Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/175/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpení splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., o zaplatenie sumy 2.500,- eur s príslušenstvom a o návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. augusta 2018, č.k. -104 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na prerušenie konania zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , a , , , , , , os. 1, 2, , , , , veta prvá, , Nariadenia vlády SR č. , , , , , , , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd skúmal podmienky pre prerušenie konania, pričom zistil, že nie je nevyhnutné konanie prerušiť, pretože otázku platnosti Dohody zo dňa 15.06.2016 si môže súd vyriešiť v tomto konaní sám ako otázku predbežnú. S poukazom na ust. má súd za to, že žaloba žalovaných v konaní sp.zn. ani neobstojí z procesného hľadiska, keďže prebieha konanie o plnenie z uvedenej dohody, nemajú žalovaní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe (o určenie neplatnosti tejto dohody) a možnosť podania takejto žaloby ani nevyplýva z osobitného predpisu. Konanie sp.zn. nebolo právoplatne skončené a zároveň podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody nie je z procesného hľadiska prípustné (najmä s poukazom na to, že už prebieha

konanie o plnenie z dohody), pričom otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v tomto konaní ako otázku predbežnú. S poukazom na vyššie uvedené by prerušenie konania sp.zn. do skončenia konania sp.zn. bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa navrhovaného ustanovenia , pričom súd nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ustanovenia (keď otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v tomto konaní), návrh žalovaných na prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 02.08.2018 o 10.00 hod., pričom žalovaní 1/ a 2/ predvolanie na pojednávanie riadne prevzali dňa 25.05.2018. Dňa 30.07.2018 bola súdu doručená žiadosť o zmenu termínu pojednávania zo dňa 26.07.2018, ktorú žalovaní odôvodnili tým, že žalovaný 1/ pracuje v zahraničí, pričom zamestnávateľ mu zrušil dovolenku na uvedený deň pojednávania a žalovaná 2/ nevie zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti z dôvodu prázdninového obdobia a nechce ich brať na pojednávanie, aby to nemalo na ne zlý psychický vplyv. Žiadali zmeniť termín pojednávania na september, nakoľko v tom čase bude zabezpečená starostlivosť o maloleté deti a žalovaný bude v tomto období menej pracovne vyťažený. K žiadosti nebol priložený žiaden dôkaz a v žiadosti nebolo uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania, hoci o potrebe uvedenia týchto údajov boli žalovaní poučení v poučení doručenom im spolu so žalobou. Súd mal za to, že dôvody uvádzané v žiadosti zo dňa 26.07.2018 nie sú dôležitými dôvodmi v zmysle (keď zrušenie dovolenky žalovanému 1/ ani nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom a postráženie detí nie je nevyhnutné zabezpečiť iba rodinným príslušníkom) a zároveň od žalovaných bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (keďže o termíne pojednávania vedeli už od 25.05.2018 a mali tak dostatok času na zvolenie si splnomocnenca). Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, a súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.

5. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2016 predali nehnuteľnosti v k.ú. J. za kúpnu cenu vo výške 80.000,- eur, z ktorej kúpnej ceny žalobcovia obdržali sumu 18.000,- eur, suma 2.000,- eur bola vyplatená realitnej kancelárii ako blokovací depozit, a zvyšná časť kúpnej ceny bola použitá na predčasné splatenie úveru poskytnutého žalovaným v ČSOB, a.s.. V zmysle Dohody zo dňa 15.06.2016, uzavretej v deň podpisu kúpnej zmluvy, sa strany dohodli, že z kúpnej ceny 80.000,- eur časť vo výške 60.000,- eur patrí žalovaným a časť vo výške 20.000,- eur patrí žalobcom. Uvedené približne (v prospech žalovaných) zodpovedá veľkosti podielov žalovaných (2/3) a žalobcov (1/3) na nehnuteľnostiach. V uvedenej dohode tiež žalovaní potvrdili, že z obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi - realitnej kancelárii (z dôvodu pohľadávky ČSOB, a.s.) a preto žalobcovia pristúpili k záväzku žalovaných zaplatiť odplatu vo výške 2.000,- eur realitnej kancelárii za sprostredkovanie. Zároveň sa však účastníci dohody dojednali, že v prípade uhradenia pohľadávky veriteľa, žalovaní zaplatia v rovnakej výške plnenie žalobcom spoločne a nerozdielne, a to najneskôr do 01.06.2017. Strany sporu tak popri kúpnej zmluve, kde vystupovali spoločne ako predávajúci, uzavreli aj nepomenovanú zmluvu ( ), ktorou si upravili medzi sebou práva a povinnosti v súvislosti s kúpnou cenou vyplácanou im podľa kúpnej zmluvy. Z uvedenej dohody zároveň vyplýva, že dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorili s realitnou kanceláriou žalovaní, pričom žalobcovia pristúpili k ich záväzku ( ) zaplatiť províziu za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur. V zmysle kúpnej zmluvy a dohody medzi stranami sporu z toho istého dňa bola provízia za sprostredkovanie realitnej kancelárii vyplatená tak, že realitná kancelária si ponechala blokovací depozit zložený v zmysle dohody zo dňa 02.05.2016, pričom tak došlo k zníženiu časti kúpnej ceny pripadajúcej žalobcom o 2.000,- eur. V zmysle dohody zo dňa 15.06.2016 boli žalovaní povinní zaplatiť sumu 2.000,- eur žalobcom, a to do 01.06.2017.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohodu zo dňa 15.06.2016 podpísali v tiesni a pod nátlakom, uvedené sporné tvrdenie ničím nepreukázali. Žalovaní dôvodili, že Dohodu zo dňa 15.06.2016 mali podpísať pod hrozbou, že ak ju nepodpíšu, nepodpíšu žalobcovia kúpnu zmluvu, pričom žalovaní dohodu podpísali, aby predaj nehnuteľnosti prebehol v poriadku, nakoľko finančné prostriedky museli vrátiť banke a zároveň predaj chceli vykonať aj z dôvodu zabezpečenia bývania, nakoľko chceli mať od žalobcov navždy pokoj. Z uvedených tvrdení však nevyplýva žiaden nátlak zo strany žalobcov, ani tieseň, v ktorej by žalovaní boli pri podpise dohody a ktoré by ich obmedzili v slobodnom rozhodovaní. Z tvrdení žalovaných vyplýva, že žalovaní mali záujem na predaji nehnuteľností z dôvodu, aby vyplatili svoje úvery

a aby si zabezpečili bývanie oddelene od žalobcov. Toto však nie je možné považovať za stav tiesne, nakoľko žalovaní mohli v spolupráci s realitnou kanceláriou pripraviť inú kúpnu zmluvu, ktorej znenie by žalobcovia akceptovali. Zároveň v konaní zo strany žalovaných nebolo preukázané, že by na nich bol vyvíjaný v súvislosti s uzavretím predmetnej dohody akýkoľvek nátlak zo strany žalobcov. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcov vyplynulo, že žalobcovia nepripravovali kúpnu zmluvu, ale boli len zavolaní na jej podpis. Nie je možné považovať za nátlak, ak za takej situácie požadovali žalobcovia od žalovaných, aby sumu 2.000,- eur o ktorú sa /z dôvodu potreby splatenia úverov žalovaných - čl. II. ods. 5 písm. b), c), d), e) KZ/ znížila kúpna cena vyplácaná žalobcom /čl. II. ods. 5 písm. f) KZ/ im v dohodnutej lehote zaplatili. Ak žalovaní s takýmto riešením nesúhlasili, nemali pristúpiť k podpísaniu dohody. Uzavretie kúpnej zmluvy a dohody dňa 15.06.2016 bolo výhodné najmä pre žalovaných, ktorí tak z kúpnej ceny na nich pripadajúcej mohli splatiť svoje úvery a zároveň nemuseli v tom čase splniť svoj záväzok voči realitnej kancelárii. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, uvedený rozpor žiadnym spôsobom nešpecifikovali. Žalovaní v konaní skutkovo bližšie nezdôvodnili, v čom mal rozpor dohody s dobrými mravmi spočívať, čím si nesplnili ani povinnosť tvrdenia, nieto povinnosť dôkaznú. Požadovanie splnenia záväzku žalovaných z dohody samo o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, naviac, ak podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcov, žalobcovia žalovaným predtým finančne pomáhali.

7. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o neplatnosti dohody, a preto je dohoda zo dňa 15.06.2016 platnou a zaväzuje strany sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaní tvrdili, že dohodu podpísali v tiesni a pod nátlakom, resp. že je v rozpore s dobrými mravmi, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa ani neoznačili ani nepredložili, súd nemohol ich tvrdenia o nátlaku, tiesni a rozpore s dobrými mravmi považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. z 24.06.2010. Keďže súd v rámci skúmania predbežnej otázky posúdil Dohodu zo dňa 15.06.2016 ako platne uzavretú, pričom žalovaní svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazali v dohode, nesplnili, súd ich zaviazal vo výroku II. rozsudku povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne ( ) sumu 2.000,- eur.

8. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, majú voči nim žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Keďže sumu 2.000,- eur sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcom do 01.06.2017, počnúc dňom 02.06.2017 sa dostali so sumou 2.000,- eur do omeškania a výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 02.06.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle nariadenia vlády SR č. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia. Žalobcovia si uplatnili nárok na zmluvnú pokutu v celkovej sume 500,- eur, pričom ide o zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaných s plnením istiny za obdobie 5 x započatých 30 dní omeškania, t.j. za obdobia od 02.06.2017 do 01.07.2017, od 02.07.2017 do 31.07.2017, od 01.08.2017 do 30.08.2017, od 31.08.2017 do 29.09.2017, od 30.09.2017 do 29.10.2017. Žalovaní boli ku dňu výzvy zo dňa 09.10.2017 v omeškaní s plnením svojho dlhu celkom 5 krát započatých 30 dní (keď posledných 30 dní započalo dňa 30.09.2017), z čoho vyplýva nárok žalobcov k uvedenému dňu na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur (5x 100,- eur), ktorú sumu súd žalobcom od žalovaných priznal vo výroku II. rozsudku. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty 500,- eur považoval súd za primeranú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nešlo o spotrebiteľský vzťah a zároveň žalobcovia si zmluvnú pokutu uplatnili ako vyčíslenú, bez povinnosti žalovaných platiť ju aj do budúcna, za čo zostali uplatnené iba úroky z omeškania. Žalovaní sa dostali s plnením zmluvnej pokuty (peňažného dlhu) do omeškania, preto majú voči nim žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Keďže žalobcovia vo výzve poskytli žalovaným na plnenie zmluvnej pokuty 500,- eur dlhšiu lehotu a to do 01.11.2017, súd žalobcom priznal úrok z omeškania až od 02.11.2017, t.j. od uplatneného neskoršieho dátumu (hoci do omeškania s plnením zmluvnej pokuty sa žalovaní dostali skôr), nakoľko súd nemôže prekročiť žalobu. Výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 02.11.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle nariadenia vlády SR č. popri dlžnej sume zmluvnej pokuty nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď vo výroku II. priznal plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške

náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu však v konaní žalovanými neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a to v rozsahu I., II. a III. výroku z dôvodov podľa ustanovenia , a . Žalovaní 1/ a 2/ majú za to že výrok I. napadnutého rozhodnutia spočíva na nesprávnom správnom posúdení a sú toho názoru, že boli naplnené procesné podmienky, s ktorými spája možnosť prerušenia konania a okresný súd tak mohol o jeho prerušení rozhodnuť. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaní domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu a to dohody, plnenie z ktorej je predmetom tohto konania. Konanie sp. zn. bolo iniciované žalobou zo dňa 07.11.2017, pričom žaloba žalobcov v tomto konaní zo dňa 20.11.2017 bola podaná neskôr, ako už začalo konanie sp. zn. . Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní sa neplatnosti dohody domáhali skôr, ako žalobcovi podali žalobu o zaplatenie v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené preto potom nie je správny právny záver rozhodnutia, že podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody nie je z procesného hľadiska prípustné, najmä s poukazom na to, že tu prebieha konanie o plnenie z dohody. Žalovaní namietali, že žalobu o neplatnosť právneho úkonu sp. zn. podali skôr, ako bola podaná žaloba v tomto konaní, má ňou byť riešená otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie Okresného súdu v tejto veci a ktorá vecne súvisí s predmetom tohto konania, pokračovanie v tomto konaní bez jeho prerušenia do právoplatnosti skončenia konania sp. zn. nie je v žiadnom prípade efektívne a účelné, pretože v prípade, ak toto konanie bude právoplatne skončené a žalovaní budú v konaní neúspešní, pričom v konaní sp. zn. budú žalovaní v postavení žalobcov úspešní a konanie bude právoplatne skončené, žalovaní budú nútení v záujme svojej ochrany iniciovať konanie o zaplatenie, čo v žiadnom prípade nie je hospodárne. Ďalej žalovaní 1/a 2/ namietali, že sú toho názoru, že súd prvej inštancie im odňal možnosť konať pred súdom, keď uskutočnil pojednávanie dňa 02.08.2018, z ktorého sa žalovaní ospravedlnili a ktoré žiadali odročiť. Dňa 30.07.2018 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovaných o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že nevedia na vytýčený termín zabezpečiť svoju účasť a to z dôvodu, že žalovaný pracuje v zahraničí a na termín pojednávania mu jeho zamestnávateľ zrušil dovolenku a žalovaná sa v tomto podaní ospravedlnila z dôvodu, že nevedela na termín pojednávania zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti a z dôvodu, aby to na maloletých deťoch nezanechalo negatívny vplyv, ich na toto pojednávanie nechcela vziať. Okresný súd však tieto dôvody na odročenie nepovažoval za dôležité a uskutočnil pojednávanie bez ich prítomnosti. Taktiež žalovaní 1/ a 2/ namietali, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia a že sa súd prvej inštancie nevyjadril k skutkovej argumentácii žalovaných v ich jednotlivých podaniach, kde objasňujú okolnosti uzatvorenia predmetnej dohody. Žalobcovia tvrdia, že nevedeli o predaji nehnuteľností bližšie vymedzených v žalobe, pričom práve v tejto žalobe oni uvádzajú, že uhradili pohľadávku v celkovej výške 2.000,- eur realitnej kancelárii Media and Reality service, s.r.o. vo forme dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016. Následne však vo vyjadrení žalobcov z 19.04.2018 uvádzajú, že žalobcovia sa o kúpnej zmluve, zaplatení odmeny za sprostredkovanie tejto realitnej kancelárii v celkovej výške 2.000,- eur dozvedeli až v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 15.06.2018. To je evidentný rozpor tvrdení žalobcov, pretože pokiaľ žalobcovia zaplatili predmetnú sumu 2.000,- eur tejto realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja dňa 02.05.2016, čo predstavuje obdobie vyše mesiaca pred uzatvorením kúpnej zmluvy a predmetnej dohody, uzatvorenie ktorej sa uskutočnilo 15.06.2016, žalobcovia nesporne museli a mali vedomosť o kúpnej zmluve vrátane jej obsahu, keďže predmetnou dohodou si takto chceli vopred ošetriť povinnosť platenia sumy 2.000,- eur za sprostredkovanie predaja realitnej kancelárii. Pokiaľ by boli tvrdenia žalobcov súvisiace s tým, že nemali možnosť kúpnu zmluvu pripomienkovať, resp. sa o jej obsahu dozvedieť až pri uzatváraní, je namieste nezodpovedaná otázka, prečo ju podpisovali a prečo platili vopred dňa 02.05.2016 depozit v celkovej výške 2.000,- eur za sprostredkovanie predaja realitnej kancelárii, ktorú predtým nepoznali a nemali s ňou uzatvorený žiaden právny vzťah. K uvedenej argumentácii súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiaden postoj, pričom sa len stotožnil s tvrdeniami žalobcov. Na základe uvedeného preto žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu žalovaných zaslali písomné vyjadrenie žalobcovia, v ktorom uviedli že žiadajú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukázali na ustanovenie a uviedli, že je to práve súd, ktorý je oprávnený si predbežné

