Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/179/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu Ing. V. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Z. K., advokátkou so

sídlom v S., proti žalovanému 1/ Ing. J. K., bývajúcemu v S., 2/ D. K., bývajúcemu v S.,

o určenie vlastníckeho práva a iné, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 21. decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 21. decembra 2010 sp. zn. , ktorým

1. bol napadnutý prvostupňový rozsudok zmenený tak, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Spišská Nová Ves, a to v podiele

a) 1/4 nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. X. a č. X.,

b) 8/72 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. a

c) 1/8 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X..

2. bolo rozhodnuté o trovách konania.

Dovolanie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

2

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je a/ neplatná darovacia a záložná zmluva,

ktorú uzavrel so žalovanými 4. decembra 2006 ohľadom prevodu a založenia nehnuteľností

v katastrálnom území Spišská Nová Ves (pozn. dovolacieho súdu: všetky v ďalšom texte

uvádzané nehnuteľnosti sa nachádzajú v tomto katastrálnom území), ktoré sú zapísané na liste

vlastníctva X., X., X. a X. (ďalej len „darovacia a záložná zmluva“), b/ výlučným vlastníkom

nehnuteľností vedených na listoch vlastníctva č. X. a X., ďalej v podiele 8/18 podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. a, napokon,

v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. X..

Z hľadiska skutkového tvrdil, že v predmetnej zmluve nebola prejavená jeho vôľa, lebo

dotknuté nehnuteľnosti nechcel v skutočnosti darovať žalovaným 1/ a 2/ v celosti; chcel si

totiž zachovať vlastnícke a spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam tak, aby

jednotlivým členom rodiny pripadol podiel 1/4 celého majetku.

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 3. marca 2010 č.k. -96 určil,

že darovacia a záložná zmluva je neplatná. Zároveň určil, že žalobca je a/ výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako budova armovne súpisné č.

X. na parcele č. X., výrobná hala súpisné č. X. na parcele č. X., hala zásobárne, garáž súpisné

č. X. na parcele č. X., výrobná hala, lisovňa súpisné č. X. na parcele č. X., budova opravy

pecných vozov súpisné č. X. na parcele č. X., sociálna budova AB, kotolňa súpisné č. X. na

parcele č. X., skladové hospodárstvo súpisné č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere

X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. –

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. –

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X.

– zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č.X. – zastavané plochy a nádvoria

vo výmere X. m2, b/ výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.

ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere

X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X.X. –

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X.0 – zastavané plochy a nádvoria

vo výmere X. m2, c/ v podiele 8/18 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na

liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m2, parcela č. X. –

3

ostatné plochy vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere

X. m2, d/ v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m2. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca so

žalovanými 1/ a 2/ uzatvorili darovaciu a záložnú zmluvu, v článku IV. ktorej bolo zriadené

v prospech žalobcu záložné právo zaťažujúce darované nehnuteľnosti. Toto záložné právo

malo slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uvedenej v písomnej dohode o uznaní

záväzku zo 4. decembra 2006, v ktorej žalovaní uznali „nárok“ žalobcu na spoluvlastnícky

podiel 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. X. a X., na spoluvlastnícky

podiel 8/18 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. X. a na spoluvlastnícky

podiel 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. X. (ďalej len „dohoda o uznaní

záväzku“). V zmluve o činnosti uzatvorenej žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ v ten istý deň (t.j.

4. decembra 2006) bolo dohodnuté, že vedenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o. preberajú

žalovaní 1/ a 2/ (čl. II bod 1), že účastníci budú okrem iného vyvíjať činnosť zameranú na

predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku tretej osobe (čl. IV bod 2), že nehnuteľný majetok

bude dočasne, a to na dobu do predaja bezodplatne prevedený na žalovaných 1/ a 2/

a súčasne bude zriadené záložné právo v prospech žalobcu z titulu jeho nároku na podiel na

výťažku z predaja spoločného majetku (ďalej len „zmluva o činnosti“). Súd prvého stupňa

mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi konania (t.j. žalobcom,

žalovaným 1/ a žalovaným 2/) a ich otcom Ing. J. K. bolo v roku 2005 v rámci rodinnej

