Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-75-2019.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: BTL Slovakia, s.r.o., IČO: 36 404 772, K cintorínu 84, Žilina, zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Žilina, proti žalovanému: MUDr. T. C., nar. XX. S. XXXX, N. XXXX/X, I., zastúpenému: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc., advokát, Sereď, o 5.000 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4 Cb 165/2014-174 z 21. decembra 2018 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok s a p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a I. zaviazal žalovaného a zaplatiť žalobkyni 5.000 € z titulu kúpnej ceny podľa zmluvy z 11. decembra 2012 s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 29. marca 2013 a paušálnou náhradou 40 € a II. a III. priznal žalobkyni a svedkovi nárok na náhradu trov konania a svedočného.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento s k u t k o v ý s t a v :
3. Na základe cenovej ponuky žalobkyne pre žalovaného z 3. októbra 2012 žalobkyňa a žalovaný uzavreli 11. decembra 2012 kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala dodať žalovanému 4 ks zdravotníckeho vybavenia: 1 ks digitálny farebný ultrazvuk DC7, 1 ks 4D sonda k DC7, 1 ks digitálna konvexná sonda DC a 1 ks tlačiareň video P-93 za celkovú cenu 27.300 € vrátane DPH, z čoho cena 4D sondy bola 5.000 €. V zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena bude financovaná leasingom. Predmet kúpy žalobkyňa 11. decembra 2012 aj dodala žalovanému. Žalovaný však pri prehliadke 4D sondy zistil, že táto je už používaná, čo u žalobkyne reklamoval. Žalobkyňa sa zaviazala dodať mu novú 4D sondu a do tohto dodania mu ponechala v užívaní dodanú - používanú sondu.
4. Dňa 21. decembra 2012 podpísali žalovaný a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako leasingový prenajímateľ leasingovú zmluvu č. 1890015, podľa ktorej leasingový prenajímateľ mal na účely financovania a leasingovania žalovanému nadobudnúť do vlastníctva predmet leasingu - gynekologický ultrazvuk BTL - DC 7 s príslušenstvom (sonda a tlačiareň) v cene 22.300 € s DPH. V ten istý deň podpísali žalobkyňa ako predávajúci a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa previedla na leasingového prenajímateľa gynekologický ultrazvuk s príslušenstvom, pričom vlastnícke právo k nej nadobúdal leasingový prenajímateľ odovzdaním predmetu leasingu. V ten istý deň žalovaný, žalobkyňa a leasingový prenajímateľ podpísali preberací protokol, podľa ktorého prevzali gynekologický ultrazvuk DC7 so sondou (výr. č. 5141) a tlačiarňou P-93. Žalobkyňa zároveň
leasingovému prenajímateľovi vyúčtovala cenu týchto troch vecí v sume 22.300 €, ktorú jej leasingový prenajímateľ zaplatil 4. januára 2013.
5. Dňa 6. februára 2013 žalobkyňa žalovanému dodala novú 4D sondu namiesto pôvodnej reklamovanej a žalovaný ju prevzal. Faktúrou č. 2013010 splatnou 28. marca 2013 žalobkyňa žalovanému vyúčtovala cenu tejto sondy 5.000 € s DPH. Cena novej sondy nebola prefinancovaná leasingovou spoločnosťou. Žalovaný listom zo 16. decembra 2013 žalobkyni nesúhlasil s touto pohľadávkou z dôvodu, že dodaný prístroj nebol nový a nebol mu dodaný softvér 4D power, a preto požiadal o korekciu ceny.
6. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie p r á v n e uzavrel, že zmluvou z 11. decembra 2012 vznikol medzi žalobkyňou a žalovaný právny vzťah z kúpnej zmluvy. Žalobkyňa dodala žalovanému dohodnutý tovar (4D sondu) s vadou (používanú), vadu však napravila dodaním náhradného tovaru
- novej sondy. Podľa § 447 a 448 Obch. zák. tak žalovaný bol povinný zaplatiť cenu tejto dodanej sondy v sume 5.000 €, ktorá zostala neuhradená ako rozdiel medzi cenou pôvodne objednanej dodávky (ultrazvuk, 4D sonda, konvexná sonda, tlačiareň) 27.300 € a sumou prefinancovanou leasingom (za ultrazvuk, konvexnú sondu, tlačiareň) 22.300 €. Nezaplatením tejto ceny včas sa žalovaný dostal do omeškania, takže žalobkyni podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. vznikol nárok aj na úrok z omeškania a podľa § 369c Obch. zák. v spojení s § 2 cit. nariadenia aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
7. Včas podaným o d v o l a n í m sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne. Úvodom namietol, že bol žalovaný ako podnikateľ, zaviazaný je však ako fyzická osoba. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, jeho úvahy sú zhrnuté v jednom bode, sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnych právnych záveroch, v dôsledku čoho porušuje jeho právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd nereagoval na kľúčové argumenty žalovaného, napr. argument o nedostatku vážnosti vôle pri uzavretí kúpnej zmluvy z 11. decembra 2012. Rozsudok je teda nepreskúmateľný. Žalovaný nebol vo vzťahu so žalobkyňou, len s UniCredit Leasing Slovakia, a.s., s ktorou mal riadne uzavretú zmluvu. Žalobkyňa mala cenu fakturovať tejto spoločnosti, ktorá predala predmety žalovanému. Strany pri podpise kúpnej zmluvy 11. decembra 2012 nemohli mať vážnu vôľu, keďže obe vedeli, že predmet sa bude realizovať cez leasing. Ak by žalobkyňa dodala sondu včas, bola by financovaná cez leasing, keďže vedela, že žalovaný ju inak kupovať nechce. Nesprávny je záver, že žalovaný nerozporoval kúpnu cenu, keďže od počiatku popieral samotnú existenciu kúpnej zmluvy. Ak súd uznal platnosť zmluvy, kúpna cena mala byť určená posudkom, keďže cena bola určená za celok a nie je zrejmé, ako sa určila cena práve za 4D sondu. Žalobkyňa sama nevie, na čo má nárok, keďže v záverečnej reči pripustila nárok z bezdôvodného obohatenia.
8. Žalobkyňa vo v y j a d r e n í navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Označenie žalovaného ako fyzickej osoby nevadí. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje všetky rozhodné skutočnosti a riadne právne závery. Žalovaný v odpore priznal, že 4D sondu kúpil od žalobcu, vyplýva to aj z kúpnej zmluvy medzi nimi, ktorej predmetom boli 4 ks zdravotníckej techniky. Kúpna zmluva s leasingovým prenajímateľom bola uzavretá len na 3 ks zdravotníckych predmetov. 4D sonda bola dodaná neskôr, celková cena bola 27.300 €, v leasingovej zmluve bolo dohodnutých preplatenie 22.300 €, zvyšných 5.000 € je cena sondy. Medzi žalobkyňou a leasingovým prenajímateľom nebola kúpna zmluva na sondu. Uplatnenie nároku žalobkyne z bezdôvodného obohatenia bolo len eventualitou pre prípad, že by súd považoval kúpnu zmluvu za neplatnú.
9. Žalovaný v o d v o l a c e j r e p l i k e zdôraznil, že namieta nesprávne právne posúdenie vykonaných dôkazov. Nemal vôľu kúpiť vybavenie od žalobkyne, ale chcel kúpu realizovať cez leasingovú spoločnosť. Žaloba žalobkyne je nesprávna, zavádza súd svojimi vyjadreniami, pritom žalovaný len pravdivo opisuje rozhodné skutočnosti. Podstatné je, že súd sa nevyrovnal s námietkou neplatnosti kúpnych zmlúv.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že o d v o l a n i e n i e j e d ô v o d n é .
11. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Je pravdou, že vlastné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je stručné a je vtesnané v podstate do dvoch odsekov 26 a 27, jednotlivé skutkové zistenia sú však podrobnejšie rozpísané v ods. 10 až 21. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dostatočne objasnil, že považuje kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou za platnú, že tovar bol dodaný a žalovaný tak má zaplatiť jeho cenu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok teda vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p., keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe. Zároveň možno súhlasiť so žalovaným v tom, že súd prvej inštancie sa jeho námietkou nevážnosti vôle výslovne nezaoberal. Z ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. však vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi n e v y s p o r i a d a l v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Toto ustanovenie je pritom zaradené v paragrafe, ktorý upravuje podmienky potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie. Z toho možno vyvodiť, že jeho použitie prichádza do úvahy práve pri potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie. Z toho zasa ale logicky vyplýva, že sama okolnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku s určitým podstatným argumentom nevyrovnal, neprekáža potvrdeniu tohto rozsudku, teda nie je bez ďalšieho dôvodom porušenia práva strany na spravodlivé súdne konanie v zmysle § 389 ods. 1 C. s. p. V takom prípade musí toto pochybenie napraviť odvolací súd tým, že sa sám s týmto podstatným argumentom vyrovná.
12. Žalovaný v odvolací najskôr namietal, že bol žalovaný ako podnikateľ, hoci v rozsudku je zaviazaný ako fyzická osoba. Podľa § 2 ods. 2, ale aj § 9 Obchodného zákonníka je však podnikateľom buď fyzická osoba alebo právnická osoba. Obchodným menom fyzickej osoby ako podnikateľa je jej meno a priezvisko, prípadne aj dodatok. Z citovaných ustanovení však vyplýva, že podnikateľom je samotná fyzická osoba, teda človek, ktorého spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a končí smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho (§ 7 ods. 1 a 2 Obč. zák.). Fyzická osoba je stále tým istým právnym subjektom, a to bez ohľadu na to, či vystupuje v obchodných vzťahoch ako podnikateľ, alebo v iných vzťahoch ako nepodnikateľ (prov. v tomto smere judikát R 122/1999). Takisto nie je rozhodné, či je označená obchodným menom a IČO-m alebo menom a priezviskom a dátumom narodenia. Vo všetkých týchto prípadoch ide stále o tú istú fyzickú osobu. Ustanovenie § 220 ods. 1 C. s. p. vyžaduje, aby rozsudok obsahoval presné označenie strán. Presným označením fyzickej osoby môže byť tak jej označenie menom a priezviskom spolu s dátumom narodenia a adresou pobytu, ako aj označenie obchodným menom a identifikačným číslom. V oboch prípadoch to nič nemení na identite žalovaného. Vytýkané označenie žalovaného jeho menom, priezviskom a dátumom narodenia tak nespôsobuje žiaden nedostatok napadnutého rozsudku.
13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný s k u t k o v ý s t a v reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z v y k o n a n ý c h d ô k a z o v h o d n o t e n ý c h v o v z á j o m n e j s ú v i s l o s t i v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v ods. 10 až 21 a 26 a 27 svojho rozsudku dostatočne podrobne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Námietka odvolateľa, že „nebol v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou“ (pokiaľ ju možno považovať za námietku skutkovú), je celkom jasne vyvrátená obsahom kúpnych zmlúv z 2. októbra 2012 (č. l. 145) a z 11. decembra 2012 (č. l. 25), ktoré sú podpísané zástupcom žalobkyne a žalovaným osobne.
14. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že medzi žalobkyňou - podnikateľkou podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. a žalovaným - podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. zák. bola 11. decembra 2012 podpísaná zmluva, ktorá svojím obsahom je kúpnou zmluvou. Keďže táto kúpna zmluva sa týkala podnikateľskej činnosti oboch strán (žalobkyňa dodáva zdravotnícke prístroje a žalovaný je lekár, ktorý ich chcel využívať vo svojej lekárskej praxi), spravovala sa podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. treťou časťou Obchodného zákonníka, teda § 409 a nasl. Podľa odvolacieho súdu z časovej postupnosti krokov vyplýva, že táto kúpna zmluva nahradila pôvodnú kúpnu zmluvu z 2. októbra 2012, ktorá sa týkala všetkých prístrojov a príslušenstva uvedených aj v zmluve z 11. decembra 2012 a obsahovala naviac jednu položku (,,19“ TET“) a iný spôsob financovania („bankovým prevodom“). Z obsahu tejto kúpnej
zmluvy z 11.12.2012 totiž vyplýva, že ňou strany opätovne upravili svoj vzájomný vzťah týkajúci sa kúpy vymedzených zdravotníckych prístrojov.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že kúpna zmluva z 11. decembra 2012 je neplatná pre nevážnosť vôle. Z § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, inak je neplatný. Definičným znakom právneho úkonu podľa § 34 Obč. zák. je okrem prejavu vôľa, teda psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľaného následku. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, možno vychádzať z toho, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle inak pri jej prejave treba usudzovať predovšetkým na základe objektívnych skutočností, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Spravidla sa n e p r i h l i a d a n a m o t í v (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle. Nevážnosť právneho úkonu predpokladá, že je z o k o l n o s t í z r e j m é , že konajúci subjekt nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky. Pokiaľ ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Ak prejav vôle posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že n í m je (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2008, 1 Cdo 113/2008, 7 Cdo 12/2012). Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej zmluvy judikatúra uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať n á l e ž i t ú p o z o r n o s ť obsahu listiny, ktorú podpisuje, a nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu, ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011). Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno ohľadom nevážnosti vôle zaťažuje toho, kto sa konania bez vážnosti dovoláva (porov. cit. rozhodnutia 1 Cdo 33/2008 a 3 Cdo 144/2010).
16. Žalovaný počas konania nenavrhol žiadne konkrétne dokazovanie na konkrétne okolnosti, z ktorých by malo vyplývať, že žalobkyňa mohla považovať jeho vôľu za nevážnu. Takým dôvodom podľa odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemôže byť to, že žalovaný voči žalobkyni prejavil, že chce financovať nadobudnutie zdravotníckych prístrojov cez leasing. Žalovaný totiž sám zdôrazňuje, že nie je právnik a nepozná právo. Podobne nie je zrejmé, že by žalobkyňa bola dostatočne zbehlá v komplikovaných právnych otázkach. Preto z toho, že žalovaný chcel nadobudnúť zdravotnícke prístroje na leasing, nemohlo byť ani jednej strane dostatočne zrejmé, akými konkrétnymi právnymi inštitútmi k takémuto nadobudnutiu malo dôjsť. Koniec koncov, sama povaha leasingu je pomerne komplikovaná, keďže nie je typovo upravená v zákone a je teda závislá od konkrétneho znenia leasingovej zmluvy. Právne môže mať leasing podobu nájmu s následnou kúpu prenajatej veci (porov. aj § 489 a nasl. Obch. zák.), ale môže ísť aj o úverovú zmluvu spojenú so zabezpečovaním prevodom vlastníckeho práva na leasingového prenajímateľa (§ 553 a nasl. Obč. zák.), a možné sú aj iné právne konštrukcie. Nie je vylúčený ani spätný leasing ako forma úverového financovania, teda že sám vlastník predá vec leasingovej spoločnosti, ktorá mu ju následne dá do užívania.
17. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že strany uzavreli 2. októbra 2012 prvú kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala dodať žalovanému určitú zdravotnícku techniku s tým, že kúpna cena bude platená bankovým prevodom. Je zrejmé, že práve na základe tejto kúpnej zmluvy začala žalobkyňa konať a už 11. decembra 2012 dodala žalovanému celkovo 4 ks techniky (1 ks digitálny farebný ultrazvuk DC7, 1 ks 4D sonda k DC7, 1 ks digitálna konvexná sonda DC a 1 ks tlačiareň video P-93). V ten istý deň, teda deň, kedy už boli tieto prístroje žalovanému dodané, bola podpísaná nová kúpna zmluva, ktorou sa pôvodná zmluva zmenila tak, že predmetom kúpy budú len tieto štyri kusy techniky za cenu 27.300 €, a tiež tak, že „kúpna cena“ bude zaplatená cez leasing. Žalovaný pritom nedokázal, že by už v tento deň bola uzavretá leasingová zmluva. Z uvedeného je ale zrejmé, že predmet kúpy bol dodaný priamo žalovanému (nie leasingovej spoločnosti) v čase, kedy vôbec nebolo zrejmé, aká leasingová zmluva bude uzavretá (s akým obsahom) a kedy. Za daných okolností tak podľa odvolacieho súdu žalobkyňa nemohla vychádzať z toho, že žalovaný svoj súhlas s kúpnou zmluvou nemyslí vážne, pretože všetky vonkajšie znaky svedčili v prospech toho, že žalovaný skutočne kupuje tieto prístroje pre seba a kúpnu cenu len „bude financovať“ cez leasing. Samotná leasingová zmluva potom bola podpísaná až následne 21. decembra 2012, teda o 10 dní po podpísaní kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným a dodaní objednanej techniky žalovanému, čo ale nemôže spôsobovať spätne nevážnosť kúpnej zmluvy uzavretej predtým.
18. Odvolací súd tak prejav žalovaného v zmysle citovaných judikatórnych záverov nepovažuje za nevážny v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., keď navyše žalovaný svoj prejav urobil pod listinu v písomnej forme, kedy mal s náležitou starostlivosťou venovať pozornosť obsahu tejto listiny. Kúpna zmluva z 11. decembra 2012 teda nie je neplatná pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., a nebol zistený ani iný dôvod jej neplatnosti. Z tejto zmluvy tak žalobkyni podľa § 411 Obch. zák. vznikla povinnosť dodať žalovanému tovar, čo sa stalo súčasne s uzavretím zmluvy, a to tovar bez vád (§ 420 ods. 1 Obch. zák.). Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že jedna časť tovaru (4D sonda) mala určité vady, ktoré žalovaný ihneď žalobkyni vytkol a žiadal ich odstránenie dodaním náhradného tovaru (§ 436 ods. 1 písm. a/ Obch. zák.), na čo žalobkyňa pristúpila. Vadný tovar (4D sondu) však ponechala žalovanému v užívaní až do dodania tovaru bez vád. Žalovanému dodaním tovaru podľa § 447 a § 448 ods. 1 Obch. zák. vznikla povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu dohodnutú v zmluve, teda v prerokúvanej veci 27.300 €, ktorej financovanie malo byť podľa zmluvy zabezpečené cez leasing.
19. Na tento účel žalobkyňa, žalovaný a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., 21. decembra 2012 podpísali viacero zmlúv a listín, medzi nimi aj kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Na rozdiel od názoru žalovaného je podľa odvolacieho súdu skôr sporná povaha tejto kúpnej zmluvy, keďže žalobkyňa v danom čase predávala UniCredit Leasing Slovakia, a.s., tovar, ktorý už predtým predala žalovanému. Odvolaciemu súdu však neušlo, že v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným bolo z 11.12.2012 dohodnuté, že „vlastnícke právo k všetkým Predmety plnenia prejde na kupujúceho okamžikom úplnej úhrady dohodnutej kúpnej ceny“. Táto tzv. výhrada vlastníctva v zmysle § 445 Obch. zák. znamenala, že žalovaný sa mal stať vlastníkom veci až úplným zaplatením kúpnej ceny za dodané zdravotnícke prístroje, k čomu však k 21. decembru 2012 nesporne nedošlo. K tomuto dátumu bola tak žalobkyňa naďalej vlastníčkou všetkých dodaných prístrojov, a tak bola oprávnená previesť toto vlastníctvo na leasingového prenajímateľa, ktorý sa zasa v leasingovej zmluve voči žalovanému zaviazať previesť ho na neho po doplatení leasingových splátok. Súčasne bol 11. decembra 2012 podpísaný aj trojstranný preberací protokol medzi žalobkyňou, UniCredit Leasing Slovakia, a.s., a žalovaným, z ktorého vyplýva, že okamihom jeho podpisu sa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., stala vlastníčkou tých predmetov, ktoré sú v ňom označené, teda len ultrazvuku, konvexnej sondy a tlačiarne. Naopak, z jeho obsahu (a rovnako obsahu kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy) je zrejmé, že leasingová spoločnosť nekupovala od žalobkyne a nedala žalovanému do užívania 4D sondu, keďže tá v danom okamihu bola vadná a jej náhrada ešte nebola žalobkyňou dodaná.
