pri odôvodnení nepriznania SSU argumentovala aj touto dohodou, keďže podľa nej prestavuje doklad, ktorý má dokazovať, že priznané a vyplatené navýšenie SSU o 40% zahŕňa aj navýšenie SSU pre sexuálne trvalé následky. Podľa žalobcu táto dohoda nemôže byť podkladom pre nepriznanie náhrady SSU poškodenému za položku č. 321a, nakoľko dohodou priznané navýšenie celkového SSU o 40% nebolo realizované aj pre sexuálne trvalé následky poškodeného (t.j. za trvalé následky spojené s položkou č. 321a). Dokazuje to bez akýchkoľvek
pochybností aj obsah žalobcom podaného návrhu na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 2.2.2016 (súčasť administratívneho spisu). V tomto návrhu žalobca nežiadal navýšenie SSU pre sexuálne trvalé následky, a to z jednoduchého dôvodu - v tom čase totiž nemal tieto následky diagnostikované a ani ohodnotené. Taktiež v samotnom texte predmetnej dohody sa neuvádza, že by dôvodom priznania navýšenia SSU boli aj sexuálne trvalé následky.
Stručné zhrnutie argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe
22. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.10.2019 považovala námietky žalobcu za nedôvodné. Žalobu navrhla zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
23. K námietke žalobcu, že v posudku zo dňa 25. septembra 2015 Q.. I. U. neuviedol, že „sexuálna dysfunkcia už bola zahrnutá v položke č. 305“, žalovaná poukázala na list č. 10214-8/2019-BJ zo dňa 15. mája 2019, v ktorom posudkový lekár pobočky poznamenal, že „u poškodeného je dokumentovaná erektívna dysfunkcia, bola preukázaná phalopletyzmografickým vyšetrením, nie je následkom vážnej duševnej poruchy. Uvedená dysfunkcia bola zahrnutá v položke 305 zákona č. 437/2004 Z.z. hodnotením poúrazovej paraparézy a kvadruparézy pri poškodení krčnej miechy, ktoré opodstatňovalo zvýšenie na dvojnásobok pre stratu sexuálnych funkcii, hodnotené už v lekárskom posudku vystaveného dňa 25.09.2015.“ Ide o toho istého posudkového lekára pobočky, ktorý aj dňa 13. novembra 2015 vykonal Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, uvedeného v posudku zo dňa 25. septembra 2015, takže poznal zdravotný stav žalobcu.
24. K námietke žalobcu, že ohodnotenie akejkoľvek položky SSU, obsiahnutej medzi položkami SSU, sa uskutočňuje cez jej základné bodové ohodnotenie posudzujúcim lekárom a v žiadnom prípade nie cez navýšenie inej položky SSU, žalovaná uviedla, podľa §10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť (v tomto prípade sťaženie spoločenského uplatnenia) za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
25. Zhrnutím danej veci, žalovaná uvádza, že položka 321a sa nachádza v prílohe č. 1, k zákonu č. 437/2004 Z.z. jej druhej časti a je začlenená medzi poškodenia v oblasti - Brucha, panvy, zažívacích orgánov, močových a pohlavných orgánov, avšak samotná znalecká organizácia v znaleckom posudku poukázala na to, že erektívná disfunkcia u žalobcu bola síce preukázaná PPF vyšetrením, ale vznikla následkom telesného poškodenia pri úraze miechy s následnou tetraplégiou. Nejedná sa o samostatné ochorenie, nakoľko pri predmetnom pracovnom úraze došlo k poškodeniu pohlavných orgánov, nedošlo však k strate penisu alebo ťažkej deformácii penisu, tak ako sa uvádza v položke 321a. Zároveň treba podotknúť, že erektívna dysfunkcia u žalobcu vznikla ako následok telesného poškodenia pri pracovnom úraze zo dňa 2. augusta 2014 - úraze miechy, v spojitosti s ktorým žalobcovi už v roku 2015 bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na základe bodového hodnotenia v posudku zo dňa 25. septembra 2015, v ktorom bola zahrnutá do položky 305 - poúrazová paraparéza a kvadruparéza, ako následok poškodenia krčnej miechy. Predmetná položka 305 zodpovedala erektívnej disfunkcii ako následku úrazu miechy utrpeného pri predmetnom pracovnom úraze, nakoľko aj podľa prílohy č. 1. zákona č. 437/2004 Z.z. druhej časti spadá pod klasifikáciu Hrudník, pľúca, srdce, pažerák, chrbtica a miecha, čo položka 321a nespĺňa.