dohody dojednané, že každý z účastníkov konania a ich otec budú v podieloch po 1/4

spoluvlastníkmi majetku rodinnej firmy (t.j. obchodnej spoločnosti S. s.r.o.). Takúto „rodinnú

dohodu“ a jej obsah nepopreli ani účastníci konania, ani ich otec. Existenciu takéhoto

dojednania potvrdzuje aj obsah návrhov kúpnej zmluvy žalobcu a tiež návrhu kúpnej zmluvy

pripravenej žalovanými, ktoré boli vypracované v súvislosti so záujmom Mesta Spišská Nová

Ves o odkúpenie časti tohto majetku. V časovej väzbe na pripravovaný predaj časti tohto

majetku však vyšli najavo odlišné postoje žalobcu (ktorý chcel byť v právnom postavení

záložného veriteľa oprávneného na polovicu kúpnej ceny) a žalovaných (ktorí neakceptovali

budúce právne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa, ale iba ako podielového

spoluvlastníka). Uzatvorením darovacej a záložnej zmluvy podľa názoru súdu účastníci

zastierali uzatvorenie darovacej zmluvy s iným obsahom. Dospel totiž k záveru, že

predmetom darovania mali byť len také vlastnícke a spoluvlastnícke podiely na vyššie

uvedených nehnuteľnostiach, aby vlastnícke a spoluvlastnícke práva žalobcu zostali sčasti

zachované. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa „je tu len predpoklad, že mala byť

možno uzatvorená iná zmluva, z ktorej by bolo zrejmé, že prevod časti majetku žalobcu mal

byť zrealizovaný len na dobu dočasnú, ako to vypláva z ďalších zmlúv, a to zo zmluvy

o činnosti uzatvorenej 4. decembra 2006“. S poukazom na ustanovenie § 49a ods. 2

konštatoval, že aj zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné

náležitosti. Darovaciu zmluvu považoval za neplatnú pre rozpor s § 628 Občianskeho

zákonníka, lebo pojmovým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. V danom prípade

ale účastníci ako súčasť darovacej zmluvy uzatvorili aj záložnú zmluvu, ktorá mala

zabezpečiť pohľadávku žalobcu „na jeho nárok z prípadného predaja dotknutých

nehnuteľností“. Chýba tu teda pojmový znak darovacej zmluvy – jej bezodplatnosť.

Vzhľadom na to, že darovacia a záložná zmluva je absolútne neplatná, súd prvého stupňa

konštatoval, že „každý z jej účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko to, čo podľa nej

dostal“. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. decembra 2010

sp. zn. : I. pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie vlastníctva k parcelám

č. X. a X.; v časti týkajúcej sa týchto parciel rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie

zastavil, II. v časti o určenie neplatnosti darovacej a záložnej zmluvy rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, III. v časti o určenie vlastníckeho

a spoluvlastníckeho práva žalobcu napadnutý rozsudok zmenil určiac, že žalobca je a/

v podiele 1/4 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.

a liste vlastníctva č. X., b/ v podiele 8/72 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. X. a c/ v podiele 1/8 podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.. V ostatnej časti o určenie vlastníckeho

a spoluvlastníckeho práva žalobcu odvolací súd žalobu zamietol, IV. žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v podstate

správne zistil skutkový stav, z vykonaného dokazovania však nevyvodil úplne správne právne

závery. Výrok I. rozsudku odôvodnil odvolací súd čiastočným späťvzatím žaloby. Zmenu

rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy a záložnej zmluvy (výrok II.) odôvodnil odvolací súd nedostatkom naliehavého

právneho záujmu na tomto určení. Pri zaujímaní tohto právneho záveru poukázal na to, že

žalobca sa popri určení neplatnosti uvedeného právneho úkonu domáha zároveň určenia

svojho vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Otázka

neplatnosti darovacej a záložnej zmluvy má len prejudiciálny charakter k otázke určenia

vlastníctva. Určením žalobcovho vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam sa vyrieši základ sporu. Na odôvodnenie zmeny prvostupňového rozsudku

v časti určenia vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam

(výrok III.) poukázal odvolací súd na to, že zopakovaným dokazovaním ( )

vyšlo najavo, že všetci účastníci konania a aj ich otec uznávajú a ani nespochybňujú rodinnú

dohodu, podľa ktorej mal každý z nich vlastniť podiel 1/4 majetku obchodnej spoločnosti S.