otázky v konaní posúdiť sám, okrem otázok, ktoré nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a súd prvej inštancie správne posúdil žalobu o určenie neplatnosti predmetnej dohody ako procesne nesprávnu, nakoľko žalovaní v postavení žalobcov sa domáhajú určenia neplatnosti právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia bez toho, aby takýto nárok žalovaným v postavení žalobcov vyplýval zo samotného predpisu. Z tohto dôvodu bude žaloba o určenie neplatnosti predmetnej dohody s najväčšou mierou pravdepodobnosti zamietnutá, resp. jej konanie zastavené pre späťvzatie žaloby. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že žalovaní boli s termínom pojednávania oboznámení viac ako tri mesiace pred jej konaním. Z tohto dôvodu mali žalovaní dostatok času a priestoru zabezpečiť všetky svoje záležitosti tak, aby sa mohli včas dostaviť na pojednávanie, pričom žalovaní sa ospravedlňovali tesne pred termínom nariadeného pojednávania vo veci samej. Žalovaný 1/ ako zamestnanec nebol povinný za účelom dostavenia sa na nariadenie pojednávania vybrať dovolenku, nakoľko zamestnávateľ je povinný uvoľniť zamestnanca za účelom účasti na nariadenom pojednávaní a žalovaná 2/ ničím nepodložila spolu so žalovaným 1/ že dôvody, pre ktoré žiadajú odročiť pojednávanie sú dôležitými dôvodmi, ktoré by odôvodňovali ospravedlnenie a odročenie pojednávania, nakoľko mali dostatok času a možností si svoje záležitosti usporiadať tak, aby boli prítomní na nariadenom pojednávaní. Taktiež nepovažujú za dôvodnú odvolaciu námietku ohľadne nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva, že žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcom sumu 2.000,- eur a vyčíslenú zmluvnú pokutu 100,- eur za každý mesiac omeškania. Žalovaní sa v konaní bránili zásadne iba jedinou námietkou, ktorou bol rozpor predmetnej dohody s dobrými mravmi a jej následná neplatnosť. S uvedenými tvrdeniami sa súd nestotožnil, nakoľko ich žalovaní v konaní nijakým relevantným spôsobom nepreukázali a neuniesli tak svoje dôkazné bremeno.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím , potvrdiť.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je žaloba, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných 1/ a 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak žalobe v celom rozsahu vyhovel a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľmi, ktorí namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že im súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

16. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení . Ak aj žalovaní v odvolaní poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

18. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak nevyhovel ich návrhu na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaní domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu a to dohody zo dňa 15.06.2016, plnenie z ktorej je predmetom tohto konania, pričom táto žaloba bola podaná na súd skôr.

19. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

20. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie , a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Súd by mal postupovať veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 , zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania ( pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

21. Je vecou súdu, pre aký postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť otázky, o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. V ustanovení však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je právny záver súdu prvej inštancie, že nie je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. správny, keďže vo vyššie uvedenom civilnom konaní sa síce rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, avšak súd na základe skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu si túto otázku môže vyriešiť aj sám, nakoľko ide o právne posúdenie platnosti Dohody uzavretej sporovými stranami dňa 15.06.2016 a teda nejde zo strany súdu prvej inštancie o svojvoľný postup, ale o postup, ktorý bol realizovaný v súlade s ust. , nakoľko z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedeného dôvodu je fakultatívne. Súd prvej inštancie by nebol povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia (použité slovo „môže“) a taktiež časový okamih podania týchto žalôb na súd

nie je v tomto prípade relevantný. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s námietkou odvolateľov o nesprávnom právnom posúdení veci.

23. Žalovaní taktiež v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď uskutočnil pojednávanie dňa 02.08.2018, z ktorého sa žalovaní ospravedlnili a ktoré žiadali odročiť. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.07.2018 bola súdu doručená žiadosť žalovaných zo dňa 26.7.2018 o zmenu termínu pojednávania na september z dôvodu, že nevedia na vytýčený termín zabezpečiť svoju účasť, nakoľko žalovaný pracuje v zahraničí a na termín pojednávania mu jeho zamestnávateľ zrušil dovolenku a žalovaná sa v tomto podaní ospravedlnila z dôvodu, že nevedela na termín pojednávania zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvody uvádzané v žiadosti zo dňa 26.07.2018 nie sú dôležitými dôvodmi v zmysle , keď zrušenie dovolenky žalovanému 1/ ani nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom a postráženie detí nie je nevyhnutné zabezpečiť iba rodinným príslušníkom a zároveň od žalovaných bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť splnomocnencom (keďže o termíne pojednávania vedeli už od 25.05.2018 a mali tak dostatok času na jeho zvolenie) a v žiadosti nebolo uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania, hoci o potrebe uvedenia týchto údajov boli žalovaní poučení v Poučení doručenom im spolu so žalobou.