26. Čo sa týka Dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), jej predmetom bolo uspokojiť nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. augusta 2014, na základe posudku zo dňa 25. septembra 2015 a rozhodnutia č. 332-19/2015- BJ zo dňa 19. novembra 2015, ktorým pobočka priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 58 687,20 EUR po zohľadnení miery zavinenia žalobcu na vzniku pracovného úrazu zo dňa 2. augusta 2014 v rozsahu 10%. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. bolo žalobcovi vyplatené zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23 474,88 EUR (40%). Poukázanie na dohodu v rozhodnutí pobočky malo len informačný charakter, a domnienka právneho zástupcu, že dohoda bola podkladom pre nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi za položku 321a, je mylná.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v replike zo dňa 02.12.2019, v ktorej nesúhlasil s vyjadrením k žalobe, nakoľko žalovaná neuviedla novú argumentáciu, ale išlo len o zhrnutie jej doterajších argumentov.
Stručné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike
28. Žalovaná sa k replike žalobcu vyjadrila písomným podaním zo dňa 19.12. 2019, v ktorom zotrvala na svojom návrhu z vyjadrenia k žalobe, aby Krajský súd v Prešove žalobu rozsudkom zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
31. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
32. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
36. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
37. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
38. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
39. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
41. Podstatou tohto súdneho konania bolo posúdenie, či žalovaná a orgán verejnej správy prvého stupňa postupovali správne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 02.08.2014.
42. Na pojednávaní pred správny súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.02.2020 zástupca žalobkyne zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe ako aj jednotlivých podaniach. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich stanoviskách.
43. Správny súd poukazuje na to, že v procese súdneho prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP upravujúcich správne súdnictvo nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
44. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia (ktorého súčasťou je aj úrazové poistenie) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - Správny poriadok. Konanie je upravené v ustanoveniach § 172 až § 225 zákona o sociálnom poistení. Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach pred správnym súdom vo veciach sociálneho poistenia súdy musia dbať na to, aby preskúmali rozhodnutie príslušného orgánu, najmä z toho hľadiska, či je založené na riadnom zistení skutočného stavu v súlade s ustanoveniami príslušných procesných predpisov o konaní pred orgánmi verejnej správy (najmä § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení).
45. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť, na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov).
46. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
47. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na
odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
48. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.; sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
49. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.; na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
50. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
51. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
52. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
53. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
54. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
55. Podľa § 153ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
56. Z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) a § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že posudzujúcim lekárom, ktorý je oprávnený vypracovať lekársky posudok a určiť v ňom bodové hodnotenie pre účely bolestného alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, je ošetrujúci lekár - lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne pobočky, prípadne ústredia, potom v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. prislúcha len kompetencia na kontrolu bodového hodnotenia. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia posudzujúceho lekára a bodové hodnotenie v ňom uvedené je rovnocenné vo vzťahu ku kontrolnému bodovému hodnoteniu, ktoré vyhotoví posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Súvisiaca rozhodovacia činnosť správnych súdov a Najvyššieho súdu SR akceptuje postup, keď sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne v rámci kontroly bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, obráti na posudzujúceho lekára (vystaviteľa lekárskeho posudku) a oboznámi ho so svojimi kontrolnými hodnoteniami, na ktoré môže posudzujúci lekár reagovať aj tak, že ich akceptuje a do bodového hodnotenia zasiahne. Posudkový lekár ale sám nemôže zasiahnuť do bodového hodnotenia, práve z dôvodu rovnocennosti bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku a kontrolného bodového hodnotenia.
57. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovanej, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o nepriznaní nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia následkom poškodenia na jeho zdraví pri pracovnom úraze zo dňa 02.08.2014, predstavujúcej náhradu za položku 254 a 321a prílohy č. 1, časti II. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, keď žalovaná prostredníctvom posudzujúceho lekára pobočky sociálnej poisťovne pri kontrole dňa 29.07.2019 na rozdiel od žalobcom predloženého Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7.7.2018 vypracovaného posudzujúcou lekárkou Q. v ktorom bola žalobcovi priznaná náhrada za položku 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy počet bodov 600; položka 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov (navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. počet bodov 1200) v počte bodov 1 800, hodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu tak, že mu nepriznala žiadne bodové hodnotenie a uzavrela, že mu nepatrí žiadna náhrada za uvedené položky.