s.r.o., pričom nebolo pre nich významné, kto je formálne vedený ako vlastník. V rozpore s

touto dohodou sa však predmetom darovania stal aj 1/4 podiel žalobcu, na ktorý „si žalobca

stále robil vlastnícke nároky (pre prípad predaja)“. Došlo tu teda – čo do uvedeného podielu –

k nezhode vôle účastníka zmluvy s prejavom vôle vyjadreným v zmluve. Vo vzťahu

k darovaniu tohto spoluvlastníckeho podielu, navyše, nebola zachovaná ani bezodplatnosť

darovacej zmluvy – žalovaní 1/ a 2/ ako obdarovaní v zmluve totiž zároveň uznali svoju

povinnosť vyplatiť žalobcovi v prípade predaja nehnuteľností protihodnotu za tento

spoluvlastnícky podiel žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto darovacia zmluva

v zmysle absolútne neplatná v časti, ktorá sa týka prevodu 1/4

podielu žalobcu na sporných nehnuteľnostiach. Oddeliteľnosť tejto časti odôvodnil odvolací

súd poukázaním na . V nadväznosti na to určil, že žalobcovi

zostali v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti zodpovedajúce 1/4 podielu

na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej a záložnej zmluvy, a žalobu v časti

požadujúcej určenie (spolu)vlastníckych práv v rozsahu prekračujúcom tento spoluvlastnícky

podiel zamietol. Dodal, že „žalovaní takto nadobudli 3/4 podiel aj s nepísaným záväzkom

vysporiadať dohodnutý podiel otca“. Poznamenal tiež, že výrok o určení spoluvlastníctva

sporných nehnuteľností bude titulom pre zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pri

rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, ktorým napadol výrok o určení

jeho spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach a výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (výrok

III. rozsudku odvolacieho súdu) a tiež výrok o trovách konania (výrok IV. rozsudku

odvolacieho súdu). Prípustnosť dovolania vyvodzoval z jeho

opodstatnenosť z S poukazom na rodinnú dohodu žalobcu,

žalovaných 1/ a 2/ a ich otca uviedol, že jeho skutočnou vôľou pri uzatváraní darovacej

a záložnej zmluvy bolo, aby sa naplnil obsah tejto dohody, teda aby každý z nich bol

podielovým spoluvlastníkom 1/4. Podľa jeho názoru preto odvolací súd nesprávne právne

posúdil dôsledky rozporu vôle žalobcu s prejavom jeho vôle v darovacej zmluve,

6

čo má za následok neplatnosť celej darovacej a záložnej zmluvy, teda nie iba jej určitej časti.

V zmysle nemôže byť táto zmluva neplatná len v určitej časti,

lebo nemá náležitosti iného právneho úkonu, ktorý by bol platný. Súd pritom nemôže svojím

rozhodnutím nahradiť vôľu účastníkov konania, ktorá nebola v zmluve vyjadrená. Dodal, že

s vyznačovaním zmeny vlastníckych pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam v katastri

nehnuteľností na podklade rozsudku odvolacieho súdu budú spojené problémy. Dovolanie

proti výroku o náhrade trov konania dovolateľ bližšie neodôvodnil. Žiadal napadnuté

rozhodnutie zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho žaloby; žiadal tiež priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ), zastúpený advokátom ( ), skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či je dovolaním napadnuté

rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné.

1. Dovolaním žalobcu nie sú napadnuté výroky I. a II. rozsudku odvolacieho súdu,

preto dovolací súd tieto výroky ani nepodrobil dovolaciemu prieskumu; prípustnosť dovolania

posudzoval len vo vzťahu k výrokom, ktoré boli dovolaním napadnuté.