24. Existencia odvolacieho dôvodu uvedenému v ust. <. zakladá pochybenie súdu, avšak tento nie je bezbrehý. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na z obsahu spisu vyplývajúci postup vo veci konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý je konaním v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti a žalovaných 1/ a 2/ dôsledne poučoval o ich právach a povinnostiach.

25. Podľa <. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

26. Podľa <. ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

27. Z cit. zákonných ustanovení vyplýva, popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany, resp. jej zástupcu sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť ( <.). Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. <. z 31. januára 2012).

28. Žalovaní 1/ a 2/ ako vyplýva zo spisu svoje právo, ktoré pre takýto prípad im zákon poskytuje, nevyužili, súdu ani kontakt na seba neoznámili, napriek tomu sa domáhajú spravodlivého procesu. Pasivita strany sporu nemôže byť hodnotená v ich prospech i s poukazom na čl. 6 ods.1 Základných princípov Civilného procesného poriadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (o takýto prípad nejde v prejednávanej veci), ako i s poukazom na čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Žalovaní 1/ a 2/ ale svojou pasivitou voči

právam, ktoré im zákon poskytuje (zvolenie si splnomocnenca) a nerešpektovaním svojich povinností (nepriloženie žiadneho dôkazu o tvrdených dôvodoch na odročenie pojednávania a v žiadosti nebolo uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania) spôsobili, že súd vo veci konal i v ich neprítomnosti, čím ale neporušil ich právo na spravodlivý proces. Odvolací súd tak nezistil danosť uvedeného odvolacieho dôvodu.

29. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú vo veci samej za nesprávne, pretože nárok, ktorý si voči nim žalobcovia uplatňujú je na základe Dohody, ktorú uzatvorili v tiesni. Taktiež namietali, že táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými z ich strany v tomto konaní.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a na vecnej správností napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

31. Súd prvej inštancie si splnil povinnosť podľa ust. , výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie svojim postupom a konaním neporušil práva odvolateľov, na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil a dospel aj k správnym skutkovým zisteniam.

33. Z Dohody uzavretej medzi R. X. a manželkou J. X. (ďalej len pristupujúci dlžníci) a P. X. a manželkou S. X. (ďalej len pôvodní dlžníci) zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že pôvodní dlžníci sa zaviazali zaplatiť spoločnosti Media and Reality service, s.r.o., Trnava, IČO: 46805940 na základe Zmluvy o sprostredkovaní odmenu, províziu vo výške 2.000,- eur, ktorá patrí veriteľovi ako odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v kat. úz. J., evidovaných na LV č XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 774 a pozemok parc. č. CKN 774 o výmere 334 m2 druh zastavané plochy a nádvoria. Zmluvné strany ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností majú záujem tieto predať, pričom pôvodní dlžníci bez súhlasu a vedomia pristupujúcich dlžníkov uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní s veriteľom. Pre účely tejto Dohody sa pod pohľadávkou rozumie pohľadávky veriteľa na zaplatenie provízie vo výške 2.000,- eur voči pôvodným dlžníkom. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že pôvodní dlžníci informovali pristupujúcich dlžníkov vzhľadom na existenciu pohľadávky ČSOB, a.s., Bratislava, IČO: 36 854 140 zabezpečený záložným právom, ktoré viazne na predmetných

nehnuteľnostiach, že z obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť pohľadávku veriteľovi, preto požiadali pristupujúcich dlžníkov o pristúpenie k ich povinnosti zaplatiť pohľadávku. Z bodu 5 zmluvy vyplýva, že pristupujúci dlžníci a pôvodní dlžníci sa týmto dohodli o pristúpení pristupujúcich dlžníkov k záväzku zaplatiť pohľadávku veriteľovi. Všetci účastníci, tak pôvodní dlžníci a pristupujúci sú zaviazaní voči veriteľovi zaplatiť pohľadávku vo výške 2.000,- eur. Z bodu 7 predmetnej zmluvy vyplýva, že v prípade, že pristupujúci dlžníci uhradia pohľadávku veriteľovi, pôvodní dlžníci sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť pristupujúcim dlžníkom peňažné plnenie v tejto výške v akej splnili pristupujúci dlžníci pohľadávku za pôvodných dlžníkov a to najneskôr do 01.06.2017 do rúk ktoréhokoľvek pristupujúcich dlžníkov. Toto zmluvné dojednanie predstavuje odplatu za pristúpenie k záväzku zaplatiť pohľadávku veriteľovi. Pre prípad omeškania pôvodných dlžníkov so zaplatením sa zmluvné strany dohodli, že pristupujúci dlžníci majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur za každých započatých 30 dní omeškania so zaplatením a pôvodní dlžníci sú povinní spoločne a nerozdielne túto zmluvnú pokutu uhradiť, pričom zmluvná pokuta podľa tohto bodu je splatná v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenia. Z bodu 10 predmetnej zmluvy vyplýva, že táto dohoda vznikla na základe žiadosti pôvodných dlžníkov v záujme pristupujúcich dlžníkov pomôcť im a na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.

34. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalovaní tvrdili, že dohodu podpísali v tiesni a pod nátlakom, resp. že je v rozpore s dobrými mravmi, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa ani neoznačili ani nepredložili, súd nemohol ich tvrdenia o nátlaku, tiesni a o dôvodoch pre ktoré je rozpore s dobrými mravmi považovať za preukázané. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí uzatvorili s realitnou kanceláriou Media & Reality Service s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní a mali tak prvotný záujem na predaji predmetnej nehnuteľnosti. To, že žalobcovia pristúpili k záväzku žalovaných zaplatiť tejto realitnej kancelárii províziu dohodnutú s nimi, bola len ich dobrá vôľa, aby k predaju predmetnej nehnuteľnosti došlo. V konaní žalobcov, rovnako ako prvoinštančný súd ani odvolací súd žiaden nátlak žalobcov na jej uzavretie nevidel, nakoľko uzavretie kúpnej zmluvy ako aj Dohody o pristúpení zo dňa 15.6.2016 bolo v záujme žalovaných, keď uzavretie tejto dohody zabezpečilo žalovaným posunutie zaplatenia nimi dohodnutej provízie minimálne do 01.06.2017.

35. Čo sa týka námietky žalovaných, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, ktorí uviedli, že nemali možnosť kúpnu zmluvu pripomienkovať, resp. že sa o jej obsahu dozvedeli až pri jej uzatváraní, pričom v žalobe uvádzajú, že pohľadávku 2.000,- eur uhradili realitnej kancelárii Media and Reality service, s.r.o. vo forme dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016 a následne vo vyjadrení z 19.04.2018 uvádzajú, že sa o kúpnej zmluve dozvedeli až v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 15.06.2018, odvolací súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná a ani relevantná.

36. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu z čl. II. bodu 5 písm. a) vyplýva, že sú to kupujúci, ktorí uhradia predávajúcim dojednanú kúpnu cenu vo výške 80.000 eur tak, že časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur bola uhradená v hotovosti dňa 2.5.2016 realitnej kancelárii ako blokovací depozit v prospech kupujúcich, z čoho vyplýva, že žalobcovia dňa 2.5.2016 neuhrádzali realitnej kancelárii žiadnu províziu 2.000 eur, nakoľko takáto pohľadávka voči nim v tom čase neexistovala, ale boli to práve kupujúci, ktorí tak zaplatili časť ich kúpnej ceny. Ako vyplýva z odseku 6 Dohody zo dňa 15.6.2016 si následne realitná kancelária Media and Reality service, s.r.o. z dôvodu existencie pohľadávky ČSOB, a.s. voči žalovaným a ich zrejmej platobnej neschopnosti, touto dohodou zabezpečila zaplatenie tejto provízie aj od žalobcov (záväzok zaplatenia provízie vzniknutý na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalovanými a realitnou kanceláriou bez vedomia žalobcov) a to tak, že žalobcovia pristúpením k tomuto záväzku sa zaviazali ju zaplatiť popri žalovaných. Ak aj žalobcovia uvádzajú v žalobe, že uhradili pohľadávku realitnej kancelárii vo forme Dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 2.5.2016, z ich strany ide o nepresnú formuláciu, nakoľko správne malo byť uvedené, že z ich strany bola uhradená pohľadávka realitnej kancelárii vzniknutej z Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 2.5.2016.

37. Na základe uvedeného tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje ( ).

38. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v zmysle potvrdil.

40. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).