58. V prejednávanej veci žalovaná v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) zákona, vykonala dňa 3. júla 2018 kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku zo dňa 31.5.2018, v ktorej posudkový lekár uviedol, že posudok zo dňa 31. mája 2018 nie je správny, podľa predložených odborných kontrolných psychiatrických nálezoch nie je zdokumentovaný objektívny zdravotný stav. Následne bol posudok zo dňa 31. mája 2018 vrátený MUDr. D., ktorá vyhotovila nový Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. júla 2018, v ktorom ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 1 800 ( položka 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy počet bodov 600; položka 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov (navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. počet bodov 1200) a posudok zo dňa 31. mája 2018 stornovala. Následne posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa požiadal spoločnosť Forenza
- znalecká organizácia, Psychiatrická spol. s.r.o., o vypracovanie znaleckého posudku, ktorá dňa 4. apríla 2019 vyhotovila znalecký posudok č. 08/2019, v ktorom znalecká organizácia uviedla, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ad 1) položkou 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy s počtom bodov 600 - je nesporné, že u poškodeného sú prítomné depresívne prejavy v súvislosti s následkami pracovného úrazu (poruchy hybnosti), ale tieto nemajú charakter psychózy. Poškodený nikdy nemal diagnostikovanú diagnózu - depresia ťažká s psychotickými príznakmi, a preto depresívne prejavy u poškodeného nemožno hodnotiť ako „Vážnu“ duševnú poruchu; ad 2) položkou 321a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov s počtom bodov 1200 - Erektívna dysfunkcia bola preukázaná PPG vyšetrením (Phalopletyzmografickým vyšetrením). Vzhľadom na charakter poranení poškodeného pri pracovnom úraze (poranenie miechy) s jeho následkami (tetraplégiou), je príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a diagnostikovanou erektívnou dysfunkciou poškodeného nespochybniteľná. Erektívna dysfunkcia nie je následkom vážnej duševnej poruchy, ale následkom telesného poškodenia pri pracovnom úraze (úraz miechy s následnou teratraplégiou). Posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa vyhotovil dňa 24. apríla 2019 novú Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej posudkový lekár pobočky nesúhlasil s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného posudzujúcou lekárkou a v bode s názvom “Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia“ uviedol, že erektívna dysfunkcia u žalobcu bola preukázaná Phalopletyzmografickým vyšetrením, nie je následkom vážnej duševnej poruchy. Uvedená dysfunkcia bola zahrnutá v položke 305 ako poúrazová paraparéza
a kvadruparéza, pri poškodení krčnej miechy, ktoré opodstatňovalo zvýšenie na dvojnásobok pre stratu sexuálnych funkcií v lekárskom posudku zo dňa 25. septembra 2015. Posudková lekárka žalovanej vyhotovila dňa 29. júla 2019 Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia , v ktorej uviedla, že posudok zo dňa 7. júla 2018 nie je vystavený správne. V bode s názvom „ Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia “ sa stotožnila so znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou. Poznamenala, že sexuálna dysfunkcia už bola zahrnutá v položke 305, ktorú zohľadnil v Lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. septembra 2015, Q.. I. U..
59. Podľa názoru súdu posudkový lekár žalovanej, tak neuviedol vlastné medicínske hodnotenie zdravotného stavu žalobcu, vyjadril len nesúhlas s bodovým hodnotením v lekárskom posudku posudzujúceho lekára MUDr. D..
60. Keďže došlo ku konfrontácii bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku s kontrolným bodovým hodnotením, resp. k stretu medicínskych názorov posudkového a posudzujúcej lekárky, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky požiadal o vypracovanie znaleckého posudku Forenza
- znalecká organizácia, Psychiatrická spol. s.r.o., o vypracovanie znaleckého posudku, ktorá v znaleckom posudku uviedla, že vzhľadom na charakter poranení poškodeného pri pracovnom úraze (poranenie miechy) s jeho následkami (tetraplégiou), je príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a diagnostikovanou erektívnou dysfunkciou poškodeného nespochybniteľná. Erektívna dysfunkcia nie je následkom vážnej duševnej poruchy, ale následkom telesného poškodenia pri pracovnom úraze (úraz miechy s následnou teratraplégiou).