20. Podľa odvolacieho súdu nie je podstatné sa podrobne zaoberať presnou právnou povahou tejto právnej konštrukcie. Jej podstatným dôsledkom však je, že UniCredit Leasing Slovakia, a.s., týmto spôsobom uhradila namiesto žalovaného časť kúpnej ceny za zdravotnícke prístroje, ktoré mu dodala žalobkyňa, v sume 22.300 €. V tomto rozsahu tak záväzok žalovaného zanikol plnením tejto leasingovej spoločnosti. Žalovaný však na základe kúpnej zmluvy z 11. decembra 2012 nemal žalobkyni zaplatiť kúpnu cenu 22.300 €, ale 27.300 €. Ak teda žalovaný zabezpečil financovanie kúpnej ceny cez leasing do výšky 22.300 €, zvyšných 5.000 € týmto spôsobom nezabezpečil. Nezaplatenie tejto sumy z jeho strany sa mohlo v zmysle § 439 ods. 4 Obch. zák. považovať za oprávnené do času, kedy mu žalobkyňa dodala novú 4D sondu bez vád, teda než odstránila vady tovaru v súlade s jeho voľbou podľa § 436 ods. 1 písm. a) Obch. zák. Podľa zisteného skutkového stavu však žalobkyňa riadnu sondu dodala žalovanému 6. februára 2013, pričom zo isteného skutkového stavu nevyplýva (a žalovaný ani nedokázal), že by táto sonda naďalej vykazovala ním namietané vady. Najneskôr 6. februára 2013 tak zaniklo právo žalovaného zadržiavať zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny a mal ju žalobkyni zaplatiť buď sám alebo prostredníctvom leasingu. Žalovaný však za konania riadne nevysvetlil, prečo nemohol aj zvyšok kúpnej ceny (5.000 €) financovať prostredníctvom leasingu. Len v odpore neurčito uviedol, že by mu nová žiadosť o leasing spôsobilá „nemalé ťažkosti“ bez toho, aby podrobnejšie vysvetlil ich charakter a vplyv na leasingové financovanie.
21. Dôsledkom uvedených skutočnosti teda je, že časť kúpnej ceny 27.300 €, na ktorej zaplatenie bol žalovaný podľa § 447 a § 448 Obch. zák. povinný z kúpnej zmluvy so žalobkyňou z 11. decembra 2012, v rozsahu 5.000 € zostala nezaplatená. V tejto súvislosti nie je podstatné, či týchto 5.000 € bola cena sondy, ako to uzavrel súd prvej inštancie, alebo nie, ako to namietal žalovaný. Rozhodné je, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni za dodané zdravotnícke prístroje sumu 27.300 € a prostredníctvom leasingu financoval len zaplatenie 22.300 €. Nezaplatených teda zostalo 5.000 €, a preto je ich žalovaný povinný doplatiť. Z uvedených dôvodov nie je podstatné ani zisťovanie bezdôvodného obohatenia, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným stále existuje platný a nesplnený záväzok žalovaného z kúpnej
zmluvy na doplatenie kúpnej ceny. Skúmanie bezdôvodného obohatenia by prichádzalo do úvahy len v prípade, že by táto zmluva niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov zanikla. Takýto zánik však súd prvej inštancie nezistil a ani žalovaný v odvolaní nič v tomto smere nenamietal, v dôsledku čoho sa ním odvolací súd takisto nemôže zaoberať (§ 380 ods. 1 Obch. zák.).
22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie vo výsledku rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 5.000 € s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou (proti ktorým žalovaný v odvolaní žiadne odvolacie dôvody v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. neuplatnil). Odvolací súd tak jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 3. C.s.p. potvrdil (výrok I).
23. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému (výrok II).
24. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.