2. V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

3. V uvedených ustanoveniach je vyjadrená objektívna

stránka prípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho

dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti

rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné

Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti dovolania viaže na osobu konkrétneho

dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod,

ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu prípadne objektívne

napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že

rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola

mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tiež R 50/1999). Záver o tom, že podané

dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke

objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale

vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací

súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať

dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v až ).

Pokiaľ ide o dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo

žalobe vyhovené (v rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktoré odvolací súd určil za predmet

žalobcovho spoluvlastníctva), dovolací súd vychádzal z toho, že žalobca nemôže byť týmto

výrokom negatívne dotknutý (nebolo rozhodnuté v jeho neprospech) a že teda v uvedenom

rozsahu je dovolanie podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nie je subjektívne oprávnený.

Konštatujúc, že žalobca nie je v danom prípade subjektívne oprávnený napadnúť

výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo jeho žalobe sčasti vyhovené, dovolací súd ako

poznámku uvádza, že jeho dovolanie proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu určujúcim

vlastnícke a spoluvlastnícke práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam je navyše

aj objektívne neprípustné, lebo tieto výroky majú povahu potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu (čo do podielov určených za spoluvlastníctvo odvolacím súdom rozhodli

prvostupňový a odvolací súd rovnako); na tom nič nemení skutočnosť, že prvostupňový súd

mu priznal vlastnícke práva ešte nad rámec podielov priznaných odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu v časti, ktorá smeruje proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu určujúcemu spoluvlastníctvo žalobcu k sporným

nehnuteľnostiam. V tejto časti ide totiž o dovolanie podané tým, kto nie je oprávnený podať

dovolanie ( v spojení s ).

Treba zdôrazniť, že s prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol k odmietnutiu

dovolania v tejto časti, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou výroku rozsudku

odvolacieho súdu napadnutého touto časťou dovolania. Vzhľadom na to, že práve táto časť

vecne súvisí s otázkou, či v zmysle bolo možné oddeliť

(neplatnú) časť darovacej a záložnej zmluvy od jej ostatného obsahu [t.j. zvyšnej (platnej)

časti], nebolo v dovolacom konaní možné zaoberať sa správnosťou právnych záverov, ktoré

zaujal odvolací súd pri aplikácii a interpretácii tohto ustanovenia .

4. Na rozdiel od vyššie uvedeného je nielen subjektívne, ale v zmysle § 238

ods. 1 aj objektívne prípustná tá časť dovolania žalobcu, ktorá smeruje proti

zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá „v ostatnej

časti o určenie vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva“, teda pokiaľ bola žaloba zamietnutá

v rozsahu nad spoluvlastnícky podiel 1/4 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.

a liste vlastníctva č. X., resp. nad spoluvlastnícky podiel 8/72 nehnuteľností zapísaných na

liste vlastníctva č. X. a tiež nad spoluvlastnícky podiel 1/8 nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X.. V tejto časti je žalobca subjektívne legitimovaný napadnúť dovolaním

predmetný výrok odvolacieho súdu, ktorý je zmeňujúci tak po formálnej, ako aj po

materiálnej stránke.

5. V súlade s možno dovolanie odôvodniť len

niektorým z tzv. dovolacích dôvodov uvedených v Podľa tohto

ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

9

Z ustanovenia veta prvá vyplýva, že dovolací súd preskúma

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (procesne

prípustným dovolaním). Z druhej vety tohto ustanovenia vyplýva pre dovolací súd povinnosť

prihliadnuť na vady konania uvedené v a iné vady konania majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj vtedy, keď neboli uplatnené v dovolaní.

6. O procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Žalobca v dovolaní nenamietal existenciu žiadnej z procesných vád konania

uvedených v a vada takej povahy ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

7. Inou vadou je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Pokiaľ je dovolanie procesne

prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší rozsudok odvolacieho

súdu.

Žalobca v dovolaní netvrdil, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a vada tejto povahy v konaní pred dovolacím súdom ani nevyšla najavo.