61. Odkaz žalovanej, že erektívna dysfunkcia ako následok telesného poškodenia pri pracovnom úraze zo dňa 2. augusta 2014 , v spojitosti s ktorým žalobcovi už v roku 2015 bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na základe bodového hodnotenia v Lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25. septembra 2015, v ktorom bola zahrnutá do položky 305, podľa správneho súdu neobstojí. Je dôvodná námietka žalobcu, že MUDr. I. U. v lekárskom posudku zo dňa 25.9.2015, pri ohodnotení položky č. 305 nezohľadňoval sexuálnu dysfunkciu. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázane, že MUDr. I. U. v lekárskom posudku zo dňa 25.9.2015, ako posudzujúci lekár pri výške bodového ohodnotenia položky č. 305 nezohľadnil sexuálnu dysfunkciu žalobcu, v uvedenom lekárskom posudku nebola ohodnotená položka č. 321a, boli v ňom ohodnotené výhradne položky SSU č. 305 a 304f. Správny súd súhlasí s názorom žalobcu, že navýšenie SSU o 100% bolo v posudku odôvodnené výhradne vo všeobecnej rovine, a to: „vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti ktorú mal vo veku keď utrpel poškodenie na zdraví.“ Žalovaná nepreukázala, že vo výške bodového ohodnotenia SSU, ktorá bola priznaná a následne vyplatená na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 19.11.2015 boli zahrnuté sexuálne trvalé následky poškodeného.
62. Správny súd tiež zdôrazňuje, že lekársky posudok zo dňa 25.9.2015 vyhotovený Q.. I. U., je z obdobia bezprostredne nasledujúcom po pracovnom úraze (2.8.2014), teda nemôže mať nosnú výpovednú hodnotu k možným trvalým následkom na zdraví žalobcu, pokiaľ ide o sexuálne trvalé následky. Podľa názoru správneho súdu hodnotiť niektoré následky pracovného úrazu na zdraví žalobcu je možné až po uplynutí dlhšej doby od úrazu.
63. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku : Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
64. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
65. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
66. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď svoj právny záver, ku ktorému dospel zo skutkových okolností, náležite neodôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie treba považovať za nezrozumiteľné, majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je možné považovať za náležite odôvodnené v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď žalovaná dôvody svojho rozhodnutia oprela len o skutkové zistenia vyplývajúce z posudku posudkového lekára, konštatujúc v závere rozhodnutia, že erektívna dysfunkcia u poškodeného vznikla ako následok telesného poškodenia pri pracovnom úraze zo dňa 2. augusta 2014 v spojitosti s ktorým, poškodenému už v roku 2015 bola poskytnutá náhrada za SSU, na základe bodového hodnotenia v Lekárskom posudku o bolestnom a o SSU zo dňa 25. septembra 2015, v ktorom bola zahrnutá do položky 305 - poúrazová paraparéza a kvadruparéza, ako následok poškodenia krčnej miechy. Predmetná položka 305 zodpovedala poškodeniu, ktoré poškodený utrpel pracovným úrazom, nakoľko aj podľa prílohy č. 1, II. časti zákona č. 437/2004 Z.z. spadá pod kvalifikáciu Hrudník, pľúca, srdce, pažerák, chrbtica a miecha, čo položka 321a nespĺňa. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004, ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť (v tomto prípade sťaženie spoločenského uplatnenia) za takého poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
67. Povinnosťou žalovanej teda bolo napadnuté rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzala, ktoré skutočnosti považovala za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlila, akými úvahami sa riadila pri hodnotení skutkových a právnych okolností danej veci a zodpovedala na zásadné odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k jeho hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom správneho konania. Žalovaná sa náležitým a zrozumiteľným spôsobom nevyjadrila ku námietkam žalobcu v odvolaní, ktorá sa týkali nutnosti samostatného ohodnotenia položky č. 321a v lekárskom posudku, ani k námietke žalobcu, že ohodnotenie akejkoľvek položky SSU, obsiahnutej medzi položkami SSU, uvedenými v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. v lekárskom posudku sa uskutočňuje cez jej základné bodové ohodnotenie posudzujúcim lekárom a v žiadnom prípade nie cez navýšenie inej položky SSU, ani k námietkam, ktoré sa týkali dohody o náhrade za SSU č. 30970-3/2016-BA zo dňa 30.3.2016.
68. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalovaná v danom prípade nepostupovala dôsledne v súlade so zámerom zákonodarcom sledovaným v právnej úprave zákona č. 437/2004 Z. z. na vec sa vzťahujúcej, keďže zákonodarca v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvil samostatne bodové ohodnotenie položky č. 305, ako aj položky č. 321a, a teda tieto poškodenia zdravia sú bodovo ohodnotené samostatne. Správny súd súhlasí s názorom žalobcu, že erektívná dysfunkcia nie je len o nemožnosti realizácie samotného pohlavného styku, ale aj o naplnení jednej zo základných potrieb života človeka, ktorou je plná realizácia partnerského resp. manželského života. Vyplýva z toho, že sexuálne trvalé následky predstavujú samostatnú radikálnu zmenu v kvalite života poškodeného, nakoľko pohlavný život človeka je vo vzťahu ku celkovým následkom úrazu miechy s následnou tetraplégiou samostatnou dimenziou.
69. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by jednoznačne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývali konkrétne a nespochybniteľné dôvody, zakladajúce správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov o nepriznaní bodového ohodnotenia žalobcovi za položky SSU č.254 a 321a. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom neuviedla akými úvahami bol vedená pri hodnotení dôkazov, ako použila správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala a ani ako sa vyrovnala s odvolacími námietkami žalobcu. V súlade s citovanou právnou úpravou bolo povinnosťou žalovanej pri aplikácií právnych noriem, ktoré v napadnutom rozhodnutí citovala, uviesť aj svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospela k záveru, že
žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie bodového ohodnotenia žalobcovi za položku SSU č. 254 a č. 321a.
70. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a do kompetencie správneho súdu nepatrí ani riešenie a posudzovanie medicínskych otázok. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy a vo vzťahu k hodnoteniu medicínskych otázok zákonnosť správnej úvahy. Medicínske závery preskúmava správny súd len z toho pohľadu, či závery o medicínskych otázkach sú logické, úplné, presvedčivé a správne. V prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu úvaha žalovanej o tom, prečo žalobca po zhodnotení zdravotného stavu nemá nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, neobstojí, pretože skutkový stav - zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu nebolo úplne a dostatočne zistené.
71. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
72. Vychádzajúc z uvedeného sa súdu javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému súd konštatuje, že súd v procese súdneho prieskumu preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu žalobných dôvodov, pokiaľ však napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ide o takú vadu konania, na ktorú súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
73. Z uvedených dôvodov pochybil žalovaný odvolací správny orgán, ak potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a oba správne orgány svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnili, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 4 SSP ako aj z dôvodov správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.
74. V ďalšom konaní je žalovaná povinná opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto rozsudku, pričom povinnosťou správneho
orgánu je dôsledne postupovať podľa ustanovenia § 47 ods.3 Správneho poriadku a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné pre každého. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne sa vysporiadať s nárokom žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a za týmto účelom dostatočne zistiť skutkový stav v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu, majúc na zreteli, že predmetom kontroly bodového hodnotenia nie je zisťovanie zdravotného stavu žiadateľa, ale kontrola, či v lekárskom posudku hodnotený zdravotný stav zodpovedá zdravotnej dokumentácii žiadateľa (vrátane toho, či zodpovedá, že hodnotený zdravotný stav bol zapríčinený pracovným úrazom) a či použitá sadzba zodpovedá sadzobníku bodového hodnotenia, ktorý tvorí prílohu zákona č. 437/2004 Z. z. a tiež, či bodové hodnotenie zodpovedá pravidlám uvedeným v zákone č. 437/2004 Z. z. . Na základe takto vykonaného hodnotenia potom bude úlohou správneho orgánu vyselektovať, či zostali sporné medicínske otázky, ak nie, tak rozhodnúť na základe týchto dôkazov. Ak áno, tak na zodpovedanie sporných medicínskych otázok zvážiť potrebu vykonania kontrolného znaleckého dokazovania. Povinnosťou žalovanej v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybnosti v zisťovaní skutkového stavu zákonnom predpísaným spôsobom, zodpovedať sporné otázky medicínskeho charakteru.
75. Je potrebné pripomenúť, že zrušením rozhodnutia sa vec vracia na ďalšie konanie v už začatom administratívnom konaní do štádia pred vydaním zrušeného rozhodnutia. Preto nie je potrebné vykonať znovu už vykonaný dôkaz (ďalšiu kontrolu bodového hodnotenia), ale vykonané dôkazy vyhodnotiť. To znamená vyhodnotiť znalecký posudok znaleckej organizácie tak, ako každý iný dôkaz, pričom keďže ide o znalecký posudok, správny orgán nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotiť iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Až po takto vykonanom hodnotení dôkazov možno dospieť k záveru, či znalecký posudok obsahuje nelogické úvahy, alebo nezodpovedá skutkovým záverom vyplývajúcim z iného dôkazu (v súlade so zákonom vykonanej kontroly bodového hodnotenia). Len v prípade, že sa takýmto dokazovaním po vyhodnotení dôkazov zistí sporná medicínska otázka, tak bude potrebné dokazovanie doplniť o kontrolné znalecké dokazovanie na zodpovedanie spornej medicínskej otázky. Ak sa sporná medicínska otázka nezistí, tak sa rozhodne na základe vykonaných dôkazov. Preto bude v tomto konkrétnom prípade potrebné po vyššie uvedenom vyhodnotení dokazovania a selektovaní spornej medicínskej otázky, ktorá zostala po tomto dokazovaní sporná, posúdiť či znaleckej organizácií bola položená otázka, ktorá zostala sporná po vyhodnotení lekárskeho posudku z 7.júla 2018 a skutočností zistených z iných dôkazov. Ak áno, následne vyhodnotiť aj tento dôkaz. Medicínskymi otázkami sú v prípadoch odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia najmä otázky, či poškodený trpí poruchou zdravia, ktorú žiada odškodniť, či porucha zdravia je zapríčinená pracovným úrazom a či porucha zdravia, ktorou žiadateľ trpí, patrí pod konkrétnu položku uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorou bola v lekárskom posudku hodnotená. Kontrolné znalecké dokazovanie nie je jednoduchým „novým“ hodnotením už znalecky posúdeného stavu, ale zodpovedaním sporných medicínskych otázok. V prípade, že takáto odpoveď kontrolného znalca predstavuje zistenie odlišné od predchádzajúceho znalecky posúdeného stavu, tak kontrolnému znalcovi prináleží aj bodovo ohodnotiť tento odlišný stav. V prípade, že sa kontrolným znaleckým dokazovaním zistí, že posudzovaný zdravotný stav zodpovedá zdravotnému stavu uvedenému v pôvodnom znaleckom posudku, avšak pracovný úraz je len jednou z jeho príčin, potom je potrebné posúdiť, či bolo bodové hodnotenie uvedené v pôvodnom znaleckom posudku zodpovedajúce pravidlám uvedeným v § 10 ods. 6 zákona č.437/2004 Z. z. a len ak nie, tak ich podľa týchto pravidiel korigovať.
76. Súd nie je oprávnený vykonať hodnotenie dôkazov vykonaných v administratívnom konaní. Môže na základe žalobnej námietky preskúmať zákonnosť správnym orgánom vykonaného hodnotenia dôkazov, t. j. či takéto hodnotenie zodpovedá obsahu vykonaného dôkazu a či je výsledkom logického uvažovania. Súd to však vykonať nemôže, ak správny orgán v odôvodnení rozhodnutia svoje úvahy neuvedie.
77. Tým, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie obsah listín, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie neumožní poznať jeho úvahu, ako tieto listiny hodnotil a čo z tých listín zistil. Nie je také dôležité, aby uvádzal, čo je obsahom týchto listín, ale je dôležité, aby uviedol, ako ich hodnotil a čo z obsahu týchto listín zistil, a to nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.
78. Vzhľadom na tieto právne závery vedúce k zrušeniu rozhodnutia žalovanej a vrátenie veci na ďalšie konania sa správny súd z dôvodu procesnej ekonómie ďalšími žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe nezaoberal.
79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.