8. Z dovolania vyplýva názor žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

10

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

X.. Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ vychádzal dovolací súd z toho, že účastníci 4. decembra 2006 uzatvorili

a/ darovaciu a záložnú zmluvu, ktorou dohodli prevod a založenie sporných nehnuteľností,

b/ dohodu o uznaní záväzku, ktorou sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali zaplatiť žalobcovi v prípade

predaja týchto nehnuteľností 1/4 získanej kúpnej ceny, c/ zmluvu o činnosti, v zmysle ktorej

nehnuteľný majetok zapísaný na listoch vlastníctva č. X., X., X. a č. X. je „spoločným

aktívom“ žalobcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a ich otca Ing. J. K., a to každého rovným

dielom; zároveň sa v tomto právnom úkone dohodli, že tento majetok bude dočasne na dobu

do jeho predaja bezodplatne prevedený na žalovaných 1/ a 2/ a súčasne bude zriadené záložné

právo k predmetnému majetku v prospech žalobcu.

10. Pre účely preskúmavanej veci treba poukázať na nasledovné zákonné ustanovenia:

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho

zákonníka).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

( ).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1,

§ 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto

predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá (§ 40a Občianskeho

zákonníka).

11

Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno

sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby (§ 41a ods. 1

).

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,

ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého

právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý

( ).

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom

zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon

určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,

ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným

( ).

11. Spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej

prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu fyzického donútenia),

neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav

vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému)

následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti

so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom

prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že

chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle

sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým

z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku (motív)

prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená,

a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti

o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je.

Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu

a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia

a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom

vôle, avšak v skutočnosti pri ňom vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37

neplatný. Náležitosťami prejavu sú určitosť a zrozumiteľnosť; právny

12

úkon, ktorý nie je dostatočne určitý alebo zrozumiteľný, je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

12. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov

týchto vzťahov. Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nielen

samoregulácia ich záujmov prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky

ich právnych úkonov pre tretie osoby. So zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej

veci je potrebné uviesť, že aj pri uzatváraní zmlúv a realizácii práv a povinností, ktoré

sú obsahom právneho vzťahu založeného tou – ktorou zmluvou, platí síce zásada zmluvnej

slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada zodpovednosti samotného účastníka

za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých,

2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv

a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou).

Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt

servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na už spomenuté zásady

súkromného práva – zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady

vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, pri splnení zákonných požiadaviek,

oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria,

sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.

Právna úprava obmedzuje zmluvnú slobodu strán napríklad tým, že niektoré právne

úkony považuje za (absolútne alebo relatívne) neplatné.

Za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter

chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem,

ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov je charakteristické,

že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada

z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať

aj ten, kto ju sám spôsobil. Relatívne neplatné sú právne úkony taxatívne vymenované v § 40a

. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný

právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti

opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať, právo

dovolať sa relatívnej neplatnosti ale nemá ten, kto ju sám spôsobil.

13

13. Odvolací súd v preskúmavanej veci pri riešení prejudiciálnej otázky platnosti

darovacej a záložnej zmluvy dospel k záveru, že tento právny úkon je v zmysle § 37

absolútne neplatný v časti týkajúcej sa prevodu podielu 1/4

nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. X. a č. X., ďalej podielu 8/72 nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. X. a napokon podielu 1/8 nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X.; v nadväznosti na tento záver určil, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podieloch uvedených v bode III. jeho výroku.

Správnosť záverov odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú tejto časti uvedeného právneho úkonu

a výroku III. jeho rozsudku nebola predmetom dovolacieho prieskumu – viď vyššie bod 3.

odôvodnenia tohto rozsudku dovolacieho súdu

Zo záveru odvolacieho súdu, ktorý je uvedený v predchádzajúcom odseku [teda že

darovacia a záložná zmluva je neplatná (len) sčasti], logicky rezultoval ďalší jeho záver, že

darovacia a záložná zmluva je v časti týkajúcej sa zvyšných podielov nehnuteľností platná,

lebo tu nedošlo k nezhode vôle žalobcu s jej prejavom. S týmto názorom odvolacieho súdu,

ktorý aj podlieha dovolacieho prieskumu (viď vyššie bod 4.), sa dovolací súd stotožňuje.

Dovolací súd poukazuje na to, že žalobca sám sa v konaní opakovane vyjadril

(viď napríklad č.l. 36 spisu), že jeho skutočnú vôľu vyjadruje zmluva o činnosti; z uvedeného

vyjadrenia možno vyvodiť, že tejto zmluve pripisoval primárny význam. Podľa tejto zmluvy

budú jej účastníci (o. i.) vyvíjať činnosť zameranú na predaj nehnuteľného majetku tretej

osobe a že nehnuteľný majetok bude dočasne – na dobu do predaja – bezodplatne prevedený

na žalovaných 1/ a 2/. Žalobca sa zároveň v konaní vyjadril, že ostatné právne úkony

uzatvorené 4. decembra 2006 sa odvíjali od obsahu tejto zmluvy a, podľa všetkého, mali pre

neho sekundárny význam. Súdu pritom sám vysvetlil, že slovo „dočasne“ chápe v zmysle

„do speňaženia majetku“, po ktorom malo „nastať to vysporiadanie v štvrtine v hodnote

10 mil. Sk“ (viď č.l. 37 spisu). Pokiaľ teda tento úkon (t.j. zmluva o činnosti) zodpovedal jeho

predstavám, zámerom a vyjadril jeho skutočnú vôľu, nemá žiadne opodstatnenie

argumentácia žalobcu, že v skutočnosti nechcel (ani „dočasne“) na bratov previesť „majetok

rodinnej firmy“ v rozsahu prekračujúcom podiel 1/4.

Zo strany žalovaných 1/ a 2/, ale ani žalobcu samotného nebola popieraná existencia

„rodinnej dohody“ z roku 2005 o tom, že majetok „rodinnej firmy“ patrí v podieloch po 1/4

14

účastníkom konania a ich otcovi. Skutočnosť, že žalobca napriek existencii tejto dohody

pristúpil v minulosti (v bližšie neurčenom dni roku 2006) na uzatvorenie právneho úkonu,

ktorým (iba on) od tretej osoby nadobudol výlučné vlastníctvo nehnuteľností (viď listy

vlastníctva č. X. a X.) a spoluvlastníctvo ďalších nehnuteľností (viď listy vlastníctva č. X.

a X.), nasvedčuje tomu, že aj pre neho bolo iba „formálnou záležitosťou na koho je majetok

zapísaný“ [takýto náhľad členov rodiny na význam toho, kto je v katastri nehnuteľností

vedený ako vlastník, prezentoval v konaní žalovaný 1/ (viď č.l. 148 spisu)].

Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na to, že žalobca v danom

prípade nekonal v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým. Sám tvrdí, že

sa dôsledne neoboznámil s textom darovacej a záložnej zmluvy, pozornosť neupriamil na túto

zmluvu, ale na iné, v ten istý deň uzatvárané zmluvy (viď č.l. 3 spisu), „veril tomu, že všetky

zmluvy sú vo vzájomnom obsahovom súlade“, nepožiadal o bližšie vysvetlenie jej obsahu

a právnych účinkov (to mu bolo vysvetlené až dodatočne – viď č.l. 3 spisu) a podpísal

ju spoliehajúc sa na to, že zodpovedá jeho skutočnej vôli (viď č.l. 36 spisu). Nie nepodstatnou

skutočnosťou je tiež to, že náhľad na už spomenutú „formálnu záležitosť“ (t.j. kto

je po právnej stránke vlastníkom a spoluvlastníkom sporných nehnuteľností) zmenil

až v dôsledku konania žalovaných po uzatvorení darovacej a záložnej zmluvy, ktorým

„ho vyradili z akéhokoľvek vplyvu na nakladenie s majetkom“ (č.l. X. spisu).

Niektoré časti argumentácie žalobcu prednesenej v priebehu konania obsahujú náznak

toho, že sa usiluje vysvetliť, že konal v omyle. Pre prípad, že žalobca zastáva tento názor,

dovolací súd s poukazom na konštatuje, že obsah spisu nedáva

žiadny podklad pre záver, podľa ktorého by bol žalobcov omyl (ak k nemu vôbec došlo)

právne relevantný a darovacia a záložná zmluva z tohto dôvodu (relatívne) neplatná.

14. K dovolacej námietke žalobcu, ktorá sa týka interpretácie právneho úkonu

(resp. toho, že súd nemôže svojím rozhodnutím nahradiť vôľu, ktorá nebola v právnom úkone

prejavená) dovolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého

právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým

prejavom.

15

Uvedené ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť

pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje

výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným

na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí

skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené

v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného

významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých

pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho

úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa

strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť na vôľu

účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.

Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle

doplňovať. Takto musí súd postupovať aj vtedy, keď účastníci vo svojich prednesoch alebo

výpovediach v priebehu konania interpretujú zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.

Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje

účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú

prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2

nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu

už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba

k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci po vzájomnej

dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.

Skutkové zistenia odvolacieho súdu, z ktorých v danej veci vyvodzoval svoje právne

závery, nedávajú (v rozsahu, ktorý podliehal dovolaciemu prieskumu) žiadny podklad

pre pochybnosti o tom, že žalobca v darovacej a záložnej zmluve slobodne, určito

a zrozumiteľne prejavil vôľu previesť na žalovaných 1/ a 2/ sporné nehnuteľnosti a žalovaní

1/ a 2/ rovnakým spôsobom prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti. V zmluve

vyjadrená vôľa konajúcich nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia tohto

úkonu. Odvolací súd v danom prípade podal iba výklad existujúcej a v zmluve vyjadrenej

vôle účastníkov konania v čase ich zmluvného dojednania, teda nedoplnil do zmluvy

to, čo nebolo jej obsahom.

Podľa právneho záveru dovolacieho súdu obsah spisu v ničom nenasvedčuje tomu,

že by odvolací súd túto zmluvu interpretoval nesprávne.

16

15. Predmetom sporov fyzických alebo právnických osôb nie sú vždy len

nehnuteľnosti ako celok. Spoluvlastnícky podiel je v právnom zmysle samostatnou vecou,

preto v praxi súdov sú bežné aj spory, ktoré sa týkajú iba spoluvlastníckeho podielu. Súd

pri určení, že niektorý z účastníkov občianskeho súdneho konania je (len) podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nemusí vždy vyriešiť a vo výroku svojho rozsudku uviesť,

komu patria zvyšné spoluvlastnícke podiely tejto nehnuteľnosti.

Pokiaľ dovolateľ odvolaciemu súdu vytýka, že zvolil takú formuláciu výroku,

pri ktorej nie je zrejmé, „ktorému zo žalovaných má Správa katastra pri zápise vlastníckeho

práva v prospech žalobcu ubrať z jeho spoluvlastníckeho podielu, resp. aké budú

spoluvlastnícke podiely žalovaných na daných nehnuteľnostiach po zápise vlastníckeho

práva“, najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska opodstatnenosti dovolania žalobcu nemá táto

jeho argumentácia (pre neho osobne) význam. Je totiž zrejmé, že žalobca nespochybňuje

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako listinu spôsobilú byť podkladom pre záznam jeho

spoluvlastníckych práv podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); pochybnosti vyslovuje iba

o tom, či a ako na základe tohto rozhodnutia odvolacieho súdu bude možné v katastri

nehnuteľností vykonať záznam spoluvlastníckych práv v prospech žalovaných 1/ a 2/.

16. Dovolací súd z dôvodov uvedených vyššie pod 8. až 15. dospel k záveru, že

odvolací súd správne vyriešil prejudiciálnu otázku, že darovacia a záložná zmluva v časti,

ktorou sa (z procesných dôvodov) bolo možné v dovolacom konaní zaoberať, nie je neplatná.

V nadväznosti na to uzatvára že výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade

podliehal dovolaciemu prieskumu, nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

So zreteľom na to dovolací súd dovolanie v jeho procesne prípustnej časti zamietol,

lebo nie sú dané dôvody dovolania a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné

napadnuté rozhodnutie zrušiť ( ).

17. Žalobca dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167

ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale

17

v zmysle ustanovenia procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla

založiť iba procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy

ale – ako už bolo uvedené – v dovolacom konaní nevyšla najavo.

18. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Žalovaní nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ), preto

im najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková